Zadržanie podozrivej osoby policajtom

 

                                  Za­dr­ža­nie po­doz­ri­vej oso­by po­li­caj­tom

Ob­me­dzenie osob­nej slo­bo­dy po­doz­ri­vej oso­by pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por. je špe­ciál­ny prí­pad za­dr­ža­nia oso­by, kto­rá bo­la pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne ale­bo bez­pros­tred­ne po ňom. Pod­mien­kou nie je exis­ten­cia niek­to­ré­ho z dô­vo­dov väz­by, pos­ta­ču­je sku­toč­nosť, že za­dr­ža­nie je pot­reb­né na zis­te­nie to­tož­nos­ti oso­by, za­brá­ne­nie jej úte­ku, za­bez­pe­če­nie dô­ka­zov ale­bo na za­brá­ne­nie ďal­šie­mu pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti. Na ten­to úkon je op­ráv­ne­ný kto­koľ­vek s vý­nim­kou po­li­caj­ta, kto­rý je op­ráv­ne­ný pou­žiť vý­hrad­ne in­šti­tút za­dr­ža­nia po­doz­ri­vej oso­by pod­ľa § 85 ods. 1 Tr. por.

Tej­to prob­le­ma­ti­ke som sa už ve­no­val vo svo­jom člán­ku pod náz­vom „Za­dr­ža­nie osôb v zmys­le § 85 Tres­tné­ho po­riad­ku prís­luš­ník­mi po­riad­ko­vej po­lí­cie PZ“, kto­rý bol pub­li­ko­va­ný dňa 01. 06. 2013. Z niž­šie uve­de­né­ho uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie sú­du SR (ok­rem iné­ho) vy­plý­va, že po­li­caj­ti ma­jú vy­uží­vať  len us­ta­no­ve­nie § 85 ods. 1 Tr. por. nie us­ta­no­ve­nie § 85 ods. 2 Tr. por., tak ako sa de­je v mno­hých prí­pa­doch dod­nes. Po­li­caj­tom na úče­ly Tres­tné­ho po­riad­ku nie sú len po­li­caj­ti uve­de­ní v § 10 ods. 8 (vy­šet­ro­va­te­lia PZ, po­ve­re­ní prís­luš­ní­ci PZ atď.), ale aj po­li­caj­ti uve­de­ní v § 10 ods. 10 Tr. por. (po­li­caj­ti služ­by po­riad­ko­vej po­lí­cie a iní v zmys­le vy­hláš­ky MV SR č. 648/2008). V praxi by to ma­lo vy­ze­rať tak, že napr. ak prís­luš­ník po­riad­ko­vej po­lí­cie za­dr­ží oso­bu pod­ľa § 85 ods. 1 Tr. por., tak nás­led­ne tú­to oso­bu od­ov­zdá pod­ľa vec­nej prís­luš­nos­ti buď po­ve­re­né­mu prís­luš­ní­ko­vi PZ ale­bo vy­šet­ro­va­te­ľo­vi PZ, kto­rí už bu­dú vy­ko­ná­vať všet­ky nas­le­du­jú­ce pro­ces­né úko­ny (vý­sluch za­dr­ža­nej oso­by, vy­da­nie uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, vý­slu­chy sved­kov, poš­ko­de­ných a atď.).

JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček

  

Naj­vyš­ší súd

1 Tdo V 1/2011

Slo­ven­skej re­pub­li­ky

UZ­NE­SE­NIE

 

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Ha­ral­da Stif­fe­la a čle­nov se­ná­tu JUDr. Šte­fa­na Ha­ra­bi­na, JUDr. Emi­la Bdžo­cha, JUDr. Pav­la To­ma­na a JUDr. Mi­la­na Li­pov­ské­ho na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 14. jú­na 2011v Bra­tis­la­ve, v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­vi­ne­né­mu M. D., ve­de­nej na Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de v Pe­zin­ku, pra­co­vis­ko Ban­ská Bys­tri­ca, pod sp. zn. Tp 72/2010, pre­jed­nal do­vo­la­nie, kto­ré po­da­la mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pro­ti uz­ne­se­niu Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 26. augus­ta 2010, sp. zn. 1 Tost 32/2010, a tak­to

roz­ho­dol:

Pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa do­vo­la­nie mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky o d m i e t a .

