Nesprávnosť ukladania trestu bývalému rektorovi Policajnej akadémie

 

Autor úvod­nej poz­nám­ky JUDr. Pe­ter Šam­ko

Na kon­ci toh­to textu je zve­rej­ne­ný roz­su­dok Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du vo ve­ci bý­va­lé­ho rek­to­ra Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve, kto­rým bo­la schvá­le­ná do­ho­da o vi­ne a tres­te uzat­vo­re­ná me­dzi pro­ku­rá­to­rom a ob­vi­ne­ným.

Po oboz­ná­me­ní sa s do­hod­nu­tým a nás­led­ne aj sú­dom schvá­le­ným vý­ro­kom o tres­te za­stá­vam ná­zor, že trest, kto­rý bol ob­vi­ne­né­mu ulo­že­ný ne­zod­po­ve­dá us­ta­no­ve­niam Tres­tné­ho zá­ko­na. Ale­bo po­ve­da­né inak, vý­rok o tres­te je v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním, kto­ré up­ra­vu­je pos­tup pri zni­žo­va­ní tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod zá­ko­nom us­ta­no­ve­nú dol­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by v prí­pa­doch uzat­vo­re­nia do­ho­dy o vi­ne a tres­te, t. j. s us­ta­no­ve­ním § 39 ods. 4 Tr. zák. Pro­ku­rá­tor a nás­led­ne ani Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd to­tiž pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia vô­bec ne­pos­tu­po­va­li (a to aj na­priek to­mu, že je­di­ným dô­vo­dom zni­žo­va­nia tres­tnej sadz­by pod dol­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by bo­lo v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de len ko­na­nie o do­ho­de o vi­ne a tres­te), pri­čom z od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku sú­du sa ani ne­dá zis­tiť pre­čo sa tak sta­lo, te­da pre­čo bý­va­lé­mu rek­to­ro­vi Po­li­caj­nej aka­dé­mie bol ulo­že­ný niž­ší trest než aký zod­po­ve­dá us­ta­no­ve­niam Tres­tné­ho zá­ko­na (§ 39 ods. 4 Tr. zák.).

Bý­va­lé­mu rek­to­ro­vi Po­li­caj­nej aka­dé­mie bol ulo­že­ný troj­roč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy so sta­no­ve­ním štvorroč­nej skú­šob­nej do­by s pro­bač­ným doh­ľa­dom (ako aj pe­ňaž­ný trest, trest pre­pad­nu­tia ve­ci a trest zá­ka­zu čin­nos­ti). V ďal­šom nás bu­de za­ují­mať len do­hod­nu­tý a uk­la­da­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy.

Pro­ku­rá­tor ako aj Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd pri uzat­vá­ra­ní a schva­ľo­va­ní do­ho­dy o vi­ne a tres­te vy­chá­dza­li pri úp­ra­ve tres­tnej sadz­by nes­práv­ne z us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 3 Tr. zák., kto­ré sa sí­ce tý­ka mi­mo­riad­ne­ho zní­že­nia tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod dol­nú hra­ni­cu zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by, av­šak z iných dô­vo­dov než je ko­na­nie o do­ho­de o vi­ne a tres­te. Do­ho­dy o vi­ne a tres­te sa tý­ka špe­ciál­ne (oso­bit­né) us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák., kto­ré je k us­ta­no­ve­niu § 39 ods. 3 Tr. zák. v po­me­re špe­cia­li­ty, t. j. pri uzat­vá­ra­ní do­ho­dy o vi­ne a tres­te mož­no zni­žo­vať do­hod­nu­tý trest od­ňa­tia slo­bo­dy len pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia. Pou­ži­tie us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 3 Tr. zák. v prí­pa­de bý­va­lé­ho rek­to­ra Po­li­caj­né­ho zbo­ru je pre­to pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, vy­slo­ve­ne nes­práv­ne, na­koľ­ko dô­vo­dom na zní­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy bo­la len okol­nosť vy­ko­ná­va­nia do­ha­do­va­cie­ho ko­na­nia a nie aj iná sku­toč­nosť uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 39 ods. 1 ale­bo § 39 ods. 2 písm. a) až c), prí­pad­ne písm e) Tr. zák.

Ak by pro­ku­rá­tor ako aj Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd pos­tu­po­va­li pri do­ho­de o vi­ne a tres­te v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 39 ods. 4 Tr. zák. bol by vý­sled­kom do­ha­do­va­cie­ho ko­na­nia nas­le­dov­ný pos­tup:

Ob­vi­ne­né­mu bol uk­la­da­ný trest pod­ľa naj­prís­nej­šie­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rý mu bol kla­de­ný za vi­nu, te­da pod­ľa tres­tnej sadz­by zlo­či­nu pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 2 Tr. zák., pri kto­rom je tres­tná sadz­ba uve­de­ná v oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na v roz­pä­tí 5 ro­kov až 12 ro­kov.

Pod­ľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v ko­na­ní o do­ho­de o uz­na­ní vi­ny a pri­ja­tí tres­tu mô­že súd ulo­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy zní­že­ný o jed­nu tre­ti­nu pod dol­nú hra­ni­cu zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by (tá­to časť us­ta­no­ve­nia nep­la­tí pre niek­to­ré naj­zá­važ­nej­šie tres­tné či­ny pri kto­rých ne­mož­no do­hod­núť trest od­ňa­tia slo­bo­dy krat­ší ako dvad­sať ro­kov a lo­gic­ky ani pri tres­tných či­noch, kto­ré ne­ma­jú dol­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by). Jed­na tre­ti­na z 5 ro­kov (60 me­sia­cov) je 1 rok a osem me­sia­cov (20 me­sia­cov). Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 4 Tr. zák., kto­ré je vy­slo­ve­ne kon­ci­po­va­né na vy­uží­va­nie pri do­ho­de o vi­ne a tres­te, te­da bo­lo mož­né ob­vi­ne­né­mu bý­va­lé­mu rek­to­ro­vi zní­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy o jed­nu tre­ti­nu, t. j. maximál­ne na úro­veň 3 ro­ky a šty­ri me­sia­ce (5 ro­kov mí­nus 1 rok a osem me­sia­cov).

Ak by pro­ku­rá­tor ako aj Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd pos­tu­po­va­li pri do­ho­de o vi­ne a tres­te v sú­la­de s Tres­tným zá­ko­nom (us­ta­no­ve­ním § 39 ods. 4 Tr. zák.) bol by naj­niž­ší mož­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rý bo­lo mož­né ob­vi­ne­né­mu ulo­žiť vo vý­me­re 3 ro­ky a šty­ri me­sia­ce. Niž­ší trest od­ňa­tia slo­bo­dy ne­bo­lo mož­né v do­ha­do­va­com ko­na­ní s bý­va­lým rek­to­rom Po­li­caj­nej aka­dé­mie do­hod­núť, na­koľ­ko to vy­slo­ve­ne za­ka­zu­je us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. Keď­že ide o trest od­ňa­tia slo­bo­dy pre­sa­hu­jú­ci 3 ro­ky, je zo zá­ko­na vy­lú­če­né je­ho pod­mie­neč­né od­lo­že­nie na skú­šob­nú do­bu a pre­to pri­chá­dzal do úva­hy len ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy so za­ra­de­ním ob­vi­ne­né­ho na vý­kon tres­tu do prís­luš­né­ho stup­ňa strá­že­nia.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu mož­no uza­vrieť, že ak by sa v do­ha­do­va­com ko­na­ní s bý­va­lým rek­to­rom Po­li­caj­nej aka­dé­mie pos­tu­po­va­lo pri vý­ro­ku o tres­te v sú­la­de s us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho zá­ko­na mu­sel by byť bý­va­lé­mu rek­to­ro­vi uk­la­da­ný ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní mi­ni­mál­ne 3 ro­ky a 4 me­sia­ce.

Ulo­že­nie pod­mie­neč­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy bo­lo pre­to, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, v roz­po­re so zá­ko­nom, na­koľ­ko po­kiaľ je pod­sta­tou zni­žo­va­nia dol­nej hra­ni­ce tres­tnej sadz­by tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy len do­ha­do­va­cie ko­na­nie nie je mož­né ig­no­ro­vať us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. (t. j. vô­bec ho ne­pou­žiť tak ako sa to sta­lo v prí­pa­de bý­va­lé­ho rek­to­ra Po­li­caj­nej aka­dé­mie) a už vô­bec nie je mož­né si pri do­ha­do­va­com ko­na­ní vy­be­rať pri zni­žo­va­ní tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy me­dzi us­ta­no­ve­nia­mi § 39 ods. 3 a § 39 ods. 4 Tr. zák. Tu je pot­reb­né zo­pa­ko­vať, že z od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku sú­du nie je jas­né pre­čo súd ne­pou­žil us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. a z čo­ho vy­vo­dil, že zní­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy pod dol­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy mož­no pri do­ha­do­va­com ko­na­ní aj pod­ľa § 39 ods. 3 Tr. zák.

Ak Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd ne­kon­šta­to­val žiad­ne iné zá­kon­né okol­nos­ti na zní­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod dol­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by ok­rem do­ha­do­va­cie­ho ko­na­nia a chcel zní­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy pod dol­nú hra­ni­cu zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by mo­hol pos­tu­po­vať len v man­ti­ne­loch us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 4 Tr. zák.

Tre­ba opä­tov­ne pri­po­me­núť, že us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. je špe­ciál­nym us­ta­no­ve­ním pod­ľa kto­ré­ho sa má pos­tu­po­vať, ak sú­čas­ťou do­ho­dy o vi­ne a tres­te je aj do­ho­da o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy (len pre úpl­nosť mož­no do­dať, že pri do­ho­de o vi­ne a tres­te sa trest mô­že do­hod­núť aj v zá­ko­nom sta­no­ve­nej tres­tnej sadz­be, av­šak pri zá­važ­nej­ších tres­tných či­noch sa ocho­ta ob­ža­lo­va­né­ho uzat­vo­riť do­ho­du o vi­ne a tres­te spra­vid­la kom­pen­zu­je ulo­že­ním mier­nej­šie­ho tres­tu, než aký sta­no­vu­je Trest­ný zá­kon v oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na pri jed­not­li­vých tres­tných či­noch).

Zni­žo­va­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod zá­ko­nom us­ta­no­ve­nú tres­tnú sadz­bu pri do­ho­de o vi­ne a tres­te však nie je bez zá­kon­ných pra­vi­diel a ne­mô­že byť bez­bre­hé (ľu­bo­voľ­né). Prá­ve us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. je vy­jad­re­ním vo­le zá­ko­no­dar­cu, aby tres­ty do­ha­do­va­né a nás­led­ne sú­dom uk­la­da­né v ko­na­ní o schvá­le­ní do­ho­dy o vi­ne a tres­te bo­li pred­ví­da­teľ­né a zá­ro­veň, aby do­hod­nu­té tres­ty od­ňa­tia slo­bo­dy ne­bo­li zni­žo­va­né až príl­iš.

Us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. pre­to sta­no­vu­je me­chan­izmus zni­žo­va­nia dol­nej hra­ni­ce tres­tnej sadz­by pod zá­ko­nom us­ta­no­ve­nú tres­tnú sadz­bu v ko­na­ní o do­ho­de o vi­ne a tres­te tak, že trest mô­že byť maximál­ne zní­že­ný o jed­nu tre­ti­nu. Us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. je te­da všeo­bec­ným pra­vid­lom, kto­ré sta­no­vu­je zrej­mú hra­ni­cu kam až mož­no zni­žo­vať do­ha­do­va­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy. Ide o hra­ni­cu, kto­rá je v ko­na­ní o do­ho­de o vi­ne a tres­te nep­rek­ro­či­teľ­ná.

Ak by zá­ko­no­dar­ca chcel ale­bo pred­pok­la­dal, že pri do­ho­de o vi­ne a tres­te mož­no do­hod­núť a ulo­žiť aj trest od­ňa­tia slo­bo­dy niž­ší ako je jed­na tre­ti­na vy­po­čí­ta­ná z dol­nej hra­ni­ce tres­tnej sadz­by us­ta­no­ve­nej Tres­tným zá­ko­nom, res­pek­tí­ve, že pri do­ho­de o vi­ne a tres­te mož­no pou­žiť (či vy­užiť) na­mies­to us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 4 Tr. zák. us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 3 Tr. zák. (kto­ré sa tý­ka mi­mo­riad­ne­ho zni­žo­va­nia tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod dol­nú hra­ni­cu zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by z iných dô­vo­dov, než je uzat­vá­ra­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te), tak by us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. vô­bec do Tres­tné­ho zá­ko­na nev­kla­dal, res­pek­tí­ve by pra­vid­lo v ňom uve­de­né vô­bec ne­kon­ci­po­val, na­koľ­ko by ne­dá­va­lo žiad­ny zmy­sel.

Pro­ku­rá­tor si pri uzat­vá­ra­ní do­ho­dy o vi­ne a tres­te pre­to ne­mô­že vy­be­rať pod­ľa kto­ré­ho us­ta­no­ve­nia bu­de trest od­ňa­tia slo­bo­dy zni­žo­vať, te­da, či trest od­ňa­tia slo­bo­dy zní­ži pod­ľa § 39 ods. 3 Tr. zák. ale­bo pod­ľa § 39 ods. 4 Tr. zák., na­koľ­ko do­ho­dy o vi­ne a tres­te sa vy­slo­ve­ne tý­ka len us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. Ak by si pro­ku­rá­tor mo­hol vy­be­rať me­dzi tý­mi­to us­ta­no­ve­nia­mi, ne­ma­la by exis­ten­cia us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 4 Tr. zák. vô­bec lo­gic­ké opod­stat­ne­nie.

Vzhľa­dom k to­mu, že pro­ti roz­sud­ku Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du nie je mož­né po­dať od­vo­la­nie a v pod­sta­te ani do­vo­la­nie (ne­dá sa v do­vo­la­ní na­pad­núť po­ru­še­nie us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na pri uk­la­da­ní tres­tu v pros­pech ob­vi­ne­né­ho, na­koľ­ko iš­lo o do­ho­du o vi­ne a tres­te) je pod­sta­tou toh­to prís­pev­ku viesť dis­ku­siu o mož­nos­tiach a pos­tu­poch pri uk­la­da­ní tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v ko­na­ní o do­ho­de o vi­ne a tres­te. V žiad­nom prí­pa­de netvr­dím, že môj vý­klad us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 4 Tr. zák. je za­ru­če­ne správ­ny a je­di­ný mož­ný, av­šak do­po­siaľ som sa vo svo­jej praxi nes­tre­tol s tým, že by sa pri zni­žo­va­ní tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod dol­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by v do­ha­do­va­com ko­na­ní ne­vyu­ži­lo us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. a že by sa na­mies­to ne­ho v ko­na­ní o do­ho­de o vi­ne a tres­te pou­ži­lo úpl­ne iné us­ta­no­ve­nie (kto­ré sa do­ha­do­va­cie­ho ko­na­nia vô­bec ne­tý­ka), tak ako sa to sta­lo v prí­pa­de bý­va­lé­ho rek­to­ra Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

 

 

Nas­le­du­je roz­su­dok Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du:

 

 

 

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd v se­ná­te zlo­že­nom z pred­sed­níč­ky se­ná­tu JUDr. Ru­že­ny Sa­bo­vej a čle­nov se­ná­tu JUDr. Vla­di­mí­ra Pe­te­ju a Mgr. Iva­na Ma­te­la v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu prof. Ing. V K CSc. pre pok­ra­čo­va­cí zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14 ods. 1 Tr. zák., po schvá­le­ní do­ho­dy o vi­ne a tres­te pod­ľa § 334 od­sek 4 Tres­tné­ho po­riad­ku uzav­re­tej me­dzi pro­ku­rá­to­rom Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR a ob­ža­lo­va­ným prof. Ing. V K CSc, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 13. ap­rí­la 2015 v Pe­zin­ku, tak­to

roz­ho­dol:

ob­ža­lo­va­ný

prof. Ing. V. K.

je  vin­ný,že

1/

v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se, v ob­do­bí Veľ­ko­noč­ných sviat­kov odo dňa 06.04.2012 do dňa 09.04.2012, v ob­ci Rov­né, ok­res Hu­men­né, v pries­to­roch ro­din­né­ho do­mu č. 93, prev­zal od M E úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti vo vý­ške 3.000,-Eur za to, že ako rek­tor Aka­dé­mie Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve za­bez­pe­čí pri­ja­tie je­ho syna M E na štú­dium na Aka­dé­miu PZ v škol­skom ro­ku 2012/2013,

2/

v ob­do­bí odo dňa 28.05.2012 do dňa 10.06.2012 v kan­ce­lá­rii rek­to­ra Aka­dé­mie Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve, na Skla­bin­skej uli­ci č. 1 v Bra­tis­la­ve, pri­jal od pplk. Mgr. M T úp­la­tok vo for­me fi­nan­čnej ho­to­vos­ti vo vý­ške 2.000,- Eur za to, že ako rek­tor Aka­dé­mie Po­li­caj­né­ho zbo­ru za­bez­pe­čí pri­ja­tie M D na štú­dium na Aka­dé­miu PZ v škol­skom ro­ku 2012/2013, v ob­do­bí od 30.04.2012 do 29.06.2012 na uli­ci Skla­bin­ská c. 1 v Bra­tis­la­ve, v pries­to­roch Aka­dé­mie Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve (ďa­lej len APZ), plk. prof. Ing. V K CSc. v pos­ta­ve­ní rek­to­ra APZ, Ing. I S v pos­ta­ve­ní kves­to­ra APZ a Ing. P K ako za­mes­tna­nec APZ, po pred­chá­dza­jú­cej vzá­jom­nej do­ho­de, v pri­jí­ma­com ko­na­ní za­bez­pe­či­li up­red­nos­tne­nie a pri­ja­tie vop­red vy­bra­ných uchá­dza­čov na štú­dium APZ tak, že Ing. P K na prí­kaz rek­to­ra ale­bo kves­to­ra vy­ko­nal do­da­toč­né úp­ra­vy a zme­ny vo vy­pl­ne­ných od­po­ved'ových for­mu­lá­roch ale­bo vy­ko­nal vý­me­nu tých­to for­mu­lá­rov za iné for­mu­lá­re ob­sa­hu­jú­ce správ­ne od­po­ve­de, čím za­siah­li do ko­neč­né­ho po­ra­dia uchá­dza­čov, kto­rí ma­li byť v tom­to pri­jí­ma­com ko­nám riad­ne pri­ja­tí, pri­čom tak­to ko­na­li v dňoch od 11.06.2012 do 15.06.2012, ke­dy v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 55 ods. 2, ods. 3, ods. 7, § 57 ods. 1, ods. 3, § 58 ods. 1, ods. 6 zá­ko­na č. 131/2002 Z. z. - o vy­so­kých ško­lách a v roz­po­re so sku­toč­ný­mi vý­sled­ka­mi pri­jí­ma­cie­ho ko­na­nia umož­ni­li naj­me­nej 29 uchá­dza­čom pod kó­do­vý­mi ozna­če­nia­mi: 9712R01744, 9712R01117, 9712R00502, 9712R00973, 9712R00463, 9712R00296, 9712R01018, 9712R00079, 9712R01647, 9712R01606, 9712R01753, 9712R00017, 9712R00896, 9712R01447, 9712R01176, 9712R01410, 9712R00127, 9712R00583, 9712R01909, 9712R00678, 9712R01674, 9712R00387, 9712R00069, 9712R00522, 9712R01460, 9712R00138, 9712R00032, 9712R00616, 9712R00337, ús­peš­né ab­sol­vo­va­nie pri­jí­ma­cie­ho ko­na­nia, na zá­kla­de čo­ho nás­led­ne pri­jí­ma­cia ko­mi­sia od­po­ru­či­la rek­to­ro­vi pri­jať uchá­dza­čov na štú­dium na APZ pre aka­de­mic­ký rok 2012/2013, k čo­mu na­ko­niec ne­doš­lo v dôs­led­ku zá­sa­hu po­lí­cie a iné­ho roz­hod­nu­tia aka­de­mic­ké­ho or­gá­nu APZ,

te­da

v bo­de 1/, v bo­de 2/

v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu pria­mo pre se­ba pri­jal úp­la­tok, a ta­ký čin spá­chal ako ve­rej­ný či­ni­teľ,

v bo­de 3/

ako ve­rej­ný či­ni­teľ v úmys­le za­do­vá­žiť iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech, vy­ko­ná­val  svo­ju prá­vo­moc spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu, pri­čom ne­doš­lo ku do­ko­na­niu toh­to tres­tné­ho či­nu,

čím   spá­chal

v bo­de 1/, v bo­de 2/

pok­ra­čo­va­cí zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na,

v bo­de 3/

pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Za   to   sa   od­su­dzu­je:

pod­ľa § 329 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ži­tím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d) Tres­tné­ho zá­ko­na, s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 41 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na s pri­hliad­nu­tím na § 36 písm. j), písm. 1), § 38 ods. 2, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na na úhrn­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 3 (tri) ro­ky;

pod­ľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 49 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na sa vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod­mie­neč­ne od­kla­dá a zá­ro­veň sa mu uk­la­dá pro­bač­ný doh­ľad s us­ta­no­ve­ním skú­šob­nej do­by na 4 (šty­ri) ro­ky;

pod­ľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Tres­tné­ho zá­ko­na mu súd uk­la­dá po­vin­nosť pod­ro­biť sa v sú­čin­nos­ti s pro­bač­ným a me­diač­ným úrad­ní­kom ale­bo iným od­bor­ní­kom prog­ra­mu so­ciál­ne­ho vý­cvi­ku ale­bo iné­mu vý­chov­né­mu prog­ra­mu;

pod­ľa § 56 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa mu uk­la­dá pe­ňaž­ný trest vo vý­ške 5.000,- Eur (slo­vom: päť­ti­síc eur);

pod­ľa § 57 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na pre prí­pad, že by vý­kon pe­ňaž­né­ho tres­tu mo­hol byť úmy­sel­ne zma­re­ný, sa us­ta­no­vu­je náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 6 (šesť) me­sia­cov;

pod­ľa § 60 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na sa mu uk­la­dá trest pre­pad­nu­tia ve­ci pe­ňaž­nej čias­tky v su­me 5.000,-Eur (slo­vom: päť­ti­síc eur), kto­rá je ulo­že­ná na de­po­zit­nom úč­te Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du;

pod­ľa § 60 ods. 6 Tres­tné­ho zá­ko­na sa vlas­tní­kom pre­pad­nu­tej ve­ci stá­va Slo­ven­ská re­pub­li­ka;

pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na sa uk­la­dá i trest zá­ka­zu čin­nos­ti spo­čí­va­jú­ci v zá­ka­ze vy­ko­ná­vať ria­dia­ce ale­bo ve­dú­ce fun­kcie v ob­las­ti ve­rej­nej sprá­vy na do­bu 5 (päť) ro­kov.

Od­ôvod­ne­nie

Pro­ku­rá­tor Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR dňa 04.12.2013, pod č. k. V1I/1 Gv 102/13-7, po­dal ob­ža­lo­bu na prof. Ing. V K CSc. pre pok­ra­čo­va­cí zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 13.04.2015 pro­ku­rá­tor a ob­vi­ne­ný sa vy­jad­ri­li, že chcú ko­nať o do­ho­de o vi­ne a tres­te a za tým úče­lom navrh­li pre­ru­šiť hlav­né po­jed­ná­va­nie na dve ho­di­ny. Súd pod­ľa § 255 ods. 3 Tr. por. hlav­né po­jed­ná­va­nie pre­ru­šil do 12.00 h a umož­nil pro­ku­rá­to­ro­vi a ob­vi­ne­né­mu uza­vrieť do­ho­du o vi­ne a tres­te.

Nás­led­ne pro­ku­rá­tor pred­lo­žil sú­du na schvá­le­nie návrh do­ho­dy o vi­ne a tres­te, a to s tak­to do­hod­nu­tým vý­ro­kom o tres­te:

I. Pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ži­tím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d), ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na, s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 41 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, sa uk­la­dá úhrn­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 3 (tri) ro­ky.

Pod­ľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 49 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na sa vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod­mie­neč­ne od­kla­dá a zá­ro­veň sa uk­la­dá pro­bač­ný doh­ľad s us­ta­no­ve­ním skú­šob­nej do­by na 4 (šty­ri) ro­ky.

II.        Pod­ľa § 56 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa uk­la­dá pe­ňaž­ný trest vo vý­ške 5.000-, Eur (päť ti­síc
Eur).

Pod­ľa § 57 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na pre prí­pad, že by vý­kon pe­ňaž­né­ho tres­tu mo­hol byť úmy­sel­ne zma­re­ný, sa us­ta­no­vu­je náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 6 (šesť) me­sia­cov.

III. Pod­ľa § 60 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na sa uk­la­dá trest pre­pad­nu­tia ve­ci pe­ňaž­nej
čias­tky v su­me 5.000,-Eur.

Pod­ľa § 60 ods. 6 Tres­tné­ho zá­ko­na sa vlas­tní­kom pre­pad­nu­tej ve­ci stá­va Slo­ven­ská re­pub­li­ka.

IV. Pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na sa uk­la­dá trest zá­ka­zu čin­nos­ti spo­čí­va­jú­ci
v zá­ka­ze vy­ko­ná­vať ria­dia­ce ale­bo ve­dú­ce fun­kcie v ob­las­ti ve­rej­nej sprá­vy po do­bu 5 ro­kov.

Pred­sed­níč­ka se­ná­tu pos­tu­pom pod­ľa § 331 ods. 1 Tr. por. pres­kú­ma­la pred­lo­že­ný návrh do­ho­dy o vi­ne a tres­te a pred pok­ra­čo­va­ním v hlav­nom po­jed­ná­va­ní pred­lo­ži­la návrh se­ná­tu. Pos­tu­pom pod­ľa § 255 ods. 3 Tr. por., so zá­me­rom pre­jed­nať návrh do­ho­dy o vi­ne a tres­te, súd pok­ra­čo­val v hlav­nom po­jed­ná­va­ní a návrh pre­jed­nal pos­tu­pom pod­ľa § 331, 333 a 334 Tr. por.

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní pro­ku­rá­tor pred­nie­sol pí­som­ne po­da­ný návrh do­ho­dy o vi­ne a tres­te. Súd ozná­mil stra­nám tie­to vý­hra­dy k pred­ne­se­né­mu návr­hu:

° pri uk­la­da­ní úhr­nné­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy je zá­kon­ný pos­tup pod­ľa § 329 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2, Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d) Tr. zák., s pri­hliad­nu­tím na § 36 písm. j), písm. 1), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.;

° pod­ľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Tres­tné­ho zá­ko­na sa uk­la­dá ob­ža­lo­va­né­mu po­vin­nosť pod­ro­biť sa v sú­čin­nos­ti s pro­bač­ným a me­diač­ným úrad­ní­kom ale­bo iným od­bor­ní­kom prog­ra­mu so­ciál­ne­ho vý­cvi­ku ale­bo iné­mu vý­chov­né­mu prog­ra­mu.

Nás­led­ne pro­ku­rá­tor navr­hol no­vé zne­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te, v kto­rom up­lat­nil vy­ššie uve­de­né vý­hra­dy sú­du. Ob­ža­lo­va­ný, a to i pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu, vy­slo­vil súh­las s tak­to mo­di­fi­ko­va­ným zne­ním do­ho­dy o vi­ne a tres­te, a do­ho­du o vi­ne a tres­te v tom­to zne­ní navr­hol schvá­liť.

Pred­sed­níč­ka se­ná­tu pou­či­la ob­ža­lo­va­né­ho o je­ho prá­vach a for­mou otá­zok kla­de­ných pod­ľa §-u 333 od­sek 3 pís­me­no a) až j) Tr. por. zis­ťo­va­la nas­le­du­jú­ce sku­toč­nos­ti:

a)              Ro­zu­mie­te po­da­né­mu návr­hu na do­ho­du o vi­ne a tres­te?
Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

b) Súh­la­sí­te, aby sa Va­ša tres­tná vec pre­jed­na­la tou­to skrá­te­nou for­mou, čím sa
vzdá­va­te prá­va na ve­rej­ný súd­ny pro­ces?

Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

c)      Ro­zu­mie­te, čo tvo­rí pod­sta­tu skut­kov, kto­rý sa Vám kla­die za vi­nu?
Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

d) Bo­li ste ako ob­ža­lo­va­ný pou­če­ný o svo­jich prá­vach, naj­mä o prá­ve na ob­ha­jo­bu,
bo­la Vám da­ná mož­nosť na slo­bod­nú voľ­bu ob­haj­cu a moh­li ste sa s ob­haj­com
ra­diť o spô­so­be ob­ha­jo­by?

Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

e)      Ro­zu­mie­te pod­sta­te ko­na­nia o návr­hu na do­ho­du o vi­ne a tres­te?
Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

f)  Ro­zu­mie­te práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku ako pok­ra­čo­va­cie­ho zlo­či­nu pri­jí­ma­nia
úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a pre­či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci
ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14
ods. 1 Tr. zák.?

Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

g) Bo­li ste oboz­ná­me­ný s tres­tný­mi sadz­ba­mi, kto­ré zá­kon us­ta­no­vu­je za tres­tné či­ny,
kto­ré sa Vám kla­dú za vi­nu?

Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

h) Dob­ro­voľ­ne ste sa priz­na­li a uz­na­li ste vi­nu za spá­cha­né skut­ky, kto­ré sa v návr­hu do­ho­dy o vi­ne a tres­te kva­li­fi­ku­jú ako pok­ra­čo­va­cí zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štá­diu po­ku­su pod­ľa § 14 ods. 1 Tr. zák.?

Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

i)  Súh­la­sí­te s navr­ho­va­ným tres­tom, trest pri­jí­ma­te a v sta­no­ve­ných le­ho­tách sa

po­dria­di­te vý­ko­nu tres­tu? Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

j)   Uve­do­mu­je­te si, že ak súd prij­me návrh na do­ho­du o vi­ne a  tres­te a vy­ne­sie roz­su­dok, kto­rý na­do­bud­ne prá­vop­lat­nosť vy­hlá­se­ním, ne­bu­de mož­né pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dať od­vo­la­nie? Od­po­veď ob­ža­lo­va­né­ho: Áno.

Na zá­kla­de po­lo­že­ných otá­zok, na kto­ré ob­ža­lo­va­ný od­po­ve­dal slo­víč­kom „Áno", súd na­do­bu­dol pres­ved­če­nie o dob­ro­voľ­nos­ti do­ho­dy zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho a i o tom, že po­cho­pil pod­sta­tu do­ho­dy o vi­ne a tres­te, je s ňou uz­ro­zu­me­ný a je si ve­do­mý nás­led­kov ta­kej­to do­ho­dy. Súd po­su­dzo­val sku­tok, je­ho práv­nu kva­li­fi­ká­ciu a pri­me­ra­nosť tres­tu a na zá­kla­de tak­to zis­te­ných sku­toč­nos­tí do­ho­du o vi­ne a tres­te vy­hod­no­til ako pri­me­ra­nú a spra­vod­li­vú. Roz­hod­nu­tím pod­ľa § 334 od­sek 4 Tres­tné­ho po­riad­ku pred­lo­že­nú do­ho­du o vi­ne a tres­te schvá­lil a schvá­le­nú do­ho­du potvr­dil vy­hlá­se­ným roz­sud­kom.

Pod­ľa § 334 od­sek 5 Tres­tné­ho po­riad­ku roz­su­dok na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť je­ho vy­hlá­se­ním.

Pou­če­nie: Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku nie je prí­pus­tné od­vo­la­nie (§ 334 od­sek 4 Tres­tné­ho po­riad­ku). Do­vo­la­nie, ako mi­mo­riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok, je prí­pus­tné iba za pod­mien­ky uve­de­nej pod­ľa § 371 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku.

Pe­zi­nok 13. ap­rí­la 2015

 

 

 

Diskusia