Porušenie miery opatrnosti banky pri poskytovaní úverov a trestný čin podvodu

Publikované: 26. 10. 2015, čítané: 4278 krát
 

 

Práv­ne ve­ty:

 I. Neexis­ten­cia auten­tic­ké­ho  zoz­na­mu poh­ľa­dá­vok vo for­me a ob­sa­hu pred­pok­la­da­né­ho úve­ro­vý­mi zmlu­va­mi, kto­rý by bol oso­bit­ne sig­no­va­ný oso­ba­mi za­stu­pu­jú­ci­mi úve­ro­vé­ho dl­žní­ka, vo vý­sled­ku neu­mož­ňu­je kau­zál­ne spo­jiť čer­pa­nie úve­ru s to­mu pred­chá­dza­jú­cou ak­ti­vi­tou úve­ro­vé­ho dl­žní­ka,  čo ve­die k nut­nos­ti pri­jať zá­ver, že čer­pa­nie úve­rov v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de fak­tic­ky pre­bie­ha­lo ne­zá­vis­le na tej­to zmluv­nej pod­mien­ke resp. jej spl­ne­ní ale­bo nespl­ne­ní. Za uve­de­ný stav ale­bo inak po­ve­da­né hen­di­kep dô­kaz­nej si­tuácie pri­tom pl­ne zod­po­ve­dá sa­mot­ná poš­ko­de­ná ban­ka, kto­rá v prie­be­hu príp­rav­né­ho ko­na­nia ne­do­ká­za­la vy­šet­ro­va­te­ľo­vi pred­lo­žiť nie­len auten­tic­kú po­do­bu zoz­na­mu poh­ľa­dá­vok, kto­rou pod­mie­ňo­va­la čer­pa­nie in­kri­mi­no­va­ných úve­rov, ale ani ďal­šie s čer­pa­ním úve­ru sú­vi­sia­ce a úve­ro­vý­mi zmlu­va­mi pred­pí­sa­né dok­la­dy.

 Po­kiaľ aj ne­ja­ký om­yl, či nes­práv­na ale­bo ne­dos­ta­toč­ná pred­sta­va poš­ko­de­né­ho o sku­toč­nom sta­ve ve­ci v in­kri­mi­no­va­nom ča­se exis­to­va­la, prí­či­nu a dô­vo­dy toh­to sta­vu tre­ba vi­dieť pri­már­ne v konštruk­cii zmluv­ných pod­mie­nok pos­kyt­nu­tia a čer­pa­nia in­kri­mi­no­va­ných kon­to­ko­ren­tných úve­rov a v ne­dô­vod­nej re­zig­ná­cii poš­ko­de­né­ho na pl­ne­nie všeo­bec­nej a oso­bit­nej pre­ven­čnej po­vin­nos­ti vrá­ta­ne s tým sú­vi­sia­ce­ho ne­dos­tat­ku kon­trol­ných me­cha­niz­mov na je­ho stra­ne.

 II. Sme­rom k poš­ko­de­né­mu sub­jek­tu, kto­rý je ban­kou, je nut­né uviesť, že špe­ci­fic­ký cha­rak­ter pred­me­tu pod­ni­ka­nia ban­ky, zá­ko­no­dar­ca ok­rem, všeo­bec­nej pre­ven­čnej po­vin­nos­ti, zvý­raz­nil kon­šti­tuo­va­ním oso­bit­nej pre­ven­čnej po­vin­nos­ti, kto­rú po­jal do ob­sa­hu po­žia­da­viek na pod­ni­ka­nie bánk v us­ta­no­ve­ní § 27 zá­ko­na o ban­kách, v kto­rom im ulo­žil pos­tu­po­vať pri vý­ko­ne svo­jej čin­nos­ti oboz­ret­ne a naj­mä vy­ko­ná­vať ob­cho­dy spô­so­bom, kto­rý zoh­ľad­ňu­je a zmier­ňu­je ri­zi­ká.

 III. Pri exis­ten­cii a za­ve­de­ní pre­ven­čných po­vin­nos­tí štát ako oso­ba op­ráv­ne­ná a po­vin­ná vy­vo­dzo­vať tres­tnú zod­po­ved­nosť a uk­la­dať tres­ty za spá­cha­né tres­tné či­ny je op­ráv­ne­ný po­ža­do­vať od fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb, aby pri vy­ko­ná­va­ní ma­jet­ko­vých dis­po­zí­cii za­cho­vá­va­li ur­či­tú bež­nú a ne­vyh­nut­nú mie­ru opatr­nos­ti. Ak sa tak z ich stra­ny nes­ta­ne na­priek to­mu, že dos­tup­ný­mi pros­tried­ka­mi moh­li om­yl a s ním sú­vi­sia­cu ško­du zis­tiť a eli­mi­no­vať, mu­sia zod­po­ved­nosť za spô­so­be­ný škod­li­vý nás­le­dok niesť pri­már­ne sa­mi a do­má­hať sa ochra­ny svo­jich práv ces­tou iných práv­nych pros­tried­kov ako Tres­tné­ho prá­va.

 

Kv 9/15/6600                                                                           Ban­ská Bys­tri­ca 07.04.2015

 

 

U Z N E S E N I E

 

 

            Pro­ku­rá­tor Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Ban­ská Bys­tri­ca, vo ve­ci obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zá­ko­na, tak­to

 

 

r o z h o d o l :

 

            Pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.  s ť a ž n o s ť

 

poš­ko­de­né­ho

T b,  a. s., 

 po­da­nú pí­som­ným po­da­ním zo 04.03.2015, pro­ti uz­ne­se­niu vy­šet­ro­va­te­ľa MV SR, Pre­zí­dia PZ, Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, Ná­rod­nej jed­not­ky fi­nan­čnej po­lí­cie, expo­zi­tú­ry Stred, Ban­ská Bys­tri­ca sp. zn. PPZ-560/NKA-FP-ST-2012 z 24.02.2015, kto­rým pod­ľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. za­sta­vil tres­tné stí­ha­nie ve­de­né vo ve­ci obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zá­ko­na,

 

 

z a m i e t a m,

 

pre­to­že nie je dô­vod­ná.

 

                                     O d ô v o d n e n i e :

 Vy­šet­ro­va­teľ MV SR, Pre­zí­dia PZ, Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, Ná­rod­nej jed­not­ky fi­nan­čnej po­lí­cie, expo­zi­tú­ry Stred, Ban­ská Bys­tri­ca uz­ne­se­ním sp. zn. PPZ-560/NKA-FP-ST-2012 z 24.02.2015  (ďa­lej len „uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo za­sta­vu­jú­ce uz­ne­se­nie“)  pod­ľa § 215 ods. 1 písm.  b)  Tr. por. za­sta­vil tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci  obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zá­ko­na ve­de­né na skut­ko­vom zá­kla­de, že

 

-       po vzá­jom­nej do­ho­de osôb vy­stu­pu­jú­cich v me­ne pod­ni­ka­teľ­ských sub­jek­tov L s.r.o.  a S P s.r.o., naj­skôr oso­ba vy­stu­pu­jú­ca v me­ne šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu ob­chod­nej spo­loč­nos­ti L s.r.o. v úmys­le vy­lá­kať fi­nan­čné pros­tried­ky, po pred­chá­dza­jú­cich ro­ko­va­niach, dňa 24.04.2007 v Bra­tis­la­ve uzav­re­la ako dl­žník so spo­loč­nos­ťou T b a.s.  ako ve­ri­te­ľom zmlu­vu o štruk­tú­ro­va­nom kon­to­ko­ren­tnom úve­re č....., na zá­kla­de kto­rej bol dl­žní­ko­vi L, s.r.o. pos­kyt­nu­tý úver vo vý­ške 12 mil. SKK, na­vý­še­ný do­dat­kom č. 1 zo dňa 27.07.2007 na 20 mil. SKK a do­dat­kom č. 2 zo dňa 16.11.2007 na 30 mil. SKK a po­tom aj oso­ba vy­stu­pu­jú­ca v me­ne šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu ob­chod­nej spo­loč­nos­ti S P s.r.o. po pred­chá­dza­jú­cich ro­ko­va­niach, dňa 11.05.2007 v Bra­tis­la­ve uzav­re­la ako dl­žník so spo­loč­nos­ťou T b, a.s. ako ve­ri­te­ľom zmlu­vu o štruk­tú­ro­va­nom kon­to­ko­ren­tnom úve­re č...., na zá­kla­de kto­rej bol pos­kyt­nu­tý dl­žní­ko­vi S P, s.r.o. úver vo vý­ške 30 mil. SKK, na­vý­še­ný do­dat­kom č. 1 zo dňa 14.09.2007 na 50 mil. SKK, nás­led­ne oso­by vy­stu­pu­jú­ce v me­ne sub­jek­tov L, s.r.o., S P, s.r.o. spo­lu s ďal­ší­mi do­po­siaľ nes­to­tož­ne­ný­mi oso­ba­mi vy­stu­pu­jú­ci­mi v me­ne rôz­nych pod­ni­ka­teľ­ských sub­jek­tov, v pres­ne ne­zis­te­nej do­be, na ne­zis­te­nom mies­te a za ne­zis­te­ných okol­nos­tí plá­no­va­ne a koor­di­no­va­ne ob­sta­rá­va­li dok­la­dy dek­la­ru­jú­ce vzá­jom­nú ob­chod­nú čin­nosť za­lo­že­nú na neexis­tu­jú­cich to­va­ro­vých to­koch, čím umož­ni­li zá­stup­com pod­ni­ka­teľ­ských sub­jek­tov L s.r.o. a S P s.r.o. pos­tup­né čer­pa­nie fi­nan­čných pros­tried­kov až do vý­šky pos­kyt­nu­té­ho úve­ru, tak­to zís­ka­né fi­nan­čné pros­tried­ky vy­uži­li na do­po­siaľ ne­zis­te­ný účel, úver nes­plá­ca­li v zmys­le sta­no­ve­ných zmluv­ných pod­mie­nok, čím spô­so­bi­li pe­ňaž­né­mu ús­ta­vu T b, a.s. ško­du vo vý­ške naj­me­nej 80 mil. SKK (t.j. 2.655.513,50 €).

