Aktuálna trestná judikatúra Najvyššieho súdu SR

Publikované: 19. 06. 2020, čítané: 1241 krát
 

 

Práv­ne ve­ty ju­di­ka­tú­ry Naj­vyš­šie­ho sú­du SR pri­ja­té tres­tnop­ráv­nym ko­lé­giom dňa 17.06.2020

Zjad­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko k vý­kla­du us­ta­no­ve­nia § 115 ods. 7 Tr. por. 

Tpj 46/2020 

Us­ta­no­ve­nie § 115 ods. 7 Tres­tné­ho po­riad­ku vy­ža­du­je na pou­ži­tie zá­zna­mu te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky ako dô­ka­zu v inej ve­ci, ako je tá, v kto­rej sa od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky vy­ko­nal, ako je­di­nú pod­mien­ku iba to, aby aj v tej­to inej tres­tnej ve­ci bo­lo ve­de­né tres­tné ko­na­nie pre niek­to­rý z tres­tných či­nov pred­pok­la­da­ných v § 115 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku (tzv. vec­ná sú­vis­losť), t. j. pre niek­to­rý z tres­tných či­nov (príp. via­ce­ré), kto­ré zá­ko­no­dar­ca ur­čil ako tie, kto­ré od­ôvod­ňu­jú ta­ký zá­važ­ný zá­sah do práv dot­knu­tých osôb, akým od­po­čú­va­nie ne­po­chyb­ne je (prin­cíp pro­por­cio­na­li­ty). 

Slo­vo „sú­čas­ne“ pou­ži­té v us­ta­no­ve­ní § 115 ods. 7 Tres­tné­ho po­riad­ku sa via­že vý­luč­ne k Tres­tným po­riad­kom „po­ža­do­va­nej“ práv­nej kva­li­fi­ká­cii a nie k oka­mi­hu zís­ka­nia či pou­ži­tia zá­zna­mu te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky, čo  zna­me­ná, že ta­ká kva­li­fi­ká­cia ko­na­nia, aká sa vy­ža­du­je pre vy­da­nie prí­ka­zu na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky pod­ľa § 115 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, sa sú­čas­ne (zá­ro­veň) po­ža­du­je aj v inej tres­tnej ve­ci, v kto­rej ta­ký prí­kaz vy­da­ný ne­bol a v kto­rej od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky ne­bol vy­ko­ná­va­ný, av­šak v kto­rej sa le­gál­nym spô­so­bom, pri dodr­ža­ní zá­ko­nom sta­no­ve­né­ho pos­tu­pu, zís­ka­né in­for­má­cie ma­jú pou­žiť.

To­tož­ne tre­ba vy­kla­dať aj ob­sa­ho­vo zhod­né us­ta­no­ve­nia § 113 ods. 9, § 114 ods. 7 a § 118 ods. 7 Tres­tné­ho po­riad­ku up­ra­vu­jú­ce pou­ži­tie zá­zna­mov zo sle­do­va­nia, ob­ra­zo­vých, zvu­ko­vých ale­bo ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov a zá­zna­mov z po­rov­ná­va­nia úda­jov v in­for­mač­ných sys­té­moch v iných ve­ciach, než v kto­rých bo­li zís­ka­né.

Rov­na­ké kri­té­ria, ako v pred­chá­dza­jú­cich práv­nych ve­tách, sa up­lat­nia aj vte­dy, ak sa ma­jú v tres­tnom ko­na­ní pou­žiť ako dô­kaz in­for­má­cie zís­ka­né pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku pod­ľa zá­ko­na č. 166/2003 Z. z. o ochra­ne súk­ro­mia pred neop­ráv­ne­ným pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov (zá­kon o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním) v zne­ní nes­kor­ších zmien a dopl­nkov. Aj v tom­to prí­pa­de je pou­ži­tie tak­to le­gál­ne zís­ka­ných in­for­má­cií ako dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní pod­mie­ne­né iba tým, že to­to ko­na­nie je ve­de­né pre ta­ký trest­ný čin, v ko­na­ní o kto­rom Trest­ný po­ria­dok pou­ži­tie ta­kých in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov, kto­rý­mi bo­li in­for­má­cie pod­ľa zá­ko­na o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním zís­ka­né, pri­púš­ťa; to pla­tí aj v si­tuá­cii, keď sa in­for­má­cie zís­ka­né pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku pod­ľa zá­ko­na o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním nev­zťa­hu­jú na dô­vo­dy je­ho pou­ži­tia uve­de­né v žia­dos­ti (§ 7 ods. 2 ve­ta dru­há zá­ko­na o ochra­ne pred od­po­čú­va­ním).

Tpj47/2020–1

                                                                                                           (2Tdo20/2018)

Po­da­nie do­vo­la­nia pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu a za­stú­pe­nie ob­haj­com v do­vo­la­com ko­na­ní – úko­ny pr­vos­tup­ňo­vé­ho a do­vo­la­cie­ho sú­du [§ 373 ods. 1 až 4, § 379 ods. 1, § 382 písm. d) Tres­tné­ho po­riad­ku].

Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­niach § 373 ods. 1, ods. 2 vý­slov­ne roz­li­šu­je me­dzi po­vin­nos­ťou ob­vi­ne­né­ho a oso­by uve­de­nej v § 369 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku po­dať do­vo­la­nie pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu a po­vin­nos­ťou ob­vi­ne­né­ho byť v ko­na­ní o do­vo­la­ní za­stú­pe­ný ob­haj­com.

Ak ob­vi­ne­ný ale­bo niek­to­rá z osôb uve­de­ných v § 369 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku po­da­jú do­vo­la­nie v roz­po­re s § 373 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku inak ako pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu, je ten­to ne­dos­ta­tok od­strá­ni­teľ­ný len v rám­ci ko­na­nia na sú­de pr­vé­ho stup­ňa, kto­ré pred­chá­dza pred­lo­že­niu ve­ci do­vo­la­cie­mu sú­du (§ 376 Tres­tné­ho po­riad­ku). Vy­plý­va to zo zne­nia us­ta­no­ve­nia § 373 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa kto­ré­ho po­vin­nosť pou­čiť a vy­zvať do­vo­la­te­ľa na od­strá­ne­nie toh­to ne­dos­tat­ku v ur­če­nej le­ho­te pri­ná­le­ží sú­du, kto­rý vo ve­ci roz­ho­dol v pr­vom stup­ni, pri­čom us­ta­no­viť ob­haj­cu v ta­kých­to prí­pa­doch mô­že iba pred­se­da se­ná­tu sú­du pr­vé­ho stup­ňa, a to len vte­dy, ak ob­vi­ne­ný ne­má dos­ta­toč­né pros­tried­ky na úh­ra­du trov ob­ha­jo­by.

Riad­ne spl­ne­nie po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­cej z us­ta­no­ve­nia § 373 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku pr­vos­tup­ňo­vým sú­dom ex le­genah­rá­dza pos­tup do­vo­la­cie­ho sú­du pod­ľa § 379 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku. Na od­miet­nu­tie do­vo­la­nia po­da­né­ho ob­vi­ne­ným, resp. niek­to­rou z osôb uve­de­ných v § 369 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa § 382 písm. d) Tres­tné­ho po­riad­ku z dô­vo­du, že to­to nie je po­da­né pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu, tak nie je pred­chá­dza­jú­ci pos­tup pod­ľa § 379 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku pot­reb­ný.

Do­vo­la­cí súd je ale s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nia § 373 ods. 2, ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku po­vin­ný pos­tu­po­vať pod­ľa § 379 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, ak po pred­lo­že­ní ve­ci zis­tí, že ob­vi­ne­ný, prí­pad­ne niek­to­rá z osôb uve­de­ných v § 369 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku sí­ce po­da­li do­vo­la­nie pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu, ale to­to za­stú­pe­nie sa ne­tý­ka ďal­šie­ho ko­na­nia, resp. v je­ho prie­be­hu za­nik­lo.

Tpj47/2020–2

(3T­do29/2019)

I.     Do­vo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.

II.   Pro­ces­ná pou­ži­teľ­nosť zna­lec­ké­ho po­sud­ku zís­ka­né­ho po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia 

I.                   Dovo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g) Tres­tné­ho po­riad­ku mož­no ús­peš­ne up­lat­ňo­vať len v ta­kých prí­pa­doch, keď zis­te­né po­ru­še­nie zá­ko­na svo­jou po­va­hou a zá­važ­nos­ťou zod­po­ve­dá po­ru­še­niu prá­va na spra­vod­li­výp­ro­ces pod­ľa čl. 6 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd.

            Nes­práv­ny pro­ces­ný pos­tup pri zís­ka­ní ale­bo vy­ko­ná­va­ní dô­ka­zov tak mô­že viesť k napl­ne­niu toh­to do­vo­la­cie­ho dô­vo­du iba vte­dy, ak mal ne­ga­tív­ny ma­te­riál­ny do­pad na prá­va ob­vi­ne­né­ho, te­da vte­dy, ak od­sú­de­nie ob­vi­ne­né­ho bo­lo za­lo­že­né vý­luč­ne ale­bo v roz­ho­du­jú­cej mie­re­na dô­ka­ze, kto­ré­ho zís­ka­nie ale­bo vy­ko­na­nie sa spo­chyb­ňu­je.

II.                Zna­lec pri príp­ra­ve a vy­pra­co­va­ní zna­lec­ké­ho po­sud­ku v štá­diu po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia a pred vzne­se­ním ob­vi­ne­nia mô­že (a má) vy­chá­dzať zo všet­kých dov­te­dy le­gál­ne, pri dodr­ža­ní zá­ko­nom sta­no­ve­né­ho pos­tu­pu, zís­ka­ných dô­ka­zov, a te­da aj zo sve­dec­kej vý­po­ve­de nes­kôr ob­vi­ne­nej oso­by. Nás­led­ná pro­ces­ná nes­pô­so­bi­losť ta­kej­to sve­dec­kej vý­po­ve­de nes­pô­so­bu­je bez ďal­šie­ho ne­zá­kon­nosť zna­lec­ké­ho po­sud­ku a ne­vy­lu­ču­je zoh­ľad­ne­nie je­ho od­bor­ných zá­ve­rov pri roz­ho­do­va­ní vo ve­ci sa­mej.

 

Tpj47/2020 – 3

(5Ndt13/2019)

Prís­luš­nosť sú­du na roz­ho­do­va­nie o vý­ko­ne via­ce­rých pos­tup­ne ulo­že­ných tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy, o kto­rých by jed­not­li­vo bo­li prís­luš­né roz­ho­do­vať rôz­ne sú­dy.

Ak sú na pri­ja­tie roz­hod­nu­tia sú­vi­sia­ce­ho s vý­ko­nom dvoch ale­bo via­ce­rých pos­tup­ne ulo­že­ných tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy prís­luš­né sú­dy rôz­nych stup­ňov, prís­luš­ným na roz­hod­nu­tie bu­de vždy súd vy­ššie­ho stup­ňa.

Po­kiaľ je v ta­kom­to prí­pa­de da­ná prís­luš­nosť nie­koľ­kých sú­dov to­ho is­té­ho stup­ňa, ko­na­nie vy­ko­ná ten z nich, na kto­rý po­da­la op­ráv­ne­ná oso­ba návrh na za­ča­tie ko­na­nia ale­bo kto­ré­mu pos­tú­pil vec nep­rís­luš­ný súd; inak ten súd, kto­rý za­čal vo ve­ci ko­nať ako pr­vý.

Tpj 47/2020 – 4

(5 Tdo 66/2019)

Ne­mož­nosť ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 38 ods. 7 Tres­tné­ho zá­ko­na po zve­rej­ne­ní/resp. na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 28. no­vem­bra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 

Po na­do­bud­nu­tí účin­kov ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 28. no­vem­bra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, o ne­sú­la­de § 41 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na v texte za bod­ko­čiar­kou s čl. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky je us­ta­no­ve­nie § 38 ods. 7 Tres­tné­ho zá­ko­na ob­so­let­né, keď­že už ne­do­chá­dza k inter­ak­cii me­dzi § 41 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rý zvy­šu­je (na­ďa­lej len) hor­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by, s § 38 ods. 4 až 6 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré z tam uve­de­ných dô­vo­dov zvy­šu­jú dol­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by, a je a prio­ri vy­lú­če­né, aby sú­čas­né pou­ži­tie tých­to us­ta­no­ve­ní moh­lo byť pre pá­cha­te­ľa nep­ri­me­ra­ne prís­ne.

Tpj47/2020 –5

(1TdoV11/2017)

Vzťah do­vo­la­cích dô­vo­dov pod­ľa § 371 ods. 1 písm. a) a písm. i) Tres­tné­ho po­riad­ku v prí­pa­de ná­miet­ky, že z dô­vo­du nes­práv­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie roz­ho­dol vo ve­ci nep­rís­luš­ný súd.

Ná­miet­ka o nep­rís­luš­nos­ti sú­du pod­ľa § 371 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku sa mu­sí vždy vzťa­ho­vať na je­ho ko­neč­né roz­hod­nu­tie. Vy­plý­va to zo zne­nia toh­to us­ta­no­ve­nia, pod­ľa kto­ré­ho do­vo­la­nie mož­no po­dať, ak vo ve­ci roz­ho­dol nep­rís­luš­ný súd. V rám­ci toh­to do­vo­la­cie­ho dô­vo­du tak ne­mož­no ús­peš­ne na­mie­tať, že súd mal po po­da­ní ob­ža­lo­by vec pos­tú­piť z dô­vo­du ne­dos­ta­toč­ných skut­ko­vých zis­te­ní pre pro­ku­rá­to­rom pou­ži­tú práv­nu kva­li­fi­ká­ciu iné­mu sú­du.

Ak by ale bol súd­mi v pô­vod­nom ko­na­ní zis­te­ný sku­tok nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­ný a pri je­ho správ­nej kva­li­fi­ká­cii by bol na pre­jed­na­nie ve­ci pod­ľa § 14 až § 17 Tres­tné­ho po­riad­ku v spo­je­ní s § 280 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku prís­luš­ný iný súd, ta­ká­to chy­ba by bo­la sub­su­mo­va­teľ­ná len pod do­vo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i) Tres­tné­ho po­riad­ku a nie aj pod dô­vod pod­ľa písm. a) toh­to us­ta­no­ve­nia, keď­že dô­vod do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i) Tres­tné­ho po­riad­ku má v ta­kom prí­pa­de pos­ta­ve­nie lex spe­cia­lis.

Tpj47/2020 –6

(1TdoV4/2019)

„Os­tat­né stra­ny, kto­ré by moh­li byť roz­hod­nu­tím o  do­vo­la­ní pria­mo dot­knu­té“ v zmys­le § 376 Tres­tné­ho po­riad­ku. 

Pod­ľa § 376 ve­ta pr­vá Tres­tné­ho po­riad­ku tre­ba rov­no­pis do­vo­la­nia do­ru­čiť na vy­jad­re­nie len tým os­tat­ným stra­nám, kto­ré by moh­li byť roz­hod­nu­tím o do­vo­la­ní pria­mo dot­knu­té. Rov­no­pis do­vo­la­nia po­da­né­ho ob­vi­ne­ným, prí­pad­ne v je­ho pros­pech niek­to­rou z osôb uve­de­ných v § 369 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku, sa te­da do­ru­ču­je iba pro­ku­rá­to­ro­vi a poš­ko­de­né­mu v da­nom skut­ku (za pred­pok­la­du, že si up­lat­nil ná­rok na náh­ra­du ško­dy, o kto­rom bo­lo roz­hod­nu­té), a nie aj iné­mu spolu­ob­vi­ne­né­mu (prí­pad­ne via­ce­rým spolu­ob­vi­ne­ným), bez oh­ľa­du na to, či ten­to do­vo­la­nie po­dal ale­bo nie. Ta­ký­to spolu­ob­vi­ne­ný to­tiž ne­má byť ako (ani len ne­pria­mo) roz­hod­nu­tím do­vo­la­cie­ho sú­du dot­knu­tý.

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia