Aktuálna judikatúra trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR

Publikované: 18. 06. 2019, čítané: 4350 krát
 

 

Na tres­tnop­ráv­nom ko­lé­giu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR ko­na­nom dňa 10.06.2019 bo­li pri­ja­té práv­ne ve­ty v nas­le­dov­nom zne­ní (dá­vam do po­zor­nos­ti naj­mä ju­di­kát k tzv. dro­go­vým tres­tným či­nom):

 

Tpj 1/2019

S t a n o v i s k o

tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na zjed­no­te­nie vý­kla­du us­ta­no­ve­nia § 58 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku vo vzťa­hu k poj­mu „iné vhod­né zá­zna­mo­vé za­ria­de­nie“. 

 

Po­kiaľ Trest­ný po­ria­dok ale­bo na je­ho zá­kla­de (§ 561 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku) vy­da­ný všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis (vy­hláš­ka Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky č.  543/2005 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov) neš­pe­ci­fi­ku­je, čo je „iným vhod­ným zá­zna­mo­vým za­ria­de­ním“ v zmys­le § 58 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, ur­ču­je ta­ký pros­trie­dok na účel kon­krét­ne­ho úko­nu (hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia ale­bo ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia) pred­se­da se­ná­tu (sa­mo­sud­ca) opat­re­ním pod­ľa vy­ššie ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia; opat­re­nie mu­sí byť fak­tic­ky vy­ko­na­teľ­né úrad­ným pos­tu­pom sprá­vy dot­knu­té­ho sú­du. Pred­se­da se­ná­tu pos­tu­pu­je tak, aby bo­la za­bez­pe­če­ná dos­ta­toč­ná tech­nic­ká úro­veň zá­zna­mu, spl­ne­né po­žia­dav­ky pod­ľa § 58 ods. 5 a 6 Tres­tné­ho po­riad­ku a zod­po­ve­dá za auten­ti­ci­tu a preh­ľad­nosť pre­pi­su zá­zna­mu (vrá­ta­ne iden­ti­fi­ká­cie ho­vo­ria­cich osôb pri ich jed­not­li­vých pred­ne­soch).

 

Ak sa ako „iné vhod­né zá­zna­mo­vé za­ria­de­nie“ pod­ľa § 58 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku pou­ži­je tech­nic­ké za­ria­de­nie ur­če­né na za­zna­me­ná­va­nie zvu­ku pod­ľa § 61a Tres­tné­ho po­riad­ku, je pot­reb­né, aby bo­li spl­ne­né ako po­žia­dav­ky pre zá­znam pod­ľa na­pos­le­dy ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia (nep­re­ru­šo­va­nie a ce­lis­tvosť zá­zna­mu), tak aj po­žia­dav­ky uve­de­né v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku (čo si mô­že vy­žia­dať dup­li­ci­tu zá­zna­mo­vé­ho za­ria­de­nia na účel preh­rá­va­nia vý­ko­nu už za­zna­me­na­ných dô­ka­zov v rám­ci dot­knu­té­ho úko­nu).

 

Pos­tup pred­se­du se­ná­tu pri ur­če­ní a pou­ži­tí iné­ho vhod­né­ho zá­zna­mo­vé­ho za­ria­de­nia pod­ľa § 58 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku a pri vy­ho­to­ve­ní pre­pi­su zá­zna­mu (a vý­sle­dok ta­ké­ho pos­tu­pu) je sú­čas­ťou zá­kon­nos­ti vý­ko­nu za­zna­me­na­né­ho dô­ka­zu a z toh­to dô­vo­du je aj pres­kú­ma­teľ­ný v riad­nom a mi­mo­riad­nom op­rav­nom ko­na­ní.

 

Tpj 26/2019

S t a n o v i s k o

tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na zjed­no­te­nie vý­kla­du a ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­ní §§ 163 ods. 3, 165 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku.

 

I. Od­su­dzu­jú­ci vý­rok o vi­ne má jed­nak skut­ko­vú časť (ve­tu) a jed­nak práv­nu časť, te­da práv­nu ve­tu a práv­nu kva­li­fi­ká­ciu.

 

Skut­ko­vá ve­ta od­rá­ža fak­tic­ké okol­nos­ti, kto­ré sú práv­ne re­le­van­tné z hľa­dis­ka zá­klad­nej ale­bo kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, te­da kva­li­fi­kač­ne pou­ži­té­ho us­ta­no­ve­nia oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na. For­mu­lá­cia „uve­de­ním všet­kých zá­kon­ných zna­kov vrá­ta­ne tých, kto­ré od­ôvod­ňu­jú ur­či­tú tres­tnú sadz­bu“ (§ 163 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku) zna­me­ná po­vin­nosť uviesť vo vý­ro­ku o vi­ne od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku ok­rem skut­ko­vej ve­ty aj tzv. práv­nu ve­tu, vy­chá­dza­jú­cu zo zne­nia us­ta­no­ve­nia (us­ta­no­ve­ní), pou­ži­té­ho (pou­ži­tých) na práv­nu kva­li­fi­ká­ciu či­nu, kto­ré sú ozna­če­né vo vý­ro­ku o vi­ne zá­kon­ným po­me­no­va­ním a čí­sel­ným pa­rag­ra­fo­vým ozna­če­ním (s ni­mi je pria­mo spo­je­ná tres­tná sadz­ba tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy).

 

Do ka­te­gó­rie fak­tic­kých okol­nos­tí uve­de­ných v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku a tvo­ria­cich sú­časť skut­ko­vej ve­ty pa­tria aj sku­toč­nos­ti, kto­ré pod­ľa us­ta­no­ve­nia všeo­bec­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na vy­vo­lá­va­jú pou­ži­tie oso­bit­nej tres­tnej sadz­by, na­mies­to pou­ži­tia sadz­by, kto­rá je uve­de­ná v kva­li­fi­kač­ne re­le­van­tnom us­ta­no­ve­ní oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na, resp. na­mies­to sadz­by iné­ho tres­tu než tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rá z práv­nej kva­li­fi­ká­cie či­nu inak vy­plý­va (§ 47 ods. 2, § 61 ods. 4 a 5 Tres­tné­ho zá­ko­na).  

 

Sku­toč­nos­ti bez kva­li­fi­kač­nej re­le­van­cie, vy­vo­lá­va­jú­ce pou­ži­tie us­ta­no­ve­nia všeo­bec­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré len up­ra­vu­je hra­ni­ce tres­tnej sadz­by pri­ra­de­nej ku kva­li­fi­kač­ne pou­ži­té­mu us­ta­no­ve­niu oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na (§ 38 ods. 3 až 6, § 41 ods. 2 sa­mos­tat­ne ale­bo v spo­je­ní s § 42 ods. 1, § 61 ods. 3 a 6 Tres­tné­ho zá­ko­na), nie sú sú­čas­ťou skut­ko­vej ve­ty vý­ro­ku od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku. Dot­knu­té us­ta­no­ve­nia sa uvá­dza­jú (ozna­ču­jú) vo vý­ro­ku o tres­te v zmys­le § 165 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku („s uve­de­ním zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní, pod­ľa kto­rých bol trest ulo­že­ný“).

II. Súd sa mu­sí v rám­ci spl­ne­nia po­vin­nos­ti pod­ľa § 34 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku pri pou­če­ní pod­ľa § 257 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku pres­ved­čiť, či bol ob­vi­ne­ný v skor­šom prie­be­hu ko­na­nia pou­če­ný aj o ta­kej úp­ra­ve tres­tnej sadz­by pod­ľa us­ta­no­ve­ní uve­de­ných v tre­ťom a štvr­tom od­se­ku bo­du I., kto­rá v je­ho prí­pa­de pri­chá­dza do úva­hy. V prí­pa­de ne­ga­tív­ne­ho zis­te­nia súd pou­če­nie vy­ko­ná, inak mô­že byť nás­led­ne spl­ne­ný dô­vod do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. c) Tres­tné­ho po­riad­ku (v nad­väz­nos­ti na § 257 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku). Dot­knu­tú chy­bu ne­mož­no od­strá­niť v rám­ci ko­na­nia o od­vo­la­ní pro­ti vý­ro­ku roz­sud­ku o tres­te po pri­ja­tí vy­hlá­se­nia o uz­na­ní vi­ny, na­koľ­ko ob­vi­ne­né­mu mu­sí byť no­vo­vyt­vo­re­ná mož­nosť ta­ké vy­hlá­se­nie neu­ro­biť, pri­čom trest mu­sí byť ulo­že­ný v rám­ci tres­tnej sadz­by sú­lad­nej so zá­ko­nom.

 

   

Tpj 27/2019

S t a n o v i s k o

tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na zjed­no­te­nie vý­kla­du a ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 370 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku vo vzťa­hu k za­ča­tiu  ply­nu­tia le­ho­ty na po­da­nie do­vo­la­nia mi­nis­tro­vi spra­vod­li­vos­ti v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho.

 

I. Us­ta­no­ve­nie § 370 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku má op­ro­ti us­ta­no­ve­niu pred­chá­dza­jú­ce­ho od­se­ku (§ 370 ods. 1) po­va­hu lex spe­cia­lis a ob­sa­ho­vo od­rá­ža pos­ta­ve­nie mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti ako do­vo­la­te­ľa, kto­rý nie je stra­nou v súd­nom ko­na­ní v rám­ci tres­tné­ho stí­ha­nia (do prá­vop­lat­nos­ti do­vo­la­ním na­pad­nu­teľ­né­ho súd­ne­ho roz­hod­nu­tia, kto­ré sa mu te­da ani ne­do­ru­ču­je), pri­čom do­vo­la­nie mô­že po­dať len na pod­net (§ 369 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku).

 

Mi­nis­tro­vi spra­vod­li­vos­ti ply­nie le­ho­ta od to­ho do­ru­če­nia, kto­ré bo­lo vy­ko­na­né naj­nes­kôr (z osôb, kto­rým sa do­ru­ču­je do­vo­la­ním na­pá­da­né roz­hod­nu­tie - pro­ku­rá­tor, len do­vo­la­ním dot­knu­tý ob­vi­ne­ný, je­ho ob­haj­ca a zá­kon­ný zá­stup­ca, dot­knu­tý poš­ko­de­ný a dot­knu­tá zú­čas­tne­ná oso­ba), a to bez oh­ľa­du na okol­nosť, či po­dá­va do­vo­la­nie v pros­pech ale­bo v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho. V opač­nom prí­pa­de by aj pre mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti pla­til re­žim za­ča­tia ply­nu­tia do­vo­la­cej le­ho­ty pod­ľa § 370 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a dot­knu­tý, te­da dru­hý od­sek to­ho is­té­ho us­ta­no­ve­nia by bol nad­by­toč­ný (de le­ge la­ta je v skú­ma­nom sme­re s od­se­kom 1 nez­lu­či­teľ­ný).

 

Ak by do­vo­la­cia le­ho­ta pre mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti, kto­rý mô­že po­dať do­vo­la­nie aj pro­ti roz­hod­nu­tiu sú­du pr­vé­ho stup­ňa (pro­ti kto­ré­mu ne­bol po­da­ný riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok), ply­nu­la pod­ľa § 370 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, naj­mä pri tres­tnom roz­ka­ze by le­ho­ta na po­da­nie do­vo­la­nia v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho moh­la up­ly­núť skôr, ako sa ob­vi­ne­né­mu ta­ké roz­hod­nu­tie do­ru­čí (bez mož­nos­ti náh­rad­né­ho do­ru­če­nia), resp. kým pri ne­po­da­ní od­po­ru ob­vi­ne­ným na­do­bud­ne prá­vop­lat­nosť.

 

II. Do­ru­če­ním pro­ku­rá­to­ro­vi, re­le­van­tným z hľa­dis­ka ply­nu­tia le­ho­ty pod­ľa  § 370 ods. 1 a ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku, sa ro­zu­mie pro­ces­né do­ru­če­nie pos­tu­pom pod­ľa zá­ko­na (Tres­tné­ho po­riad­ku), kto­ré aj vo vzťa­hu k roz­hod­nu­tiu sú­du dru­hé­ho stup­ňa vy­ko­ná­va súd pr­vé­ho stup­ňa (§ 561 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, § 146 ods. 1 vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 543/2005 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov). Na­pos­le­dy ozna­če­né us­ta­no­ve­nie za­vä­zu­je súd pr­vé­ho stup­ňa do­ru­čiť roz­hod­nu­tie sú­du dru­hé­ho stup­ňa, aj keď je od­vo­la­cím ale­bo na­dria­de­ným (v ko­na­ní o sťaž­nos­ti) sú­dom Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

 

Tpj 28/2019

S t a n o v i s k o

tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na zjed­no­te­nie v otáz­ke dru­hu sú­be­hu v prí­pa­de ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, kto­rý ko­ná spô­so­bom uve­de­ným v § 326 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na a zá­ro­veň za ta­ké ko­na­nie prij­me, žia­da ale­bo si dá sľú­biť úp­la­tok  (§ 329 ods.1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na).     

             

I.  Ak ve­rej­ný či­ni­teľ ko­ná spô­so­bom uve­de­ným v § 326 ods. 1 písm. a) až c)  Tres­tné­ho zá­ko­na a zá­ro­veň (na­vy­še) za ta­ké zneu­ží­va­nie svo­jej prá­vo­mo­ci prij­me, žia­da ale­bo si dá sľú­biť úp­la­tok, ide nie­len o spô­so­be­nie dvoch rôz­nych (aj keď vec­ne nad­vä­zu­jú­cich) nás­led­kov, de­fi­no­va­ných v dvoch rôz­nych us­ta­no­ve­niach oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na, ale aj o dve rôz­ne, kva­li­ta­tív­ne od­liš­né (aj keď vec­ne nad­vä­zu­jú­ce) ko­na­nia, kto­ré k  spô­so­be­niu dot­knu­té­ho kau­zál­ne­ho nás­led­ku di­fe­ren­co­va­ne sme­ru­jú; to pla­tí aj v prí­pa­de, ak sa tie­to ko­na­nia chro­no­lo­gic­ky prek­rý­va­jú. V po­pí­sa­nej si­tuá­cii ide o viac­čin­ný sú­beh (spá­chanie sa­mos­tat­ný­mi skut­ka­mi) pre­či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 [písm. a) až c)] Tres­tné­ho zá­ko­na (even­tuál­ne aj v spo­je­ní s niek­to­rou z okol­nos­tí, kto­ré pod­mie­ňu­jú pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by pod­ľa od­se­kov 2 až 4 toh­to us­ta­no­ve­nia, keď by už iš­lo o zlo­čin) so zlo­či­nom pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na  (even­tuál­ne aj v spo­je­ní s okol­nos­ťou pod­ľa od­se­ku 3 toh­to us­ta­no­ve­nia).

 

II. Ak ve­rej­ný či­ni­teľ prij­me, žia­da ale­bo si dá sľú­biť úp­la­tok v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom svo­jej prá­vo­mo­ci, pri­čom sa zá­ro­veň (na­vy­še) ne­do­pus­tí iným spô­so­bom (iným ko­na­ním) po­ru­še­nia svo­jich fun­kčných po­vin­nos­tí, je pot­reb­né je­ho ko­na­nie,  resp. (len je­den) sku­tok kva­li­fi­ko­vať vý­luč­ne ako zlo­čin pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa  § 329 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na. V  ta­kom prí­pa­de má na­pos­le­dy ozna­če­né us­ta­no­ve­nie vzťah špe­cia­li­ty (lex spe­cia­lis) k us­ta­no­ve­niu § 326 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na (kto­ré je vo vzá­jom­nom vzťa­hu sub­si­dia­ri­ty ako lex ge­ne­ra­lis); jed­no­čin­ný sú­beh tých­to tres­tných či­nov je  v po­pí­sa­nej si­tuá­cii vy­lú­če­ný.*

______________________

* Pri­ja­tím sta­no­vis­ka pres­tá­va byť ak­tuál­ny vý­klad uve­de­ný v dru­hej práv­nej ve­te roz­hod­nu­tia pub­li­ko­va­né­ho v Zbier­ke sta­no­vísk naj­vyš­šie­ho sú­du a roz­hod­nu­tí sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod  R 60/2008.   

                       

                                                              

Tpj 36/2019

S t a n o v i s k o

tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky na zjed­no­te­nie v otáz­ke, či ne­vyh­nut­nou sú­čas­ťou vý­ro­ku uz­ná­va­cie­ho roz­sud­ku je vždy aj vý­rok o vi­ne  uz­ná­va­né­ho roz­sud­ku.

 

Sú­čas­ťou vý­ro­ku roz­sud­ku o uz­na­ní a vý­ko­ne cu­dzieho roz­hod­nu­tia pod­ľa § 515 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku je vždy aj ce­lý vý­rok o vi­ne uz­ná­va­né­ho roz­sud­ku (po­pis skut­ku aj práv­na kva­li­fi­ká­cia) a v tom­to zmys­le je dot­knu­té us­ta­no­ve­nie [pod písm. b) až g)] pot­reb­né vy­lo­žiť exten­zív­ne, inak by uz­na­né cu­dzie roz­hod­nu­tie ne­moh­lo mať rov­na­ké účin­ky, ako roz­su­dok slo­ven­ské­ho sú­du (§ 519 ods. 1, § 163 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku). Ta­ká štruk­tú­ra vý­ro­ku uz­ná­va­cie­ho roz­sud­ku mu­sí byť za­cho­va­ná aj pri roz­ho­do­va­ní pod­ľa § 15 ods. 1 zá­ko­na č. 549/2011 Z. z. v zne­ní zá­ko­na č. 344/2012 Z. z. 

Tpj 29/2019 - 1
(2 Tdo 52/2018)

Znak spá­chania tres­tné­ho či­nu „na via­ce­rých oso­bách“ pri tres­tnom či­ne pre­vá­dzač­stva - § 355 ods. 3 písm. d), § 138 písm. j) Tres­tné­ho zá­ko­na

 

Na roz­diel od ko­na­nia po­pí­sa­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 355 ods. 1 ale­bo ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré je tres­tným či­nom pri jed­nej ale­bo dvoch oso­bách, kto­ré pros­tred­níc­tvom ko­na­nia pá­cha­te­ľa ne­do­vo­le­ne prek­ra­ču­jú (ma­jú prek­ro­čiť) štát­nu hra­ni­cu Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo ne­do­vo­le­ne pre­chá­dza­jú cez jej úze­mie, pri troch a via­ce­rých ta­kých oso­bách sa pou­ži­je aj okol­nosť, kto­rá pod­mie­ňu­je pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by pod­ľa od­se­ku 3 písm. d) na­pos­le­dy ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia v nad­väz­nos­ti na us­ta­no­ve­nie § 138 písm. j) Tres­tné­ho zá­ko­na. Tým je vy­jad­re­ná  kvan­ti­fi­ká­cia zá­važ­nos­ti ko­na­nia pá­cha­te­ľa pod­ľa poč­tu „pre­vá­dza­ných” osôb, bez oh­ľa­du na okol­nosť, že ta­ká oso­ba nie je pri dot­knu­tom tres­tnom či­ne poš­ko­de­ným.

 

Tpj 29/2019 - 2
(2 Tost 3/2018)

Pod­mien­ky roz­ho­do­va­nia o vy­dá­va­cej väz­be

 

Zá­klad­nou (ne­vyh­nut­nou) pod­mien­kou po­da­nia návr­hu na vza­tie vy­žia­da­nej oso­by, kto­rá je v pred­bež­nej väz­be, do vy­dá­va­cej väz­by pod­ľa § 15 ods. 6 zá­ko­na  č. 154/2010 Z. z. o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon o EZR“), ako i nás­led­né­ho po­zi­tív­ne­ho roz­hod­nu­tia sú­du o ňom pod­ľa § 16 ods. 1 toh­to zá­ko­na, je do­ru­če­nie ori­gi­ná­lu európ­ske­ho za­tý­ka­cie­ho roz­ka­zu s prek­la­dom do slo­ven­ské­ho ja­zy­ka, ak sa vy­ža­du­je, eš­te pred up­ly­nu­tím maximál­nej   40-dňo­vej le­ho­ty tr­va­nia pred­bež­nej väz­by vy­žia­da­nej oso­by.

 

Ori­gi­nál európ­ske­ho za­tý­ka­cie­ho roz­ka­zu mô­že byť slo­ven­ským jus­tič­ným or­gá­nom do­ru­če­ný aj elek­tro­nic­ky v di­gi­ta­li­zo­va­nej po­do­be (napr. ako sken ori­gi­ná­lu), keď­že ta­ký­to spô­sob za­sla­nia umož­ňu­je v sú­la­de s § 36 ods. 2 zá­ko­na o EZR jed­nak vy­ho­to­ve­nie je­ho pí­som­né­ho zne­nia a tiež po­sú­de­nie je­ho hod­no­ver­nos­ti, či už do­žia­da­ním jus­tič­né­ho or­gá­nu štá­tu pô­vo­du ale­bo ces­tou út­va­ru SI­RE­NE, resp. INTER­POL.

Je po­vin­nos­ťou pro­ku­rá­to­ra vy­ko­ná­va­jú­ce­ho pred­bež­né vy­šet­ro­va­nie preu­ká­zať, že ori­gi­nál európ­ske­ho za­tý­ka­cie­ho roz­ka­zu bol slo­ven­ským jus­tič­ným or­gá­nom do­ru­če­ný včas.

 

Tpj 29/2019 – 3

(5 Tost 44/2018)

Za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia pre bez­účel­nosť - § 215 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku

 

Vý­znam tres­tu na účel je­ho po­rov­na­nia s už ulo­že­ným tres­tom pri za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia pod­ľa § 215 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku je nut­né brať do úva­hy z hľa­dis­ka tres­tu hro­zia­ce­ho ob­vi­ne­né­mu v roz­sa­hu pred­me­tu no­vé­ho ko­na­nia ako cel­ku. Nie je te­da mož­né za­sta­viť pod­ľa na­pos­le­dy ozna­če­né­ho us­ta­no­ve­nia  tres­tné stí­ha­nie len pre niek­to­rý z tres­tných či­nov (skut­kov), pre kto­ré je ob­vi­ne­ný ak­tuál­ne stí­ha­ný; ta­ká ne­mož­nosť pou­ži­tia dot­knu­té­ho us­ta­no­ve­nia pla­tí aj pre za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia vo vzťa­hu k len niek­to­ré­mu z čias­tko­vých úto­kov pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu.

 

Za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia z dô­vo­du uve­de­né­ho v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku nie je mož­né ani ak or­gán, kto­rý zva­žu­je ta­ké roz­hod­nu­tie, má ve­do­mosť o inom prá­vop­lat­ne nes­kon­če­nom tres­tnom stí­ha­ní to­ho is­té­ho ob­vi­ne­né­ho; za­sta­ve­nie by bo­lo mož­né až po pro­ces­ne prí­pus­tnom spo­je­ní ve­cí or­gá­nom ko­na­jú­cim v spo­loč­nom ko­na­ní, pri zoh­ľad­ne­ní cel­ko­vo hro­zia­ce­ho tres­tu a os­tat­ných kri­té­rií us­ta­no­ve­nia § 215 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku.

 

Tpj 29/2019 - 4
(2 Ndt 38/2018)

Vý­klad poj­mu „ko­na­nie” v inter­tem­po­rál­nej sú­vis­los­ti zme­ny pô­sob­nos­ti a prís­luš­nos­ti sú­dov - § 567m Tres­tné­ho po­riad­ku

 

Po­jem „ko­na­nie” v pre­chod­nom us­ta­no­ve­ní § 567m Tres­tné­ho po­riad­ku je pot­reb­né vy­lo­žiť ako „súd­ne ko­na­nie”, na­koľ­ko úče­lom na­pos­le­dy ozna­če­nej úp­ra­vy je  „pres­me­ro­va­nie” pô­sob­nos­ti a prís­luš­nos­ti sú­dov na zá­kla­de zme­ny Tres­tné­ho po­riad­ku  zá­ko­nom č. 316/2016 Z. z., a to pre všet­ky ko­na­nia, v kto­rých sa pred 1. ja­nuá­rom 2017 eš­te ne­za­ča­lo súd­ne ko­na­nie po­da­ním ob­ža­lo­by ale­bo návr­hu na schvá­le­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te (a nao­pak, za­cho­va­nie do­te­raj­šie­ho pro­ces­né­ho sta­vu v už pred tým­to  dňom za­ča­tých súd­nych ko­na­niach).

 

Pri roz­ho­do­va­ní pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní je pot­reb­né, z hľa­dis­ka prís­luš­nos­ti pod­ľa § 24 Tres­tné­ho po­riad­ku, po 31. de­cem­bri 2016 skú­mať kri­té­rium „súd, kto­rý by bol prís­luš­ný na ko­na­nie o ob­ža­lo­be“ už pod­ľa zme­ne­nej práv­nej úp­ra­vy.

 

Tpj 29/2019 - 5
(3 Tdo 83/2018)

Kvan­ti­fi­ká­cia ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky na pou­ži­tie - § 135 ods. 1, 2 Tres­tné­ho zá­ko­na

 

I. Ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka na pou­ži­tie v zmys­le § 135 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na (ako nie in­di­vi­duál­ny, ale bež­ný kon­zum­ný prie­mer*) sa, na zá­kla­de poz­nat­kov o uží­va­teľ­skej praxi, ur­ču­je ako bež­ne jed­no­ra­zo­vo pou­ží­va­né množ­stvo fi­nál­ne­ho ma­te­riá­lu, ob­vyk­lým spô­so­bom ap­li­ko­va­teľ­né­ho ko­neč­ným uží­va­te­ľom - te­da nie pod­ľa množ­stva tzv. účin­nej lát­ky v po­su­dzo­va­nom ma­te­riá­li.

 

 Množ­stvo účin­nej lát­ky má vplyv na spl­ne­nie kva­li­ta­tív­nych kri­té­rií po­su­dzo­va­né­ho ma­te­riá­lu pod­ľa § 130 ods. 5 Tres­tné­ho zá­ko­na a v nad­väz­nos­ti na to pod­ľa § 2 ods. 1, ods. 2 zá­ko­na č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (zjed­no­du­še­ne: vplyv na psy­chi­ku a so­ciál­ne sprá­va­nie v ur­či­tej in­ten­zi­te**), ako aj v prí­pa­de uve­de­nom v bo­de II.

 

II. Ak ide o  ma­te­riál ur­če­ný na ďal­šiu úp­ra­vu (rie­de­ním inou, ne­ná­vy­ko­vou lát­kou) do po­do­by ob­vyk­lým spô­so­bom ap­li­ko­va­teľ­nej ko­neč­ným uží­va­te­ľom, je pot­reb­né v skut­ko­vej ro­vi­ne do­ka­zo­va­ním zis­tiť, koľ­ko ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok pod­ľa kri­té­rií pr­vé­ho od­se­ku bo­du I. by bo­lo mož­né z po­su­dzo­va­né­ho ma­te­riá­lu  prip­ra­viť, zoh­ľad­niac (v pros­pech pá­cha­te­ľa) mož­né maximum účin­nej lát­ky pre ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku.

 

III. Na zá­kla­de ce­ny ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy na pou­ži­tie na ne­le­gál­nom tr­hu (pri pre­da­ji kon­co­vé­mu uží­va­te­ľo­vi v ur­či­tom ča­se a re­gió­ne***), zoh­ľad­niac (v pros­pech pá­cha­te­ľa) zis­te­nú dol­nú hra­ni­cu ce­no­vé­ho roz­pä­tia pre dot­knu­tú dro­gu, sa ná­sob­kom, pod­ľa poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok pred­prip­ra­ve­ných z po­su­dzo­va­né­ho ma­te­riá­lu (tzv. di­ely, skla­dač­ky), ale­bo prip­ra­vi­teľ­ných z po­su­dzo­va­né­ho ma­te­riá­lu (bod II.), ur­ču­je kva­li­fi­kač­ný mo­ment roz­sa­hu či­nu v zmys­le § 125 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rý je okol­nos­ťou pod­mie­ňu­jú­cou pou­ži­tie vy­ššej tres­tnej sadz­by pod­ľa § 172 ods. 2 písm. e) (väč­ší roz­sah), ods. 3 písm. c) (znač­ný roz­sah) a ods. 4 písm. c) (veľ­ký roz­sah) Tres­tné­ho zá­ko­na.

 

Ak ide o lát­ku, kto­rá sa kon­co­vé­mu uží­va­te­ľo­vi pre­dá­va na ne­le­gál­nom tr­hu pod­ľa jej hmot­nos­ti (su­ši­na ko­no­pe na príp­ra­vu ci­ga­riet), roz­sah či­nu sa ur­ču­je ná­sob­kom dol­nej hra­ni­ce zis­te­né­ho ce­no­vé­ho roz­pä­tia dro­gy za hmot­nos­tnú jed­not­ku, pod­ľa množ­stva (gra­má­že) po­su­dzo­va­né­ho ma­te­riá­lu.

___________________________

*     R 87/2015

**   R 74/2017

*** R 120/2014

 

           

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia