Vyobrazenie hákového kríža nie je, samo o sebe, trestným činom.

Publikované: 20. 10. 2011, čítané: 14564 krát
 

 Práv­na ve­ta:

 I. Vy­ob­ra­ze­nie ur­či­té­ho sym­bo­lu, nap­rík­lad há­ko­vé­ho krí­ža (svas­ti­ky), ne­napĺňa, sa­mo o se­be, skut­ko­vú pod­sta­tu pre­či­nu pod­po­ry a pro­pa­gá­cie sku­pín sme­ru­jú­cich k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422 ods. 1 Tr. zák. Uve­de­né us­ta­no­ve­nie to­tiž net­res­tá pou­ží­va­nie sym­bo­li­ky ako ta­kej (a to ani vy­ob­ra­ze­nie svas­ti­ky, nap­rík­lad vy­te­to­va­nie svas­ti­ky, či na­res­le­nie svas­ti­ky na bu­do­vu), ale pos­ti­hu­je pre­ja­vo­va­nie sym­pa­tií k ur­či­tým hnu­tiam, kto­ré mô­žu byť pre­ja­va­né aj za po­mo­ci ve­rej­né­ho no­se­nia, či pou­ží­va­nia sym­bo­li­ky.

 II. Pri po­su­dzo­va­ní to­ho, či doš­lo vy­ob­ra­ze­ním ur­či­tej sym­bo­li­ky k spá­chaniu pre­či­nu pod­ľa § 422 ods. 1 Tr. zák. ale­bo prí­pad­ne k spá­chaniu iné­ho pre­či­nu, bu­de pre­to nut­né dôs­led­ne skú­mať sub­jek­tív­nu strán­ku (úmy­sel) pá­cha­te­ľa a ob­jas­ne­nie je­ho mo­tí­vov, t. j. pre­čo, z aké­ho dô­vo­du, ve­rej­ne no­sil ale­bo mal vy­te­to­va­ný ur­či­tý sym­bol a zá­ro­veň pá­cha­teľ mu­sí ve­dieť, že svo­jim ko­na­ním vy­jad­ru­je sym­pa­tie hnu­tiam, kto­ré nap­rík­lad ná­sil­nou ces­tou sme­ru­jú k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb.

 III. Prax or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré vždy a zá­sad­ne po­va­žu­jú len vy­ob­ra­ze­nie svas­ti­ky, sa­mo o se­be, zá­ro­veň aj za pre­ja­vo­va­nie sym­pa­tií, či pro­pa­gá­cie na­ciz­mu (bez skú­ma­nia mo­tí­vov jej vy­ob­ra­ze­nia pá­cha­te­ľom), je ab­so­lút­ne nes­práv­na. Nap­rík­lad, ak pá­cha­teľ pok­res­lí bu­do­vy há­ko­vý­mi kríž­mi, či zni­čí hor­bo­vé mies­ta na cin­to­rí­noch a nak­res­lí na pom­ní­ky há­ko­vé krí­že, ma­lo by ísť pri­már­ne o po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu nap­rík­lad vý­tr­žníc­tva pod­ľa § 364 Tr. zák., ha­no­be­nia mies­ta pos­led­né­ho od­po­čin­ku pod­ľa § 365 Tr. zák., prí­pad­ne poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 246 Tr. zák. a až se­kun­dár­ne o po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu v zmys­le § 422 ods. 1 Tr. zák., te­da až vte­dy, ak sa preu­ká­že, že vy­ob­ra­ze­nie svas­ti­ky bo­lo mo­ti­vo­va­né sna­hou pre­ja­viť sym­pa­tie na­ciz­mu a nie len ve­de­né úmys­lom poš­ko­diť, či zneuc­tiť niek­to­ré (nap­rík­lad piet­ne) mies­ta.

 

 z roz­sud­ku sú­du:

 

                                   3T 97/2008

 Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu M. T., pre pre­čin pod­po­ry a pro­pa­gá­cie sku­pín sme­ru­jú­cich k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422 ods. 1 Tr. zá­ko­na, v  ko­na­ní pred sa­mo­sud­com JUDr. Pet­rom Šam­kom, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 13.05.2009 tak­to

 

          r o z h o d o l:

 

Ob­ža­lo­va­ný:

 M. T.:

 

     sa pod­ľa § 285 písm. b) Tr. por. os­lo­bo­dzu­je

 spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Pe­zi­nok sp. zn. 2 Pv 292/08 zo dňa 17.10.2008, kto­rý mu klá­dol za vi­nu spá­chanie pre­či­nu pod­po­ry a pro­pa­gá­cie sku­pín sme­ru­jú­cich k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422 ods. 1 Tr. zá­ko­na, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na skut­ko­vom zá­kla­de, že

 na hor­nej čas­ti pra­vé­ho pred­lak­tia mal vy­te­to­va­ný há­ko­vý kríž o veľ­kos­ti cca 5 cm, čo zis­ti­la hliad­ka PZ, kto­rá ho dňa 12.06.2007 kon­tro­lo­va­la v osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le v S., na Nám. 1. Má­ja, pri­čom há­ko­vý kríž je naj­star­ším sym­bo­lom na­cis­tic­kej stra­ny NSDAP a ne­mec­ké­ho štá­tu,

 pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

 

      O d ô v o d n e n i e

 Súd na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­čul ob­ža­lo­va­né­ho M. T., sved­ka T. L. a pre­čí­ta­ním oboz­ná­mil pod­stat­né lis­tin­né dô­ka­zy, pri­čom zis­til, že sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be nie je tres­tným či­nom, na­koľ­ko ne­napĺňa for­mál­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho pre­či­nu.

Ob­ža­lo­va­ný M. T. vy­po­ve­dal, že há­ko­vý kríž má vy­te­to­va­ný na ľa­vom pred­lak­tí ru­ky, pri­čom há­ko­vý kríž mu vy­te­to­va­li vo väz­be asi pred de­sia­ti­mi rok­mi. Chcel vy­te­to­vať ne­ja­ký pek­ný ob­rá­zok, po­čas to­ho ako mu te­to­val ru­ku, sa na to ne­po­ze­ral, pre­to­že aj keď mu be­rú krv tak od­pa­dá­va. Keď zis­til, čo mu na ru­ku vy­te­to­val (spolu­se­dia­ci), bol zhro­ze­ný, na­koľ­ko je­ho ne­bo­hý otec bol róm­ske­ho pô­vo­du. Ide o je­di­né te­to­va­nie, kto­ré má. Nech­ce uve­de­né te­to­va­nie prek­riť ni­čím a dá sa to (od­strá­niť) len chi­rur­gic­ky, av­šak na chi­rur­gic­ký zá­krok ne­má pe­nia­ze. Po­li­caj­ti ho za­sta­vi­li, keď šo­fé­ro­val auto, ne­mal dok­la­dy a tak ho zob­ra­li. V tom ča­se bo­lo le­to a mal krát­ke trič­ko, ne­vie, čo je NSDAP, vie, že há­ko­vý kríž sa spá­ja s na­ciz­mom. Nik­dy ne­bol sym­pa­ti­zan­tom na­ciz­mu ale­bo fa­šiz­mu, ani si to ne­mô­že do­vo­liť, pre­to­že viac­krát bol na­pad­nu­tý, na­koľ­ko je po­lo­vič­ný róm.

Ob­ža­lo­va­ný M. T. na vy­zva­nie sa­mo­sud­cu uká­zal na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­te­to­va­ný sym­bol, pri­čom ide o há­ko­vý kríž na ľa­vom (nie pra­vom, ako je nes­práv­ne uve­de­né v ob­ža­lo­be) pred­lak­tí ru­ky, kto­rý je veľ­kos­ťou pomr­ne ma­lý (od­ha­dom má vy­ob­ra­ze­ný há­ko­vý kríž veľ­kosť cca 3 až 5 cm a je ne­vý­raz­nej mod­rej far­by.

 Sve­dok T. L., vy­po­ve­dal, že pre od­stup ča­su si na tres­tnú vec v kto­rej bol pred­vo­la­ný ne­pa­mä­tá. Vo všeo­bec­nos­ti uvie­dol, že ma­jú (prís­luš­ní­ci PZ) us­mer­ne­nie oh­ľad­ne bo­ja pro­ti extré­miz­mu a exis­tu­jú tak­tiež slu­žob­né po­môc­ky, kde sú uve­de­né a gra­fic­ky zná­zor­ne­né sym­bo­ly, kto­ré sa ma­jú spá­jať s extré­mis­tic­ký­mi sym­bol­mi. V prí­pa­de, že oso­ba má sym­bol há­ko­vé­ho krí­ža a je na ve­rej­nos­ti, tak sa tá­to oso­ba pred­ve­die. V prí­pa­de, že sa oso­ba na­chá­dza v mo­to­ro­vom vo­zid­le a má vy­ob­ra­ze­nie há­ko­vé­ho krí­ža, tak tú­to oso­bu tak­tiež pred­ve­die­me, úpo­kiaľ je to zjav­ne vi­di­teľ­né.

 Z lis­tin­ných dô­ka­zov, kto­ré bo­li vy­ko­na­né na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, súd zis­til, že dňa 12.06.2007 v ča­se o 05.55 h po­li­caj­ná hliad­ka vy­ko­ná­va­la v S. na Nám. 1. Má­ja služ­bu, pri­čom za­sta­vi­la vo­zid­lo, kto­ré­ho vo­dič ne­bol pri­pú­ta­ný bez­peč­nos­tným pá­som. Vo­dič ne­mal dok­la­dy, pri­čom bol pred­ve­de­ný na OO PZ S., kde bo­lo zis­te­né, že ide o M. T.. Po­čas pred­ve­de­nia bol u M. T. vy­ko­na­ný úkon sme­ru­jú­ci k zis­te­niu či má u se­ba zbraň a bo­lo zis­te­né, že má na pra­vej hor­nej stra­ne pred­lak­tia há­ko­vý kríž o veľ­kos­ti cca 5 cm (úda­je zo zá­zna­mu, kto­rý spí­sal dňa 12.06.2007 sve­dok Lé­vai). Ob­ža­lo­va­ný M. T. bol do­po­siaľ trik­rát súd­ne tres­ta­ný (jed­no od­sú­de­nie má za­hľa­de­né), pri­čom iš­lo o tres­tné či­ny krá­de­že a ma­re­nia vý­ko­nu úrad­né­ho roz­hod­nu­tia.

 K vý­ro­ku o os­lo­bo­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by:

 Vy­hod­no­te­ním dô­ka­zov vy­ko­na­ných na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, súd us­tá­lil, a to ne­bo­lo ani me­dzi stra­na­mi spor­né, že ob­ža­lo­va­ný M. T. (ďa­lej len ob­ža­lo­va­ný) vie­dol v S. dňa 12.06.2007 o 05.55 h mo­to­ro­vé vo­zid­lo, v kto­rom bol sám, pri­čom z dô­vo­du nep­ri­pú­ta­nia sa bez­peč­nos­tným pá­som bol za­sta­ve­ný po­li­caj­nou hliad­kou a nás­led­ne, na­koľ­ko ne­mal žiad­ne dok­la­dy to­tož­nos­ti, bol ob­ža­lo­va­ný pred­ve­de­ný na ob­vod­né od­de­le­nie po­lí­cie. Zo zá­zna­mu spí­sa­né­ho v ten is­tý deň pred­vá­dza­jú­cim prís­luš­ní­kom po­lí­cie vy­plý­va, že až pri vy­ko­ná­va­ní tzv. bez­peč­nos­tnej osob­nej pre­hliad­ky ob­ža­lo­va­né­ho „bo­lo zis­te­né, že má na pra­vej hor­nej stra­ne pred­lak­tia há­ko­vý kríž o veľ­kos­ti cca. 5 cm“. Na­po­kon, ob­ža­lo­va­ný ani ne­po­pie­ra, že sku­toč­ne má na ru­ke vy­te­to­va­ný há­ko­vý kríž.

Vzhľa­dom k to­mu, že v príp­rav­nom ko­na­ní ne­bo­la vy­ho­to­ve­ná žiad­na fo­to­do­ku­men­tá­cia ru­ky ob­ža­lo­va­né­ho s vy­ob­ra­ze­ním há­ko­vé­ho krí­ža, súd, pria­mo na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, vlas­tným po­zo­ro­va­ním, zis­til, že ob­ža­lo­va­ný má há­ko­vý kríž vy­te­to­va­ný na ľa­vej ru­ke (ľa­vom pred­lak­tí), pri­čom ide o po­mer­ne ma­lé (pod­ľa ná­zo­ru sú­du voľ­ným okom ťaž­šie vi­di­teľ­né) vy­ob­ra­ze­nie há­ko­vé­ho krí­ža, kto­ré je mod­rej far­by. Len pre úpl­nosť súd do­dá­va, že zá­znam čle­na po­li­caj­nej hliad­ky je nep­res­ný, na­koľ­ko uvá­dza, že vy­ob­ra­ze­nie há­ko­vé­ho krí­ža má ob­ža­lo­va­ný na pra­vej ru­ke (uve­de­né kon­šta­to­va­nie prev­za­la do skut­ko­vej ve­ty aj ob­ža­lo­ba), pri­čom ob­ža­lo­va­ný má vy­ob­ra­ze­ný há­ko­vý kríž na ru­ke ľa­vej.

Súd nás­led­ne zis­ťo­val, či vy­ššie uve­de­né ne­po­chyb­né skut­ko­vé zis­te­nia napĺňa­jú for­mál­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho pre­či­nu.

Pod­ľa § 422 ods. 1 Tr. zák. sa pre­či­nu pod­po­ry a pro­pa­gá­cie sku­pín sme­ru­jú­cich k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd do­pus­tí ten, kto ve­rej­ne, naj­mä pou­ží­va­ním zá­stav, od­zna­kov, rov­no­šiat a he­siel, pre­ja­vu­je sym­pa­tie k hnu­tiam, kto­ré ná­si­lím, hroz­bou ná­si­lia ale­bo hroz­bou inej ťaž­kej uj­my sme­ru­jú k pot­lá­ča­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb.

Pr­vým ob­li­ga­tór­nym zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho pre­či­nu je to, že sa ho mu­sí pá­cha­teľ do­pus­tiť „ve­rej­ne“. Trest­ný zá­kon sám de­fi­nu­je po­jem ve­rej­ne, pri­čom v da­nej tres­tnej ve­ci je pod­stat­ným us­ta­no­ve­nie § 122 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pod­ľa kto­ré­ho je trest­ný čin spá­cha­ný ve­rej­ne, ak je spá­cha­ný pred viac ako dvo­ma sú­čas­ne prí­tom­ný­mi oso­ba­mi.

Z gra­ma­tic­ké­ho vý­kla­du slov „viac ako dvo­ma“ (sú­čas­ne prí­tom­ný­mi oso­ba­mi) mož­no vy­vo­diť, že k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu mu­sí dôjsť naj­me­nej pred „tro­mi“ oso­ba­mi od­liš­ný­mi od pá­cha­te­ľa, kto­ré sú sú­čas­ne prí­tom­né a kto­ré sú na­viac schop­né pos­treh­núť pre­jav pá­cha­te­ľa a po­ro­zu­mieť mu. Ale­bo po­ve­da­né inak, us­ta­no­ve­nie § 122 ods. 2 písm. b) Tr. zák. vy­ža­du­je, aby bo­li sú­čas­ne prí­tom­né naj­me­nej šty­ri oso­by a to pá­cha­teľ a ďa­lej eš­te viac ako dve ďal­šie oso­by.

Z okol­nos­tí po­su­dzo­va­né­ho prí­pa­du vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný vie­dol mo­to­ro­vé vo­zid­lo, pri­čom prís­luš­ní­ci po­li­caj­nej hliad­ky sa ho roz­hod­li za­sta­viť pre­to, že ne­bol pri­pú­ta­ný bez­peč­nos­tným pá­som. Po­li­caj­ti te­da ob­ža­lo­va­né­ho ne­zas­ta­vo­va­li z dô­vo­du, že má na ru­ke vy­te­to­va­ný há­ko­vý kríž (ten vte­dy zjav­ne vô­bec ne­vi­de­li), ale há­ko­vý kríž na ru­ke ob­ža­lo­va­né­ho zba­da­li až vte­dy, keď u ob­ža­lo­va­né­ho vy­ko­ná­va­li osob­nú pre­hliad­ku za úče­lom zis­te­nia, či ne­má u se­ba zbraň. Z uve­de­né­ho je pre­to evi­den­tné, že sku­tok, tak ako bol po­pí­sa­ný v ob­ža­lo­be, ne­bol spá­cha­ný ve­rej­ne, pre­to­že ob­ža­lo­va­ný bol v mo­to­ro­vom vo­zid­le sám, na­viac bol za­sta­ve­ný o šies­tej ho­di­ne rá­no a ne­bo­lo žiad­nym spô­so­bom do­ku­men­to­va­né, že by na uli­ci ne­ja­ké oso­by vi­de­li a vní­ma­li, že ob­ža­lo­va­ný, kto­rý se­dí v mo­to­ro­vom vo­zid­le, má na ru­ke vy­te­to­va­ný há­ko­vý kríž (na­po­kon ani po­li­caj­ná hliad­ka ne­vi­de­la „z von­ku“, že ob­ža­lo­va­ný má vy­te­to­va­ný há­ko­vý kríž na ru­ke a ak by bol pri­pú­ta­ný bez­peč­nos­tným pá­som, ne­bol by zrej­me ani po­li­caj­nou hliad­kou za­sta­ve­ný). To, že nás­led­ne prís­luš­ník po­lí­cie pri bez­peč­nos­tnej osob­nej pre­hliad­ke ob­ža­lo­va­né­ho (na­ria­de­nej z dô­vo­du pred­vá­dzania ob­ža­lo­va­né­ho, na­koľ­ko ne­mal pri se­be dok­la­dy) „na­šiel“ na ru­ke ob­ža­lo­va­né­ho vy­te­to­va­ný há­ko­vý kríž, cel­kom zjav­ne ne­mož­no ozna­čiť za ve­rej­né spá­chanie tres­tné­ho či­nu.

Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti súd uzat­vá­ra, že znak skut­ko­vej pod­sta­ty, kto­rý vy­ža­du­je spá­chanie pred­met­né­ho pre­či­nu „ve­rej­ne“ ne­bol napl­ne­ný a pre­to sku­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be nie je pre­či­nom v zmys­le § 422 ods. 1 Tr. zák. a ne­napĺňa ani zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty iné­ho tres­tné­ho či­nu. Len pre úpl­nosť súd do­dá­va, že ak má niek­to vy­te­to­va­ný na ru­ke há­ko­vý kríž, je zrej­mé, že sa mu­sí v bež­nom ži­vo­te dos­tať do si­tuá­cií, keď je ten­to há­ko­vý kríž vi­di­teľ­ný a keď sú zá­ro­veň prí­tom­né naj­me­nej tri ďal­šie oso­by, av­šak ta­ká­to si­tuácia ne­bo­la po­pí­sa­ná v ob­ža­lo­be, pri­čom súd mô­že roz­ho­do­vať len o skut­ku, kto­rý je uve­de­ný v ob­ža­lo­be (§ 278 ods. 1 Tr. por.). 

Súd pri­po­mí­na, že ak nie je napl­ne­ný čo i len je­den zo zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu, ne­mô­že ísť o ten­to trest­ný čin a súd sa už ne­mu­sí za­obe­rať tým, či bo­li ale­bo ne­bo­li napl­ne­né aj ďal­šie zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, pre kto­rý bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba.

Na­priek uve­de­né­mu, súd po­va­žu­je za pot­reb­né, vy­jad­riť sa aj k otáz­ke tres­ta­nia sym­bo­li­ky a to oso­bit­ne v prí­pa­de vy­ob­ra­zo­va­nia há­ko­vých krí­žov.

Skut­ko­vá pod­sta­ta pre­či­nu pod­po­ry a pro­pa­gá­cie sku­pín sme­ru­jú­cich k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd v zmys­le § 422 ods. 1 Tr. zák. len de­monštra­tív­ne vy­po­čí­ta­va ko­na­nia (pou­ži­tie slo­va „naj­mä“), kto­rý­mi mož­no pre­ja­vo­vať sym­pa­tie k hnu­tiam, kto­ré ná­si­lím, hroz­bou ná­si­lia ale­bo hroz­bou inej ťaž­kej uj­my sme­ru­jú k pot­lá­ča­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb. Vzhľa­dom na uve­de­né, mož­no toh­to pre­čin spá­chať nie­len pou­ží­va­ním zá­stav, od­zna­kov, rov­no­šiat a he­siel, ale aj te­to­va­ním ur­či­tých sym­bo­lov (t. j. zna­me­ní, em­blé­mov, či zna­čiek s tým, že prí­pad­né vy­ob­ra­zo­va­nie sym­bo­lov štá­tu za­hŕňa hlav­ne vy­ob­ra­ze­nie štát­nej vlaj­ky a štát­ne­ho zna­ku) na ho­lom te­le, av­šak, z hľa­dis­ka pred­met­nej skut­ko­vej pod­sta­ty je pod­stat­ným aj to, aby ta­ké­to vy­ob­ra­ze­nie sym­bo­li­ky bo­lo pre­ja­vo­va­ním sym­pa­tií k hnu­tiam, kto­rých cie­ľom je pot­lá­ča­nie zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb.

Pre tres­tnop­ráv­ny pos­tih pá­cha­te­ľa za spá­chanie pre­či­nu v zmys­le § 422 ods. 1 Tr. zák. te­da nes­ta­čí len vy­ob­ra­ze­nie ur­či­té­ho sym­bo­lu sa­mo o se­be (nap­rík­lad há­ko­vé­ho krí­ža). Pred­met­né us­ta­no­ve­nie to­tiž net­res­tá pou­ží­va­nie sym­bo­li­ky ako ta­kej, ale tres­tá pre­ja­vo­va­nie sym­pa­tií k ur­či­tým hnu­tiam, kto­ré mô­že pá­cha­teľ pre­ja­viť aj za po­mo­ci ve­rej­né­ho no­se­nia, či vy­te­to­va­nia ur­či­tej sym­bo­li­ky. Pod­sta­tou pri po­su­dzo­va­ní to­ho, či doš­lo vy­ob­ra­ze­ním ur­či­tej sym­bo­li­ky k spá­chaniu pre­či­nu pod­ľa § 422 ods. 1 Tr. zák. ale­bo prí­pad­ne k spá­chaniu iné­ho pre­či­nu, bu­de pre­to dôs­led­né preu­ká­za­nie sub­jek­tív­nej strán­ky (úmys­lu) pá­cha­te­ľa a ob­jas­ne­nie je­ho mo­tí­vov, t. j. pre­čo, z aké­ho dô­vo­du, ve­rej­ne no­sil ale­bo mal vy­te­to­va­ný ur­či­tý sym­bol a zá­ro­veň pá­cha­teľ mu­sí ve­dieť, že svo­jim ko­na­ním vy­jad­ru­je sym­pa­tie hnu­tiam, kto­ré nap­rík­lad ná­sil­nou ces­tou sme­ru­jú k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb. Sym­pa­tiu mož­no pri­tom vy­jad­riť tak vý­slov­ne ako aj kon­klu­den­tne, av­šak pá­cha­teľ vy­jad­ru­je svoj ná­zor bez pria­me­ho úmys­lu ov­plyv­niť iné oso­by (to je aj pod­stat­ný roz­diel od skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu pod­ľa § 421 Tr. zák.).

K sa­mot­né­mu sym­bo­lu há­ko­vé­ho krí­ža mož­no uviesť, že há­ko­vý kríž je ľu­do­vé po­me­no­va­nie pre svas­ti­ku, kto­rou sa ro­zu­mie kríž s oh­nu­tý­mi (väč­ši­nou v po­lo­vi­ci) ra­me­na­mi do ob­vyk­le pra­vé­ho uh­la a to buď v sme­re ho­di­no­vých ru­či­čiek (pra­vo­to­či­vá svas­ti­ka) ale­bo pro­ti ne­mu (ľa­vo­to­či­vá svas­ti­ka). Po­kiaľ sa v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by uvá­dza, že há­ko­vý kríž „je sym­bo­lom na­cis­tic­kej stra­ny NSDAP a ne­mec­ké­ho štá­tu“ tak sa s tým­to tvr­de­ním mož­no sí­ce v zá­sa­de sto­tož­niť (je fak­tom, že na­cis­ti pou­ží­va­li pra­vo­to­či­vú svas­ti­ku ako svoj sym­bol už od ro­ku 1920 s tým, že pra­vo­to­či­vá svas­ti­ka sa sta­la nás­led­ne ofi­ciál­nym štát­nym zna­kom a bo­la aj sú­čas­ťou štát­nej vlaj­ky, pri­čom ur­či­té vý­hra­dy mož­no mať k ozna­če­niu „ne­mec­ký štát“, pre­to­že ta­ké po­me­no­va­nie neexis­to­va­lo, na­koľ­ko ofi­ciál­nym náz­vom vte­daj­šie­ho štát­ne­ho út­va­ru bo­lo až do ro­ku 1945 po­me­no­va­nie Ne­mec­ká rí­ša – te­da Deutsches reich), av­šak, zo stra­ny ob­ža­lo­by, tu ide len o kon­šta­to­va­nie všeo­bec­ne zná­me­ho his­to­ric­ké­ho fak­tu, kto­rý však ne­ho­vo­rí nič o prí­pad­nom pre­ja­vo­va­ní sym­pa­tií ob­ža­lo­va­né­ho k na­ciz­mu. Ak by skut­ko­vá pod­sta­ta pre­či­nu v zmys­le § 422 ods. 1 Tr. zák. pos­ti­ho­va­la len sa­mot­né vy­ob­ra­zo­va­nie svas­ti­ky (bez to­ho, aby sa mu­sel preu­ka­zo­vať aj úmy­sel­ný pre­jav sym­pa­tií k hnu­tiam sme­ru­jú­cim k ná­sil­né­mu pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb), kon­šta­to­va­nie his­to­ric­kých fak­tov uve­de­ných v ob­ža­lo­be by pos­ta­čo­va­lo. Vzhľa­dom k to­mu, že len vy­ob­ra­ze­nie sym­bo­lov, sa­mo o se­be, nie je tres­tné pod­ľa § 422 ods. 1 Tr. zák. (a bez prís­luš­nej nad­vä­zu­jú­cej práv­nej úp­ra­vy by to ani ne­bo­lo mož­né, na­koľ­ko nap­rík­lad svas­ti­ka sa bež­ne v praxi ve­rej­ne pou­ží­va aj z iných dô­vo­dov ako z dô­vo­dov pre­ja­vo­va­nia sym­pa­tií k na­ciz­mu, nap­rík­lad ako sa­ti­ric­ké ale­bo iro­nic­ké vy­ob­ra­ze­nie, ďa­lej pri ší­re­ní ve­dy a vzde­lá­va­nia his­tó­rie, prí­pad­ne ako pro­test vo­či ur­či­tej po­li­ti­ke – nap­rík­lad priaz­niv­ci anti­fa­šis­tic­kých hnu­tí pok­re­slia pla­gá­ty ur­či­té­ho po­li­ti­ka, kto­ré­ho po­li­ti­ku po­va­žu­jú za nep­ri­ja­teľ­nú, há­ko­vý­mi kríž­mi sa vý­raz pro­tes­tu – zrej­me len ťaž­ko by sa v ta­kých­to prí­pa­doch da­lo ho­vo­riť o vy­ob­ra­ze­ní svas­ti­ky z dô­vo­dov sym­pa­tií k na­ciz­mu) ne­mož­no len z his­to­ric­kých fak­tov (bez poz­na­nia úmys­lu a mo­tí­vov ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho) vy­vo­dzo­vať napl­ne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu v zmys­le § 422 ods. 1 Tr. zák..

Pred­met­né sku­toč­nos­ti súd uvá­dza aj pre­to, na­koľ­ko z nich vy­plý­va, že bež­ná prax or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré vždy a zá­sad­ne po­va­žu­jú len vy­ob­ra­ze­nie svas­ti­ky zá­ro­veň aj za pre­ja­vo­va­nie sym­pa­tií, či pro­pa­gá­cie na­ciz­mu (bez skú­ma­nia mo­tí­vov jej vy­ob­ra­ze­nia pá­cha­te­ľom), je ab­so­lút­ne nes­práv­na. Nap­rík­lad, ak pá­cha­teľ pok­res­lí bu­do­vy há­ko­vý­mi kríž­mi, či zni­čí hor­bo­vé mies­ta na cin­to­rí­noch a nak­res­lí na pom­ní­ky há­ko­vé krí­že, ma­lo by ísť pri­már­ne o po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu nap­rík­lad vý­tr­žníc­tva pod­ľa § 364 Tr. zák., ha­no­be­nia mies­ta pos­led­né­ho od­po­čin­ku pod­ľa § 365 Tr. zák., prí­pad­ne poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 246 Tr. zák. a až se­kun­dár­ne o po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu v zmys­le § 422 ods. 1 Tr. zák., te­da až vte­dy, ak sa preu­ká­že, že vy­ob­ra­ze­nie svas­ti­ky bo­lo mo­ti­vo­va­né sna­hou pre­ja­viť sym­pa­tie na­ciz­mu a nie len ve­de­né úmys­lom poš­ko­diť, či zneuc­tiť niek­to­ré (nap­rík­lad piet­ne) mies­ta.

Súd pre­to dos­pel k zá­ve­ru, že ak by aj ob­ža­lo­va­ný spá­chal ža­lo­va­ný sku­tok ve­rej­ne, neš­lo by o pre­čin v zmys­le § 422 ods. 1 Tr. zák., a to z to­ho dô­vo­du, na­koľ­ko ne­bo­lo žiad­nym spô­so­bom preu­ká­za­né, že ob­ža­lo­va­ný no­sí vy­te­to­va­ný há­ko­vý kríž prá­ve z dô­vo­dov svo­jich sym­pa­tií k na­ciz­mu. V tom­to sme­re ne­bol vy­ko­na­ný ani je­den pria­my ale­bo ne­pria­my dô­kaz a ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie, len vy­ob­ra­ze­nie há­ko­vé­ho krí­ža (svas­ti­ky) nie je, sa­mo o se­be, pre­či­nom pod­ľa § 422 ods. 1 Tr. zák.. Na­po­kon súd pri­po­mí­na, že sám ob­ža­lo­va­ný sa ozna­čil za po­lo­vič­né­ho Ró­ma (je­ho zos­nu­lý otec mal byť Róm) a cel­kom lo­gic­ky vy­svet­lil spô­sob vzni­ku svoj­ho te­to­va­nia. Súd po­va­žu­je za ab­sur­dné, aby člo­vek, kto­rý sa ozna­ču­je za po­lo­vič­né­ho Ró­ma (a z hľa­dis­ka fy­ziog­nó­mie je­ho tvá­re mož­no reál­ne pri­pus­tiť, že ako Róm aj vy­ze­rá) bol zá­ro­veň aj sym­pa­ti­zan­tom na­ciz­mu.

Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti súd roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to roz­sud­ku.

P o u č e n i e:  Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku je mož­né po­dať od­vo­la­nie do 15 dní odo dňa je­ho ozná­me­nia ces­tou Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve. Od­vo­la­nie má od­klad­ný úči­nok.

 V pí­som­ne po­da­nom od­vo­la­ní je pot­reb­né uviesť vo­či kto­rým vý­ro­kom roz­sud­ku od­vo­la­nie sme­ru­je a či sme­ru­je aj pro­ti ko­na­niu, kto­ré roz­sud­ku pred­chá­dza­lo.

 

 

               Ok­res­ný súd Pe­zi­nok

V Pe­zin­ku, dňa 13.05.2009

 

 

 

Za správ­nosť:

                                                                 

 

     JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                             

 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia