Predseda vlády, sloboda prejavu a ucelená moslimská komunita

Publikované: 06. 04. 2016, čítané: 2394 krát
 

 

Práv­ne ve­ty:

 I. V de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti je nep­ri­ja­teľ­né, aby sa kri­mi­na­li­zo­va­li ur­či­té pre­ja­vy (či skôr vý­ro­ky vy­tr­hnu­té z kon­textu pre­ja­vu) a to len z dô­vo­du, že s ni­mi iná oso­ba zá­sad­ne ne­súh­la­sí, res­pek­tí­ve, že ich pod­ľa svoj­ho sub­jek­tív­ne­ho pres­ved­če­nia po­va­žu­je za uráž­li­vé, či za­sa­hu­jú­ce do práv a slo­bôd iných osôb. Vý­sled­kom ne­súh­la­su ur­či­tej oso­by s vý­ro­kom inej oso­by ne­mô­že byť auto­ma­tic­ká (me­cha­nic­ká) kri­mi­na­li­zá­cia ta­ké­ho­to vý­ro­ku, pre­to­že pro­ti vý­ro­kom s kto­rý­mi ne­súh­la­sí­me, sa má v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti zá­sa­de bo­jo­vať proti­ar­gu­men­tom, a nie tres­tným stí­ha­ním. Ocho­ta pri­pus­tiť u dru­hých od­liš­né ná­zo­ry je pri­tom po­va­žo­va­ná za jed­nu zo zá­klad­ných hod­nôt de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti, kto­rej cie­ľom cel­kom ur­či­te nie je uni­for­mi­ta mys­le­nia.

 II. Slo­bo­da pre­ja­vu je chrá­ne­ná ne­zá­vis­le na tom, či je vy­jad­re­nie ra­cio­nál­ne ale­bo emo­tív­ne, od­ôvod­ne­né ale­bo bez­dô­vod­né, res­pek­tí­ve, či je os­tat­ný­mi pri­jí­ma­né ako uži­toč­né ale­bo škod­li­vé, hod­not­né ale­bo bez­cen­né. Ústav­ná ochra­na sa neob­me­dzu­je iba na cen­né ná­zo­ry, res­pek­tí­ve iba na ná­zo­ry, kto­ré sú po­li­tic­ky ko­rek­tné, prí­pad­ne, kto­ré zdie­ľa väč­ši­na oby­va­teľ­stva ale­bo väč­ši­no­vá časť me­diál­ne­ho pries­to­ru.

 Sku­toč­nosť, že ozna­mo­va­teľ ne­súh­la­sí s vý­rok­mi pred­se­du vlá­dy SR, res­pek­tí­ve, že ich sub­jek­tív­ne po­va­žu­je za šo­ku­jú­ce, ne­ná­vis­tné, či vý­hraž­né, eš­te nez­na­me­ná, že ta­ký­mi sku­toč­ne sú, res­pek­tí­ve, že nie sú za­hr­nu­té slo­bo­dou pre­ja­vu.

 

 

 

1Kn  32/16/1100-6                                                                      Bra­tis­la­va, 02.02.2016

 

 

U z n e s e n i e

 

 

            Pro­ku­rá­tor­ka Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va, vo ve­ci tres­tné­ho ozná­me­nia M I na JUDr. Ro­ber­ta Fi­ca, Csc. pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423 Tr. zák., pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti pod­ľa § 424 Tr. zák., pod­ne­co­va­nia, ha­no­be­nia a vy­hrá­ža­nia oso­bám pre ich prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, far­be ple­ti, et­nic­kej sku­pi­ne ale­bo pô­vo­du ro­du pod­ľa § 424a Tr. zák., tak­to roz­hod­la :

 

Pod­ľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.

 

o d m i e t a m 

 

tres­tné ozná­me­nie Ma­ro­ša Iva­ni­ča na JUDr. Ro­ber­ta Fi­ca, Csc. pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423 Tr. zák., pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti pod­ľa § 424 Tr. zák., pod­ne­co­va­nia, ha­no­be­nia a vy­hrá­ža­nia oso­bám pre ich prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, far­be ple­ti, et­nic­kej sku­pi­ne ale­bo pô­vo­du ro­du pod­ľa § 424a Tr. zák., kto­rých sa mal do­pus­tiť dňa 07. ja­nuá­ra 2016, keď ve­rej­ne, z po­zí­cie pred­se­du vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ha­no­bil mos­li­mov, pod­ne­co­val k ne­ná­vis­ti vo­či mos­li­mom, a to tým, že v me­ne vlá­dy vo­lal po ofi­ciál­nom za­brá­ne­ní vzni­ku „uce­le­nej mos­lim­skej ko­mu­ni­ty“, ďa­lej v me­ne v me­ne vlá­dy po­ve­dal vý­rok „nech­ce­me, aby niek­to ob­ťa­žo­val na­še že­ny na ve­rej­ných pries­tran­stvách“, 

 

pre­to­že nie je dô­vod na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia a ani na pos­tup pod­ľa § 197 ods.2 Tr. por.

 

 

O d ô v o d n e n i e :

 

 

Na tu­naj­šiu pro­ku­ra­tú­ru bo­lo Ge­ne­rál­nou pro­ku­ra­tú­rou Slo­ven­skej re­pub­li­ky od­ov­zda­né na pria­me vy­ba­ve­nie tres­tné ozná­me­nie M I na JUDr. Ro­ber­ta Fi­ca, Csc. pre po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423 Tr. zák., pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti pod­ľa § 424 Tr. zák., pod­ne­co­va­nia, ha­no­be­nia a vy­hrá­ža­nia oso­bám pre ich prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, far­be ple­ti, et­nic­kej sku­pi­ne ale­bo pô­vo­du ro­du pod­ľa § 424a Tr. zák., kto­rých sa mal do­pus­tiť dňa 07. ja­nuá­ra 2016, keď ve­rej­ne, z po­zí­cie pred­se­du vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ha­no­bil mos­li­mov,  pod­ne­co­val k ne­ná­vis­ti vo­či mos­li­mom, a to tým, že v me­ne vlá­dy vo­lal po ofi­ciál­nom za­brá­ne­ní vzni­ku „uce­le­nej mos­lim­skej ko­mu­ni­ty“, a v me­ne vlá­dy po­ve­dal vý­rok „nech­ce­me, aby niek­to ob­ťa­žo­val na­še že­ny na ve­rej­ných pries­tran­stvách“.

 

Na zá­kla­de od­ov­zda­né­ho tres­tné­ho ozná­me­nia M I bol do spi­su za­bez­pe­če­ný kom­plet­ný zá­znam tla­čo­vej kon­fe­ren­cie pred­se­du vlá­dy SR, Ro­ber­ta Fi­ca, zo dňa 07.01.2016, kde sa vy­jad­ro­val  k „zá­sad­ným po­su­nom, kto­ré sme nú­te­ní ro­biť v na­šej po­li­ti­ke, po­kiaľ ide o ri­zi­ká spo­je­né s mig­rač­nou krí­zou“. S uve­de­ným kom­plet­ným zá­zna­mom tla­čo­vej kon­fe­ren­cie sa or­gán roz­ho­du­jú­ci o po­da­nom tres­tnom ozná­me­ní pod­rob­ne oboz­ná­mil.

 

Na pred­met­nej tla­čo­vej kon­fe­ren­cii pred­se­da vlá­dy JUDr. Ro­bert Fi­co, Csc. vy­slo­vil sta­no­vis­ko vlá­dy SR, v kto­rom uvie­dol, že vi­dí jas­ný sú­vis me­dzi mig­rač­ný­mi vl­na­mi a uda­los­ťa­mi v Pa­rí­ži a Ne­mec­ku, vy­slo­vil, že si sto­ja za svo­jou mig­rač­nou po­li­ti­kou. Tiež uvie­dol, že ofi­ciál­ne za­stá­va­jú ná­zor, že Európ­ska únia a niek­to­ré člen­ské štá­ty pod­ce­ni­li a nez­vlád­li ri­zi­ká spo­je­né  ne­ria­de­ným príl­ivom mig­ran­tov do Euró­py, že sa oča­ká­va príl­iv do Euró­py viac ako 3 mi­lió­ny mig­ran­tov. Uvie­dol, že my­šlien­ka mul­ti­kul­tu­rál­nej Euró­py je ne­reál­na, „sen“, že ne­fun­gu­je ochra­na schen­gen­skej hra­ni­ce, že je to aj na­ša hra­ni­ca. V ďal­šom sa vy­jad­ro­val k bez­peč­nos­tným ri­zi­kám, ci­tu­jem: “ Ak to ne­bol Pa­ríž, tak to bo­lo Ne­mec­ko, kon­krét­ne uda­los­ti z kon­ca toh­to ro­ku, kto­ré by ma­li byť od­po­ve­ďou ľu­ďom, kto­rí úmy­sel­ne zľah­ču­jú bez­peč­nos­tné ri­zi­ká. Bez­peč­nos­tné ri­zi­ká sú ob­rov­ské. Ne­mec­ká taj­ná služ­ba ozná­mi­la naj­vyš­šie oh­ro­ze­nie zá­pa­du zo stra­ny is­la­mis­tov v Euró­pe, vy­ššie ako v ča­se úto­kov na Dvo­jič­ky. Uda­los­ti v Ne­mec­ku a Pa­rí­ži by ma­li byť od­po­ve­ďou pre všet­kých tých, kto­rí tvr­dia, že mig­ran­ti s iným ná­bo­žen­stvom a tra­dí­cia­mi sa da­jú ľah­ko in­teg­ro­vať. Ne­da­jú sa ľah­ko in­teg­ro­vať. Vi­dí­me aké ge­tá pov­zni­ka­li v mno­hých štá­toch, vo Fran­cúz­sku, Bel­gic­ku, do tých­to lo­ka­lít ani ne­chodia po­li­caj­ti, je tam sa­mos­tat­ný spô­sob ži­vo­ta, vy­so­ký stu­peň kri­mi­na­li­ty. Jed­no­du­cho sa uka­zu­je, že nie je mož­ná pri­ro­dze­ná in­teg­rá­cia ľu­dí, kto­rí ma­jú iný spô­sob ži­vo­ta, iné mys­le­nie, iné kul­túr­ne zá­ze­mie, a pre­dov­šet­kým iné ná­bo­žen­stvo“. Uvie­dol, že na Slo­ven­sku sa žiad­ne po­vin­né kvó­ty reali­zo­vať ne­bu­dú. Tiež po­ve­dal, že v sú­vis­los­ti s uda­los­ťa­mi v Ne­mec­ku sa ob­ja­vi­li in­for­má­cie, že osem­de­siat per­cent mig­ran­tov v Ne­mec­ku sú mu­ži, a z tých­to osem­de­siat per­cent mu­ži vo ve­ku 25 -35 ro­kov. Uda­los­ti v Pa­rí­ži a Ne­mec­ku by ma­li byť od­po­ve­ďou pre ľu­dí, kto­rí spo­chyb­ňu­jú bez­peč­nos­tné opat­re­nia na Slo­ven­sku, Slo­ven­sko mu­sí byť za­bez­pe­če­né pred hroz­ba­mi, kto­ré ne­re­gu­lo­va­ná mig­rá­cia so se­bou pri­ná­ša. V ďal­šom ci­tu­jem „Je­di­ná ces­ta, dá­my a pá­ni, ako mi­ni­ma­li­zo­vať ri­zi­ká uda­los­tí ako v Pa­rí­ži ale­bo Ne­mec­ku, je za­brá­niť vy­tvo­re­niu uce­le­nej mos­lim­skej ko­mu­ni­ty na Slo­ven­sku. Tá­to by vznik­la napl­ne­ním po­vin­ných kvót. Ak dnes niek­to ho­vo­rí, že chce reš­pek­to­vať po­vin­né kvó­ty, ho­vo­rí o vy­tvo­re­ní mos­lim­skej ko­mu­ni­ty na Slo­ven­sku. Áno, na zá­kla­de po­vin­nej kvó­ty to ma­lo byť mož­no do dvoch ti­síc ľu­dí, ale ak by sa reali­zo­va­li tak­zva­né tr­va­lé po­vin­né kvó­ty, dá sa ho­vo­riť až o 50.000  mig­ran­toch iné­ho ná­bo­žen­stva, iných tra­dí­cií, inej kul­tú­ry, kto­rí by auto­ma­tic­ky – auto­ma­tic­ky vy­tvo­ri­li na Slo­ven­sku jed­nu uce­le­nú mos­lim­skú ko­mu­ni­tu so všet­ký­mi ri­zi­ka­mi, kto­ré dnes vi­dí­me v Pa­rí­ži, Ne­mec­ku, Bel­gic­ku a ďal­ších kra­ji­nách, kde ta­ké­to ko­mu­ni­ty aj vznik­li“. Ďalej ci­tu­jem: “My však nech­ce­me, a po­viem to veľ­mi jas­ne, pria­mo, ako to ho­vo­rím, aby sa aj na Slo­ven­sku sta­lo nie­čo po­dob­né ako v Ne­mec­ku, že niek­to, kto jed­no­du­cho ne­pat­rí na úze­mie Slo­ven­ska, úpl­ne inak ži­je, úpl­ne inak roz­mýš­ľa, bu­de ob­ťa­žo­vať na­še že­ny na ve­rej­ných pries­tran­stvách, a po­va­žu­jem za zvláš­tne, že dnes niek­to od­po­rú­ča ne­mec­kým že­nám, aby sa vy­hý­ba­li cu­dzin­com, aby cho­di­li v sku­pi­nách, do­kon­ca sa ho­vo­rí o ne­ja­kých kó­dexoch, kto­ré vraj ma­jú tie­to že­ny dodr­žia­vať, aby ne­do­chá­dza­lo k tým­to si­tuáciám. Tak kto je tu do­ma, my sa bu­de­me pris­pô­so­bo­vať, ale­bo sa bu­dú pris­pô­so­bo­vať zá­ko­nom a pod­mien­kam v tých­to kra­ji­nách ľu­dia, kto­rí sem priš­li vďa­ka ne­re­gu­lo­va­nej mig­rá­cii“. Na zá­ver vy­slo­vil, pod­ľa je­ho ná­zo­ru, dva zá­klad­né po­su­ny, po­kiaľ ide o po­li­ti­ku vlá­dy SR, a to, že pos­kyt­nú fi­nan­čnú po­moc na ochra­nu von­kaj­šej hra­ni­ce Schen­gen­ské­ho pries­to­ru a na vy­tvá­ra­nie rôz­nych bez­peč­nos­tných štruk­túr, a zá­ro­veň od­mie­tol po­ku­sy o po­vin­né kvó­ty v  pre­roz­de­ľo­va­ní ute­čen­cov.

 

Pri po­su­dzo­va­ní to­ho, či v tres­tnom ozná­me­ní uve­de­né jed­not­li­vé vý­ro­ky pred­se­du vlá­dy SR mô­žu napĺňať for­mál­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423 Tr. zák. a iné je nut­né uviesť, že sa tak mô­že stať iba v prí­pa­doch, kto­ré mož­no ozna­čiť za zjav­ný exces zo slo­bo­dy pre­ja­vu, t. j. za prek­ro­če­nie, či zneu­ži­tie slo­bo­dy pre­ja­vu, kto­ré už nie je mož­né to­le­ro­vať, pre­to­že hru­bo za­sa­hu­je do práv iných, naj­mä do prá­va na ochra­nu osob­nos­ti, či do slo­bo­dy ná­bo­žen­ské­ho vy­zna­nia. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je ne­vyh­nut­né vy­chá­dzať z poz­na­nia ce­lé­ho pre­ja­vu, v kto­rom na­pad­nu­té vý­ro­ky od­zne­li a nie len z je­ho ume­lo vy­tr­hnu­tých čas­tí.

 

Pri zis­ťo­va­ní „hra­níc“ slo­bo­dy pre­ja­vu je pot­reb­né pou­ká­zať na roz­ho­do­va­ciu čin­nosť Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, kto­rý už dl­ho­do­bo ju­di­ku­je, že prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu pod­ľa § 10 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd pred­sta­vu­je je­den zo zá­klad­ných pi­lie­rov de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti, kto­rý je zá­klad­ným pred­pok­la­dom pre pok­rok spo­loč­nos­ti ako cel­ku a pre roz­voj kaž­dé­ho jed­not­liv­ca. To­to prá­vo sa vzťa­hu­je nie­len na „in­for­má­cie“ ale­bo „my­šlien­ky“, kto­ré sú pri­jí­ma­né priaz­ni­vo, či po­va­žo­va­né za neš­kod­né ale­bo bez­výz­nam­né, ale aj na in­for­má­cie, kto­ré zra­ňu­jú, šo­ku­jú, či zne­po­ko­ju­jú štát ale­bo sku­pi­nu oby­va­te­ľov. Je to­mu tak pre­to, že to vy­ža­du­je plu­ra­li­ta, to­le­ran­cia a ot­vo­re­nosť, bez kto­rých nie je de­mok­ra­tic­ká spo­loč­nosť mož­ná(nap­rík­lad roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va z 07.12.1976 vo ve­ci Han­dy­si­de pro­ti Spo­je­né­mu krá­ľov­stvu, roz­hod­nu­tie vo ve­ci Klein pro­ti Slo­ven­sku zo dňa 31.10.2006).

 

Slo­bo­da pre­ja­vu je te­da chrá­ne­ná ne­zá­vis­le na tom, či je vy­jad­re­nie ra­cio­nál­ne ale­bo emo­tív­ne, od­ôvod­ne­né ale­bo bez­dô­vod­né, res­pek­tí­ve, či je os­tat­ný­mi pri­jí­ma­né ako uži­toč­né ale­bo škod­li­vé, hod­not­né ale­bo bez­cen­né. Ústav­ná ochra­na sa neob­me­dzu­je iba na cen­né ná­zo­ry, res­pek­tí­ve iba na ná­zo­ry, kto­ré sú po­li­tic­ky ko­rek­tné, prí­pad­ne, kto­ré zdie­ľa väč­ši­na oby­va­teľ­stva ale­bo väč­ši­no­vá časť me­diál­ne­ho pries­to­ru. V rám­ci prí­pus­tné­ho kom­pa­ra­tív­ne­ho vý­kla­du prá­va tu mož­no vo všeo­bec­nos­ti a pri­me­ra­ne vy­chá­dzať aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Spol­ko­vé­ho ús­tav­né­ho sú­du SRN, kto­rý pri vý­kla­de slo­bo­dy pre­ja­vu vy­chá­dza z rov­na­kej práv­nej ar­gu­men­tá­cie, te­da z to­ho, že slo­bo­dou pre­ja­vu sú pok­ry­té aj šo­ku­jú­ce ná­zo­ry, či ná­zo­ry, kto­ré časť ve­rej­nos­ti zne­po­ko­ju­jú (nap­rík­lad pri­me­ra­ne uz­ne­se­nie sp. zn. 1BvR 1762/95 zo dňa 12.12.2000, či uz­ne­se­nie sp. zn. 1BvR 435/68 zo dňa 24.02.1971).

 

Už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že aj slo­bo­da pre­ja­vu má svo­je li­mi­ty, pri­čom us­tu­pu­je hlav­ne v prí­pa­doch po­kiaľ ide o pre­ja­vy ne­ná­vis­tné, hru­bo uráž­li­vé (ha­no­bia­ce), kto­rý­mi mô­že dôjsť k pod­stat­né­mu zne­vá­že­niu, po­tu­pe­niu, vý­raz­né­mu zní­že­niu váž­nos­ti inej oso­by, či sku­pi­ny osôb, res­pek­tí­ve pod­ne­cu­jú­ce k ob­me­dzeniu práv, či slo­bôd iných osôb. Až v ta­kých­to kraj­ných prí­pa­doch mož­no v pod­mien­kach SR vy­vo­diť tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť za spá­chanie tres­tné­ho či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423 Tr. zák., či tres­tných či­nov uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 424 a § 424a Tr. zák. Vzhľa­dom k uve­de­nej ju­di­ka­tú­re Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va a vý­kla­du ob­sa­hu slo­bo­dy pre­ja­vu je však nut­né ha­no­bia­ce pre­ja­vy vy­kla­dať už­šie, pre­to­že nie je mož­né, aby sa ne­ja­ký vý­rok po­va­žo­val za ha­no­bia­ci len pre­to, že vy­vo­lal u tre­tej oso­by (nap­rík­lad ozna­mo­va­te­ľa) po­cit zne­vá­že­nia. Nie je to mož­né do­kon­ca ani vte­dy, po­kiaľ ide o preh­na­nú, či útoč­nú kri­ti­ku (pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie Spol­ko­vé­ho ús­tav­né­ho sú­du SRN sp. zn. 1 BvR 191/04 zo dňa 23.08.2005).

 

Vy­hod­no­te­ním ce­lé­ho pre­ja­vu pred­se­du vlá­dy SR po­čas tla­čo­vej kon­fe­ren­cie ko­na­nej dňa 07.01.2016 mož­no dos­pieť k zá­ve­ru, že pred­se­da vlá­dy SR neu­ro­bil žiad­ne ta­ké vy­hlá­se­nie, či vý­rok, kto­ré by sa už da­li ozna­čiť za prek­ro­če­nie hra­níc slo­bo­dy pre­ja­vu, t. j. po­čas tla­čo­vej kon­fe­ren­cie neodz­ne­lo nič, čo by sa da­lo kva­li­fi­ko­vať ako ne­ná­vist­ný, či ha­no­bia­ci pre­jav sku­pi­ny oby­va­te­ľov. Vý­ro­ky pred­se­du vlá­dy SR sú pre­to pok­ry­té slo­bo­dou pre­ja­vu a nie je mož­né ich kri­mi­na­li­zo­vať. Ale­bo po­ve­da­né inak, sku­toč­nosť, že ozna­mo­va­teľ ne­súh­la­sí s vý­rok­mi pred­se­du vlá­dy SR, res­pek­tí­ve, že ich sub­jek­tív­ne po­va­žu­je za šo­ku­jú­ce, ne­ná­vis­tné, či vý­hraž­né, eš­te nez­na­me­ná, že ta­ký­mi sku­toč­ne sú, res­pek­tí­ve, že nie sú za­hr­nu­té slo­bo­dou pre­ja­vu.

 

Po vzhliad­nu­tí ce­lé­ho zá­zna­mu tla­čo­vej kon­fe­ren­cie zo dňa 07.01.2016 je pot­reb­né zdô­raz­niť ce­lý kon­text pre­ja­vu, te­da, že všet­ky na­pá­da­né vy­jad­re­nia bo­li po­ve­da­né v sú­vis­los­ti s bez­peč­nos­tný­mi ri­zi­ka­mi spo­je­ný­mi s mig­rač­nou vl­nou a v sú­vis­los­ti s útok­mi, kto­ré sa od­oh­ra­li v Ne­mec­ku po­čas sil­ves­trov­skej no­ci a vy­vo­la­li roz­hor­če­nie v Európ­skej únii, pri­čom pred­se­da vlá­dy SR v tom­to sme­re pre­zen­to­val aj ozná­me­nie Ne­mec­kej taj­nej služ­by, či opä­tov­ne pre­zen­to­val a zdô­vod­ňo­val pos­toj vlá­dy SR k tzv. po­vin­ným kvó­tam a vý­slov­ne pre­zen­to­val aj svo­je po­li­tic­ké sta­no­vis­ko k sú­čas­ným uda­los­tiam a prob­lé­mom, kto­rým če­lí Európ­ska únia v sú­vis­los­ti s veľ­kým poč­tom mig­ran­tov, kto­rí pri­chá­dza­jú do Euró­py.

 

Pred­se­da vlá­dy SR JUDr. Ró­bert Fi­co CSc. sa na tla­čo­vej kon­fe­ren­cii vy­jad­ril aj k za­brá­ne­niu vzni­ku uce­le­nej mos­lim­skej ko­mu­ni­ty na Slo­ven­sku, ku vzni­ku kto­rej by, pod­ľa je­ho slov, doš­lo reš­pek­to­va­ním po­vin­ných kvót. Ten­to je­ho vý­rok je pre­to pot­reb­né vní­mať v kon­texte ce­lé­ho je­ho pre­ja­vu, kde uvá­dza, že od­mie­ta­nie po­vin­ných kvót je je­di­ná ces­ta ako mi­ni­ma­li­zo­vať ri­zi­ká uda­los­tí, kto­ré sa sta­li v Pa­rí­ži ale­bo Ne­mec­ku. V tej­to sú­vis­los­ti pred­se­da vlá­dy SR uvá­dza čí­sel­né množ­stvá mig­ran­tov (pod­ľa je­ho vy­jad­re­nia by na zá­kla­de po­vin­ných kvót mu­se­la SR pri­jať sí­ce len mož­no do dvoch ti­síc ľu­dí, av­šak ak by sa reali­zo­va­li tak­zva­né tr­va­lé po­vin­né kvó­ty, iš­lo by až o 50.000 ľu­dí) a iba v sú­vis­los­ti s tý­mi­to (čí­sel­ne vy­jad­re­ný­mi) mig­ran­tmi ho­vo­rí o „mig­ran­toch iné­ho ná­bo­žen­stva, iných tra­dí­cií, inej kul­tú­ry, kto­rí by auto­ma­tic­ky vy­tvo­ri­li na Slo­ven­sku jed­nu uce­le­nú mos­lim­skú ko­mu­ni­tu so všet­ký­mi ri­zi­ka­mi, kto­ré dnes vi­dí­me v Pa­rí­ži, Ne­mec­ku, Bel­gic­ku a ďal­ších kra­ji­nách, kde ta­ké­to ko­mu­ni­ty aj vznik­li“.

 

Z kon­textu vy­jad­re­ní JUDr. Ró­ber­ta Fi­ca CSc. je zrej­mé, že pred­se­da vlá­dy SR netvr­dí, že vlá­da uro­bí ta­ké ak­tív­ne roz­hod­nu­tia, kto­ré po­ve­dú k ob­me­dzo­va­niu práv, či slo­bôd osôb vy­zná­va­jú­cich is­lam­ské ná­bo­žen­stvo na úze­mí SR, ale prá­ve nao­pak, tvr­dí, že vlá­da neu­ro­bí, a ne­bu­de pod­po­ro­vať roz­hod­nu­tia, kto­ré by zna­me­na­li ra­píd­ny ná­rast mig­ran­tov vy­zná­va­jú­cich is­lam­ské ná­bo­žen­stvo na úze­mí SR. Prá­ve neu­mož­ne­ním, či brá­ne­ním v ná­ras­te mos­lim­skej ko­mu­ni­ty z mig­ran­tov sa má, pod­ľa pred­se­du vlá­dy SR, za­brá­niť vzni­ku uce­le­nej mos­lim­skej ko­mu­ni­ty na úze­mí SR.

 

Vzhľa­dom na kon­text ce­lé­ho pre­ja­vu, kon­text, do kto­ré­ho bol vý­rok o za­brá­ne­ní vzni­ku uce­le­nej mos­lim­skej ko­mu­ni­ty za­sa­de­ný, nie je mož­né pred­met­ný vý­rok po­va­žo­vať za vý­rok ne­ná­vist­ný, či vy­zý­va­jú­ci k ná­si­liu ale­bo vy­hráž­kam vo­či oso­bám vy­zná­va­jú­cim is­lam­ské ná­bo­žen­stvo, res­pek­tí­ve za pre­jav ha­no­bia­ci (hru­bo uráž­li­vý, zne­va­žu­jú­ci, či zos­mieš­ňu­jú­ci) oso­by vy­zná­va­jú­ce is­lam­ské ná­bo­žen­stvo, či sa­mot­né is­lam­ské ná­bo­žen­stvo. Nič z pre­ja­vu tu ani nev­hod­ne ne­za­sa­hu­je do prá­va ve­ria­cich na pre­ja­vo­va­nie a vý­kon ich ná­bo­žen­stva a ani nez­ľah­ču­je ob­sah ich ná­bo­žen­ské­ho pres­ved­če­nia. Pri­már­nym dô­vo­dom, úmys­lom, te­da ne­bo­lo ha­no­be­nie osôb vy­zná­va­jú­cich is­lam­ské ná­bo­žen­stvo, res­pek­tí­ve ha­no­biť ich ko­mu­ni­tu, ale dô­vo­dom bo­lo vy­jad­re­nie vlád­ne­ho sta­no­vis­ka k otáz­kam štát­nej bez­peč­nos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky a k pri­de­ľo­va­niu mig­ran­tov na úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky na zá­kla­de ad­mi­nis­tra­tív­nych kvót.

 

Sku­toč­nosť, že pos­toj vlá­dy SR k po­vin­ným kvó­tam je od­mie­ta­vý, te­da, že vlá­da SR od­mie­ta pre­roz­de­le­nie, či prí­chod mig­ran­tov vy­zná­va­jú­cich is­lam­ské ná­bo­žen­stvo a nás­led­ný vznik ich ko­mu­ni­ty na úze­mí SR, nie je mož­né tres­tnop­ráv­ne kri­mi­na­li­zo­vať, pre­to­že ta­ký­to pos­toj cel­kom ur­či­te, sám o se­be, nie je mož­né ozna­čiť za ne­ná­vist­ný, hru­bo urá­ža­jú­ci, vy­zý­va­jú­ci k ná­si­liu, či zne­va­žu­jú­ci is­lam­ské ná­bo­žen­stvo, res­pek­tí­ve oso­by, kto­ré ho vy­zná­va­jú. Otáz­ku tzv. po­vin­ných kvót a ich dôs­le­dok v pri­jí­ma­ní mig­ran­tov mož­no ozna­čiť za otáz­ku ve­rej­né­ho zá­uj­mu, kto­rá mu­sí byť ot­vo­re­ná dis­ku­sii a kto­rá zá­ko­ni­te pri­ná­ša aj rôz­ne kon­tro­ver­zie, či proti­chod­né ná­zo­ry. Slo­bo­da pre­ja­vu by bo­la len ilu­zór­na, ak by ná­zo­ry s kto­rý­mi ne­súh­la­sí­me, ne­bo­li ale­bo ne­moh­li byť pred­me­tom dis­ku­sie, ale len pred­me­tom tres­tné­ho stí­ha­nia. V po­su­dzo­va­nej ve­ci neexis­tu­je žiad­ny le­gi­tím­ny zá­ujem, kto­rý by mo­hol os­pra­vedl­niť cen­zú­ru ná­zo­rov od­mie­ta­jú­cich prí­chod mig­ran­tov na úze­mie SR a to len z dô­vo­du, aby sa ochrá­ni­li proti­chod­né ná­zo­ry na tú­to prob­le­ma­ti­ku. Z uve­de­ných dô­vo­dov sa vy­ššie uve­de­ným vý­ro­kom pred­se­da vlá­dy SR ne­mo­hol do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu ha­no­be­nia ná­ro­da, ra­sy a pres­ved­če­nia pod­ľa § 423 Tr. zák. a ani tres­tných či­nov pod­ne­co­va­nia k ná­rod­nos­tnej, ra­so­vej a et­nic­kej ne­ná­vis­ti pod­ľa § 424 Tr. zák., res­pek­tí­ve tres­tné­ho či­nu pod­ne­co­va­nia, ha­no­be­nia a vy­hrá­ža­nia oso­bám pre ich prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, far­be ple­ti, et­nic­kej sku­pi­ne ale­bo pô­vo­du ro­du pod­ľa § 424a Tr. zák.

 

V tom­to sme­re je pot­reb­né uviesť aj to, že z ob­sa­hu pre­ja­vu pred­se­du vlá­dy SR ne­vyp­lý­va­jú ani ni­ja­ké vy­hráž­ky, kto­ré by moh­li vzbu­dzo­vať oba­vy u osôb, kto­ré vy­zná­va­jú is­lam­ské ná­bo­žen­stvo, že vlá­da SR bu­de ro­biť ta­ké roz­hod­nu­tia, kto­ré po­ve­dú k ob­me­dzo­va­niu ich práv a slo­bôd. Zo žiad­nej čas­ti vy­hlá­se­nia pred­se­du vlá­dy SR ne­vyp­lý­va­jú ta­ké sku­toč­nos­ti, kto­ré by si moh­li oso­by ži­jú­ce na úze­mí SR a vy­zná­va­jú­ce is­lam­ské ná­bo­žen­stvo vy­svet­ľo­vať ako vý­zvu k ich per­ze­kuo­va­niu, ob­me­dzo­va­niu ich práv a po­dob­ne. Prá­ve nao­pak, z vy­jad­re­ní JUDr. Ró­ber­ta Fi­ca CSc. vy­plý­va je­ho pos­toj k to­mu, že neu­ro­bia roz­hod­nu­tia, kto­ré by umož­ni­li ná­rast mos­lim­skej ko­mu­ni­ty o ile­gál­nych mig­ran­tov a s tým spo­je­ný­mi prob­lé­ma­mi a hroz­ba­mi, kto­ré sa pre­ja­vu­jú v tých kra­ji­nách, kde k ne­kon­tro­lo­va­né­mu príl­ivu mig­ran­tov už doš­lo (ci­tu­jem „ My však nech­ce­me, a po­viem to veľ­mi jas­ne, pria­mo, ako to ho­vo­rím, aby sa aj na Slo­ven­sku sta­lo nie­čo po­dob­né ako v Ne­mec­ku, že niek­to, kto jed­no­du­cho ne­pat­rí na úze­mie Slo­ven­ska, úpl­ne inak ži­je, úpl­ne inak roz­mýš­ľa, bu­de ob­ťa­žo­vať na­še že­ny na ve­rej­ných pries­tran­stvách, a po­va­žu­jem za zvláš­tne, že dnes niek­to od­po­rú­ča ne­mec­kým že­nám, aby sa vy­hý­ba­li cu­dzin­com, aby cho­di­li v sku­pi­nách, do­kon­ca sa ho­vo­rí o ne­ja­kých kó­dexoch, kto­ré vraj ma­jú tie­to že­ny dodr­žia­vať, aby ne­do­chá­dza­lo k tým­to si­tuáciám.. Tak kto je tu do­ma, my sa bu­de­me pris­pô­so­bo­vať, ale­bo sa bu­dú pris­pô­so­bo­vať zá­ko­nom a pod­mien­kam v tých­to kra­ji­nách ľu­dia, kto­rí sem priš­li vďa­ka ne­re­gu­lo­va­nej mig­rá­cii.“ ). Prá­ve v kon­texte toh­to pre­ja­vu pred­se­du vlá­dy SR je nut­né vi­dieť aj vý­rok „o ob­ťa­žo­va­ní na­šich žien na ve­rej­nos­ti“, kto­rý evi­den­tne vy­chá­dzal z uda­los­tí, kto­ré sa od­oh­ra­li v Ne­mec­ku po­čas sil­ves­trov­skej no­ci, kde pod­ľa zve­rej­ne­ných in­for­má­cií ma­la ur­či­tá sku­pi­na mig­ran­tov ob­ťa­žo­vať že­ny na ve­rej­nos­ti. Kon­šta­to­val sa tu ob­jek­tív­ne exis­tu­jú­ci fakt (po­doz­re­nie z ob­ťa­žo­va­nia žien na ve­rej­nos­ti v Ne­mec­ku zo stra­ny mig­ran­tov) a dá­val sa do sú­vis­los­ti s tým, že by k to­mu moh­lo prísť aj na úze­mí SR po pri­ja­tí osôb z ne­re­gu­lo­va­nej mig­rá­cie. Nič ani z kon­textu toh­to pre­ja­vu ne­nas­ved­ču­je to­mu, že by tu iš­lo o ne­ná­vist­ný pre­jav vo­či oso­bám vy­zná­va­jú­cim is­lam­ské ná­bo­žen­stvo, res­pek­tí­ve o pod­net na ná­sil­nos­ti vo­či ta­kým­to oso­bám.

 

Mož­no pre­to uza­vrieť, že tres­tné ozná­me­nie M I neob­sa­hu­je žiad­ne ta­ké sku­toč­nos­ti, kto­ré by moh­li vy­ka­zo­vať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu a pre­to je vy­lú­če­né za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci pos­tu­pom pod­ľa §199 Tr. por.

 

Len pre úpl­nosť je nut­né uviesť, že v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti je nep­ri­ja­teľ­né, aby sa kri­mi­na­li­zo­va­li ur­či­té pre­ja­vy (či skôr vý­ro­ky vy­tr­hnu­té z kon­textu pre­ja­vu) a to len z dô­vo­du, že s ni­mi iná oso­ba zá­sad­ne ne­súh­la­sí, res­pek­tí­ve, že ich pod­ľa svoj­ho sub­jek­tív­ne­ho pres­ved­če­nia po­va­žu­je za uráž­li­vé, či za­sa­hu­jú­ce do práv a slo­bôd iných osôb. Vý­sled­kom ne­súh­la­su ur­či­tej oso­by s vý­ro­kom inej oso­by ne­mô­že byť auto­ma­tic­ká (me­cha­nic­ká) kri­mi­na­li­zá­cia ta­ké­ho­to vý­ro­ku, pre­to­že pro­ti vý­ro­kom s kto­rý­mi ne­súh­la­sí­me, sa má v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti zá­sa­de bo­jo­vať proti­ar­gu­men­tom, a nie tres­tným stí­ha­ním. Ocho­ta pri­pus­tiť u dru­hých od­liš­né ná­zo­ry je pri­tom po­va­žo­va­ná za jed­nu zo zá­klad­ných hod­nôt de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti, kto­rej cie­ľom cel­kom ur­či­te nie je uni­for­mi­ta mys­le­nia.

 

            Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti bo­lo pot­reb­né roz­hod­núť tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rú je mož­né po­dať  do troch

dní odo dňa do­ru­če­nia uz­ne­se­nia ces­tou tu­naj­šej kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry na

Ge­ne­rál­nu pro­ku­ra­tú­ru SR. Sťaž­nosť ne­má  od­klad­ný úči­nok.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia