Poškodená pávnická osoba a obžalovaná fyzická osoba ako osoby blízke a súhlas poškodeného podľa § 211 ods. 1 Tr. por.

Publikované: 09. 03. 2019, čítané: 1070 krát
 

 

Poš­ko­de­ná práv­nic­ká oso­ba a ob­ža­lo­va­ná fy­zic­ká oso­ba ako oso­by blíz­ke a súh­las poš­ko­de­né­ho pod­ľa § 211 ods. 1 Tr. por.

 V ap­li­kač­nej tres­tnop­ráv­nej praxi je vy­slo­ve­ne spor­né, či súh­la­som poš­ko­de­né­ho pod­ľa § 211 ods. 1 Tr. por. mô­že dis­po­no­vať aj práv­nic­ká oso­ba, res­pek­tí­ve, či sa us­ta­no­ve­nie § 211 Tr. por. tý­ka vy­slo­ve­ne len fy­zic­kej oso­by, prí­pad­ne, či sa za ur­či­tých okol­nos­tí mô­že tý­kať as­poň niek­to­rých práv­nic­kých osôb (nap­rík­lad, ak by man­žel­ka ob­ža­lo­va­né­ho kú­pi­la pria­mo 100% ma­jet­ko­vú účasť v tej­to poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti).

V tom­to sme­re je nut­né pri­po­me­núť, že pre tzv. návr­ho­vé tres­tné či­ny mož­no viesť tres­tné stí­ha­nie iba za spl­ne­nia pod­mie­nok uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 211 ods.1 Tr. por., t. j. ta­ké­to tres­tné stí­ha­nie je mož­né viesť iba zo súh­la­som poš­ko­de­né­ho. 

 Poš­ko­de­ným v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. je pri­tom len ten vo­či ko­mu trest­ný čin sme­ro­val. Ta­kým­to pria­mym poš­ko­de­ným spá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti mô­že byť tak fy­zic­ká ako aj práv­nic­ká oso­ba.

 Pre úpl­nosť je pot­reb­né uviesť, že poš­ko­de­ným v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. nie je však ten, na ko­ho iba po­čas ve­de­nia tres­tné­ho stí­ha­nia pre­šiel ná­rok na náh­ra­du ško­dy od poš­ko­de­né­ho vo­či kto­ré­mu trest­ný čin sme­ro­val (pos­tu­pe­nie poh­ľa­dáv­ky). Ten­to zá­ver vy­chá­dza z us­ta­no­ve­nia § 48 ods. 4 Tr. por., kto­ré vy­slo­ve­ne sta­no­vu­je, že ak ide o up­lat­ne­nie ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy, pre­chá­dza­jú prá­va, kto­ré Trest­ný po­ria­dok priz­ná­va poš­ko­de­né­mu, aj na je­ho práv­ne­ho nás­tup­cu. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že pre­chod pro­ces­ných práv poš­ko­de­né­ho na práv­ne­ho nás­tup­cu sa via­že len na tie prá­va, kto­ré sa tý­ka­jú up­lat­ne­nia ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy (ide te­da o prá­va, kto­ré vy­slo­ve­ne sú­vi­sia s náh­ra­dou ško­dy, vrá­ta­ne prá­va vzdať sa ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy). Súh­las poš­ko­de­né­ho v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. žiad­nym spô­so­bom ne­sú­vi­sí s up­lat­ňo­va­ním ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy, pre­to­že sa „via­že“ len na na oso­bu, kto­rá bo­la pria­mo poš­ko­de­ná tres­tným či­nom a nie na ná­rok na náh­ra­du spô­so­be­nej ško­dy. Ten, kto dis­po­nu­je súh­la­som poš­ko­de­né­ho pre­to vô­bec ne­mu­sí mať ná­rok na náh­ra­du ško­dy a to pla­tí aj opač­ne. Sku­toč­nosť, že prá­vo v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. nie je mož­né pre­viesť na práv­ne­ho nás­tup­cu poš­ko­de­né­ho, mož­no zis­tiť aj z tres­tnop­ráv­nej li­te­ra­tú­ry[1], z kto­rej tiež vy­plý­va, že súh­las poš­ko­de­né­ho ne­sú­vi­sí s up­lat­ňo­va­ním ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy a pre­to na práv­ne­ho nás­tup­cu nep­re­chá­dza. Do­kon­ca ani v prí­pa­de smr­ti poš­ko­de­né­ho nep­re­chá­dza op­ráv­ne­nie v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. ani na de­di­ča ako práv­ne­ho nás­tup­cu fy­zic­kej oso­by, na kto­ré­ho inak pre­chá­dza ná­rok na náh­ra­du ško­dy.

 Vy­slo­ve­ne spor­nou prob­le­ma­ti­ku tý­ka­jú­cou sa to­ho, či tres­tným či­nom pria­mo poš­ko­de­ná práv­nic­ká oso­ba mô­že dis­po­no­vať súh­la­som poš­ko­de­né­ho pod­ľa § 211 ods. 1 Tr. por. sa vo svo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti za­obe­ral Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve sa v uz­ne­se­ní sp. zn. 4To/124/2018 zo dňa 14.02.2019 za­obe­ral tres­tnou ve­cou, v kto­rej iš­lo o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­tí pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku­pod­ľa § 237 Tr. zák. spá­cha­né­ho ku ško­de práv­nic­kej oso­by (spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným). Ob­ža­lo­va­ná bo­la ko­na­teľ­ka a zrá­ro­veň aj jed­na zo spo­loč­ní­čok poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným, pri­čom jej bo­lo kla­de­né za vi­nu, že v me­ne poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti uz­na­la neexis­tu­jú­ci zá­vä­zok vo­či svo­jej dcé­re (ako údaj­né­mu ve­ri­te­ľo­vi) a tým ma­la spô­so­biť ško­du práv­nic­kej oso­be v me­ne, kto­rej ko­na­la. Ob­ža­lo­va­ná bo­la ok­res­ným sú­dom od­sú­de­ná, av­šak v prie­be­hu od­vo­la­cie­ho ko­na­nia doš­lo k per­so­nál­nej zme­ne v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, keď dcé­ra ob­ža­lo­va­nej kú­pi­la ob­chod­ný po­diel v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti a sta­la sa zá­ro­veň aj ko­na­teľ­kou poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti. Vzhľa­dom k to­mu, že aj trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák. je tzv. návr­ho­vým tres­tným či­nom, za­obe­ral sa kraj­ský súd aj mož­nos­ťa­mi poš­ko­de­nej práv­nic­kej oso­by dis­po­no­vať op­ráv­ne­ním v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve pri­pus­til, že za ur­či­tých pod­mie­nok mô­že dis­po­no­vať prá­vom v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. aj poš­ko­de­ná práv­nic­ká oso­ba, pri­čom k tej­to otáz­ke uvie­dol nas­le­dov­né (ide o vý­ňa­tok uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du, iš­lo o zru­šu­jú­ce uz­ne­se­nie, pri­čom na­pad­nu­tý roz­su­dok ok­res­né­ho sú­du bol zru­še­ný z iných dô­vo­dov):

Vzhľa­dom na per­so­nál­ne zme­ny v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti (ako aj to, že z per­so­nál­ne­ho hľa­dis­ka ide o tzv. „ro­din­nú“ spo­loč­nosť), bu­de nut­né sa za­obe­rať aj otáz­kou, či v da­nej tres­tnej ve­ci nej­de o prí­pad uve­de­ný v us­ta­no­ve­ní § 211 Tr. por., ke­dy je mož­né viesť tres­tné stí­ha­nie iba so súh­la­som poš­ko­de­né­ho.

V tom­to sme­re kraj­ský súd pou­ka­zu­je na to, že sú­čas­ťou us­ta­no­ve­nia § 211 ods. 1 Tr. por. je aj trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­tí pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák., kto­rý sa kla­die ob­ža­lo­va­nej za vi­nu. Trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák. mož­no pre­to z pro­ces­né­ho hľa­dis­ka za­ra­diť me­dzi tzv. návr­ho­vé tres­tné či­ny, na­koľ­ko za spl­ne­nia pod­mie­nok uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 211 Tr. por. mož­no viesť pre ten­to trest­ný čin tres­tné stí­ha­nie len so súh­la­som poš­ko­de­né­ho.

V tom­to sme­re je pre­to ne­vyh­nut­né vy­rie­šiť aj otáz­ku spo­čí­va­jú­cu v tom, či súh­las, res­pek­tí­ve ne­súh­las s tres­tným stí­ha­ním mô­že dať aj poš­ko­de­ná práv­nic­ká oso­ba, res­pek­tí­ve, či sa us­ta­no­ve­nie § 211 Tr. por. tý­ka vy­slo­ve­ne len poš­ko­de­nej fy­zic­kej oso­by, prí­pad­ne, či sa za ur­či­tých okol­nos­tí mô­že tý­kať as­poň niek­to­rých poš­ko­de­ných práv­nic­kých osôb.

 V tres­tnop­ráv­nej praxi je pri­tom spor­né, či op­ráv­ne­nie uve­de­né v § 211 ods. 1 Tr. por., ma­jú aj poš­ko­de­né práv­nic­ké oso­by (te­da práv­nic­ké oso­by vo­či kto­rým pria­mo pá­cha­teľ úto­čil), res­pek­tí­ve, či pri­ná­le­ží len poš­ko­de­ným oso­bám fy­zic­kým, pri­čom tá­to prob­le­ma­ti­ka ne­bo­la do­po­siaľ vy­rie­še­ná ani v ofi­ciál­nej ju­di­ka­tú­re Naj­vyš­šie­ho sú­du SR.

Sku­toč­nos­ti, že us­ta­no­ve­nie § 211 ods. 1 Tr. por. sa mô­že tý­kať aj poš­ko­de­ných práv­nic­kých osôb by nas­ved­čo­val vý­klad za pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia § 211 ods. 2 Tr. por.

 Pod­ľa § 211 ods. 2 Tr. por. sa us­ta­no­ve­nie o súh­la­se poš­ko­de­né­ho ne­pou­ži­je, ak je spô­so­be­ná smrť ale­bo je poš­ko­de­ným štát, obec, vy­šší územ­ný ce­lok, práv­nic­ká oso­ba s ma­jet­ko­vou účas­ťou štá­tu ale­bo práv­nic­ká oso­ba, kto­rá hos­po­dá­ri s ve­rej­ný­mi fi­nan­cia­mi.

Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia mož­no vy­vo­diť, že na os­tat­né práv­nic­ké oso­by, kto­ré v tom­to us­ta­no­ve­ní nie sú vy­slo­ve­ne za­hr­nu­té, by sa us­ta­no­ve­nie o súh­la­se poš­ko­de­né­ho pou­žiť moh­lo (§ 211 ods. 2 Tr. por. ar­gu­men­tum a con­tra­rio).

Us­ta­no­ve­nie § 211 ods. 2 Tr. por. pred­sta­vu­je zá­ko­no­dar­com vy­tvo­re­né ne­ga­tív­ne vy­me­dzenie poš­ko­de­ných práv­nic­kých osôb, kto­ré ne­dis­po­nu­jú op­ráv­ne­ním v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. Za pou­ži­tia lo­gic­ké­ho vý­kla­du by po­tom bo­lo mož­né dos­pieť k zá­ve­ru, že všet­ky os­tat­né práv­nic­ké oso­by, kto­ré nespĺňa­jú kri­té­riá uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 211 ods. 2 Tr. por. by op­ráv­ne­ním uve­de­ným v us­ta­no­ve­ní § 211 ods. 1 Tr. por. dis­po­no­vať moh­li. Ak by sme pri­ja­li zá­ver, že op­ráv­ne­ním pod­ľa § 211 ods. 1 Tr. por. ne­mô­žu dis­po­no­vať práv­nic­ké oso­by, ale je ureč­ne­né len oso­bám fy­zic­kým, po­tom by zne­nie us­ta­no­ve­nia § 211 ods. 2 Tr. por. ne­ma­lo žiad­ny zmy­sel a strá­ca­lo by lo­gic­ké opod­stat­ne­nie. Zá­ko­no­dar­ca tak chcel zrej­me pri­pus­tiť, že na­priek ma­jet­ko­vej sa­mos­tat­nos­ti práv­nic­kých osôb od akých­koľ­vek iných osôb a pl­nej spô­so­bi­los­ti práv­nic­kej oso­by na práv­ne úko­ny je nut­né pri us­ta­no­ve­ní § 211 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vziať do úva­hy mož­né per­so­nál­ne pre­po­je­nie osôb v prí­pa­doch, v kto­rých ok­rem poš­ko­de­nej práv­nic­kej oso­by, v kto­rej vy­stu­pu­je ob­ža­lo­va­ný, res­pek­tí­ve ro­din­ný prís­luš­ník ob­ža­lo­va­né­ho nie je poš­ko­de­ná aj iná oso­ba (nap­rík­lad ve­ri­teľ poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti), ale mož­ná ško­da vznik­ne ale­bo reál­ne mô­že byť spô­so­be­ná len tej­to práv­nic­kej oso­be. V prí­pa­de tzv. ro­din­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tí, pri kto­rých sú všet­ci spo­loč­ní­ci a ko­na­te­lia v ob­chod­nej spo­loč­nos­ti v prí­bu­zen­skom po­me­re a mož­no ich ozna­čiť za oso­by blíz­ke v zmys­le § 127 ods. 4 Tr. zák. a pri kto­rých je jed­ným z nich ob­ža­lo­va­ný a poš­ko­de­nou iba a len tá­to tzv. ro­din­ná ob­chod­ná spo­loč­nosť, nie je pre­to ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­nia § 211 ods. 1 Tr. por. vy­lú­če­ná.

Po­kiaľ ide o vý­klad poj­mu „blíz­ka oso­ba“ tak mož­no pod­por­ne vy­chá­dzať aj z práv­nych zá­ve­rov roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 29 Cdo/4822/2008 zo dňa 27.01.2010 pod­ľa kto­ré­ho v prí­pa­de fy­zic­kých osôb, kto­ré ro­bia (mô­žu ro­biť) v me­ne práv­nic­kej oso­by práv­ne úko­ny, je pot­reb­né, naj­mä s pri­hliad­nu­tím na to, že ich pros­tred­níc­tvom sa ut­vá­ra vô­ľa práv­nic­kej oso­by, uva­žo­vať s tým, že ma­jú z ti­tu­lu svoj­ho pos­ta­ve­nia a z ne­ho vy­plý­va­jú­cej zod­po­ved­nos­ti k tej­to (svo­jej) práv­nic­kej oso­be ta­ký vzťah, že by dô­vod­ne po­ci­ťo­va­li uj­mu, kto­rú utr­pe­la ale­bo by moh­la utr­pieť práv­nic­ká oso­ba, ako vlas­tnú. Z ana­lo­gic­ké­ho pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia § 116 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka pre­to vy­plý­va, že tie­to fy­zic­ké oso­by sú oso­ba­mi blíz­ky­mi tej­to práv­nic­kej oso­be.

Od­bor­ná li­te­ra­tú­ra (nap­rík­lad Fe­ke­te, I.: Ob­čian­sky zá­kon­ník 1. Veľ­ký ko­men­tár, Bra­tis­la­va: Euro­kó­dex 2011, s. 537 a nasl.) k to­mu pri­po­mí­na, že aj v ta­kých­to prí­pa­doch mu­sí vzťah ko­na­jú­ce­ho sub­jek­tu a „blíz­kej oso­by“ vy­ka­zo­vať ur­či­té vlas­tnos­ti. Tak je to­mu hlav­ne v prí­pa­de, ak je fy­zic­ká oso­ba spo­loč­ní­kom práv­nic­kej oso­by a sú­čas­ne sa po­me­ry práv­nic­kej oso­by pod­stat­ným spô­so­bom do­tý­ka­jú toh­to sub­jek­tu. Za oso­bu blíz­ku práv­nic­kej oso­be tak mož­no po­va­žo­vať fy­zic­kú oso­bu, kto­rá je spo­loč­ní­kom v práv­nic­kej oso­be a kto­rá by sú­čas­ne dô­vod­ne po­ci­ťo­va­la uj­mu, kto­rú by utr­pe­la práv­nic­ká oso­ba ako uj­mu vlas­tnú.

Žiad­ne z us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku pri­tom ne­vy­lu­ču­je práv­nic­ké oso­by z ok­ru­hu osôb, kto­ré by moh­li dis­po­no­vať prá­vom pod­ľa § 211 ods. 1 Tr. por., ale prá­ve nao­pak, us­ta­no­ve­nie § 211 ods. 2 Tr. por. vy­slo­ve­ne ta­kú­to mož­nosť pri­púš­ťa.

Ak te­da pri­pus­tí­me ta­ký vý­klad us­ta­no­ve­nia § 211 ods. 2 Tr. por., že súh­la­som poš­ko­de­né­ho v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. dis­po­nu­jú aj práv­nic­ké oso­by, kto­ré ne­ma­jú ma­jet­ko­vú účasť štá­tu a ani ne­hos­po­dá­ria s ve­rej­ný­mi fi­nan­cia­mi, moh­lo by ísť len o ta­kú práv­nic­kú oso­bu, vý­hrad­ne, ku ško­de kto­rej bol ale­bo mo­hol byť trest­ný čin spá­cha­ný (prí­pad­né pos­tú­pe­nie poh­ľa­dáv­ky z ti­tu­lu ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy na inú oso­bu pre­to nez­na­me­ná, že sa pos­tu­pu­je aj prá­vo v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por., na­koľ­ko to je vy­hra­de­né iba a len pre pria­me­ho poš­ko­de­né­ho tres­tným či­nom). 

Konštruk­cia súh­la­su poš­ko­de­né­ho pri poš­ko­de­nej práv­nic­kej oso­be by po­tom bo­la za­lo­že­ná na tom, že ak bol trest­ný čin spá­cha­ný vý­hrad­ne ku ško­de ob­chod­nej spo­loč­nos­ti ale­bo druž­stva a ten, pro­ti kto­ré­mu je ale­bo má byť ve­de­né tres­tné stí­ha­nie, bol v do­be spá­chania či­nu (či v do­be roz­ho­do­va­nia sú­du) vo vzťa­hu k všet­kým spo­loč­ní­kom, ko­man­di­tis­tom, kom­ple­men­tá­rom, ak­cio­ná­rom oso­bou, vo­či kto­rej by tí­to spo­loč­ní­ci, kom­ple­men­tá­ri, ko­man­di­tis­ti a ak­cio­ná­ri ma­li prá­vo ako sved­ko­via od­oprieť vý­po­veď, moh­li by tie­to oso­by ude­ľo­vať súh­las k tres­tné­mu stí­ha­niu. Ak by iš­lo o spo­loč­nosť s ru­če­ným ob­me­dze­ním, kto­rá by bo­la pria­mo poš­ko­de­nou spo­loč­nos­ťou tres­tnou čin­nos­ťou ob­ža­lo­va­né­ho a ro­din­ný prís­luš­ník ob­ža­lo­va­né­ho (nap­rík­lad man­žel, syn, dcé­ra a po­dob­ne) by sa stal spo­loč­ní­kom a nás­led­ne aj ko­na­te­ľom tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, pri­chá­dza­lo by do úva­hy vy­uži­tie op­ráv­ne­nia uve­de­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 211 ods. 1 Tr. por., t. j. ude­le­nie ale­bo neu­de­le­nie súh­la­su s tres­tným stí­ha­ním ob­ža­lo­va­né­ho.

 Iný poh­ľad na tú­to prob­le­ma­ti­ku za­ujal Naj­vyš­ší súd Čes­kej re­pub­li­ky, kto­rý v uz­ne­se­ní sp. zn. 3T­do/709/2010 zo dňa 19.01.2011 vy­slo­ve­ne od­mie­tol, že by sa in­šti­tút súh­la­su poš­ko­de­né­ho mo­hol vzťa­ho­vať aj na práv­nic­ké oso­by, pri­čom zdô­raz­nil, že vy­uži­tie in­šti­tú­tu súh­la­su poš­ko­de­né­ho s tres­tným stí­ha­ním pri­chá­dza do úva­hy iba vte­dy, ak je poš­ko­de­ným sub­jek­tom fy­zic­ká oso­ba.

 Vy­uži­tie zá­ve­rov toh­to čes­ké­ho roz­hod­nu­tia pri vý­kla­de us­ta­no­ve­nia § 211 Tr. por. je však dis­ku­ta­bil­né, na­koľ­ko Trest­ný po­ria­dok účin­ný v Čes­kej re­pub­li­ke ne­má us­ta­no­ve­nie, kto­ré by bo­lo ob­sa­ho­vo ob­dob­né us­ta­no­ve­niu § 211 ods. 2 Tr. por. (neob­sa­hu­je ne­ga­tív­nu de­fi­ní­ciu poš­ko­de­né­ho pri in­šti­tú­te súh­la­su poš­ko­de­né­ho) a pre­to, pod­ľa ná­zo­ru kraj­ské­ho sú­du, nep­ri­chá­dza do úva­hy vy­uži­tie toh­to roz­hod­nu­tia v rám­ci kom­pa­ra­tív­ne­ho vý­kla­du prá­va pri vý­kla­de us­ta­no­ve­nia § 211 Tr. por.

V da­nej tres­tnej ve­ci je od 30.11.2018 v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti ta­ký práv­ny stav, že je­di­ný­mi spo­loč­ník­mi a ko­na­teľ­mi sú ob­ža­lo­va­ná a jej dcé­ra A K. Od 30.11.2018 sú obid­ve ko­na­teľ­ky op­ráv­ne­né ko­nať v me­ne poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti vo všet­kých ve­ciach sa­mos­tat­ne. A K je pre­to ako ko­na­teľ­ka poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti (po­dob­ne ako bo­la do 30.11.2018 S H) op­ráv­ne­ná ko­nať sa­mos­tat­ne v me­ne poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti a vy­jad­ro­vať sa nie­len k ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy, ale prí­pad­ne, v me­ne poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, aj k súh­la­su, či ne­súh­la­su s ve­de­ním tres­tné­ho stí­ha­nia v zmys­le § 211 ods. 1 Tr. por. (z do­po­siaľ vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­vyp­lý­va, že by bo­lo mož­né poš­ko­de­nú spo­loč­nosť po­va­žo­vať za práv­nic­kú oso­bu v zmys­le § 211 ods. 2 Tr. por.).

Poš­ko­de­ná spo­loč­nosť, ako spo­loč­nosť s ru­če­ným ob­me­dze­ním, ma­la ale­bo moh­la byť pria­mo poš­ko­de­nou spo­loč­nos­ťou tres­tnou čin­nos­ťou ob­ža­lo­va­nej (ako ko­na­teľ­ky a zá­ro­veň aj spo­loč­níč­ky v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti), pri­čom ro­din­ný prís­luš­ník ob­ža­lo­va­nej (jej dcé­ra) sa stal spo­loč­ní­kom a nás­led­ne aj ko­na­te­ľom tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, po­tom nie je vy­lú­če­né vy­uži­tie op­ráv­ne­nia uve­de­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 211 ods. 1 Tr. por., t. j. ude­le­nie ale­bo neu­de­le­nie súh­la­su s tres­tným stí­ha­ním ob­ža­lo­va­nej, pre­to­že poš­ko­de­ná práv­nic­ká oso­ba (v me­ne kto­rej ko­ná dcé­ra ob­ža­lo­va­nej) je blíz­kou oso­bou oso­be ob­ža­lo­va­nej (kto­rá je nie­len mat­kou dru­hej spo­loč­níč­ky a ko­na­teľ­ky, ale zá­ro­veň aj sa­ma spo­loč­níč­kou a ko­na­teľ­kou v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti) a dcé­ra ob­ža­lo­va­nej, pros­tred­níc­tvom kto­rej ko­ná poš­ko­de­ná spo­loč­nosť je oso­bou, kto­rá má vo vzťa­hu k ob­ža­lo­va­nej prá­vo ako sve­dok od­oprieť vý­po­veď.

Len pre úpl­nosť od­vo­la­cí súd uvá­dza, že po­mer poš­ko­de­né­ho a to­ho, vo­či kto­ré­mu má prá­vo dať ale­bo ne­dať súh­las s tres­tným stí­ha­ním, mu­sí exis­to­vať v ča­se, keď sa tres­tné stí­ha­nie ve­die, res­pek­tí­ve má viesť a nie v ča­se, keď bol trest­ný čin spá­cha­ný.



[1] poz­ri nap­rík­lad Ru­žič­ka, M. a kol.Poš­ko­de­ný a ad­héz­ne ko­na­nie v Čes­kej re­pub­li­ke. 1. Vy­da­nie. Pra­ha: C.H.Beck, 2007, s. 545 a nasl.


 

Facebook diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia