Policajný úradný záznam nie je dôkazný prostriedok a preto ho nemožno využiť v trestnom konaní

Uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re sp. zn. 1To/84/2014

Práv­na ve­ta:

 Za­ra­de­nie „úrad­ných zá­zna­mov“ do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, kto­rý bol pred­lo­že­ný sú­du je mož­né po­va­žo­vať len za „ini­cia­tí­vu vy­šet­ro­va­te­ľa“, kto­rá ne­má žiad­nu vý­po­ved­nú dô­kaz­nú hod­no­tu. Vy­šet­ro­va­cí spis pred­lo­že­ný sú­du s ob­ža­lo­bou by mal ob­sa­ho­vať len ta­ké úko­ny a dô­ka­zy, kto­ré bo­li zís­ka­né po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, t.j. vy­šet­ro­va­cí spis by mal za­čí­nať uz­ne­se­ním o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia (sa­moz­rej­me sa to ne­tý­ka neod­klad­ných a neo­pa­ko­va­teľ­ných úko­nov). Ak však nas­ta­ne si­tuácia tak, ako v da­nej ve­ci, že to­mu­to uz­ne­se­niu pred­chá­dza­jú lis­ti­ny -v da­nej ve­ci úrad­né zá­zna­my vy­ho­to­ve­né prís­luš­ník­mi Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rí ne­ma­jú pos­ta­ve­nie or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní, je pot­reb­né tie­to aj tak­to po­su­dzo­vať. V žiad­nom prí­pa­de ta­ké­to úrad­né zá­zna­my ne­mož­no po­va­žo­vať za dô­kaz pou­ži­teľ­ný v ko­na­ní pred sú­dom, a prá­ve pre­to z toh­to dô­vo­du ma­li byť tie­to zo spi­su pred­kla­da­né­ho sú­du vy­lú­če­né a to naj­nes­kôr pro­ku­rá­to­rom pri po­da­ní ob­ža­lo­by. Keď­že ta­ké­to úrad­né zá­zna­my ne­mož­no po­va­žo­vať za dô­kaz up­lat­ni­teľ­ný v ko­na­ní pred sú­dom po­tom z to­ho ply­nie zá­ver o tom, že ani súd ani žiad­na pro­ces­ná stra­na ni­mi ako „ dô­kaz­mi“ ar­gu­men­to­vať ne­mô­žu, a po­kiaľ tak uro­bia sú ná­miet­ky ako aj práv­ne zá­ve­ry z to­ho ply­nú­ce práv­ne ire­le­van­tné.

Kraj­ský súd Nit­ra Spi­so­vá znač­ka: 1To/84/2014 Dá­tum vy­da­nia roz­hod­nu­tia: 03. 12. 2014


Roz­hod­nu­tie Kraj­ský súd v Nit­re, v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Šte­fa­na Hr­vo­lu a čle­nov JUDr. Sta­nis­la­va Li­ban­ta a JUDr. Pet­ra Ka­ňu, v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho J. Y., pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 psím. a/, písm. c/, písm. e/ Tr. zák., o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho J. Y. pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Ko­már­no z17.07.2014, sp. zn. 2T/40/2013, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom v Nit­re dňa 3. de­cem­bra 2014, tak­to

                                                                   roz­ho­dol:

Pod­ľa § 319 Tres­tné­ho po­riad­ku od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho J. Y., na­ro­de­né­ho XX. XX. XXXX, z a m i e t a, pre­to­že zis­til, že nie je dô­vod­né.

                                                                 od­ôvod­ne­nie:

Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Ok­res­ný súd Ko­már­no (ďa­lej len „súd pr­vé­ho stup­ňa“) uz­nal ob­ža­lo­va­né­ho J. Y. (ďa­lej len „ob­ža­lo­va­ný“) vin­ným zo spá­chania obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 psím. a/, písm. c/, písm. e/ Tr. zák., na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že:

od pres­ne ne­zis­te­né­ho dňa me­sia­ca ap­ríl ro­ku 2012 až do 3. ap­rí­la 2013 na pres­ne ne­zis­te­nom mies­te si od do­po­siaľ ne­zis­te­nej oso­by pra­vi­del­ne za­ob­sta­rá­val psy­chot­rop­nú lát­ku tzv. per­vi­tín (me­tam­fe­ta­mín) za úče­lom je­ho ďal­šej dis­tri­bú­cie, kto­rý neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­val a ďa­lej od­pre­dá­val v ok­re­se V. a v oko­lí ob­ce R., pri­čom dňa 3. ap­rí­la 2013, keď jaz­dil na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le znač­ky Ško­da Oc­ta­via AC Com­bi s evi­den­čným čís­lom GA-XXXDM na ces­te sme­rom do Ko­már­no po tom, ako ho pri ob­ci M. prís­luš­ní­ci po­lí­cie vy­zva­li na za­sta­ve­nie, dal sa na útek, a to aj na­priek va­ro­va­ným vý­stre­lom, po­čas úte­ku pri­ká­zal svo­jej spolu­jaz­dky­ni W. H. vy­ho­diť jed­nu prí­ruč­nú taš­ku cez ok­no mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la s ob­sa­hom 10 ks plas­to­vých za­ta­ve­ných strie­ka­čiek s ob­sa­hom bie­lej kryš­ta­lic­kej lát­ky a 7 ks ďal­ších práz­dnych strie­ka­čiek, nás­led­ne pri ob­ci F. sa dos­tal do sle­pej ulič­ky na poľ­nej ces­te, kde bol za­dr­ža­ný prís­luš­ník­mi po­lí­cie, ob­hliad­kou mies­ta či­nu ako sto­pa č. 1 bo­lo z vy­ho­de­nej prí­ruč­nej taš­ky za­is­te­ných 10 ks plas­to­vých za­ta­ve­ných strie­ka­čiek, kto­ré pod­ľa exper­tíz­ne­ho skú­ma­nia ob­sa­ho­va­li bie­ly kryš­ta­lic­ký ma­te­riál s cel­ko­vou hmot­nos­ťou 31,619 g prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou me­tam­fe­ta­mí­nu 72,3% ob­sa­hu­jú­ci 22 861 mg ab­so­lút­ne­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, čo sa po­va­žu­je za 572 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok drog v hod­no­te naj­me­nej 5.720 eur, ob­hliad­kou mies­ta či­nu ako sto­pa č. 2 bo­la za­is­te­ná pri ces­te 1 ks plas­to­vá za­ta­ve­ná strie­kač­ka s ob­sa­hom bie­le­ho kryš­ta­lic­ké­ho ma­te­riá­lu s cel­ko­vou hmot­nos­ťou 3.762 g s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou 73,0% hmot­nos­tných me­tam­fe­ta­mí­nu, ob­sa­hu­jú­ci 2746 mg ab­so­lút­ne­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, čo sa po­va­žu­je za naj­me­nej 69 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok drog v hod­no­te naj­me­nej 690 eur, ob­hliad­kou mies­ta či­nu ako sto­pa č. 3 bo­la za­is­te­ná pri ces­te 1 ks plas­to­vá za­ta­ve­ná strie­kač­ka s ob­sa­hom bie­le­ho kryš­ta­lic­ké­ho ma­te­riá­lu s cel­ko­vou hmot­nos­ťou 1,679 g s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou 73,7% hmot­nos­tných me­tam­fe­ta­mí­nu, ob­sa­hu­jú­ci 1237 mg ab­so­lút­ne­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, čo sa po­va­žu­je za naj­me­nej 31 jed­no­ra­zo­vých dá­vok drog v hod­no­te naj­me­nej 310 eur, ďa­lej po­čas pre­hliad­ky iné­ho pries­to­ru - osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la bo­la zis­te­ná 1 ks plas­to­vá za­ta­ve­ná strie­kač­ka s ob­sa­hom bie­le­ho kryš­ta­lic­ké­ho ma­te­riá­lu s cel­ko­vou hmot­nos­ťou 1,407 g s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou 73,4% hmot­nos­tných me­tam­fe­ta­mí­nu, ob­sa­hu­jú­ci 1033 mg ab­so­lút­ne­ho me­tam­fe­ta­mí­nu, čo sa po­va­žu­je za naj­me­nej 26 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok drog v hod­no­te naj­me­nej 260 eur, pri­čom účin­nou lát­kou per­vi­tí­nu je me­tam­fe­ta­mín, kto­rý je za­ra­de­ný do II. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok pod­ľa zá­ko­na č. 139/1998 Z.z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov,

a tak­to ko­nal na­priek to­mu, že bol roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Ga­lan­ta, spi­so­vá znač­ka 1T/178/2005 z 20. 07. 2005 od­sú­de­ný za trest­ný čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by a dr­žby omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ka, je­du a pre­kur­zo­ra a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 187 od­sek 1 pís­me­no b/, pís­me­no c/, pís­me­no d/ Zá­ko­na č. 140/1961 Zb. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov a iné a bol mu ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 6 ro­kov a 4 me­sia­ce so za­ra­de­ním do pr­vej náp­rav­no­vý­chov­nej sku­pi­ny, kto­rý čias­toč­ne vy­ko­nal,

                                                       Za to mu ulo­žil :

- pod­ľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s pou­ži­tím § 38 ods. 2 Tr. zák., trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 10 ro­kov, na vý­kon kto­ré­ho ho za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy so stred­ným stup­ňom strá­že­nia pod­ľa § 48 ods. 4 Tr. zák.,

- pod­ľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní 2 ro­ky.

Uve­de­ný roz­su­dok, ih­neď na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, od­vo­la­ním na­pa­dol ob­ža­lo­va­ný, kto­ré od­ôvod­nil pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu.

V pí­som­ných dô­vo­doch od­vo­la­nia pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu JUDr. Ga­va­le­ca pou­ka­zo­val na úrad­ný zá­znam po­lí­cie z 3.4 2013, vý­po­ve­de sved­kov Q. a Bc. L., z čo­ho vy­plý­va, že po­lí­cia sle­do­va­la cieľ za­bez­pe­čiť dô­kaz pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu, ne­vy­ko­ná­va­li slu­žob­ný zá­krok, ale sle­do­va­nie osôb a ve­cí, po­li­caj­ti ma­li pos­tu­po­vať v sú­la­de s § 113 Tr. por., t.j. na zá­kla­de prí­ka­zu pro­ku­rá­to­ra, pri­čom v da­nej ve­ci sa ne­jed­na­lo o ne­bez­pe­čen­stvo z omeš­ka­nia ani o neod­klad­nosť a neo­pa­ko­va­teľ­nosť úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia. Na­mie­tal ur­če­nie hod­no­ty dro­gy na zá­kla­de sprá­vy Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry (ďa­lej len „NKA“), kto­rej prav­di­vosť a vie­ro­hod­nosť nie je mož­né ove­riť. Vy­tý­kal, že ne­bo­li sto­tož­ne­né - po­jem „ob­vyk­le jed­no­rá­zo­vá dáv­ka“ pod­ľa KEÚ PZ a po­jem „dáv­ka“ pod­ľa NKA. Na­mie­tal, že je­ho vi­na bo­la za­lo­že­ná na hod­no­te ur­če­nej „čier­nym tr­hom“, kto­rý po­jem Trest­ný zá­kon ne­poz­ná. Pod­ľa je­ho ná­zo­ru s pou­ka­zom na § 124 ods. 3 a § 138 Tr. por. nie je mož­né pou­žiť v tres­tnom ko­na­ní ako dô­kaz vý­po­ve­de - ob­vi­ne­né­ho z 04.04.2013 a sved­ky­ne H. z 04.04. a 03.04.2013, z kto­rých súd us­tá­lil čas, ke­dy mal byť sku­tok spá­cha­ný, pre­to­že vý­slu­chy ne­bo­li vy­ko­na­né zá­kon­ným spô­so­bom. Zá­ro­veň opa­ko­va­ne pou­ka­zo­val na ce­lý rad roz­hod­nu­tí všeo­bec­ných sú­dov SR, sta­no­vis­ko tres­tné­ho od­bo­ru GP SR, roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du SR, ako aj Ústav­né­ho sú­du ČR a roz­hod­nu­tie pod čís­lom R14/2012. Vo vzťa­hu k od­sú­de­niu vo ve­ci OS Ga­lan­ta sp. zn. 1T/178/2005 uvá­dzal, že v tej­to ve­ci pre­bie­ha ko­na­nie o po­vo­le­ní ob­no­vy ko­na­nia, v kto­rom bo­la pou­ži­tá tzv. as­pe­rač­ná zá­sa­da. Ak mu ne­bu­de da­ná mož­nosť us­po­ria­dať tú­to zá­le­ži­tosť je po pod­ľa ne­ho po­ru­še­nie prá­va na spra­vod­li­vé súd­ne ko­na­nie a na ob­ha­jo­bu.

Navr­hol zru­šiť na­pad­nu­tý roz­su­dok pod­ľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrá­tiť sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

Ob­haj­ca na ve­rej­nom za­sad­nu­tí od­vo­la­cie­ho sú­du pred­nie­sol od­vo­la­nie zhod­ne s pí­som­ne vy­ho­to­ve­ným, na­mie­tal, že vo ve­ci ne­ma­lo byť pos­tu­po­va­né pod­ľa po­li­caj­né­ho zá­ko­na, ale pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku, pou­ka­zo­val na roz­hod­nu­tie R47/2013, po­li­caj­ti sle­do­va­li cieľ za­bez­pe­čiť dô­kaz, ma­li za­bez­pe­če­né­ho aj vy­šet­ro­va­te­ľa, nie je jas­né, pre­čo ne­vy­da­li uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.

Navr­hol zru­šiť na­pad­nu­tý roz­su­dok pod­ľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a vec pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrá­tiť sú­du I. stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

Ob­ža­lo­va­ný tr­val na dô­vo­doch od­vo­la­nia tak, ako bo­li sú­du za­sla­né a súh­la­sil s návr­hom ob­haj­cu. Zá­stup­ky­ňa kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra na ve­rej­nom za­sad­nu­tí navrh­la od­vo­la­nie za­miet­nuť, pre­to­že súd I. stup­ňa riad­ne zis­til skut­ko­vý stav, vy­ko­nal aj všet­ky na­ria­de­né dô­ka­zy a na zá­kla­de zá­kon­ných dô­ka­zov po ich správ­nom vy­hod­no­te­ní dos­pel k správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cii na zá­kla­de práv­nych úvah uve­de­ných v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, s kto­rý­mi sa sto­tož­ňu­je­me, vrá­ta­ne práv­nych úvah oh­ľad­ne slu­žob­né­ho zá­kro­ku. Ulo­že­ný trest na dol­nej hra­ni­ci tres­tnej sadz­by po­va­žu­je­me za zá­kon­ný a pri­me­ra­ný, schop­ný spl­niť účel tres­tu. Od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho ne­po­va­žo­va­la za dô­vod­né a je­ho ná­miet­ky ne­po­va­žo­va­la za opod­stat­ne­né. Navrh­la od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho za­miet­nuť pod­ľa § 319 Tr. por.

Kraj­ský súd, ako súd od­vo­la­cí, na zá­kla­de riad­ne a včas po­da­né­ho od­vo­la­nia op­ráv­ne­nou oso­bou- ob­ža­lo­va­ným, ne­zis­tiac dô­vod na pos­tup vy­plý­va­jú­ci z § 316 Tr. por., pres­kú­mal pod­ľa § 317 ods.1 Tr. por. zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých všet­kých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým mo­hol od­vo­la­teľ po­dať od­vo­la­nie ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, za reš­pek­to­va­nia zá­sa­dy zá­ka­zu „re­for­ma­tio in peius“ a zis­til, že od­vo­la­nie nie je dô­vod­né.

V pr­vom ra­de od­vo­la­cí súd zis­til, že súd I. stup­ňa dopl­nil do­ka­zo­va­nie v roz­sa­hu na­ria­de­nom od­vo­la­cím sú­dom v zru­šu­jú­com uz­ne­se­ní pod sp. zn. 1To 22/2014- vy­po­čul v pot­reb­nom roz­sa­hu prís­luš­ní­kov PZ npor. Bc. E. L. a por. U. Q. a zá­stup­cov KEÚ a NKA, čím vy­ko­nal do­ka­zo­va­nie v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na roz­hod­nu­tie o po­da­nej ob­ža­lo­be a na zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu v roz­sa­hu uve­de­nom v § 2 ods. 10 Tr. por. Skut­ko­vé zá­ve­ry uve­de­né v tzv. skut­ko­vej ve­te vý­ro­ku o vi­ne tak vy­chá­dza­jú z vý­sled­kov úpl­né­ho a zá­kon­né­ho do­ka­zo­va­nia. Súd I. stup­ňa pri hod­no­te­ní dô­ka­zov v zá­sa­de pos­tu­po­val v sú­la­de s kri­té­ria­mi vy­plý­va­jú­ci­mi z § 2 ods. 12 Tr. por.

Súd pr­vé­ho stup­ňa v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku pou­ká­zal na ob­sa­hy vo ve­ci vy­ko­na­ných dô­ka­zov a tiež uvie­dol aj struč­né práv­ne úva­hy, kto­rý­mi sa ria­dil pri hod­no­te­ní dô­ka­zov, vrá­ta­ne vy­spo­ria­da­nia sa s ob­ha­jo­bou ob­ža­lo­va­né­ho a so zme­nou je­ho vý­po­ve­de na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, s je­ho ná­miet­ka­mi vo­či zá­kon­nos­ti úko­nov pri je­ho za­dr­ža­ní a s ná­miet­ka­mi vo­či zá­kon­nos­ti dô­ka­zov, a so zme­nou vo vý­po­ve­di sved­ky­ne H. na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Tý­mi­to dal aj dos­ta­toč­nú od­po­veď na ná­miet­ky ob­ža­lo­va­né­ho, kto­ré ten­to aj zo­pa­ko­val nie­len v pre­doš­lom ale aj v tom­to od­vo­la­ní. S tý­mi­to v zá­sa­de od­vo­la­cí súd súh­la­sí a v pod­rob­nos­tiach na ne len od­ka­zu­je.

Od­vo­la­cí súd už v ci­to­va­nom zru­šu­jú­com uz­ne­se­ní za­ujal práv­ny ná­zor k niek­to­rým pro­ces­ným ná­miet­kam ob­ža­lo­va­né­ho, pre­to v pod­rob­nos­tiach na ne len od­ka­zu­je. Nad ich rá­mec však po­va­žu­je sa pot­reb­né do­dať nas­le­dov­né.

Za­ra­de­nie „úrad­ných zá­zna­mov“ do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, kto­rý bol pred­lo­že­ný sú­du je mož­né po­va­žo­vať len za „ ini­cia­tí­vu vy­šet­ro­va­te­ľa“, kto­rá ne­má žiad­nu vý­po­ved­nú dô­kaz­nú hod­no­tu. Vy­šet­ro­va­cí spis pred­lo­že­ný sú­du s ob­ža­lo­bou by mal ob­sa­ho­vať len ta­ké úko­ny a dô­ka­zy, kto­ré bo­li zís­ka­né po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, t.j. vy­šet­ro­va­cí spis by mal za­čí­nať uz­ne­se­ním o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia (sa­moz­rej­me sa to ne­tý­ka neod­klad­ných a neo­pa­ko­va­teľ­ných úko­nov). Ak však nas­ta­ne si­tuácia tak, ako v da­nej ve­ci, že to­mu­to uz­ne­se­niu pred­chá­dza­jú lis­ti­ny -v da­nej ve­ci úrad­né zá­zna­my vy­ho­to­ve­né prís­luš­ník­mi Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rí ne­ma­jú pos­ta­ve­nie or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní, je pot­reb­né tie­to aj tak­to po­su­dzo­vať. V žiad­nom prí­pa­de ta­ké­to úrad­né zá­zna­my ne­mož­no po­va­žo­vať za dô­kaz pou­ži­teľ­ný v ko­na­ní pred sú­dom, a prá­ve pre­to z toh­to dô­vo­du ma­li byť tie­to zo spi­su pred­kla­da­né­ho sú­du vy­lú­če­né a to naj­nes­kôr pro­ku­rá­to­rom pri po­da­ní ob­ža­lo­by. Keď­že ta­ké­to úrad­né zá­zna­my ne­mož­no po­va­žo­vať za dô­kaz up­lat­ni­teľ­ný v ko­na­ní pred sú­dom po­tom z to­ho ply­nie zá­ver o tom, že ani súd ani žiad­na pro­ces­ná stra­na ni­mi ako „ dô­kaz­mi“ ar­gu­men­to­vať ne­mô­žu, a po­kiaľ tak uro­bia sú ná­miet­ky ako aj práv­ne zá­ve­ry z to­ho ply­nú­ce práv­ne ire­le­van­tné.

Prí­pad­ná ak­cep­tá­cia ná­mie­tok ob­ža­lo­va­né­ho vo­či pos­tu­pu po­lí­cie a nes­kôr or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní by zna­me­na­la príl­iš­ný for­mal­izmus, kto­rý by v ko­neč­nom dôs­led­ku zna­me­nal až ne­mož­nosť aby tie­to or­gá­ny moh­li vy­ko­nať čin­nosť či už v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo oso­bit­ných zá­ko­nov. Ich čin­nosť, kto­rou sa za­obe­ral aj súd I. stup­ňa v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku v žiad­nom prí­pa­de ne­mož­no po­va­žo­vať za svoj­voľ­nú a prie­čia­cu sa zá­ko­nu. For­my, me­tó­dy i pos­tu­py, kto­ré v da­nej ve­ci pou­ži­li or­gá­ny po­lí­cie resp. or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sle­do­va­li cieľ ur­če­ný v § 1 Tr. por. - ...ná­le­ži­te zis­tiť tres­tné či­ny a ich pá­cha­te­ľov tak, aby tí­to bo­li pod­ľa zá­ko­na spra­vod­li­vo pot­res­ta­ní. Ne­mož­no kon­šta­to­vať, že by v rám­ci toh­to pos­tu­pu ne­bo­li reš­pek­to­va­né zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy ob­ža­lo­va­né­ho tak, ako sa to­ho ob­ža­lo­va­ný do­má­hal. Niet po­chýb o tom, že to bol prá­ve on, kto vý­raz­ným, hru­bým a opa­ko­va­ným spô­so­bom po­ru­šil práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky spá­cha­ním ža­lo­va­né­ho či­nu. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né pou­ká­zať aj na je­ho ko­na­nie keď od­mie­tol vý­zvy po­lí­cie, uni­kal rých­lou jaz­dou mo­to­ro­vým vo­zid­lom po­lí­cií čím oh­ro­zo­val os­tat­ných účas­tní­kov ces­tnej pre­máv­ky. V rám­ci ce­lé­ho tres­tné­ho stí­ha­nia bol ob­ža­lo­va­né­mu pos­kyt­nu­tý dos­ta­toč­ný pries­tor na reali­zá­ciu je­ho práv ob­vi­ne­né­ho, pre­dov­šet­kým ko­na­nie pred sú­dom bo­lo vy­ko­na­né za dodr­ža­nia všet­kých zá­sad tzv. kon­tra­dik­tór­ne­ho pro­ce­su.

Vo vzťa­hu k ná­miet­kam vo­či KEÚ a NKA, od­vo­la­cí súd kon­šta­tu­je, že zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho sa jed­ná o je­ho sub­jek­tív­ne, všeo­bec­né a žiad­nym ob­jek­tív­nym fak­tom ne­pod­lo­že­né ná­miet­ky vo­či prav­di­vos­ti a vie­ro­hod­nos­ti tých­to štát­nych in­šti­tú­cií, kto­rých zá­stup­co­via bo­li aj v ko­na­ní pred sú­dom vy­po­ču­tí po riad­nom zá­kon­nom pou­če­ní. Me­to­di­ka zis­ťo­va­nia množ­stva a hod­no­ty dro­gy pros­tred­níc­tvom tých­to štát­nych in­šti­tú­cií je úpl­ne bež­ná v praxi or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov a je všeo­bec­ne ak­cep­to­va­teľ­ná. I keď prax pri­ná­ša ur­či­té „od­klo­ny“ stá­le prev­lá­da uve­de­ná me­to­di­ka, je to­mu aj vzhľa­dom na nie príl­iš kva­lit­nú práv­nu úp­ra­vu v Tres­tnom zá­ko­ne, v rám­ci kto­rej je pot­reb­né oso­bit­ne vy­tknúť ab­sen­ciu práv­nej úp­ra­vy poj­mu tzv. ob­vyk­le jed­no­rá­zo­vej dáv­ky“ a jej ap­li­ká­ciu pri jed­not­li­vých dro­go­vých tres­tných či­noch. Ta­ké­to ne­dos­tat­ky sa však vy­sky­tu­jú aj pri iných tres­tných či­noch a pre­to je na ple­ciach sú­dov sa s tým­to vy­rov­nať v rám­ci to­ho, že len súd sa­mos­tat­ne a ne­zá­vis­le roz­ho­du­je všet­ky otáz­ky sú­vi­sia­ce s tres­tným ko­na­ním, vrá­ta­ne to­ho koľ­ko dô­ka­zov vy­ko­ná a v akom roz­sa­hu, a ako tie­to dô­ka­zy vy­hod­no­tí.

Pres­kú­ma­ním vý­ro­ku o tres­te od­vo­la­cí súd zis­til, že druh tres­tu ur­čil súd I. stup­ňa správ­ne, av­šak je­ho vý­me­ru je pot­reb­né po­va­žo­vať za mier­nu, v žiad­nom prí­pa­de nie za nep­ri­me­ra­ne prís­nu (§ 321 ods. 1 písm e/ Tr. por.). Je to­mu prá­ve vzhľa­dom na oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho, kto­ré­ho je pot­reb­né po­va­žo­vať za špe­ciál­ne­ho re­ci­di­vis­tu pá­cha­jú­ce­ho dro­go­vú tres­tnú čin­nosť i na­priek pred­chá­dza­jú­ce­mu od­sú­de­niu a čias­toč­né­mu vý­ko­nu ne­pod­mie­neč­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rý u ne­ho ne­vie­dol k náp­ra­ve. Náp­ra­ve toh­to ne­dos­tat­ku však brá­ni pre­káž­ka zá­ka­zu „re­for­ma­tio in peius“, keď­že pro­ku­rá­tor ne­po­dal od­vo­la­nie v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho.

Za ne­dô­vod­nú po­va­žo­val od­vo­la­cí súd i po­žia­dav­ku na vy­čka­nie skon­če­nia ko­na­nia vo ve­ci ko­na­nia o návr­hu od­sú­de­né­ho na po­vo­le­nie ob­no­vy ko­na­nia vo ve­ci OS Ga­lan­ta sp. zn. 1 T/178/2005. V tom­to ko­na­ní mož­no oča­ká­vať klad­né roz­hod­nu­tie o zru­še­ní len pô­vod­né­ho tres­tu ( a nás­led­ne aj ulo­že­nie no­vé­ho tres­tu ), nie však vý­ro­ku o vi­ne, kto­rý je stá­le prá­vop­lat­ný, pre­to nie je ak­cep­to­va­teľ­ný práv­ny zá­ver ob­ža­lo­va­ný o tom, že „mô­že dôjsť do­kon­ca k za­hla­de­niu toh­to ne­zá­kon­né­ho tres­tu“. Nie je mož­né ak­cep­to­vať ni­čím ne­kon­kre­ti­zo­va­nú ná­miet­ku ob­ža­lo­va­né­ho o po­ru­še­ní prá­va na spra­vod­li­vé súd­ne ko­na­nie a na ob­ha­jo­bu. Kva­li­fi­kač­ný znak „ bol za ta­ký čin už od­sú­de­ný“ je v da­nej ve­ci pl­ne napl­ne­ný, bez oh­ľa­du na uve­de­né ko­na­nie.

Na vý­kon ulo­že­né­ho tres­tu súd I. stup­ňa ob­ža­lo­va­né­ho za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy so stred­ným stup­ňom strá­že­nia pod­ľa § 48 ods. 4 Tr. zák. av­šak bez to­ho, aby adek­vát­nym spô­so­bom od­ôvod­nil čím bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky toh­to us­ta­no­ve­nia (zá­važ­nosť či­nu, mie­ra na­ru­še­nia pá­cha­te­ľa, pred­pok­lad, že náp­ra­va bu­de lep­šie za­bez­pe­če­ná v mier­nej­šom re­ži­me) na za­ra­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho do toh­to mier­nej­šie­ho ús­ta­vu. Ob­ža­lo­va­ný bol uz­na­ný vin­ným zo spá­chania obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu a v ta­kom prí­pa­de bo­li spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na je­ho za­ra­de­nie do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy s maximál­nym stup­ňom strá­že­nia. Ani ten­to ne­dos­ta­tok od­vo­la­cí súd nap­ra­viť ne­mo­hol s pou­ka­zom na uve­de­nú zá­kon­nú pre­káž­ku.

Zá­ko­nu zod­po­ve­dá vý­rok o ulo­že­nom ochran­nom opat­re­ní - ochran­nom doh­ľa­de na do­bu 2 ro­kov.

Pre­to­že od­vo­la­cí súd ne­zis­til žiad­ne dô­vo­dy na zme­nu na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, kto­ré by bo­li v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho, je­ho od­vo­la­nie ako ne­dô­vod­né za­mie­tol.

Diskusia