K zákonnosti výpovede svedka vykonanej v prípravnom konaní

Publikované: 29. 11. 2015, čítané: 4814 krát
 

 

Naj­vyšší  súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky


 

1Tdo 53/2014

Práv­na ve­ta:

„Výsluch sved­ka vy­ko­na­ný po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci a pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia a prio­ri nie je vy­ko­naný nezákonným spôso­bom. V da­nej ve­ci bol výsluch sved­ka vy­ko­naný po začatí trestného ko­na­nia vo ve­ci", v deň vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ob­vi­nenému, avšak bez možnos­ti, aby sa k je­ho výpo­ve­di vy­jad­ri­li ob­vi­není, resp. ich ob­haj­co­via. Za ta­kej pro­ces­nej si­tuácie ne­bo­lo možné výpo­veď sved­ka dôkazné re­le­van­tne na hlav­nom po­jednávaní prečítať. Iná pro­cesná si­tuácia vznik­la po za­bez­pečení sved­ka a je­ho osob­nom výslu­chu na hlav­nom po­jednávaní, pri pl­nom rešpek­to­vaní zásad kon­tra­diktórne­ho ko­na­nia, keď ob­vi­nený, ob­haj­ca i pro­kurátor bo­li prítomní pri je­ho výslu­chu a moh­li sa aktívne na je­ho výslu­chu zúčas­tniť. Za tej­to si­tuácie, ak sve­dok vy­po­ve­dal am­bi­va­len­tne, resp. si na niek­toré jed­not­li­vos­ti a pod­rob­nos­ti pre od­stup času ne­pamätá, je na­ria­de­nie prečíta­nia je­ho skoršej výpo­ve­de podľa § 264 ods. 1 Tr. por. (uro­be­nej v rámci inak riad­ne a zákon­ne vy­ko­naného výslu­chu) pl­ne lége ar­tis. Im­pli­cit­ne te­da, ak súd po výslu­chu sved­ka na hlav­nom po­jednávaní, je­ho výpo­veď z vecného hľadis­ka vy­hod­no­til a op­rel roz­hod­nu­tie o vi­ne ob­vi­neného ok­rem iného aj o ten­to dôkaz, nie je možné konšta­to­vať, že pos­tu­po­val nezákon­ne, resp. že roz­hod­nu­tie za­ložil na nezákon­nom dôka­ze“.

Uz­ne­se­nie

Naj­vyšší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky na ne­ve­rej­nom za­sad­nutí ko­na­nom dňa 29. októbra 2014 v senáte zloženom z pred­sedníčky senátu JUDr. Ga­brie­ly Šimo­no­ve­ja sud­cov JUDr. Pav­la Far­kaša a JUDr. Pav­la Pol­ku v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­vi­nenému A. B.a spol., pre po­kus zločinu pod­vo­du spolupácha­teľstvom podľa § 20 ods.l, § 14 ods.l k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o do­vo­laní ob­vi­neného A. B. pro­ti roz­sud­ku Krajského súdu v Nit­re sp. zn. 1 To 93/2012 zo dňa 20. mar­ca 2013 tak­to

roz­ho­dol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. do­vo­la­nie ob­vi­neného A. B. sa od­mie­ta.

Odôvod­ne­nie

Roz­sud­kom Ok­resného súdu Nit­ra sp. zn. 6 T 49/2009 zo dňa 5. júna 2012 bol ob­vi­nený A. B. (spo­lu s ďalšou oso­bou - K. K.) uz­naný vinným zo spáchania po­ku­su zločinu pod­vo­du spolupácha­teľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a / Tr. zák. v jed­nočin­nom súbe­hu s prečinom falšova­nia a poz­meňova­nia ve­rej­nej lis­ti­ny, úrad­nej pečate, úrad­nej uzáve­ry, úradného zna­ku a úrad­nej značky spolupácha­teľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 352 ods. 1 Tr. zák. na tom skut­ko­vom zákla­de, ako je to uve­dené pod bo­dom 2/ je­ho výro­ko­vej čas­ti. Za to mu bol týmto súdom podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. ne­zis­tiac poľahčujúce okol­nos­ti podľa § 36 Tr. zák. a zis­tiac priťažujúcu



okol­nosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.4 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slo­bo­dy na 5 ro­kov a 4 me­sia­ce so za­ra­dením na výkon tres­tu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústa­vu na výkon tres­tu odňatia slo­bo­dy s mi­nimálnym stupňom stráženia.

Roz­sud­kom zo dňa 20. mar­ca 2013 sp. zn. 1 To 93/2012 Krajský súd v Nit­re podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil roz­su­dok Ok­resného súdu Nit­ra zo dňa 5. júna 2012 sp. zn. 6T 49/2009 vo výro­ku o vi­ne vo vzťahu ku skut­ku v bo­de 21, ako aj vo výro­ku o tres­te a spôso­be je­ho výko­nu a po úpra­ve skut­ko­vej ve­ty uložil A.... B. podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. zis­tiac poľahčujúcu okol­nosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a priťažujúcu okol­nosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slo­bo­dy na 3 ro­ky a 6 me­sia­cov so za­ra­dením na je­ho výkon do ústa­vu na výkon tres­tu odňatia slo­bo­dy s mi­nimálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Ob­vi­nený A. B. pros­tredníctvom ob­haj­cu po­dal pro­ti roz­sud­ku krajského súdu do­vo­la­nie, up­lat­niac do­vo­la­cie dôvo­dy podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., te­da s odôvod­nením, že roz­hod­nu­tie je za­ložené na dôka­zoch, ktoré ne­bo­li súdom vy­ko­nané zákonným spôso­bom, ako aj že roz­hod­nu­tie je za­ložené na nesprávnom právnom posúdení zis­teného skut­ku, ale­bo na nesprávnom použití iného hmot­noprávne­ho us­ta­no­ve­nia.

Ob­vi­nený v odôvod­není do­vo­la­nia vy­jad­ril názor, že súd prvého stupňa pri odôvodňovaní výro­ku o je­ho vi­ne zo spáchania tres­tnej čin­nos­ti pou­ka­zo­val na výpo­veď sved­ka V. R. z prípravného ko­na­nia zo dňa 24. októbra 2008, pričom k tej­to sve­dec­kej výpo­ve­di predtým za­ujal sta­no­vis­ko ojej nezákon­nos­ti a pro­ces­nej ne­použiteľnos­ti od­vo­lací Krajský súd v Nit­re. Výpo­veď toh­to sved­ka bo­la na hlav­nom po­jednávaní pr­vos­tupňového súdu prečítaná a takýto pos­tup bol zo stra­ny ob­ha­jo­by opa­ko­va­ne na­mie­taný. Tu ob­vi­nený ďalej dôvo­dil, že prečítaním pro­cesné nespôso­bi­lej zápis­ni­ce z prípravného ko­na­nia pri výslu­chu sved­ka na hlav­nom po­jednávaní, pre­nie­slo pro­cesnú nespôso­bi­losť i do takého­to výslu­chu na hlav­nom po­jednávaní, pre­tože ten­to dôkaz bol získaný nezákonným pos­tu­pom polície. Nezákon­nosťou, podľa teórie plo­dov z otráveného stro­mu, sú pos­tih­nuté i všet­ky ďalšie dôka­zy, ktoré bo­li získané na zákla­de nezákonného pos­tu­pu". V da­nej súvis­los­ti ob­vi­nený ar­gu­men­to­val, že z ob­sa­hu výpo­ve­de sved­ka R., uro­be­nej na hlav­nom po­jednávaní, nie je zrejmá je­ho účasť na tres­tnej čin­nos­ti kla­de­nej mu za vi­nu.


V  ďalšej čas­ti odôvod­ne­nia do­vo­la­nia /oz­načenej ad 2/ do­vo­la­teľ vy­jad­ril názor, že do­mová pre­hliad­ka, ktorá bo­la vy­ko­naná v neh­nu­teľnos­ti na uli­ci J. M. č. X. v X., bo­la vy­ko­naná nezákonným spôso­bom. Mies­to vy­ko­na­nia toh­to úko­nu bo­lo nep­res­ne špe­ci­fi­ko­vané už v sa­mot­nom príka­ze na vy­ko­na­nie pre­hliad­ky iných pries­to­rov, bez uve­de­nia čísla lis­tu vlastníctva a cha­rak­te­ris­ti­ky stav­by. Podľa zápis­ni­ce o vy­ko­naní pre­hliad­ky iných pries­to­rov ale­bo po­zem­kov, pre­hliad­ka bo­la vy­ko­naná v pries­to­roch po­hos­tin­stva L., Na ul. J. M. X. v X. a v priľahlých pries­to­roch. Z ob­ra­zových zázna­mov vy­plýva, že sa jedná o 2 sa­mos­tatné vcho­dy do ob­jek­tu, sta­veb­ne nep­re­po­jené", pričom je zrejmé, že ob­jekt slúži ako uby­tovňa a keďže obydlím podľa § 99 ods. 1 Tr. por. sú nie­len pries­to­ry slúžiace na býva­nie, ale aj pries­to­ry k nim pa­tria­ce, pre­hliad­ka bo­la vy­ko­naná v roz­po­re s us­ta­no­vením § 100 Tr. por.

V  čas­ti ad 3/ a ad 4/ do­vo­la­nia ob­vi­nený na­mie­tal hod­no­te­nie niek­torých vo ve­ci vy­ko­naných dôka­zov, konkrétne, že súd sa dos­ta­točne ne­zao­be­ral ob­sa­hom výpo­vedí spolu­obžalo­vaného K. K., ktorý uvie­dol, že by­ty predával sám a ob­vi­nený B. na je­ho ko­naní ne­mal žiad­nu účasť. Ako prav­divá sa javí je­ho výpo­veď aj v čas­ti, keď uvie­dol, že občian­ske preu­ka­zy ne­falšoval, ale ich dos­tal od neznámych osôb, resp. od R. H..

Do­vo­lací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. ob­vi­nený op­rel o tvr­de­nie, že skut­ková ve­ta tak, ako ju krajský súd up­ra­vil, ne­zak­ladá vo vzťahu k ne­mu poj­mové zna­ky žiad­ne­ho trestného činu.

Na zákla­de uve­dených dôvo­dov ob­vi­nený navr­hol, aby Naj­vyšší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­slo­vil po­rušenie záko­na v us­ta­no­ve­niach, o ktoré sa do­vo­la­nie opie­ra a aby na­pad­nutý roz­su­dok Krajského súdu v Nit­re vo vzťahu k ne­mu zrušil.

Ok­resný pro­kurátor Ok­res­nej pro­ku­ratúry Nit­ra vo svo­jom písom­nom vy­jad­rení k do­vo­la­niu ob­vi­neného uvie­dol, že na­pad­nuté roz­hod­nu­tie po­važuje za zákonné, pre­tože podľa je­ho názo­ru vy­ko­naným do­ka­zo­vaním bol v ce­lom roz­sa­hu ob­jas­nený skut­kový stav ve­ci a bo­lo jed­noz­načne preukázané, že skut­ky sa sta­li, vy­ka­zujú zna­ky príslušných trestných činov a na ich spáchaní sa po­dieľal aj ob­vi­nený A. B.. Pre­to pro­kurátor navr­hol, aby Naj­vyšší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky do­vo­la­nie ob­vi­neného od­mie­tol.


Poško­dený Mgr. I. P. vo svo­jom písom­nom vy­jad­rení k do­vo­la­niu ob­vi­neného uvie­dol, že ob­vi­neného A. B. nik­dy ne­vi­del a toh­to ne­pozná. Prišiel do osobného sty­ku s K. K., ktorého na polícii aj opoz­nal. Keďže neutr­pel žiad­nu ško­du, na ďalších úko­noch trestného ko­na­nia sa nezúčastňoval.

Naj­vyšší súd, ako súd do­vo­lací (§ 377 Tr. por.), pre­dovšetkým skúmal, či má po­dané do­vo­la­nie všet­ky ob­sa­hové a formálne náležitos­ti, či je prípustné a či bo­lo po­dané oprávne­nou oso­bou, a pri­tom dos­pel k nas­le­dujúcim záve­rom:

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. do­vo­laním možno na­padnúť len právop­latné roz­hod­nu­tie súdu, ktorým bo­la vec právop­lat­ne skončená. V po­su­dzo­va­nom prípa­de je na­pad­nutým roz­hod­nutím roz­su­dok Krajského súdu v Nit­re ako od­vo­la­cie­ho súdu, ktorým bo­lo roz­hod­nuté o od­vo­la­niach ob­vi­neného a ok­resného pro­kuráto­ra po­daných pro­ti roz­sud­ku súdu prvého stupňa, ktorým bol ob­vi­nený uz­naný vinným a bol mu uložený trest. Pro­ti takému­to dru­hu roz­hod­nu­tia je do­vo­la­nie prípustné. Do­vo­la­nie bo­lo po­dané ob­vi­neným pros­tredníctvom ob­haj­cu, bo­lo pre­to po­dané oso­bou oprávne­nou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K po­da­niu do­vo­laní došlo na Ok­res­nom súde Nit­ra, t. j. v mies­te podľa § 370 Tr. por.

V do­vo­laní musí byť ďalej uve­dené, z akých dôvo­dov je roz­hod­nu­tie na­pa­dané tak, aby bo­lo zrejmé, v kto­rej čas­ti sa roz­hod­nu­tie napáda a aké chy­by sa vytýkajú roz­hod­nu­tiu ale­bo ko­na­niu, ktoré roz­hod­nu­tiu predchádza­lo. Ob­vi­nený poukázal na dôvo­dy uve­dené v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. te­da, že roz­hod­nu­tie je za­ložené na dôka­zoch, ktoré ne­bo­li súdom vy­ko­nané zákonným spôso­bom a na dôvo­dy uve­dené v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., te­da, že roz­hod­nu­tie je za­ložené na nesprávnom právnom posúdení zis­teného skut­ku, ale­bo na nesprávnom použití iného hmot­noprávne­ho us­ta­no­ve­nia.

Ob­vi­nený op­rel svo­je do­vo­la­nie pre­dovšetkým o dôvod uve­dený § 371 ods.l písm. g/ Tr. por., podľa ktorého zákonného us­ta­no­ve­nia na­pad­nuté roz­hod­nu­tie je za­ložené na dôka­zoch, ktoré ne­bo­li vy­ko­nané zákonným spôso­bom. Ob­vi­nený je to­ho názo­ru, že ok­resný súd ne­mal uz­nať niek­toré konkrétne dôka­zy ako dôka­zy pro­cesné použiteľné. Išlo o výpo­veď sved­ka V. R. z prípravného ko­na­nia zo dňa 24. októbra 2008, ktorá bo­la podľa je­ho názo­ru získaná nezákonným spôso­bom, ktorá nezákon­nosť sa pre­nies­la i na všet­ky ďalšie dôka­zy, najmä na výpo­veď sved­ka, ktorú uro­bil na hlav­nom po­jednávaní.


Z ob­sa­hu trestného spi­su vy­plýva, že uz­ne­sením vyšet­ro­va­teľa PZ zo dňa 22. októbra 2008 ČVS:ORP-1423/OEK-NR-2008 podľa § 199 ods. 1 Tr. por. bo­lo začaté trestné stíha­nie vo ve­ci" a v nadväznos­ti na to uz­ne­sením vyšet­ro­va­teľa PZ zo dňa 24. októbra 2008 ČVS: ORP-594 /OEK-NR-2007 podľa § 206 ods. 4 Tr. por. bo­lo vzne­sené ob­vi­ne­nie A. B. pre zločin falšova­nia a poz­meňova­nia ve­rej­nej lis­ti­ny, úrad­nej pečate, úrad­nej uzáve­ry, úradného zna­ku a úrad­nej značky spolupácha­teľstvom podľa § 20 k § 352 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a prípra­vu zločinu pod­vo­du spolupácha­teľstvom podľa § 14 ods.l Tr. zák., § 20 k § 221 ods. 1 , ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Zo zápis­ni­ce o výslu­chu sved­ka z č. 1. 351 až 353 vyšet­ro­va­cie­ho spi­su vy­plýva, že sve­dok V. R. bol v príprav­nom ko­naní vy­počutý v ten istý deň, te­da dňa 24. októbra 2008 a to za účas­ti vyšet­ro­va­teľky a prítom­nej oso­by - príslušníčky polície.

Uz­ne­sením Krajského súdu v Nit­re zo dňa 1. de­cem­bra 2009 sp. zn. 2 To 46/2009 bol pôvodný roz­su­dok Ok­resného súdu Nit­ra zo dňa 4. sep­tem­bra 2009 sp. zn. 6 T 49/2009 zrušený a vec bo­la vrátená to­mu­to súdu, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol. Krajský súd, ako súd od­vo­lací, v roz­hod­nutí ok­rem iného vy­slo­vil právny názor, že pri výslu­chu sved­ka V. R. ne­bo­la rešpek­to­vaná zása­da kon­tra­diktórne­ho ko­na­nia, keďže pri je­ho výpo­ve­di z prípravného ko­na­nia ne­bo­la umožnená prítom­nosť ob­vi­nených, a pre­to súd na­ria­dil               pr­vos­tupňovému súdu, aby bol sve­dok           V.R. na hlav­nom po­jednávaní vy­počutý, a to aj za prítom­nos­ti oboch obžalo­vaných, ich ob­haj­cov a pro­kuráto­ra.

               V nadväznos­ti na to, po za­bez­pečení sved­ka V. R., bol ten­to na hlav­nom po­jednávaní ko­na­nom dňa 10. mája 2012 vy­počutý za prítom­nos­ti a aktívnej účas­ti pro­cesných strán /str. 1576 až 1579/. Keďže výpo­veď sved­ka bo­la značne neurčitá a na väčšinu otázok od­po­ve­dal ne­gatívne, resp. tak, že si na pod­rob­nos­ti pre od­stup času už ne­pamätá, bo­la je­ho výpo­veď z prípravného ko­na­nia podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná. Násled­ne bo­li vy­ko­nané kon­frontácie oboch obžalo­vaných s me­no­vaným sved­kom.

V da­nej súvis­los­ti tre­ba zdôraz­niť, že tak­to vy­ko­naný výsluch sved­ka bol pl­ne lége ar­tis a zod­po­ve­dal zákonným požiadavkám a zásadám kon­tra­diktórne­ho pro­ce­su, vráta­ne prečíta­nia je­ho skoršej výpo­ve­de z prípravného ko­na­nia (zo dňa 24.októbra 2008). Táto výpo­veď tak, ako na to správne upo­zor­nil krajský súd vo svo­jom zrušujúcom roz­hod­nutí,


ne­bo­la vy­ko­naná za prítom­nos­ti ob­vi­nených, resp. ich ob­haj­cov. Takýto pos­tup na­rušil zása­du rov­ností zbraní pro­cesných strán, a pre­to bo­lo pot­rebné za­bez­pečiť účasť sved­ka v štádiu súdne­ho ko­na­nia a toh­to opätov­ne vy­počuť na hlav­nom po­jednávaní pr­vos­tupňového súdu.

Tre­ba tiež zdôraz­niť, že výsluch sved­ka V. R. zo dňa 24. októbra 2008 a prio­ri ne­bol vy­ko­naný nezákonným spôso­bom. Výsluch bol vy­ko­naný po začatí trestného ko­na­nia vo ve­ci", v deň vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ob­vi­nenému A.B., avšak bez možnos­ti, aby sa k je­ho výpo­ve­di vy­jad­ri­li ob­vi­není, resp. ich ob­haj­co­via. Za ta­kej pro­ces­nej si­tuácie ne­bo­lo možné výpo­veď sved­ka dôkazné re­le­van­tne na hlav­nom po­jednávaní prečítať. Iná pro­cesná si­tuácia vznik­la po za­bez­pečení sved­ka a je­ho osob­nom výslu­chu na hlav­nom po­jednávaní dňa 10. mája 2012, pri pl­nom rešpek­to­vaní zásad kon­tra­diktórne­ho ko­na­nia, keď ob­vi­nený, ob­haj­ca i pro­kurátor bo­li prítomní pri je­ho výslu­chu a moh­li sa aktívne na je­ho výslu­chu zúčas­tniť. Za tej­to si­tuácie, ak sve­dok vy­po­ve­dal am­bi­va­len­tne, resp. si na niek­toré jed­not­li­vos­ti a pod­rob­nos­ti pre od­stup času ne­pamätá , bo­lo na­ria­de­nie prečíta­nia je­ho skoršej výpo­ve­de podľa § 264 ods. 1 Tr. por. (uro­be­nej v rámci inak riad­ne a zákon­ne vy­ko­naného výslu­chu) pl­ne lége ar­tis. Im­pli­cit­ne te­da, ak súd po výslu­chu sved­ka V. R. na hlav­nom po­jednávaní, je­ho výpo­veď z vecného hľadis­ka vy­hod­no­til a op­rel roz­hod­nu­tie o vi­ne ob­vi­neného ok­rem iného aj o ten­to dôkaz, nie je možné konšta­to­vať, že pos­tu­po­val nezákon­ne, resp. že roz­hod­nu­tie za­ložil na nezákon­nom dôka­ze.

Rov­na­ko nie je možné ak­cep­to­vať ani do­vo­la­ciu námiet­ku ob­vi­neného týkajúcu sa vy­ko­na­nia do­mo­vej pre­hliad­ky, resp. pre­hliad­ky iných pries­to­rov na uli­ci J. M. č. X. v X..

Podľa § 99 ods.l Tr. por. do­movú pre­hliad­ku možno vy­ko­nať, ak je dôvodné po­doz­re­nie, že v by­te ale­bo v inom pries­to­re slúžiacom na býva­nie ale­bo v pries­to­roch k nim pa­tria­cim (ďalej len oby­dlie") je vec dôležitá pre trestné ko­na­nie ale­bo že sa tam skrýva oso­ba po­doz­rivá zo spáchania trestného činu, ale­bo je pot­rebné vy­ko­nať za­is­te­nie hnu­teľných vecí na us­po­ko­je­nie náro­ku poško­deného na náhra­du ško­dy.

Podľa § 100 ods. 1 Tr. por. na­ria­diť do­movú pre­hliad­ku je oprávnený pred­se­da senátu a pred začatím trestného stíha­nia ale­bo v príprav­nom ko­naní na návrh pro­kuráto­ra sud­ca pre prípravné ko­na­nie. V neod­kladných prípa­doch tak môže na­mies­to príslušného pred­se­du senátu a v príprav­nom ko­naní sud­cu pre prípravné ko­na­nie uro­biť pred­se­da senátu a


v príprav­nom ko­naní sud­ca pre prípravné ko­na­nie, v ktorého ob­vo­de sa má pre­hliad­ka vy­ko­nať. Príkaz na do­movú pre­hliad­ku musí byť vy­daný písom­ne a musí byť odôvod­nený. V príka­ze sa uve­die opis ve­ci ale­bo opis oso­by, ktorá sa má za­is­tiť pri do­mo­vej pre­hliad­ke, ak je známa. Do­ručí sa vlastníko­vi ale­bo užíva­teľovi oby­dlia pri pre­hliad­ke, a ak to nie je možné, naj­neskôr do 24 hodín po od­pad­nutí prekážky, ktorá bráni­la do­ručeniu.

Podľa § 101 ods. 1 Tr. por. pre­hliad­ku iných pries­to­rov ale­bo pre­hliad­ku po­zem­ku je oprávnený na­ria­diť pred­se­da senátu, pred začatím trestného stíha­nia ale­bo v príprav­nom ko­naní pro­kurátor ale­bo s je­ho súhla­som po­li­cajt. Príkaz musí byť vy­daný písom­ne a musí byť odôvod­nený. Do­ručí sa vlastníko­vi ale­bo užíva­teľovi pries­to­rov ale­bo po­zem­ku, ale­bo je­ho za­mes­tnan­co­vi pri pre­hliad­ke, a ak to nie je možné, naj­neskôr do 24 hodín po od­pad­nutí prekážky, ktorá bráni­la do­ručeniu.

Podľa § 101 ods. 2 Tr. por. pre­hliad­ku iných pries­to­rov ale­bo po­zem­kov vy­koná bez meška­nia orgán, ktorý ju na­ria­dil, ale­bo na je­ho príkaz po­li­cajt.

Podľa § 101 ods. 3 Tr. por. bez príka­zu ale­bo súhla­su podľa od­se­ku 1 môže po­li­cajt vy­ko­nať pre­hliad­ku iných pries­to­rov ale­bo po­zem­kov len vte­dy, ak príkaz ale­bo súhlas ne­možno do­siah­nuť vop­red a vec nez­ne­sie od­klad ale­bo ak ide o oso­bu pris­tih­nutú pri tres­tnom čine, ale­bo o oso­bu, na ktorú bol vy­daný príkaz na za­tknu­tie, ale­bo o pre­nas­le­do­vanú oso­bu, ktorá sa ukrýva v týchto pries­to­roch. O vy­ko­naní toh­to úko­nu musí však bez meška­nia upo­ve­do­miť orgán, ktorý je oprávnený vy­dať príkaz ale­bo súhlas podľa od­se­ku 1.

Podľa § 105 ods. 1 Tr. por. orgán vy­konávajúci do­movú pre­hliad­ku ale­bo pre­hliad­ku iných pries­to­rov, ale­bo pre­hliad­ku po­zem­ku je po­vinný umožniť oso­be, u kto­rej sa taký úkon vy­konáva, ale­bo niek­torému dos­pelému čle­no­vi jej domácnos­ti ale­bo v prípa­de pre­hliad­ky iných pries­to­rov aj jej za­mes­tnan­co­vi účasť pri pre­hliad­ke. O práve účas­ti pri pre­hliad­ke je po­vinný tie­to oso­by poučiť.

Podľa § 105 ods. 2 Tr. por. k výko­nu do­mo­vej a osob­nej pre­hliad­ky tre­ba prib­rať nezúčas­tnenú oso­bu. Orgán vy­konávajúci pre­hliad­ku preukáže svo­je oprávne­nie.


Podľa § 105 ods.4 Tr. por. v zápis­ni­ci o pre­hliad­ke tre­ba tiež uviesť, či bo­li dodržané us­ta­no­ve­nia o predchádzajúcej výzve, prípad­ne oz­načiť dôvo­dy, prečo ne­bo­li dodržané. Ak pri pre­hliad­ke došlo k vy­da­niu ale­bo odňatiu ve­ci, tre­ba uviesť do zápis­ni­ce aj úda­je uve­dené v § 93.

Podľa § 105 ods. 5 Tr. por. oso­be, u kto­rej bo­la pre­hliad­ka vy­ko­naná, vydá orgán, ktorý taký úkon vy­ko­nal, ih­neď, a ak to nie je možné, naj­neskôr do 24 hodín po vy­ko­naní pre­hliad­ky ale­bo od­pad­nutí prekážky, ktorá bráni­la spl­ne­niu tej­to po­vin­nos­ti, písomné potvr­de­nie o výsled­ku úko­nu, ako aj o prev­zatí vecí, ktoré bo­li pri­tom vy­dané ale­bo odňaté, ale­bo rov­no­pis zápis­ni­ce.

V  po­su­dzo­va­nej ve­ci príkaz na pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov v X. na uli­ci J. M. č. X. bol vy­daný vyšet­ro­va­teľkou polície dňa 23. októbra 2008 pod č. ORP-338/JKP-JP-DOZ-2008 a bol v ňom dos­ta­točne vy­me­dzený jej účel, te­da že v týchto pries­to­roch (po­hos­tin­stva L. a kan­celárie resp. di­el­ne) by sa ma­li nachádzať ve­ci súvi­sia­ce s tres­tnou čin­nosťou. Z výro­ku príka­zu vyšet­ro­va­teľky PZ sú dos­ta­točne zrejmé aj všet­ky ďalšie re­le­vantné sku­točnos­ti týkajúce sa toh­to vyšet­ro­va­cie­ho úko­nu. Príkaz na pre­hliad­ku v po­su­dzo­va­nom prípa­de odsúhla­sil pro­kurátor Ok­res­nej pro­ku­ratúry Nit­ra (dňa 23. októbra 2008 o 16.00 hod.), ob­sa­hu­je všet­ky zákonné náležitos­ti a je z ne­ho zrejmý účel úko­nu, v akých pries­to­roch bu­de vy­ko­naný a kto pre­hliad­ku vy­koná.

V  da­nej súvis­los­ti tre­ba zdôraz­niť, že námiet­ka ob­vi­neného spočívajúca v tvr­dení, že mies­to vy­ko­na­nia pre­hliad­ky ne­bo­lo riad­ne špe­ci­fi­ko­vané, resp. že pre­hliad­ka bo­la vy­ko­naná v priľahlých pries­to­roch uby­tov­ne, a pre­to bo­lo pot­rebné za­bez­pečiť na­ria­de­nie sud­cu pre prípravné ko­na­nie podľa § 100 ods. 1 Tr. por., nie­je opod­stat­nená.

Zo všetkých re­le­vantných lis­tinných dôka­zov, najmä aj z ob­sa­hu fo­to­do­ku­mentácie vy­ho­to­ve­nej pri vy­ko­naní pre­hliad­ky, je ne­po­chyb­ne zrejmé, že pre­hliad­ka sa týka­la ne­by­tových pries­to­rov. Rov­na­ko je ne­po­chybný aj výsle­dok pre­hliad­ky, pri kto­rej bo­li za­is­tené via­ceré lis­ti­ny a pred­me­ty súvi­sia­ce s tres­tnou čin­nosťou, pre ktorú bol do­vo­la­teľ ob­vi­nený A. B. právop­lat­ne odsúdený. Tre­ba zdôraz­niť, že súd prvého stupňa, ako aj od­vo­lací súd sa náležité za­obe­ra­li okol­nosťami vy­ko­na­nej pre­hliad­ky pries­to­rov di­el­ne a po­hos­tin­stva (ktoré bo­li v užívaní ob­vi­neného A. B.), ako aj námiet­kou, že pre­hliad­ka ma­la byť vy­ko­naná v obytných pries­to­roch vyžadujúcich príkaz sud­cu


pre prípravné ko­na­nie podľa § 100 Tr. por., te­da v iných pries­to­roch než ako sú neh­nu­teľnos­ti uve­dené v na­ria­dení vyšet­ro­va­teľky PZ na jej vy­ko­na­nie. Je ne­po­chyb­ne zrejmé, že v ob­jek­te neh­nu­teľnos­ti, na ktorú bo­la pre­hliad­ka cie­lená, sa nachádzajú ok­rem po­hos­tin­stva a di­el­ne aj ďalšie pries­to­ry. Orgány prípravného ko­na­nia zrej­me aj z toh­to dôvo­du ve­no­va­li zvýšenú po­zor­nosť pres­nej iden­ti­fikácii záuj­mových pries­to­rov, ktorá sku­točnosť vy­plýva napríklad aj z úradných zázna­mov zo dňa 23. októbra 2008, výpi­su z ob­chodného re­gis­tra Ok­resného súdu Trenčín vy­ho­to­veného dňa 23. októbra 2008, výpi­sov z lis­tu vlastníctva č. X. a č. X. vy­ho­to­vených dňa 22. októbra 2008, výpi­su z lis­tu vlastníctva č. X. vy­ho­to­veného dňa 21. októbra 2008 a čias­točného výpi­su z lis­tu vlastníctva č. X. vy­ho­to­veného dňa 23. októbra 2008 o 8.43 hod. (z č. 1. 531 až 584).

V da­nej súvis­los­ti tre­ba tiež zdôraz­niť, že pri úko­ne do­mo­vej pre­hliad­ky právo občana na rešpek­to­va­nie súkro­mia kon­ku­ru­je po­vin­nos­ti štátu predchádzať kri­mi­na­li­te, ako aj po­vin­nos­ti zisťovať a od­haľovať trestné činy. Právo na súkromný život je ob­me­dzené tými­to zákonnými cieľmi štátu. V da­nom prípa­de je pod­stat­nou okol­nosťou, že pre­hliad­kou uve­dených pries­to­rov bol sle­do­vaný legálny cieľ a ten­to zásah štátnej mo­ci bol z hľadis­ka pre­ven­cie ďalšieho páchania závažnej tres­tnej čin­nos­ti ne­vyh­nutný.

Do­vo­lací súd te­da ne­zis­til žiad­ne po­rušenie záko­na pri vy­ko­naní pre­hliad­ky iných pries­to­rov" a do­vo­la­ciu námiet­ku ob­vi­neného v tom­to sme­re neuz­nal ako opod­stat­nenú. Pre­hliad­ka v ne­by­tových pries­to­roch v X. na uli­ci J.M. č. X. bo­la vy­ko­naná v súla­de so všetkými pro­cesnými zákonnými us­ta­no­ve­nia­mi a ten­to úkon je tre­ba po­važovať za pl­ne re­le­vantný aj z hľadis­ka hod­no­te­nia je­ho vec­nej stránky.

Z uve­dených dôvo­dov tie­to do­vo­la­cie námiet­ky ob­vi­neného je tre­ba po­važovať z hľadis­ka napl­ne­nia do­vo­la­cie­ho dôvo­du podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. za ire­le­vantné.

Do­vo­lacím dôvo­dom podľa us­ta­no­ve­nia § 371 písm. i/ Tr. por., je že roz­hod­nu­tie je za­ložené na nesprávnom právnom posúdení zis­teného skut­ku ale­bo na nesprávnom použití iného hmot­noprávne­ho us­ta­no­ve­nia; správnosť a úpl­nosť zis­teného skut­ku však do­vo­lací súd nemôže skúmať a me­niť.

Ob­vi­nený A. B., v čas­tiach odôvod­ne­nia do­vo­la­nia oz­načených ad 3/ a ad 4/, na­mie­tal spôsob hod­no­te­nia niek­torých dôka­zov, najmä výpo­vedí spolu­obžalo­vaného


K. K., pričom vy­ko­nal ich vlastné hod­no­te­nie a na zákla­de to­ho konšta­to­val preukáza­nie svo­jej ne­vi­ny a pod bo­dom IIB/ na­mie­tal ustále­nie skut­kových okol­ností v skut­ko­vej ve­te tak, ako bo­la up­ra­vená v na­pad­nu­tom roz­sud­ku Krajským súdom v Nit­re.

Naj­vyšší súd opa­ko­va­ne ju­di­ko­val, že do­vo­la­nie je mi­mo­riad­nym op­ravným pros­tried­kom určeným k nápra­ve výslov­ne uve­dených pro­cesných a hmot­noprávnych vád, ale nie na revíziu skut­kových zis­tení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúma­va­niu ni­mi vy­ko­naného do­ka­zo­va­nia. Do­vo­la­nie má byť len výni­močným prie­lo­mom do inštitútu právop­lat­nos­ti, ktorý je dôležitou záru­kou sta­bi­li­ty právnych vzťahov a právnej is­to­ty.

Ťažis­ko do­ka­zo­va­nia je to­tiž v ko­naní pred súdom prvého stupňa a je­ho skut­kové záve­ry môže dopĺňať, prípad­ne ko­ri­go­vať len od­vo­lací súd (§ 322 ods. 3 , § 326 ods. 5 Tr. por.). Do­vo­lací súd nie je všeobec­nou treťou inštan­ciou za­me­ra­nou na preskúma­va­nie všetkých roz­hod­nutí súdov druhého stupňa a sa­motnú správnosť a úpl­nosť skut­kových zis­tení nemôže po­su­dzo­vať už len z to­ho dôvo­du, že nie je oprávnený bez ďalšieho pre­hod­no­co­vať vy­ko­nané dôka­zy bez to­ho, aby ich mo­hol podľa zásad ústnos­ti a bez­pros­tred­nos­ti v ko­naní o do­vo­laní sám vy­konávať. Na ob­jas­ne­nie pot­rebných okol­ností prípad­ne pot­rebných na roz­hod­nu­tie o do­vo­laní môže vy­ko­nať do­vo­lací súd len v ob­me­dze­nom roz­sa­hu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Možnos­ti po­da­nia do­vo­la­nia mu­sia byť pre­to ob­me­dzené, aby sa širokým up­lat­nením toh­to mi­mo­riad­ne­ho op­ravného pros­tried­ku ne­zak­la­da­la ďalšia op­ravná inštan­cia.

Pre­to pri po­su­dzo­vaní oprávne­nos­ti tvr­de­nia o exis­ten­cii do­vo­la­cie­ho dôvo­du uve­deného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je do­vo­lací súd vždy via­zaný ko­nečným skut­kovým zis­tením, ktoré vo ve­ci uro­bi­li súdy prvého a druhého stupňa. V tres­tnej ve­ci ob­vi­neného A. B. to te­da zna­mená, že pre do­vo­lací súd je roz­ho­dujúce skut­kové zis­te­nie, podľa ktorého ob­vi­nený spáchal sku­tok tak, ako je uve­dené v roz­sud­ku súdu prvého stupňa, s ktorými skut­kovými záver­mi sa sto­tožnil aj od­vo­lací súd. Tie­to skut­kové okol­nos­ti, ob­siah­nuté v po­pi­se skut­ku, po­tom pos­ky­tujú spoľah­livý pod­klad pre napl­ne­nie všetkých zákonných zna­kov trestného po­ku­su zločinu pod­vo­du spolupácha­teľstvom podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v jed­nočin­nom súbe­hu s prečinom falšova­nia a poz­meňova­nia ve­rej­nej lis­ti­ny, úrad­nej pečate, úrad­nej uzáve­ry, úradného zna­ku a úrad­nej


značky spolupácha­teľstvom podľa § 20 k § 352 ods.  1 Tr. zák., zo spáchania ktorých trestných činov bol ob­vi­nený uz­naný vinným.

Z uve­deného je zrejmé, že v roz­sa­hu námie­tok ob­vi­neného A. B., nie sú spl­nené dôvo­dy do­vo­la­nia podľa § 371 Tr. por., a pre­to Naj­vyšší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. je­ho do­vo­la­nie na ne­ve­rej­nom za­sad­nutí od­mie­tol.

Poučenie: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu op­ravný pros­trie­dok nie je prípustný.

V Bra­tis­la­ve dňa 29. októbra 2014

JUDr. Ga­brie­la Šimo­nová,v. r. pred­sedníčka senátu

Vy­pra­co­val: JUDr. Pa­vol Far­kaš


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia