Prezidentka SR a trestný čin neoprávneného podnikania

Publikované: 08. 12. 2019, čítané: 1382 krát
 

 

    Od­miet­nu­tie tres­tné­ho ozná­me­nia na pre­zi­den­tku SR pre neop­ráv­ne­né pod­ni­ka­nie

JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček – autor poz­nám­ky


Niž­šie v texte je zve­rej­ne­né uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa PZ o od­miet­nu­tí tres­tné­ho ozná­me­nia, kto­ré bo­lo po­da­né na pre­zi­den­tku SR pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho pod­ni­ka­nia. Uve­de­né uz­ne­se­nie je prá­vop­lat­né, pri­čom nad rá­mec ve­ci mu­sím uviesť, že vy­šet­ro­va­teľ PZ,  kto­rý uz­ne­se­nie vy­dal si „vy­slú­žil“ od ozna­mo­va­te­ľa pá­na JUDr. Š.H. tres­tné ozná­me­nie pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa. To­to tres­tné ozná­me­nie bo­lo In­špek­čnou služ­bou MV SR od­miet­nu­té. 

 Poz­nám­ka č. 2 (autor poz­nám­ky č. 2 JUDr. Pe­ter Šam­ko)

Vý­klad zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho pod­ni­ka­nia pod­ľa § 251 ods. 1 Tr. zák. v sú­vis­los­ti s pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb, kto­rý vy­plý­va z uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľa o od­miet­nu­tí ve­ci po­va­žu­jem za znač­ne zjed­no­du­še­ný. Sku­toč­nosť, či moh­li byť napl­ne­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­zá­vi­sí od kva­li­ty pos­ky­to­va­ných práv­nych slu­žieb (a ani od to­ho, kto si práv­ne služ­by ob­jed­ná­va a či zná­ša ri­zi­ko ich prí­pad­nej (ne)kva­li­ty), ale od to­ho, kto práv­ne služ­by pos­ky­tu­je a či je na to op­ráv­ne­ný. Je sí­ce prav­da, že vý­kon ad­vo­ká­cie a pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb ne­mu­sí byť vždy to is­té, ale to nez­ne­me­ná, že pri pos­ky­to­va­ní práv­nych slu­žieb nie je mož­né spá­chať trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pod­ni­ka­nia. Po­kiaľ oso­ba, kto­rá nie je ad­vo­ká­tom (a ani oso­bou vy­me­dze­nou v zá­ko­ne o ad­vo­ká­cii) pos­ky­tu­je práv­ne služ­by nap­rík­lad sús­tav­ne a za od­me­nu (prí­pad­ne aj za úče­lom do­sa­ho­va­nia sús­tav­nej­šie­ho zis­ku – nap­rík­lad „na pau­šál“ a po­dob­ne), po­tom by cel­kom ur­či­te bo­lo mož­né ta­ké­to ko­na­nie ozna­čiť za proti­práv­ne, na­koľ­ko zá­ko­nom o ad­vo­ká­cii (§ 1 ods. 2 v spo­je­ní s § 1 ods. 3 a 4) je vy­hra­de­né iba ad­vo­ká­tom, či iným oso­bám, kto­ré sú špe­ci­fi­ko­va­né zá­ko­nom o ad­vo­ká­cii (t. j. nie ko­mu­koľ­vek). Iš­lo by o tzv. po­kút­nic­tvo a je­ho naj­zá­važ­nej­šie for­my by po­tom moh­li napĺňať aj zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho pod­ni­ka­nia. Čin­nosť inej oso­by ako ad­vo­ká­ta (res­pek­tí­ve iných osôb uve­de­ných v zá­ko­ne o ad­vo­ká­cii) pri pos­ky­to­va­ní práv­nych slu­žieb by pre­to ma­la byť iba vý­ni­moč­ná (nap­rík­lad jed­no­ra­zo­vé za­stú­pe­nie, či oje­di­ne­lé za­stú­pe­nie) a cel­kom uči­te by ta­ké­to oso­by ne­ma­li pos­ky­to­vať práv­ne služ­by sús­tav­ne a už vô­bec nie za úče­lom do­sa­ho­va­nia zis­ku (t. j. ako for­mu pod­ni­ka­nia, či fak­tic­ky vý­ko­nu ad­vo­ká­cie). Na stra­ne dru­hej je nut­né sa sto­tož­niť so zá­ve­rom vy­šet­ro­va­te­ľa, že ak ozna­mo­va­teľ neuvie­dol žiad­ne kon­krét­ne ve­ci, v kto­rých by ma­la po­doz­ri­vá oso­ba pos­ky­to­vať práv­ne služ­by, po­tom ani nie je mož­né us­tá­liť, či k ta­ké­mu­to ko­na­niu doš­lo, res­pek­tí­ve v akom roz­sa­hu. Nie je úlo­hou vy­šet­ro­va­te­ľa, aby ta­ké­to prí­pad­né ko­na­nia zis­ťo­val sám z vlas­tnej ini­cia­tí­vy. Prá­ve nao­pak, ta­ké­to in­for­má­cie by ma­li byť sú­čas­ťou po­da­né­ho tres­tné­ho ozná­me­nia.

Na tú­to té­mu mož­no od­ká­zať na člá­nok JUDr. Zbyněka Žďár­ske­ho s náz­vom „Neop­rávněné pod­ni­ká­ní a po­kout­nic­tví v sou­vis­los­tech ne­jen trestněpráv­ních“, kto­rý bol pub­li­ko­va­ný v ča­so­pi­se Trestněpráv­ní re­vue 1/2013.

 

ČVS: ORP-176/2-VYS-PK-2019                                        

U Z N E S E N I E

 

pod­ľa § 197 ods.1 písm. d) Tres­tné­ho po­riad­ku, vo ve­ci e-mai­lo­vé­ho po­da­nia zo dňa 25.04.2019  – tres­tné­ho ozná­me­nia JUDr. Š.H., nar. xxxxx v xxxx, tr­va­le by­tom xxxxx,  pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho pod­ni­ka­nia pod­ľa § 251 ods. 1, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na, ozna­če­né ako ,,Ča­pu­to­vá - neop­ráv­ne­né pod­ni­ka­nie“, od­os­la­né na e-mai­lo­vú ad­re­su pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru bez za­ru­če­né­ho elek­tro­nic­ké­ho pod­pi­su z e-mai­lo­vej ad­re­syxxxxxxxxx, pri­čom ob­sah po­da­nia je od­kaz na inter­ne­to­vú da­ta­bá­zu vi­deí http//youtu­be.com/watch? v=ukexESCDXn8&=76s, kde ozna­mo­va­teľ pou­ka­zu­je, že pa­ni Ča­pu­to­vá reali­zo­va­la pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb na živ­nos­ten­ské op­ráv­ne­nie v ro­koch 2005 až 2010, čo sa­moz­rej­me ne­moh­la ro­biť a ide zjav­ne o tres­tnú čin­nosť, a vy­zý­va pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru a ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, aby za­ča­li ih­neď tres­tné stí­ha­nie pa­ni Ča­pu­to­vej, le­bo te­raz ne­má imu­ni­tu a aby ne­doš­lo k preml­ča­niu tres­tné­ho stí­ha­nia o d m i e t a m, na­koľ­ko nie je dô­vod na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo na pos­tup pod­ľa § 197 ods.2 Tres­tné­ho po­riad­ku.  

O d ô v o d n e n i e

 

Na tu­naj­šiu sú­časť Od­bor kri­mi­nál­nej po­lí­cie, 2. od­de­le­nie vy­šet­ro­va­nia, OR PZ Pe­zi­nok bo­lo od­ov­zda­né z Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva PZ v Bra­tis­la­ve  e-mai­lo­vé po­da­nie  JUDr. Š.H., nar. xxxxxx, tr­va­le by­tom xxxxxx, pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho pod­ni­ka­nia pod­ľa § 251 ods. 1, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na, zo dňa 25.04.2019 ozna­če­né ako ,,Ča­pu­to­vá - neop­ráv­ne­né pod­ni­ka­nie“, od­os­la­né na e-mai­lo­vú ad­re­su pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru bez za­ru­če­né­ho elek­tro­nic­ké­ho pod­pi­su z e-mai­lo­vej ad­re­syxxxxxxx, pri­čom ob­sah po­da­nia je od­kaz na inter­ne­to­vú da­ta­bá­zu vi­deí http//youtu­be.com/watch? v=ukexESCDXn8&=76s, kde ozna­mo­va­teľ pou­ka­zu­je, že pa­ni Ča­pu­to­vá reali­zo­va­la pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb na živ­nos­ten­ské op­ráv­ne­nie v ro­koch 2005 až 2010, čo sa­moz­rej­me ne­moh­la ro­biť a ide zjav­ne o tres­tnú čin­nosť, a vy­zý­va pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru a ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, aby za­ča­li ih­neď tres­tné stí­ha­nie pa­ni Ča­pu­to­vej, le­bo te­raz ne­má imu­ni­tu a aby ne­doš­lo k preml­ča­niu tres­tné­ho stí­ha­nia.

 Do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su bo­la za­bez­pe­če­ná ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vá nah­ráv­ka s náz­vom ,,Ča­pu­to­vá pat­rí do Leo­pol­do­va a nie do pre­zi­den­tské­ho pa­lá­ca“, kde je uve­de­né ,,Poz­dra­vu­jem Vá­že­ní fa­nú­ši­ko­via, mi­lí priaz­niv­ci. Pri­ho­vá­ram sa opä­tov­ne cez Youtu­be ka­nál. Aj tie­to in­for­má­cie, kto­ré te­raz pos­kyt­nem ve­rej­nos­ti sa via­žu na pa­ni Ča­pu­to­vú, ide o in­for­má­cie, kto­ré ona sa­ma pos­kyt­la pre Tran­spa­ren­cyIn­ter­na­tio­nal a tak is­to ich uvied­li mi­mov­lád­ne or­ga­ni­zá­cie, res­pek­tí­ve mi­mov­lád­na or­ga­ni­zá­cie ViaIuris. Pa­ni Ča­pu­to­vá, ako to vy­plý­va z tých­to zdro­jov reali­zo­va­la pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb na živ­nos­ten­ské op­ráv­ne­nie v ro­koch 2005 až 2010, čo sa­moz­rej­me ne­moh­la ro­biť a ide zja­ve o tres­tnú čin­nosť. Pre­to v tej­to spo­ji­tos­ti od­ci­tu­jem pá­na Bo­re­ca, šé­fa ad­vo­kát­skej ko­mo­ry, kto­rý pos­ky­tol člá­nok pre Bullten Slo­ven­skej ad­vo­ká­cie a vče­ra ho od­ci­to­va­li aj Hos­po­dár­ske no­vi­ny, ak má­te vy­štu­do­va­né prá­vo, no nie ste ad­vo­kát, ale­bo as­poň kon­ci­pient, nes­mie­te dá­vať práv­ne služ­by a práv­ne ra­dy, ak pos­ky­tu­je­te práv­ne po­ra­den­stvo bez pot­reb­nej li­cen­cie mô­že nas­tú­piť aj trest od­ňa­tia slo­bo­dy. Te­da ci­tu­jem pá­na Bo­re­ca pre­to, aby si niek­to ne­mys­lel, že ide o jed­no­du­cho roz­to­paš, ale­bo vý­my­sel Ha­ra­bí­na. Ja tie­to úda­je sa­moz­rej­me mie­nim cez lin­kyoutu­be ka­ná­la pos­lať aj ge­ne­rál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi a pá­no­vi Lú­čan­ské­mu po­li­caj­né­mu pre­zi­den­to­vi, aby za­ča­li tres­tné stí­ha­nie pa­ni Ča­pu­to­vej pre neop­ráv­ne­né pod­ni­ka­nie, čo je sa­moz­rej­me ich po­vin­nosť. Vy­zý­vam ich pre­to, aby uro­bi­li, tak ih­neď, le­bo pa­ni Ča­pu­to­vá ne­má te­raz imu­ni­tu a sa­moz­rej­me, aby ne­doš­lo k preml­ča­niu tres­tné­ho stí­ha­nia. Po­kiaľ ne­ho­vo­rím prav­du, tak oča­ká­vam, že pán Čiž­nár a pán Lu­čan­ský za­čnú mo­je tres­tné stí­ha­nie pre trest­ný čin oho­vá­ra­nia“.

JUDr. Š. H. bol pí­som­ne pred­vo­la­ný na dopl­ne­nie tres­tné­ho ozná­me­nia, pri­čom na vý­sluch sa ne­dos­ta­vil a bol riad­ne os­pra­vedl­ne­ný za­mes­tnan­ky­ňou sú­du, kto­rá uvied­la, že JUDr. Š.H. po­jed­ná­va a nás­led­ne od bu­dú­ce­ho týž­dňa ide na lie­če­nie.

K ve­ci sa vy­jad­ri­la Slo­ven­ská ad­vo­kát­ska ko­mo­ra, kto­rá uvied­la, že bý­va­la ad­vo­kát­ka Mgr. Zu­za­na Ča­pu­to­vá, bo­la za­pí­sa­ná v zoz­na­me ad­vo­ká­tov ve­de­ných ko­mo­rou v ob­do­bí od 01.02.2010 do 22.03.2019, ke­dy bo­la zo zoz­na­mu vy­čiar­nu­tá na vlas­tnú žia­dosť. Pred zá­pi­som do zoz­na­mu ad­vo­ká­tov bo­la Mgr. Zu­za­na Ča­pu­to­vá evi­do­va­ná v zoz­na­me ad­vo­kát­skych kon­ci­pien­tov nas­le­dov­ne:

-          od 15.08.2005 do 31.08.2007 u ad­vo­kát­ky Mgr. Evy Ko­va­če­cho­vej,

-          od 01.09.2007 do 31.01.2009 u ad­vo­kát­ky Mgr. Zu­za­ny Dlu­go­šo­vej a

-          od 14.03.2009 do 31.01.2010 v ob­chod­nej spo­loč­nos­ti Ad­vo­kát­ska kan­ce­lá­ria Mgr. To­máš Ka­me­nec, s.r.o..

 

Z vý­pi­su živ­nos­ten­ské­ho re­gis­tra Ok­res­né­ho úra­du Pe­zi­nok,  od­bo­ru živ­nos­ten­ské­ho pod­ni­ka­nia, živ­nos­ten­ské­ho re­gis­tra č. 130-17907 ku pod­ni­ka­teľ­ské­mu sub­jek­tu Mgr. Zu­za­na Ča­pu­to­vá vy­plý­va, že pred­me­ty pod­ni­ka­nia sú nas­le­dov­né:

1.      kon­zul­tač­ná čin­nosť v ob­las­ti ria­de­nia a ma­naž­men­tu or­ga­ni­zá­cii,

2.      or­ga­ni­zač­né po­ra­den­stvo,

3.      or­ga­ni­zo­va­nie se­mi­ná­rov a kon­fe­ren­cií v roz­sa­hu voľ­nej živ­nos­ti

4.      kon­tro­la tran­spo­zí­cie prá­va EÚ do práv­ne­ho po­riad­ku SR,

5.      ana­ly­tic­ké čin­nos­ti a roz­bo­ry v roz­sa­hu voľ­nej živ­nos­ti,

6.      rek­lam­ná a pro­pa­gač­ná čin­nosť,

7.      vy­ko­ná­va­nie mi­moš­kol­skej vzde­lá­va­cej čin­nos­ti,

8.      pos­ky­to­va­nie slu­žieb rých­le­ho ob­čer­stve­nia v spo­je­ní s pre­da­jom na pria­mu kon­zu­má­ciu,

9.      uby­to­va­cie služ­by bez pos­ky­to­va­nia po­hos­tin­ských čin­nos­tí.

 

            Ako z pred­met­né­ho živ­nos­ten­ské­ho vý­pi­su vy­plý­va, Ok­res­ný úrad Pe­zi­nok, od­bo­rom živ­nos­ten­ské­ho pod­ni­ka­nia ne­bo­lo vy­da­né pod­ni­ka­teľ­ské­mu sub­jek­tu živ­nos­ten­ské op­ráv­ne­nie na čin­nos­ti ,, pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb“ a ,, pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb za od­me­nu“ keď­že z hľa­dis­ka zá­ko­na č. 455/1991 Zb. o živ­nos­ten­skom pod­ni­ka­ní v zne­ní nes­kor­ší pred­pi­sov, ta­ké­to pred­me­ty ne­mô­žu byť za­pí­sa­né, pre­to­že nie sú živ­nos­ťa­mi v zmys­le § 3 ods. 1 písm. d) bod 3 a § 3 ods. 2 písm. zg) živ­nos­ten­ské­ho zá­ko­na : Živ­nos­ťou nie je čin­nosť pri vý­ko­ne po­vo­la­ní ad­vo­ká­tov, no­tá­rov, pa­ten­to­vých zá­stup­cov a súd­nych exekú­to­rov. Živ­nos­ťou ďa­lej nie je pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb za od­me­nu.

Trest­ný čin je v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 8 Tres­tné­ho zá­ko­na de­fi­no­va­ný ako proti­práv­ny čin, kto­ré­ho zna­ky sú uve­de­né v tom­to zá­ko­ne, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.

Zo sa­mot­nej de­fi­ní­cie tres­tné­ho či­nu vy­plý­va, že mu­sia byť spl­ne­né tri pod­mien­ky na to, aby bol spá­cha­ný trest­ný čin:

1. proti­práv­nosť,

2. zna­ky tres­tné­ho či­nu mu­sia byť uve­de­né v Tres­tnom zá­ko­ne,

3. Trest­ný zá­kon nes­mie us­ta­no­vo­vať inak.

Proti­práv­nosť zna­me­ná vo všeo­bec­nos­ti sprá­va­nie resp. stav, kto­rý je v roz­po­re  s prá­va­mi nor­ma­mi. Trest­ný čin je spá­cha­ný po­ru­še­ním zá­ka­zu, kto­rý je ob­siah­nu­tý v nor­mách tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho a pre­to je proti­práv­nosť zá­kla­dom tres­tné­ho či­nu. Proti­práv­nosť či­nu tre­ba od­vo­dzo­vať z práv­ne­ho po­riad­ku štá­tu ako cel­ku a väč­ši­nou sa opie­ra o niek­to­ré us­ta­no­ve­nia iných práv­nych pred­pi­sov, ako je Trest­ný zá­kon. Ide o všet­ky práv­ne pred­pi­sy, kto­ré tvo­ria práv­ny po­ria­dok.

Proti­práv­nosť aké­ho­koľ­vek skut­ku sa mu­sí opie­rať o kon­krét­ne práv­ne nor­my. To zna­me­ná, že aby sa jed­na­lo o trest­ný čin, mu­sí byť je­ho proti­práv­nosť vy­jad­re­ná znak­mi uve­de­ný­mi v Tres­tnom zá­ko­ne. Pre­to sa proti­práv­nosť tres­tné­ho či­nu vždy od­vo­dzu­je iba z práv­nych no­riem tres­tné­ho prá­va, kto­ré tvo­ria súhrn zna­kov tres­tné­ho či­nu. 

Tres­tný­mi čin­mi mô­žu byť len či­ny ne­do­vo­le­né, proti­práv­ne, pre­to nie kaž­dý proti­práv­ny čin je aj tres­tným či­nom. Z proti­práv­nych či­nov sú tres­tný­mi čin­mi len tie, kto­ré sú­čas­ne ma­jú zna­ky niek­to­rej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tných či­nov.

Zá­kon­ný­mi znak­mi skut­ko­vej pod­sta­ty kaž­dé­ho tres­tné­ho či­nu sú šty­ri sku­pi­ny zna­kov ur­ču­jú­ce sub­jekt, sub­jek­tív­nu strán­ku, ob­jekt a ob­jek­tív­nu strán­ku. Všet­ky zá­kon­né zna­ky sú ob­siah­nu­té v jed­not­li­vých zá­klad­ných skut­ko­vých pod­sta­tách a niek­to­ré z nich sú aj všeo­bec­ne up­ra­ve­né vo všeo­bec­nej čas­ti. Všet­ky zá­kon­né zna­ky tres­tné­ho či­nu mu­sia byť napl­ne­né sú­čas­ne, inak nej­de o trest­ný čin, aj ke­by iš­lo o proti­práv­ne ko­na­nie.

Pred­me­tom tres­tné­ho stí­ha­nia nie je trest­ný čin, ale kon­krét­ny sku­tok pá­cha­te­ľa vý­znam­ný z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho, t. j. ta­ký sku­tok, kto­rý vy­ka­zu­je zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu ale­bo tres­tných či­nov v prí­pa­de ich jed­no­čin­né­ho sú­be­hu. Kon­krét­ny sku­tok tre­ba od­li­šo­vať od zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty ur­či­té­ho tres­tné­ho či­nu, kto­ré sa­my o se­be nie sú skut­kom. Vzhľa­dom na zá­klad­nú zá­sa­du tres­tné­ho ko­na­nia, že nik­to ne­mô­že byť stí­ha­ný ako ob­vi­ne­ný inak než zo zá­kon­ných dô­vo­dov a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­vu­je § 2 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, kon­krét­ny sku­tok, pre kto­rý sa má viesť tres­tné stí­ha­nie mu­sí byť s us­ta­no­ve­ním § 206  ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, po­pí­sa­ný tak, aby zod­po­ve­dal prís­luš­ným zna­kom skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu. Po­kiaľ to­mu tak nie je, tres­tné­mu stí­ha­niu chý­ba je­ho pred­met a te­da niet skut­ku,  o kto­rom by bo­lo mož­né roz­ho­do­vať.

Trest­ný po­ria­dok neu­mož­ňu­je za­čať tres­tné stí­ha­nie v prí­pa­doch, ak sa sku­tok ,,ry­su­je“ len v ne­jas­ných (hmlis­tých) ob­ry­soch a je za­lo­že­né len na pau­šál­nych in­dí­ciách, dom­nien­kach,  či pred­sta­vách.

Ob­jek­tom tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho pod­ni­ka­nia pod­ľa § 251 tres­tné­ho zá­ko­na sa ro­zu­mie ochra­na spo­lo­čen­ských vzťa­hov vzni­ka­jú­cich v ob­las­ti pod­ni­ka­teľ­ské­ho pros­tre­dia, ob­jek­tív­na strán­ka skut­ko­vej pod­sta­ty uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu spo­čí­va v neop­ráv­ne­nom pod­ni­ka­ní pá­cha­te­ľa.

Na napl­ne­nie uve­de­né­ho zna­ku sa však vy­ža­du­je, aby iš­lo o sús­tav­nú čin­nosť vy­ko­ná­va­nú po živ­nos­ten­sky s cie­ľom zís­kať tr­va­lý zdroj fi­nan­čných príj­mov. Zo sub­jek­tív­nej strán­ky sa vy­ža­du­je úmy­sel. K napl­ne­niu zá­kon­ných zna­kov toh­to tres­tné­ho či­nu sa vy­ža­du­je nie­len to, aby pá­cha­teľ vy­ko­ná­val vý­ro­bu ale­bo inú zá­rob­ko­vú čin­nosť v ma­lom roz­sa­hu, ale i ve­do­mie pá­cha­te­ľa o neop­ráv­ne­nos­ti ta­ké­ho­to pod­ni­ka­nia. ( R 21/1968)

Pod­ľa § 125 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na ško­dou ma­lou sa ro­zu­mie ško­da pre­vy­šu­jú­ca su­mu 266 Eur. Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 125 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na sa ško­dou väč­šou ro­zu­mie su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej de­sať­ná­so­bok ta­kej su­my, čo pred­sta­vu­je 2.660 Eur.Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 125 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na  sa ško­dou znač­nou ro­zu­mie su­ma do­sa­hu­jú­ca naj­me­nej sto­ná­so­bok ta­kej su­my, čo pred­sta­vu­je 26.660 Eur.

V pred­met­nej tres­tnej ve­ci, je pot­reb­né od­li­šo­vať me­dzi poj­mom pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb a vý­kon ad­vo­ká­cie. Vý­kon ad­vo­ká­cie a pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb ne­mož­no po­va­žo­vať za to­tož­nú čin­nosť, pri­čom tie­to dva poj­my je pot­reb­né roz­li­šo­vať.

Práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­pos­ky­tu­je mo­no­pol­né pos­ta­ve­nie ad­vo­ká­tom pri pos­ky­to­va­ní práv­nych slu­žieb. Pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb je šir­ší po­jem ako vý­kon ad­vo­ká­cie, pri­čom pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb sa­mot­ný vý­kon ad­vo­ká­cie v se­be za­hŕňa, ale ne­zahr­ňu­je v se­be len vý­kon ad­vo­ká­cie. Uve­de­né vy­plý­va aj z § 1 ods. 4 zá­ko­na  č. 586/2003 Z. z. o ad­vo­ká­cii. Te­da aké­koľ­vek pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb auto­ma­tic­ky nez­na­me­ná, že tie­to práv­ne služ­by mô­že pos­ky­to­vať len ad­vo­kát.

Tam, kde zá­kon nep­red­pi­su­je za­stú­pe­nie účas­tní­ka ko­na­nia ad­vo­ká­tom ale­bo inak neob­me­dzu­je ok­ruh osôb op­ráv­ne­ných na za­stú­pe­nie, mô­že účas­tní­ka ko­na­nia za­stu­po­vať ho­cik­to. Ob­me­dze­ním prá­va za­stu­po­vať, napr. pod­mien­kou vy­so­koš­kol­ské­ho vzde­la­nia do­siah­nu­té­ho na práv­nic­kých fa­kul­tách, by sa po­ru­ši­lo us­ta­no­ve­nie čl. 12 ods.  1 Ústa­vy  Slo­ven­skej re­pub­li­ky,  pod­ľa kto­ré­ho: "Ľudia sú slo­bod­ní a rov­ní v dôs­toj­nos­ti  i v prá­vach." Us­ta­no­ve­nie čl. 12 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa pre otáz­ky za­stú­pe­nia účas­tní­ka ko­na­nia kon­kre­ti­zu­je v nie­koľ­kých zá­ko­noch. Pod­ľa zá­ko­na  č. 586/2003 Z. z. o ad­vo­ká­cii "Ad­vo­ká­cia po­má­ha us­ku­toč­ňo­vať  ús­tav­né prá­vo fy­zic­kých osôb  na  ob­ha­jo­bu a chrá­niť os­tat­né  prá­va  a  zá­uj­my  fy­zic­kých osôb a práv­nic­kých  osôb  v  sú­la­de s Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ús­tav­ný­mi zá­kon­mi, so zá­kon­mi a s iný­mi všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi" ( § 1 ods. 1). Zo slov "po­má­ha us­ku­toč­ňo­vať " jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že ad­vo­ká­cia nie je je­di­ná, kto­rá mô­že za ob­ča­na up­lat­ňo­vať prá­vo, a že ob­čan má  prá­vo roz­hod­núť sa, či svo­je prá­vo up­lat­ní po­mo­cou ad­vo­ká­ta ale­bo nie. Ak ob­čan svo­je prá­vo up­lat­ní v sú­la­de so zá­ko­nom,  je  práv­ne ire­le­van­tné, či prá­vo up­lat­ňu­je bez po­mo­ci ad­vo­ká­ta. Rov­na­ký zá­ver mož­no vy­vo­diť aj z us­ta­no­ve­nia § 20 ods. 1 zá­ko­na č. 586/2003Z. z. o ad­vo­ká­cii, pod­ľa kto­ré­ho: "Kaž­dý má prá­vo na pos­kyt­nu­tie práv­nych slu­žieb", ale  ne­má po­vin­nosť po­žia­dať ad­vo­ká­ciu o pos­kyt­nu­tie práv­nej po­mo­ci. Plat­ná práv­na úp­ra­va vy­tvá­ra me­chan­izmus pre zvý­hod­ne­nie účas­tní­ka ko­na­nia, kto­rý sa ne­chá za­stu­po­vať ad­vo­ká­tom, keď  ur­ču­je: "Ad­vo­kát zod­po­ve­dá klien­to­vi za ško­du, kto­rú mu spô­so­bil v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom ad­vo­ká­cie, zod­po­ved­nosť ad­vo­ká­ta sa vzťa­hu­je aj na ško­du spô­so­be­nú je­ho kon­ci­pien­tom ale­bo je­ho za­mes­tnan­com, ak ad­vo­kát vy­ko­ná­va ad­vo­ká­ciu ako spo­loč­ník spo­loč­nos­ti pod­ľa toh­to zá­ko­na, po­vin­nosť pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia sa vzťa­hu­je iba na tú­to spo­loč­nosť" (§ 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z.) Ak sa účas­tník ko­na­nia ne­ne­chá za­stu­po­vať ad­vo­ká­tom, ri­zi­ko zod­po­ved­nos­ti za ško­du spô­so­be­nú zá­stup­com, kto­rý nie je ad­vo­ká­tom, pre­be­rá na se­ba, ak ju ne­vy­lú­či zmlu­vou uzav­re­tou so svo­jím zá­stup­com, ale zná­ša­nie ri­zi­ka pat­rí k  slo­bo­de roz­ho­do­va­nia o se­be.

Z  tres­tné­ho ozná­me­nia (e-mai­lo­vé­ho po­da­nia)  bo­lo zis­te­né, že má cha­rak­ter všeo­bec­nej in­for­má­cie a neob­sa­hu­jú­ce žiad­ne kon­krét­ne sku­toč­nos­ti oh­ľad­ne prí­pad­ných proti­práv­nych ko­na­ní Mgr. Zu­za­ny Ča­pu­to­vej, na zá­kla­de kto­rých by bo­lo mož­né jed­noz­nač­ne iden­ti­fi­ko­vať spô­sob spá­chania skut­ku, je­ho čas, mies­to, dá­tum a tak­tiež oso­bu, kto­rá ma­la byť ta­kým­to ko­na­ním poš­ko­de­ná. Zá­ro­veň nie je uve­de­né, aké kon­krét­ne práv­ne služ­by ma­la po­doz­ri­vá neop­ráv­ne­né pos­ky­to­vať, a v čom spo­čí­va proti­práv­nosť ko­na­nia Mgr. Zu­za­ny Ča­pu­to­vej. Tak­tiež ab­sen­tu­je in­for­má­cia, na zá­kla­de kto­rej by bo­lo mož­né sta­no­viť roz­sah spô­so­be­nej ško­dy a to proti­práv­nym ko­na­ním po­doz­ri­vej.

Ozna­mo­va­teľ ne­do­lo­žil do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su žia­den kon­krét­ny dô­kaz preu­ka­zu­jú­ci proti­práv­ne ko­na­nie Mgr. Zu­za­na Ča­pu­to­vá, ani ho ni­ja­ko bliž­šie neš­pe­ci­fi­ko­val, iba od­ká­zal na in­for­má­cie, kto­ré p. Ča­pu­to­vá  sa­ma pos­kyt­la pre Tran­spa­ren­cy Inter­na­tio­nal a tak is­to ich uvied­li mi­mov­lád­ne or­ga­ni­zá­cie, res­pek­tí­ve mi­mov­lád­na or­ga­ni­zá­cie Via Iuris, čím je­ho tvr­de­nie zos­ta­lo v ro­vi­ne ne­pod­lo­že­né­ho fak­tu. Preb­ra­té in­for­má­cie ozna­mo­va­teľ uve­rej­nil na Youtu­be ka­ná­ly, kde tak­to prev­za­té in­for­má­cie ko­men­to­val, čím vy­slo­vil svoj ná­zor, že sa jed­ná o tres­tnú čin­nosť.

Zo stra­ny ozna­mo­va­te­ľa by ma­lo byť pres­ne špe­ci­fi­ko­va­né ko­na­nie po­doz­ri­vé­ho, nie­len po­me­no­va­nie skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, ale aj kon­krét­ne ko­na­nie po­doz­ri­vé­ho,  tak aby zod­po­ve­dal kon­krét­ne­mu us­ta­no­ve­niu. Vy­šet­ro­va­teľ pri­po­mí­na, že  pred­me­tom tres­tné­ho ko­na­nia je vždy sku­tok, v kto­rom je vi­de­ný kon­krét­ny trest­ný čin. Pod­sta­tou skut­ku je tres­tnop­ráv­ne ko­na­nie a ním za­prí­či­ne­ný tres­tnop­ráv­ne vý­znam­ný nás­le­dok. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je nut­né sku­tok po­pí­sať tak, aby ne­mo­hol byť za­me­ne­ný s iným a pre­dov­šet­kým, aby vy­jad­ro­val všet­ky okol­nos­ti vý­znam­né z hľa­dis­ka je­ho práv­nej kva­li­fi­ká­cie a zna­kov  kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu. Od skut­ku je pot­reb­né  od­lí­šiť je­ho po­pis, kto­rý  mu­sí ob­sa­ho­vať tie skut­ko­vé okol­nos­ti, kto­ré sú práv­ne vý­znam­né z hľa­dis­ka napl­ne­nia jed­not­li­vých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu. Z tres­tné­ho ozná­me­nia (e-mai­lo­vé­ho po­da­nia) ne­bo­lo mož­né us­tá­liť a sfor­mu­lo­vať skut­ko­vý zá­klad uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, pri­čom je pot­reb­né uviesť, že ten ne­bol zis­te­ný ani jed­not­li­vý­mi za­bez­pe­če­ný­mi dô­kaz­mi.

Tres­tné stí­ha­nie sa pod­ľa § 199 Tres­tné­ho po­riad­ku za­čí­na tzv. vo ve­ci, čo zna­me­ná, že sa roz­ho­du­je o kon­krét­nom skut­ku, v kto­rom OČTK vi­dí trest­ný čin. Ok­rem všeo­bec­ných ná­le­ži­tosť uve­de­ných v § 176 ods. 1 písm. a) až c) a písm. e) mu­sí to­to uz­ne­se­nie spĺňať aj ob­sa­ho­vé ná­le­ži­tos­ti uve­de­né v § 199 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku. Vý­ro­ko­vá časť mu­sí ob­sa­ho­vať opis skut­ku s uve­de­ním mies­ta, ča­su, pri­pad­ne iných okol­nos­tí, za akých k ne­mu doš­lo, ozna­če­nie o aký trest­ný čin ide, a to je­ho zá­kon­ným po­me­no­va­ním a uve­de­ním prís­luš­né­ho us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na. Uve­de­né ob­sa­ho­vé ná­le­ži­tos­ti uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia ma­jú za­bez­pe­čiť napl­ne­nie zá­sa­dy ne bis in idem.

Ak by sa za­ča­lo tres­tné stí­ha­nie ih­neď vo ve­ci, z dô­vo­dov uvá­dza­ných ozna­mo­va­te­ľom, mu­se­li by sa do skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia na­mo­de­lo­vať dom­nien­ky ozna­mo­va­te­ľa o neop­ráv­ne­nom pod­ni­ka­ní Mgr. Zu­za­ny Ča­pu­to­vej, te­da mu­se­la by sa skut­ko­vá ve­ta vy­my­slieť tak, aby zod­po­ve­da­la (as­poň teo­re­tic­ky) skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu a nás­led­ne by sa tak­to vy­mys­le­nej skut­ko­vej ve­te pris­pô­so­bo­va­lo do­ka­zo­va­nie. Ta­ký­to pro­ces­ný pos­tup by bol ab­so­lút­ne ne­zá­kon­ný. Svoj­voľ­né vy­me­dzenie skut­ku zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní je nep­rí­pus­tné a je v roz­po­re so zá­ka­zom ľu­bo­vô­le pri roz­ho­do­va­ní štát­nych or­gá­nov.

Úlo­hou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní nie je, v tom­to štá­diu ko­na­nia, pre­ve­ro­vať aké­koľ­vek po­doz­re­nie, ne­ref­lek­tu­jú­ce zis­te­né dô­ka­zy, ale iba kon­krét­ny­mi dô­kaz­mi od­ôvod­ne­né po­doz­re­nie zo spá­chania kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu. V tom­to prí­pa­de sa po­doz­re­nie nie­len ne­potvr­di­lo, ale vy­chá­dza­lo iba z neo­dô­vod­ne­nej úva­hy ozna­mo­va­te­ľa.

Na­koľ­ko ab­sen­tu­jú ob­li­ga­tór­ne zna­ky da­né­ho tres­tné­ho či­nu, ne­mô­že sa jed­nať o trest­ný čin.

V nad­väz­nos­ti na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti vy­šet­ro­va­teľ PZ dos­pel k zá­ve­ru, že ko­na­ním Mgr. Zu­za­ny Ča­pu­to­vej, ne­bo­li napl­ne­né zá­kon­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho pod­ni­ka­nia pod­ľa § 251 ods. 1, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na, te­da z uve­de­né­ho ne­vyp­lý­va­jú sku­toč­nos­ti, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li po­doz­re­nie z tres­tné­ho či­nu, ani iné­ho tres­tné­ho či­nu vy­me­dze­né­ho Tres­tným zá­ko­nom, nie je dô­vod na pos­tup pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, ani na pos­tup pod­ľa § 197 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku a pre­to bo­lo pot­reb­né roz­hod­núť tak, ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia. 

POU­ČE­NIE: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu   j e   prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rú je mož­né po­dať

                      u vy­šet­ro­va­te­ľa  PZ  do  troch pra­cov­ných dní  od  ozná­me­nia  uz­ne­se­nia.

                      Sťaž­nosť  n em á  od­klad­ný  úči­nok.

 

                                                                                  kpt. JUDr. Pe­ter Go­fus

                                                                                       vy­šet­ro­va­teľ PZ

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia