Jedna dávka marihuany má hmotnosť minimálne 0,5g

Publikované: 18. 08. 2015, čítané: 13245 krát
 

 

Ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor

Slo­ven­skej re­pub­li­ky

XVI/2Pz42/15/1000- 7                                                             Bra­tis­la­va, 20.jú­la 2015

Uz­ne­se­nie

V tres­tnej ve­ci obv. I J pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák. ve­de­nej na Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­re Bra­tis­la­va V pod sp.zn. 4 Pv 534/14/1105 som pod­ľa   §363 ods. 1, §366 ods. 1,ods. 2 a § 367 ods. 1 písm. b/Tr. por. tak­to

roz­ho­dol

prá­vop­lat­ným uz­ne­se­ním   pro­ku­rá­tor­ky Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve sp. zn. 1 KPt 279/15/1100-3 zo dňa 27. mar­ca 2015 a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo

bol   po­ru­še­ný  zá­kon

v us­ta­no­ve­ní § 171 ods. 1 Tr. zák., § 2 ods. 12, § 216 ods. 1 a § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v nep­ros­pech ob­vi­ne­nej I J, nar. 12. jú­na 1995 v Ga­lan­te, tr­va­lé by­tom Dol­ná Stre­da č. 728.

Na­pad­nu­té uz­ne­se­nie sa zru­šu­je.

Zru­šu­je sa aj pred­chá­dza­jú­ce ko­na­nie vrá­ta­ne uz­ne­se­nia pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V sp. zn. 4 Pv 534/14/1105-11 zo dňa 9. mar­ca 2015.

Pro­ku­rá­to­ro­vi Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V sa pri­ka­zu­je, aby o ve­ci zno­va ko­nal a roz­ho­dol.

Od­ôvod­ne­nie

Pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V uz­ne­se­ním sp. zn. 4 Pv 534/14/1105-11 zo dňa 9. mar­ca 2015 pod­ľa § 216 ods. 1 Tr. por. pod­mie­neč­ne za­sta­vil tres­tné stí­ha­nie obv. I J pre pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., v zne­ní zá­ko­na č. 1/2014 Z.z., na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že :


dňa 25. jú­la 2014 v ča­se asi o 20,30 h v Bra­tis­la­ve v mes­tskej čas­ti Ču­no­vo, v areá­li ho­te­la Di­vo­ká Vo­da ma­la pri se­be plas­to­vé vrec­ko s ob­sa­hom su­še­nej ras­tli­ny, kto­rú si za­kú­pi­la za 5,- Eur s tým, že sa jed­ná o ma­ri­hua­nu, pri­čom vrec­ko po pou­če­ní pod­ľa § 89 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku dob­ro­voľ­ne vy­da­la prís­luš­ní­ko­vi PZ. Nás­led­ný zna­lec­kým skú­ma­ním KEÚ PZ Bra­tis­la­va bo­lo zis­te­né, že plas­to­vé vrec­ko ob­sa­ho­va­lo su­še­nú ras­tli­nu ro­du Can­na­bis - ko­no­pe o hmot­nos­ti 414 mg ob­sa­hu­júc viac ako 10 mg účin­nej lát­ky THC, čo sa po­va­žu­je za mi­ni­mál­ne jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy. Ras­tli­ny ro­du Can­na­bis - ko­no­pe sú v zmys­le zá­ko­na č. 139/1998 Z.z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších no­viel za­ra­de­né do I. sku­pi­ny omam­ných lá­tok.

Zá­ro­veň bo­la pod­ľa § 216 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku obv. Iva­ne Ja­vo­ro­vej ur­če­ná skú­šob­ná do­ba v tr­va­ní 12 me­sia­cov.

Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu po­da­la obv. I J, v za­st. Mgr. Mi­cha­la To­ká­ra, v zá­kon­nej le­ho­te sťaž­nosť, kto­rá bo­la uz­ne­se­ním pro­ku­rá­tor­ky Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve sp. zn. 1 KPt 279/15/1100 - 3 zo dňa 27. mar­ca 2015 (správ­ne ma­lo byť uve­de­né 1 KPt 379/15/1100) pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. za­miet­nu­tá ako ne­dô­vod­ná.

To­to roz­hod­nu­tie na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť dňa 27. mar­ca 2015.

Návrh na zru­še­nie prá­vop­lat­né­ho roz­hod­nu­tia v príp­rav­nom ko­na­ní bol po­da­ný obv. Iva­nou Ja­vo­ro­vou - op­ráv­ne­nou oso­bou, v le­ho­te troch me­sia­cov ur­če­nou us­ta­no­ve­ním § 364 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, pre­to sú spl­ne­né zá­ko­nom ur­če­né pod­mien­ky na pos­tup ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 363 a nasl. Tres­tné­ho po­riad­ku.

Ob­vi­ne­ná v návr­hu uvied­la, že stí­ha­ný sku­tok nie je tres­tným či­nom, na­koľ­ko z do­ka­zo­va­nia vy­ply­nu­lo, že su­še­né ko­no­pe, kto­ré ma­la pri se­be neob­sa­ho­va­lo množ­stvo jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy, t.j. mi­ni­mál­ne 500 mg.

Už pri preš­tu­do­va­ní spi­su ako aj v po­da­nej sťaž­nos­ti pro­ti uz­ne­se­niu o pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia na­mie­ta­la pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu tie­to sku­toč­nos­ti, čo vy­lu­ču­je jej súh­las s pod­mie­neč­ným za­sta­ve­ním tres­tné­ho stí­ha­nia.

Pres­kú­ma­ním tres­tnej ve­ci som zis­til, že na­pad­nu­tým uz­ne­se­ním pro­ku­rá­tor­ky Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve sp. zn. 1 KPt 279/15/1100 - 3 zo dňa 27. mar­ca 2015 a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­niach § 171 ods. 1 Tr. zák., § 2 ods. 12, § 216 ods. 1 a § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v nep­ros­pech obv. I J.

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 171 ods. 1 Tr. zák. pre­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi sa do­pus­tí ten, kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va pre vlas­tnú pot­re­bu omam­nú lát­ku, psy­chot­rop­nú lát­ku, jed ale­bo pre­kur­zor.

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 12 Tr. por. or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia  za­lo­že­né­ho  na  sta­ros­tli­vom  uvá­že­ní  všet­kých   okol­nos­tí  prí­pa­du


jed­not­li­vo i v ich  súhr­ne  ne­zá­vis­le od to­ho,  či  ich ob­sta­ral súd,  or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 216 ods. 1 Tr. por. v ko­na­ní o pre­či­ne, na kto­rý zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca nep­re­vy­šu­je päť ro­kov, mô­že pro­ku­rá­tor so súh­la­som ob­vi­ne­né­ho po vzne­se­ní ob­vi­ne­nia do po­da­nia ob­ža­lo­by na návrh po­li­caj­ta ale­bo aj bez návr­hu pod­mie­neč­ne za­sta­viť tres­tné stí­ha­nie, ak

a)      vy­hlá­si, že spá­chal sku­tok, za kto­rý je stí­ha­ný, a nie sú od­ôvod­ne­né po­chyb­nos­ti o tom, že je­ho vy­hlá­se­nie bo­lo vy­ko­na­né slo­bod­ne, váž­ne a zro­zu­mi­teľ­ne,

b)      nah­ra­dil ško­du, ak bo­la či­nom spô­so­be­ná, ale­bo s poš­ko­de­ným o jej náh­ra­de uzav­rel do­ho­du ale­bo uro­bil iné pot­reb­né opat­re­nia na jej náh­ra­du, a

c)  vzhľa­dom na oso­bu ob­vi­ne­né­ho, s pri­hliad­nu­tím na je­ho do­te­raj­ší ži­vot a na
okol­nos­ti prí­pa­du mož­no ta­ké­to roz­hod­nu­tie po­va­žo­vať za dos­ta­ču­jú­ce.

Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. na­dria­de­ný or­gán za­miet­ne sťaž­nosť, ak nie je dô­vod­ná.

Uve­de­ný­mi zá­kon­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi sa pro­ku­rá­tor­ka Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve ani pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V pri roz­ho­do­va­ní v tres­tnej ve­ci dôs­led­ne ne­ria­di­li.

Pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V vy­da­nie uz­ne­se­nia o pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia od­ôvod­nil tým, že vý­sled­ky do­ka­zo­va­nia jed­noz­nač­ne preu­ká­za­li, že sa obv. Iva­na Ja­vo­ro­vá do­pus­ti­la stí­ha­né­ho skut­ku a po práv­nej strán­ke bo­lo pot­reb­né jej ko­na­nie práv­ne po­sú­diť ako pre­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

Ob­vi­ne­ná vy­hlá­si­la, že sku­tok spá­cha­la, s pod­mie­neč­ným za­sta­ve­ním tres­tné­ho stí­ha­nia súh­la­si­la, pri­čom o jej vy­hlá­se­ní nie sú od­ôvod­ne­né po­chyb­nos­ti, a zá­ro­veň oľu­to­va­la svo­je ko­na­nie. Spá­cha­ním skut­ku nev­znik­la žiad­na ško­da, čím bo­la napl­ne­ná pod­mien­ka uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 216 ods. 1 písm. c/Tr. por.

Po­kiaľ ide o oso­bu ob­vi­ne­nej, tá­to do­po­siaľ ne­bo­la tres­tne stí­ha­ná, ani nie je pro­ti nej ve­de­né ďal­šie tres­tné stí­ha­nie, pre­to v zmys­le § 216 ods. 1 písm. c/ Tres­tné­ho po­riad­ku, s pri­hliad­nu­tím na jej do­te­raj­ší ži­vot pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V po­va­žo­val roz­hod­nu­tie o pod­mie­neč­nom za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia za dos­ta­ču­jú­ce.

Pro­ku­rá­tor­ka Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve, kto­rá roz­ho­do­va­la o sťaž­nos­ti ob­vi­ne­nej, k ná­miet­ke ob­vi­ne­nej, že náj­de­né množ­stvo Can­na­bis - ko­no­pe ne­zod­po­ve­dá množ­stvu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy, t.j. mi­ni­mál­ne 500 mg, pou­ká­za­la na zna­lec­ký po­su­dok Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va, od­bor prí­ro­do­ved­né­ho skú­ma­nia a kri­mi­na­lis­tic­kých ana­lýz.

Zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku vy­plý­va, že pred­lo­že­né plas­to­vé vrec­ko s tla­ko­vým uzá­ve­rom   ob­sa­ho­va­lo   su­še­né   ko­no­pe   (ma­ri­hua­nu)   s hmot­nos­ťou   414   mg,

ob­sa­hu­jú­ce viac ako 10 mg účin­nej lát­ky THC. Pred­lo­že­né ko­no­pe (ma­ri­hua­na) s hmot­nos­ťou 414 mg ob­sa­hu­jú­ce viac ako 10 mg účin­nej lát­ky THC je po­va­žo­va­né za mi­ni­mál­ne jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy.

Pre­to roz­hod­nu­tie pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V po­sú­di­la ako zá­kon­né.

Z ob­sa­hu vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, zo zá­ve­rov zna­lec­ké­ho po­sud­ku Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu Po­li­caj­né­ho zbo­ru, od­bor prí­ro­do­ved­né­ho skú­ma­nia a kri­mi­na­lis­tic­kých ana­lýz Bra­tis­la­va (ďa­lej len „KEÚ PZ") vy­plý­va, že pred­lo­že­né plas­to­vé vrec­ko s tla­ko­vým uzá­ve­rom, za­is­te­né u ob­vi­ne­nej ob­sa­ho­va­lo ko­no­pe (ma­ri­hua­nu) s hmot­nos­ťou 414 mg ob­sa­hu­jú­ce viac ako 10 mg účin­nej lát­ky THC, čo po­va­žu­je KEÚ PZ za mi­ni­mál­ne jed­nu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, pri­čom ras­tli­na ro­du Can­na­bis /ko­no­pe/ je pod­ľa zá­ko­na čís­lo 139/1998 Z.z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov za­ra­de­ná do I. sku­pi­ny omam­ných lá­tok.

Ras­tlin­ný extrakt bol ana­ly­zo­va­ný me­tó­dou ka­pi­lár­nej ply­no­vej chro­ma­tog­ra­fie s pou­ži­tím hmot­nos­tne - se­lek­tív­ne­ho de­tek­to­ra, pri­čom vy­ko­na­nou ana­lý­zou bo­la v ras­tlin­nom ma­te­riá­li zis­te­ná prí­tom­nosť tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­lu (THC - hlav­nej účin­nej lát­ky ko­no­pe) v množ­stve väč­šom ako 10 mg, pri­čom pod­ľa zá­ve­rov zna­lec­ké­ho po­sud­ku uve­de­né množ­stvo THC je spô­so­bi­lé po ap­li­ko­va­ní ov­plyv­niť stav ľud­skej psy­chi­ky pô­so­be­ním na cen­trál­ny ner­vo­vý sys­tém s me­nej zá­važ­ný­mi zdra­vot­ný­mi a psy­cho­so­ciál­ny­mi nás­led­ka­mi.

V pr­vom ra­de je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy" je poj­mom práv­nym (rov­na­ko ako nap­rík­lad po­jem nep­rí­čet­nosť, či ťaž­ká uj­ma na zdra­ví), pre­to KEÚ PZ nie je op­ráv­ne­ný roz­ho­do­vať o tom, čo sa po­va­žu­je za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku kon­krét­nej dro­gy a ani sta­no­vo­vať jej množ­stvo.

 

Ten­to zá­ver vy­plý­va nap­rík­lad z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (uz­ne­se­nie sp. zn. 4To 11/2014), pod­ľa kto­rej mô­že zá­ver o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy sta­no­viť vý­luč­ne len or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní (po­kiaľ ide o príp­rav­né ko­na­nie) ale­bo súd (po­kiaľ ide o ko­na­nie pred sú­dom). Zna­lec­ký po­su­dok KEÚ PZ je pod­kla­dom na rie­še­nie od­bor­nej otáz­ky spo­čí­va­jú­cej len v tom, aký ma­te­riál bol zna­lec­ké­mu ús­ta­vu pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou, res­pek­tí­ve psy­chot­rop­nou lát­kou a či množ­stvo účin­nej (psy­choak­tív­nej) lát­ky v nej je spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta.

Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky" sa v súd­nej praxi od­vo­dzu­je pri jed­not­li­vých dru­hoch drog od jej hmot­nos­ti. Po­jem omam­ná lát­ka či psy­chot­rop­ná lát­ka v spo­je­ní s ter­mí­nom ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka sú znak­mi ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 Tres­tné­ho zá­ko­na a prá­ve pre­to sa ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka de­fi­nu­je pros­tred­níc­tvom hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (ako zá­klad­né­ho kri­té­ria), na­koľ­ko v ňom sa zá­ro­veň spá­ja ob­jek­tív­ne aj sub­jek­tív­ne hľa­dis­ko, te­da za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa (nap­rík­lad pá­cha­teľ, kto­rý ku­pu­je dro­gy má zá­ujem spra­vid­la o ur­či­té množ­stvo dro­gy a množ­stvo, kto­ré ku­pu­je je pok­ry­té je­ho za­vi­ne­ním, tak­tiež pá­cha­teľ, kto­rý dro­gy pre­cho­vá­va má ur­či­tú ve­do­mosť o ich množ­stve, t. j. aké veľ­ké množ­stvo dro­gy má u se­ba a tá­to okol­nosť je pok­ry­tá je­ho za­vi­ne­ním).

Hmot­nos­tne kri­té­rium je pre­to pr­vo­ra­dé kri­té­rium. Ako ďal­šie kri­té­rium slú­ži množ­stvo   účin­nej   lát­ky  v  za­is­te­nej   dro­ge,   pre­to­že  to­to   kri­té­rium     vý­znam

 

z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 5 Tr. zák. Ku kon­šta­to­va­niu, že sa pá­cha­teľ do­pus­tí pre­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa z hľa­dis­ka zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky toh­to pre­či­nu vy­ža­du­je us­tá­le­nie nie­len to­ho, či ob­vi­ne­ný mal pri se­be lát­ku, kto­rá sa pod­ľa zá­ko­na o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch čís­lo 139/1998 Z.z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, za­ra­ďu­je do omam­ných lá­tok, ale ne­vyh­nut­ným je aj zis­te­nie, či v kon­krét­nom prí­pa­de ta­ká­to ras­tli­na aj ob­sa­hu­je účin­nú lát­ku v ta­kom množ­stve, kto­ré je ob­jek­tív­ne spô­so­bi­lé ov­plyv­niť ne­priaz­ni­vo psy­chi­ku člo­ve­ka. Ak za­is­te­ná lát­ka neob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky, nie je schop­ná ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a ne­mož­no ju pod­ra­diť nie­len pod de­fi­ní­ciu uvá­dza­nú v zá­ko­ne čís­lo 139/1998 Z.z., ale ani pod po­jem ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 5 Tr. zák. To­to kri­té­rium má pri­tom vý­znam iba z hľa­dis­ka ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu, pre­to­že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge nie spra­vid­la za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, pre­to­že sa dá ur­čiť len v la­bo­ra­tór­nych pod­mien­kach a väč­ši­na pá­cha­te­ľov vie len to, o aký druh dro­gy ide a v akom množ­stve sa pre­dá­va, či ku­pu­je ale­bo pre­cho­vá­va, a to bez to­ho, že by poz­na­li pres­né množ­stvo dro­gy z hľa­dis­ka účin­nej lát­ky, pre­to­že sa dá zis­tiť len exper­tíz­nym skú­ma­ním a pre­to ne­mô­že byť za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa.

Ta­kou­to ná­vy­ko­vou lát­kou v ci­to­va­nom us­ta­no­ve­ní pa­rag­ra­fu na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na sa ro­zu­mie al­ko­hol, omam­né lát­ky, psy­chot­rop­né lát­ky a os­tat­né lát­ky spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­vek ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti a so­ciál­ne sprá­va­nie.

Je pre­to pot­reb­né vždy po­sú­diť kon­krét­ne okol­nos­ti prí­pa­du, naj­mä druh a účin­nosť omam­nej lát­ky, či a v akej in­ten­zi­te je zis­te­né množ­stvo lát­ky v kon­krét­nom prí­pa­de spô­so­bi­lé po uži­tí ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, je­ho ov­lá­da­cie schop­nos­ti. Kon­cen­trá­cia účin­nej lát­ky je roz­ho­du­jú­cim fak­to­rom ur­ču­jú­cim nie­len in­ten­zi­tu in­toxiká­cie a tým aj ov­plyv­ne­nie sprá­va­nia uží­va­te­ľa, ale tiež ri­zi­ko poš­ko­de­nia je­ho zdra­via. Na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či pá­cha­te­ľo­vi toh­to tres­tné­ho či­nu (bez zis­te­nia kon­cen­trá­cie účin­nej lát­ky v za­is­te­nom množ­stve v tom, v kto­rom prí­pa­de), te­da ne­pos­ta­ču­je fakt, že sa kon­krét­na za­is­te­ná lát­ka na­chá­dza v zoz­na­me omam­ných   a psy­chot­rop­ných lá­tok.

Spo­je­nie hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (cel­ko­vá hmot­nosť lát­ky) a kri­té­ria množ­stva účin­nej lát­ky je nut­né ap­li­ko­vať aj na ras­tli­ny ro­du Can­na­bis - ko­no­pe. Pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis - ko­no­pe sa v súd­nej praxi vy­chá­dza pri­már­ne z hmot­nos­tné­ho kri­té­ria a skú­ma­nie ob­sa­hu THC v nej (ako účin­nej lát­ky a to v per­cen­tách hmot­nos­tných) má vý­znam len pre zis­te­nie, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku pod­ľa § 130 ods. 5 Tr. zák., na­koľ­ko ak by za­is­te­ná lát­ka ne­do­sa­ho­va­la as­poň mi­ni­mál­ne množ­stvo THC schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, neš­lo by o ná­vy­ko­vú lát­ku a ne­bol by napl­ne­ný prís­luš­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis - ko­no­pa nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku a rov­na­ko tak nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak sí­ce ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, av­šak ne­do­sa­hu­je hmot­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku.


Po­kiaľ ide o hmot­nos­tné kri­té­rium, tak súd­na prax už dl­ho­do­bo vy­chá­dza z to­ho, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny je pot­reb­né sta­no­vo­vať v zá­vis­los­ti od hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ma­ri­hua­ny, pri­čom pri zoh­ľad­ne­ní toh­to hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, t. j. me­to­di­ky vý­poč­tu vy­chá­dza­jú­cej z hmot­nos­tnej dáv­ky ma­ri­hua­ny, sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny. Súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy mu­sí byť hmot­nos­tné vy­me­dze­ný, te­da mu­sí byť sta­no­ve­ná ur­či­tá kon­krét­na hmot­nosť da­nej dro­gy, kto­rú je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, a to aj z to­ho dô­vo­du, aby sa sta­no­vi­la hmot­nos­tná hra­ni­ca poj­mu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy, od kto­rej by sa nás­led­ne mo­hol od­ví­jať ná­so­bok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy pod­ľa § 135 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Tá­to hmot­nos­tná hra­ni­ca je pod­stat­ná aj z dô­vo­du, aby bo­lo mož­né hmot­nos­tné od­lí­šiť jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku od zbyt­ko­vé­ho množ­stva dro­gy. Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný zá­kon neur­ču­je pri jed­not­li­vých dru­hoch drog, čo ro­zu­mie pod ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou dro­gy, bo­lo ne­vyh­nu­té, aby bol ten­to práv­ny po­jem de­fi­no­va­ný súd­nou praxou. Pri ma­ri­hua­ne sa te­da vy­chá­dza z prie­mer­nej hmot­nos­ti ta­ba­ko­vej ci­ga­re­ty (0,5 g), pri­čom množ­stvá ne­do­sa­hu­jú­ce tú­to hmot­nosť sa po­va­žu­jú za zbyt­ko­vé množ­stvá dro­gy (či sto­po­vé množ­stvá dro­gy), kto­ré nie sú pred­me­tom tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu.

V da­nom prí­pa­de cel­ko­vé za­is­te­né množ­stvo ma­ri­hua­ny u obv. Iva­ny
Ja­vo­ro­vej (414 mg) nie je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy
z hľa­dis­ka hmot­nos­tné­ho kri­té­ria.

V   tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né pou­ká­zať tiež na sku­toč­nosť, že tres­tným
či­nom nie je kon­zu­má­cia drog, ale ich pre­cho­vá­va­nie, a to nie pre­cho­vá­va­nie dro­gy
v akom­koľ­vek množ­stve, ale len v množ­stve, kto­ré do­sa­hu­je mi­ni­mál­ne hmot­nos­tnú
hra­ni­cu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy. Kri­té­rium ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky
dro­gy pre­to slú­ži aj ako hra­ni­ca vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti, keď množ­stvo
dro­gy ne­do­sa­hu­jú­ce množ­stvo ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy nie je
tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­né.

Zhr­núc, obv. I J ne­dis­po­no­va­la ani mi­ni­mál­nym množ­stvom su­še­nej ras­tli­ny ro­du Can­na­bis us­tá­le­ným ju­di­ka­tú­rou ako ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka - 500 mg, pre­to jej ko­na­nie ne­bo­lo spô­so­bi­lé napl­niť zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák.

 

Nad­väz­ne po­tom ne­bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky na pod­mie­neč­né za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 216 ods. 1 Tr. por., ale tres­tné stí­ha­nie ma­lo byť za­sta­ve­né pod­ľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. - te­da z dô­vo­du, že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti som v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 366 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vy­slo­vil, že na­pad­nu­tým uz­ne­se­ním pro­ku­rá­tor­ky Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Bra­tis­la­ve sp. zn. 1 KPt 279/15/1100-3 zo dňa 27. mar­ca 2015 a ko­na­ním, kto­ré mu pred­chá­dza­lo bol po­ru­še­ný zá­kon spô­so­bom a v roz­sa­hu uve­de­nom vo vý­ro­ku toh­to uz­ne­se­nia v nep­ros­pech obv. Iva­ny Ja­vo­ro­vej, pod­ľa § 363 ods.  1  Tr.  por.  som na­pad­nu­té uz­ne­se­nie zru­šil, sú­čas­ne som zru­šil aj uz­ne­se­nie pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V sp. zn. 4 Pv 534/14/1105-11 zo dňa 9. mar­ca 2015 a pod­ľa § 367 ods. 1 písm. b/ Tr. por. som pro­ku­rá­to­ro­vi Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va V pri­ká­zal, aby o ve­ci zno­vu ko­nal a roz­ho­dol, kto­rý je via­za­ný vy­slo­ve­ným práv­nym ná­zo­rom (§ 367 ods. 3 Tr. por.).

Pou­če­nie: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia