Mlčanie ako dôkaz viny

Publikované: 22. 08. 2020, čítané: 1058 krát
 

 

Mgr. Eri­ka Krut­ko­vá

vy­šší súd­ny úrad­ník

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd

 

Ml­ča­nie ako dô­kaz vi­ny

ESĽP k  tres­tné­mu či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti[1] vo ve­ci Zschüschen pro­ti Bel­gic­ku[2]

Sťa­žo­va­teľ, Ste­ve Mit­chell Zschüschen, je ob­ča­nom Dán­ska na­ro­de­ným v ro­ku 1970, kto­rý ak­tuál­ne ži­je v Am­ster­da­me.

V mar­ci v ro­ku 2003 si pán Zschüschen ot­vo­ril účet v ban­ke v Bel­gic­ku a v prie­be­hu 2 me­sia­cov naň bo­la pri­pí­sa­ná su­ma v cel­ko­vej vý­ške 75.000,-Eur v pia­tich plat­bách. Ban­ka upo­ve­do­mi­la jed­not­ku pre spra­co­va­nie fi­nan­čných in­for­má­cií a pá­no­vi Zschüsche­no­vi bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti. V prie­be­hu vý­slu­chu tý­ka­jú­ce­ho sa ob­jas­ne­nia pô­vo­du pri­pí­sa­ných fi­nan­čných pros­tried­kov pán Zschüschen uvie­dol, že sa jed­ná o prí­jem z bliž­šie neur­če­nej pra­cov­nej čin­nos­ti za ob­do­bie 4 ro­kov bez uve­de­nia za­mes­tná­va­te­ľov a nás­led­ne vy­užil svo­je prá­vo ne­vy­po­ve­dať.

V jú­ni 2005 bol pán Zschüschen uz­na­ný vin­ným tres­tným sú­dom v An­tver­pách a od­sú­de­ný k tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 10 me­sia­cov s pod­mie­neč­ným od­kla­dom a pe­ňaž­né­mu tres­tu vo vý­ške 5.000,-Eur. Su­ma 75.000,- Eur na úč­te bo­la skon­fiš­ko­va­ná z dô­vo­du, že pred­sta­vo­va­la fi­nanč­ný pros­pech pria­mo pre­po­je­ným s tres­tným či­nom. V od­ôvod­ne­ní roz­hod­nu­tia, súd vzal do úva­hy, že pán Zschüschen neob­jas­nil pô­vod fi­nan­čných pros­tried­kov, mal zá­znam v ho­lan­dskom re­gis­tri tres­tov pre dro­go­vé tres­tné či­ny a ne­mal v tej­to kra­ji­ne žia­den prí­jem. Roz­su­dok pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du bol potvr­de­ný od­vo­la­cím sú­dom a do­vo­la­nie pá­na Zschüsche­na bo­lo za­miet­nu­té v no­vem­bri 2006.

Pod­ľa us­tá­le­nej vnút­roš­tát­nej ju­di­ka­tú­ry, trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pos­ti­hu­je prí­pa­dy, kde je vy­lú­če­ný le­gál­ny pô­vod príj­mov bez pot­re­by preu­ká­za­nia pre­di­ka­tív­ne­ho tres­tné­ho či­nu.

Vo svo­jej sťaž­nos­ti po­da­nej Európ­ske­mu sú­du pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len „ESĽP“) dňa 25. 05. 2007 pán Zschüschen na­mie­tal po­ru­še­nie svoj­ho prá­va na pre­zum­pciu ne­vi­ny, prá­va ne­vy­po­ve­dať a vo všeo­bec­nos­ti po­ru­še­nie svo­jich práv na ob­ha­jo­bu pod­ľa čl. 6 § 1 a 2 Do­ho­vo­ru vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že sú­dy neuvied­li zna­ky pre­di­ka­tív­ne­ho tres­tné­ho či­nu za­kla­da­jú­ce­ho trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti a neus­tá­li­li ne­le­gál­ny pô­vod údaj­ne zle­ga­li­zo­va­ných fi­nan­čných pros­tried­kov. Rov­na­ko pán Zschüschen na­mie­tal po­ru­še­nie čl. 6 § 3 písm. a) Do­ho­vo­ru ar­gu­men­tu­júc tým, že  sku­toč­nosť, že pre­di­ka­tív­ny trest­ný čin ne­bol spo­me­nu­tý ani opí­sa­ný v pred­vo­la­ní k tres­tné­mu sú­du mu ne­bo­lo umož­ne­né byť in­for­mo­va­ný o po­va­he a prí­či­nách a tá­to in­for­má­cia mu ne­bo­la pos­kyt­nu­tá ani v nes­kor­ších štá­diách ko­na­nia. V zá­ve­re na­mie­tal po­ru­še­nie svoj­ho prá­va na ochra­nu ma­jet­ku pod­ľa čl. 1 pro­to­ko­lu 1 k Do­ho­vo­ru.

ESĽP jed­noh­las­ne roz­ho­dol o nep­rí­pus­tnos­ti sťaž­nos­ti.

ESĽP uvie­dol, že sťa­žo­va­teľ po­čas vý­slu­chu pos­ky­tol ne­ja­ké pr­vot­né vy­svet­le­nia ale ne­že­lal si uviesť žiad­ne ďal­šie in­for­má­cie k pred­met­ným fi­nan­čným pros­tried­kom. V prie­be­hu ce­lé­ho ko­na­nia mal mož­nosť vy­užiť svoj­ho prá­va ne­vy­po­ve­dať a ne­bol na ne­ho vy­ví­ja­ný nát­lak. Je­ho od­miet­nu­tie od­po­ve­dať na otáz­ky nep­red­sta­vo­va­lo sa­mo o se­be trest­ný čin.

ESĽP ďa­lej uvie­dol, že sku­toč­nosť, že vnút­roš­tát­ny trest­ný súd pou­žil od­miet­nu­tie sťa­žo­va­te­ľa ob­jas­niť svo­je neur­či­té a nep­res­ved­či­vé vy­jad­re­nia tý­ka­jú­ce sa pô­vo­du fi­nan­čných pros­tried­kov, spo­lu s ďal­ší­mi dô­kaz­mi, k zá­ve­ru, že fi­nan­čné pros­tried­ky ne­bo­li zís­ka­né le­gál­nym spô­so­bom, ne­zak­la­dá sa­mo o se­be po­ru­še­nie prá­va sťa­žo­va­te­ľa ne­vy­po­ve­dať a neus­ved­čo­vať se­ba sa­mé­ho. Do­ho­vor neb­rá­ni sú­du aby vzal do úva­hy aj ml­ča­nie ob­vi­ne­né­ho pri uz­na­ní je­ho vi­ny, po­kiaľ od­sú­de­nie nie je za­lo­že­né vý­luč­ne ale­bo v pod­stat­nej mie­re na je­ho ml­ča­ní, čo ne­bol ten­to prí­pad. Vnút­roš­tát­ne sú­dy na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia pres­ved­či­vo us­tá­li­li skut­ko­vý stav v mie­re pot­reb­nej na uz­na­nie sťa­žo­va­te­ľa vin­ným. Je­ho od­miet­nu­tie pos­kyt­núť pot­reb­né vy­svet­le­nie o pô­vo­de fi­nan­čných pros­tried­kov iba pod­po­ri­lo tie­to dô­ka­zy. V tom­to sme­re ESĽP opa­ku­je, že nie je v roz­po­re s po­ní­ma­ním prá­va na spra­vod­li­vý trest­ný pro­ces, ak dot­knu­tá oso­ba má byť po­vin­ná pos­kyt­núť pres­ved­či­vé vy­svet­le­nie k svo­jim ma­jet­ko­vým po­me­rom. V prí­pa­de, že by účet sťa­žo­va­te­ľa oh­ľa­dom fi­nan­čných tran­sak­cií zod­po­ve­dal sku­toč­nos­ti ne­bo­lo by pre ne­ho zlo­ži­té preu­ká­zať pô­vod fi­nan­čných pros­tried­kov. ESĽP tak dos­pel k zá­ve­ru, be­rúc do úva­hy dô­ka­zy pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi, že zá­ver, ku kto­ré­mu dos­pe­li vnút­roš­tát­ne súd­ny, vy­plý­va­jú­ci z od­miet­nu­tia sťa­žo­va­te­ľa po­dať pres­ved­či­vé vy­svet­le­nie o pô­vo­de fi­nan­čných pros­tried­kov ulo­že­ných na je­ho úč­te v bel­gic­kej ban­ke, sa ria­di zdra­vým ro­zu­mom a ne­mô­žu byť po­va­žo­va­né za nes­pra­vod­li­vý ale­bo ne­lo­gic­ký.

ESĽP rov­na­ko dos­pel k zá­ve­ru, že prís­tup vnút­roš­tát­nych sú­dov, pod­ľa kto­ré­ho, v sú­la­de s us­tá­le­nou ju­di­ka­tú­rou ka­sač­né­ho sú­du, nie je ne­vyh­nut­né ur­čiť pre­di­ka­tív­ny trest­ný čin v prí­pa­de od­sú­de­nia pre trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti, ne­mal po­va­hu pre­ne­se­nia dô­kaz­né­ho bre­me­na z ob­ža­lo­by na ob­ha­jo­bu, v roz­po­re s prin­cí­pom pre­zum­pcie ne­vi­ny, a je v sú­la­de s Do­ho­vo­rom Ra­dy Euró­py o pra­ní špi­na­vých pe­ňa­zí.

V otáz­ke na­mie­ta­né­ho po­ru­še­nia čl. 6 § 3 písm. a) Do­ho­vo­ru, prá­va na in­for­má­cie o ob­vi­ne­ní, ESĽP uvie­dol, že v sú­la­de s po­žia­dav­ka­mi vnút­roš­tát­nej ju­di­ka­tú­ry, pred­vo­la­nie zo dňa 17. 02. 2004 ob­sa­ho­va­lo ob­siah­ly a de­tail­ný opis všet­kých spor­ných tran­sak­cií a rov­na­ko uvá­dzal aj práv­ne po­sú­de­nie ko­na­nia. Pod­ľa ná­zo­ru ESĽP sťa­žo­va­teľ bol ob­vi­ne­ný z tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti a sku­toč­nosť, že pred­vo­la­nie ob­sa­ho­va­lo len opis tran­sak­cií, kto­ré za­kla­da­li exis­ten­ciu toh­to tres­tné­ho či­nu pos­ta­čo­va­li k to­mu, aby umož­ni­li ob­vi­ne­né­mu riad­ny vý­kon je­ho prá­va na ob­ha­jo­bu. ESĽP, na­vy­še, vy­svet­lil, že neexis­ten­cia po­vin­nos­ti do­da­toč­ne vy­svet­liť ne­le­gál­ne ak­ti­vi­ty, z kto­rých prí­jem bol nás­led­ne le­ga­li­zo­va­ný mô­že byť od­vo­de­ná z čl. 6 § 3 písm. a) Do­ho­vo­ru, na­koľ­ko to­to ko­na­nie ne­bo­lo pred­me­tom ob­vi­ne­nia. Vzhľa­dom na uve­de­né, ESĽP dos­pel k zá­ve­ru, že pred­vo­la­nie do­ru­če­né sťa­žo­va­te­ľo­vi mu umož­ni­lo byť in­for­mo­va­ným dos­ta­toč­ne de­tail­ným spô­so­bom o po­va­he a dô­vo­doch ob­vi­ne­nia pro­ti ne­mu.

V dru­hom roz­hod­nu­tí z to­ho is­té­ho dňa Tim­mer­mans pro­ti Bel­gic­ku (3), ESĽP rov­na­ko od­ká­zal aj na Do­ho­vor Ra­dy Euró­py o pra­ní špi­na­vých pe­ňa­zí, vy­hľa­dá­va­ní, za­is­te­ní a kon­fiš­ká­cii zis­kov z tres­tnej čin­nos­ti a o fi­nan­co­va­ní te­ro­riz­mu (4).



[1] mo­ney laun­de­ring – pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí– § 233 Tres­tné­ho zá­ko­na č. 300/2005 Z. z.

[2]https://hu­doc.echr.coe.int/eng?i=001-174209 pri­čom prek­lad vy­chá­dza z an­glic­kej ver­zie tla­čo­vej sprá­vy k roz­hod­nu­tiu


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia