Použiteľnosť znaleckého posudku vypracovaného na podklade dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia

Publikované: 24. 05. 2020, čítané: 1371 krát
 

 

Z od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 3T­do/29/2019 zo dňa 24.07.2019:

 

Naj­vyš­ší súd SR v pred­met­nom roz­hod­nu­tí od­po­ve­dal na nas­le­du­jú­ce otáz­ky:

Mo­hol  zna­lec  pri  príp­ra­ve  a  vy­pra­co­va­ní  zna­lec­ké­ho  po­sud­ku  vy­chá­dzať  z  dov­te­dy  v  spi­se za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov - naj­mä sve­dec­kej vý­po­ve­de?

Ak zna­lec po­dá zna­lec­ký po­su­dok, zoh­ľad­niac aj sve­dec­kú vý­po­veď, kto­rú v ďal­šom ko­na­ní ne­bu­de mož­né pou­žiť ako dô­kaz­ný pros­trie­dok na preu­ka­zo­va­nie vi­ny, ro­bí tá­to okol­nosť zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku dô­kaz­ný pros­trie­dok v ďal­šom ko­na­ní ne­pou­ži­teľ­ný?

 

Naj­vyš­ší súd od­po­ve­dá:

 

V prí­pa­doch dop­rav­ných ne­hôd je tak­mer vždy v úvo­de vy­šet­ro­va­nia spor­né, kto dop­rav­nú ne­ho­du za­vi­nil (naj­mä ak pod­stat­ným je zis­te­nie, či vo­dič od­bo­ču­jú­ce­ho vo­zid­la dal včas zna­me­nie o zme­ne sme­re jaz­dy, resp. nie). V pred­met­nej ve­ci vy­šet­ro­va­teľ ne­bol op­ráv­ne­ný, po za­do­ku­men­to­va­ní dop­rav­nej ne­ho­dy, hneď vzniesť ob­vi­ne­nie, pre­to­že na ta­ký­to pos­tup ne­mal dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný pod­klad (vô­bec ne­bo­lo zrej­mé, kto dop­rav­nú ne­ho­du za­vi­nil).

Naj­vyš­ší súd po­va­žu­je za pot­reb­né vo všeo­bec­nos­ti poz­na­me­nať, že pri ta­kých­to dop­rav­ných ne­ho­dách mô­že dôjsť k zra­ne­niu aj obid­voch účas­tní­kov dop­rav­nej ne­ho­dy. Za ta­kej­to si­tuácie, pri za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, je tak­mer ne­mož­né ih­neď vy­rie­šiť otáz­ku za­vi­ne­nia bez od­bor­ných zna­lec­kých zá­ve­rov, pri­čom zá­ro­veň ne­mož­no opo­me­núť, že tres­tné stí­ha­nie mu­sí byť za­ča­té vo ve­ci, na­koľ­ko ob­hliad­ka mies­ta či­nu je neod­klad­ným úko­nom a pre­to pos­tup v zmys­le § 199 Tres­tné­ho po­riad­ku je ne­vyh­nut­ný.

Prá­ve pre ta­ké­to prí­pa­dy slú­ži pro­ces­ný pros­trie­dok - za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia „vo ve­ci“. V oka­mi­hu, keď vy­šet­ro­va­te­ľo­vi nie je zrej­mé kto dop­rav­nú ne­ho­du za­vi­nil, je lo­gic­ké a zá­ro­veň sú­lad­né so zá­ko­nom, vy­po­čuť účas­tní­kov dop­rav­nej ne­ho­dy ako sved­kov a ak by bo­li obid­va­ja zra­ne­ní, tak zá­ro­veň obid­voch aj ako poš­ko­de­ných.

 

Vý­sluch K.S. vy­ko­na­ný 6 dní po ne­ho­de ako sved­ky­ne, bol vy­ko­na­ný v sú­la­de so zá­ko­nom, pre­to­že inú zá­kon­nú mož­nosť vy­šet­ro­va­teľ ne­mal. Neexis­to­val ani naj­men­ší dô­vod vy­po­čú­vať ju ako po­doz­ri­vú, pre­to­že otáz­ka za­vi­ne­nia ne­bo­la dos­ta­toč­ne vy­rie­še­ná a z hľa­dis­ka všeo­bec­né­ho, by bo­la v roz­po­re s lo­gic­kým vní­ma­ním spra­vod­li­vos­ti ako ta­kej, vy­po­čú­vať obid­voch účas­tní­kov dop­rav­nej ne­ho­dy ako po­doz­ri­vých, ak by napr. obid­va­ja utr­pe­li zra­ne­nia. Tak is­to nie je mož­né účas­tní­kov dop­rav­nej ne­ho­dy „pre­ven­tív­ne ob­vi­niť“ len pre­to, aby sa v ďal­šom moh­lo vy­slo­viť, že zna­lec­ký po­su­dok vy­chá­dzal z vý­po­ve­dí ob­vi­ne­ných a nie sved­kov.

 

Pod­ľa § 145 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku - „Úlo­hy, kto­ré má zna­lec rie­šiť z hľa­dis­ka svo­jej od­bor­nos­ti, sa mu ur­čia spra­vid­la v uz­ne­se­ní o prib­ra­tí znal­ca, a to for­mou otá­zok. Tre­ba dbať pri­tom na to, že zna­lec nie je op­ráv­ne­ný rie­šiť práv­ne otáz­ky ani hod­no­tiť vy­ko­na­né dô­ka­zy, ani ro­biť práv­ne zá­ve­ry. Znal­co­vi
tre­ba umož­niť, aby sa v pot­reb­nom roz­sa­hu oboz­ná­mil s ob­sa­hom spi­su, naj­mä s vy­ko­na­ný­mi dô­kaz­mi. Mož­no mu tiež do­vo­liť, aby sa zú­čas­tnil na vý­slu­chu ob­vi­ne­né­ho, sved­kov ale­bo pri vy­ko­ná­va­ní iných dô­ka­zov. Na návrh znal­ca mož­no tiež vy­ko­nať dô­ka­zy, kto­ré pot­re­bu­je na úče­ly po­da­nia po­sud­ku. Pri ta­kom do­ka­zo­va­ní má prá­vo byť prí­tom­ný a vy­po­čú­va­ným oso­bám mô­že klásť otáz­ky. Znal­co­vi mož­no za­po­ži­čať spis.“

Ako je vi­dieť, znal­co­vi tre­ba umož­niť oboz­ná­me­nie sa so spi­som a mož­no mu za­po­ži­čať spis. Zna­lec sa oboz­na­mu­je s dô­kaz­mi na zá­kla­de spi­su, kto­rý dos­tal k dis­po­zí­cii. Ak na po­da­nie po­sud­ku pot­re­bu­je do­ka­zo­va­nie dopl­niť, po­žia­da o vy­ko­na­nie dô­ka­zov or­gán, kto­rý ho do ko­na­nia prib­ral.

Znal­co­vi nep­ris­lú­cha rie­šiť práv­ne otáz­ky, me­dzi kto­ré ne­po­chyb­ne pat­rí aj to, či sve­dec­ká vý­po­veď bu­de v ďal­šom ko­na­ní pou­ži­teľ­ná ako dô­kaz­ný pros­trie­dok, ale­bo nie. Pre­to naj­vyš­ší súd na pr­vú otáz­ku od­po­ve­dá, že zna­lec mô­že a zá­ro­veň mu­sí vy­chá­dzať pri príp­ra­ve a vy­pra­co­va­ní zna­lec­ké­ho po­sud­ku z tých dô­ka­zov, kto­ré sú v spi­se a te­da aj z vý­po­ve­de sved­ka, kto­rá v ďal­šom ko­na­ní ne­bu­de môcť byť pou­ži­tá ako dô­kaz­ný pros­trie­dok na preu­ka­zo­va­nie vi­ny ob­vi­ne­né­ho.

 

K dru­hej nas­to­le­nej otáz­ke naj­vyš­ší sú­du uvá­dza:

 

Je  nes­por­né,  že  fun­kcia   (pro­ces­né  pos­ta­ve­nie)  sved­ka  je  nez­lu­či­teľ­ná  s  fun­kciou    (pro­ces­ným pos­ta­ve­ním) inej oso­by, v tom is­tom tres­tnom ko­na­ní. Pre­dov­šet­kým ne­mô­že byť sved­kom ob­vi­ne­ný a to ani v po­me­re k iným spolu­ob­vi­ne­ným - v tom is­tom ko­na­ní. Tak is­to sve­dok ne­mô­že byť znal­com, tl­moč­ní­kom, pro­ku­rá­to­rom, ob­haj­com či sud­com - v tom is­tom ko­na­ní. Z uve­de­né­ho vy­plý­va­jú jas­né a zro­zu­mi­teľ­né pro­ces­né dôs­led­ky a to naj­mä, že vý­po­veď sved­ka ne­mô­že byť v ďal­šom ko­na­ní pro­ces­ne pou­ži­teľ­ným dô­kaz­ným pros­tried­kom na preu­ka­zo­va­nie vi­ny tej is­tej oso­by, kto­rej pro­ces­né pos­ta­ve­nie sa nes­kôr zme­ni­lo na ob­vi­ne­né­ho. Je to­mu tak pre­to, le­bo sved­kom je fy­zic­ká oso­ba roz­diel­na od ob­vi­ne­né­ho, kto­rá bo­la vy­zva­ná, aby vy­po­ve­da­la o sku­toč­nos­tiach dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie, kto­ré vní­ma­la (poz­na­la, po­zo­ro­va­la) svo­ji­mi zmys­la­mi. Sve­dok je ne­zas­tu­pi­teľ­ný inou oso­bou, pre­to­že je­ho pos­ta­ve­nie je „vy­tvo­re­né“ si­tuáciou, kto­ré po­zo­ro­val či vní­mal. Ob­vi­ne­ný ne­mô­že sved­čiť (byť zá­ro­veň vy­po­ču­tý ako sve­dok) vo svoj pros­pech, ani nep­ros­pech.

Pre­to ak bo­la K.S. v pred­met­nej ve­ci vy­po­ču­tá naj­prv ako sved­ky­ňa, jej sve­dec­ká vý­po­veď ne­mô­že byť v ďal­šom ko­na­ní pre­čí­ta­ná na hlav­nom po­jed­ná­va­ní, a ani s ňou ne­mô­že byť ob­vi­ne­ná „kon­fron­to­va­ná“.

Vy­ko­na­nie zna­lec­ké­ho po­sud­ku na hlav­nom po­jed­ná­va­ní je ale ob­sa­ho­vo i ma­te­riál­ne iným pro­ces­ným úko­nom ako vy­ko­na­nie sve­dec­kej vý­po­ve­de. Od­liš­nosť je v tom, že zna­lec po­dá­va od­bor­né in­for­má­cie us­tá­le­né na zá­kla­de ve­dec­kej ana­lý­zy zis­te­ných sku­toč­nos­tí. Ak zna­lec pri tej­to ana­lý­ze vy­chá­dzal aj
z pô­vod­nej sve­dec­kej vý­po­ve­de, ne­mož­no vy­slo­viť, že zna­lec­ký po­su­dok ako ce­lok je ne­zá­kon­ným dô­kaz­ným pros­tried­kom. Nie je neob­vyk­lé, že pá­cha­teľ sa pred znal­com priz­ná k spá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti, ale­bo uve­die aj me­ná iných osôb, kto­ré sa na spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu po­die­ľa­li, pri­čom však v tres­tnom ko­na­ní ob­vi­ne­ný pri vý­slu­choch pred vy­šet­ro­va­te­ľom tres­tnú čin­nosť po­pie­ra, resp. ne­vy­po­ve­dá vô­bec. Na priz­na­nie sa ob­vi­ne­né­ho pred znal­com súd ne­mô­že v ďal­šom ko­na­ní pri­hlia­dať. Na dru­hej
stra­ne ale zna­lec ne­mô­že priz­na­nie sa ob­vi­ne­né­ho pred ním ig­no­ro­vať a mu­sí to­to zoh­ľad­niť pri vy­slo­ve­ní od­bor­ných zá­ve­rov.

V kaž­dom prí­pa­de pla­tí, že kraj­ský súd správ­ne pri roz­ho­do­va­ní ne­zob­ral do úva­hy sve­dec­kú vý­po­veď te­raz ob­vi­ne­nej K.S., keď vy­slo­vil: „Je pot­reb­né pr­vos­tup­ňo­vé­mu sú­du vy­tknúť to, že nes­práv­ne dô­vo­dil tým, že ob­ža­lo­va­ná sa na hlav­nom po­jed­ná­va­ní naj­prv ob­ha­jo­va­la tým, že poš­ko­de­ný jej spô­so­bom jaz­dy dá­val naj­avo, že ho mô­že pred­chá­dzať. Ta­kým­to spô­so­bom vy­po­ve­da­la ale v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ky­ne v štá­diu príp­rav­né­ho ko­na­nia a ta­ká­to vý­po­veď ne­mô­že byť dô­ka­zom sved­čia­cim v jej nep­ros­pech. V tej­to sú­vis­los­ti tak ob­stá­la od­vo­la­cia ná­miet­ka ob­ža­lo­va­nej“.

Kom­plet­né roz­hod­nu­tie naj­vyš­šie­ho sú­du mož­no náj­sť tu:

https://ob­can.jus­ti­ce.sk/in­fo­sud/-/in­fo­sud/i-de­tail/roz­hod­nu­tie/52d1a5b9-0b6d-4703-871e-7dfa44ce9d02%3A45b92092-515a-4185-88c1-f0034b8e19ca





 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia