Obžaloba vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny

 

Kraj­ská pro­ku­ra­tú­ra Bra­tis­la­va

Pod­ľa § 176 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku po­dá­vam ob­ža­lo­bu na ob­vi­ne­ných:

1/ Ing. I L,

2/JUDr. G V, CSc.,

3/Mgr. R B,

4/JUDr. M L,

5/ P S,

6/ R K,

7/ I K,

8/Mgr. M H,

9/ Ing. L K,

10/ Ing. M L,

11/ M Š,

12/ J Z,

13/ I M,

že

1/ ob­vi­ne­ní Ing. I L, JUDr. G V, CSc., Mgr. R B, JUDr. M L, P S, R K, I K a Mgr. M H, ako prís­luš­ní­ci štát­ne­ho or­gá­nu – Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by v roz­po­re s jej pô­sob­nos­ťou uve­de­nou v § 1 ods. 2, úlo­ha­mi uve­de­ný­mi v § 2 a po­vin­nos­ťa­mi prís­luš­ní­kov in­for­mač­nej služ­by pod­ľa § 7 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z. o Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­be, ob­vi­ne­ní L K, Ing. M L, M Š a J Z, ako ci­vil­né oso­by nespĺňa­jú­ce pred­pok­la­dy pod­ľa § 11 ods. 1 písm. c/zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z.z. o Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­be a čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, v kto­rej bo­li roz­de­le­né úlo­hy v úmys­le poš­ko­diť Ing. Mi­cha­la Ko­vá­ča, na je­ho ús­ta­vou za­ru­če­ných prá­vach tým, že po sle­do­va­ní, ná­sil­nom za­dr­ža­ní a omá­me­ní bu­de da­ný k dis­po­zí­cii ra­kús­kej po­lí­cii spo­lu s je­ho osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom vy­ve­ze­ním do Ra­kús­ka, na úze­mí kto­ré­ho bol účin­ný na ne­ho vy­da­ný me­dzi­ná­rod­ný za­tý­ka­cí roz­kaz z 18.11. 1994, po­die­ľa­li sa na spá­cha­ní skut­ku tak, že obv. Ing. I L v pos­ta­ve­ní ria­di­te­ľa SIS v rám­ci ver­ti­kál­ne­ho sys­té­mu ria­de­nia ús­tnym po­ky­nom Mgr. M H, prís­luš­ní­ko­vi SIS za­ra­de­né­mu na od­de­le­ní ob­ra­ny, ochra­ny a vý­cvi­ku, pres­ne ne­zis­te­né­ho dňa v let­ných me­sia­coch 1995 v ob­jek­te SIS v Bra­tis­la­ve na Ku­tu­zo­vo­vej uli­ci pri­ká­zal vy­tvo­riť or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu osôb z ci­vil­né­ho sek­to­ru na pl­ne­nie špe­ciál­nych úloh pre pot­re­by SIS, kto­rý sku­pi­nu vy­tvo­ril a pou­žil pri za­dr­ža­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča dňa 31.8.1995.

JUDr. G V, CSc., ria­di­te­ľo­vi 46. od­bo­ru SIS – sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky pres­ne ne­zis­te­né­ho dňa v me­sia­ci augus­te 1995 v roz­po­re s § 10 ods. 1 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z., na­ria­de­ním ria­di­te­ľa SIS čís­lo 17/1994 o sle­do­va­ní osôb a ve­cí, pri­ká­zal pou­ži­tie in­for­mač­no – tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa § 12 ods. 1 písm. c/ v roz­po­re s § 13 ods. 2 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z. na sle­do­va­nie Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka a Mi­cha­la Ko­vá­ča, kto­rý v roz­po­re s člán­kom 7 ods. 1 na­ria­de­nia ria­di­te­ľa od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS čís­lo 4/1994 z 15.7.1994 na­ria­dil sle­do­va­nie oso­by Bra­ňo Chi­lo-Pták, kto­ré sa za­ča­lo 13.8.1995 o 10.30 hod. v Bra­tis­la­ve na Hra­nič­nej uli­ci č. 5, ho­ci sle­do­va­cí spis čís­lo 4600/337 pod kry­cím náz­vom „Únik“ bol za­lo­že­ný až dňa 14.8.1995 a Mi­cha­la Ko­vá­ča, kto­ré sa za­ča­lo v mes­te Svä­tý Jur dňa 23.8.1995, ho­ci ne­bol za­lo­že­ný sle­do­va­cí spis a spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v člán­ku 7 ods. 1 na­ria­de­nia čís­lo 4/1994.

JUDr. J S, ria­di­te­ľo­vi vnú­tor­né­ho spra­vo­daj­stva 2. sek­cie SIS dňa 28.8.1995 pri­ká­zal za­bez­pe­čiť pris­ta­ve­nie 5 osob­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel rôz­nych zna­čiek z pros­tried­kov SIS na par­ko­vis­ko pred Zim­ný šta­dión v Ru­ži­no­ve na deň 29.8.1995 a dňa 29.8.1995 pri­ká­zal ur­čiť dvoch prís­luš­ní­kov od­de­le­nia špe­ciál­nych ope­rá­cií SIS s osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom, kto­rí ma­li na sta­no­viš­ti no Dol­no­zem­skej ces­te v Bra­tis­la­ve pri Inter­porsche Auto prev­ziať osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo s poš­ko­de­ným Mi­cha­lom Ko­vá­čom a vy­viezť ho do Ra­kús­ka, kto­rý prí­ka­zy spl­nil a in­for­mo­val o tom obv. Ing. I L.

V do­be od 28. 8. 1995 do 31. 8. 1995 pros­tred­níc­tvom ob­vi­ne­né­ho JUDr. G V, CSc., od ve­dú­ce­ho 1. od­de­le­nia 46. od­bo­ru SIS, ob­vi­ne­né­ho Mgr. R B pre­be­ral in­for­má­cie o prie­be­hu ope­ra­tív­ne­ho roz­pra­co­va­nia a sle­do­va­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča, pri­jí­mal roz­hod­nu­tia a dá­val ús­tne po­ky­ny ria­di­te­ľo­vi 2. sek­cie SIS a obv. JUDr. V, CSc., sme­ru­jú­ce k vzá­jom­nej koor­di­ná­cii čin­nos­ti jed­not­li­vých sku­pín reali­zu­jú­cich sle­do­va­nie, za­dr­ža­nie a pre­voz poš­ko­de­né­ho cez hra­ni­cu, kto­ré vy­ús­ti­lo dňa 31. 8. 1995 o 10.47 hod. k za­dr­ža­niu Mi­cha­la Ko­vá­ča za pou­ži­tia hroz­by strel­nou zbra­ňou.

Obv. JUDr. G V, CSc. V pos­ta­ve­ní ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru SIS dňa 13. 8. 1995 v Bra­tis­la­ve na Ku­ku­čí­no­vej ul. v ob­jek­te SIS v roz­po­re s § 10 ods. 1 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z. a na­ria­de­ním ria­di­te­ľa SIS čís­lo 17/1994 o sle­do­va­ní osôb a ve­cí dal úst­ny po­kyn po­dria­de­né­mu ve­dú­ce­mu 1. od­de­le­nia ob­vi­ne­né­mu Mgr. R B na pou­ži­tie in­for­mač­no – tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa § 12 ods. 1 písm. c/zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z. v roz­po­re s § 13 ods. 2 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z. na sle­do­va­nie oso­by me­nom Bra­ňo Chi­lo-Pták, kto­ré sa za­ča­lo o 10.30 hod. v Bra­tis­la­ve na Hra­nič­nej uli­ci č. 5 za účas­ti 13 prís­luš­ní­kov SIS, 8 osob­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel a tech­nic­kých pros­tried­kov, pri­čom sám vy­ko­ná­val kon­tro­lu nad sle­do­va­ním, na­priek to­mu, že ve­del o ne­zá­kon­nom pos­tu­pe, na­koľ­ko na pou­ži­tie in­for­mač­no – ope­ra­tív­nych pros­tried­kov ne­mal pí­som­ný súh­las ria­di­te­ľa SIS ale­bo ním po­ve­re­nej oso­by a na pou­ži­tie in­for­mač­no – tech­nic­kých pros­tried­kov pred­chá­dza­jú­ci pí­som­ný súh­las služ­bu­ko­na­jú­ce­ho sud­cu bý­va­lé­ho Mes­tské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve.

Dňa 14. 8. 1995 po pre­ro­ko­va­ní pos­tu­pu s ria­di­te­ľom 2. sek­cie SIS na zá­kla­de to­ho dňa za­lo­že­né­ho sle­do­va­cie­ho spi­su č. 4600/337, pod kry­cím náz­vom „Únik“ pri­ká­zal po­dria­de­ným prís­luš­ní­kom SIS obv. R B a obv. P S pok­ra­čo­vať v sle­do­va­ní Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka do 26. 8. 1995.

Dňa 24. 8. 1995 v roz­po­re s na­ria­de­ním ria­di­te­ľa SIS čís­lo 17/1994 o sle­do­va­ní osôb a ve­cí a člán­kom 7 ods. 1 na­ria­de­nia ria­di­te­ľa od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky č. 4/1994 obv. Mgr. R B, ve­dú­ce­mu 1. od­de­le­nia 46. od­bo­ru SIS dal úst­ny po­kyn na sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča v mes­te Svä­tý Jur a oko­lí, od kto­ré­ho pri­jí­mal a sám po­dá­val ri­di­te­ľo­vi SIS obv. Ing. I L in­for­má­cie o prie­be­hu ope­ra­tív­ne­ho roz­pra­co­va­nia a sle­do­va­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča.

V dňoch 30. 8. a 31. 8. 1995 ria­dil sle­do­va­nie, osob­ne prí­pad­ne pros­tred­níc­tvom mo­bil­né­ho te­le­fó­nu in­for­mo­val ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS a ria­di­te­ľa SIS obv. I L o sle­do­va­ní, pri­jí­mal od nich po­ky­ny a pros­tred­níc­tvom obv. Mgr. R B, kto­rý sa na­chá­dzal v mes­te Svä­tý Jur, ria­dil prís­luš­ní­kov sle­do­va­cie­ho od­bo­ru.

Po­tom, ako Mi­chal Ko­váč dňa 31. 8. 1995 o 10.30 hod. od­išiel z do­mu osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom zn. Mer­ce­des Benz 190 D ŠPZ BLD 46-41, dal po­kyn na je­ho sle­do­va­nie a po je­ho za­sta­ve­ní pod hroz­bou pou­ži­tia strel­nej zbra­ne a za­dr­ža­ní, na za­blo­ko­va­nie štát­nej ces­ty čís­lo II/502 osob­ný­mi mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi sle­do­va­cie­ho út­va­ru.

Obv. R B v pos­ta­ve­ní ve­dú­ce­ho 1. od­de­le­nia 46. od­bo­ru SIS po­tom, ako v rám­ci ver­ti­kál­ne­ho sys­té­mu ria­de­nia dos­tal po­kyn od ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru obv. JUDr. G V, CSc. na pou­ži­tie in­for­mač­no – ope­ra­tív­nych pros­tried­kov pod­ľa § 11 a in­for­mač­no – tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa § 12 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z. na sle­do­va­nie oso­by Bra­ňo Chi­lo-Pták dňa 13.8.1995 v Bra­tis­la­ve v ob­jek­te SIS v roz­po­re s § 10 ods, 1 zák. č. 46/1993 Z. z., na­ria­de­ním ria­di­te­ľa SIS č. 17/1994 a člán­kom 7 ods. 1 na­ria­de­nia ria­di­te­ľa od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky čís­lo 4/1994 pri­ká­zal po­dria­de­ným prís­luš­ní­kom SIS osob­ný­mi mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi sle­do­vať Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka, ho­ci ve­del, že na pou­ži­tie in­for­mač­no – ope­ra­tív­nych pros­tried­kov ne­bo­lo vy­da­né roz­hod­nu­tie ria­di­te­ľa SIS ale­bo ním po­ve­re­nej oso­by pod­ľa § 11 ods. 2 a na pou­ži­tie in­for­mač­no – tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa § 12 ods. 1 písm. c/ne­dal pred­chá­dza­jú­ci pí­som­ný súh­las služ­bu­ko­na­jú­ci sud­ca bý­va­lé­ho Mes­tské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve pod­ľa § 13 ods. 2 zák. č. 46/1993 Z. z. o SIS.

Dňa 27. 8. 1995 v Bra­tis­la­ve na Ku­ku­čí­no­vej uli­ci v ob­jek­te SIS v roz­po­re s § 10 ods, 1 zák. č. 46/1993 Z. z. o SIS, na­ria­de­ním ria­di­te­ľa SIS čís­lo 17/1994 o sle­do­va­ní osôb a ve­cí a člán­kom 7 ods. 1 na­ria­de­nia ria­di­te­ľa od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky čís­lo 4/1994 pri­ká­zal svoj­mu zá­stup­co­vi obv. P S a dal­ším prís­luš­ní­kom od­de­le­nia z osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. Mer­ce­des Benz 208 D ŠPZ BHH 42-69, kto­rý dal umies­tniť v mes­te Svä­tý Jur sle­do­vať ro­din­ný dom Mi­cha­la Ko­vá­ča a osob­ný­mi mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi SIS je­ho po­hyb mi­mo mes­ta, a in­for­mo­vať ho o vý­sled­ku sle­do­va­nia, ho­ci ve­del, že o pou­ži­tí in­for­mač­no – ope­ra­tív­nych pros­tried­kov pod­ľa § 11 ods. 2 zák. č. 46/1993 Z. z. ne­roz­ho­dol ria­di­teľ SIS ale­bo ním po­ve­re­ný prís­luš­ník a o pou­ži­tí in­for­mač­no – tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa § 12 ods. 1 písm. b,c/ prís­luš­ný služ­bu­ko­na­jú­ci sud­ca bý­va­lé­ho Mes­tské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve.

Dňa 31. 8. 1995 v mes­te Svä­tý Jur po­mo­cou vy­sie­lač­ky a mo­bil­né­ho te­le­fó­nu vy­dá­val po­ky­ny po­dria­de­ným prís­luš­ní­kom SIS a in­for­mo­val o prie­be­hu sle­do­va­nia ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru SIS obv. JUDr. G V, CSc., a po­tom, ako bol o 10.47 hod. za pou­ži­tia hroz­by strel­nou zbra­ňou za­dr­ža­ný Mi­chal Ko­váč, po­die­ľal sa osob­ne mo­to­ro­vým vo­zid­lom Maz­da 626 ŠPZ BLE 58-92 na blo­ko­va­ní štát­nej ces­ty Iiú502 pred pri­chá­dza­jú­ci­mi vo­zid­la­mi.

Obv. P S ako prís­luš­ník SIS v pos­ta­ve­ní zá­stup­cu ve­dú­ce­ho 1. od­de­le­nia 56. od­bo­ru SIS po­tom, ako v rám­ci ver­ti­kál­ne­ho sys­té­mu ria­de­nia dos­tal úst­ny po­kyn od ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru SIS a ve­dú­ce­ho 1. od­de­le­nia na pou­ži­tie in­for­mač­no – ope­ra­tív­nych pros­tried­kov pod­ľa § 11 a in­for­mač­no – tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa § 12 zák. č. 46/1993 Z. z. na sle­do­va­nie oso­by Bra­ňo Chi­lo-Pták dňa 13. 8. 1995 v Bra­tis­la­ve v ob­jek­te SIS v roz­po­re s § 10 ods. 1 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z., na­ria­de­ním ria­di­te­ľa SIS čís­lo 17/1994 a člán­kom 7 ods. 1 na­ria­de­nia ria­di­te­ľa od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky čís­lo 4/1994, pri­ká­zal po­dria­de­ným prís­luš­ní­kom SIS osob­ný­mi mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi sle­do­vať Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka, ho­ci ve­del, že na pou­ži­tie in­for­mač­no – ope­ra­tív­nych pros­tried­kov ne­bo­lo vy­da­né roz­hod­nu­tie ria­di­te­ľa SIS ale­bo ním po­ve­re­nej oso­by pod­ľa § 11 ods. 2 a na pou­ži­tie in­for­mač­no – tech­nic­kých pros­tried­kov pod­ľa § 12 ods. 1 písm. c/ne­dal pred­chá­dza­jú­ci pí­som­ný súh­las prís­luš­ný služ­bu­ko­na­jú­ci sud­ca bý­va­lé­ho Mes­tské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, pri­čom osob­ne vy­ko­ná­val kon­tro­lu sle­do­va­nia a o je­ho prie­be­hu in­for­mo­val ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru SIS obv. JUDr. G V.

Po­tom, ako dňa 27. 8. 1995 od ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru pros­tred­níc­tvom ve­dú­ce­ho 1. od­de­le­nia dos­tal po­kyn na sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča vo Svä­tom Ju­ri bol dňa 28. 8. 1995 na No­vej Pe­zin­skej uli­ci čís­lo 2 umies­tne­ný Mer­ce­des Benz 208 D bie­lej far­by, ŠPZ BHH 42-69, z kto­ré­ho prís­luš­ní­ci SIS po­zo­ro­va­li dom Mi­cha­la Ko­vá­ča a rá­dios­ta­ni­cou hlá­si­li je­ho od­chod a mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi sle­do­va­li po­hyb, pri­čom pros­tred­níc­tvom mo­bil­né­ho te­le­fó­nu in­for­mo­val o prie­be­hu sle­do­va­nia ve­dú­ce­ho 1. od­de­le­nia obv. R B.

Dňa 31. 8. 1995 pl­nil úlo­hy plá­nu za­vle­če­nia tým, že po od­cho­de Ko­vá­ča z do­mu o 10.30 hod. osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom zn. Mer­ce­des Benz 190 D ŠPZ BLD 46-41 sme­rom na Bra­tis­la­vu, jaz­dil za ním osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom zn. Toyo­ta Cam­ri ŠPZ BLH 09-05 a po­tom ako o 10:47 hod. bol s hroz­bou pou­ži­tia strel­nej zbra­ne za­sta­ve­ný na štát­nej ces­te II/502, spo­lu s ďal­ší­mi vo­zid­la­mi sle­do­va­cie­ho út­va­ru za­blo­ko­val prí­jaz­do­vú ces­tu.

Obv. Mgr. M H ako prís­luš­ník SIS na zá­kla­de po­ky­nu ria­di­te­ľa SIS obv. Ing. I L v pres­ne ne­zis­te­ných dňoch me­sia­ca august 1995 zor­ga­ni­zo­val sku­pi­nu, v kto­rej bo­li obv. Ing. L K, obv. M L, obv. M Š a obv. J Z, a nás­led­ne pl­nil úlo­hy koor­di­ná­to­ra me­dzi or­ga­ni­zá­tor­mi za­vle­če­nia a člen­mi tej­to sku­pi­ny, s kto­rou dňa 29. 8. 1995 na par­ko­vis­ku na Ru­ži­nov­skej uli­ci v Bra­tis­la­ve prev­zal osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lá pa­tria­ce SIS, kto­rý­mi v nas­le­du­jú­cich dňoch sle­do­val v mes­te Svä­tý Jur a v Mod­re po­hyb Ing. Mi­cha­la Ko­vá­ča s cie­ľom za­dr­žať ho a od­ov­zdať ďal­ším prís­luš­ní­kom SIS, kto­rí ho ma­li prep­ra­viť do Ra­kús­kej re­pub­li­ky.

Dňa 31. 8. 1995 o 10.30 hod. po­tom ako z in­for­má­cie prís­luš­ní­ka SIS zo sle­do­va­cie­ho Mer­ce­de­su Benz 208 D sa doz­ve­de­li, že Mi­chal Ko­váč od­išiel z do­mu sme­rom na Bra­tis­la­vu, obeh­li ko­ló­nu osob­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel SIS sle­du­jú­cich je­ho Mer­ce­des. O 10.47 hod. na štát­nej ces­te čís­lo II/502 pri Poľ­no­hos­po­dár­skom druž­stve osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom Seat To­le­do čer­ve­nej far­by spre­du a Seat Ibi­za ze­le­nej far­by z bo­ku za­blo­ko­va­li osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo s Mi­cha­lom Ko­vá­čom.

S na­mie­re­nou piš­to­ľou vy­zva­li Mi­cha­la Ko­vá­ča ml., aby vy­stú­pil z au­ta, a ked' ne­rea­go­val, ná­sil­ne ho vy­tiah­li a ho­ci sa brá­nil, pre­mies­tni­li ho do za­dnej čas­ti Sea­tu To­le­do. Na­sa­di­li mu na hla­vu mod­ré vre­ce a na ru­ky pu­tá, a zmoc­ni­li sa je­ho osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. Mer­ce­des Benz 190 D ŠPZ BLD 46-41. Po­tom, ako po­čas jaz­dy sme­rom na Vaj­no­ry po­kú­sil sa Mi­chal Ko­váč vy­sko­čiť z au­ta, udie­ra­li ho päs­ťa­mi po tvá­ri, pa­ra­ly­zá­to­rom mu dá­va­li elek­tro­šo­ky na poh­lav­ný úd a ná­si­lím ho pri­nú­ti­li vy­piť z dvoch fliaš whis­ky, čím ho uvied­li do sta­vu opi­tos­ti.

Ob­vi­ne­ný M H o prie­be­hu ak­cie mo­bil­ným te­le­fó­nom in­for­mo­val ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS a ten obv. Ing. I L. Tak­to ho pre­viez­li na Dol­no­zem­skú ces­tu v Bra­tis­la­ve, kde Mi­cha­la Ko­vá­ča ml. od­ov­zda­li d'al­ším prís­luš­ní­kom SIS.

Obv. JUDr. M L ako prís­luš­ník SIS za­ra­de­ný vo fun­kcii ve­dú­ce­ho od­de­le­nia in­špek­cie 2. sek­cie SIS v rám­ci ver­ti­kál­ne­ho sys­té­mu ria­de­nia pl­nil po­ky­ny ria­di­te­ľa SIS obv. Ing. I L a ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS pri sle­do­va­ní oso­by Bra­ňo Chi­lo-Pták, ho­ci ve­del, že na pou­ži­tie in­for­mač­no – ope­ra­tív­nych pros­tried­kov ne­bo­lo vy­da­né roz­hod­nu­tie ria­di­te­ľa SIS ale­bo ním po­ve­re­nej oso­by pod­ľa § 11 ods. 2 zák. č. 46/1993 Z.z. o SIS a v jed­nom prí­pa­de tú­to oso­bu dop­re­vá­dzal z Bra­tis­la­vy do Le­vo­če a späť a kr­yl jej pre­jazd bez dok­la­dov cez hra­ni­cu do Ra­kús­ka a z Ma­ďar­ska, a v dňoch 30. a 31. 8 1995 na hra­nič­nom prie­cho­de Bra­tis­la­va-Berg a Ja­rov­ce–Kit­tsee za­bez­pe­čo­val bez­prob­lé­mo­vý pre­chod štát­nej hra­ni­ce cez hra­nič­ný prie­chod Bra­tis­la­va-Berg pre ob­vi­ne­ných R K a I K, kto­rí osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom zn. Mer­ce­des Benz 190 D ŠPZ BLD 46-41 pre­viez­li poš­ko­de­né­ho Ing. Mi­cha­la Ko­vá­ča do Ra­kús­ka.

 Obv. R K a obv. I K ako prís­luš­ní­ci od­de­le­nia špe­ciál­nych ope­rá­cií 2. sek­cie SIS v rám­ci ver­ti­kál­ne­ho sys­té­mu ria­de­nia pl­ni­li úlo­hy ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS tým, že dňa 30. 8. 1995 v Bra­tis­la­ve-Petr­žal­ke pri ob­jek­te Inter­porsche Auto spol. sr.o. na Dol­no­zem­skej ces­te ča­ka­li na osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo s Mi­cha­lom Ko­vá­čom, kto­ré­ho ma­li pre­viezť do Ra­kús­ka. Na­koľ­ko sa v uve­de­ný deň plán ne­reali­zo­val, dňa 31.8.1995 asi o 14.00 hod. na rov­na­kom mies­te prev­za­li od ob­vi­ne­né­ho Mgr. M H, ob­vi­ne­né­ho M Š a ob­vi­ne­né­ho J Z osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Mer­ce­des Benz 190 D ŠPZ BLD 46-41 s Mi­cha­lom Ko­vá­čom, kto­rý bol v bez­ve­do­mí, a na za­dnom se­dad­le ho pre­viez­li cez di­plo­ma­tic­kú zó­nu hra­nič­né­ho prie­cho­du Petr­žal­ka-Berg.

Na­koľ­ko na par­ko­vis­ku v Ber­gu sa ne­na­chá­dzal prís­luš­ný pra­cov­ník ra­kús­kej pa­so­vej kon­tro­ly, te­le­fo­nic­ky sa spo­ji­li s ria­di­te­ľom 2. sek­cie, kto­rý na prí­kaz obv. Ing. I L dal po­kyn od­viezť poš­ko­de­né­ho do Hain­bur­gu.

Na po­kyn obv. Ing. I L bol do Ra­kús­ka pos­la­ný prís­luš­ník SIS, kto­rý ozná­mil na Po­li­caj­nú sta­ni­cu v Hain­bur­gu vý­skyt vo­zid­la s hľa­da­nou oso­bou. O 16.30 hod. obv. Ing. I L mo­bil­ným te­le­fó­nom ozná­mil K Ma vý­skyt poš­ko­de­né­ho s autom v Hain­bur­gu a o 17.00 hod. na zá­kla­de te­le­fo­ná­tu bol Mi­chal Ko­váč za­dr­ža­ný ra­kús­kou po­lí­ciou, pri­čom fy­zic­kým úto­kom ob­vi­ne­ných mu bo­li spô­so­be­né drob­né po­ra­ne­nia a vy­ve­ze­ním do Ra­kús­ka a nás­led­ným vza­tím do väz­by bol po­ru­še­ný člá­nok 23 ods. 4 Ústa­vy SR, pod­ľa kto­ré­ho ob­ča­na ne­mož­no nú­tiť, aby opus­til vlasť, ne­mož­no ho vy­hos­tiť ani vy­dať iné­mu štá­tu.

Poš­ko­de­né­mu Mi­cha­lo­vi Ko­vá­čo­vi bo­la spô­so­be­ná ško­da v sú­vis­los­ti s je­ho po­by­tom v Ra­kús­ku nák­lad­mi za práv­ne za­stu­po­va­nie v cel­ko­vej su­me 478 241, 13 ATS.

2/ ob­vi­ne­ný IM ako prís­luš­ník SIS dňa 6. 9. 1995 na zá­kla­de po­ky­nu pria­me­ho na­dria­de­né­ho ve­dú­ce­ho I. od­de­le­nia 46. od­bo­ru SIS Mgr. R B skon­tak­to­val sa s prís­luš­ní­kom po­li­caj­né­ho zbo­ru v ob­ci Voj­ka nad Du­na­jom, ok­res Du­naj­ská Stre­da, od kto­ré­ho žia­dal for­mou úrad­né­ho zá­zna­mu potvr­diť, že skri­ňo­vé mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Mer­ce­des Benz 208 D ŠPZ BHH 42-59 bie­lej far­by sa v dňoch 28. 8. 1995 až 31. 8. 1995 na­chá­dza­lo v je­ho slu­žob­nom ob­vo­de.

Po­tom, ako prís­luš­ník po­li­caj­né­ho zbo­ru od­mie­tol spl­niť tú­to po­žia­dav­ku, dňa 13. 9. 1995 asi o 13.00 hod. v Bra­tis­la­ve na Ju­ri­go­vom nám. v skle­nár­stve Lo­žan da­li vy­re­zať prie­hľad­né sk­lá v hod­no­te 2 766,- Sk, kto­rý­mi nah­ra­di­li sk­lá s ne­prie­hľad­nou fó­liou na Mer­ce­de­se Benz 208 D s tým, aby sved­ko­via v tres­tnom ko­na­ní za­vle­če­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča do cu­dzi­ny vo­zid­lo nes­poz­na­li ako to, kto­ré par­ko­va­lo na ro­hu No­vej Pe­zin­skej uli­ce a Kra­jin­skej ces­ty pred do­mom čís­lo 2 a z kto­ré­ho prís­luš­ní­ci SIS sle­do­va­li dom Mi­cha­la Ko­vá­ča v dňoch 28.8.1995 až 31.8.1995, ho­ci ve­del, že dňa 31. 8. 1995 pri jaz­de do Bra­tis­la­vy na štát­nej ces­te II/502 bol za­blo­ko­va­ný Mer­ce­des Mi­cha­la Ko­vá­ča, kto­ré­ho sa za pou­ži­tia ná­si­lia zmoc­ni­li a za­vliek­li do Ra­kús­ka, kde bol v Hain­bur­gu za­dr­ža­ný ra­kús­ky­mi po­li­caj­ný­mi or­gán­mi vo svo­jom mo­to­ro­vom vo­zid­le, pri­čom ko­nal tak v úmys­le , aby ne­vyš­lo naj­avo, že trest­ný čin spá­cha­li prís­luš­ní­ci SIS a aby oso­by po­die­ľa­jú­ce sa na tres­tnom či­ne za­vle­če­nia unik­li tres­tné­mu stí­ha­niu

te­da

v bo­de 1/

ob­vi­ne­ní Ing. I L, JUDr. G V, JUDr. M L, Mgr. R B, P S, Mgr. M H, R K a I K spo­loč­ným ko­na­ním ako ve­rej­ní či­ni­te­lia v úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du vy­ko­ná­va­li svo­ju prá­vo­moc spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu, spo­loč­ným ko­na­ním iné­ho za­vliek­li do cu­dzi­ny a spá­cha­li ten­to čin ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, spo­loč­ným ko­na­ním pro­ti iné­mu pou­ži­li ná­si­lie v úmys­le zmoc­niť sa cu­dzej ve­ci a spá­cha­li ten­to čin ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny a so zbra­ňou, spo­loč­ným ko­na­ním iné­ho ná­si­lím nú­ti­li , aby nie­čo ko­nal a spá­cha­li ten­to čin ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny a so zbra­ňou,

ob­vi­ne­ní Ing. L K, Ing. M L, M Š a JZ spo­loč­ným ko­na­ním iné­ho za­vliek­li do cu­dzi­ny a spá­cha­li ten­to čin ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, spo­loč­ným ko­na­ním pro­ti iné­mu pou­ži­li ná­si­lie v úmys­le zmoc­niť sa cu­dzej ve­ci a spá­cha­li ten­to čin ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny a so zbra­ňou, spo­loč­ným ko­na­ním iné­ho ná­si­lím nú­ti­li, aby nie­čo ko­nal a spá­cha­li ten­to čin ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny a so zbra­ňou,

v bo­de 2/

ob­vi­ne­ný I M pá­cha­te­ľom tres­tné­ho či­nu po­má­hal v úmys­le umož­niť im, aby unik­li tres­tné­mu stí­ha­niu, tres­tu ale­bo ochran­né­mu opat­re­niu ale­bo ich vý­ko­nu,

čím spá­cha­li

v bo­de 1/

ob­vi­ne­ní Ing. I L, JUDr. G V,CSc., JUDr. M L, Mgr. RB, P S Mgr. M H, RK a I K trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 158 ods. 1 písm. a/Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, trest­ný čin za­vle­če­nia do cu­dzi­ny pod­ľa § 233 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, trest­ný čin lú­pe­že pod­ľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a, b/ Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, trest­ný čin vy­die­ra­nia pod­ľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a, b/ Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na,

ob­vi­ne­ní Ing. L K, Ing. M L, M Š, J Z trest­ný čin za­vle­če­nia do cu­dzi­ny pod­ľa § 233 ods. 1, ods. 2 písm. a/Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. Tres­tné­ho zá­ko­na, trest­ný čin lú­pe­že pod­ľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a, b/ Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, trest­ný čin vy­die­ra­nia pod­ľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a, b/ Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 Tres­tné­ho zá­ko­na, trest­ný čin vy­die­ra­nia pod­ľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a, b / Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 9 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na,

pok­ra­čo­va­nie v bo­de 2/

ob­vi­ne­ný I M trest­ný čin nadr­žo­va­nia pod­ľa § 166 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na

z tých­to dô­vo­dov:

Dňa 31. 8. 1995 bol z úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky do Ra­kús­ka ná­sil­ne za­vle­če­ný Mi­chal Ko­váč, nar. 5. 12. 1961, tr­va­le by­tom vo Svä­tom Ju­ri, na Pe­zin­skej uli­ci č. 36, ob­čan Slo­ven­skej re­pub­li­ky, syn Ing. Mi­cha­la Ko­vá­ča, CSc., vte­daj­šie­ho pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Už pr­vot­ný­mi úkon­mi kri­mi­nál­nej po­lí­cie vy­ko­na­ný­mi dňa 1.9.1995 v mes­te Svä­tý Jur sa potvr­dzo­va­lo po­doz­re­nie vy­slo­ve­né poš­ko­de­ným pri je­ho stret­nu­tí s ot­com v noč­ných ho­di­nách v Hain­bur­gu, že za­vle­če­nie zor­ga­ni­zo­va­la a us­ku­toč­ni­la Slo­ven­ská in­for­mač­ná služ­ba ria­de­ná ob­vi­ne­ným Ing. I L.

Ob­čan bý­va­jú­ci na No­vej Pe­zin­skej uli­ci č. 2 už od 28. 8. 1995 vi­del pred svo­jim do­mom za­par­ko­va­nú bie­lu do­dáv­ku zn. Mer­ce­des. V noč­nej do­be z 30. 8. na 31. 8. 1995 za­re­gis­tro­val oko­lo nej zvý­še­ný po­hyb mo­to­ro­vých vo­zi­diel, me­dzi kto­rý­mi bo­la jed­na tma­vo­mod­rá li­mu­zí­na s ŠPZ BLD 42-95. Na potvr­de­nie prav­di­vos­ti svo­jich slov dal prís­luš­ní­kom po­lí­cie útr­žok pr­vej stra­ny den­ní­ka No­vý čas zo stre­dy 30. 8. 1995, čís­lo 201, roč­ník V, na kto­rý si poz­na­čil ŠPZ a ďal­šie ty­py vo­zi­diel. Uve­de­ný útr­žok tvo­rí sú­časť pô­vod­né­ho vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su.

Lus­tro­va­ním vo­zid­la vy­šet­ro­va­teľ zis­til, že bo­lo evi­do­va­né na J N, kto­rý bol prís­luš­ní­kom Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by. Pô­vod­ný vy­šet­ro­va­cí spis ob­sa­hu­je úrad­ný zá­znam vy­šet­ro­va­te­ľa mjr. Š, z kto­ré­ho vy­plý­va, že dňa 1. 9. 1995 vo­lal ot­co­vi poš­ko­de­né­ho na uta­je­né čís­lo muž, kto­rý mu ozná­mil, že únos je­ho syna zor­ga­ni­zo­val L.

V rov­na­kom du­chu dos­tal aj ano­nym­ný list od prís­luš­ní­ka SIS, kto­rý sa po­die­ľal na tej­to tres­tnej čin­nos­ti.

Sú­čas­ťou pô­vod­né­ho vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su je pí­som­né priz­na­nie bý­va­lé­ho prís­luš­ní­ka SIS O F o tom, že za­vle­če­nie reali­zo­va­la Slo­ven­ská in­for­mač­ná služ­ba.

Rov­na­ko man­žel­ka poš­ko­de­né­ho Mi­cha­la Ko­vá­ča dos­ta­la stro­jom pí­sa­ný list od oby­va­te­ľa Svä­té­ho Ju­ra, kto­rý uvie­dol, že vi­del Mer­ce­des, kto­rý bol za­kry­tý Aviou a mal ŠPZ BHH 42-, Ford Mon­deo ŠPZ BLD 42-95, BMW troj­ko­vá ra­da, ŠPZ BLH 02-27 a Hyun­day ŠPZ BLD 68-23.

Vy­šet­ro­va­ním sa zis­ti­lo, že iš­lo o vo­zid­lá, na kto­rých jaz­di­li prís­luš­ní­ci sle­do­va­cie­ho út­va­ru SIS, kto­rí ma­li s ria­di­te­ľom SIS obv. Ing. I L uzat­vo­re­né do­ho­dy o pou­ží­va­ní vo­zi­diel. Bo­li to J N, kto­rý mal do­ho­du z 15. 5. 1995, čís­lo EO 006-12/94, I M, mal do­ho­du z 25. 7 .1995 a D R 15. 5. 1995, čís­lo EO 006-38/94.

Dňa 29. 9. 1995 dos­tal vy­šet­ro­va­teľ ano­nym­nú zá­siel­ku s 5 fo­tog­ra­fia­mi a lís­tkom „Ak­cia SIS“. Vzhľa­dom k to­mu, že bý­va­lý ria­di­teľ 2. sek­cie SIS mal kon­tak­ty na vy­šet­ro­va­te­ľov, tá­to sku­toč­nosť vy­šla naj­avo, čo ma­lo za nás­le­dok, že dva­ja prís­luš­ní­ci SIS z od­de­le­nia, od­kiaľ po­chá­dza­li fo­tog­ra­fie, bo­li pos­ta­ve­ní mi­mo služ­by.

Nes­kor­ším vy­šet­ro­va­ním sa zis­ti­lo, že iš­lo o fo­tog­ra­fie z osob­ných ma­te­riá­lov prís­luš­ní­kov od­bo­ru špe­ciál­nych ope­rá­cií SIS, z kto­rých dva­ja pria­mo reali­zo­va­li za­vle­če­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča do Ra­kús­ka, pri­čom je­den z nich, obv. I K, ťaž­ko psy­chic­ky zná­šal to, že je­ho fo­tog­ra­fia bo­la vo vy­šet­ro­va­com spi­se.

Vy­šet­ro­va­ním vy­ko­na­ným po ro­ku 1998 sa jed­noz­nač­ne preu­ká­za­lo, že na príp­ra­ve, or­ga­ni­zo­va­ní, ria­de­ní a vy­ko­na­ní tres­tné­ho či­nu za­vle­če­nia do cu­dzi­ny sa zú­čas­tni­li prís­luš­ní­ci štát­ne­ho or­gá­nu Slo­ven­skej re­pub­li­ky – Slo­ven­skej In­for­mač­nej služ­by. Or­ga­ni­zo­va­li ho fun­kcio­ná­ri SIS a po­die­ľa­li sa na ňom ok­rem prís­luš­ní­kov SIS aj oso­by z ra­dov bý­va­lých prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru SR a jed­na oso­ba z ci­vil­né­ho sek­to­ru. Po­zos­tá­val z nie­koľ­ko na se­ba nad­vä­zu­jú­cich fáz, pri­čom mal cha­rak­ter or­ga­ni­zo­va­nej tres­tnej čin­nos­ti, pre­to­že jed­not­li­vé sku­pi­ny prís­luš­ní­kov SIS ma­li me­dzi se­bou roz­de­le­né úlo­hy tý­ka­jú­ce sa sle­do­va­nia oso­by me­nom Bra­ňo Chi­lo-Pták, i Mi­cha­la Ko­vá­ča, je­ho za­dr­ža­nie a pre­vo­zu do Ra­kús­ka.

Ce­lú ak­ciu sle­do­va­nia, za­dr­ža­nia a za­vle­če­nia z cen­trá­ly ria­di­li ob­vi­ne­ný Ing. I L v pos­ta­ve­ní ria­di­te­ľa SIS pros­tred­níc­tvom ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS a ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru SIS.

So spá­cha­ním toh­to tres­tné­ho či­nu úz­ko sú­vi­sí ce­lý rad uda­los­tí, kto­ré bo­li sú­čas­ťou dl­hotr­va­jú­cej dis­kre­di­tač­nej kam­pa­ne na­mie­re­nej pro­ti vte­daj­šie­mu pre­zi­den­to­vi Slo­ven­skej re­pub­li­ky a vy­vr­cho­li­li za­vle­če­ním je­ho syna do cu­dzi­ny. Mo­tív spá­chania tres­tné­ho či­nu sú­vi­sel so zhor­šu­jú­ci­mi sa vzťah­mi me­dzi pre­zi­den­tom Slo­ven­skej re­pub­li­ky a pred­sta­vi­teľ­mi HZDS, čo sa od­ví­ja­lo od neocho­ty pre­zi­den­ta vy­me­no­vať Ing. I L za čle­na vlá­dy a nes­kôr za ria­di­te­ľa Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by.

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky dňa 5. 4. 1995 zá­ko­nom čís­lo 72/1995 Z. z. no­ve­li­zo­va­la us­ta­no­ve­nie   § 3 ods. 2 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z. o Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­be, pod­ľa kto­ré­ho ria­di­te­ľa SIS vy­me­no­vá­va­la a od­vo­lá­va­la vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky na návrh pred­se­du vlá­dy. Na zá­kla­de tej­to no­ve­li­zá­cie bo­la ob­me­dze­ná prá­vo­moc pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rý dov­te­dy vy­me­nú­val a od­vo­lá­val ria­di­te­ľa SIS na návrh vlá­dy SR resp. Ná­rod­nej ra­dy SR.

Ih­neď po na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti tej­to no­ve­ly bol na návrh pred­se­du vlá­dy JUDr. Vla­di­mí­ra Me­čia­ra vy­me­no­va­ný do fun­kcie ria­di­te­ľa SIS vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky obv. Ing. I L.

Svo­ju úlo­hu zoh­ra­la aj tá sku­toč­nosť, že dňa 18.11.1994 súd Spol­ko­vej re­pub­li­ky Ne­mec­ko vy­dal me­dzi­ná­rod­ný za­ty­kač na Mi­cha­la Ko­vá­ča v prí­pa­de Tech­no­pol. Vzhľa­dom k to­mu, že me­dzi­ná­rod­ný za­ty­kač ne­bol ap­li­ko­va­teľ­ný na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, vo ve­de­ní Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by bo­lo roz­hod­nu­té pros­tred­níc­tvom spolu­pra­cov­ní­ka SIS vy­lá­kať Mi­cha­la Ko­vá­ča do ero­tic­ké­ho sa­ló­nu, tam ho omá­miť a nás­led­ne vy­viezť do Ra­kús­ka.

Ďal­šou al­ter­na­tí­vou bo­lo vy­lá­ka­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča do Ra­kús­ka pod zá­mien­kou od­ov­zda­nia dok­la­dov sved­čia­cich pro­ti K v prí­pa­de Tech­no­pol. K reali­zá­cii tých­to zá­me­rov ria­dia­ci fun­kcio­ná­ri SIS vy­uži­li oso­bu Bra­nis­la­va Chi­lo Ptá­ka na­priek to­mu, že ten­to bol slo­ven­ský­mi or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní tres­tne stí­ha­ný za trest­ný čin pod­vo­du pod­ľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, a že na ne­ho bol Ok­res­ným sú­dom v Spiš­skej No­vej Vsi dňa 16.7.1993 pod sp. Zn. Tp 46/93 vy­da­ný me­dzi­ná­rod­ný za­tý­ka­cí roz­kaz.

Dňa 13. 8. 1995 prek­ro­čil Bra­nis­lav Chi­lo-Pták v oko­lí Ska­li­ce ile­gál­ne štát­nu hra­ni­cu z Čes­kej re­pub­li­ky na Slo­ven­sko. Uby­to­val sa v by­te na Hra­nič­nej uli­ci č. 5 v Bra­tis­la­ve, kde ho prís­luš­ník SIS V, nav­ští­vil spo­loč­ne s JUDr. S. S me­no­va­ným vy­ko­na­li po­ho­vor v kon­špi­rač­nom by­te SIS na Zá­moc­kej uli­ci č. 1 a v reš­tau­rá­cii Parla­men­tka, pri­čom pred­me­tom roz­ho­vo­ru bo­li ob­chod­né ak­ti­vi­ty osôb v prí­pa­de Tech­no­pol, na čo Bra­ňo Chi­lo-Pták uvie­dol, že do­ku­men­ty k tým­to ob­cho­dom má uk­ry­té v Le­vo­či a v Ma­ďar­sku.

Dňa 16. 8. 1995 pod doh­ľa­dom prís­luš­ní­kov út­va­ru sle­do­va­nia SIS Bra­ňo Chi­lo-Pták od­ces­to­val bez ces­tov­ných dok­la­dov do Ra­kús­ka, pri­čom pre­chod cez hra­nič­ný prie­chod Petr­žal­ka-Berg mu za­bez­pe­čo­val prís­luš­ník SIS ob­vi­ne­ný M L, kto­rý sa po­hy­bo­val na slu­žob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Mer­ce­des 190 tma­vo­čer­ve­nej far­by. Rov­na­ko mu za­bez­pe­čil bez­prob­lé­mo­vý pre­chod aj pri spia­toč­nej ces­te o 16.07 hod. na prie­cho­de Raj­ka-Ru­sov­ce, dop­re­vá­dzal ho aj na ces­te do Le­vo­če.

Až 14. 8. 1995 bol za­lo­že­ný sle­do­va­cí spis čís­lo 4600/337 pod kry­cím náz­vom „Únik“. Žia­dosť na sle­do­va­nie oso­by Chi­la-Ptá­ka na neur­či­tú do­bu od­po­ru­čil a sú­čas­ne schvá­lil vte­daj­ší ria­di­teľ 2. sek­cie JUDr. J S, pri­čom ne­bol pod­ľa zá­ko­na o SIS po­ve­re­ný na schvá­le­nie sle­do­va­nia ria­di­te­ľom SIS obv. Ing. I L. Dô­vo­dom sle­do­va­nia Chi­la-Ptá­ka mal byť bliž­šie neš­pe­ci­fi­ko­va­ný únik in­for­má­cií z SIS, kto­rý však ne­bol pod­lo­že­ný za­lo­že­ním prís­luš­né­ho ope­ra­tív­ne­ho spi­su.

O na­sa­de­ní síl a pros­tried­kov od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS roz­ho­dol je­ho vte­daj­ší ria­di­teľ obv. JUDr. G V, CSc., ho­ci sle­do­va­nie neod­súh­la­sil ria­di­teľ SIS ale­bo ním po­ve­re­ná oso­ba a sle­do­va­nie za­ča­lo o deň skôr, ako bo­la vy­pí­sa­ná žia­dan­ka. Sle­do­va­nie sa za­ča­lo 13.8.1995 o 10.30 hod. na Hra­nič­nej uli­ci č. 5 v Bra­tis­la­ve, pri­čom sa ho zú­čas­tni­lo 13 prís­luš­ní­kov od­bo­ru sle­do­va­nia s 8 slu­žob­ný­mi mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi, me­dzi kto­rý­mi bol aj Mer­ce­des benz 208 D ŠPZ BHH 42-59, kto­rý slú­žil na sta­tic­ké sle­do­va­nie ako mo­bil­ný opor­ný bod.

Kon­tro­lu po ce­lú do­bu sle­do­va­nia vy­ko­ná­val ve­dú­ci pr­vej sme­ny obv. P S a ná­mat­ko­vo ria­di­teľ obv. JUDr. G V CSc. Proti­zá­kon­ným na­sa­de­ním síl a pros­tried­kov SIS v rám­ci sle­do­va­cie­ho spi­su s kry­cím náz­vom „Únik“ vznik­la SIS ško­da vy­pla­te­ním slu­žob­né­ho príj­mu v su­me 254 031,- Sk, amor­ti­zá­ciou a vý­dav­ka­mi na po­hon­ných hmo­tách pre slu­žob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lá ško­da v su­me 70 395,- Sk.

Ce­lá čin­nosť Bra­nis­la­va Chi­lo-Ptá­ka a je­ho nad­vä­zo­va­nie kon­tak­tov s Mi­cha­lom Ko­vá­čom bo­li mo­ni­to­ro­va­né prís­luš­ník­mi sle­do­va­cie­ho út­va­ru SIS. Tvr­de­nie Ko­vá­ča o sna­he Chi­la-Ptá­ka nad­via­zať s ním kon­takt i od­ov­zda­nie lis­tu do schrán­ky je­ho ro­din­né­ho do­mu potvr­dzu­jú vý­po­ve­de prís­luš­ní­kov sle­do­va­cie­ho út­va­ru a ich slu­žob­né zá­zna­my, z kto­rých je zrej­mé, že dňa 24. 8. 1995 vo Svä­tom Ju­ri pri­šiel Chi­lo-Pták osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom zn. Seat Ibi­za ŠPZ BLE 76-48 o 15.40 hod. k do­mu, v kto­rom bý­val Mi­chal Ko­váč a vho­dil do schrán­ky obál­ku o veľ­kos­ti A5.

List je sú­čas­ťou pô­vod­né­ho vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su. Tú­to sku­toč­nosť potvr­dzu­jú svo­jou vý­po­ve­ďou aj sve­dok -M, kto­ré­mu sa o kon­tak­toch s Bra­ňo Chi­lo-Ptá­kom zmie­nil Mi­chal Ko­váč pri stret­nu­tí v ná­kup­nom stre­dis­ku na Ža­bom ma­je­ri.

Dňa 24. 8. 1995 ria­di­teľ od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej čin­nos­ti SIS obv. JUDr. G V zvo­lal pra­cov­nú po­ra­du, na kto­rej sa zú­čas­tni­li prís­luš­ní­ci SIS R B, P S,  M J N, na kto­rej im na­ria­dil vy­ko­nať re­kog­nos­ká­ciu mies­ta byd­lis­ka Mi­cha­la Ko­vá­ča v mes­te Svä­tý Jur s cie­ľom vy­ty­po­vať mies­to mož­né­ho skry­té­ho sle­do­va­nia. Po vy­ko­na­nej ohliad­ke ob­vi­ne­ný RBur­čil, že Mer­ce­des Benz 208 D bu­de mať sta­no­viš­te op­ro­ti ro­din­né­mu do­mu Ko­vá­ča, na ro­hu Kra­jin­skej ces­ty a No­vej Pe­zin­skej ces­ty pred do­mom čís­lo 2.

Dňa 27. 8. 1995 sa ko­na­la po­ra­da u zá­stup­cu ria­di­te­ľa od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS obv. Ró B, na kto­rej bo­li prí­tom­ní prís­luš­ní­ci od­bo­ru sle­do­va­nia S H, C, P, M, R, N, F, Č a K. Na po­ra­de obv. R B ozná­mil, že ria­di­teľ SIS Ing. I L vy­dal prí­kaz na per­ma­nen­tné sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča a od 28. 8. 1995 sa za­ča­lo nep­retr­ži­té sle­do­va­nie je­ho ro­din­né­ho do­mu. Na sta­tic­ké sle­do­va­nie bo­lo vy­uži­té skri­ňo­vé vo­zid­lo ty­pu Mer­ce­des Benz 208 D. Po­zo­ro­va­nie sa us­ku­toč­ňo­va­lo v 24 ho­di­no­vých inter­va­loch nep­retr­ži­te, pri­čom prís­luš­ní­ci slú­ži­li vo dvoj­člen­ných sme­nách a pri po­zo­ro­va­ní sa strie­da­li v dvoj­ho­di­no­vých inter­va­loch. Tých­to slu­žieb sa zú­čas­tni­li K, F, Č, H, P, C. Spo­je­nie bo­lo za­bez­pe­če­né rá­dios­ta­ni­ca­mi a me­dzi ria­dia­ci­mi dôs­toj­ník­mi a ve­de­ním SIS mo­bil­ný­mi te­le­fón­mi.

Vý­me­na sme­ny sa vy­ko­ná­va­la ta, že so sle­do­va­cím vo­zid­lom sa od­iš­lo na od­ľah­lé mies­to v ob­ci Svä­tý Jur, kde sa dvo­ji­ce vy­strie­da­li a vo­zid­lo za­par­ko­va­li na pô­vod­né sta­no­viš­te.

Ria­di­teľ SIS obv. Ing. I L vy­dal prí­kaz na­sa­diť si­ly a pros­tried­ky od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS na sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča v roz­po­re so zá­ko­nom, pri­čom prí­kaz ne­bol vy­da­ný pí­som­ne, ne­bol uve­de­ný účel sle­do­va­nia a do­ba je­ho tr­va­nia.

Na od­bo­re sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS v roz­po­re s inter­ný­mi pred­pis­mi SIS ne­bol za­lo­že­ný sle­do­va­cí spis, do kto­ré­ho sa ma­li za­kla­dať všet­ky pod­stat­né sku­toč­nos­ti zis­te­né sle­do­va­ním, za čo bol pria­mo zod­po­ved­ný ria­di­teľ od­bo­ru JUDr. G V, CSc..

Sle­do­va­nie oso­by Mi­cha­la Ko­vá­ča sa ad­mi­nis­tra­tív­ne za­kry­lo a uta­jo­va­lo pou­ži­tím čas­ti síl a pros­tried­kov z ak­cie sle­do­va­nia oso­by Chi­la-Ptá­ka.

Dňa 27. 8. 1995 Chi­lo-Pták nav­ští­vil Mi­cha­la Ko­vá­ča vo Svä­tom Ju­ri a po­zý­val ho na stret­nu­tie do noč­ných pod­ni­kov a ob­chod­né ro­ko­va­nie do Kit­tsee. Poš­ko­de­ný Mi­chal Ko­váč však na je­ho po­nu­ku ne­rea­go­val a na stret­nu­tie nep­ri­šiel.

Na­koľ­ko sa ne­po­da­ri­lo vy­lá­kať Ko­vá­ča do za­hra­ni­čia jed­nak lis­tom, jed­nak osob­ným roz­ho­vo­rom, bo­la zvo­le­ná dru­há va­rian­ta spo­čí­va­jú­ca v sle­do­va­ní po­hy­bu Ko­vá­ča v týž­dni od 28. 8. 1995 a v hľa­da­ní oka­mi­hu na je­ho za­dr­ža­nie a vy­ve­ze­nie do Ra­kús­ka. Na reali­zá­ciu toh­to zá­me­ru bo­li vy­čle­ne­né pros­tried­ky od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS a to prís­luš­ní­ci s osob­ný­mi mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi, prís­luš­ní­ci od­de­le­nia špe­ciál­nych ope­rá­cií SIS a sku­pi­na osôb, kto­ré ne­bo­li prís­luš­ník­mi SIS pod ve­de­ním obv. M H, prís­luš­ní­ka za­ra­de­né­ho u ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS.

Trest­ný čin bol spá­cha­ný na zá­kla­de po­ky­nov vr­chol­ných fun­kcio­ná­rov Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by, obv. Ing. I L – ria­di­te­ľa SIS, obv. JUDr. G V – ria­di­te­ľa od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS a ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS JUDr. J S, kto­ré v zá­uj­me za­cho­va­nia uta­je­nos­ti ne­bo­li dá­va­né pí­som­nou for­mou, ale osob­ným kon­tak­tom ria­dia­cich fun­kcio­ná­rov s im po­dria­de­ný­mi prís­luš­ník­mi.

Sku­pi­nu prís­luš­ní­kov SIS, kto­rá sa po­hy­bo­va­la vo Svä­tom Ju­ri tvo­ri­li ob­vi­ne­ný Mgr. R B, ve­dú­ci I. od­de­le­nia od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS, kto­rý jaz­dil na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Maz­da 626 si­vej far­by, ŠPZ BLE 58-92 a mal pri­de­le­ný mo­bil­ný te­le­fón 0901 702 567, ob­vi­ne­ný P S, zá­stup­ca ob­vi­ne­né­ho R B a ve­dú­ci 1. sme­ny, kto­rý jaz­dil na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Toyo­ta Cam­ri ze­le­nej far­by, ŠPZ BLH 09-05 a mal pri­de­le­ný mo­bil­ný te­le­fón 0901 707 886, D R, prís­luš­ník od­de­le­nia sle­do­va­nia, kto­rý jaz­dil na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Hyun­day Lan­tra fia­lo­vej far­by, ŠPZ BLD 68-23, kto­rý ako je­di­ný mal aj spolu­jaz­dca, prís­luš­ní­ka od­de­le­nia sle­do­va­nia O F, I M, prís­luš­ník od­de­le­nia sle­do­va­nia, kto­rý jaz­dil na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le BMW 320i čer­ve­nej far­by, ŠPZ BLH 02-27, J N, prís­luš­ník od­bo­ru sle­do­va­nia, kto­rý jaz­dil na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le Ford Mon­deo mod­ro­ze­le­nej far­by, ŠPZ BHH 42-59. Du H, kto­rý vy­ko­ná­val sle­do­va­nie z mo­bil­né­ho opor­né­ho bo­du, kto­rým bol Mer­ce­des Benz 208 D, ŠPZ BHH 42-59.

Za­dr­ža­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča dňa 31. 8. 1995 o 10.47 hod. us­ku­toč­ni­la sku­pi­na ob­vi­ne­ných, v kto­rej bo­li Mgr. M H, prís­luš­ník SIS za­ra­de­ný u ria­di­te­ľa 2. sek­cie, Ing. L K, Ing. M L, M Š a J Z, z kto­rých pr­ví tra­ja dňa 31.8.1995 ukon­či­li slu­žob­ný po­mer prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru SR a na Po­li­caj­nom po­ho­to­vos­tnom út­va­re Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva PZ v Bra­tis­la­ve. Je­di­nou oso­bou z ci­vil­né­ho sek­to­ru bol J Z, kto­rý pô­so­bil ako bi­le­tár v ero­tic­kom sa­ló­ne.

Uve­de­né oso­by vy­ko­na­li blo­ko­va­nie osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la Mi­cha­la Ko­vá­ča mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi Seat To­le­do a Seat Ibi­za a je­ho za­dr­ža­nie. Pre­voz Ko­vá­ča do Ra­kús­ka us­ku­toč­ni­la dvo­ji­ca prís­luš­ní­kov SIS z od­de­le­nia špe­ciál­nych ope­rá­cií I K a R K, kto­rí jaz­di­li osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom KIA Sep­hia mod­rej far­by, ŠPZ BLE 83-63, pri­čom bez­prob­lé­mo­vý pre­jazd tej­to sku­pi­ne cez­hra­nič­ný prie­chod v Petr­žal­ke s poš­ko­de­ným Ko­vá­čom za­bez­pe­čo­val JUDr. M L, ve­dú­ci in­špek­cie ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS, kto­rý pred­tým pô­so­bil ako prís­luš­ník poh­ra­nič­nej strá­že.

Dňa 28. 8. 1995 JUDr. J S o 16.46. hod. te­le­fo­no­val pplk. L Č, zá­stup­co­vi ve­dú­ce­ho Od­bo­ru hra­nič­nej a cu­dzi­nec­kej po­lí­cie Pre­zí­dia po­li­caj­né­ho zbo­ru SR tvr­diac, že Slo­ven­ská in­for­mač­ná služ­ba pra­cu­je na dro­gách, mo­ni­to­ru­je po­hyb na prie­cho­doch a dňa 30. a 31. 8. 1995 sa prís­luš­ník SIS M L bu­de zdr­žia­vať na hra­nič­ných prie­cho­doch Ja­rov­ce – Kit­tsee a Petr­žal­ka-Berg.

To­ho is­té­ho dňa bol v mes­te Svä­tý Jur za­re­gis­tro­va­ný pr­výk­rát sle­do­va­cí Mer­ce­des Benz 208 D s ná­lep­ka­mi čes­kej fir­my na kli­ma­ti­zá­ciu, ako par­ku­je na ro­hu No­vej Pe­zin­skej uli­ce pred do­mom č.2.

Dňa 29. 8. 1995 ria­di­teľ SIS obv. Ing. IL vy­dal po­dria­de­né­mu ria­di­te­ľo­vi 2. sek­cie SIS JUDr. J S v sú­vis­los­ti so za­bez­pe­če­ním za­vle­če­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča do cu­dzi­ny po­kyn, aby dal pris­ta­viť na par­ko­vis­ko pred Zim­ný šta­dión v Bra­tis­la­ve na Ru­ži­nov­skej ces­te 5 slu­žob­ných vo­zi­diel rôz­nych zna­čiek. Nás­led­ne mu dal ďal­ší po­kyn, aby za­bez­pe­čil na deň 30. 8. 1995 na 10.00 hod. dvoch prís­luš­ní­kov SIS z je­ho sek­cie na sta­no­viš­te na Dol­no­zem­skú ces­tu pri Inter­porsche Auto a te­le­fo­nic­ky sa skon­tak­to­val s oso­bou vy­stu­pu­jú­cou pod me­nom Maj­ster, /obv. Mgr. H/, kto­rý mal reali­zo­vať so svo­jou sku­pi­nou za­dr­ža­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča.

Tí­to prís­luš­ní­ci SIS ma­li pod­ľa po­ky­nu prev­ziať Mer­ce­des še­dej far­by s oso­bou a po pre­vo­ze do Ra­kús­ka cez hra­nič­ný prie­chod Petr­žal­ka-Berg vo­zid­lo od­sta­viť na pr­vom par­ko­vis­ku a poč­kať, až prís­luš­ník ra­kús­kej po­lí­cie ale­bo col­nej strá­že vy­ko­ná kon­tro­lu vo­zid­la a za­dr­ží oso­bu.

Dňa 30. 8. 1995 sa v ob­jek­te SIS na Kop­čian­skej ces­te v Bra­tis­la­ve u ria­di­te­ľa 2. sek­cie ko­na­li po­ra­dy za účas­ti obv. JUDr. V a je­ho zá­stup­cu obv. R B. V ran­ných ho­di­nách JUDr. S vy­dal po­kyn prís­luš­ní­kom od­de­le­nia špe­ciál­nych ope­rá­cií SIS ob­vi­ne­ným I K a R K, aby o 10.00 hod. ča­ka­li na sta­no­viš­ti na Dol­no­zem­skej ces­te v Petr­žal­ke, kde ma­li prev­ziať oso­bu s Mer­ce­de­som še­dej far­by, kto­rú ma­li prev­ziať do Ra­kús­ka.

S JUDr. S udr­žia­va­li kon­takt mo­bil­ným te­le­fó­nom, pri­čom spl­ne­nie úlo­hy JUDr. S ozná­mil ria­di­te­ľo­vi SIS obv. Ing. L.

Na pra­cov­ných po­ra­daách sa zva­žo­va­la mož­nosť pou­ži­tia auto­bu­su SIS na blo­ko­va­nie štát­nej ces­ty čís­lo II/502 sme­rom zo Svä­té­ho Ju­ra do Bra­tis­la­vy. Auto­bus mal za­blo­ko­vať prí­jaz­do­vú ces­tu k mies­tu za­dr­ža­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča s tým, že bu­de pred­stie­rať dop­rav­nú ne­ho­du, pri­čom bol pos­ta­ve­ný krí­žom cez ces­tu. Za tým úče­lom JUDr. S dal po­kyn prís­luš­ní­ko­vi SIS M T na vy­ko­na­nie poz­ná­va­cej jaz­dy, kto­rý ju us­ku­toč­nil od 11.15 hod. s auto­bu­som žl­tej far­by, ŠPZ BAB 64-75 na tra­se Bra­tis­la­va – Mod­ra - Har­mó­nia a späť, pri­čom v ob­jek­te SIS v Bra­tis­la­ve spo­lu s d’al­ší­mi prís­luš­ník­mi SIS ča­kal na po­kyn pou­žiť auto­bus až do 22.30 ho­di­ny.

V doo­bed­ňaj­ších ho­di­nách sa us­ku­toč­ni­lo stret­nu­tie pplk. L Č v ob­jek­te SIS na Kop­čian­skej uli­ci s ria­di­te­ľom 2. sek­cie JUDr. J S, pri­čom ro­ko­va­li o za­bez­pe­če­ní prí­tom­nos­ti obv. M L na hra­nič­ných prie­cho­doch sme­rom do Ra­kús­ka. Pplk. Č te­le­fo­nic­ky vy­dal po­kyn M B, ve­li­te­ľo­vi od­bo­ru hra­nič­ných prie­cho­dov Mes­tské­ho ve­li­teľ­stva PZ v Bra­tis­la­ve, aby vy­ho­vel po­žia­dav­ke M L na pred­nos­tné vy­ba­ve­nie au­ta. Rov­na­ko te­le­fo­nic­ky po­žia­dal Pav­la Re­pis­ké­ho, prís­luš­ní­ka pa­so­vej kon­tro­ly na hra­nič­nom prie­cho­de Petr­žal­ka-Berg, aby pred­nos­tne za­bez­pe­čil pre­jazd vo­zid­la cez hra­nič­ný prie­chod vo ve­čer­ných ho­di­nách dňa 30. 8. 1995 resp. 31. 8. 1995. Typ vo­zid­la a ŠPZ mu neuvie­dol, len to, že v tom ča­se sa bu­de na hra­nič­nom prie­cho­de zdr­žia­vať prís­luš­ník SIS M L, kto­rý vie, o aké vo­zid­lo sa jed­ná.

Po­žia­dav­ka bo­la za­pí­sa­ná v kni­he služ­by na OCP Petr­žal­ka. V poo­bed­ňaj­ších ho­di­nách JUDr. S vy­dal po­kyn svoj­mu vo­di­čo­vi S M, aby od­išiel slu­žob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom Maz­da bie­lej far­by, ŠPZ BLC 79-24 do Ra­kús­ka, kde mal na par­ko­vis­ku v mes­te Kit­tsee ča­kať prí­chod dvoch prís­luš­ní­kov SIS a tých­to mal do­viezť späť na Slo­ven­sko. V Kit­tsee sa zdr­žia­val do 01.00 hod. dňa 31.8.1995, ke­dy bol od­vo­la­ný a vrá­til sa späť.

JUDr. S za­bez­pe­čil spl­ne­nie po­ky­nu vy­da­né­ho ria­di­te­ľom SIS Ing. I L, keď pri­ká­zal pris­ta­viť 5 osob­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel na par­ko­vis­ko pred Zim­ným šta­dió­nom v Bra­tis­la­ve. Vo­zid­lá bo­li ur­če­né na mies­to pris­ta­ve­né a po­ne­cha­né ot­vo­re­né s kľúč­mi a tech­nic­ký­mi os­ved­če­nia­mi. Me­dzi vo­zid­la­mi bol aj Seat To­le­do čer­ve­nej far­by, ŠPZ BLE 75-67, kto­ré mal pri­del­né J I, ve­dú­ci od­de­le­nia špe­ciál­nych od­de­le­ní SIS a Seat Ibi­za mod­ro­ze­le­nej far­by, ŠPZ BLE 76-48, na kto­rom dňa 24. 8. 1995 Bra­ňo Chi­lo-Pták pri­vie­zol Ko­vá­čo­vi list do schrán­ky.

O 20.00 hod. to­ho is­té­ho dňa pri­šiel prís­lu­šík SIS obv. M L na hra­nič­ný prie­chod Ja­rov­ce-Kit­tsee, kde po­žia­dal J M, prís­luš­ní­ka pa­so­vej kon­tro­ly o pred­nos­tné vy­ba­ve­nie ces­tu­jú­cich v Ja­rov­ciach. Asi o 21.15 hod. ho po­žia­dal, aby opus­til slu­žob­nú mies­tnosť, pre­to­že chce vy­ko­nať slu­žob­ný te­le­fo­nic­ký ho­vor.

Vý­skyt vo­zi­diel sle­do­va­cie­ho út­va­ru vo Svä­tom Ju­ri za­re­gis­tro­val sve­dok R K, kto­rý v noč­nej do­be z 30. na 31.8.1995 pri Mer­ce­de­se vi­del stáť vo­zid­lo ŠPZ BLD 42-95, čo si poz­na­čil na útr­žok den­ní­ka No­vý čas z 30. 8. 1995.

Dňa 31. 8. 1995 me­dzi 5.45 a 6.15 hod. bo­la na sle­do­va­com Mer­ce­de­se Benz 208 D vy­ko­na­ná jaz­da, kto­rá slú­ži­la k vý­me­ne po­sád­ky, pri­čom do služ­by nas­tú­pil prís­luš­ník sle­do­va­nia D H.

O 07.00 hod. sku­pi­na 7 prís­luš­ní­kov so 6 slu­žob­ný­mi mo­to­ro­vý­mi vo­zid­la­mi za­uja­la ur­če­né sta­no­viš­tia vo Svä­tom Ju­ri, pri­čom me­dzi se­bou bo­li spo­je­ní vy­sie­lač­ka­mi a ria­dia­ci dôs­toj­ní­ci obv. R B a obv. P S mo­bil­ný­mi te­le­fón­mi.

Ria­di­teľ od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS obv. JUDr. G V pros­tred­níc­tvom te­le­fo­nic­kých kon­tak­tov pri­jí­mal od obv. R B in­for­má­cie o si­tuá­cii vo Svä­tom Ju­ri a spät­ne pros­tred­níc­tvom je­ho dá­val po­ky­ny na d'al­ší pos­tup. Sku­pi­nu v mes­te Svä­tý Jur ria­dil ve­dú­ci pr­vej sme­ny obv. P S, kto­rý s vo­zid­lom Toyo­ta Cam­ri za­ujal sta­no­viš­te ne­ďa­le­ko kos­to­la na ul. dr. Kaut­za, kto­rá v dol­nej čas­ti vy­ús­ťo­va­la na Pe­zin­skú uli­cu, kde sa na­chá­dzal ro­din­ný dom Mi­cha­la Ko­vá­ča.

Ve­dú­ci II. sme­ny J N na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Ford Mon­deo za­ujal sta­no­viš­te ne­ďa­le­ko Poľ­no­hos­po­dár­ske­ho druž­stva sme­rom na Bra­tis­la­vu. Ve­dú­ci IV. sme­ny I M jaz­dia­ci na mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. BMW 320i za­ujal sta­no­viš­te na par­ko­vis­ku sme­rom zo Svä­té­ho Ju­ra na Gri­na­vu, prís­luš­ník od­bo­ru sle­do­va­nia D R jaz­dia­ci na mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Hyun­day lan­tra za­ujal sta­no­viš­te vo vi­noh­ra­de sme­rom zo Svä­té­ho Ju­ra na Gri­na­vu.

Prís­luš­ník sle­do­va­nia D H vy­ko­ná­val sle­do­va­nie z mo­bil­né­ho opor­né­ho bo­du, kto­rým bol Mer­ce­des na­chá­dza­jú­ci sa na ro­hu uli­ce No­vá Pe­zin­ská a Kra­jin­ská ces­ta.

Na zá­kla­de po­ky­nu JUDr. S v ob­jek­te SIS pod kry­cím náz­vom „Ge­mi­ni“ bol vo­dič M T v po­ho­to­vos­ti s auto­bu­som ŠPZ BAB 64-75.

O 7.30 hod. prís­luš­ník hra­nič­nej po­lí­cie J M stre­tol v bu­fe­te na hra­nič­nom prie­cho­de v Ja­rov­ciach prís­luš­ní­ka SIS obv. M L, kto­rý mu po­ve­dal, že dňa 30. 8. 1995 sa to nez­reali­zo­va­lo.

Asi o 8.30 hod. obv. R B na po­kyn obv. JUDr. G V pri­vie­zol do Svä­té­ho Ju­ra prís­luš­ní­ka SIS O F a pri­de­lil ho ako spolu­jaz­dca D R. Sám sa pri­po­jil k I M, s kto­rým po­tom ča­kal na ozná­me­nie od prís­luš­ní­ka z Mer­ce­de­su Benz 208D, ke­dy Mi­chal Ko­váč opus­tí ro­din­ný dom.

Asi o 9.00 hod. sa obv. JUDr. M L na slu­žob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le Mer­ce­des čer­ve­nej far­by pre­su­nul z hra­nič­né­ho prie­cho­du Ja­rov­ce – Kit­tsee na hra­nič­ný prie­chod Petr­žal­ka – Berg, kde sa zdr­žia­val v zó­ne pre di­plo­ma­tov a viac­krát pou­žil slu­žob­ný te­le­fón.

Asi o 10.00 hod. sa v cen­trá­le SIS na Kop­čian­skej uli­ci v kan­ce­lá­rii ria­di­te­ľa JUDr. S us­ku­toč­ni­la po­ra­da s ria­di­te­ľom SIS obv. Ing. I L a ria­di­te­ľom od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS obv. JUDr. G V, na kto­rej po­dria­de­ní ria­di­te­ľa SIS in­for­mo­va­li o pl­ne­ní úloh prís­luš­ník­mi SIS.

V tú is­tú do­bu obv. JUDr. M L na hra­nič­nom prie­cho­de Petr­žal­ka-Berg prís­luš­ní­ko­vi hra­nič­nej po­lí­cie L S ozná­mil, že sa tam na­chá­dza kvô­li vo­zid­lu a bu­de sa po­hy­bo­vať v zó­ne di­plo­ma­tov.

Pod­ľa po­ky­nu ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS dva­ja prís­luš­ní­ci od­de­le­nia špe­ciál­nych ope­rá­cií 2. sek­cie SIS obv. I K a obv. R K na slu­žob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le z. Kia Sep­hia ŠPZ BLE 83-63 za­uja­li sta­no­viš­te na Dol­no­zem­skej ces­te v Bra­tis­la­ve-Petr­žal­ke, pri­čom spl­ne­nie úlo­hy oh­lá­sil obv. I K mo­bil­ným te­le­fó­nom ria­di­te­ľo­vi 2. sek­cie SIS.

O 10.30 hod. in­špek­tor F P, ve­dú­ci col­nej sprá­vy na hra­nič­nej kon­tro­le v Kit­tsee pri­jal te­le­fo­nát, v kto­rom muž­ský hlas cu­dzím príz­vu­kom ozná­mil, že v prie­be­hu dňa pri­ces­tu­je do Ra­kús­ka osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Mer­ce­des, pri­čom vo vo­zid­le sa bu­de na­chá­dzať oso­ba, na kto­rú je vy­da­ný me­dzi­ná­rod­ný za­ty­kač.

V rov­na­kú do­bu prís­luš­ník SIS zo sle­do­va­cie­ho Mer­ce­de­su vy­sie­lač­kou ozná­mil od­chod Mi­cha­la Ko­vá­ča z ro­din­né­ho do­mu. To­to ozná­me­nie pri­ja­li všet­ci čle­no­via sle­do­va­cej sku­pi­ny, na­chá­dza­jú­ci sa v mes­te Svä­tý Jur.

Po­tom, ako Mi­chal Ko­váč na­sa­dol do vo­zid­la zn. Mer­ce­des Benz 190D a od­chá­dzal sme­rom do Bra­tis­la­vy, ve­dú­ci 1. sme­ny obv. P S dal vy­sie­lač­kou po­kyn os­tat­ným čle­nom sle­do­va­cej sku­pi­ny opus­tiť ur­če­né sta­no­viš­tia a za­ra­diť sa za vo­zid­lo Mi­cha­la Ko­vá­ča. Po za­ra­de­ní sle­do­va­cích vo­zi­diel za vo­zid­lo Mer­ce­des jaz­dia­ce v pra­vom jaz­dnom pru­hu na kon­ci mes­ta Svä­tý Jur sme­rom do Bra­tis­la­vy ko­ló­nu v ľa­vom jaz­dnom pru­hu pred­beh­li dve vo­zid­lá. Spolu­jaz­dec v čer­ve­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Seat To­le­do ob­le­če­ný do mas­ká­čo­vej uni­for­my dal ru­kou Mi­cha­lo­vi Ko­vá­čo­vi zna­me­nie, aby za­sta­vil.

Ked' ne­rea­go­val na je­ho vý­zvu a sna­žil sa ho obísť vľa­vo, skrí­ži­li mu ces­tu spre­du a sú­čas­ne vo­zid­lom Seat Ibi­za tyr­ky­so­vo-mod­rej far­by za­blo­ko­va­li Mer­ce­des z ľa­vej stra­ny a do­nú­ti­li ho za­sta­viť.

Za tou­to sku­pi­nou vo­zi­diel preh­ra­di­li vo­zov­ku v obid­voch jaz­dných pru­hoch vo­zid­lá sku­pi­ny sle­do­va­nia. Muž v mas­ká­čo­vej uni­for­me s re­vol­ve­rom v ru­ke vy­zval Ko­vá­ča vy­stú­piť z vo­zid­la a ked’ ne­rea­go­val, zo Sea­tu Ibi­za vy­stú­pil muž v čier­nych mas­ká­čoch, kto­rý od­opol bez­peč­nos­tné pá­sy poš­ko­de­né­mu a ná­si­lím ho vy­tiah­li z au­ta.

Na­priek od­po­ru Mi­cha­la Ko­vá­ča toh­to pre­nies­li na za­dné se­dad­lo vo­zid­la Seat To­le­do a opus­ti­li mies­to pre­pa­du. Za ni­mi nas­le­do­va­lo vo­zid­lo Seat Ibi­za a Mer­ce­des Mi­cha­la Ko­vá­ča, do kto­ré­ho nas­tú­pil je­den z čle­nov „H sku­pi­ny“.

Blo­ko­va­cia sku­pi­na sle­do­va­čov po opus­te­ní mies­ta pre­pa­du sku­pi­nou Mgr. H dos­ta­la vy­sie­lač­kou po­kyn blo­ko­vať chví­ľu vo­zov­ku, po­tom vy­pnúť vy­sie­lač­ky a vrá­tiť sa na pra­co­vis­ko.

Po­čas jaz­dy Ko­vá­čo­vi cez hla­vu na­sa­di­li mod­ré textil­né vre­ce, na ru­ky mu spre­du na­sa­di­li pu­tá a ked’ sa po­kú­sil o vy­sko­če­nie, bi­li ho päs­ťa­mi do tvá­re a dá­va­li mu pa­ra­ly­zá­to­rom elek­tro­šo­ky na poh­lav­ný úd.

Pri­nú­ti­li ho vy­piť al­ko­hol, naj­prav­de­po­dob­nej­šie whis­ky Ballan­ti­nes, v dôs­led­ku čo­ho upa­dol do bez­ve­do­mia.

Ob­vi­ne­ný M H mo­bil­ným te­le­fó­nom 0901 703 787 in­for­mo­val o prie­be­hu za­dr­ža­nia ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS. Tes­ne pred reali­zá­ciou za­dr­ža­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča a po je­ho za­dr­ža­ní bo­la za­zna­me­na­ná zvý­še­ná in­ten­zi­ta te­le­fo­nic­kých kon­tak­tov me­dzi obv. JUDr. V a obv. Mgr. R B, obv. Mgr. H a obv. K a ria­di­te­ľom 2. sek­cie SIS.

Po reali­zá­cii za­dr­ža­nia pres­ta­li te­le­fo­nic­ké kon­tak­ty me­dzi obv. JUDr. V a obv. Mgr. B a na mi­ni­mum sa zní­ži­li te­le­fo­nic­ké kon­tak­ty me­dzi obv. JUDr. V a ri­di­te­ľom 2. sek­cie SIS.

V tom ča­se sa na Úrad vlá­dy SR v Bra­tis­la­ve dos­ta­vil ria­di­teľ SIS obv. Ing. I L, kto­rý po­čas ro­ko­va­nia vlá­dy SR po­žia­dal prí­tom­ných pra­cov­ní­kov, aby ozná­mi­li pred­se­do­vi vlá­dy SR Vla­di­mí­ro­vi Me­čia­ro­vi, že je prí­tom­ný. Ten­to pre­ru­šil ro­ko­va­nie a v inej mies­tnos­ti spo­loč­ne s obv. Ing. L sa roz­prá­val asi 20-30 mi­nút.

Me­dzi 11.00 hod. a 12.00 hod. v Bra­tis­la­ve vo Vaj­no­roch na Ryb­nič­nej uli­ci bo­lo za­re­gis­tro­va­né osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Mer­ce­des strie­bor­nej far­by s osád­kou jed­né­ho mu­ža, kto­rý bol dop­re­vá­dza­ný d’al­ší­mi vo­zid­la­mi a pri­chá­dzal v sme­re od Ra­če. Tri vo­zid­lá ob­sa­de­né sku­pi­nou Mgr. H s Mi­cha­lom Ko­vá­čom pred Ra­čou od­bo­či­li z hlav­nej ces­ty vľa­vo oko­lo ob­jek­tu Zá­chran­né­ho sys­té­mu Al­fa Slo­va­kia a cez že­lez­nič­né prie­ces­tie preš­li sme­rom na Vaj­no­ry.

Asi o 12.00 hod. na Dol­no­zem­skej ces­te v Bra­tis­la­ve –Petr­žal­ke bo­lo sved­ka­mi vi­de­né za­par­ko­va­né slu­žob­né vo­zid­lo SIS Kia Sep­hia mod­ro­ze­le­nej far­by, ŠPZ BLE 6383, na kto­rom jaz­dil prís­luš­ník SIS obv. Kur­tiš, sto­ja­ce na opač­nej stra­ne ces­ty pred Inter­porsche Auto. V tú do­bu na po­kyn ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS vo­dič ochran­ca S M osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom Maz­da 626 bie­lej far­by, ŠPZ BLC 97-24 od­išiel do Ra­kús­ka cez hra­nič­ný prie­chod Petr­žal­ka-Berg s úlo­hou pri­viezť dvoch prís­luš­ní­kov SIS späť na Slo­ven­sko, pri­čom po pre­jaz­de hra­níc na par­ko­vis­ku za hra­nič­ným prie­cho­dom Berg ča­kal na kon­takt tých­to osôb.

Asi o 13.00 hod. vo­dič M T auto­bu­som ŠPZ BAB 64-75 na po­kyn ria­di­te­ľa 2. sek­cie ukon­čil po­ho­to­vosť v ob­jek­te SIS pod kry­cím náz­vom „Ge­mi­ni“ a vrá­til auto­bus na od­de­le­nie auto­dop­ra­vy SIS.

Me­dzi 13.00 hod. a 14.00 hod. ope­rač­ný dôs­toj­ník SIS JUDr. L dos­tal ozná­me­nie z Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR, že bol une­se­ný mla­dý Ko­váč. Osob­ne te­le­fo­nic­ky tú­to in­for­má­ciu ozná­mil ria­di­te­ľo­vi SIS obv. Ing. I L.

Asi o 14.00 hod. na Dol­no­zem­skej ces­te v Bra­tis­la­ve obv. R K a obv. Igor K prev­za­li od H sku­pi­ny osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Mer­ce­des Benz 190D s omá­me­ným Mi­cha­lom Ko­vá­čom, kto­ré­ho za po­mo­ci obv. JUDr. M L pre­viez­li cez di­plo­ma­tic­kú zó­nu hra­nič­né­ho prie­cho­du Petr­žal­ka-Berg a od­sta­vi­li na par­ko­vis­ku za hra­nič­ným prie­cho­dom.

Na hra­nič­nom prie­cho­de bol sved­kom za­re­gis­tro­va­ný pre­jazd Mer­ce­de­su svet­lej far­by, v kto­rom se­de­li tra­ja mu­ži.

O 15.04 hod. sa obv. I K mo­bil­ným te­le­fó­nom spo­jil s ria­di­te­ľom 2. sek­cie a ozná­mil mu, že na ra­kús­kej stra­ne ich ne­ča­kal prís­luš­ný pra­cov­ník. Na zá­kla­de roz­hod­nu­tia ob­vi­ne­né­ho Ing. I L vo­zid­lo ma­lo byť pre­ve­ze­né do Hain­bur­gu pred po­li­caj­nú sta­ni­cu.

Ria­di­teľ 2. sek­cie SIS sa stre­tol s prís­luš­ní­kom SIS, kto­rý po prej­de­ní do Ra­kús­ka mal dop­re­vá­dzať obv. I K a R K do Hain­bur­gu, uká­zať im mies­to, kde ma­jú za­par­ko­vať Mer­ce­des s poš­ko­de­ným Ko­vá­čom a te­le­fo­nic­ky ozná­miť, že v za­par­ko­va­nom vo­zid­le sa na­chá­dza me­dzi­ná­rod­ne hľa­da­ná oso­ba.

Po 15.00 hod. uve­de­ný prís­luš­ník pre­šiel osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom zn. Daewoo Nexia cez prie­chod Petr­žal­ka-Berg, dop­re­vá­dzal osád­ku vo­zi­diel do Hain­bur­gu a služ­bu­ko­na­jú­ce­mu po­li­caj­to­vi ozná­mil vý­skyt vo­zid­la Mer­ce­des Benz 190D s oso­bou, po kto­rej pát­ra Inter­pol.

O 16.30 hod. obv. Ing. I L mo­bil­ným te­le­fó­nom čís­lo 0901 708 697 ozná­mil K M, že strie­bor­ný Mer­ce­des s kon­co­vým dvoj­čís­lím 41 sto­jí pred po­li­caj­nou sta­ni­cou v Hain­bur­gu a ked’ tam už nes­to­jí, tak ho už ma­jú po­li­caj­ti.

Na zá­kla­de te­le­fo­nic­ké­ho ozná­me­nia bol Mi­chal Ko­váč za­dr­ža­ný ra­kús­kou po­lí­ciou, pri­čom fy­zic­kým úto­kom ob­vi­ne­ných mu bo­li spô­so­be­né drob­né po­ra­ne­nia a vy­ve­ze­ním do Ra­kús­ka a nás­led­ným vza­tím do väz­by bol po­ru­še­ný člá­nok 23 ods. 4 Ústa­vy SR, pod­ľa kto­ré­ho ob­ča­na ne­mož­no nú­tiť, aby opus­til vlasť, ne­mož­no ho vy­hos­tiť ani vy­dať iné­mu štá­tu.

Poš­ko­de­né­mu Mi­cha­lo­vi Ko­vá­čo­vi bo­la tým­to ko­na­ním spô­so­be­ná ško­da v cel­ko­vej su­me asi 478 241, 13 ATS.

Asi o 17.00 hod. ob­vi­ne­ný JUDr. M L na hra­nič­nom prie­cho­de Petr­žal­ka-Berg ozná­mil slu­žob­ným te­le­fó­nom, že všet­ko je v po­riad­ku a nás­led­ne od­išiel osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom zn. Mer­ce­des cez di­plo­ma­tic­kú zó­nu do Ra­kús­ka.

Po 18.00 hod. sa vrá­ti­li z Ra­kús­ka na Slo­ven­sko cez hra­nič­ný prie­chod Kit­tsee-Ja­rov­ce prís­luš­ník SIS, kto­rý ozná­mil te­le­fo­nic­ky ria­di­te­ľo­vi 2. sek­cie spl­ne­nie úlo­hy i vo­dič ochran­ca S M, kto­rý mu ozná­mil, že z Ra­kús­ka pri­vie­zol dvoch prís­luš­ní­kov SIS obv. K a obv. K.

Ob­vi­ne­ný I M za­čiat­kom me­sia­ca sep­tem­ber 1995 dos­tal po­kyn od ve­dú­ce­ho I. od­de­le­nia 46. od­bo­ru SIS Mgr. R B, aby spo­loč­ne s O F za­bez­pe­či­li ali­bi pre sle­do­va­cí Mer­ce­des 208D.

Pre­to dňa 6. 9. 1995 od­iš­li do ob­ce Voj­ka nad Du­na­jom, ok­res Du­naj­ská Stre­da, kde sa skon­tak­to­val s prís­luš­ní­kom PZ, od kto­ré­ho žia­dal, for­mou úrad­né­ho zá­zna­mu potvr­diť, že Mer­ce­des 208D sa na­chá­dzal v je­ho slu­žob­nom ob­vo­de v dňoch 28. 8. 1995 až 31. 8. 1995.

Na­koľ­ko prís­luš­ník PZ im od­mie­tol spl­niť tú­to po­žia­dav­ku, dňa 13. 9. 1995 v Bra­tis­la­ve v skle­nár­stve Lo­žan na Ju­ri­go­vom ná­mes­tí dal vy­re­zať prie­hľad­né sk­lá, za kto­ré za­pla­til 2.766 Sk, kto­rý­mi bo­li nah­ra­de­né sk­lá s ne­prie­hľad­nou fó­liou na Mer­ce­de­se 208D, ŠPZ BHH 42-59. Ko­nal tak s úmys­lom, aby sved­ko­via v tres­tnom ko­na­ní za­vle­če­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča do cu­dzi­ny vo­zid­lo nes­to­tož­ni­li s tým, kto­ré sa na­chá­dza­lo na ro­hu No­vej Pe­zin­skej uli­ce a Kra­jin­skej ces­ty v dňoch 28. 8. 1995 až 31. 8. 1995 a kto­ré prís­luš­ní­ci SIS pou­ži­li na sle­do­va­nie do­mu Mi­cha­la Ko­vá­ča.

V príp­rav­nom ko­na­ní pri vý­slu­chu pred vy­šet­ro­va­te­ľom z 13 ob­vi­ne­ných 7 vy­uži­li prá­vo da­né us­ta­no­ve­ním § 33 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a ne­vy­po­ve­da­li. Sú to: Ing. I L, P S, JUDr. M L, Mgr. M H, Ing. M L, M Š a J Z.

Ob­vi­ne­ný JUDr. G V, CSc. vo svo­jej vý­po­ve­di pred vy­šet­ro­va­te­ľom uvie­dol, že sa ne­cí­ti byť vin­ný z tres­tné­ho či­nu za­vle­če­nia. Ne­dal po­dria­de­né­mu obv. R B po­kyn na sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča, ne­ria­dil sle­do­va­nie a ani ne­ho­vo­ril s obv. Ing. L a obv. Mgr. B a ria­di­te­ľom 2. sek­cie SIS dňa 31.8.1995 o sle­do­va­ní a za­dr­ža­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča.

Je­ho tvr­de­nia nie sú prav­di­vé a sú evi­den­tnou sna­hou zba­viť sa tres­tnej zod­po­ved­nos­ti. Je­ho ob­ha­jo­ba je vy­vrá­te­ná jed­nak vý­po­ve­ďou obv. R B, kto­rý ho us­ved­ču­je z po­die­lu na spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu vo­či poš­ko­de­né­mu Mi­cha­lo­vi Ko­vá­čo­vi ml.. Po­kiaľ ide o sle­do­va­nie Bra­ňa Chi­la Ptá­ka, obv. G V uvie­dol, že po­kyn dal ria­di­teľ 2. sek­cie, kto­rý mu uvie­dol, že má súh­las od obv. I L.

Ob­vi­ne­ný I K uvie­dol, že sa ne­cí­ti byť vin­ný zo spá­chania skut­ku, za kto­rý je stí­ha­ný, ne­na­chá­dzal sa na mies­te, kto­ré sa uvá­dza v uz­ne­se­ní o stí­ha­ní. Aj je­ho tvr­de­nie je sna­hou zba­viť sa tres­tnej zod­po­ved­nos­ti a vy­vrá­te­né je vý­po­ved’ami je­ho pria­me­ho na­dria­de­né­ho sved­ka I i sved­ka M, kto­rí vi­de­li je­mu pri­de­le­né osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo dňa 31. 8. 1995 na Dol­no­zem­skej uli­ci a vý­po­ve­ďou sved­ka M, kto­rý ho mal spo­loč­ne s obv. R K pri­viezť kri­tic­ké­ho dňa z Ra­kús­ka, po­tom ako pre­viez­li Mi­cha­la Ko­vá­ča do Hain­bur­gu.

Ob­vi­ne­ný R K pop­rel spá­chanie skut­ku, tvr­dil, že kri­tic­ké­ho dňa os­la­vo­val vý­ro­čie svad­by. Aj je­ho tvr­de­nie je nep­res­ved­či­vé, a zo spá­chania skut­ku je ok­rem vý­po­ve­de sved­ka M us­ved­čo­va­ný aj vý­po­ve­ďou pria­me­ho na­dria­de­né­ho sved­ka I, pod­ľa kto­ré­ho sa mu mal na kon­špi­rač­nom by­te na Klad­nian­skej uli­ci priz­nať, že spo­lu s I K vy­vie­zol poš­ko­de­né­ho do Ra­kús­ka.

Ob­vi­ne­ný Ing. L K pop­rel spá­chanie tres­tné­ho či­nu a ob­ha­jo­val sa tým, že kri­tic­ké­ho dňa bol na po­ho­to­vos­tnom út­va­re po­li­caj­né­ho zbo­ru a od­ov­zdá­val vý­stroj, na­koľ­ko kon­čil slu­žob­ný po­mer. Zo spá­chania skut­ku je však us­ved­čo­va­ný vý­po­ve­ďou uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1006, pod­ľa kto­ré­ho sa mal po­die­ľať spo­loč­ne s ďal­ší­mi člen­mi „H sku­pi­ny“ na za­dr­ža­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča, pou­žil vo­či ne­mu fy­zic­ké ná­si­lie a mal za to dos­tať od­me­nu 50.000,- Sk.

Spá­chanie tres­tné­ho či­nu je preu­ká­za­né priz­na­ním ob­vi­ne­né­ho Mgr. R B, kto­rý pri vý­slu­chu pred vy­šet­ro­va­te­ľom uvie­dol, že na sle­do­va­nie dos­tal po­kyn od ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru, kto­rý mu bol pria­mym na­dria­de­ným a bol ním ob­vi­ne­ný JUDr. G V, CSc. Na zá­kla­de je­ho po­ky­nu dňa 31. 8. 1995 pri­vie­zol do mes­ta Svä­tý Jur prís­luš­ní­ka SIS O F, kto­ré­ho pri­de­lil prís­luš­ní­ko­vi na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Hyun­day. Svo­jou vý­po­ved’ou us­ved­ču­je ob­vi­ne­né­ho JUDr. G V, že asi 7 dní pred 31. 8. 1995 si za­vo­lal prís­luš­ní­kov z je­ho út­va­ru do kan­ce­lá­rie, me­dzi kto­rý­mi bol S, N a M a vy­svet­lil im, kde bý­va pre­zi­den­tov syn a ulo­žil im vy­ko­nať ohliad­ku mies­ta, po­ve­ril ich sle­do­va­ním za sú­čas­né­ho pou­ži­tia sle­do­va­cie­ho Mer­ce­de­su Benz 208D.

Ob­vi­ne­ný priz­nal, že ve­del, že d'al­šia sku­pi­na bu­de reali­zo­vať Mi­cha­la Ko­vá­ča a je­ho pria­my na­dria­de­ný mu po­ve­dal, že mu­sí za­bez­pe­čiť pries­tor za vo­zid­lom Ko­vá­ča, aby ne­doš­lo k zra­ne­niu reali­zač­nej sku­pi­ny. O za­dr­ža­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča in­for­mo­val obv. JUDr. G V, CSc., kto­rý mu dal po­kyn, aby o tom za­cho­vá­val ml­čan­li­vosť.

Po­tom, ako bo­li zve­rej­ne­né fo­tog­ra­fie bie­le­ho Mer­ce­de­su 208D, kto­rý bol pou­ži­tý na sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča, dal ob­vi­ne­ný JUDr. G V, CSc. po­kyn na je­ho pre­mas­ko­va­nie a na vý­me­nu skiel.

Ob­vi­ne­ný R B pri vý­slu­chu spra­co­val aj nák­res pos­ta­ve­nia vo­zi­diel v mo­men­te za­dr­ža­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča. Priz­nal tiež, že v noč­nej do­be z 30. 8. 1995 na 31. 8. 1995 na zá­kla­de po­ky­nu ob­vi­ne­né­ho JUDr. V sa zdr­žia­val spo­loč­ne s ďal­ším prís­luš­ní­kom SIS P C v mes­te Svä­tý Jur a mal zis­tiť, kto sa na­chá­dza s Mi­cha­lom Ko­vá­čom v aute pri je­ho náv­ra­te z Har­mó­nie do Pe­zin­ka. Na zá­kla­de po­ky­nu ria­di­te­ľa 46. od­bo­ru skon­čil po­ho­to­vosť o 1.30 hod. a už o 7.30 hod. rá­no sa mu hlá­sil do služ­by.

Sku­toč­nos­ti uvá­dza­né ob­vi­ne­ným Mgr. R B potvr­dzu­je aj ďal­ší prís­luš­ník sle­do­va­cie­ho út­va­ru obv. I M, stí­ha­ný za trest­ný čin nadr­žo­va­nia, kto­rý vo svo­jej vý­po­ve­di uvie­dol, že prís­luš­ní­ci SIS sle­do­va­li Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka, za­re­gis­tro­va­li, ako dvak­rát bol vo Svä­tom Ju­ri, pri­čom pr­vý krát sa roz­prá­val s Mi­cha­lom Ko­vá­čom a dru­hý krát, keď­že mu nik­to neot­vá­ral, vho­dil do schrán­ky list. Potvr­dil, že sle­do­va­cí spis „Únik“ je auten­tic­ký a že v ňom sú aj je­ho pod­pi­sy. Uvie­dol, že o sle­do­va­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča ne­bo­li uro­be­né zvod­ky, ne­bo­la v tom ča­se spra­co­va­ná žia­dosť o sle­do­va­nie a o sku­toč­nos­tiach zis­te­ných pri sle­do­va­ní bol in­for­mo­va­ný ria­di­teľ 46. od­bo­ru ob­vi­ne­ný JUDr. G V.

Uvie­dol, že mal ve­do­mosť o tom, že Ko­váč je me­dzi­ná­rod­ne hľa­da­ný, a že mô­že prísť zo stra­ny po­lí­cie k je­ho za­dr­ža­niu. Po­pí­sal, kto­rí prís­luš­ní­ci SIS sa zú­čas­tni­li na ak­cii 31. 8. 1995 a tak­tiež si­tuáciu pri za­dr­ža­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča. O pos­ta­ve­ní jed­not­li­vých vo­zi­diel pri za­dr­ža­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča pri vý­slu­chu spra­co­val nák­res.

Ob­vi­ne­ný I M uvie­dol, že sa ne­cí­ti byť vin­ný zo spá­chania skut­ku, pre kto­rý je stí­ha­ný. On ne­vy­ba­vo­val ali­bi pre Mer­ce­des, ale len od­vie­zol svoj­ho ko­le­gu do ob­ce Voj­ka nad Du­na­jom. Rov­na­ko ho do­vie­zol aj do skle­nár­stva Lo­žan na Ju­ri­go­vom ná­mes­tí, potvr­dil, že sk­lá da­li vy­ro­biť z ti­tu­lu mas­ko­va­nia slu­žob­né­ho vo­zid­la, kto­ré bo­li de­kon­špi­ro­va­né, av­šak ne­vie, kto ro­bil d'al­šie mas­ko­va­nie vo­zid­la Mer­ce­des 208D.

Spá­chanie tres­tné­ho či­nu za­vle­če­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča do cu­dzi­ny do­ku­men­tu­jú pí­som­né ma­te­riá­ly zo SIS ob­sa­hu­jú­ce sku­toč­nos­ti prís­ne taj­né­ho cha­rak­te­ru, tý­ka­jú­ce sa na­ria­de­ní ria­di­te­ľa SIS, or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry, sys­tém ria­de­nia 2. sek­cie SIS a od­bo­rov, kto­ré sa po­die­ľa­li na spá­cha­ní skut­ku, tzv. ľa­vých mien ob­vi­ne­ných, pri­de­le­ných mo­bil­ných te­le­fó­nov a osob­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel pou­ži­tých pri sle­do­va­ní, za­dr­ža­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča, je­ho pre­vo­ze do Ra­kús­ka i do­ve­ze­ní pá­cha­te­ľov z Ra­kús­ka na Slo­ven­sko.

Vy­ko­na­ným vy­šet­ro­va­ním bo­li jed­not­li­vé fá­zy tres­tnej čin­nos­ti za­do­ku­men­to­va­né vý­po­ved’ami sved­kov, lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi ako i vý­pis­mi spo­loč­nos­ti Euro­tel o te­le­fo­nic­kých kon­tak­toch me­dzi fun­kcio­nár­mi SIS a ria­dia­ci­mi dôs­toj­ník­mi.

Jed­noz­nač­ne sa potvr­di­la exis­ten­cia sle­do­va­cie­ho Mer­ce­de­su Benz 208D pou­ži­té­ho na sta­tic­ké sle­do­va­nie Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka v Bra­tis­la­ve a Mi­cha­la Ko­vá­ča vo Svä­tom Ju­ri.

Z lis­tin­ných dô­ka­zov vy­plý­va, že na zá­kla­de fak­tú­ry z 27. 5. 1994 bo­lo za­kú­pe­né vo­zid­lo pod kry­tím pre Mi­nis­ter­stvo vnút­ra SR od fir­my Hel­big, s.r.o. Bra­tis­la­va, za su­mu 1.071 763,- Sk. Na zá­kla­de žia­dos­ti z 1. 6. 1994 bol Mer­ce­des Benz 208D KB 3350, rok vý­ro­by 1993 za­evi­do­va­ný na kry­ciu fir­mu „Cen­trum eko­no­mic­kých in­for­má­cií“ a od 3. 6. 1994 da­ný do uží­va­nia Od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS s pri­de­le­nou ŠPZ BLC 87-29 vy­hra­de­nou pre SIS.

Dňa 5. 6. 1995 na vo­zid­lo bo­la pri­de­le­ná ŠPZ BHA 42-59, pou­ži­tá pri sle­do­va­ní Ko­vá­ča v dňoch 28. 8. 1995 až 31. 8. 1995.

Pod­ľa kni­hy pre­vádz­ky Mer­ce­de­su dňa 31.8.1995 je v nej vy­zna­če­ná fik­tív­na jaz­da v Bra­tis­la­ve v ča­se od 5.40 hod. do 6.16 hod. s naj­az­de­ním 5 km, ho­ci v tom ča­se bo­lo za­par­ko­va­né vo Svä­tom Ju­ri. Z vý­po­ve­de sved­ka T K, ve­dú­ce­ho auto­dop­ra­vy SIS vy­plý­va, že v sep­tem­bri 1995 od­ov­zdal všet­ky dok­la­dy pra­cov­ní­ko­vi SIS A / pra­vým me­nom A/ a potvr­dil tiež pra­vosť pro­to­ko­lu o od­ov­zda­ní dok­la­du čís­lo 1 1 1018.

Sle­do­va­nie Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka, pra­cov­né po­ra­dy prís­luš­ní­kov SIS dňa 13. 8. 1995 na Kop­čian­skej uli­ci a v iných ob­jek­toch SIS s oh­ľa­dom na to, kto­rý ria­dia­ci prís­luš­ník SIS ich zvo­lá­val, bo­li potvr­de­né vý­po­ved’ami prís­luš­ní­kov, kto­rí sa zú­čas­tni­li sle­do­va­nia. Ich tvr­de­nia sa zho­du­jú s ob­sa­hom sle­do­va­cie­ho spi­su SIS s kry­cí­mi me­na­mi i znak­mi, pod kto­rý­mi v tom­to prí­pa­de vy­stu­po­va­li, a potvr­dzu­jú vý­po­veď poš­ko­de­né­ho Mi­cha­la Ko­vá­ča v tom sme­re, že Bra­ňo Chi­lo Pták sa sna­žil nad­via­zať s ním kon­takt a pod rôz­ny­mi zá­mien­ka­mi ho vy­lá­kať z do­mu do ero­tic­ké­ho sa­ló­nu resp. do za­hra­ni­čia.

Ich ob­sah zod­po­ve­dá pô­vod­ným tvr­de­niam bý­va­lé­ho prís­luš­ní­ka SIS O F, kto­rý už v ro­ku 1995 vy­po­ve­dal o po­die­le SIS na sle­do­va­ní Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka, Mi­cha­la Ko­vá­ča, a vy­jad­ro­val sa o tom pred re­dak­to­rom Sme, sved­kom P T, kto­rý ich potvr­dil svo­jou vý­po­ve­ďou pred vy­šet­ro­va­te­ľom. Ok­rem vý­po­ve­dí prís­luš­ní­kov SIS R Š, J M, R I, M K je to do­lo­že­né aj ob­sa­hom sle­do­va­cie­ho spi­su pod kry­cím náz­vom „Unik“.

Rov­na­ko je preu­ká­za­né aj sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča v mes­te Svä­tý Jur v pos­led­nom augus­to­vom týž­dni ro­ku 1995. Z vý­po­ve­dí ra­do­vých sle­do­va­čov P, M, J, R i uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1002 vy­plý­va, že sa po­die­ľa­li na sle­do­va­ní po­mo­cou Mer­ce­de­su 208D, kto­ré­ho vý­skyt na ro­hu No­vej Pe­zin­skej uli­ce a Kra­jin­skej ces­ty pred do­mom čís­lo 2 potvr­dzu­jú vý­po­ve­de oby­va­te­ľov Svä­té­ho Ju­ru, sved­ky­ne Ľ Č, V G, P H a D S.

Sve­dok R K, oby­va­teľ do­mu čís­lo 2 na No­vej Pe­zin­skej uli­ci od 28.8.1995 za­re­gis­tro­val Mer­ce­des so štát­nou poz­ná­va­cou znač­kou Bra­tis­la­va – vi­diek s ná­lep­ka­mi čes­kej fir­my na kli­ma­ti­zá­ciu pred svo­jim do­mom. V noč­nej do­be z 30. 8. na 31. 8.1995 za­re­gis­tro­val ruch pri Mer­ce­de­se, pri kto­rom vi­del vo­zid­lo li­mu­zí­nu s ŠPZ BLD 42-95. Poz­na­čil si úda­je na útr­žok No­vé­ho ča­su, kto­rý od­ov­zdal prís­luš­ní­kom Po­li­caj­né­ho zbo­ru SR a kto­rý tvo­rí sú­časť pô­vod­né­ho vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su.

Vý­skyt tých­to vo­zi­diel potvr­dil aj stro­jom pí­sa­ný list ad­re­so­va­ný man­žel­ke poš­ko­de­né­ho, kde pi­sa­teľ uvie­dol ty­py vo­zi­diel a štát­ne poz­ná­va­cie znač­ky. Zis­te­nia­mi vy­šet­ro­va­te­ľov sa preu­ká­za­lo, že iš­lo o osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lá, na kto­rých jaz­di­li prís­luš­ní­ci sle­do­va­cie­ho út­va­ru SIS j N, I M a D R.

Okol­nos­ti, za kto­rých bol dňa 31. 8. 1995 za­blo­ko­va­ný Mi­chal Ko­váč a nes­kôr za­dr­ža­ný „H sku­pi­nou“ potvr­dzu­je vý­po­ved' uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1006 i sved­ka F H, jaz­dia­ce­ho z Bra­tis­la­vy sme­rom do Svä­té­ho Ju­ra, kto­rý dňa 31. 8. 1995 o 10.45 hod. vi­del pred ob­cou 9 áut, pri­čom nak­res­lil plán pos­ta­ve­nia vo­zi­diel, a je­ho tvr­de­nia sa zho­du­jú s vy­jad­re­nia­mi prís­luš­ní­kov sle­do­va­cie­ho út­va­ru, v akom pos­ta­ve­ní bo­li vo­zid­lá.

Spá­chanie skut­ku potvr­dzu­je vý­po­veď poš­ko­de­né­ho Mi­cha­la Ko­vá­ča, kto­rý pod­rob­ne po­pí­sal aké au­tá ho pred­beh­li, blo­ko­va­li, ako bo­li ob­le­če­ní mu­ži, kto­rí ho za­dr­ža­li a pou­ži­li pro­ti ne­mu fy­zic­ké ná­si­lie. To, že vo­či ne­mu bo­lo pou­ži­té fy­zic­ké ná­si­lie, je potvr­de­né le­kár­skym vy­šet­re­ním v Ra­kús­ku 1. 9. 1995 vy­ko­na­né­ho dr. M.

Zo zá­zna­mu vy­plý­va, že poš­ko­de­ný mal vľa­vo na če­le 3 cm od­re­ni­nu, na pra­vom oku kr­vnú po­dlia­ti­nu a na poh­lav­nom úde v stre­de čer­ve­né škvr­ny. Dy­cho­vou skúš­kou z 31. 8. 1995 o 21.45 hod. bo­lo v kr­vi zis­te­né 0,65 pro­mi­le al­ko­ho­lu. Akút­na in­toxiká­cia nas­ta­la u poš­ko­de­né­ho v do­be me­dzi 12.00 hod. a 14.00 hod., ked' upa­dol do bez­ve­do­mia a spán­ku a to­to moh­lo byť spô­so­be­né aj v dôs­led­ku nad­mer­né­ho po­ži­tia al­ko­ho­lu.

Pod­ľa vy­jad­re­nia le­ká­ra v prí­pa­de vy­pi­tia väč­šie­ho množ­stva ako 1 li­ter by mal v kr­vi 4,8–5 pro­mi­le al­ko­ho­lu, čo by vie­dlo k je­ho smr­ti.

Z vy­jad­re­nia sved­ka MUDr. H vy­plý­va, že dňa 31. 8. 1995 o 22.00 hod. vi­del Ko­vá­ča v ne­moc­ni­ci, pri­čom si za­pa­mä­tal, že má ne­sú­mer­nú tvár, opuch líc­nej kos­ti, na oku kr­vnú po­dlia­ti­nu, pá­chol al­ko­ho­lom a špi­na­vý bol od bie­le­ho pra­chu aj na čas­ti tvá­re. O tom, ako vy­ze­ral zhod­ne vy­po­ve­da­li otec poš­ko­de­né­ho i sve­dok M.

V rám­ci vy­šet­ro­va­nia sa po­da­ri­lo zis­tiť, kde sa na­chá­dza jed­no z osob­ných mo­to­ro­vých vo­zi­diel, kto­ré bo­li pou­ži­té pri blo­ko­va­ní Mer­cde­su Mi­cha­la Ko­vá­ča a na je­ho pre­voz z mies­ta za­dr­ža­nia a to, Seat To­le­do, ŠPZ BLE 75-67, kto­ré bo­lo od 8. 6. 1995 evi­do­va­né na ve­dú­ce­ho od­bo­ru špe­ciál­nych ope­rá­cií 2. sek­cie SIS Mgr. J I.

Dňa 13. 3. 1996 bo­lo pre­ve­de­né na JUDr. F, by­tom v Sta­rej Ľubov­ni a bo­la mu pri­de­le­ná no­vá ŠPZ SLA 31-67. U oboch tých­to vo­zi­diel je uvá­dza­né to­tož­né os­ved­če­nie, tech­nic­ký preu­kaz čís­lo SC 038152. Dňa 25. 6. 1999 bo­la vy­ho­to­ve­ná fo­to­do­ku­men­tá­cia z ohliad­ky toh­to mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, kto­rá je sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, pri­čom poš­ko­de­ný Mi­chal Ko­váč po pred­lo­že­ní fo­to­do­ku­men­tá­cie opoz­nal vo­zid­lo pod­ľa vnú­tor­ných po­ťa­hov.

Z kni­hy pre­vádz­ky osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la vy­plý­va, že sa ma­lo kri­tic­ké­ho dňa v do­be od 6.30 hod. do 23.00 hod. na­chá­dzať v mes­te Ža­rno­vi­ca. Te­da je v nej uve­de­ná fik­tív­na jaz­da, ho­ci kri­tic­ké­ho dňa bo­lo pou­ži­té na od­ve­ze­nie za­dr­ža­né­ho Mi­cha­la Ko­vá­ča.

Prís­luš­ní­ci tzv. „H sku­pi­ny“ ob­vi­ne­ní Ing. L K, Ing. M L, M Š a J Z nespĺňa­li pod­mien­ky uve­de­né v § 11 ods. 1 písm. c/zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z., pre­to­že v ich prí­pa­de neš­lo o oso­by ko­na­jú­ce v pros­pech in­for­mač­nej služ­by. Spá­chanie tres­tnej čin­nos­ti tý­mi­to oso­ba­mi je potvr­de­né pre­dov­šet­kým vý­po­ve­ďou uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1006, z kto­rej vy­plý­va, že vo­či poš­ko­de­né­mu Mi­cha­lo­vi Ko­vá­čo­vi pou­ži­li fy­zic­ké ná­si­lie, pri­čom tí­to sa ma­li vy­jad­ro­vať, že ho ma­li zbiť via­cej, aby si me­nej pa­mä­tal. Za tú­to služ­bu dos­ta­li od­me­nu po 50.000,- Sk.

Po­hyb Mer­ce­de­su dňa 31. 8. 1995 vo Vaj­no­roch je preu­ká­za­ný vý­po­ve­ďou sved­ka Pok­riv­čá­ka, pri­čom v tom ča­se bol eš­te mož­ný pre­jazd sme­rom na Vaj­no­ry, na­koľ­ko preh­ra­de­nie jaz­dné­ho pru­hu bo­lo us­ku­toč­ne­né až v ro­ku 1998.

Po­kiaľ ide o ob­vi­ne­ných R K a I K, spá­chanie tres­tnej čin­nos­ti je preu­ká­za­né vý­po­ve­ďou ich pria­me­ho na­dria­de­né­ho sved­ka J I, kto­rý spo­loč­ne so sved­kom Muz­slayom vi­del 31. 8. 1995 na Dol­no­zem­skej uli­ci v Petr­žal­ke od­sta­ve­né vo­zid­lo Kia Sep­hia ŠPZ BLE 83-63, kto­ré mal pri­de­le­né obv. I K.

Rov­na­ko potvr­dil, že obv. R K sa mu priz­nal, že spo­loč­ne s obv. I K vy­viez­li Mi­cha­la Ko­vá­ča do Ra­kús­ka. Z vý­po­ve­de sved­ka Iva­na vy­plý­va, že ob­vi­ne­ný I K ťaž­ko psy­chic­ky nie­sol fakt, že je­ho fo­tog­ra­fia z osob­ných ma­te­riá­lov na zá­kla­de ano­nym­né­ho lis­tu bo­la do­ru­če­ná vy­šet­ro­va­te­ľo­vi v sep­tem­bri 1995 a bo­la ob­sa­hom vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su.

Fakt, že 31. 8. 1995 sa na­chá­dza­li v Hain­bur­gu, potvr­dzu­je vý­po­veď sved­ka S M, vo­di­ča ochran­cu kan­ce­lá­rie ria­di­te­ľa 2. sek­cie, kto­rý na po­kyn JUDr. S ich pri­vie­zol z Ra­kús­ka cez hra­nič­ný prie­chod Kit­tsee-Ja­rov­ce.

Spá­chanie tres­tné­ho či­nu ob­vi­ne­ným M L je preu­ká­za­né jed­nak zá­zna­mom z kni­hy slu­žieb, v kto­rej je uve­de­ný je­ho vý­skyt na hra­nič­ných prie­cho­doch Ja­rov­ce a Petr­žal­ka, a jed­nak vý­po­ved’ami služ­bu­ko­na­jú­cich prís­luš­ní­kov sved­kov J P, M S, L S, R M, J M, F G, z kto­rých vy­plý­va, že dňa 30. 8. 1995 o 20.00 hod. pri­šiel na hra­nič­ný prie­chod v Ja­rov­ciach a o 21.15 hod. pri­tom ako te­le­fo­no­val zo slu­žob­nej mies­tnos­ti po­žia­dal sved­ka M, aby ne­bol prí­tom­ný pri ho­vo­re.

Pri stret­nu­tí dňa 31. 8. 1995 o 7.30 hod. na je­ho otáz­ku, čo tu ro­bí od­po­ve­dal, že sa to nez­reali­zo­va­lo. Z vý­po­ve­dí d'al­ších sved­kov vy­plý­va, že dňa 31. 8. 1995 vi­de­li v di­plo­ma­tic­kej zó­ne po­hy­bo­vať sa bý­va­lé­ho prís­luš­ní­ka poh­ra­nič­nej strá­že, v sú­čas­nos­ti pra­cov­ní­ka SIS obv. M L, kto­rý viac­krát vo­lal zo slu­žob­né­ho te­le­fó­nu. Sved­ko­vi S ozná­mil, že je tu kvô­li vo­zid­lu a bu­de sa po­hy­bo­vať v zó­ne di­plo­ma­tov, a po 17.00 hod. v je­ho prí­tom­nos­ti od­ov­zdal sprá­vu – všet­ko je v po­riad­ku – a čer­ve­ným Mer­ce­de­som od­išiel cez di­plo­ma­tic­kú zó­nu do Ra­kús­ka.

Z vý­po­ve­de d’al­šie­ho prís­luš­ní­ka pa­so­vej kon­tro­ly vy­plý­va, že sa sta­lo pr­vý krát, aby SIS pria­mo na hra­nič­nom prie­cho­de mo­ni­to­ro­va­la po­hyb mo­to­ro­vých vo­zi­diel.

Spá­chanie tres­tnej čin­nos­ti je d'alej preu­ká­za­né vý­slu­chom uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1001, kto­rý na zá­kla­de po­ky­nu ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS dňa 31. 8. 1995 za­vo­lal na po­li­caj­nú sta­ni­cu v Hain­bur­gu vý­skyt vo­zid­la s oso­bou, na kto­rú bol vy­da­ný me­dzi­ná­rod­ný za­ty­kač.

Ďalej vý­po­ve­ďou uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1002, kto­rý potvr­dil, že z Mer­ce­de­su 208D sle­do­val po­hyb Mi­cha­la Ko­vá­ča v mes­te Svä­tý Jur a v tom­to vo­zid­le ho vy­strie­dal dňa 31. 8. 1995 prís­luš­ník SIS D H. Potvr­dil, že spo­je­nie me­dzi prís­luš­ník­mi bo­lo za­bez­pe­če­né po­mo­cou rá­dios­ta­ni­ce, pri­čom vnú­tor­né za­ria­de­nie bo­lo pris­pô­so­be­né na nep­retr­ži­té sle­do­va­nie a uvie­dol tiež, kto­rí prís­luš­ní­ci SIS a na akých vo­zid­lách jaz­di­li pri sle­do­va­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča.

Uta­je­ný sve­dok čís­lo 1003 rep­ro­du­ko­val to, čo sa doz­ve­del o za­vle­če­ní, pri­čom skon­šta­to­val, že týž­deň po úno­se vi­del ob­vi­ne­né­ho Mgr. M H so zme­ne­ným vý­zo­rom, pre­to­že bol do­ho­la os­tri­ha­ný, ho­ci pred­tým no­sil dlh­šie zvl­ne­né vla­sy.

Rov­na­ko vy­po­ve­dal aj sve­dok K o zme­ne­nom vý­zo­re d'al­ších prís­luš­ní­kov sle­do­va­cie­ho út­va­ru, kto­rí po za­vle­če­ní za­ča­li no­siť dl­hé vla­sy, fú­zy, oku­lia­re a čiap­ky, aby zme­ni­li svoj vý­zor.

Sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su je aj pre­pis mag­ne­to­fó­no­vé­ho zá­zna­mu, roz­ho­vo­ru ria­di­te­ľa 2. sek­cie SIS JUDr. S v pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho so zá­stup­com ria­di­te­ľa sek­cie vy­šet­ro­va­nia Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR JUDr. Š, i pos­kyt­nu­tý roz­ho­vor pre den­ník Plus 7 dní, v kto­rých uvie­dol, že ob­vi­ne­ný Ing. I L mu dal ús­tne po­ky­ny na sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča, ur­če­nie vo­zi­diel a prís­luš­ní­kov SIS na sta­no­viš­te na Dol­no­zem­skej ces­te o spl­ne­ní kto­rých ho in­for­mo­val dňa 31. 8. 1995 o 10.00 hod. na Kop­čian­skej uli­ci. Prí­tom­nosť ob­vi­ne­né­ho Ing. L v tom­to ob­jek­te potvr­dil aj sve­dok L.

Rov­na­ko JUDr. S potvr­dil, že ob­vi­ne­ný JUDr. G V, CSc. in­for­mo­val obv. Ing. L o pl­ne­ní úloh ním po­dria­de­ný­mi prís­luš­ník­mi SIS o si­tuá­cii v mes­te Svä­tý Jur. Pros­tred­níc­tvom mo­bil­né­ho te­le­fó­nu pri­jí­mal sprá­vy a na zá­kla­de po­ky­nov obv. Ing. I L roz­ho­do­val o d'al­šom pos­tu­pe. Naj­mä po­kiaľ ide o umies­tne­nie osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la s poš­ko­de­ným Ko­vá­čom do Hain­bur­gu i prí­kaz vy­slať prís­luš­ní­ka SIS na te­le­fo­no­va­nie na Po­li­caj­nú sta­ni­cu.

Z pri­po­je­né­ho zá­zna­mu te­le­fo­nic­ké­ho roz­ho­vo­ru me­dzi ob­vi­ne­ným Ing. I L a M sú zrej­mé ta­ké de­tai­ly, z kto­rých je zrej­mé, že ob­vi­ne­ný Ing. I L ve­del pod­rob­nos­ti o za­vle­če­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča do cu­dzi­ny, a ten­to te­le­fo­nát pres­ne za­pa­dá do mo­zai­ky te­le­fo­nic­kých kon­tak­tov me­dzi obv. JUDr. V ,CSc. a obv. Mgr. B a obv. Mgr. H a obv. S i ria­di­te­ľom2. sek­cie SIS JUDr. S dňa 31. 8. 1995.

Prí­tom­nosť ob­vi­ne­né­ho Ing. I L na Úra­de vlá­dy dňa 31. 8. 1995 potvr­dzu­jú vý­po­ve­de sved­kov J L a JUDr. M, z kto­rých vy­plý­va, že asi po 10.30 hod. sa dos­ta­vil na Úrad vlá­dy Ing. I L a po­žia­dal sved­ky­ňu, aby ozná­mi­la pred­se­do­vi vlá­dy, že je tu, na­čo Vla­di­mír Me­čiar pre­ru­šil ro­ko­va­nie a spo­loč­ne s obv. Ing. I L opus­ti­li mies­tnosť, pri­čom v oso­bit­nej mies­tnos­ti sa spo­lu roz­prá­va­li prib­liž­ne 20-30 mi­nút.

Po­tom obv. Ing. I L z bu­do­vy od­išiel a do skon­če­nia ro­ko­va­nia sa nev­rá­til na Úrad vlá­dy SR.

Tres­tná čin­nosť ob­vi­ne­ných je do­ku­men­to­va­ná aj ďal­ší­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi ob­siah­nu­tý­mi v jed­not­li­vých vy­šet­ro­va­cích spi­soch. A to zá­zna­mom o tom, že otec poš­ko­de­né­ho sa doz­ve­del o za­vle­če­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča dňa 31. 8. 1995 o 21.30 hod. na Tá­loch, vo­lal mi­nis­tro­vi vnút­ra SR Hu­de­ko­vi, s kto­rým sa stre­tol 1. 9. 1995 o 1.30 hod. na prie­cho­de v Petr­žal­ke a so syn­om o 2.30 hod. v Hain­bur­gu, zá­zna­mom prís­luš­ní­ka ope­rač­né­ho stre­dis­ka pplk. K na úra­de ochra­ny ús­tav­ných či­ni­te­ľov z 31. 8. 1995, z kto­ré­ho vy­plý­va, že man­žel­ka poš­ko­de­né­ho Mi­cha­la Ko­vá­ča o 20.50 hod. te­le­fo­nic­ky ozná­mi­la une­se­nie jej man­že­la, zá­zna­mom prís­luš­ní­ka PZ npor. S z 1. 9. 1995 o ozná­me­ní za­vle­če­nia do cu­dzi­ny Ing. Mi­cha­lom Ko­vá­čom st., zá­pis­ni­cou o ob­hliad­ke mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la Mer­ce­des 190D ŠPZ BLD 46-41 na Ra­čian­skej uli­ci č. 46 v Bra­tis­la­ve dňa 1.9.1995 o 3.40 hod., zá­zna­mom o ohliad­ke mies­ta či­nu dňa 1.9.1995 o 10.45 hod. na úse­ku 12. – 14. km štát­nej ces­ty II/502, 246 met­rov za dop­rav­nou znač­kou „Ko­niec mes­ta Svä­tý Jur“, sprá­vou v rá­diu Twist z 1. 9. 1995 o za­vle­če­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča ml. do cu­dzi­ny po te­le­fo­nic­kej in­for­má­cii ho­vor­cu pre­zi­den­ta re­pub­li­ky Š o 7.30 hod., zá­zna­mom pplk. M o pre­hliad­ke pries­to­ru od sys­té­mu Slo­va­kia po Vaj­no­ry dňa 2. 9. 1995 v do­be od 13.00 hod. do 17.00 hod. s cie­ľom hľa­da­nia fliaš od whis­ky a zá­pis­ni­cou z 2. 9. 1995 o vy­da­ní 7 ku­sov faxových správ pod­ľa § 78 Tr. por. Ing. Mi­cha­lom Ko­vá­čom st., náj­de­ných v od­kla­da­com pries­to­re Mer­ce­de­su Benz a od­cu­dze­ných z do­mu poš­ko­de­né­ho, kto­rých ori­gi­ná­ly si po­ne­cha­la ra­kús­ka po­lí­cia a tý­ka­li sa ko­reš­pon­den­cie me­dzi JUDr. H a práv­nym zá­stup­com B v do­be od 4. 8. 1995 do 16. 8. 1995 ob­sa­hom kto­rých bo­lo up­res­ne­nie ter­mí­nu vý­slu­chu Ing. Mi­cha­la Ko­vá­ča, kto­rý sa mal us­ku­toč­niť v do­be od 12. 9. 1995 do 22. 9. 1995 na veľ­vys­la­nec­tve Spol­ko­vej re­pub­li­ky Ne­mec­ko v Bra­tis­la­ve.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu vy­plý­va, že poš­ko­de­ný v do­be od 24. 8. 1995 do 30. 8. 1995 mal v op­ra­ve osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Mer­ce­des a z to­ho dô­vo­du pá­cha­te­lia ne­moh­li us­ku­toč­niť je­ho za­dr­ža­nie, pre­to­že na reali­zo­va­nie svoj­ho zá­me­ru pot­re­bo­va­li jed­noz­nač­ne je­ho osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo.

Vo ve­čer­ných ho­di­nách 30. 8. 1995 sle­do­va­li poš­ko­de­né­ho v ob­las­ti Har­mó­nie, av­šak za­dr­ža­nie neus­ku­toč­ni­li z to­ho dô­vo­du, že s ním v aute sa na­chá­dza­la je­ho man­žel­ka, kto­rej prí­tom­nosť by skom­pli­ko­va­la si­tuáciu.

Ukon­če­nie ak­cie v noč­nej do­be z 30. 8. na 31. 8. 1995 do­ku­men­tu­je te­le­fo­nic­ký kon­takt me­dzi obv. Ing. L a obv. Mgr. H o 1.42 hod., d'alej po­kyn obv. JUDr. V obv. B, aby o 1.30 hod. opus­til sta­no­viš­te vo Svä­tom Ju­ri a po­kyn vo­di­čo­vi M o 01.00 hod. na náv­rat na Slo­ven­sko, kto­rý v Kit­tsee ča­kal na dvoch prís­luš­ní­kov SIS.

Z vý­po­ve­de ot­ca poš­ko­de­né­ho vy­plý­va mo­tív ko­na­nia pá­cha­te­ľov. Z vý­po­ve­de je­ho pria­te­ľov je zrej­mé, kde sa Mi­chal Ko­váč zdr­žia­val pred svo­jim za­dr­ža­ním a z vý­po­ve­de man­žel­ky poš­ko­de­né­ho vy­plý­va, za akých okol­nos­tí a v kto­rom ča­so­vom inter­va­le od­išiel dňa 31. 8. 1995 z ro­din­né­ho do­mu.

Po­kiaľ ide o trest­ný čin nadr­žo­va­nia, pre kto­rý je stí­ha­ný obv. I M, ten­to je preu­ká­za­ný jed­nak vý­po­ve­ďou uta­je­né­ho sved­ka, kto­rý potvr­dil, že bol za ním O F spo­lu s ob­vi­ne­ným I M, kto­rí žia­da­li od ne­ho ali­bi v sú­vis­los­ti s čier­nou jaz­dou, kto­ré ma­li us­ku­toč­niť na Mer­ce­de­se, kto­ré­ho ŠPZ za­čí­na­la pís­me­na­mi BHH. Ali­bi po­ža­do­va­li na ob­do­bie od 28. 8. 1995 do 31. 8. 1995. Nav­ští­vi­li ho dňa 6. 9. 1995 vo Voj­ke nad Du­na­jom, pri­čom pod­ľa fo­toal­bu­mu opoz­nal obv. I M.

Po­kiaľ ide o za­bez­pe­čov­nie skiel v skle­nár­stve Lo­žan, to­to je preu­ká­za­né vý­po­ve­ďou sved­ky­ne S, kto­rá uvied­la, že tam bol prí­tom­ný ob­vi­ne­ný I M, kto­rý mal v tom ča­se na se­be ob­lek a za­pla­til za sk­lá su­mu 2.766,- Sk, pri­čom ho opoz­na­la vo fo­toal­bu­me ako mu­ža pod čís­lom 7 a O F pod čís­lom 2.

Sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su je ús­tri­žok o za­pla­te­ní su­my 2.766,- Sk za sk­lá s dá­tu­mom 13. 9. 1995 o 13.15 ho­di­ne.

Pod­ľa § 1 ods. 2 zá­ko­na č. 46/1993 Z.z. in­for­mač­ná služ­ba ako štát­ny or­gán Slo­ven­skej re­pub­li­ky má pô­sob­nosť vo ve­ciach ochra­ny ús­tav­né­ho zria­de­nia, vnú­tor­né­ho po­riad­ku a bez­peč­nos­ti štá­tu v roz­sa­hu vy­me­dze­nom tým­to zá­ko­nom, pri­čom vo svo­jej čin­nos­ti sa spra­vu­je Ústa­vou, ús­tav­ný­mi zá­kon­mi a os­tat­ný­mi všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi pred­pis­mi.

Sle­do­va­nie Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka i Mi­cha­la Ko­vá­ča bo­lo v roz­po­re s pos­la­ním a úlo­ha­mi SIS i vnút­ro­re­zor­tný­mi smer­ni­ca­mi, pre­to­že tie­to oso­by ne­vy­ví­ja­li čin­nosť oh­ro­zu­jú­cu ús­tav­né zria­de­nie, územ­nú ce­lis­tvosť, zvr­cho­va­nosť a bez­peč­nosť Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

V prí­pa­de ich sle­do­va­nia neš­lo o or­ga­ni­zo­va­ný te­ror­izmus, poš­ko­dzo­va­nie spra­vo­daj­ských slu­žieb ale­bo únik úda­jov ob­sa­hu­jú­cich sku­toč­nos­ti tvo­ria­ce štát­ne ta­jom­stvo. Te­da SIS nepl­ni­la úlo­hy pod­ľa § 2 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z.

Pos­tup pri sle­do­va­ní Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka i Mi­cha­la Ko­vá­ča bol v roz­po­re s § 10 ods. 1 zá­ko­na o SIS, pre­to­že in­for­ma­tív­no – ope­ra­tív­ne a in­for­mač­no – tech­nic­ké pros­tried­ky ne­bo­li pou­ži­té na pl­ne­nie úloh pod­ľa toh­to zá­ko­na. Na­vy­še o pou­ži­tí sle­do­va­nia osôb a ve­cí pod­ľa § 11 ods. 2 ne­roz­ho­dol ria­di­teľ SIS ale­bo ním po­ve­re­ný prís­luš­ník a v prí­pa­de od­po­čú­va­nia, vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov ne­dal pre­chá­dza­jú­ci pí­som­ný súh­las prís­luš­ný sud­ca bý­va­lé­ho Mes­tské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve pod­ľa § 13 ods. 2 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z., ako to vy­plý­va zo sta­no­vis­ka ná­mes­tní­ka pred­se­du Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve zo dňa 20. 3. 2000 sp. zn. Spr 3182/2000.

Pri sle­do­va­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča ne­bol za­lo­že­ný sle­do­va­cí spis a v prí­pa­de Bra­ňa Chi­la-Ptá­ka až deň po za­ča­tí sle­do­va­nia pod kry­cím náz­vom „Únik“, pri­čom ten­to bol ve­de­ný v roz­po­re s na­ria­de­ním ria­di­te­ľa SIS čís­lo 17/1994 a na­ria­de­ním ria­di­te­ľa od­bo­ru sle­do­va­nia a ope­ra­tív­nej tech­ni­ky SIS čís­lo 4/1994, pre­to­že sa v ňom na­chá­dza­li ma­te­riá­ly osôb z af­ric­kých kra­jín ne­sú­vi­sia­ce so sle­do­va­ným Bra­ňo Chi­lo Ptá­kom.

Ob­vi­ne­ný Ing. Ivan lexa ako ria­di­teľ SIS, ob­vi­ne­ný JUDr. G V, CSc., ako ria­di­teľ 46. od­bo­ru SIS, ob­vi­ne­ný R B, ako ve­dú­ci 1. od­de­le­nia 46. od­bo­ru SIS, JUDr. M L ako ve­dú­ci in­špek­cie 2. sek­cie SIS, Mgr. H a P S ma­li pos­ta­ve­nie ve­rej­ných či­ni­te­ľov pod­ľa § 89 ods. 9 Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­to­že ako prís­luš­ní­ci štát­ne­ho or­gá­nu SIS sa po­die­ľa­li na pl­ne­ní úloh spo­loč­nos­ti štá­tu a pou­ží­va­li pri­tom prá­vo­moc, kto­rá im bo­la zve­re­ná v rám­ci zod­po­ved­nos­ti za pl­ne­nie tých­to úloh.

Po ob­jek­tív­nej strá­ke svo­jím ko­na­ním napl­ni­li zá­kon­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 158 ods. 1 písm. a/Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­to­že vy­ko­ná­va­li prá­vo­moc spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu a po­ru­ši­li zá­kon o SIS i vnút­ro­re­zor­tné pred­pi­sy a na­ria­de­nie ria­di­te­ľa SIS.

Po sub­jek­tív­nej strán­ke v ich ko­na­ní ide o pria­my úmy­sel pod­ľa § 4 písm. a/Tres­tné­ho zá­ko­na, na­koľ­ko chce­li svo­jím ko­na­ním po­ru­šiť zá­ujem štá­tu na riad­nom roz­ho­do­va­ní o prá­vach fy­zic­kých a práv­nic­kých osôb ve­rej­ný­mi či­ni­teľ­mi v rám­ci ich prá­vo­mo­ci a v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom. Pri skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 158 Tres­tné­ho zá­ko­na úmy­sel za­hr­ňu­je spô­so­be­nie ško­dy iné­mu, pri­čom zá­ko­no­dar­ca ško­dou mal na mys­li nie­len sku­toč­ne fy­zic­ké poš­ko­de­nie ve­ci, ale­bo iné ma­te­riál­ne dôs­led­ky ko­na­nia pá­cha­te­ľa, ale aj ško­du na zdra­ví, na prá­vach, uj­mu na cti i mo­rál­nu ško­du.

V da­nom prí­pa­de bo­li poš­ko­de­né prá­va Mi­cha­la Ko­vá­ča za­ru­če­né Ústa­vou a uve­de­né v člán­koch 16 ods. 1, 17 ods. 1, 20 ods. 1 a 23 ods. 4.

Ob­vi­ne­ný Mgr. M H tým, že v roz­po­re so zá­ko­nom o SIS vy­tvo­ril sku­pi­nu, kto­rej čin­nosť ne­bo­la v sú­la­de s pos­la­ním SIS ako štát­ne­ho or­gá­nu, kto­rý pod­ľa § 2 ods. 1 zá­ko­na čís­lo 46/1993 Z. z. len zís­ka­va, sús­tre­ďu­je a vy­hod­no­cu­je in­for­má­cie o or­ga­ni­zo­va­nom zlo­či­ne a čin­nos­ti oh­ro­zu­jú­cej ús­tav­né zria­de­nie a ne­vy­ko­ná­va ak­tív­nu čin­nosť, napl­nil zá­kon­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 158 ods. 1 písm. a/Tres­tné­ho zá­ko­na.

Na­viac „H sku­pi­na“ pri za­dr­ža­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča ml. tým, že pred­stie­ra­la, že ide o prís­luš­ní­kov po­li­caj­né­ho zbo­ru, pou­ží­va­la za tým úče­lom neop­ráv­ne­ne ozna­če­nie žl­tý­mi pás­ka­mi s ná­pi­som POLÍCIA, os­vo­jo­va­la si prá­va, kto­ré jej pod­ľa zá­ko­na o SIS ne­pat­ri­li.

Pod­ľa § 89 ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na trest­ný čin je spá­cha­ný so zbra­ňou, ak pá­cha­teľ ale­bo s je­ho ve­do­mím niek­to­rý zo spolu­pá­cha­te­ľov pou­ži­je zbraň na útok, na pre­ko­na­nie ale­bo za­me­dzenie od­po­ru ale­bo ak ju na ten­to účel má pri se­be. Zbra­ňou sa ro­zu­mie čo­koľ­vek, čím mož­no uro­biť útok pro­ti te­lu dô­raz­nej­ším. Pod­ľa vý­po­ve­de poš­ko­de­né­ho Mi­cha­la Ko­vá­ča pri za­dr­ža­ní pou­ži­li vo­či ne­mu hroz­bu strel­nej zbra­ne a pri prep­ra­ve sme­rom na Vaj­no­ry mu dá­va­li po­mo­cou pa­ra­ly­zá­to­ra elek­tro­šo­ky.

Or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou pre úče­ly zá­ko­na čís­lo 249/1994 Z. z. sa ro­zu­mie naj­me­nej troj­člen­ná sku­pi­na pá­cha­te­ľov ale­bo účas­tní­kov, kto­rá sa spo­ji­la na spá­chanie tres­tné­ho či­nu uve­de­né­ho v tom­to zá­ko­ne, ak sa ich ko­na­nie vy­zna­ču­je ur­či­tou koor­di­no­va­nos­ťou.

Or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou sa ro­zu­mie zdru­že­nie via­ce­rých osôb, v kto­rom sa us­ku­toč­ni­la ur­či­tá deľ­ba úloh me­dzi jed­not­li­vých čle­nov zdru­že­nia a kto­ré­ho čin­nosť sa v dôs­led­ku to­ho vy­zna­ču­je plá­no­vi­tos­ťou a koor­di­no­va­nos­ťou, čo zvy­šu­je prav­de­po­dob­nosť ús­peš­né­ho vy­ko­na­nia tres­tné­ho či­nu. Sku­pi­na ne­mu­sí mať tr­va­lej­ší cha­rak­ter. Tým­to spô­so­bom mož­no spá­chať aj len je­den oje­di­ne­lý jed­no­ra­zo­vý trest­ný čin. Ne­vy­ža­du­je sa vý­slov­né pri­ja­tie za čle­na sku­pi­ny ale­bo vý­slov­né vy­hlá­se­nie o pris­tú­pe­nie ku sku­pi­ne, sta­čí, že sa pá­cha­teľ do sku­pi­ny fak­tic­ky včle­nil a ak­tív­ne sa po­die­ľal na jej čin­nos­ti.

Ob­vi­ne­ní Ing. I L, JUDr. G V, CSc., Mgr. R B, JUDr. M L, Mgr. M H, I K, R K, P S, Ing. L K, Ing. M L, M Š a J Z pri za­vle­če­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča ml. do cu­dzi­ny pô­so­bi­li ako or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na, kto­rá bo­la jed­not­ne ria­de­ná a or­ga­ni­zo­va­ná tak, že jed­not­li­ví čle­no­via pl­ni­li úlo­hy na zá­kla­de vy­me­dze­nej deľ­by, čím sa pod­stat­ne zvý­ši­li mož­nos­ti a si­ly jed­no­ra­zo­vé­ho účin­ku v po­rov­na­ní s mož­nos­ťa­mi a si­la­mi osôb v prí­pa­de spol­če­nia.

Ob­vi­ne­ní Ing. I L, JUDr. G V a R B ako fun­kcio­ná­ri štát­ne­ho or­gá­nu a ria­dia­ci dôs­toj­ní­ci P S, Mgr. M H a JUDr. M L za sú­čin­nos­ti osôb mi­mo Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by si roz­de­li­li úlo­hy plá­nu za­vle­če­nia Mi­cha­la Ko­vá­ča do cu­dzi­ny na fá­zu sle­do­va­nia, reali­zá­ciu za­dr­ža­nia a fá­zu za­vle­če­nia, kto­ré us­ku­toč­ňo­va­li prís­luš­ní­ci 46. od­bo­ru SIS, čle­no­via „H sku­pi­ny“ a prís­luš­ní­ci od­bo­ru špe­ciál­nych ope­rá­cií 2. sek­cie SIS.

Z hľa­dis­ka sub­jek­tív­nej strán­ky u všet­kých ob­vi­ne­ných ide o pria­my úmy­sel, na­koľ­ko chce­li svo­jím ko­na­ním po­ru­šiť zá­ujem chrá­ne­ný Tres­tným zá­ko­nom.

Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­ru­ču­je ne­dot­knu­teľ­nosť oso­by a jej súk­ro­mia / člá­nok 16 /, za­ru­ču­je osob­nú slo­bo­du / člá­nok 17 /, chrá­ni vlas­tníc­ke prá­va / člá­nok 20 / a za­ru­ču­je slo­bo­du po­hy­bu a po­by­tu /člá­nok 23/. Ústa­va za­ka­zu­je štá­tu vy­ko­ná­vať akú­koľ­vek čin­nosť sme­ru­jú­cu k ne­dob­ro­voľ­né­mu opus­te­niu vlas­ti jed­not­liv­com, te­da aby prís­luš­né štát­ne or­gá­ny vy­hos­ti­li náš­ho ob­ča­na ale­bo ho vy­da­li iné­mu štá­tu /člá­nok 23 ods. 4/.

Ve­de­li, že bez pou­ži­tia ná­si­lia sa nez­moc­nia osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la Mi­cha­la Ko­vá­ča a bez je­ho omá­me­nia ho nep­re­ve­zú na úze­mie Ra­kús­ka. Na­koľ­ko pô­so­bi­li ako or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na bez oh­ľa­du na to, že sa ne­zú­čas­tni­li všet­ci za­dr­ža­nia, napl­ni­li po ob­jek­tív­nej a sub­jek­tív­nej strán­ke zá­kon­né zna­ky kva­li­fi­ko­va­nej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu lú­pe­že pod­ľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/Tres­tné­ho zá­ko­na.

Z hľa­dis­ka napl­ne­nia zá­kon­né­ho zna­ku nie je roz­ho­du­jú­ce, že ich úmy­sel nes­me­ro­val k tr­va­lej dis­po­zí­cii s osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom, v kto­rom ho pre­viez­li do Ra­kús­ka a za­ne­cha­li v Hain­bur­gu pre lep­šiu iden­ti­fi­ká­ciu ra­kús­kej po­lí­cie. Pod­ľa práv­nej teórie zmoc­ne­ním sa ro­zu­mie tá sku­toč­nosť, že pá­cha­teľ zís­ka mož­nosť voľ­ne dis­po­no­vať s ve­cou s vy­lú­če­ním to­ho, kto ju mal dov­te­dy vo svo­jej dis­po­zí­cii, pri­čom zod­po­ved­nosť spolu­pá­cha­te­ľov je rov­na­ká bez oh­ľa­du na to, že jed­ni pou­ži­li ná­si­lie vo­či poš­ko­de­né­mu Ko­vá­čo­vi za pou­ži­tia strel­nej zbra­ne a dru­hí sa zmoc­ni­li je­ho osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. Mer­ce­des a d’al­ší prie­beh tej­to ak­cie v ta­kom­to du­chu nap­lá­no­va­li.

Rov­na­ko svo­jím ko­na­ním napl­ni­li aj zá­kon­né zna­ky kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia pod­ľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a, b/ Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­to­že za pou­ži­tia pa­ra­ly­zá­to­ra nú­ti­li bi­tím poš­ko­de­né­ho vy­piť väč­šie množ­stvo al­ko­ho­lu, aby ho dos­ta­li do sta­vu bez­ve­do­mia a ne­mo­hol sa brá­niť pri pre­vo­ze do za­hra­ni­čia.

Tým, že pre­viez­li poš­ko­de­né­ho Mi­cha­la Ko­vá­ča do Ra­kús­ka napl­ni­li po ob­jek­tív­nej i sub­jek­tív­nej strán­ke zá­kon­né zna­ky kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu za­vle­če­nia do cu­dzi­ny pod­ľa § 233 ods. 1 ods. 2 písm. a/Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rý je špe­ciál­ny obzvlášť zá­važ­ným prí­pa­dom ob­me­dzo­va­nia osob­nej slo­bo­dy spo­čí­va­jú­cim v dop­ra­ve­ní iné­ho pro­ti je­ho vô­li za hra­ni­ce re­pub­li­ky. Na spô­so­be, akým k to­mu­to či­nu doš­lo, ne­zá­le­ží. To­to us­ta­no­ve­nie chrá­ni kaž­dé­ho bez oh­ľa­du na je­ho štát­nu prís­luš­nosť, pri­čom cu­dzi­nou zá­ko­no­dar­ca mal na mys­li tú časť ze­me­gu­le, kto­rá pod­ľa me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va ne­po­dlie­ha su­ve­rén­nej mo­ci Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Ho­ci všet­ci sa ne­po­die­ľa­li pria­mo na vy­ve­ze­ní Mi­cha­la Ko­vá­ča do Ra­kús­ka, ve­de­li, čo bu­de nas­le­do­vať po je­ho od­ov­zda­ní prís­luš­ní­kom od­bo­ru špe­ciál­nych ope­rá­cií na Dol­no­zem­skej ces­te v Petr­žal­ke. Ob­vi­ne­ní zba­vi­li Mi­cha­la Ko­vá­ča osob­nej slo­bo­dy, zne­mož­ni­li mu slo­bod­ný po­hyb na dlh­šiu do­bu a dop­ra­vi­li ho za hra­ni­ce Slo­ven­ska pro­ti je­ho vô­li, kde bol vo­či ne­mu ap­li­ko­va­ný me­dzi­ná­rod­ný za­tý­ka­cí roz­kaz, v dôs­led­ku kto­ré­ho bol vza­tý do väz­by.

Ob­vi­ne­ný I M svo­jím ko­na­ním po ob­jek­tív­nej i sub­jek­tív­nej strán­ke napl­nil zá­kon­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu nadr­žo­va­nia pod­ľa § 166 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na. Pre trest­ný čin pod­ľa § 166 Tres­tné­ho zá­ko­na je cha­rak­te­ris­tic­ké, že je­ho ob­jek­tom je boj spo­loč­nos­ti so zlo­čin­nos­ťou a zá­klad­nou pod­mien­kou tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vzťah pá­cha­te­ľa k tres­tné­mu či­nu inej oso­by, kto­rý sa up­lat­nil inou for­mou ako účas­tníc­tvom na tres­tnom či­ne.

Ďal­šou čr­tou je, že vzťah pá­cha­te­ľa k pria­me­mu pá­cha­te­ľo­vi tres­tné­ho či­nu sa pre­ja­vil v ča­se, keď ten­to trest­ný čin bol už spá­cha­ný. Ob­vi­ne­ný I M svo­jím ko­na­ním sa sna­žil, aby bo­li za­hla­de­né sto­py, aby sved­ko­via neo­poz­na­li Mer­ce­des pa­tria­ci SIS ako ten, kto­rý par­ko­val v ob­ci Svä­tý Jur a bol pou­ži­tý na sle­do­va­nie Mi­cha­la Ko­vá­ča, a aby na zá­kla­de tých­to zis­te­ní ne­bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie kon­krét­nym oso­bám z ra­dov prís­luš­ní­kov SIS.

Je­ho ko­na­nie je pre spo­loč­nosť ne­bez­peč­né a ur­čo­va­né je kri­té­ria­mi uve­de­ný­mi v § 3 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na, pre­dov­šet­kým zá­uj­mom spo­loč­nos­ti na účin­nom bo­ji s kri­mi­na­li­tou a sna­hou, aby po­ria­dok vo ve­rej­ných ve­ciach ne­poš­ko­dzo­va­li iné zá­važ­né ko­na­nia pá­cha­te­ľov, kto­ré ma­jú zna­ky sú­čin­nos­ti.

Stu­peň spo­lo­čen­skej ne­bez­peč­nos­ti ko­na­nia ob­vi­ne­ných Ing. I L, JUDr. G V, CSc., Mgr. R B, JUDr. M L, P S, R K, I K, Mgr. M H, Ing. L K, Ing. M L, M Š, a J Z je ur­čo­va­ný kri­té­ria­mi uve­de­ný­mi v § 3 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na. Je ur­čo­va­ný naj­mä vý­zna­mom chrá­ne­né­ho zá­uj­mu, kto­rý bol jed­not­li­vý­mi tres­tný­mi čin­mi dot­knu­tý. Ide pre­dov­šet­kým o ne­dot­knu­teľ­nosť oso­by a jej súk­ro­mia, osob­nej slo­bo­dy a prá­va vlas­tniť ma­je­tok, pri­čom vlas­tníc­ke prá­vo všet­kých vlas­tní­kov má rov­na­ký zá­kon­ný ob­sah a ochra­nu tak, ako to za­ru­ču­jú člán­ky 16, 17 a 20 Ústa­vy a prá­vo ob­ča­na na slo­bo­du po­hy­bu a po­by­tu, pri­čom ho ne­mož­no nú­tiť, aby opus­til vlasť, resp. vy­hos­tiť ale­bo vy­dať iné­mu štá­tu / člá­nok 23 ods. 4 Ústa­vy/.

Po­kiaľ ide o ko­na­nie prís­luš­ní­kov SIS tiež zá­ujem spo­loč­nos­ti na tom, aby ve­rej­ní či­ni­te­lia vy­ko­ná­va­li svo­ju prá­vo­moc v sú­la­de so zá­ko­nom. Ich ko­na­nie je pre spo­loč­nosť mi­mo­riad­ne ne­bez­peč­né, pri­čom je­ho stu­peň je zvy­šo­va­ný pre­dov­šet­kým tým, že sa ho do­pus­ti­li prís­luš­ní­ci štát­ne­ho or­gá­nu Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rí v roz­po­re so svo­ji­mi úlo­ha­mi pou­ži­li si­ly a pros­tried­ky Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by vo­či syn­ovi vte­daj­šie­ho pre­zi­den­ta a svo­jím ko­na­ním napl­ni­li zá­kon­né zna­ky via­ce­rých kva­li­fi­ko­va­ných skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, pri­čom ich ko­na­nie vy­vo­la­lo me­dzi­ná­rod­ný oh­las a zní­ži­lo váž­nosť Slo­ven­skej re­pub­li­ky v Európ­skom a sve­to­vom me­rad­le.

Ob­vi­ne­ný Ing. I L do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky, pod­ľa vy­jad­re­nia Ná­rod­nej ra­dy SR ne­bo­lo vo­či ne­mu ve­de­né dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie pod­ľa § 135 zá­ko­na čís­lo 350/1996 Z. z.

Ob­vi­ne­ný JUDr. G V, CSc. do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný Mgr. R B do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný JUDr. M L do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný P S do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný R K do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný I K do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný Mgr. M H do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný Ing. L K do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný Ing. M L do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný M Š do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný J Z do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Ob­vi­ne­ný I M do­te­raz ne­bol súd­ne tres­ta­ný, z mies­ta byd­lis­ka nie sú na ne­ho ne­ga­tív­ne poz­nat­ky.

Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti je pre­to ob­ža­lo­ba po­da­ná v sú­la­de sust. § 177 Tres­tné­ho po­riad­ku.

Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní navr­hu­jem:

1/ pod­ľa § 305 Tr. por. vy­ko­nať vo­či ob­ža­lo­va­né­mu Ing. I L ko­na­nie ako pro­ti uš­lé­mu pod­ľa § 302 ods. 1 Tr. por. a nas­le­du­jú­ce

2/ vy­po­čuť zá­stup­cu za poš­ko­de­nú or­ga­ni­zá­ciu JUDr. O R, č.1.433-435, zv. IV/4

3/ vy­po­čuť poš­ko­de­né­ho Ing. Mi­cha­la Ko­vá­ča, č.1. 347-357, zv. III/1

4/ vy­po­čuť uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1001, č.1. 2-13, zv. III/1 uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1002, č. 1. 20-25, zv. III/1, uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1003, č.1. 32-35, zv. III/1, uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1006, č. 1. 418-421, zv. III/1, uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 5, č.1. 43-45, zv. III/1, uta­je­né­ho sved­ka čís­lo 1, č.1. 360-368, zv. II spi­su č. Vp 143/95

5/ vy­po­čuť sved­kov.......

6/ oboz­ná­miť: sprá­vu o lis­tin­ných dô­ka­zoch sú­vi­sia­cich so za­vle­če­ním Mi­cha­la Ko­vá­ča, č.1. 1-3, zv. VII/1, sprá­vu o osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le Seat To­le­do, č.1, 6-102, zv. VII/1, sprá­vu k auto­bu­su, k Maz­de 626, č.l. 114-131, zv. VII/2, sprá­vu k R K, č.l. 140-147, zv. VII/2, vý­pis z inter­ných pred­pi­sov, č.l. 151-164, zv. VII/2, inter­né pred­pi­sy, č.l. 167-230, zv. VII/3, sprá­vu zo SIS o štát­nych poz­ná­va­cích znač­kách, č.l. 246-271, zv. VII/3, lis­tin­né ma­te­riá­ly k vo­zid­lu Seat To­le­do, Č.l. 15-41, zv. IX/1, od­bor­né vy­jad­re­nie z fo­nos­kó­pie, č.l. 64-66, zv. IX/1, zna­lec­ký po­su­dok z fo­nos­kó­pie, č.l. 69-74, zv. IX/1, zna­lec­ký po­su­dok znal­ca z od­bo­ru ces­tnej dop­ra­vy, č.l. 111,119, zv. IX/2, ozná­me­nie o ty­po­vej ra­de vo­zid­la Mer­ce­des Benz, č.l. 173, zv. IX/2, pre­pis mag­ne­to­fó­no­ve­ho zá­zna­mu roz­ho­vo­ru JUDr. Š s JUDr. S, čl. 212-231, zv. IX/3, roz­ho­vor L L s J S, č.l. 232-236, zv. IX/3, úrad­ný zá­znam z hra­nič­né­ho prie­cho­du Petr­žal­ka, č.l. 357-362, zv. IX/3, účet za op­ra­vu vo­zid­la poš­ko­de­né­ho Ing. Ko­vá­ča, č.l. 363-366, zv. IX/3, sprá­vu k preh­ra­de­niu štát­nej ces­ty č. II/502 pri ob­ci Svä­tý Jur, čl. 370-378, zv. IX/3, prog­ram 36. za­sad­nu­tia vlá­dy SR dňa 31. 8. 1995 a 5. 9. 1995, č.l. 400-424, zv. IX/4, vý­pi­sy ho­vo­rov spo­loč­nos­ti Euro­tel, č.l. 427-1083, zv. IX/4 až IX/10, zá­znam z ope­ra­tív­nej pre­vier­ky, č.l. 1084, zv. IX/10, vy­hod­no­te­nie te­le­fón­nych sta­níc, č.l. 1091-1137, zv. IX/10,

7/ oboz­ná­miť vy­šet­ro­va­cí spis Kraj­ské­ho sú­du vy­šet­ro­va­nia PZ v Bra­tis­la­ve č. Vp 143/95, zv. I-IV,

8/ oboz­ná­miť vy­šet­ro­va­cí spis Sek­cie vy­šet­ro­va­nia a kri­mi­na­lis­tic­ko-exper­tíz­nych čin­nos­tí Mi­nis­ter­stva vnút­ra SR č. Vp 1/30-95, zv. 1-15.

pro­ku­rá­tor kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry

JUDr. Mi­chal Serbin

 

Diskusia