Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) a fikcia doručenia

 

Vec: Sta­no­vis­ko k práv­ne­mu po­sú­de­niu pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na

 

 

1. Pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na je úmy­sel­ným tres­tným či­nom. Úmy­sel pá­cha­te­ľa sa mu­sí vzťa­ho­vať na všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, vrá­ta­ne zna­ku „bol za ob­dob­ný čin v pred­chá­dza­jú­cich dva­nás­tich me­sia­coch pos­tih­nu­tý“.

 

2. Ak roz­hod­nu­tie správ­ne­ho or­gá­nu o ulo­že­ní san­kcie za pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku pod­ľa § 50 ods. 1 zá­ko­na č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o pries­tup­koch“) na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť na zá­kla­de tzv. fik­cie do­ru­če­nia pod­ľa § 24 ods. 2 zá­ko­na č. 71/1967 Zb. o správ­nom ko­na­ní (správ­ny po­ria­dok) v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, a nie je preu­ká­za­né, že pá­cha­teľ o ulo­že­ní san­kcie mal ve­do­mosť, sku­tok, kto­rý spá­chal v prie­be­hu dva­nás­tich me­sia­cov od prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia o ulo­že­ní san­kcie za pries­tu­pok, nie je mož­né po­sú­diť ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na z dô­vo­du ab­sen­cie úmy­sel­né­ho za­vi­ne­nia. Ta­ké­to ko­na­nie je pot­reb­né kva­li­fi­ko­vať ako pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku pod­ľa § 50 ods. 1 zá­ko­na o pries­tup­koch.

 

 

Od­ôvod­ne­nie:

 

 

Mi­nis­ter­stvo vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Sek­cia ve­rej­nej sprá­vy, od­bor všeo­bec­nej vnú­tor­nej sprá­vy (ďa­lej len „MV SR“), sa ob­rá­ti­lo na Ge­ne­rál­nu pro­ku­ra­tú­ru Slo­ven­skej re­pub­li­ky so žia­dos­ťou o za­uja­tie sta­no­vis­ka vo ve­ci práv­ne­ho po­sú­de­nia ko­na­nia pá­cha­te­ľa, kto­rý sa v prie­be­hu 12 me­sia­cov od pred­chá­dza­jú­ce­ho pos­tih­nu­tia za pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku pod­ľa § 50 ods. 1 zá­ko­na o pries­tup­koch, spá­cha­ný krá­de­žou, opa­ko­va­ne do­pus­til krá­de­že cu­dzej ve­ci, kto­rej hod­no­ta nep­re­vy­šu­je 266 EUR.

 

Dô­vo­dom žia­dos­ti MV SR bo­lo kon­krét­ne roz­hod­nu­tie po­li­caj­ta Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va III, Ob­vod­né od­de­le­nie PZ Bra­tis­la­va – No­vé Mes­to - vý­chod, ČVS: ORP-312/NMV-B3-2014 z 20.3.2014, kto­rým po­li­cajt pod­ľa § 214 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku pos­tú­pil vec Ob­vod­né­mu úra­du Bra­tis­la­va (správ­ne ma­lo byť Ok­res­ný úrad Bra­tis­la­va) na pre­jed­na­nie pries­tup­ku. Z od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tia po­li­caj­ta vy­plý­va, že pá­cha­teľ, kto­rý sa v prie­be­hu 12 me­sia­cov od na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia správ­ne­ho or­gá­nu o ulo­že­ní san­kcie za pries­tu­pok, do­pus­til krá­de­že, ne­mal ve­do­mosť o ulo­že­nej san­kcii, pre­to­že roz­hod­nu­tie správ­ne­ho or­gá­nu na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť na zá­kla­de fik­cie do­ru­če­nia pod­ľa § 24 ods. 2 zá­ko­na č. 71/1967 Zb. o správ­nom ko­na­ní (správ­ny po­ria­dok) v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „správ­ny po­ria­dok“). S pos­tu­pom po­li­caj­ta sa sto­tož­ni­la aj do­zo­ru­jú­ca pro­ku­rá­tor­ka Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III. 

 

Pod­ľa ná­zo­ru MV SR ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý sa v prie­be­hu 12 me­sia­cov od ulo­že­nia san­kcie za pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku pod­ľa § 50 ods. 1 zá­ko­na o pries­tup­koch, opa­ko­va­ne do­pus­tí krá­de­že cu­dzej ve­ci, kto­rej hod­no­ta nep­re­vy­šu­je 266 EUR, je pot­reb­né po­su­dzo­vať ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na, aj v prí­pa­de, ak roz­hod­nu­tie správ­ne­ho or­gá­nu o ulo­že­ní san­kcie za pries­tu­pok (za pr­vú krá­dež) na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť pod­ľa § 24 ods. 2 správ­ne­ho po­riad­ku tzv. fik­ciou do­ru­če­nia.  

 

MV SR pou­ká­za­lo na sta­no­vis­ko Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sp. zn. IV Spr 86/09 z 23.4.2009 k uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke. Pod­ľa ci­to­va­né­ho sta­no­vis­ka pri pre­či­ne krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na nie je pot­reb­né preu­ka­zo­vať u pá­cha­te­ľa ve­do­mosť o ulo­že­ní san­kcie za spá­chanie ob­dob­né­ho pries­tup­ku, ale pos­ta­ču­je je­ho pos­tih­nu­tie za pries­tu­pok.

 

Pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na sa do­pus­tí ten, kto si pris­vo­jí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ní a bol za ob­dob­ný čin v pred­chá­dza­jú­cich dva­nás­tich me­sia­coch pos­tih­nu­tý.

 

Pod­ľa § 128 ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na pos­tih­nu­tým za ob­dob­ný čin sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie ten, ko­mu bo­la za ob­dob­ný čin ulo­že­ná san­kcia ale­bo iné opat­re­nie za pries­tu­pok ale­bo iný ob­dob­ný de­likt. To nep­la­tí, ak je ulo­že­ná san­kcia ale­bo iné opat­re­nie za­hla­de­né.

 

Pod­ľa § 17 Tres­tné­ho zá­ko­na pre tres­tnosť či­nu spá­cha­né­ho fy­zic­kou oso­bou tre­ba úmy­sel­né za­vi­ne­nie, ak ten­to zá­kon vý­slov­ne neus­ta­no­vu­je, že sta­čí za­vi­ne­nie z ned­ban­li­vos­ti.

 

Pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na z hľa­dis­ka  sub­jek­tív­nej strán­ky vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie.

 

Úmy­sel, ako vnú­tor­ný psy­chic­ký vzťah pá­cha­te­ľa, sa mu­sí vzťa­ho­vať na všet­ky os­tat­né zna­ky tvo­ria­ce v súhr­ne skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu. Skla­dá sa z zlož­ky vô­ľo­vej a ve­do­mos­tnej. Pri pre­či­ne krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na sa úmy­sel pá­cha­te­ľa (t.j. je­ho vô­ľa aj ve­do­mosť), mu­sí vzťa­ho­vať nie­len na okol­nosť, že si „pris­vo­ju­je cu­dziu vec“, ale aj na znak „bol za ob­dob­ný čin v pred­chá­dza­jú­cich dva­nás­tich me­sia­coch pos­tih­nu­tý“.

 

Preu­ká­za­nie napl­ne­nia všet­kých zá­kon­ných zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu je po­vin­nos­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Ak or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní vy­ko­na­ný­mi dô­kaz­mi nep­reu­ká­že, že pá­cha­teľ mal ve­do­mosť o ulo­že­ní san­kcie za pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku pod­ľa § 50 ods. 1 zá­ko­na o pries­tup­koch (za pr­vú krá­dež), nie je napl­ne­ná (pri dru­hej krá­de­ži) sub­jek­tív­na strán­ka pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na – ab­sen­tu­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie. V ta­kom­to prí­pa­de sku­tok (v po­ra­dí dru­há krá­dež) spá­cha­ný v prie­be­hu dva­nás­tich me­sia­cov od prá­vop­lat­né­ho ulo­že­nia san­kcie za pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku (pr­vá krá­dež) mô­že byť práv­ne po­sú­de­ný len ako pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku pod­ľa § 50 ods. 1 zá­ko­na o pries­tup­koch, a nie ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na.

 

Roz­hod­nu­tie správ­ne­ho or­gá­nu o ulo­že­ní san­kcie za pries­tu­pok vy­da­né v pries­tup­ko­vom ko­na­ní mô­že na­do­bud­núť prá­vop­lat­nosť aj na zá­kla­de tzv. fik­cie do­ru­če­nia pod­ľa § 24 ods. 2 správ­ne­ho po­riad­ku. Pod­ľa ci­to­va­né­ho zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia: „Ak ne­bol ad­re­sát pí­som­nos­ti, kto­rá sa má do­ru­čiť do vlas­tných rúk, za­stih­nu­tý, ho­ci sa v mies­te do­ru­če­nia zdr­žia­va, do­ru­čo­va­teľ ho vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí, že pí­som­nosť prí­de zno­vu do­ru­čiť v ur­če­ný deň a ho­di­nu. Ak no­vý po­kus o do­ru­če­nie zos­ta­ne bez­výs­led­ný, do­ru­čo­va­teľ ulo­ží pí­som­nosť na poš­te a ad­re­sá­ta o tom vhod­ným spô­so­bom upo­ve­do­mí. Ak si ad­re­sát ne­vyz­dvih­ne pí­som­nosť do troch dní od ulo­že­nia, pos­led­ný deň tej­to le­ho­ty sa po­va­žu­je za deň do­ru­če­nia, aj keď sa ad­re­sát o ulo­že­ní ne­doz­ve­del.“

 

Uve­de­né us­ta­no­ve­nie správ­ne­ho po­riad­ku, tý­ka­jú­ce sa do­ru­čo­va­nia roz­hod­nu­tí v správ­nom ko­na­ní, mô­že mať práv­ne účin­ky len v tom­to (správ­nom) ko­na­ní, av­šak nie je mož­né na je­ho zá­kla­de vy­vo­dzo­vať tres­tnú zod­po­ved­nosť fy­zic­kej oso­by za­lo­že­nú na úmy­sel­nom za­vi­ne­ní. Len sa­mot­ná sku­toč­nosť, že roz­hod­nu­tie správ­ne­ho or­gá­nu o ulo­že­ní san­kcie za pries­tu­pok na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť, nie je pos­ta­ču­jú­ca na kva­li­fi­ká­ciu ko­na­nia pá­cha­te­ľa (dru­hé­ho skut­ku spá­cha­né­ho v prie­be­hu 12 me­sia­cov od ulo­že­nia san­kcie za pr­vý sku­tok) pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 212 ods. 2 písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na. Ta­ký­to pos­tup by bol v roz­po­re s jed­nou zo zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho: „bez za­vi­ne­nia niet tres­tné­ho či­nu“.

 

Tým­to sa ru­ší sta­no­vis­ko Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky sp. zn. IV Spr 86/09 z 23.4.2009.         

 

 

 

 

Diskusia