Od­ôvod­ne­nie:

Uz­ne­se­ním sud­ky­ne pre príp­rav­né ko­na­nie Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du v Pe­zin­ku, pra­co­vis­ko Ban­ská Bys­tri­ca, z 20. augus­ta 2010, sp. zn. Tp 72/2010, bol ob­vi­ne­ný M. D. pod­ľa § 72 ods. 2 Tr. por. vza­tý do väz­by z dô­vo­dov uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 71 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por., pri­čom väz­ba za­ča­la ply­núť 17. augus­ta 2010 od 19.05 hod. Sú­čas­ne pod­ľa § 81 ods. 1 Tr. por. per ana­lo­giam s pou­ka­zom na člá­nok 154c ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a člá­nok 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd sud­ky­ňa pre príp­rav­né ko­na­nie roz­hod­la o nep­ri­ja­tí po­núk­nu­tej pe­ňaž­nej zá­ru­ky.

Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu po­dal ob­vi­ne­ný sťaž­nosť, o kto­rej roz­ho­dol Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky uz­ne­se­ním z 26. augus­ta 2010, sp. zn. 1 Tost 32/2010, a to tak, že pod­ľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. na­pad­nu­té uz­ne­se­nie zru­šil a ob­vi­ne­né­ho pre­pus­til z väz­by na slo­bo­du.

Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky bo­lo ob­vi­ne­né­mu M. D. do­ru­če­né 9. sep­tem­bra 2010, je­ho ob­haj­co­vi JUDr. J. T., 16. sep­tem­bra 2010 a pro­ku­rá­to­ro­vi Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky 6. sep­tem­bra 2010.

Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­da­la mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky na pod­net ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky na Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de v Pe­zin­ku, pra­co­vis­ko Ban­ská Bys­tri­ca, 14. de­cem­bra 2010 do­vo­la­nie z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 2 Tr. por. Do­vo­la­nie bo­lo Naj­vyš­šie­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky pred­lo­že­né spo­lu so spi­so­vým ma­te­riá­lom 25. ja­nuá­ra 2011.

Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa ním do­má­ha­la, aby Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­slo­vil, že tým­to uz­ne­se­ním bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­ní § 85 ods. 4 Tr. por. v pros­pech ob­vi­ne­né­ho M. D.

Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky od­ôvod­ni­la svo­je do­vo­la­nie tým, že uz­ne­se­ním Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 26. augus­ta 2010, sp. zn. 1 Tost 32/2010, bo­lo po­ru­še­né us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho po­riad­ku o väz­be v pros­pech ob­vi­ne­né­ho M. D.. Uvied­la, že „Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 85 ods. 4 Tr. por. zru­šil na­pad­nu­té uz­ne­se­nie sud­ky­ne pre príp­rav­né ko­na­nie a ob­vi­ne­né­ho pre­pus­til z väz­by na slo­bo­du s pou­ka­zom na ne­dodr­ža­nie le­ho­ty na po­da­nie návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by.“ V tej­to sú­vis­los­ti zdô­raz­ni­la, že „48-ho­di­no­vá le­ho­ta od za­dr­ža­nia M. D. do po­da­nia návr­hu na je­ho vza­tie do väz­by bo­la dodr­ža­ná. Osob­ná slo­bo­da bo­la M. D. ob­me­dze­ná až po vy­ko­na­ní pro­ces­né­ho úko­nu pre­hliad­ky iných pries­to­rov a po­zem­kov pod­ľa § 101 Tr. por. v pries­to­roch fi­riem E. A. SK, a. s. a D3D s. r. o., kto­rá nas­le­do­va­la po ot­vo­re­ní obá­lok, ke­dy bo­li náj­de­né pe­nia­ze vy­špe­ci­fi­ko­va­né v skut­ku pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, a te­da až po nás­led­nom vy­ko­na­ní pre­hliad­ky tých­to pries­to­rov vzni­kol dô­vod na za­dr­ža­nie M. D. v zmys­le § 85 ods. 2 Tr. por. Na­koľ­ko pred pre­hliad­kou neexis­to­va­li žiad­ne sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce mož­nosť za­dr­ža­nia M. D., ne­mož­no ho­vo­riť o fak­tic­kom ob­me­dze­ní je­ho osob­nej slo­bo­dy už od 12.30 hod. Reál­ne dô­vo­dy na je­ho za­dr­ža­nie vznik­li až na zá­kla­de vý­sled­kov vy­ko­na­nej pre­hliad­ky, ke­dy sa naš­li a za­is­ti­li prís­luš­né lis­tin­né dô­ka­zy a fi­nan­čná ho­to­vosť. V ča­se vy­ko­ná­va­nia pre­hliad­ky v zmys­le § 101 ods. 1 Tr. por. bol M. D. prí­tom­ný ako oso­ba, u kto­rej sa úkon vy­ko­ná­va. Prí­tom­nosť prís­luš­ní­kov PZ a ich mo­ni­to­ro­va­nie ce­lé­ho pries­to­ru vrá­ta­ne ľu­dí tam sa na­chá­dza­jú­cich je nut­né pri kaž­dej pre­hliad­ke z dô­vo­du, aby sa pre­diš­lo prí­pad­né­mu poš­ko­de­niu ale­bo zni­če­niu dô­ka­zov.

Pro­ku­rá­tor Úra­du Špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­da­ním návr­hu na vza­tie do väz­by 19. augus­ta 2010 o 17.30 dodr­žal le­ho­tu sta­no­ve­nú v § 85 ods. 4 Tr. por.“

Z tých­to dô­vo­dov mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky navrh­la, aby do­vo­la­cí súd pod­ľa § 386 ods. 1 Tr. por. vy­slo­vil, že prá­vop­lat­ným uz­ne­se­ním Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 26. augus­ta 2010, sp. zn. 1 Tost 32/2010, bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­ní § 85 ods. 4 Tr. por. v pros­pech ob­vi­ne­né­ho M. D., pod­ľa § 386 ods. 2 Tr. por. zru­šil na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie, ako aj ďal­šie roz­hod­nu­tia na zru­še­né ob­sa­ho­vo nad­vä­zu­jú­ce, ak vzhľa­dom na zme­nu, ku kto­rej doš­lo zru­še­ním, stra­ti­li pod­klad, a aby pod­ľa § 388 ods. 1 Tr. por. pri­ká­zal Naj­vyš­šie­mu sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­vať a roz­hod­núť.

V zmys­le § 376 Tr. por. sa k do­vo­la­niu vy­jad­ril ob­vi­ne­ný M. D. pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu JUDr. J. T.. Vo svo­jom pí­som­nom vy­jad­re­ní pou­ká­zal na to, že „zá­kla­dom tvr­de­ní mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky sú skut­ko­vé okol­nos­ti za­dr­ža­nia, kto­ré sa za­kla­da­jú na tvr­de­niach, kto­ré ne­ma­jú opo­ru vo vy­šet­ro­va­com spi­se.“ V tej­to sú­vis­los­ti tiež uvie­dol, že „ob­vi­ne­né­mu bo­la od­po­lud­nia 17. augus­ta 2010 úče­lo­vo ob­me­dze­ná osob­ná slo­bo­da, ho­ci ne­bo­li žiad­ne dô­vo­dy na je­ho za­dr­ža­nie a väz­bu. K je­ho za­dr­ža­niu ne­doš­lo ani po tom, čo bo­li náj­de­né obál­ky s pe­niaz­mi. Za­dr­ža­ný bol až po tom, čo bol ne­dob­ro­voľ­ne od­ve­ze­ný na út­var po­lí­cie do Nit­ry.“ Pou­ká­zal tiež na to, že „ob­vi­ne­ný ne­bol šta­tu­tá­rom fir­my a ne­bol po­vin­ný str­pieť pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov. Šta­tu­tá­ra fir­my z prie­be­hu pre­hliad­ky vy­ká­za­li.“ Zdô­raz­nil, že „v da­nej ve­ci sku­toč­ne doš­lo k po­ru­še­niu us­ta­no­ve­nia § 85 ods. 4 Tr. por., ale nie v pros­pech ob­vi­ne­né­ho zo stra­ny sú­du, ale v je­ho nep­ros­pech zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Ob­vi­ne­ný bol úče­lo­vo ob­me­dze­ný na osob­nej slo­bo­de tak, aby sa je­ho for­mál­ne za­dr­ža­nie us­ku­toč­ni­lo čo naj­nes­kôr tak, aby or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní zís­ka­li čas a moh­li pra­co­vať na prí­pa­de ne­reš­pek­tu­júc Ústa­vou da­nú 48- ho­di­no­vú le­ho­tu ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy v sú­vis­los­ti s je­ho za­dr­ža­ním a od­ov­zda­ním sú­du.“ Z uve­de­ných dô­vo­dov navr­hol, aby do­vo­la­cí súd pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por. do­vo­la­nie od­mie­tol.

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako súd do­vo­la­cí (§ 377 Tr. por.) pre­dov­šet­kým kon­šta­tu­je, že pred­met­ná tres­tná vec nie je do­te­raz prá­vop­lat­ne skon­če­ná. Z to­ho dô­vo­du ob­jek­tív­ne ne­mož­no po­dať do­vo­la­nie pro­ti me­ri­tór­ne­mu roz­hod­nu­tiu sú­du, tak ako

to pred­pok­la­dá us­ta­no­ve­nie § 368 ods. 1 Tr. por. Z us­ta­no­ve­nia § 371 ods. 2 Tr. por. vy­plý­va, že roz­hod­nu­tie o väz­be mô­že do­vo­la­ním na­pad­núť iba mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti. Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky zis­til, že do­vo­la­nie bo­lo po­da­né op­ráv­ne­nou oso­bou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zá­kon­nej le­ho­te a na mies­te, kde mož­no ten­to mi­mo­riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok po­dať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Po pres­kú­ma­ní ve­ci ale zis­til, že po­da­né do­vo­la­nie je pot­reb­né od­miet­nuť na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí, le­bo je zrej­mé, že nie sú spl­ne­né dô­vo­dy do­vo­la­nia pod­ľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Na vy­svet­le­nie toh­to zá­ve­ru je pot­reb­né pre­dov­šet­kým zdô­raz­niť člá­nok 17 ods. 3 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pod­ľa kto­ré­ho ob­vi­ne­né­ho ale­bo po­doz­ri­vé­ho z tres­tné­ho či­nu mož­no za­dr­žať len v prí­pa­doch us­ta­no­ve­ných zá­ko­nom. Za­dr­ža­ná oso­ba mu­sí byť ih­neď oboz­ná­me­ná s dô­vod­mi za­dr­ža­nia, vy­po­ču­tá a naj­nes­kôr do 48 ho­dín pre­pus­te­ná na slo­bo­du ale­bo od­ov­zda­ná sú­du. Sud­ca mu­sí za­dr­ža­nú oso­bu do 48 ho­dín a pri obzvlášť zá­važ­ných tres­tných či­noch do 72 ho­dín od prev­za­tia vy­po­čuť a roz­hod­núť o väz­be ale­bo o jej pre­pus­te­ní na slo­bo­du.

Pod­ľa člán­ku 17 ods. 5 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky do väz­by mož­no vziať iba z dô­vo­dov a na čas us­ta­no­ve­ný zá­ko­nom a na zá­kla­de roz­hod­nu­tia sú­du.

Kaž­dé poz­ba­ve­nie osob­nej slo­bo­dy mu­sí byť „zá­kon­né“, t. j. mu­sí byť vy­ko­na­né „v sú­la­de s ko­na­ním us­ta­no­ve­ným zá­ko­nom“, a ok­rem to­ho kaž­dé opat­re­nie, kto­rým je jed­not­li­vec poz­ba­ve­ný slo­bo­dy, mu­sí byť zlu­či­teľ­né s úče­lom člán­ku 17 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rým je ochra­na jed­not­liv­ca pro­ti svoj­vô­li. Z člán­ku 17 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky te­da vy­plý­va po­žia­dav­ka, aby za­dr­ža­nie ako opat­re­nie do­čas­ne poz­ba­vu­jú­ce osob­nú slo­bo­du bo­lo vy­ko­na­né spô­so­bom pos­ky­tu­jú­cim zá­klad­né pro­ces­né zá­ru­ky pro­ti svoj­voľ­né­mu pos­tu­pu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Rov­na­ko to pla­tí aj pre väz­bu.

Trest­ný po­ria­dok, kto­rým sa vy­ko­ná­va člá­nok 17 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, za­bez­pe­ču­je ochra­nu osob­nej slo­bo­dy ob­vi­ne­né­ho, ako aj iných osôb zú­čas­tne­ných na tres­tnom ko­na­ní a pro­ces­ne ur­ču­je pod­mien­ky pre zá­sa­hy do ich práv a slo­bôd. Ta­ké­to zá­sa­hy sa mô­žu vy­ko­nať iba v ne­vyh­nut­nom prí­pa­de, pri­čom je pot­reb­né reš­pek­to­vať zá­sa­du pri­me­ra­nos­ti a zdr­žan­li­vos­ti vy­jad­re­nú v § 2 ods. 2 Tr. por.

Súd ako or­gán roz­ho­du­jú­ci o väz­be je v príp­rav­nom ko­na­ní aj v tej­to ob­las­ti ga­ran­tom ľud­ských práv a slo­bôd, nie však or­gá­nom, kto­rý vy­ko­ná­va vy­šet­ro­va­cie úko­ny ale­bo do­zor nad prie­be­hom príp­rav­né­ho ko­na­nia. Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, kto­rý v príp­rav­nom ko­na­ní roz­ho­du­je o návr­hu pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, je pod­ľa § 72 ods. 2 Tr. por. po­vin­ný po­su­dzo­vať vec nie­len z hľa­dis­ka exis­ten­cie dô­vo­dov väz­by uve­de­ných v § 71 ods. 1 Tr. por., ale sú­čas­ne mu­sí zis­ťo­vať aj spl­ne­nie for­mál­nych pod­mie­nok na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, me­dzi iný­mi aj dodr­ža­nie le­ho­ty na po­da­nie návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by.

Ne­dodr­ža­nie zá­ko­nom sta­no­ve­nej 48-ho­di­no­vej le­ho­ty Trest­ný po­ria­dok san­kcio­nu­je po­vin­nos­ťou pre­pus­tiť za­dr­ža­nú oso­bu na slo­bo­du.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu je mož­né zis­tiť, že pod­ľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. bo­lo vy­šet­ro­va­te­ľom Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Úra­du bo­ja pro­ti ko­rup­cii, Od­bo­ru bo­ja pro­ti ko­rup­cii Zá­pad Nit­ra, uz­ne­se­ním z 28. jú­na 2010 za­ča­té tres­tné stí­ha­nie pre zlo­čin ma­chi­ná­cie pri ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní a ve­rej­nej draž­be pod­ľa § 266 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. zák. s pou­ka­zom na § 138 písm. b/ Tr. zák., pre pre­čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a pre pre­čin pod­plá­ca­nia pod­ľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

17. augus­ta 2010 bo­la vy­ko­na­ná pre­hliad­ka iných pries­to­rov, (§ 101 Tr. por.) kto­rá, ako vy­plý­va zo zá­pis­ni­ce o jej vy­ko­na­ní, sa za­ča­la o 12.30 hod. a skon­či­la o 19.00 hod.

Zo zá­zna­mu o ob­me­dze­ní osob­nej slo­bo­dy a pred­ve­de­ní po­doz­ri­vej oso­by na Od­bor bo­ja pro­ti ko­rup­cii- Zá­pad Úra­du bo­ja pro­ti ko­rup­cii Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru SR vy­plý­va, že 17. augus­ta 2010 o 19.05 hod. bo­la v zmys­le § 85 ods. 2 Tr. por. v pries­to­roch, v kto­rých sa vy­ko­ná­va­la pre­hliad­ka, ob­me­dze­ná osob­ná slo­bo­da M. D. Zo zá­zna­mu tiež vy­plý­va, že M. D. sa pred ob­me­dze­ním osob­nej slo­bo­dy dob­ro­voľ­ne zú­čas­tnil pro­ces­né­ho úko­nu pre­hliad­ky iných pries­to­rov a po­zem­kov pod­ľa § 101 Tr. por.

18. augus­ta 2010 bo­lo pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por. vy­šet­ro­va­te­ľom Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru, Úra­du bo­ja pro­ti ko­rup­cii, Od­bo­ru bo­ja pro­ti ko­rup­cii- Zá­pad Nit­ra M. D. vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre zlo­čin ma­chi­ná­cie pri ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní a ve­rej­nej draž­be pod­ľa § 266 ods. 1, ods. 2 psím. d/, písm. e/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

19. augus­ta 2010 bol pod­ľa § 87 ods. 1 Tr. por. pro­ku­rá­to­rom Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­da­ný návrh na vza­tie ob­vi­ne­né­ho M. D. do väz­by z dô­vo­dov uve­de­ných v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/Tr. por.

V sú­vis­los­ti s do­vo­la­ním mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že na­mie­ta­la po­ru­še­nie us­ta­no­ve­nia § 85 ods. 4 Tr. por. v pros­pech ob­vi­ne­né­ho tým, že Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky zru­šil uz­ne­se­nie sud­ky­ne pre príp­rav­né ko­na­nie o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by a ob­vi­ne­né­ho pre­pus­til na slo­bo­du s od­ôvod­ne­ním, že ne­bo­la dodr­ža­ná zá­kon­ná 48-ho­di­no­vá le­ho­ta na po­da­nie návr­hu na vza­tie do väz­by.

Pod­ľa § 85 ods. 4 Tr. por. po­li­cajt, kto­rý za­dr­ža­nie vy­ko­nal, ale­bo kto­ré­mu bo­la od­ov­zda­ná za­is­te­ná oso­ba pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na ale­bo od­ov­zda­ná oso­ba pris­tih­nu­táp­ri tres­tnom či­ne pod­ľa od­se­ku 2, ta­kú oso­bu bez­od­klad­ne oboz­ná­mi s dô­vod­mi za­dr­ža­nia a vy­po­ču­je ju; v prí­pa­de, že po­doz­re­nie ne­bu­de ďa­lej dô­vod­né ale­bo dô­vo­dy za­dr­ža­nia z inej prí­či­ny od­pad­nú, pre­pus­tí ju pí­som­ným opat­re­ním ih­neď na slo­bo­du. Ak za­dr­ža­nú oso­bu nep­re­pus­tí na slo­bo­du, vzne­sie jej ob­vi­ne­nie a vy­po­ču­je ju. Po jej vý­slu­chu od­ov­zdá spis pro­ku­rá­to­ro­vi, aby ten mo­hol prí­pad­ne po­dať návrh na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by ale­bo na pos­tup pod­ľa § 204 ods. 1. Po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor pos­tu­pu­jú pri tom tak, aby za­dr­ža­nú oso­bu bo­lo mož­né od­ov­zdať sú­du naj­nes­kôr do 48 ho­dín od jej za­dr­ža­nia ale­bo za­is­te­nia pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na ale­bo prev­za­tia pod­ľa od­se­ku 2, inak mu­sí byť za­dr­ža­ná oso­ba pre­pus­te­ná na slo­bo­du pí­som­ným prí­ka­zom pro­ku­rá­to­ra s pri­me­ra­ným od­ôvod­ne­ním.

Le­ho­ta 48 ho­dín je pre po­li­caj­ta a pro­ku­rá­to­ra spo­loč­ná.

Z lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka je pot­reb­né pre­dov­šet­kým skú­mať, ke­dy doš­lo k za­dr­ža­niu, a či pos­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní bol v sú­la­de so zá­ko­nom. S tou­to otáz­kou sa už za­obe­ral Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v ko­na­ní o sťaž­nos­ti ob­vi­ne­né­ho pro­ti roz­hod­nu­tiu o je­ho vza­tí do väz­by. Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v od­ôvod­ne­ní svoj­ho uz­ne­se­nia kon­šta­to­val, že or­gá­ny príp­rav­né­ho ko­na­nia pos­tu­po­va­li v roz­po­re so zá­ko­nom.

Za správ­ny a zá­kon­ný pos­tup pri­tom ozna­čil ten pos­tup, pri kto­rom by doš­lo k za­dr­ža­niu eš­te pred vy­ko­na­ním pre­hliad­ky iných pries­to­rov, resp. v ča­se, keď po­lí­cia priš­la do kon­tak­tu s M. D. v ča­se ot­vá­ra­nia obá­lok- po­núk pri ve­rej­ných sú­ťa­žiach v bu­do­ve pa­tria­cej Mi­nis­ter­stvu ob­ra­ny Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ke­dy po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tnej čin­nos­ti

vo­či je­ho oso­be už ne­po­chyb­ne exis­to­va­lo a nie až po tom­to úko­ne na zá­kla­de 85 ods. 2 Tr. por.

Pod­ľa § 85 ods. 2 Tr. por. osob­nú slo­bo­du oso­by, kto­rá bo­la pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne ale­bo bez­pros­tred­ne po ňom, mô­že ob­me­dziť kto­koľ­vek, ak je to pot­reb­né na zis­te­nie jej to­tož­nos­ti, za­brá­ne­nie úte­ku, za­bez­pe­če­nie dô­ka­zov ale­bo na za­brá­ne­nie ďal­šie­mu pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti. Je však po­vin­ný ta­kú oso­bu bez­od­klad­ne od­ov­zdať út­va­ru Po­li­caj­né­ho zbo­ru, út­va­ru Že­lez­nič­nej po­lí­cie, út­va­ru Vo­jen­skej po­lí­cie ale­bo út­va­ru Col­nej sprá­vy.

Ob­me­dzenie osob­nej slo­bo­dy po­doz­ri­vej oso­by je špe­ciál­ny prí­pad za­dr­ža­nia oso­by, kto­rá bo­la pris­tih­nu­tá pri tres­tnom či­ne ale­bo bez­pros­tred­ne po ňom. Pod­mien­kou nie je exis­ten­cia niek­to­ré­ho z dô­vo­dov väz­by, pos­ta­ču­je sku­toč­nosť, že za­dr­ža­nie je pot­reb­né na zis­te­nie to­tož­nos­ti oso­by, za­brá­ne­nie jej úte­ku, za­bez­pe­če­nie dô­ka­zov ale­bo na za­brá­ne­nie ďal­šie­mu pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti. Na ten­to úkon je op­ráv­ne­ný kto­koľ­vek s vý­nim­kou po­li­caj­ta, kto­rý je op­ráv­ne­ný pou­žiť in­šti­tút za­dr­ža­nia po­doz­ri­vej oso­by.

Od­vo­la­cí súd správ­ne kon­šta­tu­je, že k ta­kej­to si­tuá­cii ne­doš­lo.

Ako už bo­lo uve­de­né, pre­hliad­ka iných pries­to­rov pred­met­ných spo­loč­nos­tí v zmys­le § 101 Tr. por. za­ča­la 17. augus­ta 2010 od 12.30 hod. (ukon­če­ná bo­la o 19.00 hod.).

Od za­čiat­ku vy­ko­ná­va­nia tej­to pre­hliad­ky bo­la fak­tic­ky ob­me­dze­ná osob­ná slo­bo­da ob­vi­ne­né­ho le­bo ob­vi­ne­ný bol od uve­de­né­ho oka­mi­hu ob­me­dze­ný vo svo­jom po­hy­be, vo svo­jej voľ­nos­ti ob­ča­na.

Z tých­to dô­vo­dov je správ­ny práv­ny ná­zor naj­vyš­šie­ho sú­du, ako sú­du od­vo­la­cie­ho, vo vzťa­hu k ur­če­niu za­čiat­ku po­čí­ta­nia le­ho­ty uve­de­nej v § 85 ods. 4 Tr. por.

Z vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí vy­plý­va, že v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de ne­doš­lo k po­ru­še­niu us­ta­no­ve­nia § 85 ods. 4 Tr. por. v pros­pech ob­vi­ne­né­ho M. D., tak ako to uvied­la mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky vo svo­jom do­vo­la­ní.

So zre­te­ľom na to, že v po­su­dzo­va­nej ve­ci ne­bo­li spl­ne­né pod­mien­ky do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 2 Tr. por., do­vo­la­cí súd bez pres­kú­ma­nia ve­ci mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti

Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­da­né do­vo­la­nie od­mie­tol na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

To­to uz­ne­se­nie bo­lo pri­ja­té jed­no­my­seľ­ne.

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok.

V Bra­tis­la­ve,14. jú­na 2011

JUDr. Ha­rald S t i f f e l ,

 

 

Diskusia