 

          Uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia bo­lo vy­da­né v tres­tnom stí­ha­ní za­ča­tom na pod­kla­de uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľa vte­daj­šie­ho Úra­du bo­ja pro­ti or­ga­ni­zo­va­nej kri­mi­na­li­te, Pre­zí­dia PZ, od­bo­ru Stred, Ban­ská Bys­tri­ca sp. zn. PPZ-100/BOK-ST-2010 zo 14.04.2010, kto­ré stí­ha­ný sku­tok práv­ne po­su­dzo­va­lo ako  obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin pod­vo­du § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák.

 

           Pro­ti uz­ne­se­niu o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia po­dal poš­ko­de­ný T b, a. s. pí­som­ným po­da­ním ozna­če­ným dá­tu­mom 04.03.2015, od­ov­zda­ným na poš­to­vú prep­ra­vu 05.03.2015, sťaž­nosť.

 

V dô­vo­doch op­rav­né­ho pros­tried­ku sťa­žo­va­teľ  ar­gu­men­to­val, že (z je­ho poh­ľa­du) pod­stat­nou pod­mien­kou, pre uvoľ­ne­nie fi­nan­čných pros­tried­kov kon­to­ko­ren­tných úve­rov bo­lo pred­kla­da­nie zoz­na­mu „exis­tu­jú­cich“ poh­ľa­dá­vok, pri­čom v ča­se čer­pa­nia úve­rov mal za to, že zo stra­ny úve­ro­vých dl­žní­kov sú mu pred­kla­da­né poh­ľa­dáv­ky reál­ne a nie ako kon­šta­tu­je vy­šet­ro­va­teľ poh­ľa­dáv­ky nev­znik­nu­té a to­va­rom nek­ry­té. Ďalej pou­ká­zal na to, že pri ochra­ne svo­jich práv a fi­nan­čných zá­uj­mov ne­bol ne­čin­ný a prís­luš­né kro­ky za­čal pod­ni­kať eš­te pred vy­hlá­se­ním mi­mo­riad­nej splat­nos­ti kon­to­ko­ren­tných úve­rov, čo preu­ka­zu­je ob­sah vý­po­ve­de sved­ka P Š, pod­ľa kto­ré­ho ban­ka po zis­te­ní pok­le­su pla­tob­né­ho sty­ku pris­tú­pi­la v me­sia­ci ap­ríl ale­bo máj ro­ku 2008 naj­prv k za­blo­ko­va­niu úve­ro­vé­ho rám­ca a až nás­led­ne doš­lo k vy­hlá­se­niu mi­mo­riad­nej splat­nos­ti úve­rov.

 

S oh­ľa­dom na vy­tý­ka­né ne­dos­tat­ky poš­ko­de­ný sťaž­nos­tné­mu or­gá­nu navr­hol, aby  na­pad­nu­té za­sta­vu­jú­ce uz­ne­se­nie pod­ľa § 194 ods. 1 Tr. por.  zru­šil.

 

Za­sta­vu­jú­ce uz­ne­se­nie bo­lo sťa­žo­va­te­ľo­vi ozná­me­né do­ru­če­ním je­ho  rov­no­pi­su dňa 02.03.2015.

 

Ko­na­jú­ci vy­šet­ro­va­teľ PZ po­da­nej sťaž­nos­ti  pos­tu­pom pod­ľa § 190 ods. 1 Tr. por.  ne­vy­ho­vel a v sú­la­de s ust. § 190 ods. 2 písm. a) Tr. por.  ju dňa 23.03.2015 pred­lo­žil na roz­hod­nu­tie pro­ku­rá­to­ro­vi Od­de­le­nia pr­vos­tup­ňo­vé­ho a bo­ja pro­ti or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Ban­ská Bys­tri­ca, kto­rý na zá­kla­de opat­re­nia kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra v Ban­skej Bys­tri­ci pod­ľa  § 51 Zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re vy­ko­ná­va v prís­luš­nom príp­rav­nom ko­na­ní do­zor v zmys­le § 230 ods. 1, ods. 2 Tr. por..

 

Z pod­ne­tu po­da­né­ho op­rav­né­ho pros­tried­ku som v sú­la­de s ust. § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pres­kú­mal na­pad­nu­té uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, ako aj ko­na­nie, kto­ré je­ho vy­da­niu pred­chá­dza­lo, a zis­til som, že sťaž­nos­ti, kto­rá je prí­pus­tná, bo­la po­da­ná včas a op­ráv­ne­nou oso­bou, nie je mož­né vy­ho­vieť.

 

            Ana­ly­zu­júc vý­sled­ky pro­ces­nej čin­nos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa  v prie­be­hu vy­ko­na­né­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia, tak ako sú zhro­maž­de­né v prís­luš­nom spi­so­vom ma­te­riá­le po­lí­cie, mož­no kon­šta­to­vať, že vy­šet­ro­va­teľ pri zis­ťo­va­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci pos­tu­po­val pl­ne v sú­la­de s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a pred vy­da­ním na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia si ob­sta­ral dos­ta­tok pod­kla­dov, kto­ré mu po­tom umož­ni­li pri­jať sta­vu ve­ci i  zá­ko­nu zod­po­ve­da­jú­ce roz­hod­nu­tie.

 

            V dô­vo­doch na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­teľ vý­stiž­ne, ob­sa­hom vy­čer­pá­va­jú­co a v zho­de s vý­sled­ka­mi vy­ko­na­né­ho vy­šet­ro­va­nia, nie­len vy­lo­žil kom­plex skut­ko­vých zis­te­ní, na pod­kla­de kto­rých je mož­né pri­jať zá­ver o  re­le­van­tných okol­nos­tiach vy­šet­ro­va­nej uda­los­ti, ale tie­to  aj ná­le­ži­te práv­ne zhod­no­til.

 

Je­di­nú vý­hra­du, kto­rá však ne­má vplyv na správ­nosť sa­mot­né­ho ko­neč­né­ho roz­hod­nu­tia, mož­no vzniesť iba vo­či zá­ve­ru vy­šet­ro­va­te­ľa o tom, že v poh­ľa­dáv­kach, na fi­nan­co­va­nie kto­rých bo­li úve­ro­vým dl­žní­kom pos­ky­to­va­né a čer­pa­né kon­to­ko­ren­tné úve­ry, sa jed­na­lo o poh­ľa­dáv­ky reál­ne nev­znik­nu­té a to­va­rom nek­ry­té. Tak­to pri­ja­tý zá­ver vy­šet­ro­va­te­ľa zjav­ne pre­hlia­da, že práv­nym ti­tu­lom vzni­ku in­kri­mi­no­va­ných poh­ľa­dá­vok bol kon­trakt kon­sen­zuál­nej po­va­hy (kúp­na zmlu­va), pri kto­rom pred­pok­la­dom práv­ne účin­né­ho vzni­ku bo­la „iba“ do­ho­da strán o je­ho pod­stat­ných ná­le­ži­tos­tiach. K ta­kej­to do­ho­de pod­ľa vý­sled­ku do­ka­zo­va­nia bez po­chýb doš­lo aj me­dzi účas­tník­mi skú­ma­ných do­dá­va­teľ­sko - od­be­ra­teľ­ských vzťa­hov, pri­čom je bez práv­ne­ho vý­zna­mu, že poh­ľa­dáv­ky, v tých­to vzťa­hoch kon­šti­tuo­va­né, ma­li zá­klad v re­ťa­zo­vej pre­fak­tu­rá­cii to­va­ru resp., že ta­ký­to spô­sob fak­tu­rá­cie sle­do­val aj iný eko­no­mic­ký cieľ, v kon­krét­nom prí­pa­de napr. zvy­šo­va­nie bo­ni­ty u niek­to­rých účas­tní­kov. Po­kiaľ v jed­nom a v pod­sta­te i je­di­nom  prí­pa­de bo­la reali­zá­cia skú­ma­ných ob­cho­dov s úve­ro­vým dl­žní­kom spol. S P pop­re­tá šta­tu­tár­nym or­gá­nom od­be­ra­teľ­ských spo­loč­nos­tí V W, s.r.o. a R, s.r.o., Ľ P, vý­znam a vie­ro­hod­nosť je­ho sve­dec­kej vý­po­ve­de tre­ba hod­no­tiť mi­mo­riad­ne oboz­ret­ne a kri­tic­ky, keď­že sve­dok na jed­nej stra­ne sí­ce zre­teľ­ne vy­lú­čil svo­ju účasť na ob­cho­doch reali­zo­va­ných v me­ne spol. V W, s.r.o., na dru­hej stra­ne sa však už ne­ve­del vy­jad­riť, či nes­po­me­nul si na účasť dru­hej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti – R, s.r.o. v me­ne kto­rej tak­tiež ko­nal.  Zvý­raz­niť sa pri­tom žia­da, že v spol. R, s.r.o. sa jed­na­lo prá­ve o sub­jekt, v spo­je­ní s kto­rým je sve­dok ak­tuál­ne tres­tne stí­ha­ný pre to­tož­ný trest­ný čin (úve­ro­vý pod­vod) spá­cha­ný ku ško­de iné­ho pe­ňaž­né­ho ús­ta­vu.

 

Vy­ko­na­ným vy­šet­ro­va­ním sa exis­ten­ciu to­va­ru, kto­rý tvo­ril pred­met po­su­dzo­va­ných fak­tu­rá­cií, po­da­ri­lo spo­chyb­niť, nie však vy­lú­čiť, len vo vzťa­hu k to­va­ru (ry­ži) prep­ra­vo­va­né­mu po mo­ri. Sku­toč­nos­ti spo­chyb­ňu­jú­ce exis­ten­ciu to­va­ru sa však tý­ka­li pre­dov­šet­kým okol­nos­tí je­ho prep­ra­vy tak, ako bo­li zis­te­né z ob­sa­hu ná­mor­né­ho nák­lad­né­ho lis­tu v rám­ci me­dzi­ná­rod­nej po­li­caj­nej spolu­prá­ce, kto­rej vý­sle­dok vy­šet­ro­va­te­ľo­vi spros­tred­ko­va­la Ná­rod­ná ús­tred­ňa Inter­pol. Tak­to zís­ka­né poz­nat­ky však ne­mož­no pre­ce­ňo­vať, na­koľ­ko nič ne­vy­po­ve­da­jú o sub­jek­tív­nej strán­ke na ob­cho­de „s ry­žou“ za­in­te­re­so­va­ných osôb vrá­ta­ne úve­ro­vých dl­žní­kov, iný­mi slo­va­mi o ich ve­do­mos­ti, že prep­ra­va ry­že nep­re­bie­ha pod­ľa úda­jov ná­mor­né­ho ko­no­sa­men­tu resp., že nep­re­bie­ha vô­bec, či do­kon­ca, že to­var, kto­rý má byť pod­ľa toh­to dok­la­du prep­ra­vo­va­ný, v sku­toč­nos­ti neexis­tu­je. Upria­miť v tej­to spo­ji­tos­ti mož­no aj na vý­po­ve­de sved­kov Ing. S K a P S, z kto­rých vy­plý­va, že pr­vý me­no­va­ný ako od­be­ra­teľ spol. L si for­mál­nu strán­ku je­mu pos­kyt­nu­tých dok­la­dov o ná­mor­nej prep­ra­ve ove­ro­val, prá­ve u P S pra­cu­jú­ce­ho v špe­dí­cii, kto­rý mu pos­ky­tol vy­svet­le­nie o ob­cho­do­va­ní s to­va­rom v ta­kých­to prí­pa­doch a uis­til ho, že to­var je mož­né po­čas prep­ra­vy teo­re­tic­ky pre­dať nes­po­čet­ne krát, pri­čom za je­ho vlas­tní­ka sa vždy po­va­žu­je ak­tuál­ny dr­ži­teľ (ma­ji­teľ) ko­no­sa­men­tu.

 

Od­hliad­nuc od vy­ššie pre­zen­to­va­ných zis­te­ní a ná­zo­rov sťaž­nos­tné­ho  or­gá­nu k exis­ten­cii od­be­ra­teľ­ských poh­ľa­dá­vok úve­ro­vých dl­žní­kov a to­va­ru, kto­rý tvo­ril ich pred­met, tre­ba však v zho­de s dô­vod­mi na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia pri­po­me­núť, že vy­ko­na­ným vy­šet­ro­va­ním ne­bo­la preu­ká­za­ná pre­dov­šet­kým fy­zic­ká exis­ten­cia auten­tic­ké­ho zoz­na­mu poh­ľa­dá­vok, kto­rý by bol poš­ko­de­nej ban­ke pred­lo­že­ný spô­so­bom a vo for­me pred­pok­la­da­nej prís­luš­ný­mi úve­ro­vý­mi zmlu­va­mi, pri­čom prá­ve ten­to mo­ment bol ban­kou resp. úve­ro­vý­mi zmlu­va­mi de­fi­no­va­ný ako pod­stat­ná pod­mien­ka čer­pa­nia úve­ru, pri spl­ne­ní kto­rej bo­lo obom úve­ro­vým dl­žní­kom umož­ne­né vy­uží­vať kon­to­ko­rent­ný úve­ro­vý rá­mec for­mou de­bet­ných ope­rá­cií na ťar­chu ich úč­tu. Neexis­ten­cia auten­tic­ké­ho  zoz­na­mu poh­ľa­dá­vok vo for­me a ob­sa­hu pred­pok­la­da­né­ho úve­ro­vý­mi zmlu­va­mi, kto­rý by bol oso­bit­ne sig­no­va­ný oso­ba­mi za­stu­pu­jú­ci­mi úve­ro­vé­ho dl­žní­ka, vo vý­sled­ku neu­mož­ňu­je kau­zál­ne spo­jiť čer­pa­nie úve­ru s to­mu pred­chá­dza­jú­cou ak­ti­vi­tou úve­ro­vé­ho dl­žní­ka,  čo ve­die k nut­nos­ti pri­jať zá­ver, že čer­pa­nie úve­rov v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de fak­tic­ky pre­bie­ha­lo ne­zá­vis­le na tej­to zmluv­nej pod­mien­ke resp. jej spl­ne­ní ale­bo nespl­ne­ní. Za uve­de­ný stav ale­bo inak po­ve­da­né hen­di­kep dô­kaz­nej si­tuácie pri­tom pl­ne zod­po­ve­dá sa­mot­ná poš­ko­de­ná ban­ka, kto­rá v prie­be­hu príp­rav­né­ho ko­na­nia ne­do­ká­za­la vy­šet­ro­va­te­ľo­vi pred­lo­žiť nie­len auten­tic­kú po­do­bu zoz­na­mu poh­ľa­dá­vok, kto­rou pod­mie­ňo­va­la čer­pa­nie in­kri­mi­no­va­ných úve­rov, ale ani ďal­šie s čer­pa­ním úve­ru sú­vi­sia­ce a úve­ro­vý­mi zmlu­va­mi pred­pí­sa­né dok­la­dy (od­be­ra­teľ­ské zmlu­vy spol. S P, vý­pis z no­tár­ske­ho cen­trál­ne­ho re­gis­tra zá­lož­ných práv) resp. po­kiaľ aj niek­to­ré dok­la­dy pred­lo­ži­la (fak­tú­ry úve­ro­vých dl­žní­kov, od­be­ra­teľ­ské zmlu­vy spol. L, op­rav­né da­ňo­vé priz­na­nie spol. L  za rok 2007 z 31.3.2008) ne­do­ká­za­la oz­rej­miť, akým spô­so­bom ich zís­ka­la, kým jej bo­li pred­lo­že­né a naj­mä či sa tak sta­lo pred čer­pa­ním úve­rov ale­bo až nás­led­ne v ob­do­bí, ke­dy sa rie­ši­lo ich nes­plá­ca­nie.

 

Za vec­ne správ­ny a zá­ko­nu zod­po­ve­da­jú­ci tre­ba po­va­žo­vať aj v dô­vo­doch za­sta­vu­jú­ce­ho uz­ne­se­nia pos­kyt­nu­tý vý­klad všeo­bec­nej pre­ven­čnej po­vin­nos­ti up­ra­ve­nej v § 415 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka a vply­vu jej ne­dodr­ža­nia na napl­ne­nie ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu v čas­ti po­ža­du­jú­cej  exis­ten­ciu prí­čin­né­ho vzťa­hu me­dzi ko­na­ním pá­cha­te­ľa, omy­lom sub­jek­tu či­nia­ce­ho ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu a škod­li­vým nás­led­kom vznik­nu­tým ta­kou­to dis­po­zí­ciou. Sme­rom k poš­ko­de­né­mu sub­jek­tu, kto­rý je ban­kou, je nad rá­mec od­ôvod­ne­nia vy­šet­ro­va­te­ľa vhod­né dopl­niť, že špe­ci­fic­ký cha­rak­ter pred­me­tu pod­ni­ka­nia ban­ky, zá­ko­no­dar­ca ďa­lej zvý­raz­nil kon­šti­tuo­va­ním oso­bit­nej pre­ven­čnej po­vin­nos­ti, kto­rú po­jal do ob­sa­hu po­žia­da­viek na pod­ni­ka­nie bánk v ust. § 27 Zá­ko­na o ban­kách, v kto­rom im ulo­žil pos­tu­po­vať pri vý­ko­ne svo­jej čin­nos­ti oboz­ret­ne a naj­mä vy­ko­ná­vať ob­cho­dy spô­so­bom, kto­rý zoh­ľad­ňu­je a zmier­ňu­je ri­zi­ká.

 

            V po­su­dzo­va­nom prí­pa­de sťa­žo­va­teľ všeo­bec­nej ani oso­bit­nej pre­ven­čnej po­vin­nos­ti cel­kom zjav­ne ne­dos­tál, inak si to­tiž ne­mož­no vy­svet­liť, že úve­ro­vým dl­žní­kom spol. L a S P umož­nil vy­uží­vať úve­ro­vý rá­mec v si­tuá­cii, že mu (pod­ľa vý­sled­kov do­ka­zo­va­nia) v preu­ká­za­teľ­nej a naj­mä úve­ro­vý­mi zmlu­va­mi vy­mie­ne­nej for­me nep­red­lo­ži­li dok­la­dy, kto­rý­mi sám čer­pa­nie úve­rov pred­tým pod­mie­nil, a že úve­ro­vý rá­mec po­ne­chal ot­vo­re­ný a dl­žní­kom umož­nil pok­ra­čo­vať v čer­pa­ní úve­rov, na­priek to­mu, že po­mer­ne krát­ko po pr­vom čer­pa­ní (spol. L – 2 me­sia­ce a spol. S P – 4 me­sia­ce)  vy­ka­zo­va­li a ban­ke „pred­kla­da­li“ na pre­fi­nan­co­va­nie poh­ľa­dáv­ky po le­ho­te splat­nos­ti, pri­čom prá­ve tá­to vlas­tnosť - va­da  poh­ľa­dá­vok, ich pod­ľa úve­ro­vých zmlúv dis­kva­li­fi­ko­va­la z pre­fi­nan­co­vá­va­nia inak po­ve­da­né,  ne­moh­li byť po­va­žo­va­né za poh­ľa­dáv­ky vo­či od­be­ra­te­ľom, vo vzťa­hu ku kto­rým sa pos­kyt­nu­té kon­to­ko­ren­tné úve­ry moh­li čer­pať.

 

Prís­tup poš­ko­de­nej ban­ky k pl­ne­niu ale­bo pres­nej­šie nepl­ne­niu pre­ven­čnej po­vin­nos­ti ilus­tru­je aj vý­po­veď sved­ky­ne M Z, za­mes­tnan­ky­ne ban­ky, pod­ľa kto­rej ich úlo­hou (ban­ky) ne­bo­lo skú­ma­nie reál­nos­ti fak­túr, exis­ten­cie to­va­ru a us­ku­toč­ne­nia je­ho do­da­nia; pred uzav­re­tím úve­ro­vých zmlúv si na pod­kla­de úč­tov­ných vý­ka­zov s klad­ným vý­sled­kom pre­ve­ri­li fi­nan­čnú si­tuáciu úve­ro­vých dl­žní­kov a  pri čer­pa­ní úve­rov sa po­tom ob­me­dzi­li už iba na skú­ma­nie dodr­ža­nia úve­ro­vé­ho rám­ca a to­ho, či sa v dl­žní­kom dek­la­ro­va­nom od­be­ra­te­ľo­vi jed­ná o ban­kou schvá­le­né­ho.

 

Ak bo­lo v pred­chá­dza­jú­cej čas­ti dô­vo­dov sťaž­nos­tné­ho roz­hod­nu­tia kon­šta­to­va­né, že kon­to­ko­ren­tné úve­ry bo­li uvoľ­ňo­va­né aj na účel fi­nan­co­va­nia poh­ľa­dá­vok po le­ho­te splat­nos­ti, tre­ba zvý­raz­niť, že tá­to va­da, či ne­dos­ta­tok poh­ľa­dá­vok bol ban­ke zná­my, čo vy­plý­va z vý­po­ve­de sved­ky­ne M P, kto­rá o tej­to sku­toč­nos­ti in­for­mo­va­la ko­le­gu sved­ka P Š, pri­čom ten­to na uve­de­nú zá­važ­nú in­for­má­ciu rea­go­val bez bliž­šie­ho vy­svet­le­nia iba tým, „že to bu­de v po­riad­ku“. Z vý­po­ve­de ozna­če­nej sved­ky­ne ply­nie aj iné vý­znam­né zis­te­nie o tom,  že po­zor­nos­ti ban­ke neu­nik­la aj ďal­šia po­doz­re­nie vzbu­dzu­jú­ca okol­nosť, že v prí­pa­de dot­knu­tých úve­ro­vých dl­žní­kov a ich od­be­ra­teľ­ských poh­ľa­dá­vok do­chá­dza fak­tic­ky k dvoj­ná­sob­né­mu pre­fi­nan­co­vá­va­niu to­ho is­té­ho to­va­ru v do­dá­va­teľ­sko – od­be­ra­teľ­skom re­ťaz­ci. Ani ten­to poz­na­tok, kto­rý na­viac aj sa­mot­ný za­mes­tna­nec ban­ky vní­mal ako po­doz­ri­vý, sťa­žo­va­te­ľa ne­vie­dol k to­mu, aby sme­rom k úve­ro­vým dl­žní­kom a čer­pa­niu úve­rov prial adek­vát­ne pre­ven­čné opat­re­nia ale­bo aby pris­tú­pil k prak­tic­ké­mu pre­ve­re­niu ich do­dá­va­teľ­sko – od­be­ra­teľ­ských vzťa­hov.

 

Po­kiaľ sťa­žo­va­teľ s od­vo­la­ním sa na vý­po­veď sved­ka P Š ak­cen­to­val, že bol pri ochra­ne svo­jich práv a zá­uj­mov dos­ta­toč­ne ak­tív­ny, tre­ba ta­ké­to sťaž­nos­tné tvr­de­nie jed­noz­nač­ne od­miet­nuť pou­ká­za­ním na už vy­ššie oboz­na­mo­va­né úda­je vý­po­ve­de sved­ky­ne M P, po­kiaľ tá­to po­pi­so­va­la, že ko­le­gu P Š in­for­mo­va­la ako o exis­ten­cii a pred­kla­da­ní poh­ľa­dá­vok po le­ho­te splat­nos­ti, tak aj o „po­doz­ri­vom“ pre­fi­nan­co­vá­va­ní to­ho is­té­ho to­va­ru me­dzi úve­ro­vý­mi dl­žník­mi.  

 

Sa­mot­né kau­zál­ne pre­po­je­nie za­dr­ža­nia šta­tu­tár­nych or­gá­nov dl­žní­kov a v prí­pa­de A B i nad­vä­zu­jú­cej väz­by v inej tres­tnej ve­ci s vy­hlá­se­ním mi­mo­riad­nej splat­nos­ti úve­rov, na kto­ré vy­šet­ro­va­teľ pou­ká­zal v dô­vo­doch za­sta­vu­jú­ce­ho uz­ne­se­nia, mož­no nep­reu­ka­zu­je vý­po­veď sved­ka P Š,  pl­ne však vy­plý­va z vý­po­ve­dí iných za­mes­tnan­cov ban­ky, A S a T P, kto­rí vy­po­ve­da­li prá­ve o tom, že k vy­hlá­se­niu mi­mo­riad­nej splat­nos­ti ban­ka pris­tú­pi­la v rám­ci pos­tup­nos­ti kro­kov, kto­ré pod­nik­la po­tom, čo zís­ka­la ve­do­mosť o za­dr­ža­ní man­že­lov N resp. vä­zob­nom tres­tnom stí­ha­ní A B.

 

Vy­chá­dza­júc z vy­ššie po­pi­so­va­ných skut­ko­vých zis­te­ní a práv­nych ná­zo­rov sťaž­nos­tné­ho or­gá­nu a pred ním ko­na­jú­ce­ho vy­šet­ro­va­te­ľa je na­mies­te uza­vrieť, že v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de vy­ko­na­ným vy­šet­ro­va­ním ne­bo­la preu­ká­za­ná exis­ten­cia práv­ne vý­znam­né­ho omy­lu na stra­ne poš­ko­de­né­ho sub­jek­tu, kto­ré­ho vznik by bo­lo mož­né pri­čí­tať oso­bám ko­na­jú­cim v me­ne úve­ro­vých dl­žní­kov, pri­čom po­kiaľ aj ne­ja­ký om­yl, či nes­práv­na ale­bo ne­dos­ta­toč­ná pred­sta­va poš­ko­de­né­ho o sku­toč­nom sta­ve ve­ci v in­kri­mi­no­va­nom ča­se exis­to­va­la, prí­či­nu a dô­vo­dy toh­to sta­vu tre­ba vi­dieť pri­már­ne v konštruk­cii zmluv­ných pod­mie­nok pos­kyt­nu­tia a čer­pa­nia in­kri­mi­no­va­ných kon­to­ko­ren­tných úve­rov a v ne­dô­vod­nej re­zig­ná­cii poš­ko­de­né­ho na pl­ne­nie všeo­bec­nej a oso­bit­nej pre­ven­čnej po­vin­nos­ti vrá­ta­ne s tým sú­vi­sia­ce­ho ne­dos­tat­ku kon­trol­ných me­cha­niz­mov na je­ho stra­ne.

 

Vo všeo­bec­nos­ti pla­tí, že vy­ko­na­nie kaž­dej ma­jet­ko­vej dis­po­zí­cie je v ži­vo­te spo­je­né s ur­či­tou mie­rou ne­vyh­nut­né­ho ne­bez­pe­čen­stva a ri­zi­ka t.j. ur­či­tá mie­ra bež­né­ho (nor­mál­ne­ho) ne­bez­pe­čen­stva je pri vy­ko­ná­va­ní ma­jet­ko­vých dis­po­zí­cii spo­loč­nos­ťou ak­cep­to­va­ná a pred­ví­da­teľ­ná. Prá­ve pred­pok­lad, či pre­zum­pcia ta­ké­ho­to ri­zi­ka a ne­bez­pe­čen­stva vied­la štát (zá­ko­no­dar­cu) k pri­ja­tiu zá­kon­ných pre­ven­čných po­vin­nos­tí, kto­ré ma­jú za cieľ ta­ké­to bež­né ri­zi­ko a ne­bez­pe­čen­stvo eli­mi­no­vať. Pri exis­ten­cii a za­ve­de­ní ta­kých­to pre­ven­čných po­vin­nos­tí štát ako oso­ba op­ráv­ne­ná a po­vin­ná vy­vo­dzo­vať tres­tnú zod­po­ved­nosť a uk­la­dať tres­ty za spá­cha­né tres­tné či­ny je op­ráv­ne­ný po­ža­do­vať od fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb, aby pri vy­ko­ná­va­ní ma­jet­ko­vých dis­po­zí­cii za­cho­vá­va­li ur­či­tú bež­nú a ne­vyh­nut­nú mie­ru opatr­nos­ti. Ak sa tak z ich stra­ny nes­ta­ne na­priek to­mu, že dos­tup­ný­mi pros­tried­ka­mi moh­li om­yl a s ním sú­vi­sia­cu ško­du zis­tiť a eli­mi­no­vať, mu­sia zod­po­ved­nosť za spô­so­be­ný škod­li­vý nás­le­dok niesť pri­már­ne sa­mi a do­má­hať sa ochra­ny svo­jich práv ces­tou iných práv­nych pros­tried­kov ako Tres­tné­ho prá­va. Za sta­vu, keď poš­ko­de­ný ne­dodr­ží pot­reb­nú mie­ru opatr­nos­ti, kto­rej vy­na­lo­že­nie je v je­ho si­lách a mož­nos­tiach, niet dô­vo­du, aby štát vstu­po­val do prís­luš­né­ho súk­rom­no-práv­ne­ho vzťa­hu a pros­tried­ka­mi tres­tné­ho prá­va chrá­nil ma­jet­ko­vé zá­uj­my poš­ko­de­né­ho, kto­rý o ne v ča­se ma­jet­ko­vej dis­po­zí­cie sám ned­bal ale­bo ned­bal dos­ta­toč­ne.

 

 

Su­ma­ri­zu­júc vy­ššie roz­ve­de­né sku­toč­nos­ti je te­da pot­reb­né re­zul­to­vať, že skut­ko­vý stav zis­te­ný k mo­men­tu vy­da­nia na­pad­nu­té­ho za­sta­vu­jú­ce­ho uz­ne­se­nia do­vo­ľo­val bez dô­vod­ných po­chyb­nos­tí pri­jať v otáz­ke napl­ne­nia zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­ga­tív­ny zá­ver, pre­to ko­na­jú­ci vy­šet­ro­va­teľ  pod­ľa § 215 ods.1 písm. b) Tr.por. pos­tu­po­val  vec­ne správ­ny i zá­kon­ne.  

 

            Pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. na­dria­de­ný or­gán za­miet­ne sťaž­nosť, ak nie je dô­vod­ná.

           

 

Pre­to bo­lo na­mies­te roz­hod­núť tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ku toh­to uz­ne­se­nia. 

 

 

P o u č e n i e  : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu sťaž­nosť nie je prí­pus­tná.

 

                                          

 

 

 

 

                                                                                       JUDr. Jes­sy  H a s s a n

                                                                                      pro­ku­rá­tor kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia