Nemožnosť sčítavania škôd pri pokračovacom trestnom čine krádeže

Publikované: 03. 01. 2016, čítané: 6288 krát
 

 

Autor poz­nám­ky k roz­hod­nu­tiu JUDr. Pe­ter Šam­ko.

Roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 2Ur­to 5/2015 zo dňa 08.09.2015 (v úpl­nom zne­ní je nas­ke­no­va­né niž­šie) dos­pe­lo, ok­rem iné­ho, aj k nas­le­du­jú­ce­mu práv­ne­mu ná­zo­ru:

Z us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 10 Tr. zák. vy­plý­va, že za pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin mô­že byť po­sú­de­né len ta­ké ko­na­nie pá­cha­te­ľa, pri kto­rom bo­li kaž­dým čias­tko­vým úto­kom napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu. Us­ta­no­ve­nie § 122 ods. 10 Tr. zák. ne­mož­no pri tres­tnom či­ne krá­de­že vy­kla­dať tak, že za pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin krá­de­že by bo­lo mož­né po­sú­diť aj ta­ké via­ce­ré čias­tko­vé úto­ky, kto­rý­mi si pá­cha­teľ pris­vo­jil cu­dziu vec jej zmoc­ne­ním, ale hod­no­ta tej­to ve­ci ne­do­siah­la as­poň ško­du ma­lú (266 euro). Spo­čí­ta­ním škôd spô­so­be­ných pá­cha­te­ľom pris­vo­je­ním si cu­dzej ve­ci jej zmoc­ne­ním nep­re­sa­hu­jú­cich ško­du ma­lú, kto­rý­mi útok­mi sa pá­cha­teľ do­pus­til via­ce­rých pries­tup­kov pro­ti ma­jet­ku ne­mož­no vy­vo­diť vo­či ne­mu tres­tnú zod­po­ved­nosť za pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin krá­de­že, pre­to­že jed­not­li­vý­mi čias­tko­vý­mi útok­mi ne­bo­li napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu krá­de­že (ab­sen­tu­je ob­jek­tív­na strán­ka a jej sú­časť nás­le­dok) tak ako to pred­pok­la­dá § 122 ods. 10 Tr. zák.. Iný, roz­ši­ru­jú­ci vý­klad ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia by zna­me­nal vý­raz­né zhor­še­nie pos­ta­ve­nia pá­cha­te­ľa via­ce­rých pries­tup­kov a je­ho kri­mi­na­li­zá­ciu bez zá­kon­né­ho pod­kla­du.

Zá­ver Naj­vyš­šie­ho sú­du SR oh­ľad­ne ne­mož­nos­ti sčí­ta­va­nia škôd pri jed­not­li­vých čias­tko­vých úto­koch pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu krá­de­že, kto­rý vy­chá­dza len strik­tne z ja­zy­ko­vé­ho vý­kla­du, je po­zo­ru­hod­ný a zá­ro­veň prek­va­pi­vý, na­koľ­ko je v roz­po­re s do­te­raj­šou súd­nou praxou, kto­rá po­mer­ne dl­hé ob­do­bie vy­chá­dza­la (a vy­chá­dza) z ju­di­ka­tú­ry R 22/1991 a na ňu nad­vä­zu­jú­cej od­bor­nej li­te­ra­tú­ry, kto­rá zá­ve­ry tej­to ju­di­ka­tú­ry pre­be­rá. Je sa­moz­rej­me prí­pus­tné, aby sa Naj­vyš­ší súd SR od­chý­lil od do­te­raj­šej ap­li­kač­nej praxe, kto­rá vy­chá­dza z ju­di­ka­tú­ry, av­šak ma­lo by sa tak stať s ná­le­ži­tým od­ôvod­ne­ním, v kto­rom by sa mal Naj­vyš­ší súd SR vy­spo­ria­dať aj s do­te­raj­šou ju­di­ka­tú­rou (nap­rík­lad aj v tom sme­re pre­čo je neap­li­ko­va­teľ­ná, res­pek­tí­ve, pre­čo už ne­mož­no jej zá­ve­ry po­va­žo­vať za správ­ne) ako aj s iným než ja­zy­ko­vým vý­kla­dom ur­či­tej práv­nej nor­my (nap­rík­lad vý­klad his­to­ric­ký, či te­leolo­gic­ký cel­kom ur­či­te umož­ňu­jú pre­chy­lo­va­nie pries­tup­ku do tres­tné­ho či­nu pri pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne).

Mož­no pri­po­me­núť, že R 22/1991 (pub­li­ko­va­né vo fe­de­rál­nej Zbier­ke tres­tných roz­hod­nu­tí v ob­do­bí exis­ten­cie ČSFR) vy­chá­dza­lo z roz­sud­ku ob­vod­né­ho sú­du Pra­ha 5 zo dňa 27.08.1990 sp. zn. 3T 62/1990. Skut­ko­vo iš­lo o prí­pad, v kto­rom pá­cha­teľ od­cu­dzo­val z bal­kó­nov do­mov čas­ti ob­le­če­nia, pri­čom tak uro­bil na via­ce­rých mies­tach Pra­hy.

Súd po­sú­dil ko­na­nie pá­cha­te­ľa ako je­den trest­ný čin krá­de­že, pri kto­rom všet­ky ža­lo­va­né úto­ky pá­cha­te­ľa, ho­ci pri šty­roch z nich, po­kiaľ by bo­li hod­no­te­né jed­not­li­vo, pá­cha­teľ nes­pô­so­bil ško­du do­sa­hu­jú­cu hra­ni­cu ško­dy nie ne­patr­nej, kto­rá je zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty toh­to tres­tné­ho či­nu (v pod­mien­kach SR v sú­čas­nos­ti ide o ob­do­bu ma­lej ško­dy). Všet­ky ža­lo­va­né úto­ky pro­ti cu­dziemu ma­jet­ku bo­li spá­cha­né for­mou pok­ra­čo­va­nia v tres­tnom či­ne. Pá­cha­teľ mal už v ča­se pr­vé­ho z nich zá­mer od­cu­dzo­vať ob­le­če­nie aj z ďal­ších bal­kó­nov, pri­čom iš­lo o rov­na­ký spô­sob spá­chania či­nu a blíz­ku sú­vis­losť ča­so­vú. Pri­tom pá­cha­teľ kaž­dým čias­tko­vým úto­kom napl­ňo­val tie zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že, kto­ré sú pre krá­dež ako ur­či­té proti­práv­ne ko­na­nie vo všeo­bec­nos­ti pod­stat­né. Úmy­sel­ne sa proti­práv­ne zmoc­ňo­val cu­dzej ve­ci. Znak spô­so­be­nia ško­dy nie ne­patr­nej od­li­šu­je len po­mo­cou kvan­ti­ta­tív­ne­ho hľa­dis­ka krá­dež, kto­rú je mož­né po­sú­diť eš­te ako pries­tu­pok, od jej zá­važ­nej­šej for­my, od tres­tné­ho či­nu. Ten­to znak pre­to ne­mu­sí byť spl­ne­ný kaž­dým úmy­sel­ným úto­kom, kto­rým sa pá­cha­teľ zmoc­ňu­je cu­dzej ve­ci.

Z uve­de­né­ho vy­ply­nu­la práv­na ve­ta, že za trest­ný čin krá­de­že je nut­né po­va­žo­vať aj jed­not­li­vé úto­ky, kto­rý­mi pá­cha­teľ spô­so­bil ško­du niž­šiu, než je ško­da nie ne­patr­ná, ak ide o úto­ky spá­cha­né spo­lu s ďal­ší­mi for­mou pok­ra­čo­va­nia v tres­tnom či­ne a cel­ko­vá ško­da tú­to hra­ni­cu do­siah­ne. V ta­kom prí­pa­de ide o je­den pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin.

Po­kiaľ ide o ju­di­ka­tú­ru R 22/1991 tak tre­ba pri­po­me­núť, že nej­de "len o roz­hod­nu­tie Ob­vod­né­ho sú­du v Pra­he", ale ide o ofi­ciál­nu fe­de­rál­nu ju­di­ka­tú­ru vte­daj­šej ČSFR. Ofi­ciál­nou ju­di­ka­tú­rou je pri­tom ta­ká ju­di­ka­tú­ra, kto­rá bo­la zve­rej­ne­ná v Zbier­ke súd­nych roz­hod­nu­tí a sta­no­vísk. Pre ofi­ciál­nu ju­di­ka­tú­ru te­da nie je pod­stat­né kto­rý súd roz­hod­nu­tie vy­dal, ale to či bo­lo ta­ké­to roz­hod­nu­tie ako ju­di­kát schvá­le­né ko­lé­giom Naj­vyš­šie­ho sú­du a nás­led­ne pub­li­ko­va­né. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je R 22/1991 ofi­ciál­na ju­di­ka­tú­ra, kto­rá vznik­la eš­te za tr­va­nia spo­loč­né­ho štá­tu (nej­de te­da o ju­di­ka­tú­ru čes­kú). Ju­di­ka­tú­ra kto­rá bo­la kon­ci­po­va­ná za tr­va­nia spo­loč­né­ho štá­tu sa pri­tom po­va­žu­je za ju­di­ka­tú­ru slo­ven­skú, ak ne­bo­la nes­kôr pre­ko­na­ná ju­di­ka­tú­rou Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, či zme­nou práv­ne­ho pred­pi­su (je to po­dob­né ako to bo­lo s fe­de­rál­ny­mi zá­kon­mi ČSFR, tie sa tiež preb­ra­li na úze­mí SR bez ďal­šie­ho a nep­res­ta­li pla­tiť len pre­to, že spo­loč­ný štát za­ni­kol). S pou­ka­zom na uve­de­né som ná­zo­ru, že bo­lo po­vin­nos­ťou Naj­vyš­šie­ho sú­du SR vy­spo­ria­dať sa s tou­to ju­di­ka­tú­rou, ak chcel Naj­vyš­ší súd SR tú­to ju­di­ka­tú­ru zme­niť (pre­lo­miť) a tým zme­niť aj do­te­raj­šiu ap­li­kač­nú prax.

Môj práv­ny ná­zor je ta­ký, že ju­di­ka­tú­ra R 22/1991 pred­sta­vu­je prí­pust­ný roz­ši­ru­jú­ci vý­klad práv­nej nor­my (us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 10 Tr. zák.), na­koľ­ko (nap­rík­lad pri tres­tnom či­ne krá­de­že) jed­not­li­vé čias­tko­vé úto­ky už napĺňa­jú zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že oh­ľad­ne proti­práv­ne­ho ko­na­nia pá­cha­te­ľa (pá­cha­teľ od­cu­dzu­je cu­dzie ve­ci – nie je pre­to mož­né sa sto­tož­niť s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR z 08.09.2015, že by pri čias­tko­vých úto­koch, pri kto­rých pá­cha­teľ nes­pô­so­bí ško­du ma­lú úpl­ne ab­sen­to­va­la ob­jek­tív­na strán­ka, na­koľ­ko proti­práv­ne ko­na­nie pá­cha­te­ľa tu napl­ne­né ne­po­chyb­ne je, pri­čom len nás­le­dok ne­do­sa­hu­je vý­šku ma­lej ško­dy), s tým, že zá­ko­nom pred­pok­la­da­ný nás­le­dok je da­ný až súhr­nom spô­so­be­ných škôd. Uve­de­né vy­plý­va z po­va­hy pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rý sa hmot­nop­ráv­ne po­va­žu­je za je­den sku­tok, kto­rý má len je­den nás­le­dok (ide v pod­sta­te o ob­do­bu jed­no­ra­zo­vé­ho ko­na­nia pá­cha­te­ľa, pri kto­rom pla­tí práv­na konštruk­cia, že jed­no­tia­ci zá­mer pá­cha­te­ľa spá­ja všet­ky čias­tko­vé úto­ky v je­den ce­lok, do jed­né­ho skut­ku, te­da aj do jed­né­ho nás­led­ku. Pre­to je mož­né sčí­ta­vať ško­dy pri jed­not­li­vých čias­tko­vých úto­koch a to aj ta­ké, kto­ré ne­do­sa­hu­jú vý­šku ško­dy ma­lej, pre­to­že až ich sú­čet je vy­jad­re­ním jed­no­tia­ce­ho zá­me­ru pá­cha­te­ľa, kto­rý už napl­nil zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu oh­ľad­ne proti­práv­ne­ho ko­na­nia, kto­ré je pod­sta­tou tres­tné­ho či­nu krá­de­že). Ak ďa­lej roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR zo dňa 08.09.2015 uvá­dza, že pri pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne mu­sia byť pri kaž­dom čias­tko­vom úto­ku napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, tak ten­to zá­ver nie je cel­kom pres­ný, na­koľ­ko Trest­ný zá­kon poz­ná aj vý­vo­jo­vé štá­dia tres­tné­ho či­nu, pri­čom je v praxi po­mer­ne bež­né, že nap­rík­lad pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin krá­de­že je čias­toč­ne do­ko­na­ný (oh­ľad­ne niek­to­rých čias­tko­vých úto­koch, kto­ré napĺňa­jú všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že) a čias­toč­ne v štá­diu po­ku­su (t. j. niek­to­ré čias­tko­vé úto­ky ne­napĺňa­jú všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že – t. j. ab­sen­tu­je nás­le­dok toh­to tres­tné­ho či­nu).

Netvr­dím, že uve­de­ný struč­ný práv­ny ná­zor, či ju­di­ka­tú­ra R 22/1991 je za­ru­če­ne správ­na a že je pot­reb­né kri­mi­na­li­zo­vať ma­jet­ko­vé pries­tup­ky (us­ta­no­ve­nie § 122 ods. 10 Tr. zák. by ma­lo byť no­ve­li­zo­va­né, aby sa spor­né vý­kla­dy toh­to us­ta­no­ve­nia jed­noz­nač­ne od­strá­ni­li), av­šak opa­ku­jem, že do­po­siaľ bo­la tak­mer bez vý­hrad ak­cep­to­va­ná vy­ššie uve­de­ná ju­di­ka­tú­ra R 22/1991 a to nie­len na sú­doch, ale aj v praxi or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, pri­čom zá­ve­rom tej­to ju­di­ka­tú­ry neod­po­ru­je ani sú­čas­né zne­nie us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 10 Tr. zák. Pre­lo­me­nie tej­to za­uží­va­nej práv­nej praxe by sa pre­to ma­lo reali­zo­vať na pod­kla­de pod­rob­né­ho zdô­vod­ne­nia od­chý­le­nia sa od do­te­raj­šej ju­di­ka­tú­ry a nie len struč­ným od­ka­zom na ja­zy­ko­vý vý­klad us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 10 Tr. zák.

Oh­ľad­ne uve­de­nej prob­le­ma­ti­ky bol pub­li­ko­va­ný po­mer­ne za­ují­ma­vý člá­nok, kto­rý sa pod­rob­ne za­obe­ral mož­nos­ťou, či ne­mož­nos­ťou sčí­ta­va­nia škôd pri pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne (poz­ri bliž­šie Petr Ku­če­ra: Sčí­tá­ní škod v sou­vis­los­ti s kva­li­fi­ka­cí pok­ra­čo­vá­ní v tres­tném či­nu, ča­so­pis Trestněpráv­ní re­vue 6/2007) a to za práv­nej úp­ra­vy pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rá bo­la v ča­se pub­li­ko­va­nia člán­ku zhod­ná v ČR ako aj v SR.

Nas­le­du­je úpl­né zne­nie roz­sud­ku Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 2Ur­to 5/2015 zo dňa 08.09.2015.

 

 

 

 

Naj­vyš­ší  súd                                                                                                           2Ur­to/5/2015

Slo­ven­skej re­pub­li­ky

 

 

 

 

 

 

 

ROZ­SU­DOK

V ME­NE SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

 

Naj­vyš­ší  súd  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  v  se­ná­te  zlo­že­nom  z  pred­se­du  se­ná­tu JUDr. Pet­ra Kraj­čo­vi­ča a sud­cov JUDr. Li­bo­ra Du­ľu a JUDr. Mar­ti­na Bar­ge­la v ko­na­ní o uz­na­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tia, kto­rým bo­la ulo­že­ná tres­tná san­kcia spo­je­ná s tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy  od­sú­de­né­mu  M.    D.,  na  ne­ve­rej­nom  za­sad­nu­tí  8.  sep­tem­bra  2015  v Bra­tis­la­ve o od­vo­la­ní kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra pro­ti roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci z 8. jú­la 2015, sp. zn. 4Ntc/2/2015, tak­to

 

r o z h o d o l :

 

I. Pod­ľa § 518 ods. 4 Tr. por. zru­šu­je roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci z 8. jú­la 2015, sp. zn. 4Ntc/2/2015.

II. Pod­ľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 549/2011 Z.z. uz­na­nie roz­sud­ku Mes­tské­ho sú­du
v Br­ne z 2. ok­tób­ra 2014, sp. zn. 2T/117/2014, v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Br­ne
z 2. de­cem­bra 2014, sp. zn. 8To/477/2014, a vy­ko­na­nie tres­tu od­ňa­tia tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy
vo vý­me­re 4 a pol ro­ka ulo­že­né­ho ozna­če­ný­mi roz­sud­ka­mi ob­ča­no­vi Slo­ven­skej re­pub­li­ky M.

D.,  nar.  X.  v K.,  Slo­ven­ská  re­pub­li­ka,  t.č.  vo  vý­ko­ne  tres­tu  od­ňa­tia  slo­bo­dy  v Čes­kej re­pub­li­ke sa od­mie­ta.

 

O d ô v o d n e n i e

 

 

Na­pad­nu­tým roz­sud­kom (č.l. 91 až 97) roz­ho­dol Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci tak,


 

 

že pod­ľa § 7b ods. 1 Tr. zák. v spo­je­ní s § 17 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uz­ná­va­ní a vý­ko­ne
roz­hod­nu­tí, kto­rý­mi sa uk­la­dá tres­tná san­kcia spo­je­ná s od­ňa­tím slo­bo­dy v Európ­skej únii
uz­nal vo vý­ro­ku o ulo­že­nom tres­te od­ňa­tia slo­bo­dy na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky roz­su­dok
Mes­tské­ho  sú­du  v Br­ne  z 2.  ok­tób­ra  2014,  sp.  zn. 2T/117/2014,  v spo­je­ní  s uz­ne­se­ním

Kraj­ské­ho  sú­du  v Br­ne  z 2.  de­cem­bra       2014,  sp.  zn.    8To/477/2014,  kto­rým  bol  ob­čan

Slo­ven­skej re­pub­li­ky M. D., nar. X., tr­va­le by­tom S. (ok­res K.), t.č. vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia
slo­bo­dy v Čes­kej re­pub­li­ke uz­na­ný vin­ným
z pre­či­nu pod­vo­du pod­ľa § 209 ods. l, 2, 3 čes­ké­ho
Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 205 ods. l, 2, 3 čes­ké­ho Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­či­nu
neop­ráv­ne­né­ho za­ob­sta­ra­nia, fal­šo­va­nia a poz­me­ne­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 234 ods.1
čes­ké­ho Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­či­nu ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia a vy­ká­za­nia pod­ľa §
337 ods.1 písm. b) čes­ké­ho Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rých sa do­pus­til na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že:

 

 

1. v ob­do­bí od 10.0l.2014 do 19.02.2014 v B., na ul. O., ľsťou zís­kal od poš­ko­de­nej K.

R. (R.. D.), nar. X., PIN k jej pla­tob­nej kar­te Čes­kej spo­ri­teľ­ne č. X. na jej me­no k úč­tu čís­lo X. a
tak­tiež  SIM  kar­tu,  na  kto­rú  ma­la  poš­ko­de­ná  na­po­je­né  svo­je  inter­ne­to­vé  ban­kov­níc­tvo,  dňa

31.1.2014 po­tom pod zá­mien­kou za­ria­de­nia zme­ny PIN kó­du k tej­to pla­tob­nej kar­te zís­kal ako no­vý PIN, tak sa­mot­nú pla­tob­nú kar­tu poš­ko­de­nej,

 

a) nás­led­ne v tom is­tom ob­do­bí od 10.01.2014 do 31.01.2014 v B., čo si bez ve­do­mia
poš­ko­de­nej K. R. opat­ril po­čas svoj­ho spolu­ži­tia s poš­ko­de­nou v spo­loč­nej do­mác­nos­ti jej vy­ššie
uve­de­nú pla­tob­nú kar­tu, ma­ni­pu­lo­val po­mo­cou tej­to pla­tob­nej kar­ty s fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi
na jej úč­te č. X., a to tým spô­so­bom, že dňa  10.01.2014 vy­bral z úč­tu poš­ko­de­nej fi­nan­čnú
ho­to­vosť vo vý­ške 8.000,- Kč (ČS Al­bert, ul. D. B.), rov­na­kú su­mu to­ho dňa na účet opäť vrá­til, a
to pros­tred­níc­tvom ČS Tes­co D. B., ďa­lej 13.01.2014 vy­bral fi­nan­čnú ho­to­vosť vo vý­ške 500,- Kč
(ČS, Po­zem­stav), dňa 16.01.2014 vy­bral fi­nan­čnú ho­to­vosť vo vý­ške 20.000,- Kč (u Č., U., B.) a
poš­ko­de­nej bol za tú­to kar­to­vú ope­rá­ciu u inej ban­ky od­čí­ta­ný pop­la­tok  40,-Kč, ke­dy opäť
rov­na­ké­ho  dňa  vrá­til  na  účet  poš­ko­de­nej  su­mu 20.000,-  Kč, 22.01.2014  us­ku­toč­nil  vý­ber

fi­nan­čnej ho­to­vos­ti vo vý­ške 25.000,- Kč (u ban­ko­ma­tu ČS, Tes­co D., B.) a v rov­na­ký deň, te­da

22.0l.2014 us­ku­toč­nil na rov­na­kom ban­ko­ma­te (ČS, Tes­co D., B.) vý­ber su­my 3.000,- Kč, dňa

31.01.2014 po­tom vlo­žil na účet poš­ko­de­nej su­mu  15.000,- Kč, kde tým­to svo­jím ko­na­ním  -
nev­rá­te­ním všet­kých fi­nan­čných pros­tried­kov spô­so­bil K. R. ško­du vo vý­ške 13.540,- Kč,

 

b) v ob­do­bí od 01.02.2014 do 19.02.2014 v B., vy­bral bez jej ve­do­mia a súh­la­su z jej
úč­tu Č., a.s., č. X., dňa 04.02.2014 su­mu  10.000,- Kč  (ban­ko­mat ČS, Po­zem­stav, B.), dňa

06.02.2014 su­mu 2.200,- Kč (ban­ko­mat ČS, Po­zem­stav, B.), dňa 09.02.2014 us­ku­toč­nil plat­bu


 

 

 

tou­to  kar­tou,  ke­dy  uh­ra­dil  su­mu      200-    v  pros­pech  Tip­sport.net  Be­roun,  dňa  14.02.2014

us­ku­toč­nil plat­bu kar­tou, ke­dy uh­ra­dil su­mu  600,- Kč v pros­pech Tip­sport.net Be­roun, a v
rov­na­ký deň opäť us­ku­toč­nil plat­bu uve­de­nou kar­tou, ke­dy uh­ra­dil su­mu 300,- Kč v pros­pech
Tip­sport.net Be­roun, dňa 15.02.2014 vy­bral su­mu 14.500,- Kč (Ban­ko­mat Č., U., B.) a za tú­to
tran­sak­ciu bol poš­ko­de­nej úč­to­va­ný pop­la­tok vo vý­ške  40,- Kč za plat­bu do inej ban­ky, dňa

16.02.2014 us­ku­toč­nil plat­bu kar­tou, ke­dy uh­ra­dil su­mu 300,- Kč opäť v pros­pech Tip­sport.net
Be­roun, a dňa  19.02.2014 us­ku­toč­nil plat­bu kar­tou, ke­dy uh­ra­dil su­mu  250,-Kč v pros­pech
Vo­da­fo­ne Czech Re­pub­lic, a tým­to svo­jím ko­na­ním spô­so­bil K. R. ško­du vo vý­ške 28.390,-Kč,

 

cel­kom tak od­cu­dzil poš­ko­de­nej K. R., nar. X., su­mu  84.930,- Kč, pri­čom na účet
poš­ko­de­nej v rôz­nych splát­kach v ob­do­bí od 01.0l.2014 do 3l.01.2014 pos­tup­né vrá­til su­mu vo
vý­ške  43.000,- Kč, ško­da vznik­nu­tá od­cu­dze­ním fi­nan­čnej ho­to­vos­ti te­da cel­ko­vo pred­sta­vu­je

41.850,-Kč,  a  ško­da  spô­so­be­ná  za  úh­ra­du  kar­to­vých  ope­rá­cií  z  inej  ban­ky  do  inej vo vý­ške 2 x 40,- Kč, cel­kom te­da 80,- Kč,

 

2. v ob­do­bí od 18.02.2014 bliž­šie neur­če­nej ho­di­ny do 19.02.2014 do 09:45 hod v B. v by­te na ad­re­se O., od­cu­dzil poš­ko­de­nej K. R. (R.. D.), nar. X., no­te­book zn. TOS­HI­BA C85013-
2350M v hod­no­te 4.200,- Kč, op­tic­kú myš Lo­gi­tech m90 v hod­no­te 60, - Kč, textil­nú taš­ku na no­te­book v hod­no­te 380,- Kč a pre­pá­ja­cí ká­bel, čím spô­so­bil poš­ko­de­nej K. R. ško­du v cel­ko­vej vý­ške 4.640,-Kč,

 

3. dňa 15.01.2014 v 11:00 hod. v B. na uli­ci V. v OD V., pri­jal od poš­ko­de­nej N. G., nar. X., po pred­chá­dza­jú­cej do­ho­de su­mu 40.000,-Kč, tie­to pe­nia­ze mal pod­ľa vzá­jom­nej do­ho­dy pou­žiť na uh­ra­de­nie zá­lo­hy na kú­pu vo­zid­la zn. Hon­da CRV, ur­če­né­ho pre poš­ko­de­nú, kde to­to neus­ku­toč­nil, žiad­ne vo­zid­lo ne­za­kú­pil a zve­re­né pe­nia­ze nev­rá­til, čím spô­so­bil poš­ko­de­nej N. G. ško­du vo vý­ške 40.000,- Kč,

 

4. ob­do­bí od 18.30 hod. dňa 12.12.2013 do 19:00 hod. dňa 14.12.2013 v ob­ci J., ok­res

U. H., vo vnú­tor­ných pries­to­roch ro­din­né­ho do­mu J. č.p. 192, kde bol v tej do­be na náv­šte­ve u J.

B., nar. X., od­cu­dzil v nes­trá­že­ný oka­mih z jej taš­tič­ky na zips čer­ve­nej far­by, kto­rá sa na­chá­dza­la
v dám­skej ka­bel­ke zn. PU­MA, od­lo­že­nej v spál­ni pri noč­nom sto­lí­ku, fi­nan­čnú ho­to­vosť vo vý­ške

87.000,- Kč v pa­pie­ro­vých ban­kov­kách, pre­važ­ne v no­mi­nál­nej hod­no­te 2.000,- Kč, čím spô­so­bil

J. B., nar. X., tr­va­le by­tom J. - J. 192, ško­du vo vý­ške 30.000,- Kč a jej dcé­re M. B., nar. X., kto­rej pat­ri­la časť tak­to od­cu­dze­ných fi­nan­čných pros­tried­kov, ško­du vo vý­ške 57.000,- Kč,


 

 

 

5.  v  ob­do­bí  od     17:00  hod.  dňa     02.01.2014  do   07:00  hod.  dňa     04.01.2014,

v O., na uli­ci L., kde bol v tom ča­se na náv­šte­ve u P. N., nar. X., od­cu­dzil z jej ka­bel­ky
od­lo­že­nej v obý­vač­ke jej by­tu pla­tob­nú kar­tu spol. G. č. X., vy­sta­ve­nú na me­no P. N., k
ban­ko­vé­mu úč­tu č. X., nás­led­ne po­mo­cou tak­to od­cu­dze­nej pla­tob­nej kar­ty v ban­ko­ma­te
spo­loč­nos­ti K., a.s., č. S1AS1008, kto­rý sa na­chá­dza v O., na uli­ci D., vy­bral dňa 04.01.2014
v ča­se o 07:14 hod. fi­nan­čnú ho­to­vosť vo vý­ške 15.000,- Kč a to­ho is­té­ho dňa v ča­se o 10:45
hod. v B. na uli­ci Č. vy­bral fi­nan­čnú ho­to­vosť vo vý­ške 2.000,- Kč, čím spô­so­bil poš­ko­de­nej

P. N., nar. X., tr­va­le by­tom: O., L., ško­du vo vý­ške 17. 000,- Kč,

 

6. v prie­be­hu me­sia­ca no­vem­bra a de­cem­bra  2013 na bliž­šie ne­zis­te­nom mies­te
v Čes­kej re­pub­li­ke pri­jal od poš­ko­de­nej P. Z., nar. X., su­mu 11 000,- Kč na za­ob­sta­ra­nie 3 ks
mo­bil­ných te­le­fó­nov te­le­fó­nu Sam­sung Ga­laxy a l ks no­te­boo­ku bliž­šie neur­če­nej znač­ky, a to
vo dvoch splát­kach, ke­dy dňa 26.1l.20 13 vlo­ži­la poš­ko­de­ná na je­ho účet č. X. su­mu 6.000,-
Kč a dne 10.12.2013 v Z. pri ob­chod­nom do­me Prior mu osob­ne od­ov­zda­la fi­nan­čnú ho­to­vosť
vo vý­ške  5.000,- Kč, žiad­ny to­var však poš­ko­de­nej nás­led­ne ne­do­dal, zve­re­nú fi­nan­čnú
ho­to­vosť nev­rá­til a vznik­nu­tú ško­du poš­ko­de­nej inak ne­nah­ra­dil, pe­nia­ze si po­ne­chal pre
svo­ju osob­nú pot­re­bu,

 

pri­čom ce­lé­ho vy­ššie uve­de­né­ho ko­na­nia sa do­pus­til na­priek to­mu, že bol dňa

18.04.2012 od­sú­de­ný roz­sud­kom Ob­vod­ní­ho sou­du Pra­ha 6 pod. sp. zn. 2T/161/2011, kto­rý
na­do­bu­dol  prá­vop­lat­nosť  dňa 30.05.2012  po  uz­ne­se­ní  Mes­tské­ho  sú­du  v  Pra­he  sp.  zn.

9To/224/2012,  od­sú­de­ný  mj.  za  pre­čin  krá­de­že  pod­ľa  §  205  ods.  l  a  ods.  3  tres­tné­ho
zá­kon­ní­ka, spre­ne­ve­ry pod­ľa § 206 od­st. 1 a 2 tres­tné­ho zá­kon­ní­ka a pod­vo­du pod­ľa § 209
ods. l, ods. 2 a ods. 3 tres­tné­ho zá­kon­ní­ka na trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní troch ro­kov,
so za­ra­de­ním do väz­ni­ce s do­zo­rom, kde časť tres­tu vy­ko­nal, uz­ne­se­ním Ob­vod­ní­ho sou­du
Pra­ha 4 zo dňa 03.01.2013, sp.zn 1PP/633/2012, bol pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný z vý­ko­nu tres­tu
od­ňa­tia slo­bo­dy so sta­no­ve­ním skú­šob­nej do­by v tr­va­ní troch ro­kov do 03.01.2016,

7.  v  ob­do­bí  od     07.1l.2013  do    25.02.2014,  ke­dy  bol  za­dr­ža­ný  Po­lí­ciou  ČR,

sa zdr­žo­val na úze­mí Čes­kej re­pub­li­ky, a to na­priek to­mu, že bol dňa 18.04.2012 roz­sud­kom
Ob­vod­ní­ho sou­du pro Pra­hu 6 pod. sp. zn. 2T/161/2011, kto­rý na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť dňa

30.5.2012, od­sú­de­ný ok­rem iné­ho na trest vy­hos­te­nia z Čes­kej re­pub­li­ky pod­ľa § 80 ods. 1 a ods. 2 tres­tné­ho zá­kon­ní­ka na do­bu 5 (pia­tich) ro­kov,

a bol od­sú­de­ný na trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 4 a pol  ro­ka,


 

 

a roz­ho­dol, že od­sú­de­ný M. D. bu­de vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pok­ra­čo­vať
v ús­ta­ve na vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia v zmys­le § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

 

Svo­je  roz­hod­nu­tie  kraj­ský  súd  od­ôvod­nil  v pod­sta­te  tak,  že            „z  pred­lo­že­né­ho

os­ved­če­nia vy­plý­va, že pred­met­né tres­tné či­ny ne­bo­li ozna­če­né jus­tič­ným or­gá­nom štá­tu
pô­vo­du pri­ra­de­ním ku niek­to­rej ka­te­gó­rii tres­tných či­nov, uve­de­ných v § 4 ods. 3 zá­ko­na

č.   549/2011  Z.z.,  resp.  uve­de­ných  v  čl.         7  ods.    1  Rám­co­vé­ho  roz­hod­nu­tia  Ra­dy  č.

2008/909/SVV z  27. no­vem­bra  2008. Z uve­de­né­ho dô­vo­du bo­lo pre­to pot­reb­né skú­mať,
či pred­met­né skut­ky, pre kto­ré bol M. D. v Čes­kej re­pub­li­ke od­sú­de­ný roz­sud­kom Mes­tské­ho
sú­du v Br­ne sp. zn. 2T/117/2014 z 02.10.2014 v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Br­ne
sp. zn. 8To/477/2014 z 02.12.2014 vy­ka­zu­jú zna­ky tres­tné­ho či­nu aj pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku
Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Po pres­kú­ma­ní spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu kraj­ský súd kon­šta­tu­je, že skut­ky
uve­de­né v bo­doch  1 a  5 os­ved­če­nia  (ako aj roz­sud­ku) mož­no práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako
pok­ra­čo­va­cí  pre­čin  neop­ráv­ne­né­ho  vy­ro­be­nia  a  pou­ží­va­nia  pla­tob­né­ho  pros­tried­ku,
elek­tro­nic­kých  pe­ňa­zí  ale­bo  inej  pla­tob­nej  kar­ty  pod­ľa
§ 219  ods.1  Tr.  zá­ko­na

v sú­be­hu s pre­či­nom krá­de­že pod­ľa § 212 ods. l Tr. zá­ko­na. Skut­ky uve­de­né v bo­doch 2 a 4
os­ved­če­nia (ako aj roz­sud­ku) mož­no práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako pok­ra­čo­va­cí pre­čin krá­de­že
pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zá­ko­na. Skut­ky uve­de­né v bo­doch 3 a 6 os­ved­če­nia
(ako aj roz­sud­ku) mož­no práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako pok­ra­čo­va­cí pre­čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213
ods. l Tr. zá­ko­na. Sku­tok uve­de­ný v bo­de 7 os­ved­če­nia (ako aj roz­sud­ku) mož­no práv­ne
kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 348 ods.1 písm. c)
Tr. zá­ko­na. Pri kva­li­fi­ká­cii vy­ššie uve­de­ných skut­kov ako pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu je
pot­reb­né pri­hlia­dať nie­len na § 122 ods. 10 Tr. zá­ko­na, ale aj na § 125 ods. 1 Tr. zá­ko­na
(pred­pok­lad  spô­so­be­nia  ma­lej  ško­dy -  te­da  naj­me­nej  vo  vý­ške 266,-Eur).  V  prí­pa­de

pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu sa všet­ky úto­ky po­su­dzu­jú ako je­den trest­ný čin, pri­čom pri
ma­jet­ko­vých tres­tných či­noch sa ško­dy spô­so­be­né jed­not­li­vý­mi útok­mi spo­čí­ta­va­jú. Kraj­ský
súd v da­nej ve­ci sa pl­ne sto­tož­ňu­je s práv­nym ná­zo­rom vy­slo­ve­ným v uz­ne­se­ní Naj­vyš­šie­ho
sú­du SR sp.zn. 3Ur­to/6/2014 z 01.10.2014, a to že us­ta­no­ve­nie § 122 ods. 10 Tr. zák. (časť
ve­ty za bod­ko­čiar­kou) nie je mož­né ap­li­ko­vať v si­tuá­cii, keď všet­ky čias­tko­vé úto­ky bo­li
spá­cha­né mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky a na tom­to úze­mí sú po­va­žo­va­né za je­den de­likt.
V ta­kom prí­pa­de po­tom lo­gic­ky pri­chá­dza aj pou­ži­tie prin­cí­pu spo­čí­ta­nia jed­not­li­vých škôd.
Sku­tok  v  bo­de 2)  os­ved­če­nia (ako  aj  roz­sud­ku),  pri  kto­rom  vý­ška  spô­so­be­nej  ško­dy

pred­sta­vu­je 4640,-Kč (171,15-Eur), a te­da ne­do­sa­hu­je vý­šku ma­lej ško­dy (naj­me­nej 266 Eur)
v zmys­le  §  125 ods.1 Tr. zá­ko­na, je  mož­né aj na­priek to­mu s pou­ka­zom na uve­de­né


 

 

po­va­žo­vať za ďal­ší čias­tko­vý útok pok­ra­čo­va­cie­ho ma­jet­ko­vé­ho tres­tné­ho či­nu, pri kto­rom sa ško­dy spô­so­be­né jed­not­li­vý­mi útok­mi spo­čí­ta­va­jú.“

 

Pro­ti  to­mu­to  roz­sud­ku  po­da­la  riad­ne  a včas  od­vo­la­nie  pro­ku­rá­tor­ka  Kraj­skej
pro­ku­ra­tú­ry v Ban­skej Bys­tri­ci (č.l. 100 - 101). V od­vo­la­ní uvied­la: „S pos­tu­pom kraj­ské­ho
sú­du ako aj s nás­led­ným roz­hod­nu­tím sa nes­to­tož­ňu­jem. Vy­ššie ci­to­va­ný roz­su­dok kraj­ské­ho
sú­du nie je v sú­la­de so zá­ko­nom a to z nas­le­dov­ných dô­vo­dov: Pod­ľa § 122 ods. 10 Tr. zák.
za  pok­ra­čo­va­cí  trest­ný  čin  sa  po­va­žu­je,  ak  pá­cha­teľ  pok­ra­čo­val  v  pá­cha­ní  to­ho  is­té­ho
tres­tné­ho či­nu. Tres­tnosť všet­kých čias­tko­vých úto­kov sa po­su­dzu­je ako je­den trest­ný čin, ak
všet­ky čias­tko­vé úto­ky to­ho is­té­ho pá­cha­te­ľa spá­ja ob­jek­tív­na sú­vis­losť v ča­se, spô­so­be ich
pá­chania a v pred­me­te úto­ku, ako aj sub­jek­tív­na sú­vis­losť, naj­mä jed­no­tia­ci zá­mer pá­cha­te­ľa
spá­chať uve­de­ný trest­ný čin;    to nep­la­tí vo vzťa­hu k čias­tko­vým úto­kom spá­cha­ným
mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Z uve­de­né­ho zne­nia je zrej­mé, že čias­tko­vé úto­ky
spá­cha­né mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­mož­no po­va­žo­vať za pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin
a tre­ba ich po­su­dzo­vať sa­mos­tat­ne. Ak je pot­reb­né po­su­dzo­vať obojstran­nú tres­tnosť v rám­ci
uz­ná­va­cie­ho  ko­na­nia  so  zre­te­ľom  na  všet­ky  okol­nos­ti  kon­krét­ne­ho  prí­pa­du,  ni­ja­kým
spô­so­bom  nie  je  mož­né  niek­to­ré  zá­kon­ne  uve­de­né  pod­mien­ky  po­su­dzo­vať  a  niek­to­ré
ne­zahr­núť do po­su­dzo­va­nia, obzvlášť, ak sa via­žu cel­kom kon­krét­ne na ko­na­nie mi­mo úze­mia
Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Z uve­de­né­ho dô­vo­du za­stá­vam ná­zor, že sku­tok iden­ti­fi­ko­va­ný v bo­de
2 os­ved­če­nia, ako aj roz­sud­ku, pri kto­rom vý­ška spô­so­be­nej ško­dy pred­sta­vu­je su­mu 4.640,-
Kč (171,15 €) a te­da ne­do­sa­hu­je vý­šku ma­lej ško­dy v zmys­le § 125 ods. 1 Tr. zá­ko­na, nie je
mož­né s pou­ka­zom na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti po­va­žo­vať za sku­tok, kto­rý je tres­tným
či­nom aj pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci,
v nad­väz­nos­ti na pí­som­né vy­jad­re­nie pro­ku­rá­tor­ky z 11.03.2015 po­žia­dal jus­tič­ný or­gán štá­tu
pô­vo­du o vy­jad­re­nie súh­la­su s prí­pad­ným čias­toč­ným uz­na­ním roz­sud­ku, pri­čom pí­som­né
vy­jad­re­nie Mes­tské­ho sú­du v Br­ne z 25.05.2015 ne­mož­no po­va­žo­vať za po­zi­tív­ne vy­jad­re­nie
vo  vzťa­hu  k  súh­la­su  s  čias­toč­ným  uz­na­ním  roz­sud­ku.  Vzhľa­dom  na  vy­ššie  uve­de­né
sku­toč­nos­ti  navr­hu­jem,  aby  Naj­vyš­ší  súd  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  od­vo­la­ním  na­pad­nu­tý
roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej (Bys­tri­ci sp. zn. 4Ntc/2/2015 z 08.07.2015 zru­šil a pod­ľa
§  16  ods.  1  písm.  m)  zák.  č.  549/2011  Z.z.  roz­ho­dol  o  od­miet­nu­tí  uz­na­nia  a  vý­ko­ne
prá­vop­lat­né­ho roz­sud­ku Mes­tské­ho sú­du v Br­ne sp. zn. 2T/117/2014 z 02.10.2014 v spo­je­ní
s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Br­ne sp.zn. 8To/477/2014 z 02.12.2014.“

 

Naj­vyš­ší  súd  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  ako  súd  od­vo­la­cí  pres­kú­mal  zá­kon­nosť


 

 

a od­ôvod­ne­nosť  na­pad­nu­té­ho  roz­sud­ku,  ako  aj  správ­nosť  pos­tu­pu  ko­na­nia,  kto­ré  mu pred­chá­dza­lo a zis­til, že od­vo­la­nie pro­ku­rá­tor­ky je dô­vod­né.

 

Ak sa ne­jed­ná o tres­tné či­ny spa­da­jú­ce do niek­to­rej z ka­te­gó­rií tres­tných či­nov
vy­me­dze­ných v us­ta­no­ve­niach  §  4 ods.  2, ods.  3 zák. č. 549/2011 Z.z., čo je i prí­pad

pred­met­nej ve­ci, mož­no pod­ľa  §  4 ods.  1 ozna­če­né­ho zá­ko­na cu­dzie roz­hod­nu­tie uz­nať a vy­ko­nať v Slo­ven­skej re­pub­li­ke len ak sku­tok (skut­ky), pre kto­ré bo­lo roz­hod­nu­tie vy­da­né je tres­tným či­nom aj pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Ak niek­to­rý zo skut­kov roz­hod­nu­tia  kra­ji­ny  pô­vo­du  nie  je  na  úze­mí  Slo­ven­skej  re­pub­li­ky  tres­tným  či­nom, nie je mož­né uz­nať a vy­ko­nať roz­su­dok ako ce­lok na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Za spl­ne­nia zá­kon­ných pod­mie­nok však mož­no pod­ľa § 17 ods. 1 dru­há ve­ta zá­ko­na č. 549/2011 Z.z. po  pred­chá­dza­jú­cej  do­ho­de  s jus­tič­ným  or­gá­nom  štá­tu  pô­vo­du  roz­hod­núť  o čias­toč­nom uz­na­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tia.

V po­da­nom od­vo­la­ní pro­ku­rá­tor­ka správ­ne pou­ká­za­la na to, že sku­tok pod bo­dom
2 roz­sud­ku Mes­tské­ho sú­du v Br­ne nie je pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky
tres­tným či­nom. Naj­vyš­ší súd si v tom­to sme­re neos­vo­jil úva­hy Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej
Bys­tri­ci vy­slo­ve­né v na­pad­nu­tom roz­sud­ku, že: „skut­ky uve­de­né v bo­doch 2/ až 4/ os­ved­če­nia
(ako aj roz­sud­ku) mož­no práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako pok­ra­čo­va­cí pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212
ods.  1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pre­to­že us­ta­no­ve­nie  §  122 ods.  10 Tr. zák. časť ve­ty
za bod­ko­čiar­kou nie je mož­né ap­li­ko­vať v si­tuá­cií, keď všet­ky čias­tko­vé úto­ky bo­li spá­cha­né
mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky a na tom­to úze­mí sú po­va­žo­va­né za je­den de­likt. V ta­kom
prí­pa­de po­tom lo­gic­ky pri­chá­dza aj pou­ži­tie prin­cí­pu spo­čí­ta­nia jed­not­li­vých škôd“.

 

K uve­de­né­mu naj­vyš­ší súd poz­na­me­ná­va nas­le­dov­né:

 

Po­kiaľ čes­ké sú­dy po­sú­di­li ko­na­nie od­sú­de­né­ho M. D. v bo­doch 2/, 4/, 5/ ako pre­čin
krá­de­že pod­ľa § 205 ods. 1, ods. 2, ods. 3 čes­ké­ho Tres­tné­ho zá­kon­ní­ka s od­ôvod­ne­ním, že
ide o pok­ra­čo­va­ciu tres­tnú čin­nosť, ke­dy sa ško­dy v prí­pa­de jed­not­li­vých tres­tných či­nov,
resp.  ich  úto­kov  spo­čí­ta­jú,  pos­tu­po­va­li  v sú­la­de  so  zne­ním  us­ta­no­ve­nia §  116  čes­ké­ho

Tres­tné­ho zá­kon­ní­ka. Pod­ľa § 116 čes­ké­ho Tres­tné­ho zá­kon­ní­ka sa pok­ra­čo­va­ním v tres­tnom
či­ne ro­zu­mie ta­ké ko­na­nie, kto­ré­ho jed­not­li­vé čias­tko­vé úto­ky ve­de­né jed­not­ným zá­me­rom
napĺňa­jú ho­ci aj v súhr­ne skut­ko­vú pod­sta­tu   rov­na­ké­ho tres­tné­ho či­nu sú spo­je­né rov­na­kým
ale­bo  po­dob­ným  spô­so­bom  vy­ko­na­nia  a blíz­kou  ča­so­vou  sú­vis­los­ťou  a sú­vis­los­ťou


 

 

v pred­me­te úto­ku.

 

„Slov­ným  spo­je­ním  ho­ci  aj  v súhr­ne  sa  zdô­raz­ňu­je,  že  pok­ra­čo­va­nie  mož­no napl­niť ako tý­mi čias­tko­vý­mi útok­mi, kto­rý­mi je skut­ko­vá pod­sta­ta ur­či­té­ho tres­tné­ho či­nu napl­ne­ná vo všet­kých zna­koch tak aj tý­mi čias­tko­vý­mi útok­mi, pri kto­rých až ich súhrn tú­to skut­ko­vú pod­sta­tu napĺňa vo všet­kých zna­koch. Pre­to pod­ľa § 116 čes­ké­ho Tres­tné­ho zá­kon­ní­ka je nut­né za trest­ný čin krá­de­že po­va­žo­vať i čias­tko­vé úto­ky, kto­rý­mi pá­cha­teľ spô­so­bil ško­du niž­šiu než je ško­da nie ne­patr­ná, ak ide o úto­ky spá­cha­né s ďal­ší­mi for­ma­mi pok­ra­čo­va­nia v tres­tnom či­ne a cel­ko­vá ško­da tú­to hra­ni­cu do­siah­ne“.  (Veľ­ké ko­men­tá­re Tres­tní zá­kon­ník I -  ko­men­tár Šámal a kol.)

Slo­ven­ský  Trest­ný  zá­kon  však  ne­ko­pí­ru­je  čes­kú  práv­nu  úp­ra­vu  pok­ra­čo­va­nia v tres­tnom či­ne, pre­to­že zá­ko­no­dar­ca nev­lo­žil (tak ako v Čes­kej re­pub­li­ke) do us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 10 Tr. zák. slov­né spo­je­nie „ho­ci aj v súhr­ne“.

Pod­ľa § 122 ods. 10 Tr. zák. sa za pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin po­va­žu­je, ak pá­cha­teľ pok­ra­čo­val v pá­cha­ní to­ho is­té­ho tres­tné­ho či­nu. Tres­tnosť všet­kých čias­tko­vých úto­kov sa po­su­dzu­je ako je­den trest­ný čin, ak všet­ky čias­tko­vé úto­ky to­ho is­té­ho pá­cha­te­ľa spá­ja ob­jek­tív­na sú­vis­losť v ča­se, spô­so­be ich pá­chania a v pred­me­te úto­ku, ako aj sub­jek­tív­na sú­vis­losť, naj­mä jed­no­tia­ci zá­mer pá­cha­te­ľa spá­chať uve­de­ný trest­ný čin; to nep­la­tí vo vzťa­hu k čias­tko­vým úto­kom spá­cha­ným mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Us­ta­no­ve­nie  §  122 ods.  10 Tr. zák. ozna­ču­je za pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin len ta­ké
ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rým pok­ra­čo­val v pá­cha­ní to­ho is­té­ho tres­tné­ho či­nu a zá­ro­veň sú
spl­ne­né ďal­šie for­my pok­ra­čo­va­nia v tres­tnom či­ne. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že za pok­ra­čo­va­cí
trest­ný  čin  mô­že  byť  po­sú­de­né  len  ta­ké  ko­na­nie  pá­cha­te­ľa,  pri  kto­rom  bo­li  kaž­dým
čias­tko­vým úto­kom napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu. Us­ta­no­ve­nie
§ 122 ods. 10 Tr. zák. ne­mož­no pri tres­tnom či­ne krá­de­že vy­kla­dať tak, že za pok­ra­čo­va­cí
trest­ný čin krá­de­že by bo­lo mož­né po­sú­diť aj ta­ké via­ce­ré čias­tko­vé úto­ky, kto­rý­mi si sí­ce
pá­cha­teľ pris­vo­jil cu­dziu vec jej zmoc­ne­ním, ale hod­no­ta tej­to ve­ci (ve­cí) ne­do­siah­la as­poň
ško­du ma­lú (266 eur - § 125 ods. 1 Tr. zák.). Spo­čí­ta­ním škôd spô­so­be­ných pá­cha­te­ľom
pris­vo­je­ním si cu­dzej ve­ci jej zmoc­ne­ním nep­re­sa­hu­jú­cich ško­du ma­lú, kto­rý­mi útok­mi
sa  pá­cha­teľ  do­pus­til  via­ce­rých  pries­tup­kov  pro­ti  ma­jet­ku 50  zá­ko­na 372/1990  Zb.

o pries­tup­koch) ne­mož­no vy­vo­diť vo­či ne­mu tres­tnú zod­po­ved­nosť za pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin


 

 

krá­de­že, pre­to­že jed­not­li­vý­mi čias­tko­vý­mi útok­mi ne­bo­li napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej
pod­sta­ty pre­či­nu krá­de­že (ab­sen­tu­je ob­jek­tív­na strán­ka a jej sú­časť - nás­le­dok), tak ako to
pred­pok­la­dá  us­ta­no­ve­nie §  122  ods. 10  Tr.  zák.  Iný  roz­ši­ru­jú­ci  vý­klad  ozna­če­né­ho

zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia by zna­me­nal vý­raz­né zhor­še­nie pos­ta­ve­nia pá­cha­te­ľa via­ce­rých pries­tup­kov a je­ho kri­mi­na­li­zá­ciu bez zá­kon­né­ho pod­kla­du.

 

Prin­cíp spo­čí­ta­nia jed­not­li­vých škôd tak, ako to vy­slo­vil Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej
re­pub­li­ky v roz­hod­nu­tí 3Ur­to/6/2014 z 1. ok­tób­ra  2014 je mož­ný, ak kaž­dá z tých­to škôd
do­siah­ne as­poň ško­du ma­lú, a te­da kaž­dým čias­tko­vým úto­kom bo­li napl­ne­né všet­ky zna­ky
skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že. Spo­čí­ta­nie škôd po­tom mô­že mať do­pad na práv­nu
kva­li­fi­ká­ciu tres­tné­ho či­nu v zmys­le prí­pad­né­ho pou­ži­tia kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty
tres­tné­ho  či­nu. Ve­tu  za  bod­ko­čiar­kou v us­ta­no­ve­ní  §  122 ods.  10  Tr. zák.:
„to nep­la­tí

vo vzťa­hu k čias­tko­vým úto­kom spá­cha­ným mi­mo úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky“ je pot­reb­né vy­kla­dať tak, že ta­ký­to čias­tko­vý útok ne­mô­že tvo­riť sú­časť pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu ak os­tat­né čias­tko­vé úto­ky bo­li spá­cha­né na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Pri­čom v sú­la­de so zá­sa­dou per­so­na­li­ty slo­ven­ské­ho Tres­tné­ho zá­ko­na vy­jad­re­nej v us­ta­no­ve­ní § 4 Tr. zák. by ta­ký­to čias­tko­vý útok tvo­ril sa­mos­tat­ný trest­ný čin.

S oh­ľa­dom na uve­de­né po­tom ne­mož­no po­va­žo­vať za správ­ne a zá­kon­né, keď Kraj­ský
súd  v Ban­skej  Bys­tri­ci  v na­pad­nu­tom  roz­sud­ku  po­sú­dil  sku­tok  bod  bo­dom
2  roz­sud­ku

Mes­tské­ho sú­du v Br­ne spo­lu so skut­kom pod bo­dom 2 ozna­če­né­ho roz­sud­ku za pok­ra­čo­va­cí pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Od­sú­de­ný M. D. ko­na­ním pod bo­dom 2 ozna­če­né­ho roz­sud­ku to­tiž­to pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky spá­chal „len“ pries­tu­pok pro­ti ma­jet­ku pod­ľa  §  50 zá­ko­na o pries­tup­koch, na­koľ­ko ško­da, kto­rú spô­so­bil „krá­de­žou“  ne­do­siah­la  ško­du  ma­lú,  a te­da  tam  uve­de­ným  ko­na­ním  ne­napl­nil ob­jek­tív­nu strán­ku skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu krá­de­že.

Bol správ­ny pos­tup Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci keď v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním
§ 17 dru­há ve­ta zá­ko­na č. 549/2011 Z.z. vy­vi­nul ini­cia­tí­vu sme­ru­jú­cej k do­ho­de s čes­kým
sú­dom o čias­toč­nom uz­na­ní je­ho roz­hod­nu­tia (č.l. 63 - 64). Z vy­jad­re­nia Mes­tské­ho sú­du
v Br­ne (č.l. 68 - 69) však vy­plý­va, že ne­súh­la­sí s čias­toč­ným uz­na­ním je­ho roz­sud­ku po­kiaľ
ide o „vy­pus­te­nie“ skut­ku pod bo­dom 2, a pre­to naj­vyš­ší súd kon­šta­tu­je, že za ta­kej­to si­tuácie
ne­bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na uz­na­nie a vy­ko­na­nie roz­sud­ku Mes­tské­ho sú­du v Br­ne, sp. zn.
2   T/117/2014,   z 2.   ok­tób­ra 2014   v spo­je­ní   s uz­ne­se­ním   Kraj­ské­ho   sú­du   v Br­ne

z 2. de­cem­bra 2014, sp. zn. 8To/477/2014.


 

 

Pod­ľa § 16 ods. 1 písm. b/ zá­ko­na č. 549/2011 Z.z. súd roz­hod­ne o od­miet­nu­tí uz­na­nia a vý­ko­nu roz­hod­nu­tia, ak sku­tok pre kto­rý bo­lo vy­da­né roz­hod­nu­tie nie je tres­tným či­nom pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky a nej­de o ko­na­nie pod­ľa § 4 ods. 2, ods. 3; vo vzťa­hu k da­niam, pop­lat­kom, clám ale­bo k me­ne ne­mož­no od­miet­nuť vý­kon roz­hod­nu­tia iba pre­to, že práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky neup­ra­vu­je rov­na­ký druh da­ní ale­bo ciel ale­bo neob­sa­hu­je rov­na­ké us­ta­no­ve­nia tý­ka­jú­ce sa da­ní, pop­lat­kov ale­bo me­ny ako práv­ny po­ria­dok štá­tu pô­vo­du.

 

Naj­vyš­ší súd uzat­vá­ra, že sku­tok pod bo­dom  2 roz­sud­ku Mes­tské­ho sú­du v Br­ne
pre ab­sen­ciu napl­ne­nia ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu krá­de­že a ne­mož­nosť
po­sú­diť ten­to sku­tok ako čias­tko­vý útok pok­ra­čo­va­cie­ho pre­či­nu krá­de­že nespĺňa pod­mien­ku
obojstran­nej tres­tnos­ti pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky a Čes­kej re­pub­li­ky,
a pre­to ne­bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na po­zi­tív­ne roz­hod­nu­tie o uz­na­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tí
če­ských sú­dov.

 

Ok­rem vy­ššie uve­de­né­ho naj­vyš­ší súd dopĺňa, že vý­rok roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci z 8. jú­la 2015, sp. zn. 4Ntc/2/2015, kto­rým „uz­nal roz­su­dok Mes­tské­ho sú­du v Br­ne... na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky vo vý­ro­ku o ulo­že­nom tres­te od­ňa­tia slo­bo­dy ne­mož­no po­va­žo­vať za správ­ny a kom­plet­ný.

Je prav­dou, že pod­ľa us­ta­no­ve­nia  §  515 ods.  2 písm. b/ Tr. por. mož­no cu­dzie
roz­hod­nu­tie  uz­nať  aj  vo  vý­ro­ku,  kto­rým „bol  ulo­že­ný  trest  od­ňa­tia  slo­bo­dy  ale­bo

pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy“ čo ale nez­na­me­ná, že uz­ná­va­jú­ce roz­hod­nu­tie bu­de ob­me­dze­né len na vý­rok o tres­te bez uz­na­nia vý­ro­ku o vi­ne. Vý­rok o tres­te ne­mô­že exis­to­vať bez vý­ro­ku o vi­ne, pre­to­že vý­rok o tres­te má pod­klad prá­ve vo vý­ro­ku o vi­ne, bez kto­ré­ho ne­mož­no ni­ko­mu ulo­žiť trest a ani roz­hod­núť o je­ho vý­ko­ne. Aj uz­ná­va­jú­ce roz­hod­nu­tie mu­sí byť kom­plet­né a tvo­riť lo­gic­ký ce­lok tak, aby zod­po­ve­da­lo všet­kým kri­té­riám zá­kon­nos­tí, me­dzi   kto­ré   ne­po­chyb­ne   pat­rí   i   exis­ten­cia   zá­ko­nu   zod­po­ve­da­jú­ce­ho   roz­sud­ku po­zos­tá­va­jú­ce­ho mi­ni­mál­ne z vý­ro­ku o vi­ne a vý­ro­ku o tres­te.

Pre­to aj z dô­vo­du nes­práv­nej pro­ces­nop­ráv­nej for­mu­lá­cii vý­ro­ku o uz­na­ní a vý­ko­ne cu­dzieho roz­hod­nu­tia „len vo vý­ro­ku o tres­te“ po­va­žo­val naj­vyš­ší súd roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci za nes­práv­ny.


 

 

 

S oh­ľa­dom na vy­ššie uve­de­né po­va­žo­val naj­vyš­ší súd všet­ky od­vo­la­cie ar­gu­men­ty pro­ku­rá­tor­ky Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry v Ban­skej Bys­tri­ci za správ­ne, a pre­to roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to roz­sud­ku.

 

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku od­vo­la­nie nie je prí­pus­tné.

 

 

V Bra­tis­la­ve, 8. sep­tem­bra 2015

 

                                                                                    JUDr. Pe­ter K r a j č o v i č, v. r.

               pred­se­da se­ná­tu

 

Vy­pra­co­val: JUDr. Mar­tin Bar­gel

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia