Práv­ne ve­ty:

 

O trest­ný čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a ods. 1 Tr. zák. ide vte­dy, keď sa jed­ná o pre­nas­le­do­va­nie dl­ho­do­bé a zá­ro­veň to­to zhor­šu­je kva­li­tu ži­vo­ta v pod­stat­nej mie­re to­ho, kto je pre­nas­le­do­va­ný. Zhor­še­nie kva­li­ty ži­vo­ta pred­sta­vu­je ta­ký po­sun v kva­li­te ži­vo­ta, kto­rý oso­ba sub­jek­tív­ne vní­ma ako ne­ga­tí­vum, pri­čom to­to naj­čas­tej­šie spo­čí­va v psy­chic­kej trau­me, ale­bo as­poň v ne­po­ko­ji z to­ho, že pre­nas­le­do­va­nie mô­že pok­ra­čo­vať, ale­bo sa mô­že vy­vi­núť do tvr­dších ata­kov. Zá­ro­veň us­ta­no­ve­nie § 360a Tr. zá­ko­na vy­ža­du­je, aby sa pre­nas­le­do­va­nie jed­noz­nač­ne us­ku­toč­ňo­va­lo pro­ti vô­li pre­nas­le­do­va­né­ho.

 Aj v prí­pa­de „roz­cho­du mi­len­cov“ nie je vy­lú­če­né, že ko­na­nie jed­né­ho z nich pre­ras­tie do napĺňa­nia zá­kon­ných zna­kov pre­či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a Tr. zá­ko­na, čo však ne­mož­no kon­šta­to­vať v prej­dná­va­nej ve­ci. Vo ve­ci ko­na­jú­ci se­nát dá­va do po­zor­nos­ti, že pre kva­li­fi­ko­va­né ko­na­nie ob­ža­lo­va­nej nes­ved­čí zá­važ­nosť jej ko­na­nia, ako to má na mys­li us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 2 Tr. zá­ko­na, be­rúc do úva­hy okol­nos­ti prí­pa­du, za kto­rých doš­lo k pre­nas­le­do­va­niu poš­ko­de­né­ho. Ta­ký­mi­to naj­výz­nam­nej­ší­mi okol­nos­ťa­mi sú: jed­nak pred­chá­dza­jú­ci dl­hší vzá­jom­ný in­tím­ny vzťah ob­ža­lo­va­nej a poš­ko­de­né­ho, pri­čom od­vo­la­cí súd zdô­raz­ňu­je, že aj v ža­lo­va­nom ob­do­bí, kto­rú v ča­se po roz­cho­de sa stret­li 10-11 krát aj in­tím­ne, pri­čom ini­ciá­tor­mi bo­li oba­ja, tiež me­dzi ni­mi pre­bie­ha­la po­čet­ná mo­bil­ná ko­mu­ni­ká­cia, kto­rú mož­no ozna­čiť za vzá­jom­nú. K stre­tá­va­niu, aj in­tím­ne­mu, po­čas ža­lo­va­nej do­by, je pot­reb­né uviesť, že ten­to vzťah tr­val dva ro­ky, pri­čom asi os­tat­né­ho trištvr­te ro­ka ži­li v spo­loč­nej do­mác­nos­ti, a po hád­ke, kto­rá vy­vr­cho­li­la roz­cho­dom a od­sťa­ho­va­ním sa ob­ža­lo­va­nej z by­tu, je len lo­gic­ké, keď je­den z účas­tní­kov ta­ké­ho­to vzťa­hu – v da­nom prí­pa­de ob­ža­lo­va­ná vy­ví­ja enor­mnú sna­hu, resp. „bo­ju­je“ o je­ho za­cho­va­nie, zvlášť, keď sprá­va­ním poš­ko­de­né­ho je pod­po­ro­va­ná v ná­de­ji na ob­no­ve­nie vzťa­hu, a to pok­ra­čo­va­ním v stret­nu­tiach, aj keď spo­ra­dic­ký­mi, av­šak in­tím­ne­ho cha­rak­te­ru, je pod­stat­né, že sa tak de­je po roz­pa­de vzťa­hu, v ob­do­bí „pre­nas­le­do­va­nia“.

 Mi­ni­mál­ne zvláš­tnym sa te­da ja­ví vý­po­veď a sa­mot­né sprá­va­nie poš­ko­de­né­ho, kto­rý „jed­ným dy­chom“ uvá­dza, že bol ob­ža­lo­va­nou pre­nas­le­do­va­ný do ta­kej mie­ry, že to­to zhor­ši­lo a zhor­šu­je kva­li­tu je­ho ži­vo­ta, ale zá­ro­veň priz­ná­va, že sa po­čas ža­lo­va­nej do­by s ob­ža­lo­va­nou in­tím­ne stý­ka­li.

 Od­vo­la­cí súd zá­ve­rom opa­ku­je, že us­ta­no­ve­nie § 360a Tr. zá­ko­na sú­čas­ne vy­ža­du­je, aby sa pre­nas­le­do­va­nie jed­noz­nač­ne us­ku­toč­ňo­va­lo pro­ti vô­li pre­nas­le­do­va­né­ho, ale nie je zrej­mé, akým spô­so­bom dal poš­ko­de­ný A P naj­avo ne­vô­ľu stre­tá­vať sa s ob­ža­lo­va­nou N S na­ďa­lej, keď v pod­sta­te ak­cep­to­val stret­nu­tia s ňou aj po roz­cho­de, a to aj in­tím­ne­ho cha­rak­te­ru, čo zhod­ne oba­ja potvr­dzu­jú.

 

 

                

                                                                                

                                                                                                                          3To/57/2017

U z n e s e n i e

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­sed­níč­ky JUDr. Zu­za­ny Mol­ná­ro­vej a čle­nov se­ná­tu JUDr. Da­ni­ce Ve­se­lov­skej a JUDr. Pet­ra Štif­ta v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­nej N S, pre pre­čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zá­ko­na o sťaž­nos­ti Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va II pro­ti uz­ne­se­niu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II č. k. 5T/208/2016-137 z 09. mar­ca 2017, na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 13. jú­na 2017 tak­to

 

r o z h o d o l:

 

 Pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťaž­nosť Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va II  z a m i e t a.

             

             O d ô v o d n e n i e

 

         Uz­ne­se­ním Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II č. k. 5T/208/2016-137 dňa 09.03.2017 sa­mo­sud­ca ok­res­né­ho sú­du pos­tu­pom pod­ľa § 280 ods. 2 Tr. po­riad­ku, tres­tnú vec ob­ža­lo­va­nej N S pre pre­čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zá­ko­na, kto­ré­ho sa ma­la do­pus­tiť tak, že

 od po­lo­vi­ce me­sia­ca ja­nuár 2016, po roz­cho­de s A P, naj­me­nej do 8. 6. 2016 v Bra­tis­la­ve a vša­de tam, kde sa poš­ko­de­ný A P zdr­žia­val, pro­ti vô­li poš­ko­de­né­ho ho kon­tak­to­va­la na je­ho mo­bil­ný te­le­fón pros­tred­níc­tvom SMS správ, ako aj pros­tred­níc­tvom so­ciál­nych sie­tí, a to tým spô­so­bom, že poš­ko­de­né­mu po­sie­la­la sprá­vy SMS z te­le­fón­ne­ho čís­la .... na je­ho mo­bil­ný te­le­fón, pri­čom poš­ko­de­ný jej už od ja­nuá­ra 2016 dal naj­avo, že si ne­že­lá, aby ho kon­tak­to­va­la, pri­čom od 18. 5. 2016 za­ča­la po­sie­lať poš­ko­de­né­mu SMS sprá­vy v zne­ní ako nap­rík­lad: „Bo­daj by ťa za­jtra za­bi­li“, „A ska­peš ty“, „Autíč­ko si si vče­ra poo­be­de vi­del na­pos­le­dy“, pri­čom dňa 18. 5. 2016 jej poš­ko­de­ný cez sprá­vu SMS na­pí­sal, že jej už ne­bu­de pí­sať, av­šak na­priek to­mu sa poš­ko­de­né­mu na­ďa­lej ozý­val – pí­sa­la mu sprá­vy SMS v rôz­nom zne­ní, z kto­rých je zrej­mé, že ma­la preh­ľad o po­hy­be poš­ko­de­né­ho, či­že ho sle­do­va­la, poš­ko­de­né­mu dňa 4. 6. 2016 na­pí­sa­la SMS v zne­ní: „Tak lás­ka­vo pop­ros svoj­ho dr­bnu­té­ho bra­ta, nech si dá­va po­zor na to čo ho­vo­rí“ a dňa 5. 6. 2016 sprá­vu SMS v zne­ní: „Dú­fam, že si to tvoj­mu bra­to­vi vy­svet­lil, nech ne­roz­prá­va srač­ky, le­bo mu to pôj­dem vy­svet­liť ja. Ne­má prá­vo, dô­kaz a ani dô­vod ta­ké nie­čo o mne ho­vo­riť“, nás­led­ne dňa 5. 6. 2016 na­pí­sa­la sprá­vu SMS v zne­ní: „A keď chceš, kľud­ne ti vy­ba­vím ďal­šiu náv­šte­vu, aby si po­cho­pil ako sa sprá­va k že­nám a k že­ne, kto­rá kvô­li te­be dvak­rát pot­ra­ti­la, mu­se­la sa sťa­ho­vať a ma­min­kin lás­koš sa vrá­til k ma­me do šuš­ky“, ta­kis­to dňa 5. 6. 2016 na­pí­sa­la poš­ko­de­né­mu, že dos­ta­la no­vé vo­zid­lo, v kto­rom sa aj od­fo­ti­la a fot­ku pos­la­la poš­ko­de­né­mu, a v ča­se o 11.20 h si poš­ko­de­ný vši­mol, že ta­ké is­té vo­zid­lo sto­jí pred je­ho za­mes­tna­ním, po­sil­ňov­ňou a ako poš­ko­de­ný od­chá­dzal z ro­bo­ty, tak si vši­mol, že pred­met­né vo­zid­lo ide za ním a se­dí v ňom ob­ža­lo­va­ná N S a sle­do­va­la ho na pred­met­nom vo­zid­le od D uli­ce až k S ul.,po­tom iš­la iným sme­rom, čím uve­de­ným ko­na­ním vzbu­di­la u poš­ko­de­né­ho A P dô­vod­nú oba­vu o je­ho ži­vot ale­bo zdra­vie a pod­stat­ným spô­so­bom zhor­ši­la je­ho kva­li­tu ži­vo­ta,

pos­tú­pil Ok­res­né­mu úra­du v Bra­tis­la­ve na pre­jed­na­nie ako pries­tu­pok.

 Svo­je roz­hod­nu­tie od­ôvod­nil nas­le­dov­ne: „Súd sa na hlav­nom po­jed­ná­va­ní oboz­ná­mil aj s ce­lým re­le­van­tným lis­tin­ným ma­te­riá­lom, všet­ky dô­ka­zy vy­hod­no­til jed­not­li­vo i v ich súhr­ne, pri­čom dos­pel k nas­le­dov­ným zá­ve­rom: zo skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia vy­plý­va, že chrá­ni pred ob­ťa­žo­va­ním tak in­ten­zív­nym, kto­ré už oh­ro­zu­je psy­chic­kú a v niek­to­rých prí­pa­doch aj fy­zic­kú in­teg­ri­tu poš­ko­de­né­ho, res­pek­tí­ve je­ho ži­vot. Hra­ni­cu me­dzi tým, ke­dy už ide o škod­li­vý pre­jav sprá­va­nia nie je pri­tom ľah­ké vždy jed­noz­nač­ne sta­no­viť a k jej prek­ro­če­niu mô­že čas­to prísť ne­ná­pad­ným spô­so­bom, keď pre­nas­le­do­va­nie obe­te pos­tup­ne na­be­rá na in­ten­zi­te a až od ur­či­té­ho oka­mi­hu sa pre ňu stá­va ne­bez­peč­ným. Cel­kom ur­či­te je však ta­ká hra­ni­ca prek­ro­če­ná v prí­pa­de, keď je z okol­nos­tí prí­pa­du zrej­má bez­výs­led­nosť sna­hy pre­nas­le­do­va­te­ľa zís­kať pria­zeň obe­te a na­priek to­mu v jej pre­nas­le­do­va­ní neú­nav­ne pok­ra­ču­je me­sia­ce až ro­ky, dl­ho­do­bos­ťou sa ro­zu­mie nie­koľ­ko vy­nú­te­ných kon­tak­tov ale­bo po­ku­sov o ne, kto­ré zá­ro­veň sú spô­so­bi­lé vy­vo­lať u poš­ko­de­né­ho dô­vod­nú oba­vu - tres­tá sa pre­to sús­tav­né, vy­tr­va­lé, tvr­doh­la­vé a sys­te­ma­tic­ké ko­na­nie, a nie ná­hod­né či oje­di­ne­lé pre­ja­vy. Čím men­ší je ča­so­vý od­stup me­dzi jed­not­li­vý­mi útok­mi ale­bo rôz­no­ro­dosť jed­not­li­vých úto­kov, tým krat­šie ob­do­bie už spĺňa pod­mien­ku dl­ho­do­bos­ti, zo zne­nia zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia § 360a ods. 1 písm. a, b, c, e/ ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ná je stí­ha­ná pre úmy­sel­ný pre­čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia na tom zá­kla­de, že poš­ko­de­né­ho dl­ho­do­bo pre­nas­le­do­va­la ta­kým spô­so­bom, že to vzbu­di­lo dô­vod­nú oba­vu o je­ho ži­vot a zdra­vie a ži­vot a zdra­vie je­ho ro­di­ny a pod­stat­ným spô­so­bom zhor­ši­lo kva­li­tu je­ho ži­vo­ta tým, že sa vy­hrá­ža­la ub­lí­že­ním na zdra­ví a inou uj­mou je­mu a je­mu blíz­kym oso­bám, vy­hľa­dá­va­la je­ho osob­nú blíz­kosť a sle­do­va­la ho, kon­tak­to­va­la ho pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by, pí­som­ne a inak pro­ti je­ho vô­li, inak ho ob­me­dzo­va­la v ob­vyk­lom spô­so­be ži­vo­ta a čin spá­cha­la na chrá­ne­nej oso­be, s pou­ká­za­ním na vy­ššie uve­de­né okol­nos­ti a zá­ve­ry je súd to­ho ná­zo­ru, že je pri­naj­men­šom spor­né, že u poš­ko­de­né­ho doš­lo k dô­vod­nej oba­ve o je­ho ži­vot a zdra­vie a ži­vot a zdra­vie je­ho ro­di­ny a že by nas­ta­lo pod­stat­né zhor­še­nie kva­li­ty je­ho ži­vo­ta, pri­čom už v žiad­nom prí­pa­de ne­mož­no ho­vo­riť o dl­ho­do­bom pre­nas­le­do­va­ní, keď obid­ve sú­čas­né stra­ny /ob­ža­lo­va­ná i poš­ko­de­ný/ potvr­di­li, že na­priek roz­cho­du v me­sia­ci ja­nuár 2016 sa na­ďa­lej stre­tá­va­li a in­tím­ne ži­li až do ob­do­bia máj - jún ro­ku 2016.

 Vý­sled­ky do­ka­zo­va­nia i vy­ššie uve­de­né fak­to­ry vo svo­jom súhr­ne v ko­neč­nom dôs­led­ku a po sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí vied­li súd k zá­ve­ru, že spô­sob po­čí­na­nia ob­ža­lo­va­nej a okol­nos­tí, za akých k to­mu­to po­čí­na­niu doš­lo, neu­mož­ňu­jú pri­jať jed­noz­nač­ný zá­ver, že jej ko­na­nie bo­lo ta­kej in­ten­zi­ty a ta­ké­ho cha­rak­te­ru, že by zo stra­ny ob­ža­lo­va­nej doš­lo k napl­ne­niu zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho pre­či­nu po strán­ke ob­jek­tív­nej i sub­jek­tív­nej, i keď na stra­ne dru­hej, je ne­po­chyb­né a je nes­por­né, že ob­ža­lo­va­ná sa sprá­va­la v kri­tic­kom ča­se /vo vzťa­hu s poš­ko­de­ným/ nep­ri­me­ra­ne, nes­luš­ne a aro­gan­tne, v kto­rej sú­vis­los­ti ju ne­mô­že os­pra­vedl­niť ani prí­pad­né roz­čú­le­nie a nes­po­koj­nosť zo sprá­va­nia sa poš­ko­de­né­ho, te­da jej po­čí­na­nie by moh­lo napĺňať skut­ko­vú pod­sta­tu pries­tup­ku pro­ti ob­čian­ske­mu spolu­na­ží­va­niu (§ 49 ods. 1 písm. d/), pod­ľa kto­ré­ho sa pries­tup­ku pro­ti ob­čian­ske­mu spolu­na­ží­va­niu do­pus­tí aj ten, kto úmy­sel­ne na­ru­ší ob­čian­ske spolu­na­ží­va­nie vy­hrá­ža­ním uj­mou na zdra­ví, drob­ným ub­lí­že­ním na zdra­ví, nep­rav­di­vým ob­vi­ne­ním z pries­tup­ku, schvál­nos­ťa­mi ale­bo iným hru­bým sprá­va­ním, pre­to súd roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia, keď­že zis­til, že ža­lo­va­ný sku­tok nie je tres­tným či­nom, av­šak mal by byť pre­jed­na­ný Ok­res­ným úra­dom v Bra­tis­la­ve ako pries­tu­pok.“

 Z uve­de­ných dô­vo­dom po­tom roz­ho­dol tak ako je ci­to­va­né v na­pad­nu­tom uz­ne­se­ní.

         Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu po­dal v zá­ko­nom sta­no­ve­nej le­ho­te uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 187 ods. 1 Tr. por. sťaž­nosť ok­res­ný pro­ku­rá­tor, kto­rý v pí­som­ných dô­vo­doch sťaž­nos­ti uvie­dol, že sa s roz­hod­nu­tím sú­du vy­slo­ve­ným v uz­ne­se­ní nes­to­tož­ňu­je a to z nas­le­dov­ných dô­vo­dov: „Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu, ako aj zá­pis­ni­ce o hlav­nom po­jed­ná­va­ní zo dňa 09.03.2017 vy­plý­va, že ob­vi­ne­ná poš­ko­de­né­ho ta­kým­to spô­so­bom opa­ko­va­ne a dl­ho­do­bo ob­ťa­žo­va­la, pri­čom stú­pa­jú­ca ag­re­si­vi­ta v sprá­vach od ob­vi­ne­nej poš­ko­de­né­mu (za­hŕňa­jú­ca aj na­ráž­ky na mož­né zne­hod­no­te­nie au­ta poš­ko­de­né­ho, pri­čom nás­led­ne bo­lo pod­pá­le­né auto mat­ky poš­ko­de­né­ho) pre­sa­hu­je svo­jou in­ten­zi­tou zna­ky pries­tup­ku pro­ti ob­čian­ske­mu spolu­na­ží­va­niu a je spô­so­bi­lá vý­raz­ným spô­so­bom zhor­šiť kva­li­tu ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho. Aj z vý­po­ve­de poš­ko­de­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 09.03.2017 vy­plý­va, že spô­sob a in­ten­zi­ta pre­nas­le­do­va­nia poš­ko­de­né­ho, či už pria­mo fy­zic­kým sle­do­va­ním ale­bo for­mou sms správ zo stra­ny ob­vi­ne­nej sa vy­my­ká me­dziam pries­tup­ku pro­ti ob­čian­ske­mu spolu­na­ží­va­niu.“

 Vzhľa­dom k to­mu navr­hol, aby sťaž­nost­ný Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v ko­na­ní o sťaž­nos­ti ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra na­pad­nu­tý vý­rok uz­ne­se­nia sa­mo­sud­cu Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II, kto­rým roz­ho­dol o pos­tú­pe­ní ve­ci na pries­tu­pok, zru­šil a vec vrá­til Ok­res­né­mu sú­du Bra­tis­la­va II na ďal­šie ko­na­nie.

 

           Pod­ľa § 192 ods. 1 Tr. po­riad­ku pri roz­ho­do­va­ní o sťaž­nos­ti pres­kú­ma na­dria­de­ný or­gán

a) správ­nosť vý­ro­kov na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia, pro­ti kto­rým sťa­žo­va­teľ po­dal sťaž­nosť, a

b) ko­na­nie pred­chá­dza­jú­ce tým­to vý­ro­kom na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia.

           Pod­ľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. po­riad­ku pla­tí: Na­dria­de­ný or­gán za­miet­ne sťaž­nosť, ak

c) nie je dô­vod­ná.

           Pod­ľa § 280 ods. 2 Tr. po­riad­ku súd pos­tú­pi vec iné­mu or­gá­nu, ak zis­tí, že nej­de o trest­ný čin, ale ža­lo­va­ný sku­tok by mal iný or­gán pre­jed­nať ako pries­tu­pok, slu­žob­né pre­vi­ne­nie ale­bo dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie, o kto­rých je ten­to or­gán prís­luš­ný roz­ho­do­vať.

           Pod­ľa § 10 ods. 2 Tr. zá­ko­na nej­de o pre­čin, ak vzhľa­dom na spô­sob vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ky, okol­nos­ti, za kto­rých bol čin spá­cha­ný, mie­ru za­vi­ne­nia a poh­nút­ku pá­cha­te­ľa je je­ho zá­važ­nosť ne­patr­ná.

           Pod­ľa § 360a Tr. zá­ko­na

           (1) Kto iné­ho dl­ho­do­bo pre­nas­le­du­je ta­kým spô­so­bom, že to mô­že vzbu­diť dô­vod­nú oba­vu o je­ho ži­vot ale­bo zdra­vie, ži­vot ale­bo zdra­vie je­mu blíz­kej oso­by ale­bo pod­stat­ným spô­so­bom zhor­šiť kva­li­tu je­ho ži­vo­ta, tým, že

a) sa vy­hrá­ža ub­lí­že­ním na zdra­ví ale­bo inou uj­mou je­mu ale­bo je­mu blíz­kej oso­be,

b) vy­hľa­dá­va je­ho osob­nú blíz­kosť ale­bo ho sle­du­je,

c) ho kon­tak­tu­je pros­tred­níc­tvom tre­tej oso­by ale­bo elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by, pí­som­ne ale­bo inak pro­ti je­ho vô­li,

d) zneu­ži­je je­ho osob­né úda­je na účel zís­ka­nia osob­né­ho ale­bo iné­ho kon­tak­tu, ale­bo

e) ho inak ob­me­dzu­je v je­ho ob­vyk­lom spô­so­be ži­vo­ta,

           pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na je­den rok.

           (2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) na chrá­ne­nej oso­be,

b) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia,

c) z oso­bit­né­ho mo­tí­vu, ale­bo

d) ve­rej­ne.

 

            Kraj­ský súd pod­ľa § 192 ods. 1 Tr. por. ako na­dria­de­ný or­gán pres­kú­mal správ­nosť vý­ro­kov na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia, pro­ti kto­rým sťa­žo­va­teľ po­dal sťaž­nosť a ko­na­nie, kto­ré na­pad­nu­tým vý­ro­kom pred­chá­dza­lo a dos­pel k zá­ve­ru, že sťaž­nosť ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra nie je dô­vod­ná.

Z ob­sa­hu spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu vy­plý­va, že Ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra Bra­tis­la­va II dňa 25.11.2016 po­da­la na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II pod č.k.3Pv 570/16/1102-8 ob­ža­lo­bu na ob­ža­lo­va­nú N S pre pre­čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zá­ko­na.

 Sa­mo­sud­ca vo ve­ci roz­ho­dol, po vy­ko­na­ní do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 09.03.2017, na­pad­nu­tým uz­ne­se­ním. Vy­ko­nal do­ka­zo­va­nie vý­slu­chom ob­ža­lo­va­nej N S a poš­ko­de­né­ho A P.

 Z do­ka­zo­va­nia vý­slu­chom ob­ža­lo­va­nej N S bo­lo zis­te­né, že tá­to potvr­di­la, že sms sprá­vy, kto­ré sú ob­sa­hom skut­ko­vej ve­ty a spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu poš­ko­de­né­mu na­pí­sa­la, ale pod­ľa vlas­tných vy­jad­re­ní bo­la pod vply­vom sil­ných emó­cií z to­ho, ako sa k nej poš­ko­de­ný sprá­val, čo ob­jas­ni­la tým, že i keď sa s poš­ko­de­ným ro­ziš­li dňa 13.01.2016, spo­ra­dic­ky sa stre­tá­va­li aj na­ďa­lej (napr. 4 dni sa jej poš­ko­de­ný vô­bec neoz­val, bá­la sa o ne­ho a po­tom pri­šiel a bol s ňou 3 dni). Priz­na­la, že sa­ma poš­ko­de­né­ho sms sprá­va­mi kon­tak­to­va­la so sna­hou, aby sa k nej vrá­til, pri­čom tiež oz­rej­mi­la, že aj keď sa ro­ziš­li, v ob­do­bí me­sia­cov ja­nuá­ra až jún 2016, do­chá­dza­lo me­dzi ni­mi pra­vi­del­ne k in­tím­nym sty­kom, pri­čom ini­ciá­to­rom bol väč­ši­nou poš­ko­de­ný. Ob­jas­ni­la aj sms sprá­vy za­sie­la­né oh­ľa­dom bra­ta poš­ko­de­né­ho, s tým, že sa v tých­to oh­ra­di­la vo­či re­čiam, kto­ré ší­ril v tom, že ma­la poš­ko­de­né­mu pod­pá­liť auto. Vo vzťa­hu k údaj­né­mu pre­nas­le­do­va­niu zo dňa 5. 6. 2016 ob­ža­lo­va­ná uvied­la, že iš­la na ká­vu a zho­dou okol­nos­tí naš­la voľ­né par­ko­va­cie mies­to maximál­ne asi 5 met­rov od pra­co­vis­ka poš­ko­de­né­ho. K pos­la­nej sms sprá­ve v zne­ní: “autíč­ko si si vče­ra poo­be­de vi­del na­pos­le­dy” oz­rej­mi­la, že to bo­la len reak­cia na pos­mie­va­nie sa poš­ko­de­né­ho, že no­vé auto dos­ta­la od svoj­ho ot­ca.

 Poš­ko­de­ný - sve­dok A P na po­jed­ná­va­ní potvr­dil, že s ob­ža­lo­va­nou sa ro­ziš­li 13.1.2016 po hád­ke, pri­čom za hlav­nú prí­či­nu roz­cho­du uvie­dol zby­toč­né hád­ky a sil­nú žiarli­vosť ob­ža­lo­va­nej, na­koľ­ko sa jej mu­sel hlá­siť kaž­dú ho­di­nu a ozna­mo­vať čo ro­bí a kde je. Potvr­dil, že i keď sa ro­ziš­li, v ob­do­bí od 13. 1. 2016 do má­ja 2016 sa stret­li a pod­ľa sved­ka to moh­lo byť cel­ko­ve 10 - 11-krát, ale iš­lo o prí­pa­dy, keď mu ob­ža­lo­va­ná for­mou sms ozna­mo­va­la, že sa „po­lep­ši­la”, čo tr­va­lo maximál­ne je­den deň a jej sprá­va­nie bo­lo zno­vu rov­na­ké. Dopl­nil, že v me­sia­ci máj 2016 to už za­ča­lo byť extrém­ne, dos­tá­val od ob­ža­lo­va­nej vý­hraž­né sms, zho­re­lo mu aj auto, pri­čom pred tým sa ob­ža­lo­va­ná sms vy­hrá­ža­la, že si autíč­ko vi­del na­pos­le­dy a že má pod ka­po­tou prek­va­pe­nie. Od toh­to oka­mi­hu sa za­čal báť o ži­vot svoj i svo­jej ro­di­ny, ta­kis­to nie­ke­dy v ap­rí­li 2016 mu je­den člo­vek, veľ­ký, po­te­to­va­ný, od­ká­zal cez je­ho šé­fa, že sa má cho­vať k že­nám sluš­ne. Uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ná ho pre­nas­le­do­va­la v mar­ci 2016, ke­dy išiel z reš­tau­rá­cie so spolu­žia­kom. Na stra­ne dru­hej, poš­ko­de­ný pri­pus­til a potvr­dil, že ob­ža­lo­va­nú kon­tak­to­val v ob­do­bí ja­nuár až jún 2016, tak­tiež ju nav­ští­vil v jej byd­lis­ku, a to za úče­lom po­roz­prá­va­nia sa, ako aj za úče­lom sexuál­ne­ho sty­ku. Ob­jas­nil aj pre­nas­le­do­va­nie ob­ža­lo­va­nou jej autom tým, že po­čas jaz­dy bo­la na ne­ho “na­le­pe­ná” a keď zme­nil smer resp. jaz­dia­ci pruh, zme­ni­la ho aj ona, a pre­to sa cí­til byť oh­ro­ze­ným.

 Sťaž­nost­ný súd po pres­kú­ma­ní pred­lo­že­nej tres­tnej ve­ci kon­šta­tu­je, že úva­hy ok­res­né­ho sú­du ve­dú­ce k roz­hod­nu­tiu o pos­tú­pe­ní na pre­jed­na­nie pries­tup­ku sú opod­stat­ne­né a správ­ne.

 Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia bo­lo nes­por­ným, že to, čo sa uvá­dza­lo v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by, sa aj sta­lo. Spor­ným zos­ta­lo práv­ne po­sú­de­nie skut­ku, te­da či ko­na­nie ob­ža­lo­va­nej je pot­reb­né po­sú­diť ako spá­chanie pre­či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zá­ko­na (ako to žia­da ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra vzhľa­dom na na­ráž­ky o mož­nom zne­hod­no­te­ní au­ta poš­ko­de­né­ho, pre­to­že pod­ľa pro­ku­rá­to­ra, sku­toč­ne bo­lo pod­pá­le­né auto je­ho mat­ky), ale­bo je mož­né vzhľa­dom na ma­te­riál­ny ko­rek­tív us­ta­no­ve­ný v § 10 ods. 2 Tr. zá­ko­na vec pos­tú­piť na pre­jed­na­nie pries­tup­ku (ako to uro­bil súd pr­vé­ho stup­ňa).

 Na­dria­de­ný súd po pres­kú­ma­ní pred­lo­že­né­ho spi­su dos­pel k zá­ve­ru, že uz­ne­se­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa o pos­tú­pe­ní ve­ci na pre­jed­na­nie pries­tup­ku, je vec­ne správ­ne a ten­to zá­ver jed­noz­nač­ne vy­plý­va z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia, kto­ré dô­ka­zy bo­li správ­ne po­sú­de­né a vy­hod­no­te­né a to­to ich hod­no­te­nie jed­not­li­vo aj v súhr­ne vy­ús­ti­lo do správ­nych zá­ve­rov sú­du pr­vé­ho stup­ňa, kto­ré v na­pad­nu­tom roz­hod­nu­tí roz­vie­dol súd na str. 3-4. Tie­to v ce­lom roz­sa­hu aj od­vo­la­cí súd po­va­žu­je za správ­ne a ak­cep­to­va­teľ­né a s tý­mi­to sa v ce­lom roz­sa­hu sto­tož­ňu­je, bez pot­re­by ich me­cha­nic­ké­ho opa­ko­va­nia.

 Ani vo ve­ci ko­na­jú­ci se­nát ne­mo­hol pre­hliad­nuť ob­sah a pre­dov­šet­kým zho­du vo vý­po­ve­diach ob­ža­lo­va­nej a poš­ko­de­né­ho, že v ža­lo­va­nom ob­do­bí „od po­lo­vi­ce me­sia­ca ja­nuár 2016 - naj­me­nej do 8.6.2016“, ke­dy poš­ko­de­ný mal vní­mať sprá­va­nie a cho­va­nie ob­ža­lo­va­nej ako „pre­nas­le­do­va­nie“ zhor­šu­jú­ce kva­li­tu je­ho ži­vo­ta a to v pod­stat­nej mie­re, sa stret­li v da­nom ob­do­bí 10 až 11 krát a in­tím­ne sa stý­ka­li, pri­čom pod­ľa vy­jad­re­ní ob­ža­lo­va­nej ini­ciá­to­rom bol aj poš­ko­de­ný. Je po­tom otáz­kou do akej mie­ry ko­na­nie a sprá­va­nie ob­ža­lo­va­nej vo­či poš­ko­de­né­mu napĺňa­lo skut­ko­vú pod­sta­tu ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu (pre­čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a ods. 1 písm. a, písm. b, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zá­ko­na), keď skut­ko­vá pod­sta­ta uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu je napl­ne­ná keď pôj­de o dl­ho­do­bé pre­nas­le­do­va­nie iné­ho (v pre­jed­ná­va­nom prí­pa­de poš­ko­de­né­ho A P), av­šak zo stra­ny ob­ža­lo­va­nej N S sa vy­ža­du­je ta­ký spô­sob, kto­rý u poš­ko­de­né­ho bu­de vzbu­dzo­vať dô­vod­nú oba­vu o ži­vot, ale­bo zdra­vie pre­nas­le­do­va­né­ho resp. je­mu blíz­kych osôb, ale­bo zhor­ší kva­li­tu je­ho ži­vo­ta. Tie­to zna­ky mu­sia byť spl­ne­né ku­mu­la­tív­ne. Te­da o trest­ný čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia ide vte­dy, keď sa jed­ná o pre­nas­le­do­va­nie dl­ho­do­bé a zá­ro­veň to­to zhor­šu­je kva­li­tu ži­vo­ta v pod­stat­nej mie­re to­ho, kto je pre­nas­le­do­va­ný. Zhor­še­nie kva­li­ty ži­vo­ta pred­sta­vu­je ta­ký po­sun v kva­li­te ži­vo­ta, kto­rý oso­ba sub­jek­tív­ne vní­ma ako ne­ga­tí­vum, pri­čom to­to naj­čas­tej­šie spo­čí­va v psy­chic­kej trau­me, ale­bo as­poň v ne­po­ko­ji z to­ho, že pre­nas­le­do­va­nie mô­že pok­ra­čo­vať, ale­bo sa mô­že vy­vi­núť do tvr­dších ata­kov. Zá­ro­veň us­ta­no­ve­nie § 360a Tr. zá­ko­na vy­ža­du­je, aby sa pre­nas­le­do­va­nie jed­noz­nač­ne us­ku­toč­ňo­va­lo pro­ti vô­li pre­nas­le­do­va­né­ho. Aj v prí­pa­de „roz­cho­du mi­len­cov“ nie je vy­lú­če­né, že ko­na­nie jed­né­ho z nich pre­ras­tie do napĺňa­nia zá­kon­ných zna­kov pre­či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a Tr. zá­ko­na, čo však ne­mož­no kon­šta­to­vať v prej­dná­va­nej ve­ci. Od­vo­la­cí súd v zá­sa­de súh­la­sí so skut­ko­vý­mi zis­te­nia­mi sú­dom pr­vé­ho stup­ňa, kto­rý v od­ôvod­ne­ní svoj­ho roz­hod­nu­tia vy­ko­na­né dô­ka­zy nie­len po­pí­sal z hľa­dis­ka ich ob­sa­hu, ale uro­bil aj ich dôs­led­né vy­hod­no­te­nie. A v kon­texte s už uve­de­ným a zhod­no­te­ným sú­dom pr­vé­ho stup­ňa, aj vo ve­ci ko­na­jú­ci se­nát, dá­va do po­zor­nos­ti, že pre kva­li­fi­ko­va­né ko­na­nie ob­ža­lo­va­nej nes­ved­čí ani zá­važ­nosť jej ko­na­nia, ako to má na mys­li us­ta­no­ve­nie § 10 ods. 2 Tr. zá­ko­na, be­rúc do úva­hy okol­nos­ti prí­pa­du, za kto­rých doš­lo k pre­nas­le­do­va­niu poš­ko­de­né­ho. Ta­ký­mi­to naj­výz­nam­nej­ší­mi okol­nos­ťa­mi sú: jed­nak pred­chá­dza­jú­ci dl­hší vzá­jom­ný in­tím­ny vzťah ob­ža­lo­va­nej a poš­ko­de­né­ho od­vo­la­cí súd zdô­raz­ňu­je, že aj v ža­lo­va­nom ob­do­bí, kto­rú sku­toč­nosť oba­ja potvr­di­li doz­na­ním, že v ča­se po roz­cho­de od 13.01.2016 do jú­na 2016 sa stret­li 10-11 krát aj in­tím­ne, pri­čom ini­ciá­tor­mi bo­li oba­ja, tiež me­dzi ni­mi pre­bie­ha­la po­čet­ná mo­bil­ná ko­mu­ni­ká­cia, kto­rú mož­no ozna­čiť za vzá­jom­nú. K stre­tá­va­niu, aj in­tím­ne­mu, po­čas ža­lo­va­nej do­by, je pot­reb­né uviesť, že ten­to vzťah tr­val dva ro­ky, pri­čom asi os­tat­né­ho trištvr­te ro­ka ži­li v spo­loč­nej do­mác­nos­ti, a po hád­ke, kto­rá vy­vr­cho­li­la roz­cho­dom dňa 13.01.2016 a od­sťa­ho­va­ním sa ob­ža­lo­va­nej z by­tu, je len lo­gic­ké, keď je­den z účas­tní­kov ta­ké­ho­to vzťa­hu – v da­nom prí­pa­de ob­ža­lo­va­ná vy­ví­ja enor­mnú sna­hu, resp. „bo­ju­je“ o je­ho za­cho­va­nie, zvlášť, keď sprá­va­ním poš­ko­de­né­ho je pod­po­ro­va­ná v ná­de­ji na ob­no­ve­nie vzťa­hu, a to pok­ra­čo­va­ním v stret­nu­tiach, aj keď spo­ra­dic­ký­mi, av­šak in­tím­ne­ho cha­rak­te­ru, je pod­stat­né, že sa tak de­je po roz­pa­de vzťa­hu, v ob­do­bí „pre­nas­le­do­va­nia“. Mi­ni­mál­ne zvláš­tnym sa te­da ja­ví vý­po­veď a sa­mot­né sprá­va­nie poš­ko­de­né­ho, kto­rý „jed­ným dy­chom“ uvá­dza, že bol ob­ža­lo­va­nou pre­nas­le­do­va­ný do ta­kej mie­ry, že to­to zhor­ši­lo a zhor­šu­je kva­li­tu je­ho ži­vo­ta, ale zá­ro­veň priz­ná­va, že sa po­čas ža­lo­va­nej do­by s ob­ža­lo­va­nou in­tím­ne stý­ka­li.

 Od­vo­la­cí súd zá­ve­rom do­dá­va, že us­ta­no­ve­nie § 360a Tr. zá­ko­na sú­čas­ne vy­ža­du­je, aby sa pre­nas­le­do­va­nie jed­noz­nač­ne us­ku­toč­ňo­va­lo pro­ti vô­li pre­nas­le­do­va­né­ho, ale nie je zrej­mé, akým spô­so­bom dal poš­ko­de­ný A P naj­avo ne­vô­ľu stre­tá­vať sa s ob­ža­lo­va­nou N S na­ďa­lej, keď v pod­sta­te ak­cep­to­val stret­nu­tia s ňou aj po roz­cho­de, a to aj in­tím­ne­ho cha­rak­te­ru, čo zhod­ne oba­ja potvr­dzu­jú.

 Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti tý­ka­jú­ce sa spô­so­bu vy­ko­na­nia či­nu a je­ho nás­led­ku, okol­nos­ti, za kto­rých bol spá­cha­ný, mie­ru za­vi­ne­nia a poh­nút­ky ob­ža­lo­va­nej, nie je pod­ľa ko­na­jú­ce­ho se­ná­tu zá­važ­nosť po­su­dzo­va­né­ho či­nu väč­šia ako ne­patr­ná.

 V tej­to sú­vis­los­ti tre­ba pou­ká­zať na zá­sa­du chá­pa­nia tres­tnej rep­re­sie ako „ul­ti­ma ra­tio“ or­gán­mi ap­li­ká­cie prá­va, tj. or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy by ma­li dať pred­nosť up­lat­ňo­va­niu mi­mo tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pred pos­ti­hom pod­ľa pred­pi­sov tres­tné­ho pra­vá. Prin­cíp ul­ti­ma ra­tio má fun­kciu sub­si­diár­nu, kto­rá spo­čí­va v tom, že práv­ne pred­pi­sy z ob­las­ti tres­tné­ho prá­va ma­jú byť pou­ží­va­né len vte­dy, po­kiaľ pou­ži­tie iných pros­tried­kov práv­ne­ho po­riad­ku nep­ri­chá­dza do úva­hy ale­bo ich pou­ži­tie je zjav­ne neú­čel­né.

 Te­da od­vo­la­cí súd sa v ce­lom roz­sa­hu zho­du­je so zá­ve­rom sú­du pr­vé­ho stup­ňa roz­ve­de­ným v pos­led­nom od­se­ku na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia (str. 4) a tie­to úva­hy vy­plý­va­jú­ce z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nie si os­vo­ju­je po­va­žu­júc ich za správ­ne a ak­cep­to­va­teľ­né a na tie­to aj od­ka­zu­je.

 Ak ok­res­ná pro­ku­ra­tú­ra v dô­vo­doch od­vo­la­nia kon­šta­tu­je stú­pa­jú­cu ag­re­si­vi­tu ob­ža­lo­va­nej v tom, že sprá­vy po­sie­la­né poš­ko­de­né­mu „za­hŕňa­jú aj na­ráž­ky na mož­né zne­hod­no­te­nie au­ta poš­ko­de­né­ho, pri­čom nás­led­ne bo­lo pod­pá­le­né auto mat­ky poš­ko­de­né­ho“, a ob­sa­hom tie­to sprá­vy, pod­ľa pro­ku­rá­to­ra, pre­sa­hu­jú in­ten­zi­tu pries­tup­ku, kto­rú (ag­re­si­vi­tu) od­vo­dzu­je v pod­sta­te od vy­ššie naz­na­če­né­ho, je pot­reb­né uviesť, že nie je zrej­mé, na zá­kla­de čo­ho pro­ku­ra­tú­ra spá­ja sku­toč­nosť, že auto mat­ky poš­ko­de­né­ho bo­lo pod­pá­le­né (od­vo­la­cí súd pri­po­mí­na, že v spi­so­vom ma­te­riá­li nie je za­do­ku­men­to­va­ný je­di­ný dô­kaz tý­ka­jú­ci sa zho­re­né­ho au­ta mat­ky poš­ko­de­né­ho), s ko­na­ním ob­ža­lo­va­nej. Jed­ná len o ni­čím ne­pod­lo­že­né úva­hy a dom­nien­ky pro­ku­ra­tú­ry, kto­ré nie je mož­né ak­cep­to­vať.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu kraj­ský súd po­va­žu­júc roz­hod­nu­tie ok­res­né­ho sú­du za správ­ne, pos­tu­pom pod­ľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaž­nosť ok­res­nej pro­ku­rá­tor­ky za­mie­tol.

Pou­če­nie: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok.

 

 

 

Kraj­ský súd  v Bra­tis­la­ve, dňa 13.06.2017

 

 

 

 

                                                               JUDr. Zu­za­na Mol­ná­ro­vá

                                                                     pred­sed­níč­ka se­ná­tu

 

 

 

Diskusia