Rozhodnutie Generálneho prokurátora SR o nezákonnosti postupu polície

 

GE­NERÁLNA PRO­KU­RATÚRA SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY, TRESTNÝ OD­BOR ŠTÚRO­VA UL.2 , 812 85 BRA­TIS­LA­VA 1, IV Pz 127/11—9 Bra­tis­la­va 10. ok­tób­ra 2011

 

 

Uz­ne­se­nie

 Ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho F. Ch. pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných lá­tok a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 od­sek 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, ve­de­nej na Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­re Bra­tis­la­va II pod sp. zn. 2 Pv 427/11, o návr­hu ob­vi­ne­né­ho  F. Ch. na zru­še­nie uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, pod­ľa § 363 od­sek 1, § 366 od­sek 1, od­sek 2 a § 367 od­sek 1 pís­me­no b/ Tres­tné­ho po­riad­ku tak­to

                                                                                roz­ho­dol:

 Uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ, Od­bor kri­mi­nál­nej po­lí­cie, 1. Od­de­le­nie všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty Bra­tis­la­va II č. k. ORP-1002/1-OVK-B2-2011 zo 4. jú­la 2011 bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­niach § 2 od­sek 1, § 2 od­sek 10, od­sek 12, § 206 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a v ko­na­ní, kto­ré mu pred­chá­dza­lo v us­ta­no­ve­ní § 89 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho F. Ch.,

 Uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ, Od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie, 1. Od­de­le­nie všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty, Bra­tis­la­va II sp. zn. ORP-1002/1-OVK-B2-2011 zo 4. jú­la 2011 sa zru­šu­je.

 Sú­čas­ne sa zru­šu­jú všet­ky ďal­šie roz­hod­nu­tia na zru­še­né roz­hod­nu­tia ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad.

 Vy­šet­ro­va­te­ľo­vi Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ, Od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie, 1. od­de­le­nie všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty, Bra­tis­la­va II sa pri­ka­zu­je, aby o ve­ci zno­vu ko­nal a roz­ho­dol.

                                                                            Od­ôvod­ne­nie:

 

Po­ve­re­ný prís­luš­ník PZ Ob­vod­né­ho od­de­le­nia v Tr­náv­ke uz­ne­se­ním č. k. ORP- 2282/Tk-B2-2011 zo 16. má­ja 2011 pod­ľa § 199 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku za­čal tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci tres­tné­ho či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 171 od­sek 1 Tres­tné­ho zá­ko­na.

 Nás­led­ne pre ci­to­va­ný trest­ný čin vy­šet­ro­va­teľ Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Od­bor kri­mi­nál­nej po­lí­cie, 1. Od­de­le­nie všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty, Bra­tis­la­va II uz­ne­se­ním sp. zn. ORP- 881/1-OVK-B2-2011 zo 16. jú­na 2011 pod­ľa § 206 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku vznie­sol ob­vi­ne­nie F Ch na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že:

 dňa 15. má­ja 2011 asi o 23.58 hod. v Bra­tis­la­ve na uli­ci ..... pri kon­tro­le hliad­kou Po­ho­to­vos­tnej mo­to­ri­zo­va­nej jed­not­ky KR PZ Bra­tis­la­va dob­ro­voľ­ne vy­dal 2 plas­to­vé vrec­ká s tla­ko­vým uzá­ve­rom s ob­sa­hom nez­ná­mej ze­le­nej su­še­nej ras­tli­ny, pri­čom exper­tí­zou bo­lo zis­te­né, že jed­no plas­to­vé vrec­ko ob­sa­hu­je ko­no­pe s hmot­nos­ťou 669 mg s kon­cen­trá­ciou tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­lu 14,7 % hmot­nos­tné­ho THC, ob­sa­hu­jú­ce­ho 98 mg. THC, čo zod­po­ve­dá 3-7 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy a dru­hé plas­to­vé vrec­ko 840 mg ko­no­pe s kon­cen­trá­ciou tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­lu 13,5 hmot­né­ho THC, ob­sa­hu­jú­ce­ho 113 mg THC, čo zod­po­ve­dá 4-8 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy, pri­čom ras­tli­ny ro­du Ca­na­bis (ko­no­pe) sú za­ra­de­né do I. sku­pi­ny omam­ných lá­tok v zmys­le zá­ko­na č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

 Pro­ti uz­ne­se­niu o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ob­vi­ne­ný ne­po­dal op­rav­ný pros­trie­dok, v dôs­led­ku čo­ho sa uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia sta­lo prá­vop­lat­ným je­ho do­ru­če­ním ob­vi­ne­né­mu dňa 13. jú­la 2011. Dňa 19. jú­la 2011 bo­lo vy­da­né vy­šet­ro­va­te­ľom op­rav­né uz­ne­se­nie, kto­rým bol up­ra­ve­ný dá­tum vy­da­nia uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.

 Ob­vi­ne­ný pros­tred­níc­tvom svoj­ho zvo­le­né­ho ob­haj­cu ad­re­so­val Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­re Slo­ven­skej re­pub­li­ky v Bra­tis­la­ve návrh z 8. augus­ta 2011, kto­rým sa do­má­ha zru­še­nia prá­vop­lat­né­ho uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia v rám­ci in­šti­tú­tu mi­mo­riad­ne­ho op­rav­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 363 a nasl. Tres­tné­ho po­riad­ku.

 Kon­krét­ne v ňom na­mie­ta ne­zá­kon­ný pos­tup prís­luš­ní­kov PZ pri reali­zá­cii osob­nej pre­hliad­ky ob­vi­ne­né­ho, v dôs­led­ku čo­ho spo­chyb­ňu­je zá­kon­nosť dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní, pre­to­že ma­jú po­va­hu „plo­dov ot­rá­ve­né­ho stro­mu“.

 Vzhľa­dom na štá­dium tres­tné­ho ko­na­nia (príp­rav­né ko­na­nie) a zá­kon­nú le­ho­tu (neup­ly­nu­tie troch me­sia­cov od prá­vop­lat­nos­ti vy­da­né­ho uz­ne­se­nia) po­da­nie ob­vi­ne­né­ho, ako op­ráv­ne­nej oso­by, má reál­ne cha­rak­ter návr­hu na zru­še­nie prá­vop­lat­né­ho roz­hod­nu­tia v príp­rav­nom ko­na­ní pod­ľa § 363 a nasl. Tres­tné­ho po­riad­ku.

 Pod­ľa § 363 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor zru­ší prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie pro­ku­rá­to­ra ale­bo po­li­caj­ta, ak ta­kým roz­hod­nu­tím ale­bo v ko­na­ní, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, bol po­ru­še­ný zá­kon. Po­ru­še­ním zá­ko­na sa ro­zu­mie pod­stat­né po­chy­be­nie, kto­ré moh­lo ov­plyv­niť roz­hod­nu­tie vo ve­ci.

 Pod­ľa § 364 od­sek 2 Tres­tné­ho po­riad­ku ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor mô­že roz­hod­núť pod­ľa § 363 od­sek 1 aj bez návr­hu pod­ľa od­se­ku 1, a to v pros­pech ale­bo v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho, pri­tom nie je via­za­ný návr­hom po­da­ný pod­ľa od­se­ku 1.

 Pod­ľa § 364 od­sek 3 Tres­tné­ho po­riad­ku ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor mô­že zru­šiť roz­hod­nu­tie pod­ľa § 363 od­sek 1 do troch me­sia­cov od prá­vop­lat­nos­ti na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia.

 Pod­ľa § 567j Tres­tné­ho po­riad­ku ak roz­hod­nu­tie v príp­rav­nom ko­na­ní na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť pred 1. sep­tem­brom 2011, pou­ži­je sa us­ta­no­ve­nie § 364 ods. 1 a 3 v zne­ní účin­nom do 31. augus­ta 2011.

 Pos­tu­pu­júc pod­ľa ci­to­va­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor pres­kú­mal ar­gu­men­ty navr­ho­va­te­ľa a po oboz­ná­me­ní so za­do­ku­men­to­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi vo vy­šet­ro­va­com spi­se Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Od­bor kri­mi­nál­nej po­lí­cie, 1. od­de­le­nie všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty, Bra­tis­la­va sp. zn. ORP-1002/1-OVK-B2-2011 dos­pel k zá­ve­ru, že prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a v ko­na­ní, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­niach § 2 od­sek 1, od­sek 10, od­sek 12, § 89 od­sek 1 a § 206 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho F Ch.

 Pod­ľa § 2 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku nik­to ne­mô­že byť stí­ha­ný ako ob­vi­ne­ný inak než zo zá­kon­ných dô­vo­dov a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­vu­je ten­to zá­kon.

 Pod­ľa § 2 od­sek 10 Tres­tné­ho po­riad­ku or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­nám pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.

 Pod­ľa § 2 od­sek 12 Tres­tné­ho po­riad­ku or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.

 Pod­ľa § 89 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku kto má pri se­be vec dô­le­ži­tú pre tres­tné ko­na­nie, je po­vin­ný ju na vy­zva­nie pred­lo­žiť po­li­caj­to­vi, pro­ku­rá­to­ro­vi ale­bo sú­du; ak ju tre­ba na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia za­is­tiť, je po­vin­ný vec na vy­zva­nie tým­to or­gá­nom vy­dať. Pri vy­zva­ní ho tre­ba upo­zor­niť na to, že ak ne­vy­ho­vie vý­zvy, mô­že mu byť vec od­ňa­tá, ako aj na iné nás­led­ky ne­vy­ho­ve­nia.

 Pod­ľa § 206 od­sek 1 pr­vá ve­ta Tres­tné­ho po­riad­ku ak je na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­ti po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la ur­či­tá oso­ba, po­li­cajt bez meš­ka­nia vy­dá uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, kto­ré ih­neď ozná­mi ob­vi­ne­né­mu a do­ru­čí naj­nes­kôr do 48 ho­dín pro­ku­rá­to­ro­vi a ak je ob­vi­ne­ným sud­ca, súd­ny exekú­tor, no­tár, zna­lec, tl­moč­ník ale­bo prek­la­da­teľ aj mi­nis­tro­vi spra­vod­li­vos­ti, a ak je ob­vi­ne­ným ad­vo­kát, aj Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­re; o tom­to úko­ne upo­ve­do­mí bez meš­ka­nia ozna­mo­va­te­ľa a poš­ko­de­né­ho.

 Ako vy­plý­va z ci­to­va­ných us­ta­no­ve­ní, Trest­ný po­ria­dok sta­no­vu­je, za akých kon­krét­nych okol­nos­tí má byť roz­hod­nu­tie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia vy­da­né (po­kiaľ z tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­tí po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vy­plý­va dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver o spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu ur­či­tou oso­bou). Tie­to okol­nos­ti je mož­no struč­ne ozna­čiť ako dô­vod­nosť ob­vi­ne­nia. V pod­sta­te je to zá­ko­nom po­ža­do­va­ný stu­peň poz­na­nia ale­bo zis­te­nia, že bol spá­cha­ný trest­ný čin a kto­rou oso­bou. Vý­raz „dos­ta­toč­ne“ nas­ved­ču­je, že sa ne­vy­ža­du­je is­to­ta, ale sta­čí dos­ta­toč­ne zdô­vod­ne­ná prav­de­po­dob­nosť. Po zis­te­ní tej­to mie­ry prav­de­po­dob­nos­ti je po­vin­nos­ťou vy­šet­ro­va­te­ľa ob­vi­ne­nie vzniesť, le­bo prá­ve tým­to úko­nom sa reali­zu­je zá­sa­da, kto­rá je uve­de­ná v člán­ku 17 od­sek 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a v § 2 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, t. j., že ni­ko­ho ne­mož­no tres­tne stí­hať inak ako zo zá­kon­ných dô­vo­dov a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­vu­je zá­kon.

 Poz­na­nie dô­vod­nos­ti vzne­se­nia ob­vi­ne­nia je za­lo­že­né na vnú­tor­nom hod­no­te­ní dô­ka­zov prís­luš­ným or­gá­nom na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia. Reali­zu­je sa tým jed­na zo zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia - zá­sa­da voľ­né­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov. Ho­ci to­to štá­dium tres­tné­ho ko­na­nia má oso­bi­té špe­ci­fi­ká, aj v ňom pla­tia pri hod­no­te­ní dô­ka­zov tri hľa­dis­ká hod­no­te­nia dô­ka­zov -zá­kon­nosť, zá­važ­nosť a vie­ro­hod­nosť.

 Vy­ššie ci­to­va­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi tres­tnop­ráv­nych pred­pi­sov a zá­klad­ný­mi pre­mi­sa­mi pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia sa však vy­šet­ro­va­teľ dôs­led­ne ne­ria­dil a je­ho zá­ver o od­ôvod­ne­nos­ti vzne­se­nia ob­vi­ne­nia F Ch je pred­čas­ný.

 Pri­már­nym pod­kla­dom pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia bol zna­lec­ký po­su­dok Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu PZ k po­sú­de­niu ob­sa­hu za­is­te­ných plas­to­vých vre­ciek. V spo­je­ní s úrad­ným zá­zna­mom spí­sa­ným po­li­caj­tmi Po­ho­to­vos­tnej mo­to­ri­zo­va­nej jed­not­ky KR PZ z 16. má­ja 2011 a zá­pis­ni­cou o vy­da­ní ve­ci z to­ho is­té­ho dňa tvo­ria zá­klad­ný dô­kaz­ný ma­te­riál pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, na kto­rý sa od­vo­lá­va od­ôvod­ne­nie uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.

 Z úrad­né­ho zá­zna­mu vy­plý­va, že po­li­caj­ti ako hliad­ka pl­ni­li úlo­hy po­čas majstrov­stiev sve­ta v ľa­do­vom ho­ke­ji, pri­čom na uli­ci Na kri­žo­vat­kách zba­da­li oso­bu muž­ské­ho poh­la­via a roz­hod­li sa ju skon­tro­lo­vať. Po zis­te­ní jej to­tož­nos­ti sa jej do­ta­zo­va­li. či má pri se­be zbra­ne. pred­me­ty po­chá­dza­jú­ce z tres­tnej čin­nos­ti, dro­gy, pri­čom F Ch priz­nal, že má pri se­be dva sáč­ky ma­ri­hua­ny. Na zá­kla­de po­li­caj­nej vý­zvy pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku (§ 89 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku) F Ch vy­dal oba sáč­ky pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia.

 Pod­ľa us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­ry všeo­bec­ných sú­dov (roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sp. zn. 3 Toš 7/2008, 5 To 21/2010, 5 Tdo 47/2010, 1 Tdo 13/2011, roz­hod­nu­tia Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok sp. zn. 3T 123/2010, 3T 21/2011) však pos­tup po­li­caj­tov pri zís­ka­va­ní dô­ka­zu pre úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia ne­bol v sú­la­de so zá­ko­nom.

 Po­li­caj­ný zbor je oz­bro­je­ný bez­peč­nost­ný zbor, kto­rý pl­ní úlo­hy vo ve­ciach vnú­tor­né­ho po­riad­ku, bez­peč­nos­ti, bo­ja pro­ti zlo­čin­nos­ti vrá­ta­ne jej or­ga­ni­zo­va­ných fo­riem a me­dzi­ná­rod­ných fo­riem a úlo­hy, kto­ré mu vy­plý­va­jú z me­dzi­ná­rod­ných zá­väz­kov Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Pri svo­jej čin­nos­ti sa ria­di ús­ta­vou, ús­tav­ný­mi zá­kon­mi, zá­kon­mi, os­tat­ný­mi všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi a me­dzi­ná­rod­ný­mi zmlu­va­mi. Úlo­hy, or­ga­ni­zá­cia a ria­de­nie Po­li­caj­né­ho zbo­ru pod­rob­ne up­ra­vu­je oso­bit­ný práv­ny pred­pis, kto­rým je zá­kon č. 171/1993 Z. z. o Po­li­caj­nom zbo­re v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o Po­li­caj­nom zbo­re”). V je­ho in­ten­ciách me­dzi zá­klad­né úlo­hy pat­rí aj od­ha­ľo­va­nie tres­tných či­nov, resp. pries­tup­kov a zis­ťo­va­nie ich pá­cha­te­ľov, vy­ko­ná­va­nie pát­ra­nia po oso­bách, pát­ra­nie po ve­ciach (§ 2 od­sek 1 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re). Po­li­cajt k ich pl­ne­niu dis­po­nu­je zá­kon­ný­mi op­ráv­ne­nia­mi - op­ráv­ne­nie po­ža­do­vať vy­svet­le­nie, in­for­má­cie, op­ráv­ne­nie na pred­ve­de­nie oso­by na zá­kla­de do­žia­da­nia, op­ráv­ne­nie po­ža­do­vať preu­ká­za­nie to­tož­nos­ti, op­ráv­ne­nie na za­is­te­nie oso­by, na sní­ma­nie iden­ti­fi­kač­ných zna­kov, op­ráv­ne­nie za­is­tiť vec, op­ráv­ne­nie od­ňať zbraň a po­dob­ne. Tie­to op­ráv­ne­nie však nie sú bez­bre­hé. Po­li­cajt mô­že či­niť len ta­ké úko­ny, resp. dá­vať len ta­ké po­ky­ny a od kon­tro­lo­va­né­ho vy­ža­do­vať ich pl­ne­nie, kto­ré bez­pros­tred­ne sme­ru­jú k spl­ne­niu zá­ko­nom vy­me­dze­ných úloh! Ko­na­nie, kto­ré by nes­me­ro­va­lo k ich spl­ne­niu, pred­sta­vu­je prek­ro­če­nie prá­vo­mo­cí zo stra­ny po­lí­cie, v dôs­led­ku čo­ho mô­že dôjsť k bez­dô­vod­nej uj­me a k prí­pad­né­mu zá­sa­hu do práv a slo­bôd dot­knu­tej oso­by. Slu­žob­ný zá­krok, kto­rým sa za­sa­hu­je do dô­le­ži­tej ob­las­ti ús­ta­vou ga­ran­to­va­ných práv a slo­bôd jed­not­liv­ca, te­da po­li­cajt ne­mô­že vy­ko­nať ke­dy­koľ­vek. Nie je ani po­ne­cha­né na voľ­nej úva­he, či slu­žob­ný zá­krok mô­že ale­bo mu­sí vy­ko­nať. Ak je zá­kon­ná dô­vod­nosť na vy­ko­na­nie slu­žob­né­ho zá­kro­ku, vte­dy po­li­cajt v služ­be slu­žob­ný zá­krok mu­sí vy­ko­nať a nao­pak je­ho ne­vy­ko­na­nie by bo­lo po­ru­še­ním po­vin­nos­ti po­li­caj­ta.

 Us­ta­no­ve­nie § 9 ods. 1 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re jed­noz­nač­ne uk­la­dá po­li­caj­to­vi v služ­be. po­vin­nosť v me­dziach toh­to zá­ko­na vy­ko­nať slu­žob­ný zá­krok, ak je pá­cha­ný, trest­ný čin ale­bo pries­tu­pok ale­bo je dô­vod­né po­doz­re­nie z ich spá­chania. Tým­to je vy­me­dze­ná zá­kon­ná dô­vod­nosť slu­žob­né­ho zá­kro­ku.

 V pred­met­nej tres­tnej ve­ci tra­ja čle­no­via po­ho­to­vos­tnej mo­to­ri­zo­va­nej jed­not­ky v pod­sta­te ná­hod­ne za­sta­vi­li idú­ce­ho F Ch a za­ča­li vy­ko­ná­vať zá­sa­hy do ús­ta­vou ga­ran­to­va­ných práv jed­not­liv­ca. Prís­luš­ní­ci po­li­caj­nej hliad­ky ne­dis­po­no­va­li žiad­ny­mi kon­krét­ny­mi sku­toč­nos­ťa­mi, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li po­doz­re­nie zo spá­chania niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov, resp. pries­tup­kov. Z úrad­né­ho zá­zna­mu len vy­plý­va, že vy­ko­ná­va­li bež­nú hliad­ko­vú služ­bu z dô­vo­du pl­ne­nia úloh pod­ľa § 2 od­sek 1 pís­me­no a, b, c, i, j, k, l, zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re a úloh pod­ľa inštruk­tá­že. Z dô­vo­du pl­ne­nia všeo­bec­ných úloh v rám­ci bez­peč­nos­tnej ochra­ny majstrov­stiev sve­ta v ľa­do­vom ho­ke­ji kon­tro­lo­va­li v noč­ných ho­di­nách to­tož­nosť F Ch.

 Aj na­priek to­mu, že neexis­to­va­lo kon­krét­ne po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, resp. pries­tup­ku F Ch (§ 2 od­sek 1 pís­me­no b/ zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re), je mož­né ak­cep­to­vať slu­žob­ný zá­krok po­li­caj­tov vo for­me op­ráv­ne­nia po­ža­do­vať preu­ká­za­nie to­tož­nos­ti pod­ľa § 18 od­sek 1 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re. Ochra­na bez­peč­nos­ti me­dzi­ná­rod­né­ho po­du­ja­tia to­tiž moh­la vy­vo­lať pot­re­bu skon­tro­lo­vať osa­me­lú oso­bu po­hy­bu­jú­cu sa v nes­ko­rých noč­ných ho­di­nách v blíz­kos­ti šta­dió­nu (§ 2 od­sek 1 pís­me­no a/ zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re), prí­pad­ne moh­lo ísť o oso­bu, na kto­rú je vy­hlá­se­né pát­ra­nie (§ 2 od­sek l pís­me­no 1/zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re).

 Po zis­te­ní to­tož­nos­ti bo­li po­li­caj­ti v slu­žob­nom zá­kro­ku op­ráv­ne­ní pok­ra­čo­vať len za exis­ten­cie ďal­ších zá­kon­ných pod­mie­nok, t. j. dô­vod­nos­ti po­doz­re­nia z pá­chania tres­tnej, či pries­tup­ko­vej čin­nos­ti. Tu nes­ta­čí všeo­bec­né, ne­kon­krét­ne po­doz­re­nie, či pre­venč­ný dô­vod, nao­pak po­doz­re­nie mu­sí mať kva­li­fi­ko­va­ný roz­mer vy­plý­va­jú­ci z ob­jek­tív­ne preu­ká­za­ných

 V úrad­nom zá­zna­me po­ho­to­vos­tnej mo­to­ri­zo­va­nej hliad­ky však kva­li­fi­ko­va­ný práv­ny dô­vod na „pok­ra­čo­va­nie“ v slu­žob­nom zá­kro­ku ab­sen­tu­je. Pre vy­ťa­žo­va­nie F Ch k ob­sa­hu a po­va­he ve­cí, kto­ré má pri se­be, tak ne­bo­li spl­ne­né žiad­ne zá­kon­né pred­pok­la­dy.

 Me­no­va­ný sa na­chá­dzal na ve­rej­nom pries­tran­stve a ne­do­púš­ťal sa žiad­ne­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia. Ta­ký­to úkon ne­mož­no po­va­žo­vať ani za pl­ne­nie op­ráv­ne­nia po­ža­do­vať vy­svet­le­nie, či in­for­má­cie (§ 17 a 18 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re), kto­ré pre­bie­ha za pod­stat­ne iných pod­mie­nok a okol­nos­tí.

 Tre­ba do­dať, že ak by sa aj oso­ba zda­la po­li­caj­tom po­doz­ri­vou (zo zá­zna­mu dô­vod ne­vyp­lý­va), ma­jú po­vin­nosť ju naj­skôr pou­čiť o jej prá­vach (5 8 od­sek 2 zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re) a to naj­mä o prá­ve, že k priz­na­niu sa zo spá­chania pries­tup­ku, či tres­tné­ho či­nu ju ne­mož­no nú­tiť. Zá­kaz do­nú­te­nia k priz­na­niu to­tiž ne­zahŕňa len prá­vo vy­po­ve­dať (prá­vo ml­čať), ale aj prá­vo nep­ris­pieť žiad­nym ak­tív­nym spô­so­bom, či už pria­mo ale­bo ne­pria­mo, k svoj­mu ob­vi­ne­niu (zá­sa­da ne­mo te­ne­tur se ip­sum ac­cu­sa­re). Zá­kaz nú­tiť oso­bu, aby pris­pe­la k svoj­mu ob­vi­ne­niu, či us­ved­če­niu te­da zna­me­ná nie­len nú­tiť po­doz­ri­vú, či ob­vi­ne­nú oso­bu k vý­po­ve­di, ale aj zá­kaz nú­tiť ta­kú­to oso­bu k sú­čin­nos­ti ale­bo k ak­tív­ne­mu ko­na­niu, kto­ré je pot­reb­né na us­ved­če­nie ta­kej­to oso­by, te­da nap­rík­lad ide aj o zá­kaz nú­tiť po­doz­ri­vú oso­bu, aby vy­da­la, či vy­lo­ži­la ve­ci, a to aj ve­ci, kto­ré ju mô­žu spo­jiť s tres­tnou čin­nos­ťou (viď napr. roz­hod­nu­tia ESPL­Hea­ney a McGui­ness v. Írsko z ro­ku 2000; Saun­ders v Spo­je­né krá­ľov­stvo z ro­ku 1996).

 Na tom ne­mô­že zme­niť nič ani to, že F Ch sa priz­nal k dro­gám a po po­li­caj­nej vý­zve pod­ľa § 89 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku ich dob­ro­voľ­ne vy­dal. Pou­če­nie pos­kyt­nu­té pod­ľa § 34 od­sek 12 a § 89 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku bo­lo už práv­ne bez­výz­nam­né.

 V súhr­ne je nut­né opä­tov­ne zdô­raz­niť, že pos­tup po­li­caj­tov nie je mož­né le­ga­li­zo­vať tým, že úlo­hou Po­li­caj­né­ho zbo­ru Slo­ven­skej re­pub­li­ky je od­ha­ľo­vať tres­tné či­ny a pries­tup­ky a zis­ťo­vať ich pá­cha­te­ľov, le­bo aj tú­to úlo­hu, po­kiaľ sa pri nej vy­ko­ná­va slu­žob­ný zá­krok, te­da zá­krok, pri kto­rom sa za­sa­hu­je do zá­klad­ných práv a slo­bôd oso­by, mô­žu vy­ko­ná­vať len, ak je da­ný zá­kon­ný dô­vod a tým je mi­ni­mál­ne as­poň po­doz­re­nie, že sa pá­cha, keď už nie priam trest­ný čin, lak as­poň pries­tu­pok. Keď ta­ké po­doz­re­nie kon­krét­ny­mi okol­nos­ťa­mi od­ôvod­ne­né ne­bo­lo, tak ne­bol ani od­ôvod­ne­ný slu­žob­ný zá­krok.

 Vy­hod­no­te­ním tých­to sku­toč­nos­tí tak mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že dô­kaz (omam­ná lát­ka) ne­bo­la zís­ka­ná zá­kon­ne pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na (zá­ko­na o Po­li­caj­nom zbo­re) a mu­sí byť za da­nej dô­kaz­nej si­tuácie po­va­žo­va­ná za ne­pou­ži­teľ­ný dô­kaz, so všet­ký­mi s tým spo­je­ným dôs­led­ka­mi. Tým je aj nep­rí­pus­tnosť zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia.

 Tres­tné stí­ha­nie je mož­né viesť len v sú­la­de so zá­ko­nom a pre­to i pos­tup prís­luš­ných or­gá­nov, kto­ré­ho cie­ľom je mi­mo iné prav­di­vé skut­ko­vé zis­te­nie, mu­sí byť v sú­la­de so zá­ko­nom. V po­su­dzo­va­nej ve­ci ci­to­va­né dô­ka­zy pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia sú však poz­na­če­né ne­zá­kon­nos­ťou spô­so­bu­jú­cou ich ab­so­lút­nu neú­čin­nosť, v dôs­led­ku čo­ho niet o čo ob­vi­ne­nie F Ch oprieť. Vy­šet­ro­va­teľ do­po­siaľ ne­za­bez­pe­čil žiad­ny iný zá­kon­ný dô­kaz s cha­rak­te­rom us­ved­ču­jú­cim ob­vi­ne­né­ho.

 Z tých­to dô­vo­dov bo­lo pot­reb­né pod­ľa § 366 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku v sú­vis­los­ti s § 364 od­sek 2 Tres­tné­ho po­riad­ku vy­slo­viť, že ci­to­va­ným uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa a ko­na­ním, kto­ré je­ho vy­da­niu pred­chá­dza­lo, bol pod­stat­ným spô­so­bom po­ru­še­ný zá­kon vo vý­ro­ku ci­to­va­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho F Ch, ne­zá­kon­né uz­ne­se­nie zru­šiť a pri­ká­zať vy­šet­ro­va­te­ľo­vi, aby o ve­ci zno­vu ko­nal a roz­ho­dol.

 Pou­če­nie: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu op­rav­ný pros­trie­dok nie je prí­pust­ný (§ 363 od­sek 3 Tres­tné­ho po­riad­ku).

 

 

 

Diskusia