Aplikačná prax súdov pri výkone rozhodnutia týkajúceho sa maloletých detí

Publikované: 03. 11. 2016, čítané: 7887 krát
 

Ap­li­kač­ná prax sú­dov pri vý­ko­ne roz­hod­nu­tia tý­ka­jú­ce­ho sa ma­lo­le­tých de­tí

(vý­ňa­tok z pred­náš­ky Om­še­nie ok­tó­ber 2016)

Ap­li­kač­ná prax sú­dov pri vý­ko­ne roz­hod­nu­tia tý­ka­jú­ce­ho sa ma­lo­le­tých de­tí – té­ma je mi­mo­riad­ne ná­roč­ná, pre­to­že zá­klad­né práv­ne pred­pi­sy, kto­ré v tej­to ob­las­ti pla­tia, te­da C.m.p.( ci­vil­ný mi­mos­po­ro­vý po­ria­dok) a Vy­hláš­ka MS SR č. 207/2016 sú účin­né len od 1.7.2016.

Uve­de­nou té­mou sa te­da bu­dem za­obe­rať z hľa­dis­ka môj­ho poh­ľa­du na uve­de­nú prob­le­ma­ti­ku. Mo­je zá­ve­ry vy­slo­ve­né k jed­not­li­vým čas­tiam práv­nej úp­ra­vy sú te­da iba mo­ji­mi zá­ver­mi vy­plý­va­jú­ci­mi z do­te­raj­ších poz­nat­kov o uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke. Ne­ma­jú žiad­nu všeo­bec­nú zá­väz­nosť a netvr­dím, že mu­sia byť správ­ne. Rep­re­zen­tu­jú však môj práv­ny ná­zor a tak by na nich ma­lo byť aj na­ze­ra­né.

      Vý­kon roz­hod­nu­tia tý­ka­jú­ci sa ma­lo­le­tých de­tí te­da tzv. per­so­nál­na exekú­cia je pre­dov­šet­kým up­ra­ve­ný C.m.p. v je­ho 4. čas­ti. Kon­krét­nej­šie v §§ 370 a 391,  ďa­lej je up­ra­ve­ný Vy­hláš­kou MS SR č. 207/2016 účin­nou od 1.7.2016.

Z his­tó­rie vy­hláš­ky – pred­chá­dza­la jej vy­hláš­ka – spo­loč­ná vy­hláš­ka via­ce­rých mi­nis­terstiev čís­lo 474/2011 ( prá­ca, škol­stvo a vnút­ro ) vznik­la až po tom , čo sa za­ča­la pre­sa­dzo­vať my­šlien­ka špe­cia­li­zá­cie a s uve­de­nou prob­le­ma­ti­kou sa za­ča­lo pra­co­vať – nah­ra­di­la pô­vod­nú Inštruk­ciu mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti, zdra­vot­níc­tva , vnút­ra , škol­stva a kul­tú­ry a štát­ne­ho úra­du so­ciál­ne­ho za­bez­pe­če­nia čís­lo 734/1965 zo 07.06.1965  - aj vzhľa­dom na svoj vek ob­sa­hu­je nie­koľ­ko veľ­mi in­špi­ra­tív­nych us­ta­no­ve­ní , kto­ré by bo­li pri­ja­teľ­né a pou­ži­teľ­né aj dnes.

Pod­ľa bo­du 2 časť Ainštruk­cie inštruk­cia pre­fe­ro­va­la po­ho­vor pred­se­du se­ná­tu s po­vin­nou oso­bou, kto­rým mal do­cie­liť dob­ro­voľ­né spl­ne­nie súd­ne­ho roz­hod­nu­tia a zis­tiť pred­pok­la­dy pre ďal­ší pos­tup. Pred­se­da se­ná­tu pri po­ho­vo­re ur­čil po­vin­nej oso­be le­ho­tu – spra­vid­la tri dni – v kto­rej má dob­ro­voľ­ne spl­niť ur­če­nú po­vin­nosť.

Pod­ľa bo­du 4 časť A inštruk­cie poku­ty, kto­ré bo­li pri vý­ko­ne roz­hod­nu­tia uk­la­da­né už ne­bo­lo mož­né od­pus­tiť.

Pod­ľa bo­du 5 časť A inštruk­cie vý­kon roz­hod­nu­tia us­ku­toč­ňo­val súd­ny ta­jom­ník ale­bo súd­ny vy­ko­ná­va­teľ prí­pad­ne iný spô­so­bi­lý pra­cov­ník sú­du. Pred­se­da sú­du v ob­ťaž­ných prí­pa­doch mo­hol ur­čiť, že sa vý­ko­nu roz­hod­nu­tia zú­čas­tní pred­se­da se­ná­tu.

Pod­ľa bo­du 9 časť A inštruk­cie sa súd pod­ľa pot­re­by pos­ta­ral o to, aby miest­ny ná­rod­ný vý­bor v byd­lis­ku ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa bol správ­ne in­for­mo­va­ný o pod­sta­te a dô­vo­doch roz­hod­nu­tia sú­du o zme­ne vý­chov­né­ho pros­tre­dia ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa. Súd mal če­liť skres­le­ným sprá­vam v tla­či o vy­ko­na­nom od­ňa­tí di­eťa­ťa pos­kyt­nu­tím pot­reb­ných in­for­má­cií a mal dbať na to, aby ob­ča­nia z nein­for­mo­va­nos­ti ne­chá­pa­li nes­práv­ne úkon a aby sa ve­rej­ná mien­ka neob­ra­ca­la pro­ti or­gá­nom us­ku­toč­ňu­jú­cim vý­kon.

Pod­ľa bo­du 1 časť C inštruk­cie bo­lo mož­né vy­ko­nať od­ňa­tie di­eťa­ťa v ško­le, di­eťa mal prip­ra­viť na chys­ta­ný vý­kon roz­hod­nu­tia je­ho uči­teľ ale­bo ria­di­teľ.

Pod­ľa bo­du 2 časť C inštruk­cie ak vy­ža­do­val zdra­vot­ný stav di­eťa­ťa ús­tav­né ošet­re­nie ale­bo váž­nej­ší le­kár­sky zá­krok bo­lo mož­né na zá­kla­de od­po­rú­ča­nia le­ká­ra pri­jať di­eťa do zdra­vot­níc­ke­ho lôž­ko­vé­ho za­ria­de­nia. V ta­kom prí­pa­de pred­se­da se­ná­tu uro­bil opat­re­nie aby sa di­eťa z toh­to za­ria­de­nia vy­da­lo len to­mu, ko­mu bo­lo súd­nym roz­hod­nu­tím zve­re­né do vý­cho­vy.

Časť D inštruk­cie up­ra­vo­va­la vý­kon roz­hod­nu­tia o sty­ku s di­eťa­ťom. Pod­ľa inštruk­cie bo­lo tre­ba pos­tu­po­vať zvlášť uvá­že­ne, aby vý­ko­nom roz­hod­nu­tia netr­pe­la vý­cho­va di­eťa­ťa a je­ho vzťah k ro­di­čom. Súd mal ro­di­ča kto­rý brá­nil dob­ro­voľ­né­mu spl­ne­niu súd­ne­ho roz­hod­nu­tia dô­raz­ne upo­zor­niť na škod­li­vé nás­led­ky nú­te­né­ho vý­ko­nu roz­hod­nu­tia.  Pod­ľa okol­nos­tí prí­pa­du sa súd mal po­ra­diť aj s uči­te­ľom di­eťa­ťa a le­ká­rom. Up­red­nos­tňo­va­lo sa vy­nú­te­nie spl­ne­nia po­vin­nos­ti uk­la­da­ním po­kút pred nú­te­ným úko­nom. Pod­ľa mož­nos­ti mal súd vy­užiť aj dob­ro­voľ­nú po­moc sud­cov, kto­rí svo­ju fun­kciu vy­ko­ná­va­jú pop­ri za­mes­tna­ní a to pre­dov­šet­kým žien.

Je vi­dieť, že us­ta­no­ve­nia inštruk­cie účin­nej od jú­la 1965 sú vy­so­ko ak­tuál­ne aj v sú­čas­nos­ti.

Uve­de­nú prob­le­ma­ti­ku čias­toč­ne up­ra­vu­je aj Spra­vo­va­cí a kan­ce­lár­sky po­ria­dok – naj­mä  § 62a/ kto­rý ho­vo­rí o vy­zna­čo­va­ní vy­ko­na­teľ­nos­ti neod­klad­ných opat­re­ní.

Do po­zor­nos­ti chcem dať aj Na­ria­de­nie Ra­dy č. 2201/2003 a Zá­kon č. 97/1963 Zb. te­da zá­kon o me­dzi­ná­rod­nom prá­ve súk­rom­nom a pro­ces­nom, pre nás je dô­le­ži­tý pri skú­ma­ní tej­to prob­le­ma­ti­ky od­diel 3 uve­de­né­ho zá­ko­na, kto­rý ho­vo­rí o uz­na­ní a vý­ko­ne cu­dzích roz­hod­nu­tí.

Pa­rag­raf 370 ods. 1 C.m.p. uvá­dza, že vý­kon roz­hod­nu­tia vo ve­ciach ma­lo­le­tých sa tý­ka tých ko­na­ní, v kto­rých bo­la up­ra­ve­ná sta­ros­tli­vosť o ma­lo­le­té­ho, styk s ma­lo­le­tým ale­bo iná ako pe­ňaž­ná po­vin­nosť vo vzťa­hu k ma­lo­le­té­mu. Pod­ľa ods. 2 toh­to zá­ko­na sa pri vý­ko­ne roz­hod­nu­tia vo ve­ciach ma­lo­le­tých pos­tu­pu­je aj pri vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o náv­rat ma­lo­le­té­ho do cu­dzi­ny pri neop­ráv­ne­nom pre­mies­tne­ní ale­bo za­dr­ža­ní. Aj sú­čas­ná práv­na úp­ra­va te­da po­ne­cha­la per­so­nál­nu exekú­ciu v ru­kách sú­dov. Je to­mu tak prav­de­po­dob­ne pre­to, že iba súd resp. súd­na moc ako jed­na zo zlo­žiek štát­nej mo­ci do­ká­že v tej­to mi­mo­riad­ne cit­li­vej ob­las­ti dos­ta­toč­ne za­bez­pe­čiť ochra­nu práv účas­tní­kov ko­na­nia a naj­mä ochra­nu práv ma­lo­le­tých de­tí.

      Zá­klad­ným pred­pok­la­dom pre us­ku­toč­ne­nie vý­ko­nu roz­hod­nu­tia je v pr­vom ra­de exis­ten­cia vy­ko­na­teľ­né­ho exekuč­né­ho ti­tu­lu, kto­rým mô­že byť v na­šich pod­mien­kach roz­su­dok, neod­klad­né opat­re­nie ale­bo roz­hod­nu­tie cu­dzieho štá­tu.

      Vy­ko­na­teľ­nosť v prí­pa­de roz­sud­kov je up­ra­ve­ná v § 232 C.s.p., kto­rý v tom­to prí­pa­de mô­že­me jed­noz­nač­ne pou­žiť s pri­hliad­nu­tím na ust. § 2 ods. 1 C.m.p.

Pod­ľa ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia je roz­su­dok vy­ko­na­teľ­ný már­nym up­ly­nu­tím le­ho­ty na pl­ne­nie, ak nie je us­ta­no­ve­né inak. Vý­nim­kou mô­že byť roz­hod­nu­tie o pred­bež­nej vy­ko­na­teľ­nos­ti roz­sud­ku pod­ľa § 233 C.s.p., kto­rý ho­vo­rí o pred­bež­nej vy­ko­na­teľ­nos­ti roz­sud­ku, kto­rý mô­že byť vy­ko­na­teľ­ný do­ru­če­ním. Pod­ľa § 233 C.s.p. je vý­rok o pred­bež­nej vy­ko­na­teľ­nos­ti roz­sud­ku po­va­žo­va­ný za uz­ne­se­nie, je te­da pro­ti ne­mu prí­pus­tné od­vo­la­nie – poz­ri § 357 písm.iC.s.p.

     Je pot­reb­né spo­me­núť, že pod­ľa § 120 ods. 1 C.m.p.súd roz­ho­du­je vo ve­ciach v sta­ros­tli­vos­ti o ma­lo­le­tých roz­sud­kom len vo ve­ciach pod­ľa § 111 písm. b/ až d/ te­da o úp­ra­ve vý­ko­nu ro­di­čov­ských práv a po­vin­nos­tí, vý­ži­ve ma­lo­le­té­ho, sty­ku s ma­lo­le­tým a ďa­lej pri roz­ho­do­va­ní o ve­ciach ma­lo­le­té­ho, o kto­rých sa ro­di­čia ne­ve­dia do­hod­núť a schvá­le­ní práv­ne­ho úko­nu za ma­lo­le­té­ho. Roz­sud­kom súd schva­ľu­je aj do­ho­du ro­di­čov vo ve­ciach sta­ros­tli­vos­ti sú­du o ma­lo­le­tých.

 Exekuč­ným ti­tu­lom bu­de te­da nie­len roz­su­dok ale aj uz­ne­se­nie sú­du vo ve­ci sa­mej. V tej­to sú­vis­los­ti tre­ba spo­me­núť § 238 od­sek 3 C.s.p. pod­ľa kto­ré­ho ak uz­ne­se­nie uk­la­dá po­vin­nosť pl­niť, le­ho­ta na pl­ne­nie za­čí­na ply­núť od do­ru­če­nia uz­ne­se­nia, jej up­ly­nu­tím je uz­ne­se­nie vy­ko­na­teľ­né. Ak uz­ne­se­nie neuk­la­dá po­vin­nosť pl­niť, je ním sub­jekt via­za­ný do­ru­če­ním. Po­kiaľ ide o od­vo­la­nie vo­či uz­ne­se­niam sú­dov pr­vej in­štan­cie, kto­rý­mi sa roz­ho­du­je vo ve­ci sa­mej, je pot­reb­né upo­zor­niť na § 59 ods. 1 C,m.p., pod­ľa kto­ré­ho je od­vo­la­nie prí­pus­tné aj pro­ti uz­ne­se­niu sú­du pr­vej in­štan­cie, kto­rým sa roz­hod­lo vo ve­ci sa­mej.

     Po­kiaľ ide o vy­ko­na­teľ­nosť neod­klad­ných opat­re­ní je pot­reb­né do úva­hy zob­rať § 322 ods. 1 a 2 C.s.p. – v na­šom prí­pa­de je dô­le­ži­tý skôr ods. 1 pod­ľa kto­ré­ho je neod­klad­né opat­re­nie vy­ko­na­teľ­né do­ru­če­ním, ak oso­bit­ný pred­pis neus­ta­no­vu­je inak.

V na­šom prí­pa­de pôj­de naj­mä o neod­klad­né opat­re­nia, kto­ré sú vy­dá­va­né pod­ľa § 360 ods. 1 C.m.p., te­da ta­ké, kto­ré mož­no na­ria­diť aj bez návr­hu.V ko­na­niach, kto­ré mož­no za­čať aj bez návr­hu ty­pic­kým bu­de naj­mä úp­ra­va stre­tá­va­nia sa op­ráv­ne­nej oso­by s ma­lo­le­tým, ďa­lej na­ria­de­nie neod­klad­né­ho opat­re­nia pod­ľa § 366 C.m.p.

Neod­klad­né opat­re­nie vo ve­ciach ochra­ny ma­lo­le­té­ho pod­ľa § 365 C.m.p. je vy­ko­na­teľ­né vy­hlá­se­ním, ak sa ne­vyh­la­su­je je vy­ko­na­teľ­né len čo bo­lo vy­ho­to­ve­né. Jed­ná sa o do­te­raz pou­ží­va­né tzv. 24 ho­di­no­vé pred­bež­né opat­re­nia.

Neod­klad­né opat­re­nie pod­ľa § 367 C.m.p., te­da do­te­raj­šie tzv. 7 dňo­vé pred­bež­né opat­re­nia je ta­kis­to vy­ko­na­teľ­né vy­hlá­se­ním ak sa ne­vyh­la­su­je, je vy­ko­na­teľ­né len čo bo­lo vy­ho­to­ve­né. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né pou­ká­zať na § 62a/ Spra­vo­va­cie­ho a kan­ce­lár­ske­ho po­riad­ku – u tých­to neod­klad­ných opat­re­ní vy­ko­na­teľ­nosť vy­zna­čí vždy sud­ca, kto­rý neod­klad­né opat­re­nie na­ria­dil.

      Po­kiaľ ide o vy­ko­na­teľ­nosť roz­hod­nu­tí cu­dzích sú­dov, je pot­reb­né pou­ká­zať na ust. od­die­lu 3 zá­ko­na č. 97/1963 Zb.  a na Na­ria­de­nie ra­dy ES č. 2201/2003. Uve­de­né práv­ne pred­pi­sy ob­sa­hu­jú ná­vod na pos­tup pri vý­ko­ne cu­dzích roz­hod­nu­tí tak, ako to pred­pok­la­dá § 2 Vy­hláš­ky č. 207/2016 Z.z.

      Ko­na­nie o vý­kon roz­hod­nu­tia vo ve­ci ma­lo­le­tých je mož­né za­čať pod­ľa § 376 ods. 1 C.m.p. na návrh ale­bo pod­ľa § 376 ods. 2 C.m.p. aj bez návr­hu. Návrh na vý­kon roz­hod­nu­tia mô­že po­dať op­ráv­ne­ný pro­ti po­vin­né­mu.

Prob­le­ma­tic­kým sa ja­ví us­ta­no­ve­nie § 376 ods. 3 C.m.p., kto­ré ho­vo­rí, že ko­na­nie o vý­ko­ne neod­klad­né­ho opat­re­nia na­ria­di súd vždy aj bez návr­hu. To­to us­ta­no­ve­nie nie je bliž­šie zdô­vod­ne­né v žiad­nom dos­tup­nom ko­men­tá­ri ani v dô­vo­do­vej sprá­ve k uve­de­nej čas­ti zá­ko­na.

Dô­vo­do­vá sprá­va k uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke uvá­dza nas­le­dov­né: „ do­te­raj­šia práv­na úp­ra­va ne­bo­la jed­noz­nač­ná a bez­roz­por­ná v otáz­ke za­ča­tia toh­to ty­pu vy­ko­ná­va­cie­ho ko­na­nia, pre­to pred­kla­da­teľ pre­ci­zu­je spô­sob za­ča­tia per­so­nál­nej exekú­cie, v kto­rom sa pre­ja­vu­je prin­cíp ofi­cia­li­ty ty­pic­ký pre mi­mos­po­ro­vé ko­na­nia.“ Ak si pred­kla­da­teľ mys­lel, že uve­de­ným us­ta­no­ve­ní nie­čo pre­ci­zo­val, tak sa hl­bo­ko mý­lil, resp. po­čí­tal s tým, že ap­li­kač­ná prax si ako ob­vyk­le pri roz­po­rupl­ných až ob­so­len­tných us­ta­no­ve­niach zá­ko­na s prob­lé­mom sa­ma po­ra­dí.

 Ak vy­chá­dza­me z cel­ko­vé­ho zne­nia us­ta­no­ve­nia § 376 ods. C.m.p. súd by mal za­čať ko­na­nie o vý­kon roz­hod­nu­tia len vte­dy, ak po­vin­ný dob­ro­voľ­ne nespl­ní čo mu uk­la­dá vy­ko­na­teľ­ný exekuč­ný ti­tul. Bo­lo by te­da ab­sur­dné, ak by súd za­čí­nal napr. ko­na­nie o vý­kon neod­klad­né­ho opat­re­nia pod­ľa § 367 ods. 1 C.m.p. ( bý­va­lá 7-dňov­ka) aj za si­tuácie, ak by po­vin­ný dob­ro­voľ­ne od­ov­zdal ma­lo­le­té­ho to­mu, ko­mu ho pod­ľa súd­ne­ho roz­hod­nu­tia od­ov­zdať mal.

Pod­ľa § 376 ods. 3 C.m.p. by mal súd te­da pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, pos­tu­po­vať iba vte­dy, ak má ve­do­mosť o tom, že neod­klad­né opat­re­nie sú­du ne­bo­lo dob­ro­voľ­ne spl­ne­né. Ta­kú­to ve­do­mosť mô­že súd zís­kať napr. z vlas­tnej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti ale­bo z pod­ne­tu fy­zic­kej ale­bo práv­nic­kej oso­by.

V uve­de­nom prí­pa­de, te­da pri pos­tu­pe sú­du pod­ľa § 376 ods. 3 C.m.p. súd ne­bu­de pos­tu­po­vať pod­ľa § 3, 4 a 5 Vy­hláš­ky MS – ne­bu­de te­da vy­ko­ná­vať zis­ťo­va­nie dô­vo­dov, či sa po­vin­ný pod­ro­bu­je roz­hod­nu­tiu a či exis­tu­jú os­pra­vedl­ni­teľ­né dô­vo­dy, pre kto­ré sa po­vin­ný ne­mô­že pod­ro­bo­vať roz­hod­nu­tiu ale bu­de ih­neď pos­tu­po­vať pod­ľa § 377 ods. 1 C.m.p. a v uve­de­nej ve­ci uz­ne­se­ním vý­kon roz­hod­nu­tia na­ria­di. Aj v uve­de­nom prí­pa­de je však pot­reb­né a ne­vyh­nut­né vy­užiť ust. § 378 až 383 C.m.p.

      Po­kiaľ ide o mies­tnu prís­luš­nosť sú­du o vý­kon roz­hod­nu­tia je up­ra­ve­ná v § 371 C.m.p. Z hľa­dis­ka inter­pre­tá­cie v tom­to prí­pa­de ne­vi­dím žia­den prob­lém. Ur­či­tý prob­lém však vi­dím v tom, že ko­na­nie o vý­kon roz­hod­nu­tia bu­de stá­le pre­bie­hať iba na sú­de pr­vej in­štan­cie. Ak súd dru­hej in­štan­cie zme­ní roz­hod­nu­tie sú­du pr­vej in­štan­cie, ( napr. pri roz­hod­nu­tí o zve­re­ní ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa ) mal by ko­na­nie o vý­kon roz­hod­nu­tia rie­šiť sám .

      Bo­lo by vhod­né zvá­žiť, či by vý­kon roz­hod­nu­tia ne­ma­li ro­biť iba špe­cia­li­zo­va­né pra­co­vis­ká na vy­bra­ných sú­doch, kto­ré by však mu­se­li byť per­so­nál­ne, ma­te­riál­ne, fi­nan­čne a ve­do­mos­tne na ta­kú­to čin­nosť riad­ne vy­ba­ve­né.

      Vy­ššie naz­na­če­ným spô­so­bom je te­da vy­rie­še­ná aj vec­ná prís­luš­nosť sú­du, je ním stá­le súd pr­vej in­štan­cie.

      Pod­ľa § 372 C.m.p.sú účas­tník­mi ko­na­nia o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia ma­lo­le­tý, op­ráv­ne­ný a po­vin­ný. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né uviesť, že ma­lo­le­tý bu­de v ko­na­ní o vý­kon roz­hod­nu­tia mu­sieť byť vždy pro­ces­ne za­stú­pe­ný.

za­stú­pe­ní ma­lo­le­té­ho po­jed­ná­va § 117 C.m.p., kto­rý ho­vo­rí, že ak tre­ba, aby za ma­lo­le­té­ho ko­nal opat­rov­ník ( v tom­to prí­pa­de je pot­reb­né zob­rať do úva­hy us­ta­no­ve­nia  Zá­ko­na o ro­di­ne, kto­ré ta­ké­to si­tuácie pred­pok­la­da­jú- § 31 ods.2  ) súd na návrh us­ta­no­ví za opat­rov­ní­ka naj­mä blíz­ku oso­bu ma­lo­le­té­ho, u kto­rej je pred­pok­lad, že bu­de ko­nať v zá­uj­me ma­lo­le­té­ho, ak s us­ta­no­ve­ním súh­la­sí. Inak us­ta­no­ví za opat­rov­ní­ka or­gán so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny de­tí a so­ciál­nej ku­ra­te­ly. To­to us­ta­no­ve­nie zá­ko­na je pot­reb­né inter­pre­to­vať tak, že súd by mal za opat­rov­ní­ka pre ma­lo­le­té­ho us­ta­no­viť blíz­ku oso­bu za spl­ne­nia nie­koľ­kých pod­mie­nok:

- mu­sí ísť o návrh účas­tní­ka ko­na­nia,

- u uve­de­nej oso­by mu­sí byť pred­pok­lad, že bu­de ko­nať v zá­uj­me ma­lo­le­té­ho,

- uve­de­ná oso­ba mu­sí s us­ta­no­ve­ním za opat­rov­ní­ka súh­la­siť.

Zá­kon uvá­dza slo­vo „naj­mä,“ mô­že to byť te­da aj iná oso­ba, kto­rá spĺňa aj iné ná­le­ži­tos­ti pre pro­ces­né za­stu­po­va­nie.

     Net­re­ba opo­me­núť ani § 373 C.m.p. kto­rý uvá­dza, že na ko­na­nie o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia sa pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia pr­vej čas­ti a pia­te­ho di­elu pr­vej hla­vy dru­hej čas­ti ak nie je us­ta­no­ve­né inak. Pr­vá časť ob­sa­hu­je 3 hla­vy a us­ta­no­ve­nia §§ 1 až 86 C.m.p.. Pia­ty di­el dru­hej čas­ti pr­vej hla­vy ob­sa­hu­je us­ta­no­ve­nia § 111 až 122 C.m.p.

Je tre­ba zdô­raz­niť, že aj na ko­na­nie o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia sa vzťa­hu­je § 116 C.m.p. te­da in­for­mač­ná po­vin­nosť sú­du o pre­bie­ha­jú­com ko­na­ní vo vzťa­hu k ma­lo­le­té­mu a ob­jas­ne­nie dôs­led­kov súd­ne­ho roz­hod­nu­tia vo ve­ci.

          In­for­mač­nú po­vin­nosť by mal súd pl­niť pod­ľa môj­ho ná­zo­ru pros­tred­níc­tvom ko­líz­ne­ho opat­rov­ní­ka – v prí­pa­doch, že súd po­va­žu­je za pot­reb­né ma­lo­le­té di­eťa vy­po­čuť na po­jed­ná­va­ní pria­mo, mô­že tak uro­biť v prie­be­hu ko­na­nia.

      Je pot­reb­né pou­ká­zať aj na § 12C.m.p. pod­ľa kto­ré­ho mô­že súd prib­rať do ko­na­nia buď Cen­trum pre me­dzi­ná­rod­nop­ráv­nu ochra­nu de­tí ale­bo iný sub­jekt, kto­rým je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru napr. det­ský om­bud­sman.

V zlo­ži­tej­ších prí­pa­doch nie je vy­lú­če­ná ani účasť pro­ku­rá­to­ra, kto­rý do ko­na­nia mô­že vstú­piť z vlas­tnej ini­cia­tí­vy.

 Je pot­reb­né upo­zor­niť aj na § 29 ods. 1 C.m.p. pod­ľa kto­ré­ho mô­že navr­ho­va­teľ zob­rať návrh na vý­kon roz­hod­nu­tia späť.

Veľ­mi dô­le­ži­té je us­ta­no­ve­nie § 36 C.m.p. – te­da zá­sa­da ma­te­riál­nej prav­dy a § 38 te­da zis­ťo­va­nie ná­zo­ru ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa.

§ 374 C.m.p. je tre­ba brať s re­zer­vou – s pri­hliad­nu­tím na § 3 ods. 6 Vy­hláš­ky, kto­rá pria­mo pred­pok­la­dá na­ria­de­nie po­jed­ná­va­nia už v štá­diu zis­ťo­va­nia dô­vo­dov nepl­ne­nia súd­ne­ho roz­hod­nu­tia. Po­jed­ná­va­nie pred­pok­la­dá pria­mo aj us­ta­no­ve­nie § 379 ods.1 C.m.p.

Pod­ľa § 375 C.m.p. v ko­na­ní o vý­kon roz­hod­nu­tia súd roz­ho­du­je uz­ne­se­ním. Od­vo­la­nie pro­ti uz­ne­se­niu je mož­né po­dať pod­ľa § 377 ods. 1 C.m.p. a § 391 C.m.p. a aj v prí­pa­de roz­hod­nu­tia o tro­vách ko­na­nia s pri­hliad­nu­tím na § 357 písm. m/ C.s.p.  Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru je od­vo­la­nie prí­pus­tné aj pri uz­ne­se­ní o od­kla­de vý­ko­nu roz­hod­nu­tia pod­ľa § 389 C.m.p. s pri­hliad­nu­tím na § 357 písm. j/ C.s.p a v ko­na­ní, kto­rým sa vý­kon roz­hod­nu­tia za­sta­vu­je.

Ko­na­nie o vý­kon roz­hod­nu­tia má pod­ľa no­vých práv­nych pred­pi­sov 3 fá­zy. Pr­vou fá­zou je fá­za zis­ťo­va­nia, dru­hou fá­zou je fá­za po na­ria­de­ní vý­ko­nu roz­hod­nu­tia uz­ne­se­ním a tre­ťou fá­zou je sa­mot­ný vý­kon roz­hod­nu­tia.

Fá­za zis­ťo­va­nia je up­ra­ve­ná v § 3 až 5 Vy­hláš­ky MS SR. Súd te­da v pr­vom ra­de po po­da­ní návr­hu na za­ča­tie ko­na­nia o vý­kon roz­hod­nu­tia ale­bo pri za­ča­tí ko­na­nia ex of­fo zis­ťu­je, či exis­tu­jú os­pra­vedl­ni­teľ­né dô­vo­dy, pre kto­ré sa po­vin­ný ne­mô­že pod­ro­bo­vať roz­hod­nu­tiu. Je mož­né na­ria­diť neod­klad­né opat­re­nie pod­ľa §3 ods.3 vy­hláš­ky ale­bo vy­žia­dať sprá­vu or­gá­nu so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny .

     Ak zis­tím exis­ten­ciu os­pra­vedl­ni­teľ­ných dô­vo­dov, ko­na­nie o vý­kon roz­hod­nu­tia za­sta­vím pod­ľa § 390 písm. c/ C.m.p. uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu je prí­pus­tné od­vo­la­nie ( § 357 písm. a/ C.s.p.). V uz­ne­se­ní o za­sta­ve­ní vý­ko­nu roz­hod­nu­tia roz­hod­nem aj o prí­pad­ných tro­vách len na návrh - § 57 C.m.p.,

Ak ne­zis­tím os­pra­vedl­ni­teľ­né dô­vo­dy, pre kto­ré nie je mož­né vý­kon roz­hod­nu­tia us­ku­toč­niť, uz­ne­se­ním na­ria­dim vý­kon roz­hod­nu­tia v sú­la­de s § 377 a 378 C.m.p., po­ro­ti ta­ké­mu­to uz­ne­se­niu je od­vo­la­nie prí­pus­tné. Po vy­da­ní ta­ké­ho­to uz­ne­se­nia mô­žem ale ne­mu­sím vy­ko­nať úko­ny sme­ru­jú­ce k dob­ro­voľ­né­mu pl­ne­niu.

       Tý­mi­to úkon­mi sú:

v pr­vom ra­de vý­zva na pl­ne­nie­pod­ľa § 379 C.m.p., kto­rú mô­žem us­ku­toč­niť buď na po­jed­ná­va­ní ale­bo pí­som­ne. Ná­le­ži­tos­ti vý­zvy sú uve­de­né v § 6 Vy­hláš­ky.

v dru­hom ra­de – mô­žem ulo­žiť účas­tní­kom účasť u me­diá­to­ra pod­ľa § 381 C.m.p. – po­vin­nosť ulo­žím uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu nie je prí­pus­tné od­vo­la­nie.

v tre­ťom ra­de - mô­žem uk­la­dať po­ku­tu pod­ľa § 382 C.m.p., po­ku­tu uk­la­dám uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu nie je prí­pus­tné od­vo­la­nie.

        v štvr­tom ra­de – mô­žem roz­hod­núť o za­sta­ve­ní vý­pla­ty dá­vok pod­ľa § 383 C.m.p. s pri­hliad­nu­tím na § 7 Vy­hláš­ky.

      Po­kiaľ by v štá­diu po vy­da­ní uz­ne­se­nia o na­ria­de­ní vý­ko­nu roz­hod­nu­tia a pred us­ku­toč­ne­ním vý­ko­nu roz­hod­nu­tia doš­lo k dob­ro­voľ­né­mu pl­ne­niu, pos­tu­pu­jem pod­ľa § 390 písm. e/ CMP a vý­kon roz­hod­nu­tia za­sta­vím, pre­to­že doš­lo k spl­ne­niu po­vin­nos­ti.  Od­vo­la­nie pro­ti uz­ne­se­niu je prí­pus­tné ( § 357 písm. a/ CSP ).

Ak ne­doš­lo k dob­ro­voľ­né­mu pl­ne­niu vý­kon roz­hod­nu­tia us­ku­toč­ním pod­ľa § 384 C.m.p.Ne­vy­dá­vam žiad­ne oso­bit­né uz­ne­se­nie. Vý­kon roz­hod­nu­tia mô­žem us­ku­toč­niť spô­so­bom uve­de­ným v § 386  až § 387 C.m.p.te­da

1.      Pod­ľa § 385 od­sek 1 pí­som­ne, elek­tro­nic­ký­mi pros­tried­ka­mi ale­bo te­le­fo­nic­ky upo­ve­do­mím op­ráv­ne­né­ho o mies­te a ča­se us­ku­toč­ne­nia vý­ko­nu roz­hod­nu­tia. Po­vin­né­ho upo­zor­ňu­jem až na mies­te sa­mom, ak sa pri od­ňa­tí ma­lo­le­té­ho ne­na­chá­dza upo­zor­ním ho bez­od­klad­ne po od­ňa­tí. Zá­ro­veň mu po od­ňa­tí ma­lo­le­té­ho do­ru­čím zá­pis­ni­cu pod­ľa § 16 Vy­hláš­ky.

 

2.   Spô­sob za­bez­pe­če­nia prie­be­hu vý­ko­nu roz­hod­nu­tia ur­čím spra­vid­la 24 ho­dín pred sa­mot­ným vý­ko­nom. Vý­kon mô­žem v zá­sa­de us­ku­toč­niť vša­de tam, kde sa ma­lo­le­tý zdr­žia­va. To zna­me­ná v mies­te tr­va­lé­ho byd­lis­ka ma­lo­le­té­ho, v kaž­dom obyd­lí v kto­rom sa ma­lo­le­tý na­chá­dza a súd má o tom ve­do­mosť, v ško­le, ale­bo v zdra­vot­níc­kom za­ria­de­ní. Za­bez­pe­če­ním od­ňa­tia ma­lo­le­té­ho mô­žem po­ve­riť aj vy­ššie­ho súd­ne­ho úrad­ní­ka, no v po­ve­re­ní mu­sím uviesť spô­sob za­bez­pe­če­nia prie­be­hu vý­ko­nu roz­hod­nu­tia.

 

 

3.      K za­bez­pe­če­niu od­ňa­tia ma­lo­le­té­ho mô­žem priz­vať po­li­caj­ný zbor SR naj­nes­kôr 24 ho­dín pred vý­ko­nom roz­hod­nu­tia. Po­li­caj­tom zá­sad­ne nič nep­ri­ka­zu­jem, mô­žem ich iba po­žia­dať, aby za­bez­pe­či­li ve­rej­ný po­ria­dok. Ak nap­rík­lad vy­dám oso­be po­kyn, aby nev­stu­po­va­la na ur­če­né mies­to a oso­ba ten­to po­kyn ne­pos­lúch­ne, mô­žem po­li­caj­ta po­žia­dať, aby pos­tu­po­val v zmys­le zá­ko­na. Po­li­cajt po­tom pos­tu­pu­je v zmys­le zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re SR.

 

4.      Ak bu­dem vý­kon roz­hod­nu­tia us­ku­toč­ňo­vať v ško­le ale­bo u pos­ky­to­va­te­ľa zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti pos­tu­pu­jem pod­ľa § 12 resp. 13 Vy­hláš­ky.

 

5.      Za­bez­pe­če­nie dop­ra­vy up­ra­vu­je § 15 Vy­hláš­ky.

 

6.      O kaž­dom úko­ne v rám­ci us­ku­toč­ňo­va­nia vý­ko­nu roz­hod­nu­tia sa vy­ho­to­vu­je zá­pis­ni­ca, ak od­ňa­tie di­eťa­ťa us­ku­toč­ňu­je sud­ca ale­bo súd­ny úrad­ník.

 

 

7.      Ak od­ňa­tie di­eťa­ťa reali­zu­je vy­šší súd­ny úrad­ník, sud­ca po ukon­če­ní úko­nu mu­sí vi­dieť zá­znam vy­ho­to­ve­ný pod­ľa § 17 Vy­hláš­ky a zis­tí, či je v sú­la­de so zá­pis­ni­cou vy­ho­to­ve­nou pod­ľa § 16 od­sek 1 písm. d/ Vy­hláš­ky. Bu­de sa jed­nať zrej­me o úrad­ný zá­znam, ak sud­ca ne­súh­la­sí s tým, že zá­pis­ni­ca je v sú­la­de so zá­zna­mom, v úrad­nom zá­zna­me tú­to sku­toč­nosť uve­die.

 

8.      Pod­ľa § 17 od­sek 1 Vy­hláš­ky súd za­bez­pe­čí za­zna­me­ná­va­nie prie­be­hu od­ňa­tia di­eťa­ťa. Pôj­de o vi­deo­záz­nam, te­da za­zna­me­na­ný bu­de ob­raz aj zvuk. Pou­ži­je sa za­ria­de­nie, kto­ré pat­rí sú­du. Zá­znam vy­ho­to­vu­je súd­ny úrad­ník ale­bo asis­tent. Ak je to pot­reb­né, je mož­né vy­ko­nať dos­lov­ný pre­pis zá­zna­mu, kto­rý uro­bí asis­tent.

 

     Aj ke­by bol vý­kon roz­hod­nu­tia neús­peš­ný, do­po­ru­čo­val by som uro­biť zá­pis­ni­cu a zá­znam, jed­ná sa o prí­pad, keď di­eťa ne­bu­de prí­tom­ne na mies­te, kde som je­ho prí­tom­nosť pred­pok­la­dal. Ďal­ší spô­sob us­ku­toč­ne­nia vý­ko­nu roz­hod­nu­tia ur­čím zno­va v sú­la­de so zá­ko­nom za spl­ne­nia vy­ššie uve­de­ných pod­mie­nok.

Po ús­peš­nom us­ku­toč­ne­ní vý­ko­nu roz­hod­nu­tia vy­pra­cu­jem uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní vý­ko­nu roz­hod­nu­tia pod­ľa § 390 písm. f/ CMP. Pro­ti uz­ne­se­niu je prí­pus­tné od­vo­la­nie.

 

Pod­ľa § 389 CMP mô­žem vý­kon roz­hod­nu­tia od­lo­žiť tak, ako to pred­pok­la­dá zne­nie zá­ko­na. Čas v prie­be­hu kto­ré­ho bu­de vý­kon roz­hod­nu­tia od­lo­že­ný, mu­sí byť v uz­ne­se­ní uve­de­ný.

Od­klad vý­ko­nu roz­hod­nu­tia je mož­ný aj pod­ľa čl. 35 Na­ria­de­nia ES  2201/2003 resp. pod­ľa § 66 zá­ko­na čís­lo 97/1963 Zb

Ko­na­nie o vý­kon roz­hod­nu­tia sa za­sta­ví pod­ľa § 390 z dô­vo­dov, kto­ré sú tam uve­de­né.

 

 


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia