K trestnoprávnej zodpovednosti predstaviteľov cirkvi pri scudzovaní cirkevného majetku

Publikované: 16. 01. 2021, čítané: 605 krát
 

 

Mgr. Eri­ka Krut­ko­vá, vy­šší súd­ny úrad­ník, Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd

K tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti pred­sta­vi­te­ľov cir­kvi pri scu­dzo­va­ní cir­kev­né­ho ma­jet­ku

Úvod­ná poz­nám­ka

Pred­met­né roz­hod­nu­tie, ako v ko­neč­nom dôs­led­ku uvie­dol aj naj­vyš­ší súd vo svo­jom od­ôvod­ne­ní, sa za­obe­rá otáz­kou tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti prís­luš­ní­kov cir­kvi v sú­vis­los­ti s po­ru­še­ním pred­pi­sov cir­kev­né­ho prá­va, kto­rá v do­te­raj­šej roz­ho­do­va­cej praxi sú­dov eš­te ne­bo­la rie­še­ná. O správ­nos­ti zá­ve­rov, ku kto­rým vo svo­jich roz­hod­nu­tiach dos­pel jed­nak Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd ako aj naj­vyš­ší súd, si do­vo­lím po­chy­bo­vať mi­ni­mál­ne z poh­ľa­du čl. 20 ods. 1 Ústa­vy SR. Sku­toč­nosť, že pos­ta­ve­nie a roz­sah op­ráv­ne­ní pred­sta­vi­te­ľov cir­kvi je sta­no­ve­né cir­kev­ným prá­vom, v is­tom zmys­le pred­sta­vu­jú­cim inter­ný pred­pis ria­de­nia a spra­vo­va­nia vnú­tor­ných zá­le­ži­tos­tí cir­kvi rov­na­ko ako je to v prí­pa­de kto­rej­koľ­vek inej práv­nic­kej oso­by, ne­má vplyv na po­su­dzo­va­nie tres­tnop­ráv­nej po­va­hy práv­nych úko­nov us­ku­toč­ňo­va­ných jej pred­sta­vi­teľ­mi pod­ľa pred­pi­sov Slo­ven­skej re­pub­li­ky aký­mi sú nap­rík­lad aj scu­dzo­va­nie neh­nu­teľ­nos­tí, naj­mä ak uvá­ži­me, že mno­hé hnu­teľ­né aj neh­nu­teľ­né ve­ci na­chá­dza­jú­ce sa vo vlas­tníc­tve jed­not­li­vých cir­kví sú aj ná­rod­ný­mi kul­túr­ny­mi pa­miat­ka­mi. Prij­múc uve­de­né zá­ve­ry a za­chá­dza­júc do extré­mov by mož­no stá­lo za úva­hu spý­tať sa pá­pe­ža, či nep­re­dá Va­ti­kán za euro.

Práv­na ve­ta:

I. Trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pred­sta­vu­je ty­pic­kú blan­ke­to­vú skut­ko­vú pod­sta­tu, resp. skut­ko­vú pod­sta­tu s blan­ke­to­vou dis­po­zí­ciou, kto­rá via­že vznik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti na po­ru­še­nie ta­kej po­vin­nos­ti opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok, kto­rá bo­la pá­cha­te­ľo­vi ulo­že­ná všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som (te­da sa do­vo­lá­va mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­vy a jej po­ru­še­ním pod­mie­ňu­je tres­tnú zod­po­ved­nosť), resp. prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím sú­du ale­bo vy­plý­va­jú­cu zo zmlu­vy.

II. Cir­kev­né­ho prá­vo net­vo­rí sú­časť práv­ne­ho sys­té­mu Slo­ven­skej re­pub­li­ky, inter­né pred­pi­sy ka­to­líc­kej cir­kvi nie sú všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi a z uve­de­né­ho dô­vo­du nie sú ani vy­nú­ti­teľ­né štát­nou mo­cou. Nes­po­chyb­ňu­júc op­ráv­ne­nie ka­to­líc­kej cir­kvi spra­vo­vať svo­je vnú­tor­né zá­le­ži­tos­ti a v rám­ci to­ho za­vä­zo­vať prís­luš­ní­kov cir­kvi k pl­ne­niu po­vin­nos­tí sta­no­ve­ných inter­ný­mi pred­pis­mi cir­kvi, vy­nu­co­va­nie pl­ne­nia ta­kých­to po­vin­nos­tí, kto­ré sú sta­no­ve­né vý­luč­ne cir­kev­ný­mi pred­pis­mi, a to nie­len v sú­vis­los­ti s otáz­kou scu­dzo­va­nia cir­kev­né­ho ma­jet­ku, ho­ci tie­to ni­ja­kým spô­so­bom neod­po­ru­jú práv­ne­mu po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ne­mož­no reali­zo­vať pros­tred­níc­tvom štát­nej mo­ci.

III. Ne­dodr­ža­nie us­ta­no­ve­ní ká­no­nic­ké­ho prá­va a inter­ných cir­kev­ných no­riem pri scu­dzo­va­ní hnu­teľ­ných i neh­nu­teľ­ných hmot­ných ve­cí i neh­mot­ných ve­cí pa­tria­cich do vlas­tníc­tva cir­kev­nej práv­nic­kej oso­by šta­tu­tár­nym or­gá­nom tej­to práv­nic­kej oso­by ale­bo je­ho spl­no­moc­nen­com na to pí­som­ne spl­no­moc­ne­ným v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre­to bez ďal­šie­ho nie je mož­né po­va­žo­vať za trest­ný čin s pou­ka­zom na čl. 49 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a § 8 Tr. zák.

 

sp. zn.: 5 To 9/2019

 

UZ­NE­SE­NIE

 

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Pet­ra Ha­ta­lu a čle­nov JUDr. Ju­ra­ja Kli­men­ta a JUDr. Pet­ra Štif­ta v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho K. B. a spol. pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom 17. de­cem­bra 2020 v Bra­tis­la­ve pre­jed­nal od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky a poš­ko­de­né­ho Rá­du Pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov pro­ti roz­sud­ku Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du z 20. jú­na 2019, sp. zn. PK-2T/4/2019, a tak­to

 

roz­ho­dol:

 

I.         Pod­ľa § 319 Tres­tné­ho po­riad­ku od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa­za­mie­ta.

 

II.        Pod­ľa § 316 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku od­vo­la­nie poš­ko­de­né­ho Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov sa­za­mie­ta.

 

Od­ôvod­ne­nie

 

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd (ďa­lej len „špe­cia­li­zo­va­ný súd“) roz­sud­kom z 20. jú­na 2019, sp. zn. PK-2T/4/2019, pod­ľa § 285 písm. b) Tres­tné­ho po­riad­ku (ďa­lej len „Tr. por.“) os­lo­bo­dil spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „pro­ku­rá­tor“) z 28. jú­la 2015, sp. zn. VII/2 Gv 200/10/1000-139 (zv. 10, č. l. 323), ob­ža­lo­va­nýchK. B. a T. W. pre skut­ky, kto­ré bo­li v bo­doch A/ 1), 2) a 3) ob­ža­lo­by práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spre­ne­ve­ry spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na (ďa­lej len „Tr. zák.“), § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. a v bo­doch B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9) a 19.10) ob­ža­lo­by ako obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spre­ne­ve­ry spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 Tr. zák., § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., kto­rých sa ma­li do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že:

ob­vi­ne­ný K. B. - opát, v po­zí­cii šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu a ob­vi­ne­ný T. W. - pro­ví­zor, v po­zí­cii spl­no­moc­nen­ca šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu ve­rej­nej práv­nic­kej oso­by v Cir­kvi, Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, so síd­lom Ja­sov 166, IČO: 00587125, po­vin­ní ria­diť sa Kó­dexom ká­no­nic­ké­ho prá­va Rím­sko­ka­to­líc­kej cir­kvi (ďa­lej len „CIC 1983“) vy­da­né­ho Apoš­tol­skou sto­li­cou v Rí­me, Kon­šti­tú­cia­mi Rá­du pre­monštrát­skych re­hoľ­ných ka­no­ni­kov a iný­mi pred­pis­mi Ge­ne­rál­nej ka­pi­tu­ly, ako aj Šta­tú­tom Opát­stva z 15. ja­nuá­ra 1996, pl­niť svo­je úlo­hy so sta­ros­tli­vos­ťou dob­ré­ho hos­po­dá­ra, do­ze­rať, aby ma­jet­ky zve­re­né do ich sta­ros­tli­vos­ti ni­ja­kým spô­so­bom nes­tra­ti­li a neutr­pe­li ško­du, za­cho­vá­vať pred­pi­sy tak ká­no­nic­ké­ho, ako aj ob­čian­ske­ho prá­va, v roz­po­re s Ká­non­mi CIC 1983 a člán­ka­mi Kon­šti­tú­cie si ne­vy­žia­da­li od­po­rú­ča­nie svo­jej ra­dy, Ra­dy opá­ta (ďa­lej len „Ra­da“) a v dvoch prí­pa­doch uve­de­ných pod bod­mi 2) a 3) si ne­vy­žia­da­li súh­las Ra­dy v kon­krét­nom prí­pa­de scu­dzenia, ok­rem op­ráv­ne­né­ho dô­vo­du scu­dzo­va­nia, nep­red­lo­ži­li Ra­de ďal­šie prá­vom pred­pí­sa­né ma­te­riá­ly, a to zna­lec­ké ohod­no­te­nie ma­jet­ku ur­če­né­ho na scu­dzenie, zoz­nam už scu­dze­né­ho ma­jet­ku a zoz­nam ce­lé­ho ma­jet­ku Opát­stva, je­ho hod­no­tu a ak­tuál­ny eko­no­mic­ký stav, v roz­po­re s Ká­non­mi CIC 1983 v dvoch prí­pa­doch uve­de­ný­mi pod bod­mi 2) a 3), v kto­rých hod­no­ta pre­vá­dza­né­ho ma­jet­ku pre­sa­hu­je 50 mil. Sk (1.659.696,- €), na­vy­še pred sa­mot­ným scu­dze­ním si ne­vy­žia­da­li do­vo­le­nie vr­chnos­ti kom­pe­ten­tnej pod­ľa nor­my prá­va, te­da Apoš­tol­skej sto­li­ce, tak ako to sta­no­vu­je všeo­bec­ný dek­rét Kon­fe­ren­cie bis­ku­pov Slo­ven­ska, ur­če­nie dol­nej a hor­nej hra­ni­ce hod­no­ty pri scu­dzo­va­ní ma­jet­ku, kto­rý schvá­li­la Kon­gre­gá­cia pre bis­ku­pov dňa 28. de­cem­bra 2001 pod čís­lom 496/98, ad I/ ob­vi­ne­ný aj v roz­po­re s Ká­non­mi CIC 1983 pre­dal a da­ro­val ma­je­tok Opát­stva bez pí­som­né­ho po­vo­le­nia kom­pe­ten­tnej vr­chnos­ti vlas­tné­mu správ­co­vi, pro­ví­zo­ro­vi a v roz­po­re s člán­ka­mi Kon­šti­tú­cie si ne­vy­žia­dal súh­las svo­jej Ra­dy na ude­le­nie spl­no­moc­ne­nia pro­ví­zo­ro­vi, oba­ja ob­vi­ne­ní aj na­priek ne­zís­ka­né­mu od­po­rú­ča­niu Ra­dy a v dvoch prí­pa­doch ne­zís­ka­né­mu súh­la­su Ra­dy a ne­zís­ka­né­mu súh­la­su Apoš­tol­skej sto­li­ce, ob­vi­ne­ný K. B. v bo­doch A/ 1), 2), 3), B/ 4), 5), 8), 9), 16.7), 18.9), 20.11), 21.1), 22.2), 22.4), 24.4), 25.5) a 29.9) a ob­vi­ne­ný T. W. v bo­doch B/ 7) a 19.10) pod­pí­sa­li zmlu­vy o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, kúp­ne zmlu­vy a da­ro­va­cie zmlu­vy s ku­pu­jú­ci­mi, resp. ob­da­ro­va­ný­mi,

A/

            1) dňa 24. mar­ca 2006 opát K. B. pod­pí­sal za pre­dá­va­jú­ce­ho, Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, zmlu­vu o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, a to :

            po­zem­ku KNC par­ce­la č. 1776/1 or­ná pô­da o vý­me­re 242.188 m2, t. j. 24,2188 ha za­pí­sa­nej na LV 549 v ka­tas­trál­nom úze­mí­Deb­raď, ok­res Ko­ši­ce - oko­lie na ku­pu­jú­ce­ho T. W. v do­hod­nu­tej hod­no­te 693.000,-Sk (23.003,39,- €), kto­ré­ho všeo­bec­ná hod­no­ta ku dňu po­vo­le­nia vkla­du - 4. jú­la 2006, bo­la pod­ľa znal­ky­ne Ing. Z. T. (1.767.858,51,-Sk) - 58.682,15,-€,

            2) dňa 5. jú­na 2006 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za pre­dá­va­jú­ce­ho Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, zmlu­vu o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, a to :

            a) neh­nu­teľ­nos­tí v sta­ve KNC - 51 par­ciel, v sta­ve KNE - 141 par­ciel, cel­kom les­né po­zem­ky o cel­ko­vej vý­me­re 986.844 m2, t. j. 98,6844 ha, poľ­no­hos­po­dár­ske a iné dru­hy po­zem­kov o cel­ko­vej vý­me­re 5.702.265 m2, t. j. 570,2265 ha za­pí­sa­ných na LV 1169 v ka­tas­trál­nom úze­mí Le­les, ok­res Tre­bi­šov,

            b) neh­nu­teľ­nos­tí v sta­ve KNE - 167 par­ciel, cel­kom les­né po­zem­ky o cel­ko­vej vý­me­re 3.629.615 m2, t. j. 362,9615 ha, poľ­no­hos­po­dár­ske a iné dru­hy po­zem­kov o cel­ko­vej vý­me­re 1.961.365 m2, t. j. 196,1365 ha za­pí­sa­né na LV 662 v ka­tas­trál­nom úze­mí Po­ľa­ny, ok­res Tre­bi­šov,

            c) neh­nu­teľ­nos­tí v sta­ve KNC - 11 par­ciel, v sta­ve KNE - 87 par­ciel, cel­kom les­né po­zem­ky o vý­me­re 1.924.757 m2, 192,4757 ha za­pí­sa­ných na LV 2674 v ka­tas­trál­nom úze­mí Krá­ľov­ský Chl­mec, ok­res Tre­bi­šov,

            d) neh­nu­teľ­nos­tí v sta­ve KNE - 17 par­ciel, cel­kom les­né po­zem­ky o cel­ko­vej vý­me­re 366.697 m2, t. j. 36,6697 ha, cel­kom poľ­no­hos­po­dár­ske a iné dru­hy po­zem­kov o cel­ko­vej vý­me­re 152.191 m2, 15,2191 ha za­pí­sa­ných na LV 1414 v ka­tas­trál­nom úze­mí Ma­lý Ho­reš, ok­res Tre­bi­šov,

            e) neh­nu­teľ­nos­tí v sta­ve KNE - 3 par­ce­ly, a to par­ce­la č. 4413/1 or­ná pô­da o vý­me­re 13.510 m2, t. j. 1,351 ha, par­ce­la č. 4448 tr­va­lé tráv­na­té po­ras­ty o vý­me­re 92.524 m2, t. j. 9,2524 ha a par­ce­la č. 4451 or­ná pô­da o vý­me­re 16.678 m2, t. j. 1,6678 ha, cel­kom poľ­no­hos­po­dár­ske a iné dru­hy po­zem­kov o vý­me­re 122.712 m2, t. j. 12,2712 ha za­pí­sa­ných na LV 537 v ka­tas­trál­nom úze­mí No­vý Ho­reš, ok­res Tre­bi­šov,

            na ku­pu­jú­ce­ho spo­loč­nosť WH DA­NU­BIUS, spol. s. r. o. so síd­lom Ru­mun­ská 19, Rož­ňa­va, IČO: 31439497 v do­hod­nu­tej ce­ne les­né po­zem­ky 6,20 Sk/ m2, or­ná pô­da a iné po­zem­ky 3,65 Sk/ m2, cel­kom za do­hod­nu­tú ce­nu 87.337.149,65,- Sk - (2.899.062,26,-€), kto­rých všeo­bec­ná hod­no­ta ku dňu po­vo­le­nia vkla­du bo­la pod­ľa znal­cov Ing. J. K., Ing. Z. T. a Ing. J. T. (215.633.722,46,-Sk) - 7.157.728,29,-€,

            3) dňa 5. jú­na 2006 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za pre­dá­va­jú­ce­ho Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, zmlu­vu o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, a to:

            a) neh­nu­teľ­nos­tí v sta­ve KNC - 18 par­ciel, v sta­ve KNE - 1 par­ce­la, a to par­ce­la č. 251 or­ná pô­da o vý­me­re 2.453 m2, t. j. 0,2453 ha, cel­kom les­né po­zem­ky o vý­me­re 4.021.603 m2, t. j. 402,1603 ha, cel­kom poľ­no­hos­po­dár­ske a iné dru­hy po­zem­kov o vý­me­re 1.901.675 m2, t. j. 190,1675 ha za­pí­sa­ných na LV 413 v ka­tas­trál­nom úze­mí Ge­mer­ská Ves, ok­res Re­vú­ca,

            b) neh­nu­teľ­nos­tí v sta­ve KNC - 4 par­ce­ly, a to par­ce­la č. 543/2 les­né po­zem­ky o vý­me­re 108.379 m2, t. j. 10,8379 ha, par­ce­la č. 544/1 les­né po­zem­ky o vý­me­re 594.294 m2, t. j. 59,4294 ha, par­ce­la č. 545/1 les­né po­zem­ky o vý­me­re 310.746 m2, t. j. 31,0746 ha a par­ce­la č. 560/3 tr­va­lé tráv­na­té po­ras­ty o vý­me­re 5.147 m2, t. j. 0,5147 ha, v sta­ve KNE - 2 par­ce­ly, a to par­ce­la č. 544 les­né po­zem­ky o vý­me­re 851 m2, t. j. 0,0851 ha a par­ce­la č. 546/1 or­ná pô­da o vý­me­re 1.172 m2, t. j. 0,1172 ha, cel­kom les­né po­zem­ky o vý­me­re 1.014.270 m2, t. j. 101,1427 ha, cel­kom poľ­no­hos­po­dár­ske a iné dru­hy po­zem­kov o vý­me­re 6.319 m2, t. j. 0,6319 ha za­pí­sa­ných na LV 261 v ka­tas­trál­nom úze­mí Ra­ši­ce, ok­res Re­vú­ca,

            c) neh­nu­teľ­nos­tí v sta­ve KNC - 1 par­ce­la č. 1135/4 les­né po­zem­ky o vý­me­re 382.240 m2, t. j. 38,224 ha za­pí­sa­nej na LV 364 v ka­tas­trál­nom úze­mí Po­li­na, ok­res Re­vú­ca,

            na ku­pu­jú­ce­ho spo­loč­nosť WH DA­NU­BIUS, spol. s. r. o. so síd­lom Ru­mun­ská 19, Rož­ňa­va, IČO: 31439497, v do­hod­nu­tej ce­ne les­né po­zem­ky 5,00 Sk/ m2, or­ná pô­da, tr­va­lé tráv­na­té po­ras­ty a iné po­zem­ky 3,50 Sk/ m2, cel­kom v do­hod­nu­tej ce­ne 33.768.544,-Sk (1.120.910,31,-€), kto­rých všeo­bec­ná hod­no­ta ku dňu po­vo­le­nia vkla­du pod­ľa znal­cov Ing. Z. T. a Ing. J. T. bo­la (90.220.359,08,-Sk) - 2.994.767,28,-€, pri­čom dňa 16. jú­na 2006 v za­stú­pe­ní pre­dá­va­jú­ce­ho pro­ví­zorT. W., na pod­kla­de spl­no­moc­ne­nia opá­ta K. B. zo dňa 25. ok­tób­ra 2005, po­dal návrh na vklad do ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí Sprá­ve ka­tas­tra Re­vú­ca, kto­rá dňa 20. jú­na 2006 vklad po­vo­li­la,

B/

            7) dňa 26. no­vem­bra 2007 v Ja­so­ve, pro­ví­zorT. W. na pod­kla­de spl­no­moc­ne­nia K. B. zo dňa 25. sep­tem­bra 2006, pod­pí­sal za Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, da­ro­va­ciu zmlu­vu, kto­rou doš­lo k da­ro­va­niu neh­nu­teľ­nos­tí Mgr. T. M., a to stav­by do­mu sú­pis­né č. 52 (Há­jen­ka) na par­ce­le KNC 53 a po­zem­kov v sta­ve KNC par­ce­la č. 53 za­sta­va­né plo­chy o vý­me­re 871 m2, par­ce­ly č. 52 - za­sta­va­né plo­chy o vý­me­re 593 m2, par­ce­ly č. 54/1 - zá­hra­dy o vý­me­re 1.793 m2 za­pí­sa­ných na LV 333 v ka­tas­trál­nom úze­mí No­vá­ča­ny, ok­res Ko­ši­ce - oko­lie, kto­rých všeo­bec­ná hod­no­ta ku dňu po­vo­le­nia vkla­du pod­ľa znal­ca Ing. I. L. bo­la (462.754,64,-Sk) - 15.360,64,-€,

            24.4) dňa 10. mar­ca 2008 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za pre­dá­va­jú­ce­ho Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, kúp­nu zmlu­vu o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, a to stav­by hos­po­dár­ska bu­do­va - so­li­tér sú­pis­né č. 51 na po­zem­ku re­gis­tra C par­ce­la č. 6/2 a po­zem­ku re­gis­tra C par­ce­ly č.6/2 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 1.909 m2 v ka­tas­trál­nom úze­mí Le­les, stav­by - ga­ráž sú­pis­né č. 194 na po­zem­ku re­gis­tra C v ka­tas­trál­nom úze­mí Le­les, par­ce­ly č. 6/3 a po­zem­ku re­gis­tra C par­ce­la č. 6/3 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 589 m2 na ku­pu­jú­ce­ho spo­loč­nosť WH DA­NU­BIUS, spol. s. r. o. so síd­lom Ru­mun­ská 19, Rož­ňa­va, IČO: 31439497 v do­hod­nu­tej ce­ne 1.200.000,-Sk (39.832,70,-€), kto­rých všeo­bec­ná hod­no­ta bo­la pod­ľa znal­ca Ing. J. F., PhD. 22.126,10,-€ (666.570,89,-Sk),

            4) dňa 10. ap­rí­la 2008 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za pre­dá­va­jú­ce­ho Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, kúp­nu zmlu­vu o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, a to po­zem­kov v sta­ve KNE par­ce­la č. 54­53/2 les­né po­zem­ky o vý­me­re 19.340 m2, t. j. 1,934 ha, par­ce­la č. 54­53/3 les­né po­zem­ky o vý­me­re 475 m2, t. j. 0,0475 ha a par­ce­la č. 5454/2 les­né po­zem­ky o vý­me­re 111.073 m2, t. j. 11,1073 ha za­pí­sa­ných na LV 1574 v ka­tas­trál­nom úze­mí Ka­pu­šian­ske Kľa­ča­ny, ok­res Mi­cha­lov­ce na spo­loč­nosť WH DA­NU­BIUS, spol. s. r. o. so síd­lom Ru­mun­ská 19, Rož­ňa­va, IČO: 31439497, v do­hod­nu­tej ce­ne 811.506,00,-Sk (26.937,06,-€), kto­rých všeo­bec­ná hod­no­ta ku dňu po­vo­le­nia vkla­du pod­ľa znal­ca Ing. J. T. bo­la (1.636.011,11,-Sk) - 54.305,62,-€,

            5) dňa 28. má­ja 2008 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za pre­dá­va­jú­ce­ho Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, kúp­nu zmlu­vu o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, a to po­zem­kov v sta­ve re­gis­tra E, par­ce­la č. 2199/1 os­tat­né plo­chy o vý­me­re 50.092 m2, t. j. 5,0092 ha, par­ce­la č. 2200/6 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 30.551 m2, t. j. 3,0551 ha a par­ce­la č. 2201/4 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 23.025 m2, t. j. 2,3025 ha za­pí­sa­ných na LV 1037 v ka­tas­trál­nom úze­mí Rud­ník, ok­res Ko­ši­ce - oko­lie na ku­pu­jú­ce­ho T. W., v do­hod­nu­tej ce­ne 260.000,00,-Sk (8.630,42,-€), kto­rých všeo­bec­ná hod­no­ta pod­ľa znal­ca Ing. J. K. bo­la (2.190.160,20,-Sk) - 72.706,96,-€,

            18.9) dňa 28. má­ja 2008 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za pre­dá­va­jú­ce­ho Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, kúp­nu zmlu­vu o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, a to po­zem­kov par­ce­la č. 257/1 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 514 m2, par­ce­la č. 257/2 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 993 m2, par­ce­la č. 258/1 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 2.595 m2, par­ce­la č. 258/2 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 56 m2, par­ce­la č. 258/3 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 25 m2, par­ce­la č. 258/4 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 996 m2, par­ce­la č. 258/5 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 1.277 m2, par­ce­la č. 258/6 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 133 m2, par­ce­la č. 258/7 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 309 m2, par­ce­la č. 258/8 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 331 m2, par­ce­la č. 258/9 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 396 m2, par­ce­la č. 258/10 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 108 m2, par­ce­la č. 258/11 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 196 m2, par­ce­la č. 258/12 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 11.820 m2 a 12 sta­vieb te­hel­ňa bez sú­pis­né­ho čís­la na par­ce­lách č. 258/1, č. 258/2, č. 258/3, č. 258/4, č. 258/5, č. 258/6, č. 258/7, č. 258/8, č. 258/9, č. 258/10, č. 258/11 a na par­ce­le č. 257/1 za­pí­sa­ných na LV 1345 v ka­tas­trál­nom úze­mí Ja­sov, ok­res Ko­ši­ce - oko­lie na ku­pu­jú­cich J. J. a M. J., v do­hod­nu­tej ce­ne 70.000,-Sk (2.323,57,-€), kto­rých všeo­bec­ná hod­no­ta pod­ľa znal­ca Ing. J. F., PhD. bo­la 45.859,70,-€ (1.381.569,32,-Sk),

            25.5) dňa 21. no­vem­bra 2008 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za dar­cu Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov da­ro­va­ciu zmlu­vu, kto­rou bo­li neh­nu­teľ­nos­ti, a to stav­ba - hos­po­dár­ska bu­do­va - so­li­tér sú­pis­né č. 51 na par­ce­le KNC č. 6/2 a po­ze­mok par­ce­la KNC č. 6/2 - za­sta­va­né plo­chy o vý­me­re 1.909 m2 za­pí­sa­né na LV 2059 v ka­tas­trál­nom úze­mí Le­les, ok­res Tre­bi­šov pre­ve­de­né na spo­loč­nosť WH DA­NU­BIUS, spol. s. r. o., IČO: 31439497 so síd­lom Ru­mun­ská 19, Rož­ňa­va, pri­čom všeo­bec­ná hod­no­ta tých­to neh­nu­teľ­nos­tí pod­ľa znal­ca Ing. J. F., PhD. bo­la 7.580,73,-€ (228.337,07,-Sk),

            8) dňa 9. mar­ca 2009 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za dar­cu Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov da­ro­va­ciu zmlu­vu, na zá­kla­de kto­rej bo­li neh­nu­teľ­nos­ti, a to po­zem­ky v sta­ve KNC par­ce­la č. 54/2 zá­hra­dy o vý­me­re 119 m2 a par­ce­la č. 55 zá­hra­dy o vý­me­re 3.325 m2 za­pí­sa­ných na LV 333 v ka­tas­trál­nom úze­mí No­vá­ča­ny, ok­res Ko­ši­ce - oko­lie, pre­ve­de­né na ob­da­ro­va­né­ho Mgr. T. M., pri­čom všeo­bec­ná hod­no­ta uve­de­ných neh­nu­teľ­nos­tí pod­ľa znal­ca Ing. J. K. bo­la (1.704.677,30,-Sk) - 56.584,92,-€,

            9) dňa 27. má­ja 2009 v Ja­so­ve opát K. B. pod­pí­sal za dar­cu Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov da­ro­va­ciu zmlu­vu, na zá­kla­de kto­rej bo­li neh­nu­teľ­nos­ti, a to stav­by - kra­vín na par­ce­le č. 1779/2 a sýp­ka na par­ce­le č. 1781/16 a po­zem­ky - par­ce­la č. 1779/2 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 1.770 m2, par­ce­la č. 1779/3 os­tat­né plo­chy o vý­me­re 171 m2, par­ce­la č. 1781/16 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 248 m2, par­ce­la č. 1781/43 os­tat­né plo­chy o vý­me­re 1.629 m2, par­ce­la č. 1781/44 os­tat­né plo­chy o vý­me­re 5.664 m2, par­ce­la č. 1781/46 os­tat­né plo­chy o vý­me­re 1.879 m2, par­ce­la č. 1781/49 os­tat­né plo­chy o vý­me­re 2.734 m2 a par­ce­la č. 1789/10 or­ná pô­da o vý­me­re 26.166 m2 za­pí­sa­ných na LV 549 v ka­tas­trál­nom úze­mí Deb­raď, ok­res Ko­ši­ce - oko­lie, pre­ve­de­né na ob­da­ro­va­né­ho T. W., pri­čom všeo­bec­ná hod­no­ta uve­de­ných neh­nu­teľ­nos­tí pod­ľa znal­cov Ing. I. L. a Ing. Z. T. bo­la (2.286.204,90,-Sk) - 75.888,10,-€,

            19.10) dňa 1. jú­na 2009 v Ja­so­ve pro­ví­zorT. W. na pod­kla­de spl­no­moc­ne­nia K. B. zo dňa 25. sep­tem­bra 2006 pod­pí­sal za pre­dá­va­jú­ce­ho Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, kúp­nu zmlu­vu o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­ti, a to sta­vieb - by­to­vý dom sú­pis­né č. 703 na par­ce­le KNC č. 68/2, hos­po­dár­ska bu­do­va sú­pis­né č. 704 na par­ce­le KNC č. 67/3, hos­po­dár­ska bu­do­va sú­pis­né č. 705 na par­ce­le KNC č. 68/3 a po­zem­kov - par­ce­la KNC č. 67/1 tr­va­lé tráv­na­té po­ras­ty o vý­me­re 1.609 m2, par­ce­la KNC č. 67/2 tr­va­lé tráv­na­té po­ras­ty o vý­me­re 789 m2, par­ce­la KNC č. 67/3 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 101 m2, par­ce­la KNC č. 68/1 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 1.170 m2, par­ce­la KNC č. 68/2 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 315 m2, par­ce­la KNC č. 68/3 za­sta­va­né plo­chy a nád­vo­ria o vý­me­re 30 m2 a par­ce­la KNC č. 69 zá­hra­dy o vý­me­re 2.339 m2 za­pí­sa­ných na LV 1501 v ka­tas­trál­nom úze­mí Ja­sov, ok­res Ko­ši­ce - oko­lie na P. R., kto­rých všeo­bec­ná hod­no­ta pod­ľa znal­ca Ing. J. F., PhD. bo­la 27.812,17,-€ - (837.869,43,-Sk),

pri­čom oba­ja ob­vi­ne­ní

-     v bo­doch A/ 1), 2) a 3) ob­ža­lo­by spô­so­bi­li Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, ško­du vo vý­ške 10.211.177,44 eur (307.621.931,56,-Sk),

-     v bo­doch B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9), a 19.10) ob­ža­lo­by spô­so­bi­li Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, ško­du vo vý­ške 378.224,94 eur (11.394.404,54,-Sk).

Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal pro­ku­rá­tor ih­neď po je­ho vy­hlá­se­ní do zá­pis­ni­ce o hlav­nom po­jed­ná­va­ní (č. l. 885/zv.12 spi­su) od­vo­la­nie, kto­ré nás­led­ne od­ôvod­nil po­da­ním z 9. augus­ta 2019 (do­ru­če­ným špe­cia­li­zo­va­né­mu sú­du 12. augus­ta 2019), v kto­rom pou­ká­zal na aty­pic­kosť ne­le­gál­nych dis­po­zí­cií s ma­jet­kom, spo­čí­va­jú­cu jed­nak v sub­jek­te vlas­tníc­tva ma­jet­ku, kto­rý bol pred­me­tom úto­ku, po­va­he oso­by op­ráv­ne­nej s tým­to ma­jet­kom nak­la­dať, ako aj v po­va­he op­ráv­ne­ní nak­la­dať s uve­de­ným ma­jet­kom.

Vo vzťa­hu k sta­no­vis­ku špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, v zmys­le kto­ré­ho je pot­reb­né ko­na­nie ob­ža­lo­va­ných ako osôb op­ráv­ne­ných ko­nať v me­ne Kláš­to­ra pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov po­va­žo­vať za ko­na­nie sa­mot­nej práv­nic­kej oso­by, z dô­vo­du kto­ré­ho nej­de v da­nom prí­pa­de o trest­ný čin, pro­ku­rá­tor uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ní, rov­na­ko ako aj Kláš­tor pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov sú sub­jek­tmi prá­va, a te­da dis­po­nu­jú práv­nou sub­jek­ti­vi­tou. Kláš­tor pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov v pos­ta­ve­ní práv­nic­kej oso­by je rep­re­zen­to­va­ný oso­ba­mi fy­zic­ký­mi, kto­ré ho za­stu­pu­jú. Pro­ku­rá­tor zdô­raz­nil, že vô­ľu, resp. pre­jav vô­le práv­nic­kej oso­by ne­mož­no sto­tož­ňo­vať s akým­koľ­vek svoj­voľ­ným pre­ja­vom vô­le fy­zic­kých osôb, kto­ré v jej me­ne ko­na­jú.

Práv­nic­ká oso­ba, ako sub­jekt ume­lo vy­konštruo­va­ný prá­vom vzni­ká za ur­či­tým úče­lom, kto­rý vy­jad­ru­je jej zá­uj­my, pri­čom v da­nom prí­pa­de sú zá­uj­my Kláš­to­ra pre­monštrá­tov - Opát­stva Ja­sov rep­re­zen­to­va­né jej inter­ný­mi nor­ma­mi (Kó­dexom ká­no­nic­ké­ho prá­va z ro­ku 1983, ako aj Kon­šti­tú­cia­mi pre­monštrát­ske­ho rá­du), kto­ré de­fi­nu­jú ok­rem iné­ho aj sa­mot­né zá­sa­dy, cie­le a me­tó­dy nak­la­da­nia s ma­jet­kom.

Ob­ža­lo­va­ní, kto­rým bol ma­je­tok uve­de­né­ho práv­ne­ho sub­jek­tu da­ný do dis­po­zí­cie, bo­li pri nak­la­da­ní s ním via­za­ní prá­ve tak­to for­mu­lo­va­nou vô­ľou. Ko­na­nie sme­ru­jú­ce pri ne­reš­pek­to­va­ní pra­vi­diel nak­la­da­nia s ma­jet­kom pred­met­nej práv­nic­kej oso­by k zmen­še­niu jej ma­jet­ko­vej pod­sta­ty, pri­čom časť ma­jet­ku preš­la aj do vlas­tníc­tva ob­ža­lo­va­né­ho T. W., je pot­reb­né po­va­žo­vať za ko­na­nie v roz­po­re s úče­lom, na kto­rý bol ob­ža­lo­va­ným ten­to ma­je­tok da­ný do dis­po­zí­cie, a to spô­so­bom, kto­rý ma­ril zá­klad­ný účel zve­re­nia.

Pro­ku­rá­tor mal zá­ro­veň za to, že nás­le­dok proti­práv­ne­ho ko­na­nia v po­do­be vznik­nu­tej ško­dy bol dos­ta­toč­ným spô­so­bom špe­ci­fi­ko­va­ný vy­ko­na­ným zna­lec­kým do­ka­zo­va­ním.

Na pod­kla­de tých­to ar­gu­men­tov pro­ku­rá­tor navr­hol, aby Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „naj­vyš­ší súd“) pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. na­pad­nu­tý roz­su­dok zru­šil a pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrá­til špe­cia­li­zo­va­né­mu sú­du, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

Pro­ti roz­sud­ku špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du po­dal ús­tne do zá­pis­ni­ce po je­ho vy­hlá­se­ní na hlav­nom po­jed­ná­va­ní od­vo­la­nie tak­tiež poš­ko­de­ný Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov (ďa­lej tiež len „poš­ko­de­ný“), a to v roz­sa­hu roz­hod­nu­tia o náh­ra­de ško­dy. Dňa 11. jú­la 2019 bo­lo špe­cia­li­zo­va­né­mu sú­du do­ru­če­né pí­som­né od­ôvod­ne­nie od­vo­la­nia, spí­sa­né spl­no­moc­nen­com poš­ko­de­né­ho, JUDr. L. J..

Poš­ko­de­ný v od­vo­la­ní na­mie­tal správ­nosť vý­ro­ku o náh­ra­de ško­dy, ako aj ko­na­nie a pos­tup špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du pre chy­by, kto­ré pred­chá­dza­li vy­da­niu roz­sud­ku, spo­čí­va­jú­ce v nep­riz­na­ní ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy poš­ko­de­né­mu uz­ne­se­ním špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du z 19. ap­rí­la 2017, kto­rým súd roz­ho­dol tak, že poš­ko­de­ný Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov si ná­rok na náh­ra­du ško­dy v tom­to tres­tnom ko­na­ní už up­lat­ňo­vať ne­mô­že, pre­to­že si ho neup­lat­nil pod­ľa § 46 ods. 3 Tr. por. včas a riad­ne čo do vý­šky.

Kon­šta­to­val, že v zmys­le kon­štan­tnej ju­di­ka­tú­ry je poš­ko­de­ný po­vin­ný ozna­čiť dô­vod, kto­rý za­kla­dá ná­rok na náh­ra­du ško­dy, čo zna­me­ná, že je po­vin­ný uviesť, že tres­tným či­nom, kto­rý je pred­me­tom tres­tné­ho ko­na­nia a pre spá­chanie, kto­ré­ho je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný, mu bo­la spô­so­be­ná ško­da a žia­da, aby o je­ho ná­ro­ku bo­lo roz­hod­nu­té v ad­héz­nom ko­na­ní.

V pred­met­nom kon­texte poš­ko­de­ný pou­ká­zal na svo­je vy­jad­re­nia uve­de­né v zá­pis­ni­ciach o vý­slu­chu sved­ka z 11. feb­ruára 2014, 23. ap­rí­la 2014 a 20. feb­ruára 2015, ako aj na po­da­nie z 22. má­ja 2017, kto­rým na vý­zvu špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du vy­čís­lil spô­so­be­nú ško­du vo vý­ške 6.461.409,55 eur, a to ako roz­diel me­dzi za­pla­te­nou kúp­nou ce­nou v prí­pa­de od­plat­ných pre­vo­dov a všeo­bec­nou hod­no­tou neh­nu­teľ­nos­tí ur­če­nou znal­ca­mi, a v prí­pa­de da­ro­va­cích zmlúv vo vý­ške všeo­bec­nej hod­no­ty ur­če­nej znal­ca­mi.

Z roz­ho­do­va­cej praxe sú­dov vy­plý­va, že na spl­ne­nie pod­mien­ky uve­de­nia vý­šky ško­dy up­lat­ne­né­ho ná­ro­ku pos­ta­ču­je, aby poš­ko­de­ný uvie­dol as­poň mi­ni­mál­nu vý­šku spô­so­be­nej ško­dy, resp. aby uvie­dol úda­je, z kto­rých je vý­ška ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy zrej­má, pri­čom ná­rok poš­ko­de­né­ho mož­no preu­ká­zať aj zna­lec­ký­mi po­sud­ka­mi.

Poš­ko­de­ný má za to, že ná­rok na náh­ra­du ško­dy si up­lat­nil riad­ne, včas, pro­ces­ne pred­pí­sa­ným spô­so­bom a v sú­la­de s us­tá­le­nou ju­di­ka­tú­rou.

Dňa 22. augus­ta 2019 bo­lo špe­cia­li­zo­va­né­mu sú­du do­ru­če­né vy­jad­re­nie ob­ža­lo­va­né­ho K. B.k od­vo­la­niu pro­ku­rá­to­ra, po­da­né pros­tred­níc­tvom je­ho ob­haj­cu JUDr. M. K., v kto­rom uvie­dol, že roz­su­dok špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du po­va­žu­je za správ­ny a v sú­la­de so zá­ko­nom.

Pl­ne sa sto­tož­ňu­je s práv­nym ná­zo­rom špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, pod­ľa kto­ré­ho po­vin­nosť opá­ta - šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov pod­ľa cir­kev­ných pred­pi­sov: „pl­niť svo­je úlo­hy so sta­ros­tli­vos­ťou dob­ré­ho hos­po­dá­ra, do­ze­rať, aby ma­jet­ky zve­re­né do ich sta­ros­tli­vos­ti ni­ja­kým spô­so­bom nes­tra­ti­li a neutr­pe­li ško­du.....“ ne­na­chá­dza svoj zá­kon­ný rá­mec pod­ľa prá­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky v žiad­nom všeo­bec­ne zá­väz­nom práv­nom pred­pi­se a na­vy­še ani nej­de o „ma­jet­ky zve­re­né.....“, na­koľ­ko práv­nic­ká oso­ba Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov je pod­ľa prá­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky vý­luč­ným vlas­tní­kom svoj­ho ma­jet­ku.

Zdô­raz­nil, že ob­ža­lo­va­ní ne­ko­na­li ako fy­zic­ké oso­by vo vlas­tnom me­ne, ale ko­na­li za práv­nic­kú oso­bu ako jej šta­tu­tár­ny or­gán, pri­čom ko­na­nie šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu je pria­mym ko­na­ním práv­nic­kej oso­by. Ob­ža­lo­va­ní, te­da nes­cu­dzi­li cu­dzí ma­je­tok ako fy­zic­ké oso­by, keď­že neh­nu­teľ­ný ma­je­tok uve­de­ný v ob­ža­lo­be scu­dzi­la sa­ma práv­nic­ká oso­ba, pri­čom v rám­ci pred­met­né­ho ko­na­nia ne­doš­lo k pris­vo­je­niu si cu­dzej ve­ci v zmys­le § 213 ods. Tr. zák. k § 130 ods. 4 Tr. zák.

V zá­ve­re vy­jad­re­nia ob­ža­lo­va­ný K. B. uvie­dol, že prí­pad­ný pos­tih za po­ru­še­nie us­ta­no­ve­ní Kó­dexu ká­no­nic­ké­ho prá­va spa­dá do vý­luč­nej kom­pe­ten­cie cir­kev­né­ho sú­du. V tej­to sú­vis­los­ti od­ká­zal na Kó­dex ká­no­nic­ké­ho prá­va, Kán. 1401, v zmys­le kto­ré­ho „cir­kev vlas­tným a vý­luč­ným prá­vom roz­su­dzu­je po­ru­šo­va­nie cir­kev­ných zá­ko­nov a všet­ko, čo má po­va­hu hrie­chu, keď ide o ur­če­nie vi­ny a ulo­že­nie cir­kev­ných tres­tov.“

            Na pod­kla­de tých­to sku­toč­nos­tí ob­ža­lo­va­ný K. B. navr­hol, aby naj­vyš­ší súd od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 319 Tr. por. ako ne­dô­vod­né za­mie­tol.

Dňa 22. augus­ta 2019 bo­lo špe­cia­li­zo­va­né­mu sú­du do­ru­če­né vy­jad­re­nie ob­ža­lo­va­né­ho T. W. k od­vo­la­niu pro­ku­rá­to­ra, po­da­né pros­tred­níc­tvom je­ho ob­haj­cu JUDr. Z. K., v kto­rom uvie­dol, že sa v pl­nom roz­sa­hu sto­tož­ňu­je s ar­gu­men­tá­ciou špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du ob­siah­nu­tou v na­pad­nu­tom roz­sud­ku.

Vo vzťa­hu k od­vo­la­niu pro­ku­rá­to­ra ob­ža­lo­va­ný T. W. uvie­dol, že je­ho ar­gu­men­tá­ciu po­va­žu­je za všeo­bec­nú a v roz­sa­hu dô­vo­dov od­vo­la­nia aj za nep­res­nú, ne­ko­reš­pon­du­jú­cu s dô­kaz­mi vy­ko­na­ný­mi na hlav­ných po­jed­ná­va­niach.

            Ob­ža­lo­va­ný T. W. v tej­to sú­vis­los­ti pou­ká­zal na vy­bra­né dô­ka­zy vy­ko­na­né na hlav­ných po­jed­ná­va­niach, potvr­dzu­jú­ce správ­nosť práv­nych zá­ve­rov špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du ob­siah­nu­tých v na­pad­nu­tom roz­sud­ku. Ok­rem iné­ho spo­chyb­nil aj tvr­de­nia pro­ku­rá­to­ra, že dô­ka­zy spo­čí­va­jú­ce v lis­ti­nách o za­sad­nu­tiach ra­dy neexis­tu­jú, pri­čom vy­jad­ril po­doz­re­nie o úče­lo­vos­ti tvr­de­ní sú­čas­né­ho opá­ta Š. oh­ľa­dom neexis­ten­cie lis­tín. Ob­ža­lo­va­ný T. W. tak­tiež na­mie­tal, že pro­ku­rá­tor sa vy­hol dô­ka­zu - Sprá­ve z vi­zi­tá­cie­ka­nó­nie pre­monštrá­tov v Ja­so­ve v ro­ku 2011, reali­zo­va­nej ge­ne­rál­nym opá­tom za ob­do­bie, kto­ré je pred­me­tom skut­kov ob­ža­lo­by.

            Na pod­kla­de tých­to sku­toč­nos­tí navr­hol, aby naj­vyš­ší súd od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra a poš­ko­de­né­ho v pl­nom roz­sa­hu za­mie­tol.

Ob­ža­lo­va­ný K. B. sa k od­vo­la­niu poš­ko­de­né­ho vy­jad­ril po­da­ním,do­ru­če­ným špe­cia­li­zo­va­né­mu sú­du13. augus­ta 2019, a tov zmys­le, že navr­hu­je pred­met­né od­vo­la­nie pod­ľa § 319 Tr. por. ako ne­dô­vod­né za­miet­nuť, na­koľ­ko roz­su­dok špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du zo dňa 20. jú­na 2019 po­va­žu­je za správ­ny a v sú­la­de so zá­ko­nom.

Dňa 9. sep­tem­bra 2019 bo­lo naj­vyš­šie­mu sú­du pred­lo­že­né od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra a poš­ko­de­né­ho Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, ako aj spi­so­vý ma­te­riál na roz­hod­nu­tie.

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako od­vo­la­cí súd (§ 315 ve­ta dru­há Tr. por.) pri­már­ne skú­ma­júc, či v po­su­dzo­va­nej ve­ci nie je da­ný dô­vod na pos­tup sú­du pod­ľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por. zis­til, že zá­kon­ná pod­mien­ka uve­de­ná v § 308 ods. 1 Tr. por. za bod­ko­čiar­kou spl­ne­ná ne­bo­la, pre­to­že poš­ko­de­ný ná­rok na náh­ra­du ško­dy neup­lat­nil, a pre­to je od­vo­la­nie poš­ko­de­né­ho pot­reb­né po­va­žo­vať za po­da­né oso­bou neop­ráv­ne­nou.

Z ob­sa­hu pred­lo­že­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu bez po­chyb­nos­tí vy­plý­va, že špe­cia­li­zo­va­ný súd uz­ne­se­ním vy­hlá­se­ným na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 19. ap­rí­la 2017 roz­ho­dol tak, že pod­ľa § 256 ods. 3, ods. 4 Tr. por. per ana­lo­giam si poš­ko­de­ný ná­rok na náh­ra­du ško­dy v da­nom tres­tnom ko­na­ní už up­lat­ňo­vať ne­mô­že, pre­to­že si ho neup­lat­nil pod­ľa § 46 ods. 3 Tr. por. včas a riad­ne čo do vý­šky. Špe­cia­li­zo­va­ný súd pred­met­né roz­hod­nu­tie od­ôvod­nil tým, že poš­ko­de­ný si sí­ce v príp­rav­nom ko­na­ní up­lat­nil ná­rok na náh­ra­du ško­dy, av­šak ten­to ani v mi­ni­mál­nej vý­ške ne­vy­čís­lil.

Po preš­tu­do­va­ní spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu za­ujal naj­vyš­ší súd to­tož­né sta­no­vis­ko, ako špe­cia­li­zo­va­ný súd, a to, že ho­ci poš­ko­de­ný v tres­tnom ko­na­ní z ča­so­vé­ho hľa­dis­ka up­lat­nil ná­rok na náh­ra­du ško­dy včas (t. j. v le­ho­te us­ta­no­ve­nej Tres­tným po­riad­kom, t. j. do skon­če­nia vy­šet­ro­va­nia, resp. skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia), ten­to ne­bol up­lat­ne­ný riad­ne čo do vý­šky v zmys­le § 46 ods. 3 Tr, por., keď­že poš­ko­de­ný vo svo­jom návr­hu dos­ta­toč­ne ne­kon­kre­ti­zo­val vý­šku up­lat­ňo­va­né­ho ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy, kto­rá mu ma­la byť tres­tným či­nom spô­so­be­ná.

Vy­jad­re­nia poš­ko­de­né­ho vzťa­hu­jú­ce sa k špe­ci­fi­ká­cii vý­šky up­lat­ne­né­ho ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy tak, ako bo­li for­mu­lo­va­né (v tej­to sú­vis­los­ti naj­vyš­ší súd od­ka­zu­je na od­ôvod­ne­nie roz­sud­ku špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, v kto­rom ten­to pod­rob­ným spô­so­bom kon­kre­ti­zo­val jed­not­li­vé vy­jad­re­nia poš­ko­de­né­ho, re­le­van­tné z hľa­dis­ka up­lat­ne­nia ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy, zreali­zo­va­né v da­nom tres­tnom ko­na­ní) ne­mož­no po­va­žo­vať za dos­ta­ču­jú­ce pre úče­ly kon­šta­tá­cie spl­ne­nia pod­mien­ky riad­ne­ho up­lat­ne­nia ná­ro­ku na náh­ra­du ško­dy v zmys­le § 46 ods. 3 Tr. por.

Z uve­de­né­ho dô­vo­du naj­vyš­ší súd dos­pel k zá­ve­ru, že pos­tup špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, kto­rý uz­ne­se­ním vy­slo­vil, že up­lat­ňo­va­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy sa v tres­tnom ko­na­ní nep­ri­púš­ťa z dô­vo­du, že si pred­met­ný ná­rok neup­lat­nil práv­ne re­le­van­tným spô­so­bom, te­da ho ne­kon­kre­ti­zo­val čo do dô­vo­du a vý­šky as­poň uve­de­ním mi­ni­mál­nej vý­šky a nás­led­ne už v sa­mot­nom roz­sud­ku o ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy ne­roz­ho­do­val, a to ani od­ká­za­ním poš­ko­de­né­ho na ci­vil­ný pro­ces, prí­pad­ne na ko­na­nie pred iným prís­luš­ným or­gá­nom, je pot­reb­né po­va­žo­vať zo zá­kon­ný. Naj­vyš­ší súd však zá­ro­veň „jed­ným dy­chom“ do­dá­va, že vy­ššie špe­ci­fi­ko­va­né roz­hod­nu­tie špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du ni­ja­kým spô­so­bom neb­rá­ni poš­ko­de­né­mu up­lat­niť si ná­rok na náh­ra­du ško­dy v ci­vil­nom ko­na­ní.

Na zá­kla­de uve­de­ných sku­toč­nos­tí naj­vyš­ší súd od­vo­la­nie poš­ko­de­né­ho pod­ľa § 316 ods. 1 Tr. por. za­mie­tol a je­ho od­vo­la­cí­mi ná­miet­ka­mi sa ne­zao­be­ral.

Nás­led­ne, pre­to len na pod­kla­de od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra pos­tu­pu­júc pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. por. naj­vyš­ší súd pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­té­ho vý­ro­ku roz­sud­ku, pro­ti kto­ré­mu bo­lo po­da­né od­vo­la­nie zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, pri­čom mal na zre­te­li, že na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, mož­no pri­hliad­nuť len vte­dy, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dos­pel pri­tom k zá­ve­ru, že od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra nie je dô­vod­né.

Úvo­dom sa žia­da uviesť, že pod­ľa zis­te­nia se­ná­tu od­vo­la­cie­ho sú­du špe­cia­li­zo­va­ný súd pos­tu­po­val v pre­jed­ná­va­nej ve­ci vo vzťa­hu k ob­ža­lo­va­ným tak, aby bol ná­le­ži­te zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na je­ho roz­hod­nu­tie. Vo vzťa­hu ku skut­ko­vým zis­te­niam tvo­ria­cim pod­sta­tu po­su­dzo­va­ných tres­tných či­nov je na­pad­nu­tý roz­su­dok vý­sled­kom ko­na­nia, v kto­rom sa pos­tu­po­va­lo pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku a v kto­rom ne­doš­lo k žiad­nym pod­stat­ným chy­bám, kto­ré by moh­li mať vplyv na ob­jas­ne­nie skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci, po­kiaľ ide o zis­te­nie, že pred­met­né skut­ky po­pí­sa­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku nie sú tres­tným či­nom a ob­ža­lo­va­ní bo­li os­lo­bo­de­ní spod ob­ža­lo­by.

            Od­vo­la­cí súd dá­va do po­zor­nos­ti, že zá­sa­da zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu bez dô­vod­ných po­chyb­nos­tí vy­ža­du­je, aby súd op­rel svo­je roz­hod­nu­tie o vi­ne a tres­te o jed­noz­nač­ne zis­te­né a bez­peč­ne preu­ká­za­né fak­ty, nie iba o tie prav­de­po­dob­né. Je ne­vyh­nut­né, aby or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňo­va­li okol­nos­ti sved­čia­ce tak pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vo roz­hod­núť. Ak zos­ta­nú po vy­čer­pa­ní všet­kých dô­kaz­ných pros­tried­kov po­chyb­nos­ti o niek­to­rej skut­ko­vej okol­nos­ti dô­le­ži­tej pre za­vi­ne­nie, je pot­reb­né s pou­ži­tím zá­sa­dy in du­bio­pro­reo roz­hod­núť v pros­pech ob­ža­lo­va­né­ho a neuz­nať ho vin­ným.

Je pre­to pot­reb­né, aby súd dos­ta­toč­ne ob­jas­nil vec a to v ta­kom roz­sa­hu, aby bo­lo zrej­mé, že sa sku­tok stal, ten­to vy­ka­zu­je všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu a exis­tu­je spo­ľah­li­vý zá­ver, že sku­tok vy­me­dze­ný v ob­ža­lo­be spá­chal prá­ve ob­ža­lo­va­ný. Ak by ne­bo­la spl­ne­ná, čo i len jed­na z uve­de­ných pod­mie­nok, ne­mož­no dos­pieť k od­su­dzu­jú­ce­mu roz­sud­ku.

Naj­vyš­ší súd mal v da­nej ve­ci za preu­ká­za­né, že špe­cia­li­zo­va­ný súd vy­ko­nal vo ve­ci do­ka­zo­va­nie v roz­sa­hu pot­reb­nom na roz­hod­nu­tie a vy­vo­dil z ne­ho správ­ne skut­ko­vé aj práv­ne zá­ve­ry. Svo­je roz­hod­nu­tie nás­led­ne aj ná­le­ži­te a pod­rob­ne od­ôvod­nil, pri­čom od­vo­la­cí súd na to­to od­ôvod­ne­nie v ce­lom roz­sa­hu pou­ka­zu­je.

Pod­ľa § 2 ods. 12 Tr. por. or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.

Na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia od­vo­la­cí súd ne­má po­chyb­nos­ti o tom, že ob­ža­lo­va­ný K. B., ko­na­jú­ci v po­zí­cii šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu - zá­stup­cu práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov a ob­ža­lo­va­ný T. W., ko­na­jú­ci ako spl­no­moc­ne­nec šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu me­no­va­nej práv­nic­kej oso­by, uzat­vo­ri­li v roz­me­dzí ro­kov 2006 až 2009 scu­dzo­va­cie zmlu­vy tak, ako sú uve­de­né v jed­not­li­vých bo­doch ob­ža­lo­by, na zá­kla­de kto­rých doš­lo k scu­dzeniu v ob­ža­lo­be špe­ci­fi­ko­va­ných neh­nu­teľ­nos­tí, kto­ré sa v roz­ho­du­jú­com ča­se na­chá­dza­li vo vlas­tníc­tve Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov.

Rov­na­ko je pot­reb­né dať za prav­du tvr­de­niu pro­ku­rá­to­ra oh­ľa­dom oso­bi­tej po­va­hy pre­jed­ná­va­nej ve­ci, pre­dov­šet­kým z hľa­dis­ka vlas­tníc­kych vzťa­hov k hmot­né­mu pred­me­tu úto­ku, kto­rý v da­nom prí­pa­de pred­sta­vo­val ma­je­tok - neh­nu­teľ­nos­ti na­chá­dza­jú­ce sa vo vlas­tníc­tve Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov a s ním spo­je­né otáz­ky tý­ka­jú­ce sa práv­ne­ho sta­tu­su sub­jek­tu, vo vlas­tníc­tve, kto­rej sa da­ný ma­je­tok v ča­se scu­dzenia na­chá­dzal, ako aj vy­me­dzenia osôb op­ráv­ne­ných dis­po­no­vať s dot­knu­tým ma­jet­kom.

Prá­ve z dô­vo­du exis­ten­cie špe­ci­fic­ké­ho cha­rak­te­ru da­ných vzťa­hov po­va­žu­je naj­vyš­ší súd za ne­vyh­nut­né prio­rit­ne pred­tým, ako sa bu­de ve­no­vať sa­mot­né­mu ob­sa­hu od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra, v zá­uj­me správ­ne­ho po­cho­pe­nia nás­led­ne pre­zen­to­va­ných práv­nych úvah, za­me­rať po­zor­nosť na vy­me­dzenie pos­ta­ve­nie cir­kev­né­ho prá­va v práv­nom po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ako aj za­de­fi­no­va­nie práv­ne­ho sta­tu­su Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, so špe­ci­fic­kým ak­cen­tom na vy­me­dzenie op­ráv­ne­ní ko­nať v me­ne da­nej práv­nic­kej oso­by.

Naj­vyš­ší súd hneď na úvod uvá­dza, že pred­met­nej otáz­ke ve­no­val ná­le­ži­tú po­zor­nosť aj špe­cia­li­zo­va­ný súd v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, kon­šta­tu­júc, že Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov pred­sta­vu­je sa­mos­tat­ný práv­ny sub­jekt, kto­rý od­vo­dzu­je svo­ju práv­nu sub­jek­ti­vi­tu od Rím­sko­ka­to­líc­kej cir­kvi v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Šta­tu­tár­nym or­gá­nom rá­du je opát, kto­rý je do svo­jej fun­kcie us­ta­no­ve­ný voľ­bou, kto­rú potvr­dzu­je ge­ne­rál­ny opát, kto­rý vy­dá­va aj potvr­dzu­jú­cu lis­ti­nu.

Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov je práv­nic­kou oso­bou pod­ľa § 18 ods. 2 písm. d) zá­ko­na č. 40/1964 Zb. Ob­čian­sky zá­kon­ník v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „Ob­čian­sky zá­kon­ník“), kto­rá je ve­de­ná v evi­den­cii cir­kev­ných práv­nic­kých osôb pod­ľa § 19 ods. 1 zá­ko­na č. 308/1991 Zb. o slo­bo­de ná­bo­žen­skej vie­ry a pos­ta­ve­ní cir­kví a ná­bo­žen­ských spo­loč­nos­tí v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „zá­kon č. 308/1991 Zb.“). Mi­nis­ter­stvo kul­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky v pos­ta­ve­ní or­gá­nu prís­luš­né­ho na ve­de­nie da­nej evi­den­cie práv­nic­kých osôb, kto­ré od­vo­dzu­jú svo­ju práv­nu sub­jek­ti­vi­tu od cir­kví a ná­bo­žen­ských spo­loč­nos­tí, pred­met­ný sub­jekt evi­du­je od 10. no­vem­bra 1992, ke­dy bo­lo vy­da­né pr­vé potvr­de­nie o je­ho práv­nej sub­jek­ti­vi­te.

Zá­ro­veň sa žia­da uviesť, že práv­nic­ká oso­ba Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov nie je pod­ni­ka­te­ľom pod­ľa prá­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky, t. j. pod­ľa zá­ko­na č. 513/1991 Zb. Ob­chod­ný zá­kon­ník, zá­ko­na č. 455/1991 Zb. o živ­nos­ten­skom pod­ni­ka­ní (živ­nos­ten­ský zá­kon), ani v zmys­le zá­ko­na č. 136/2001 Z. z. o ochra­ne hos­po­dár­skej sú­ťa­že a o zme­ne a dopl­ne­ní zá­ko­na Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­dy č. 347/1990 Zb. o or­ga­ni­zá­cii mi­nis­terstiev a os­tat­ných ús­tred­ných or­gá­nov štát­nej sprá­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (pred­tým zá­kon č. 188/1994 Z. z. o ochra­ne hos­po­dár­skej sú­ťa­že), z kto­ré­ho dô­vo­du sa na šta­tu­tár­ny or­gán práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov nev­zťa­hu­jú us­ta­no­ve­nia Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, up­ra­vu­jú­ce po­vin­nos­ti šta­tu­tár­nych or­gá­nov vy­ko­ná­vať svo­ju pô­sob­nosť s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou (uve­de­ná sku­toč­nosť je pod­stat­ná z poh­ľa­du nes­kôr pre­zen­to­va­ných úvah naj­vyš­šie­ho sú­du spo­je­ných s even­tuál­nou mož­nos­ťou práv­nej kva­li­fi­ká­cie ko­na­nia ob­ža­lo­va­ných ako tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák.).

Na zá­kla­de ana­lý­zy práv­ne­ho sta­tu­su práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, ako aj práv­nej úp­ra­vy vzťa­hu­jú­cej sa na re­gu­lá­ciu pos­ta­ve­nia cir­kví a ná­bo­žen­ských spo­loč­nos­tí v Slo­ven­skej re­pub­li­ke je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky neob­sa­hu­je oso­bit­nú práv­nu úp­ra­vu ko­na­nia v me­ne cir­kví, ná­bo­žen­ských spo­loč­nos­tí, ako ani práv­nic­kých osôb, kto­ré od­vo­dzu­jú svo­ju práv­nu sub­jek­ti­vi­tu od cir­kví a ná­bo­žen­ských spo­loč­nos­tí (do tej­to ka­te­gó­rie spa­dá aj Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov). Z uve­de­né­ho dô­vo­du je pot­reb­né ko­na­nie v me­ne tých­to práv­nic­kých osôb po­su­dzo­vať v zmys­le všeo­bec­nej práv­nej úp­ra­vy ob­siah­nu­tej v Ob­čian­skom zá­kon­ní­ku.

Po­kiaľ ide o pos­ta­ve­nie cir­kev­né­ho prá­va v práv­nom po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, je ne­po­chyb­né, že to­to net­vo­rí sú­časť práv­ne­ho sys­té­mu Slo­ven­skej re­pub­li­ky, inter­né pred­pi­sy ka­to­líc­kej cir­kvi nie sú všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi a z uve­de­né­ho dô­vo­du nie sú ani vy­nú­ti­teľ­né štát­nou mo­cou.

Ho­ci v zmys­le člán­ku 1 ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky Slo­ven­ská re­pub­li­ka uz­ná­va a dodr­žia­va me­dzi­ná­rod­né zmlu­vy, ku kto­rým pat­rí aj zá­klad­ná zmlu­va me­dzi Slo­ven­skou re­pub­li­kou a Svä­tou sto­li­cou (ďa­lej len „Zmlu­va“), je pot­reb­né zdô­raz­niť, že z ob­sa­hu pred­met­nej zmlu­vy ne­vyp­lý­va, že by ňou doš­lo k im­ple­men­tá­cii cir­kev­né­ho prá­va do práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky nad rá­mec us­ta­no­ve­ní čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, resp. čl. 13 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Nás­led­ne pri sa­mot­nom vý­kla­de čl. 2 ods. 1 Zmlu­vy ne­mož­no opo­me­núť tú sku­toč­nosť, že Slo­ven­ská re­pub­li­ka sa sí­ce za­via­za­la uz­ná­vať prá­vo ka­to­líc­kej cir­kvi a jej čle­nov na slo­bod­né a ne­zá­vis­lé pô­so­be­nie, kto­ré za­hŕňa ok­rem iné­ho aj vy­ko­ná­va­nie vlas­tníc­ke­ho prá­va k jej fi­nan­čným a ma­te­riál­nym pros­tried­kom, av­šak ten­to je ne­vyh­nut­né vy­kla­dať vo vzá­jom­nej súv­zťaž­nos­ti s čl. 19 Zmlu­vy, zo zne­nia kto­ré­ho vy­plý­va, že vý­kon vlas­tníc­ke­ho prá­va, vrá­ta­ne prá­va hnu­teľ­né i neh­nu­teľ­né ve­ci scu­dzo­vať, mô­že ka­to­líc­ka cir­kev (aj práv­nic­ké oso­by ňou zria­de­né v zmys­le čl. 3 ods. 4 Zmlu­vy) up­lat­ňo­vať vý­luč­ne v sú­la­de s pod­mien­ka­mi us­ta­no­ve­ný­mi práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky, t. j. bez akých­koľ­vek ďal­ších pod­mie­nok sta­no­ve­ných cir­kev­ným prá­vom, resp. inter­ný­mi cir­kev­ný­mi pred­pi­sy ka­to­líc­kej cir­kvi, kto­ré v zmys­le člán­ku 2 ods. 2 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky nie sú vy­nú­ti­teľ­né štát­nou mo­cou.

Naj­vyš­ší súd sa sto­tož­ňu­je s ná­zo­rom špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, že prá­vo ka­to­líc­kej cir­kvi na vy­ko­ná­va­nie jej kom­pe­ten­cií us­ta­no­ve­ných ká­no­nic­kým prá­vom vy­plý­va­jú­ce z čl. 2 ods. 1 Zmlu­vy je pot­reb­né vy­kla­dať v sú­la­de s os­tat­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi Zmlu­vy a ok­rem iné­ho, aj spo­lu s člán­kom 24 ods. 3 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky v tom zmys­le, že cir­kvi a ná­bo­žen­ské spo­loč­nos­ti spra­vu­jú svo­je zá­le­ži­tos­ti sa­my, čo zna­me­ná, že ká­no­nic­ké prá­vo je plat­ným prá­vom len v cir­kvi v rám­ci vnú­tor­nej sprá­vy jej zá­le­ži­tos­tí. Vy­chá­dza­júc z uve­de­né­ho mož­no uza­vrieť, že pod­mien­ky sta­no­ve­né ká­no­nic­kým prá­vom v ob­las­ti scu­dzo­va­nia hnu­teľ­ných i neh­nu­teľ­ných hmot­ných ve­cí vo vlas­tníc­tve ka­to­líc­kej cir­kvi, ako práv­nic­kej oso­by a práv­nic­kých osôb ňou zria­de­ných sú pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku ire­le­van­tné.

Vo vzťa­hu k sa­mot­né­mu ko­na­niu ob­ža­lo­va­ných naj­vyš­ší súd uvá­dza, že tí­to pri scu­dzo­va­ní ma­jet­ku Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stva Ja­sov ne­vys­tu­po­va­li ako fy­zic­ké oso­by, ale v zmys­le us­ta­no­ve­ní Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka ko­na­li v po­zí­cii šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu tej­to práv­nic­kej oso­by a spl­no­moc­nen­ca šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, aj v roz­sa­hu dis­po­no­va­nia s ma­jet­kom práv­nic­kej oso­by. Vy­chá­dza­júc z us­ta­no­ve­nia § 22 ods. 1 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka bol ob­ža­lo­va­ný K. B. ako šta­tu­tár­ny or­gán práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov op­ráv­ne­ný (bez ob­me­dze­ní sta­no­ve­ných inter­ný­mi cir­kev­ný­mi pred­pis­mi), ko­nať za tú­to práv­nic­kú oso­bu v jej me­ne, pri­čom z toh­to za­stú­pe­nia vzni­ka­li prá­va a po­vin­nos­ti pria­mo dot­knu­tej práv­nic­kej oso­be. Po­kiaľ ide o oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho T. W., ten­to v pre­jed­ná­va­nej ve­ci vy­stu­po­val v po­zí­cii spl­no­moc­nen­ca šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, us­ta­no­ve­né­ho zá­kon­ným spô­so­bom v sú­la­de s § 31 a nasl. Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, kto­rý bol v roz­sa­hu ude­le­né­ho pl­no­mo­cen­stva tak­tiež op­ráv­ne­ný dis­po­no­vať s ma­jet­kom da­nej práv­nic­kej oso­by. Na tom­to mies­te sa žia­da opä­tov­ne zdô­raz­niť, že oba­ja ob­ža­lo­va­ní bo­li pri ude­le­ní a pri­ja­tí pl­no­mo­cen­stva, ako aj nás­led­nom scu­dzo­va­ní ma­jet­ku práv­nic­kej oso­by po­vin­ní sa ria­diť prís­luš­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, a nie pred­pis­mi ká­no­nic­ké­ho prá­va.

            Bez oh­ľa­du na ob­sah pred­pi­sov ká­no­nic­ké­ho prá­va a vy­ššie rie­še­nú otáz­ku ich zá­väz­nos­ti, resp. vy­nú­ti­teľ­nos­ti pl­ne­nia po­vin­nos­tí z nich vy­plý­va­jú­cich pros­tried­ka­mi štát­nej mo­ci je zrej­mé, že v zmys­le ob­ža­lo­by ma­li ob­ža­lo­va­ný K. B. v pos­ta­ve­ní šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov a ob­ža­lo­va­ný T. W. v pos­ta­ve­ní spl­no­moc­nen­ca šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, svo­jim ko­na­ním, bliž­šie špe­ci­fi­ko­va­ným v sa­mot­nej ob­ža­lo­be, napl­niť zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry. Pro­ku­rá­tor v od­vo­la­ní po­da­nom pro­ti roz­sud­ku špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, ob­dob­ne ako v ob­ža­lo­be uvá­dza, že proti­práv­nosť ko­na­nia ob­ža­lo­va­ných ma­la spo­čí­vať v pris­vo­je­ní si cu­dzej ve­ci - neh­nu­teľ­né­ho ma­jet­ku práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, kto­rý im mal byť zve­re­ný a je­ho nás­led­nom scu­dze­ní, čím ma­li spô­so­biť na cu­dzom ma­jet­ku, t. j. ma­jet­ku uve­de­nej práv­nic­kej oso­by ško­du, kto­rá bo­la kva­li­fi­ko­va­ná ako ško­da veľ­ké­ho roz­sa­hu.

Naj­vyš­ší súd na pod­kla­de us­tá­le­ných skut­ko­vých okol­nos­tí ko­na­nia ob­ža­lo­va­ných dos­pel k zá­ve­ru, že pred­met­né ko­na­nie nie je tres­tným či­nom z dô­vo­du ab­sen­cie ob­li­ga­tór­nych poj­mo­vých zna­kov tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry.

Pre mož­nosť kva­li­fi­ká­cie ur­či­té­ho ko­na­nia ako tres­tné­ho či­nu sa vy­ža­du­je, aby pá­cha­teľ svo­jim ko­na­ním napl­nil po for­mál­nej, ako aj ma­te­riál­nej strán­ke všet­ky poj­mo­vé zna­ky kon­krét­nej skut­ko­vej pod­sta­ty. Tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry sa do­pus­tí pá­cha­teľ, kto­rý v prí­čin­nej sú­vis­los­ti so svo­jim proti­práv­nym ko­na­ním spo­čí­va­jú­cim v pris­vo­je­ní si cu­dzej ve­ci, kto­rá mu bo­la zve­re­ná, spô­so­bí tres­tnop­ráv­ne re­le­vant­ný nás­le­dok, kto­rým je vznik ško­dy na ma­jet­ku poš­ko­de­né­ho. Pris­vo­je­ním si cu­dzej ve­ci sa pri­tom ro­zu­mie na­lo­že­nie so zve­re­nou ve­cou v roz­po­re s úče­lom, na kto­rý bo­la vec pos­kyt­nu­tá do dis­po­zí­cie a to ta­kým spô­so­bom, kto­rý ma­rí zá­klad­ný účel zve­re­nia.

            Ako už bo­lo vy­ššie zmie­ňo­va­né, v skut­ko­vej ve­te vý­ro­ko­vej čas­ti ob­ža­lo­by bo­lo ob­ža­lo­va­ným kla­de­né za vi­nu, že tí­to, ko­na­júc v po­zí­cii šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu (ob­ža­lo­va­ný K. B.) a v po­zí­cii spl­no­moc­nen­ca šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu (ob­ža­lo­va­ný T. W.) ve­rej­nej práv­nic­kej oso­by v Cir­kvi, Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, po­vin­ní ria­diť sa inter­ný­mi cir­kev­ný­mi pred­pis­mi, v roz­po­re s pod­mien­ka­mi sta­no­ve­ný­mi Ká­non­mi CIC 1983 a člán­ka­mi Kon­šti­tú­cie pre scu­dzo­va­nie ma­jet­ku, pod­pí­sa­li zmlu­vy o pre­vo­de neh­nu­teľ­nos­tí, kúp­ne zmlu­vy a da­ro­va­cie zmlu­vy s ku­pu­jú­ci­mi resp. ob­da­ro­va­ný­mi (jed­not­li­vé skut­ky sú bliž­šie špe­ci­fi­ko­va­né v bo­doch A/ 1), 2) a 3) a  B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9) a 19.10) ob­ža­lo­by), čím spô­so­bi­li poš­ko­de­né­mu Rá­du Pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov v bo­doch A/ 1), 2) a 3) ob­ža­lo­by ško­du vo vý­ške 10.211.177,44 Eur ( 307.621.931,56 Sk) a v bo­doch B/ 7), 24.4), 4), 5), 18.9), 25.5), 8), 9) a 19.10) ob­ža­lo­by ško­du vo vý­ške 378.224,94 Eur (11.394.404,54 Sk).

V pred­met­nom kon­texte sa žia­da v pr­vom ra­de zdô­raz­niť, že dot­knu­tý ma­je­tok, kto­rý bol scu­dze­ný, sa v roz­ho­du­jú­com ča­se na­chá­dzal vo vý­luč­nom vlas­tníc­tve práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, a te­da pred­met­ná práv­nic­ká oso­ba ne­bo­la iba správ­com cu­dzieho ma­jet­ku, t. j. ma­jet­ku ka­to­líc­kej cir­kvi. Z uve­de­né­ho po­tom vy­plý­va, že neh­nu­teľ­ný ma­je­tok, kto­rý bol pre­ve­de­ný na zá­kla­de scu­dzo­va­cích zmlúv bliž­šie špe­ci­fi­ko­va­ných v jed­not­li­vých bo­doch ob­ža­lo­by, ne­mož­no po­va­žo­vať za cu­dziu vec, kto­rá by bo­la v zmys­le § 130 ods. 3 Tr. zák. zve­re­ná práv­nic­kej oso­be Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, ako ani jej šta­tu­tár­ne­mu or­gá­nu, je­ho spl­no­moc­nen­co­vi, resp. ob­ža­lo­va­ným ako fy­zic­kým oso­bám.

V zmys­le § 123 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka bol vý­luč­ný vlas­tník dot­knu­tých neh­nu­teľ­nos­tí, práv­nic­ká oso­ba Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov v me­dziach zá­ko­na op­ráv­ne­ný pred­met svoj­ho vlas­tníc­tva dr­žať, uží­vať, po­ží­vať je­ho plo­dy a úžit­ky a nak­la­dať s ním, t. j. ho aj scu­dzo­vať pros­tred­níc­tvom na to op­ráv­ne­ných osôb, kto­rý­mi bo­li v roz­ho­du­jú­com ča­se prá­ve šta­tu­tár­ny or­gán práv­nic­kej oso­by - ob­ža­lo­va­ný K. B. a spl­no­moc­ne­nec šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by - ob­ža­lo­va­ný T. W..

Ako špe­cia­li­zo­va­ný súd v na­pad­nu­tom roz­sud­ku správ­ne po­dot­kol, ob­ža­lo­va­ní K. B. a T. W. nes­cu­dzi­li dot­knu­té neh­nu­teľ­nos­ti ako fy­zic­ké oso­by, ale v zmys­le us­ta­no­ve­ní Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka ko­na­li z po­zí­cie šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by (B.), resp. spl­no­moc­ne­né­ho zá­stup­cu šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by (W.) v me­dziach zá­ko­nom sta­no­ve­ných, resp. na zá­kla­de spl­no­moc­ne­nia ur­če­ných op­ráv­ne­ní scu­dzo­vať ma­je­tok práv­nic­kej oso­by, pri­čom scu­dzo­va­cie zmlu­vy špe­ci­fi­ko­va­né v ob­ža­lo­be bo­li uzav­re­té me­dzi zmluv­ný­mi stra­na­mi v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka. Ko­na­nie ob­ža­lo­va­ných je pre­to pot­reb­né po­su­dzo­vať ako ko­na­nie sa­mot­nej práv­nic­kej oso­by, kto­ré­ho reali­zá­ciou ne­doš­lo k pris­vo­je­niu si cu­dzej ve­ci v zmys­le § 213 ods. 1 Tr. zák. v spo­je­ní s § 130 ods. 4 Tr. zák.

Z vy­ššie špe­ci­fi­ko­va­ných dô­vo­dov ne­mal naj­vyš­ší súd po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti špe­cia­li­zo­va­ným sú­dom for­mu­lo­va­ných zá­ve­rov o ab­sen­cii napl­ne­nia zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 ods. 1 Tr. zák.

Naj­vyš­ší súd po­va­žo­val za pot­reb­né, s pri­hliad­nu­tím na jed­not­li­vé zna­ky ko­na­nia ob­ža­lo­va­ných vy­me­dze­né v ob­ža­lo­be, dôk­lad­nej­šie zvá­žiť tak­tiež even­tuál­nu mož­nosť práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­kov, ako tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku­pod­ľa § 237 Tr. zák.

Uve­de­nú otáz­ku neo­po­me­nul ani špe­cia­li­zo­va­ný súd, kto­rý jej ve­no­val vy­me­dze­ný pries­tor v zá­ve­re od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku. Špe­cia­li­zo­va­ný súd v tej­to sú­vis­los­ti kon­šta­to­val, že v pred­met­nom tres­tnom ko­na­ní ne­bo­lo do­ká­za­né, že by ob­ža­lo­va­ní v pos­ta­ve­ní šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by a spl­no­moc­nen­ca šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by po­ru­ši­li po­vin­nosť us­ta­no­ve­nú všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som, po­vin­nosť ulo­že­nú prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím sú­du, ako ani po­vin­nosť vy­plý­va­jú­cu zo zmlu­vy, re­le­van­tnej z hľa­dis­ka práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, opat­ro­vať a spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok.

V da­nom kon­texte je dô­le­ži­té pou­ká­zať na sku­toč­nosť, že trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pred­sta­vu­je ty­pic­kú blan­ke­to­vú skut­ko­vú pod­sta­tu, resp. skut­ko­vú pod­sta­tu s blan­ke­to­vou dis­po­zí­ciou, kto­rá via­že vznik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti na po­ru­še­nie ta­kej po­vin­nos­ti opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok, kto­rá bo­la pá­cha­te­ľo­vi ulo­že­ná všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som (te­da sa do­vo­lá­va mi­mot­res­tnej práv­nej úp­ra­vy a jej po­ru­še­ním pod­mie­ňu­je tres­tnú zod­po­ved­nosť), resp. prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím sú­du ale­bo vy­plý­va­jú­cu zo zmlu­vy.

S pri­hliad­nu­tím na konštruk­ciu skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku bo­lo pre­to prio­rit­ne ne­vyh­nut­né iden­ti­fi­ko­vať kon­krét­nu po­vin­nosť opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok, po­ru­še­nie kto­rej by even­tuál­ne sme­ro­va­lo k napl­ne­niu ob­jek­tív­nej strán­ky da­nej skut­ko­vej pod­sta­ty.

Vo všeo­bec­nos­ti mož­no kon­šta­to­vať, že po­vin­nosť opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok ma­jú oso­by, kto­ré sú po­vin­né spra­vo­vať zá­le­ži­tos­ti iných osôb, po­kiaľ je v tom za­hr­nu­tá aj po­vin­nosť sta­ros­tli­vos­ti o ich ma­je­tok ale­bo nak­la­da­nie s ním. Pred­met­ná po­vin­nosť ne­mu­sí byť vý­slov­ne naz­va­ná ako po­vin­nosť opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok. Pod­stat­né je, že jej ob­sa­hom je to, čo sa ro­zu­mie pod opat­ro­va­ním a sprá­vou cu­dzieho ma­jet­ku. Po­vin­nosť mô­že byť for­mu­lo­va­ná nap­rík­lad ako sta­ros­tli­vosť o ma­je­tok, sta­ros­tli­vosť riad­ne­ho hos­po­dá­ra, od­bor­ná sta­ros­tli­vosť, ná­le­ži­tá sta­ros­tli­vosť, atď. K po­ru­še­niu pred­met­nej po­vin­nos­ti re­le­van­tné­mu z hľa­dis­ka even­tuál­ne­ho napl­ne­nia zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák. do­chá­dza v prí­pa­de, ak oso­ba ko­ná v roz­po­re so všeo­bec­ným ale­bo kon­krét­nym vy­me­dze­ním ob­sa­hu ta­kej po­vin­nos­ti, čím spô­so­bí iné­mu ma­lú ško­du.

Pod­sta­tou tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 237 Tr. zák. je te­da ko­na­nie, kto­rým vznik­la ško­da na cu­dzom ma­jet­ku, bez oh­ľa­du na sku­toč­nosť, či sa pá­cha­teľ ale­bo niek­to iný obo­ha­til, resp. zís­kal inú vý­ho­du ale­bo nie. O vzni­ku ško­dy v in­ten­ciách napl­ne­nia zna­kov pred­met­né­ho zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na mož­no ho­vo­riť nap­rík­lad vte­dy, po­kiaľ pri dis­po­zí­cii so spra­vo­va­ným ale­bo opat­ro­va­ným ma­jet­kom pá­cha­teľ v dôs­led­ku po­ru­še­nia po­vin­nos­ti neobdr­žal za je­ho scu­dzenie zod­po­ve­da­jú­cu proti­hod­no­tu, kto­rú by bo­lo mož­né za da­ných okol­nos­tí zís­kať, te­da doš­lo k pre­da­ju spra­vo­va­né­ho ma­jet­ku za niž­šiu kúp­nu ce­nu, za akú by ho bo­lo mož­né reál­ne pre­dať, ale­bo bol reali­zo­va­ný bez­dô­vod­ný bez­plat­ný pre­vod ta­ké­ho­to ma­jet­ku, ho­ci by pri je­ho pre­da­ji bo­lo mož­né obdr­žať kúp­nu ce­nu.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku umož­ňu­je pos­ti­ho­vať prá­ve ko­na­nia spo­čí­va­jú­ce v od­čer­pá­va­ní ma­jet­ku práv­nic­kej oso­by (naj­mä pros­tred­níc­tvom von­kaj­ších zmluv­ných vzťa­hov) fy­zic­ký­mi oso­ba­mi s vý­kon­nou ale­bo pria­mou roz­ho­do­va­cou pô­sob­nos­ťou v jej rám­ci, te­da ko­na­nia vy­ka­zu­jú­ce ob­dob­né zna­ky, ako tie, kto­rých sa ma­li pod­ľa zne­nia ob­ža­lo­by do­pus­tiť ob­ža­lo­va­ní v pos­ta­ve­ní šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov (ob­ža­lo­va­ný B.) a spl­no­moc­ne­né­ho zá­stup­cu šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu me­no­va­nej práv­nic­kej oso­by (ob­ža­lo­va­ný W.).

Ako už bo­lo načr­tnu­té, ne­vyh­nut­nou pod­mien­kou pre vy­vo­de­nie tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie zmie­ňo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu je jed­nak exis­ten­cia po­vin­nos­tio­pat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok, v spo­je­ní s ko­na­ním pá­cha­te­ľa, kto­rým tú­to po­vin­nosť po­ru­ší a tým spô­so­bí ma­lú ško­du.

Ap­li­ku­júc vy­ššie pre­zen­to­va­né na pre­jed­ná­va­ný prí­pad naj­vyš­ší súd uvá­dza, že z ob­sa­hu ob­ža­lo­by jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že po­vin­nos­ti, kto­rých po­ru­še­nie pri scu­dzo­va­ní ma­jet­ku tzv. ve­rej­nej práv­nic­kej oso­by v cir­kvi - Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov, bo­lo ob­ža­lo­va­ným kla­de­né za vi­nu („po­vin­nosť pl­niť svo­je úlo­hy so sta­ros­tli­vos­ťou dob­ré­ho hos­po­dá­ra, do­ze­rať, aby ma­jet­ky zve­re­né do ich sta­ros­tli­vos­ti ni­ja­kým spô­so­bom nes­tra­ti­li a neutr­pe­li ško­du.....“), ne­na­chá­dza­jú svoj zá­kon­ný rá­mec pod­ľa prá­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky v žiad­nom všeo­bec­ne zá­väz­nom práv­nom pred­pi­se. Tie­to sú za­kot­ve­né vý­luč­ne v cir­kev­ných pred­pi­soch a inter­ných nor­mách ka­to­líc­kej cir­kvi, kto­ré net­vo­ria sú­časť práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky a nie sú vy­nú­ti­teľ­né štát­nou mo­cou.

Je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že naj­vyš­ší súd nad rá­mec po­vin­nos­tí, kto­ré bo­li ob­ža­lo­va­ným sta­no­ve­né inter­ný­mi cir­kev­ný­mi pred­pis­mi nei­den­ti­fi­ko­val, zoh­ľad­ňu­júc špe­ci­fic­ké pos­ta­ve­nie práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stva Ja­sov, v me­ne kto­rej ob­ža­lo­va­ní ko­na­li, exis­ten­ciu všeo­bec­nej práv­nej po­vin­nos­ti, vy­plý­va­jú­cej zo všeo­bec­ne zá­väz­né­ho pred­pi­su, zmlu­vy ale­bo prá­vop­lat­né­ho roz­hod­nu­tia sú­du, kto­rá by ob­ža­lo­va­ným pri­ka­zo­va­la, resp. ich za­vä­zo­va­la pos­tu­po­vať ur­či­tým špe­ci­fi­ko­va­ným spô­so­bom pri nak­la­da­ním s ma­jet­kom da­nej práv­nic­kej oso­by.

Po­vin­nosť opat­ro­vať ale­bo spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok v da­nom prí­pa­de ne­mož­no od­vo­diť ani zo všeo­bec­nej práv­nej úp­ra­vy práv­nic­kých osôb, ob­siah­nu­tej v Ob­čian­skom zá­kon­ní­ku, keď­že tá­to ani rám­co­vo neup­ra­vu­je ta­ké­to po­vin­nos­ti čle­nov or­gá­nov práv­nic­kej oso­by, na roz­diel od práv­nej úp­ra­vy ob­siah­nu­tej v čes­kom Ob­čan­skom­zá­ko­ní­ku (zá­kon č. 89/2012 Sb. Ob­čan­ský­zá­ko­ník), kto­rý v us­ta­no­ve­ní  §159 ods. 1 expli­cit­ne sta­no­vu­je „Kdopřij­me­fun­kci čle­na vo­le­né­ho or­gá­nu, za­va­zu­je­se, že ji bu­de vy­ko­ná­vat s nez­byt­nou­loa­ja­li­tou i s potřeb­ný­miz­na­los­tmi a peč­li­vos­tí. Má se za to, že jed­ná ned­ba­le, kdo­ne­ní­té­to­pé­čeřád­né­ho­hos­po­dářes­cho­pen, ač to mu­sel zjis­titpřipřije­tí­fun­kce ne­bo přije­jím vý­ko­nu, a ne­vy­vo­dí z to­ho pro se­be důsled­ky.“

Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ným ne­bo­la po­vin­nosť spra­vo­vať ale­bo opat­ro­vať cu­dzí ma­je­tok, kon­krét­ne neh­nu­teľ­nos­ti vo vlas­tníc­tve Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stva Ja­sov, ulo­že­ná spô­so­bom pred­pok­la­da­ným v skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 Tr. zák., t. j. všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som, zmlu­vou ani prá­vop­lat­ným roz­hod­nu­tím sú­du, zoh­ľad­niac nep­rí­pus­tnosť exten­zív­ne­ho vý­kla­du Tres­tné­ho zá­ko­na a pou­ži­tia ana­ló­gie v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho, naj­vyš­ší súd dos­pel k zá­ve­ru, že v da­nom prí­pa­de ne­mož­no kon­šta­to­vať napl­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu. Na­mie­ta­né po­ru­še­nie po­vin­nos­tí vy­plý­va­jú­cich vý­luč­ne z cir­kev­ných pred­pi­sov, je v da­nom prí­pa­de (ref­lek­tu­júc na ak­tuál­nu práv­nu úp­ra­vu) pre súd práv­ne ire­le­van­tné.

Naj­vyš­ší súd po­va­žu­je na tom­to mies­te za pot­reb­né zdô­raz­niť, že vy­ššie pre­zen­to­va­ný­mi zá­ver­mi ni­ja­kým spô­so­bom nes­po­chyb­ňu­je op­ráv­ne­nie ka­to­líc­kej cir­kvi spra­vo­vať svo­je vnú­tor­né zá­le­ži­tos­ti a v rám­ci to­ho za­vä­zo­vať prís­luš­ní­kov cir­kvi k pl­ne­niu po­vin­nos­tí sta­no­ve­ných inter­ný­mi pred­pis­mi cir­kvi, av­šak zá­ro­veň do­dá­va, že vy­nu­co­va­nie pl­ne­nia ta­kých­to po­vin­nos­tí, kto­ré sú sta­no­ve­né vý­luč­ne cir­kev­ný­mi pred­pis­mi a to nie­len v sú­vis­los­ti s otáz­kou scu­dzo­va­nia cir­kev­né­ho ma­jet­ku, ho­ci tie­to ni­ja­kým spô­so­bom neod­po­ru­jú práv­ne­mu po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ne­mož­no reali­zo­vať pros­tred­níc­tvom štát­nej mo­ci.

Naj­vyš­ší súd sa v pl­nom roz­sa­hu sto­tož­ňu­je s ar­gu­men­tá­ciou špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du, ob­siah­nu­tou v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, v zmys­le kto­rej ma­la práv­nic­ká oso­ba Rád pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov prá­vo dot­knu­tý neh­nu­teľ­ný ma­je­tok scu­dziť, reš­pek­tu­júc vý­luč­ne pod­mien­ky us­ta­no­ve­né práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky, t. j. aj bez spl­ne­nia pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných ká­no­nic­kým prá­vom a inter­ný­mi cir­kev­ný­mi pred­pis­mi, na­koľ­ko tie­to net­vo­ria sú­časť práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, nie sú všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som a nie sú vy­nú­ti­teľ­né štát­nou mo­cou. Ob­dob­ný zá­ver pla­tí aj vo vzťa­hu k otáz­ke spl­no­moc­ne­nia inej oso­by šta­tu­tár­nym or­gá­nom práv­nic­kej oso­by Rá­du pre­monštrá­tov - Opát­stvo Ja­sov na ko­na­nie v me­ne tej­to práv­nic­kej oso­by, ke­dy pos­ta­ču­je, aby ta­ké­to spl­no­moc­ne­nie bo­lo ude­le­né v sú­la­de spod­mien­ka­mi us­ta­no­ve­ný­mi práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky (prís­luš­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka).

Ne­dodr­ža­nie us­ta­no­ve­ní ká­no­nic­ké­ho prá­va a inter­ných cir­kev­ných no­riem pri scu­dzo­va­ní hnu­teľ­ných i neh­nu­teľ­ných hmot­ných ve­cí i neh­mot­ných ve­cí pa­tria­cich do vlas­tníc­tva cir­kev­nej práv­nic­kej oso­by šta­tu­tár­nym or­gá­nom tej­to práv­nic­kej oso­by ale­bo je­ho spl­no­moc­nen­com na to pí­som­ne spl­no­moc­ne­ným v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre­to bez ďal­šie­ho nie je mož­né po­va­žo­vať za trest­ný čin s pou­ka­zom na čl. 49 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a § 8 Tr. zák.

Naj­vyš­ší súd zá­ro­veň uvá­dza, že mu nie je zná­me, že by v rám­ci je­ho roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti, resp. roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti ús­tav­né­ho sú­du, prí­pad­ne všeo­bec­ných sú­dov niž­šie­ho stup­ňa bo­la v mi­nu­los­ti rie­še­ná práv­na otáz­ka tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti prís­luš­ní­kov cir­kvi v sú­vis­los­ti s po­ru­še­ním pred­pi­sov cir­kev­né­ho prá­va.

Ako špe­cia­li­zo­va­ný súd správ­ne pou­ká­zal, sa­mot­nej prob­le­ma­ti­ke pos­ta­ve­nia ká­no­nic­ké­ho prá­va v práv­nom po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, resp. je­ho vzťa­hu k práv­ne­mu po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky ve­no­val po­zor­nosť Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ús­tav­ný súd“) v ná­le­ze z 31. ja­nuá­ra 2001, sp. zn. III. 64/2000, pri­čom vy­chá­dzal zo zá­klad­nej té­zy, že sú­dy v Slo­ven­skej re­pub­li­ke sú po­vin­né roz­ho­do­vať na zá­kla­de ap­li­ká­cie no­riem tvo­ria­cich sú­časť práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo no­riem, kto­rých pou­ži­tie ten­to práv­ny po­ria­dok zvlášť umož­ňu­je. Pod­ľa čl. 144 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky sú sud­co­via pri roz­ho­do­va­ní via­za­ní iba zá­ko­nom, čo je pod­ľa ná­zo­ru ús­tav­né­ho sú­du pot­reb­né chá­pať tak, že nie sú via­za­ní nie­len po­dzá­kon­ný­mi nor­ma­mi, ale ani nor­ma­mi, kto­ré nie sú sú­čas­ťou práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, a ten­to ani ich pou­ži­tie zvlášť neu­mož­ňu­je, te­da nie sú via­za­ní ani ká­no­nic­kým prá­vom.

Pri­pus­te­nie ap­li­ká­cie no­riem, kto­ré nie sú sú­čas­ťou práv­ne­ho po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky v po­do­be vnú­tor­ných pred­pi­sov cir­kvi by zna­me­na­lo ak­cep­tá­ciu pred­nos­ti ká­no­nic­ké­ho prá­va pred práv­nym po­riad­kom Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Na zá­kla­de vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí dos­pel naj­vyš­ší súd k ob­dob­né­mu zá­ve­ru, ako špe­cia­li­zo­va­ný súd, a to, že v pre­jed­ná­va­nej ve­ci nie je mož­né zis­te­ný skut­ko­vý stav sub­su­mo­vať pod žiad­ne us­ta­no­ve­nie oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na, a te­da kon­šta­to­vať napl­ne­nie zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu. Z da­né­ho dô­vo­du, po­va­žu­júc roz­hod­nu­tie špe­cia­li­zo­va­né­ho sú­du za správ­ne a sú­lad­né so zá­ko­nom, naj­vyš­ší súd od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 319 Tr. por. ako ne­dô­vod­né za­mie­tol.

 

Pou­če­nie:Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu op­rav­ný pros­trie­dok nie je prí­pust­ný.

 

 

JUDr. Pe­ter Ha­ta­la, v. r.

pred­se­da se­ná­tu


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia