Posudzovanie premlčania trestného stíhania pri zmene právnej kvalifikácie stíhaného skutku

Publikované: 23. 02. 2021, čítané: 2332 krát
 

 

Práv­ne ve­ty (ná­lez Ústav­né­ho sú­du ČR sp. zn. II. ÚS 4071/2019 zo dňa 14.10.2020):

I. Po­kiaľ súd dos­pe­je k zá­ve­ru, že ža­lo­va­ný sku­tok je tres­tným či­nom s mier­nej­šou tres­tnou sadz­bou od­ňa­tia slo­bo­dy v po­rov­na­ní s tres­tným či­nom, pre kto­rý bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie a ve­de­né tres­tné stí­ha­nie a tá­to zme­ne­ná práv­na kva­li­fi­ká­cia sa pre­miet­ne aj do inej (krat­šej) preml­ča­cej do­by či­nu, po­tom sa mu­sí za­obe­rať tiež otáz­kou preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia vo vzťa­hu k tej­to mier­nej­šej práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku. Je te­da po­vin­ný po­sú­diť nap­rík­lad okol­nosť, či doš­lo k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia eš­te v tej­to krat­šej preml­ča­cej do­be.

II. Ob­ža­lo­va­né­mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie zo spá­chania zlo­či­nu po­ru­šo­va­nia zá­ka­zu kon­ku­ren­cie pod­ľa § 244 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v sú­be­hu s pre­či­nom zneu­ží­va­nia in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku pod­ľa § 265 ods. 2 Tr. zák., av­šak uz­na­ný vin­ným bol za spá­chanie tres­tné­ho či­nu zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 Tr. zák. a pre­to je pod­stat­ným ply­nu­tie preml­ča­cej do­by len vo vzťa­hu k to­mu­to tres­tné­mu či­nu. 

 

sp.zn. 2To/36/2020   

                                                             U Z N E S E N I E

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Pet­ra Šam­ka a sud­cov JUDr. Mag­da­lé­ny Bla­žo­vej a JUDr. Da­ni­ci Ve­se­lov­skej, v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu Ing. P Š, stí­ha­né­ho pre pre­čin zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II sp. zn. 1T/130/2017 zo dňa 23.01.2020, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 16.sep­tem­bra 2020 tak­to

r o z h o d o l :

I. Pod­ľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II  sp. zn. 1T/130/2017 zo dňa 23.01.2020 v ce­lom roz­sa­hu.

II. Pod­ľa § 320 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa

                                                               za­sta­vu­je

tres­tné stí­ha­nie ve­de­né pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu

Ing. P Š – nar. .....

kto­rý je tres­tne stí­ha­ný pre pre­čin zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

ako ko­na­teľ ob­chod­nej spo­loč­nos­ti P, s. r. o.,  IČO: ..., s vte­daj­ším síd­lom .... (ďa­lej iba „P“), pred­me­tom čin­nos­ti kto­rej bo­lo ok­rem iné­ho pro­jek­to­va­nie, in­šta­lo­va­nie,  re­ví­zie a op­ra­vy pre­nos­ných ha­sia­cich prís­tro­jov, sta­bil­ných a po­los­ta­bil­ných ha­sia­cich za­ria­de­ní, v roz­po­re s je­ho po­vin­nos­ťa­mi vy­ko­ná­vať pô­sob­nosť ko­na­te­ľa s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou a v sú­la­de so zá­uj­ma­mi tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, za­lo­žil ob­chod­nú spo­loč­nosť  P B s. r. o.,  IČO: ...., s vte­daj­ším síd­lom ...... ( ďa­lej iba „P B“), pri­čom pred­me­tom čin­nos­ti tej­to ob­chod­nej spo­loč­nos­ti bo­lo ok­rem iné­ho pro­jek­to­va­nie, in­šta­lo­va­nie, re­ví­zie a op­ra­vy pre­nos­ných ha­sia­cich prís­tro­jov, sta­bil­ných a po­los­ta­bil­ných ha­sia­cich za­ria­de­ní, te­da za­lo­žil ob­chod­nú spo­loč­nosť s tak­mer to­tož­ným a za­me­ni­teľ­ným ob­chod­ným me­nom a zhod­ným pred­me­tom pod­ni­ka­nia, v kto­rej bol v  ob­do­bí od 30.05.2008 do 04.07.2008 je­di­ným ko­na­te­ľom a spo­loč­ní­kom  s dá­tu­mom zá­pi­su spo­loč­nos­ti do ob­chod­né­ho re­gis­tra 30.05.2008, pri­čom ob­ža­lo­va­ný v prie­be­hu me­sia­cov máj až júl 2008: 

a) ako ko­na­teľ spo­loč­nos­ti P ozná­mil zá­kaz­ní­kom tej­to spo­loč­nos­ti, napr. S e, a. s., N b S, SHMÚ, S p, a. s. (ďa­lej len zá­kaz­ní­ci), že spo­loč­nosť P obdr­ža­la Upo­ve­do­me­nie o za­ča­tí exekú­cie a Upo­ve­do­me­nie o spô­so­be  vy­ko­na­nia exekú­cie a z to­ho dô­vo­du spo­loč­nosť P nie je ďa­lej schop­ná pl­niť zá­väz­ky vy­plý­va­jú­ce zo vzá­jom­ných zmluv­ných vzťa­hov,

b) na pod­net ob­ža­lo­va­né­ho preš­li všet­ci za­mes­tnan­ci s od­bor­nou spô­so­bi­los­ťou spo­loč­nos­ti P, vy­ko­ná­va­jú­ci zmluv­né, pro­jek­čné, in­šta­lač­né, kon­trol­né a servisn­é čin­nos­ti na po­žiar­no­tech­nic­kých za­ria­de­niach ASHZ KD 200/FM200 25 bar  pra­co­vať  do spo­loč­nos­ti P B a te­da vstú­pi­li do tr­va­lé­ho pra­cov­né­ho po­me­ru s tou­to spo­loč­nos­ťou, čo ob­ža­lo­va­ný ako ko­na­teľ spo­loč­nos­ti P B aj ozná­mil zá­kaz­ní­kom spo­loč­nos­ti  P,

c) ako ko­na­teľ spo­loč­nos­ti P B ozná­mil zá­kaz­ní­kom spo­loč­nos­ti P, že spo­loč­nosť P B je od 15.05.2008 na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky exklu­zív­nym zmluv­ným  pre­daj­com  vý­rob­cu po­žiar­no­tech­nic­kých za­ria­de­niach ASHZ KD 200/FM200 25 bar, na­koľ­ko iba spo­loč­nosť P B vlas­tní dok­lad od vý­rob­cu uve­de­né­ho  za­ria­de­nia  o exklu­zív­nom za­stú­pe­ní na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ako aj dok­la­dy o od­bor­nej spô­so­bi­los­ti na vy­ko­ná­va­nie pro­jek­čnej, in­šta­lač­nej, kon­trol­nej a servisn­ej  čin­nos­ti na po­žiar­no­tech­nic­ké za­ria­de­nia ASHZ KD 200/FM200 25 bar, čo sa však ne­zak­la­da­lo na prav­de, na­koľ­ko me­dzi spo­loč­nos­ťou P B a   K B und E neexis­to­val žia­den ob­chod­ný vzťah a ob­ža­lo­va­ný uve­de­né dok­la­dy zís­kal od spo­loč­nos­ti K B und E vy­uži­tím omy­lu spô­so­be­né­ho zá­me­nou ob­chod­ných náz­vov spo­loč­nos­tí P a  P B,

d)  ob­ža­lo­va­ný ozná­mil zá­kaz­ní­kom spo­loč­nos­ti P, že spo­loč­nosť  P B je prip­ra­ve­ná pl­niť zá­väz­ky (kon­trol­né a servisn­é čin­nos­ti) spo­loč­nos­ti P za rov­na­kých pod­mie­nok ako bo­li pos­ky­to­va­né tou­to spo­loč­nos­ťou, na zá­kla­de čo­ho spo­loč­nosť P B vy­ko­ná­va­la a nes­kôr pod ob­chod­ným me­nom U s. r. o., IČO: ...., so síd­lom ....,   kon­tro­lu a servis po­žiar­no­tech­nic­kých za­ria­de­ní, sta­bil­ných ha­sia­cich za­ria­de­ní, aj u  pô­vod­ných zá­kaz­ní­kov spo­loč­nos­ti  P,

čím ob­ža­lo­va­ný ko­nal v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 44 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), písm. d), písm. f) zá­ko­na č. 513/1991 Zb.  Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, kto­ré v pod­ni­ka­teľ­skej sfé­re za­ka­zu­jú ko­na­nie v roz­po­re s dob­rý­mi mrav­mi sú­ťa­že, kto­ré je spô­so­bi­lé pri­vo­diť uj­mu iným sú­ťa­ži­te­ľom ale­bo spot­re­bi­te­ľom s tým, že ob­ža­lo­va­ný vy­užil klam­li­vé ozna­čo­va­nie slu­žieb, vy­vo­lá­va­nie ne­bez­pe­čen­stva zá­me­ny ( tak­mer to­tož­ný ná­zov ob­chod­nej spo­loč­nos­ti ), pa­ra­zi­to­va­nie na po­ves­ti pod­ni­ku ( vy­uží­va­nie dob­rej po­ves­ti ob­chod­nej spo­loč­nos­ti P vo svoj pros­pech) a zľah­čo­va­nie ( uvá­dzanie nep­rav­di­vých úda­jov o po­me­roch v spo­loč­nos­ti P), v dôs­led­ku čo­ho oh­ro­zil bež­nú pod­ni­ka­teľ­skú čin­nosť, roz­voj, hos­po­dár­ske vý­sled­ky a dob­ré me­no ob­chod­nej spo­loč­nos­ti P,

pre­to­že tres­tné stí­ha­nie ne­mož­no za­čať a ak už bo­lo za­ča­té ne­mož­no v ňom pok­ra­čo­vať a mu­sí byť za­sta­ve­né, ak je tres­tné stí­ha­nie preml­ča­né.          

      O d ô v o d n e n i e

            Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II sp. zn. 1T/130/2017 zo dňa 23.01.2020 bol ob­ža­lo­va­ný Ing. P Š uz­na­ný vin­ným zo spá­chania pre­či­nu zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

Za to mu bol pod­ľa § 250 ods. 1 Tr. zák. s pou­ži­tím § 38 ods. 2, § 36 písm. j) Tr. zák. ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 1 (je­den) rok. Pod­ľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. bol ob­ža­lo­va­né­mu vý­kon tres­tu pod­mie­neč­ne od­lo­že­ný na skú­šob­nú do­bu v tr­va­ní 2 ro­ky. Pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd ob­ža­lo­va­né­mu ulo­žil aj trest zá­ka­zu čin­nos­ti vy­ko­ná­vať fun­kciu šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, čle­na do­zor­nej ra­dy, pro­ku­ris­tu ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a druž­stva na do­bu 3 ro­ky.

Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal v zá­kon­nej le­ho­te od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­ný Ing. P Š, kto­ré od­ôvod­nil pí­som­ným po­da­ním pros­tred­níc­tvom svoj­ho ob­haj­cu tak, že bol od­sú­de­ný za trest­ný čin, kto­ré­ho ob­jek­tom je ochra­na riad­ne­ho prie­be­hu hos­po­dár­skej sú­ťa­že v tr­ho­vom hos­po­dár­stve. Súd vy­chá­dza z to­ho, že ob­ža­lo­va­ný pod­ni­kal v roz­po­re s dob­rý­mi mrav­mi sú­ťa­že a že pri­vo­dil uj­mu iné­mu sú­ťa­ži­te­ľo­vi a po­dob­ne. Nie je mož­né súh­la­siť s vy­hod­no­te­ním za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov sú­dom s tým, že je ne­po­chyb­né, že ob­ža­lo­va­ný poš­ko­dil dob­rú po­vesť sú­ťa­ži­te­ľa. Súd nev­zal do úva­hy, že ko­na­nie, kto­ré je v roz­po­re so zá­ko­nom up­ra­vu­jú­cim hos­po­dár­sku sú­ťaž je oh­ro­zo­va­cím de­lik­tom, pri kto­rom sta­čí oh­ro­ze­nie cho­du ale­bo roz­vo­ja pod­ni­ku sú­ťa­ži­te­ľa. Je pre­to pries­tor na otáz­ku, ako mo­hol oh­ro­ziť spo­loč­nosť P, keď je do­ká­za­né, čo vy­plý­va ja zo spi­su, kto­rý je ve­de­ný na Kraj­skom sú­de v Bra­tis­la­ve sp. zn. ... zo dňa ...., že spo­loč­nosť P ma­la po­vin­nosť za­pla­tiť 25.000.000 Sk spo­lu so 17% úro­kom z omeš­ka­nia na to zá­kla­de zmlu­vy o di­elo zo dňa 10.09.1998. Tá­to su­ma bo­la nie­len zá­väz­kom, ale tvo­ri­la aj exekuč­ný ti­tul a spo­loč­nosť P bo­la v pos­ta­ve­ní po­vin­né­ho. Vý­ška exekuč­né­ho ti­tu­lu a úrok z omeš­ka­nia ani v teo­re­tic­kej ro­vi­ne tej­to spo­loč­nos­ti neu­mož­ni­li us­po­ko­jiť op­ráv­ne­né­ho a pok­ra­čo­vať v pô­vod­nom pred­me­te čin­nos­ti. Žia­dal, aby tie­to dok­la­dy bo­li vy­žia­da­né z kraj­ské­ho sú­du, na­koľ­ko by z nich bo­lo mož­né os­ved­čiť vý­šku dl­hu a od­sta­ve­nie úč­tov spo­loč­nos­ti. Ne­mô­že te­da za to, že spo­loč­nosť sa dos­ta­la do si­tuácie, že ne­moh­la pl­niť svo­je zmluv­né zá­väz­ky, pri­čom ob­rov­ská in­sol­ven­cia spo­loč­nos­ti bo­la sku­toč­ným dô­vo­dom jej zá­ni­ku a nie ne­ka­lo­sú­ťaž­né ak­ti­vi­ty. To, že spo­loč­nosť ne­moh­la pl­niť svo­je zmluv­né zá­väz­ky do­ka­zu­je aj sku­toč­nosť, že z tej­to spo­loč­nos­ti od­iš­li aj jej za­mes­tnan­ci. Od­chod za­mes­tnan­cov bol spô­so­be­ný len je­di­nou sku­toč­nos­ťou a to ab­sen­ciou pros­tried­kov na mzdy. Tak­tiež ne­bo­lo mož­né pla­tiť od­vo­dy, da­ne z príj­mov a ná­ro­ky na pos­kyt­nu­tie stra­vy. Pou­ka­zu­je aj na vý­po­veď sved­ka B S, kto­rý pra­co­val v N b S ako ve­dú­ci od­de­le­nia sprá­vy a pre­vádz­ky, kto­rý mal na sta­ros­ti väč­ši­nu tech­no­lo­gic­kých za­ria­de­ní. Ten­to sve­dok potvr­dil, že spo­loč­nosť P bo­la do­dá­va­te­ľom ban­ky, pri­čom ban­ka prev­za­la ozná­me­nie o za­ča­tí exekuč­né­ho ko­na­nia vo­či spo­loč­nos­ti. V sta­no­vis­ku práv­ne­ho od­de­le­nia ban­ky bo­lo uve­de­né, že je pot­reb­né ukon­čiť zmlu­vu a rie­šiť si­tuáciu. Sve­dok potvr­dil, že ho ob­ža­lo­va­ný in­for­mo­val o vy­tvá­ra­ní no­vej spo­loč­nos­ti P B, kto­rá bu­de čin­nos­ti za­bez­pe­čo­vať. Je ná­zo­ru, že z do­ka­zo­va­nia vy­plý­va, že k zá­ni­ku cho­du spo­loč­nos­ti P doš­lo z úpl­ne iné­ho dô­vo­du, kto­rý nes­pô­so­bil ob­ža­lo­va­ný, pre­to­že ne­zod­po­ve­dal za dlh a in­sol­ven­ciu tej­to spo­loč­nos­ti, kto­rá neu­mož­ni­la pl­niť jej zá­ko­nom sta­no­ve­né po­vin­nos­ti a zmluv­né zá­väz­ky. Navr­hol, aby kraj­ský súd vec vrá­til sú­du pr­vé­ho stup­ňa na no­vé ko­na­nie a roz­hod­nu­tie a na dopl­ne­nie spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ve­de­né­ho na Kraj­skom sú­de pod sp. zn. ...., prí­pad­ne, aby kraj­ský súd ho po dopl­ne­ní do­ka­zo­va­nia sám spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­dil.

Na ve­rej­nom za­sad­nu­tí od­vo­la­cie­ho sú­du ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ný neoh­ro­zil poš­ko­de­nú spo­loč­nosť, na­koľ­ko tá sa fak­tic­ky zni­či­la sa­ma tým, že preh­ra­la súd­ny spor o 25 mi­lió­nov SK. Ak by aj ob­ža­lo­va­ný napl­nil for­mál­ne zna­ky tres­tné­ho či­nu zo spá­chania kto­ré­ho bol uz­na­ný vin­ným, tak nie je mož­né pre­hliad­nuť spo­lo­čen­ský vý­znam čin­nos­ti klien­ta, kto­rý za­bez­pe­čo­val proti­po­žiar­nu ochra­nu NBS a iným klien­tom. Navr­hol, aby kraj­ský súd zru­šil na­pad­nu­tý roz­su­dok a ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­dil.

Pro­ku­rá­tor­ka kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry uvied­la, že roz­su­dok sú­du pr­vé­ho stup­ňa po­va­žu­je za správ­ny a zá­kon­ný a pre­to navrh­la od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho za­miet­nuť ako ne­dô­vod­né.

Ob­ža­lo­va­ný uvie­dol, že sa pridr­žia­va zá­ve­reč­né­ho návr­hu a sta­no­vis­ka svoj­ho ob­haj­cu a v ce­lej ve­ci sa cí­ti byť ne­vin­ným.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­teľ­ka po­da­la od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo a zis­til, že od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho je čias­toč­ne dô­vod­né.

Pod­ľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. od­vo­la­cí súd na­pad­nu­tý roz­su­dok zru­ší a tres­tné stí­ha­nie za­sta­ví, ak zis­tí, že je tu niek­to­rá z okol­nos­tí, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia sú­dom pr­vé­ho stup­ňa pod­ľa § 281 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Od­vo­la­cí súd kon­šta­tu­je, že v ko­na­ní pred ok­res­ným sú­dom ako sú­dom pr­vé­ho stup­ňa ne­doš­lo k žiad­nym ta­kým chy­bám (vo vzťa­hu k skut­ko­vým zis­te­niam a práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku), kto­ré by moh­li mať vplyv na ob­jas­ne­nie skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci, pri­čom na hlav­nom po­jed­ná­va­ní bo­li vy­ko­na­né všet­ky dos­tup­né a pot­reb­né dô­ka­zy ne­vyh­nut­né pre spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie sú­du a súd pr­vé­ho stup­ňa vy­ko­na­né dô­ka­zy správ­ne a lo­gic­ky vy­hod­no­til a to spô­so­bom zod­po­ve­da­jú­cim us­ta­no­ve­niu § 2 ods. 12 Tr. por.

Od­vo­la­cí súd kon­šta­tu­je, že z do­ka­zo­va­nia vy­ko­na­né­ho na hlav­nom po­jed­ná­va­ní (z vý­pi­sov z ob­chod­né­ho re­gis­tra ako aj z vý­po­ve­dí ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­né­ho) ne­po­chyb­ne vy­plý­va (a to ani ne­bo­lo me­dzi stra­na­mi spor­né), že ob­ža­lo­va­ný Ing. P Š (ďa­lej len ob­ža­lo­va­ný) bol v ča­se uve­de­nom v ob­ža­lo­be ko­na­te­ľom spo­loč­nos­ti P s.r.o. (ďa­lej len poš­ko­de­ná spo­loč­nosť), pri­čom zá­ro­veň za­lo­žil inú ob­chod­nú spo­loč­nosť pod náz­vom P B s.r.o. s tým, že pred­me­tom čin­nos­ti obid­voch tých­to ob­chod­ných spo­loč­nos­tí bo­lo, ok­rem iné­ho, aj pro­jek­to­va­nie, in­šta­lo­va­nie, re­ví­zie a op­ra­vy pre­nos­ných ha­sia­cich prís­tro­jov, sta­bil­ných a po­los­ta­bil­ných ha­sia­cich za­ria­de­ní. 

Rov­na­ko tak z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­po­chyb­ne vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný po za­lo­že­ní tej­to no­vej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti s rov­na­kým pred­me­tom pod­ni­ka­nia ako ma­la poš­ko­de­ná spo­loč­nosť, za­slal klien­tom poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti lis­ty, v kto­rých ich in­for­mo­val, že vo­či poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti je ve­de­né exekuč­né ko­na­nie a že si pre­to spo­loč­nosť ne­mô­že pl­niť svo­je zá­väz­ky vy­plý­va­jú­ce z uzat­vo­re­ných zmlúv, pri­čom ich tak­tiež in­for­mo­val, že služ­by bu­de pos­ky­to­vať no­vá spo­loč­nosť a to spo­loč­nosť P B s.r.o., do kto­rej ma­li prejsť aj za­mes­tnan­ci poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti. Z od­po­ve­dí jed­not­li­vých klien­tov poš­ko­de­ných spo­loč­nos­tí (nap­rík­lad Ž S r, N b S, S p, S, S e) mož­no ne­po­chyb­ne vy­vo­diť, že spolu­prá­cu s poš­ko­de­nou spo­loč­nos­ťou ukon­či­li prá­ve v dôs­led­ku za­sla­nia toh­to ozna­mu a no­vú spolu­prá­cu za­ča­li s no­vou spo­loč­nos­ťou P B s.r.o. 

V tom­to sme­re tre­ba pou­ká­zať aj na sku­toč­nosť, že kým v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti bol ob­ža­lo­va­ný iba ko­na­te­ľom, na­koľ­ko v ča­se spá­chania skut­ku bol je­di­ným spo­loč­ní­kom Ing. M L, v no­vo­za­lo­že­nej spo­loč­nos­ti P B s.r.o. už bol ob­ža­lo­va­ný nie­len ko­na­te­ľom (spo­loč­ne so svo­jim syn­om), ale aj spo­loč­ní­kom (spo­loč­ne so svo­jim syn­om). Ob­ža­lo­va­ný tak fak­tic­ky v prie­be­hu nie­koľ­kých me­sia­cov ro­ku 2008 prip­ra­vil svo­jim ko­na­ním poš­ko­de­nú spo­loč­nosť o všet­kých jej za­mes­tnan­cov ako aj o pod­stat­né por­tfó­lio jej klien­tov, pri­čom tak za­mes­tnan­cov ako aj zá­kaz­ní­kov poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti „pre­tia­hol“ do „svo­jej“ no­vo­za­lo­že­nej ob­chod­nej spo­loč­nos­ti a tak sa fak­tic­ky zba­vil spo­loč­ní­ka v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti ako aj hroz­by ve­de­nia exekú­cie na bu­dú­ce príj­my poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti. Poš­ko­de­ná spo­loč­nosť tým­to ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho (v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ním) bo­la prip­ra­ve­ná o pod­stat­ný zdroj svo­jich príj­mov ako aj o za­mes­tnan­cov, kto­rí na vý­kon svoj­ho za­mes­tna­nia pot­re­bo­va­li ne­vyh­nut­né špe­ci­fic­ké op­ráv­ne­nia.

Ob­ža­lo­va­ný te­da tým­to svo­jím ko­na­ním cel­kom zjav­ne nep­rí­pus­tným spô­so­bom za­sia­hol do hos­po­dár­skej sú­ťa­že, kon­krét­ne do ob­chod­nej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti tak, že zneu­žil svo­je ko­na­teľ­ské op­ráv­ne­nie v poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, pri­čom ko­nal s cie­ľom preb­rať za­mes­tnan­cov a klien­tov do ním no­vo­za­lo­že­nej spo­loč­nos­ti, čo sa mu aj po­da­ri­lo, a tak na úkor poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti do­siah­nuť hos­po­dár­sky pros­pech.

Súd pr­vé­ho stup­ňa pre­to správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­val to­to ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho ako pre­čin zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na­koľ­ko ta­ké­to ko­na­nie je evi­den­tne ne­ka­lou sú­ťa­žou v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 44 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka. V tom­to sme­re je nut­né zdô­raz­niť, že ob­ža­lo­va­ný za­lo­že­ním spo­loč­nos­ti P B vy­vo­lal ne­bez­pe­čen­stvo zá­me­ny s náz­vom poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti (P), nás­led­ne pa­ra­zi­to­val na dob­rej po­ves­ti poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, čím sa ro­zu­mie aj ko­na­nie, kto­ré zdô­raz­ňu­je nad­vä­zo­va­nie na pred­chá­dza­jú­cu čin­nosť inej oso­by, zís­ka­né skú­se­nos­ti a kva­li­tu pos­ky­to­va­ných slu­žieb inej oso­by (v da­nom prí­pa­de poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti) s cie­ľom vy­tvo­riť vý­hod­nej­šie pod­mien­ky pre za­čia­tok pod­ni­ka­nia no­vo za­lo­že­né­ho sú­ťa­ži­te­ľa (v da­nej tres­tnej ve­ci iš­lo o prev­za­tie za­mes­tnan­cov poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti a nás­led­né ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho vo­či zá­kaz­ní­kom poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, z kto­ré­ho vy­plý­va­lo, že je­ho no­vo za­lo­že­ná spo­loč­nosť bu­de pok­ra­čo­vať v čin­nos­ti poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti s rov­na­kou kva­li­tou pos­ky­to­va­nia slu­žieb) a tak­tiež sa ob­ža­lo­va­ný do­pus­til ne­ka­lo­sú­ťaž­né­ho ko­na­nia spo­čí­va­jú­ce­ho v zľah­čo­va­ní, na­koľ­ko zá­kaz­ní­kom poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti uvá­dzal, že poš­ko­de­ná spo­loč­nosť nie je schop­ná pl­niť si svo­je zá­väz­ky. Z hľa­dis­ka ne­ka­lo­sú­ťaž­né­ho ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho v pod­rob­nos­tiach pou­ka­zu­je kraj­ský súd na od­ôvod­ne­nie na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku, kto­ré si v tom­to sme­re v ce­lom roz­sa­hu os­vo­ju­je bez nut­nos­ti ho opa­ko­vať (s. 15 a nasl. od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku).

Z hľa­dis­ka spô­so­be­né­ho nás­led­ku kraj­ský súd zvý­raz­ňu­je, že vy­ššie uve­de­ným ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho doš­lo k poš­ko­de­niu dob­rej po­ves­ti poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti v pod­ni­ka­teľ­skom pros­tre­dí, na­koľ­ko poš­ko­de­ná spo­loč­nosť priš­la o svo­jich za­mes­tnan­cov ako aj o veľ­kú časť svo­jich zá­kaz­ní­kov a fak­tic­ky ne­bo­la schop­ná riad­ne vy­ko­ná­vať pred­met svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti. Ob­ža­lo­va­ný ko­na­ním po­pí­sa­ným v skut­ko­vej ve­te na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku fak­tic­ky „od­sta­vil“ poš­ko­de­nú spo­loč­nosť z hos­po­dár­skej sú­ťa­že.                                                                                          

Ok­res­ný súd pos­tu­po­val správ­ne aj pri úp­ra­vách skut­ko­vej ve­ty, keď neo­po­me­nul, že trest­ný čin zneu­ží­va­nia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 Tr. zák. je tres­tným či­nom s tzv. blan­ket­nou dis­po­zí­ciou, t. j. od­ka­zu­je na mi­mot­res­tnú práv­nu nor­mu, v kto­rej je po­pí­sa­né za­ká­za­né ko­na­nie pos­ti­ho­va­né pred­met­ným tres­tným či­nom. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu mu­sí byť v po­pi­se skut­ko­vej ve­ty (opi­su skut­ku) uve­de­né aj kon­krét­ne us­ta­no­ve­nie mi­mot­res­tnej práv­nej nor­my v roz­po­re s kto­rým ob­ža­lo­va­ný ko­nal, čo súd pr­vé­ho stup­ňa uro­bil pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 44 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c), písm. d), písm. f) Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka.

Ob­ha­jo­ba ob­ža­lo­va­né­ho bo­la za­lo­že­ná na tom, že ne­mo­hol oh­ro­ziť chod poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, na­koľ­ko z ci­vil­né­ho ko­na­nia ve­de­né­ho na Kraj­skom sú­de v Bra­tis­la­ve pod sp. zn. .... vy­plý­va, že poš­ko­de­ná spo­loč­nosť ma­la po­vin­nosť za­pla­tiť 25.000.000 Sk spo­lu so 17% úro­kom z omeš­ka­nia na to zá­kla­de zmlu­vy o di­elo zo dňa 10.09.1998. Vý­ška exekuč­né­ho ti­tu­lu a úrok z omeš­ka­nia, pod­ľa ob­ha­jo­by ob­ža­lo­va­né­ho, ani v teo­re­tic­kej ro­vi­ne poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti neu­mož­ni­li us­po­ko­jiť op­ráv­ne­né­ho a pok­ra­čo­vať v pô­vod­nom pred­me­te čin­nos­ti. Pod­ľa ob­ha­jo­by ob­ža­lo­va­né­ho prá­ve tá­to sku­toč­nosť bo­la dô­vo­dom pre­čo poš­ko­de­ná spo­loč­nosť priš­la o svo­jich zá­kaz­ní­kov a za­mes­tnan­cov, na­koľ­ko ma­la exekuč­ne blo­ko­va­ný účet.

S tou­to ob­ha­jo­bou ob­ža­lo­va­né­ho sa od­vo­la­cí súd nes­to­tož­nil. Kraj­ský súd kon­šta­tu­je, že je sí­ce prav­dou, že v ro­ku 2008 bo­lo vo­či poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti ve­de­né exekuč­né ko­na­nie a to na zá­kla­de roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. .... zo dňa .... v spo­je­ní s roz­sud­kom Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. .... zo dňa ....., av­šak ve­de­né exekuč­né ko­na­nie vo­či poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti nez­na­me­na­lo, že by poš­ko­de­ná spo­loč­nosť ih­neď stra­ti­la schop­nosť pl­niť si svo­je zmluv­né zá­väz­ky vo­či svo­jich klien­tom. V tom­to sme­re mož­no pou­ká­zať na vý­po­veď sved­ka Ing. M L, kto­rý vy­po­ve­dal, že vte­dy bo­la poš­ko­de­ná spo­loč­nosť v de­be­te, ale bo­la schop­ná pos­ky­to­vať služ­by svo­jim zá­kaz­ní­kom, poš­ko­de­ná spo­loč­nosť moh­la vy­ko­ná­vať servis a od­bor­né kon­tro­ly. Rov­na­ko tak sve­dok Ing. S P vy­po­ve­dal, že poš­ko­de­ná spo­loč­nosť bo­la vte­dy v exekú­cii, ale inak fun­go­va­la. Sku­toč­nosť, že poš­ko­de­ná spo­loč­nosť moh­la aj na­priek ve­de­nej exekú­cii dos­táť svo­jim zmluv­ným zá­väz­kom mož­no na­po­kon vy­vo­diť aj z ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý fak­tic­ky kon­ti­nuál­ne pok­ra­čo­val v pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti so za­mes­tnan­ca­mi poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti a ih­neď do­ká­zal pre zá­kaz­ní­kov vy­ko­ná­vať čin­nosť, kto­rú pred­tým reali­zo­va­la poš­ko­de­ná spo­loč­nosť. Po­kiaľ by poš­ko­de­ná spo­loč­nosť ne­bo­la schop­ná pl­niť svo­je zmluv­né zá­väz­ky, po­tom by ur­či­te ne­bo­la schop­ná pl­niť zmluv­né zá­väz­ky ani ob­ža­lo­va­ným no­vo za­lo­že­ná spo­loč­nosť, na­koľ­ko od poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti prev­za­la za­mes­tnan­cov a aj klien­tov poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti. V ne­pos­led­nom ra­de je nut­né uviesť, že exekú­cia ve­de­ná vo­či poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti bo­la iba krát­ko­do­bá, na­koľ­ko vy­ššie uve­de­né roz­hod­nu­tia bo­li v do­vo­la­com ko­na­ní zru­še­né a to uz­ne­se­ním Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. .... zo dňa .... s tým, že nás­led­ne uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. .... zo dňa .... doš­lo k za­sta­ve­niu ko­na­nia. Ob­ža­lo­va­ný sa pri­tom do­pus­til svoj­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia v ča­se, keď už poš­ko­de­ná spo­loč­nosť po­da­la vo ve­ci do­vo­la­nie a keď cel­kom ur­či­te mo­hol vy­čkať na roz­hod­nu­tie do­vo­la­cie­ho sú­du.

Zá­ve­ru, že ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho doš­lo k napl­ne­niu všet­kých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nie je na pre­káž­ku ani prin­cíp ul­ti­ma ra­tio, na­koľ­ko ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho zjav­ne „prek­ro­či­lo“ ci­vil­nop­ráv­ny roz­mer ve­ci. Ob­ža­lo­va­ný ne­bol tres­tne stí­ha­ný za to, že sa sna­žil vy­rie­šiť si­tuáciu poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti, kto­rá sa dos­ta­lo do exekú­cie, ale bol tres­tne stí­ha­ný pre­to, že ju vy­rie­šil proti­práv­nym spô­so­bom a to zjav­ne na úkor poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti a v pros­pech svo­jej oso­by a svoj­ho syna.

Od­vo­la­cí súd kon­šta­tu­je, že súd pr­vé­ho stup­ňa sí­ce správ­ne kva­li­fi­ko­val ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho ako pre­čin zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 písm. a) Tr. zák., av­šak nás­led­ne opo­me­nul po­sú­diť, či vzhľa­dom na zme­nu práv­nej kva­li­fi­ká­cie op­ro­ti ob­ža­lo­be neb­rá­ni vy­vo­de­niu tres­tnej zod­po­ved­nos­ti ob­ža­lo­va­né­ho preml­ča­nie tres­tné­ho stí­ha­nia.

Pod­ľa 250 ods. 1 Tr. zák. sa pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pot­res­tá od­ňa­tím slo­bo­dy až na tri ro­ky.

Pod­ľa § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zák. tres­tnosť či­nu za­ni­ká up­ly­nu­tím preml­ča­cej do­by, kto­rá je päť ro­kov, ak ide o pre­čin, za kto­rý Trest­ný zá­kon v oso­bit­nej čas­ti do­vo­ľu­je ulo­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej tri ro­ky.

Pod­ľa § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por., tres­tné stí­ha­nie ne­mož­no za­čať, a ak už bo­lo za­ča­té, ne­mož­no v ňom pok­ra­čo­vať a mu­sí byť za­sta­ve­né, ak je tres­tné stí­ha­nie preml­ča­né.

Pod­ľa § 281 ods. 1 Tr. por. súd za­sta­ví tres­tné stí­ha­nie, ak na hlav­nom po­jed­ná­va­ní zis­tí, že je tu niek­to­rá z okol­nos­tí uve­de­ných v § 9 ods. 1 Tr. por.

Pod­ľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. od­vo­la­cí súd na­pad­nu­tý roz­su­dok zru­ší a tres­tné stí­ha­nie za­sta­ví, ak zis­tí, že je tu niek­to­rá z okol­nos­tí, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li za­sta­ve­nie tres­tné­ho stí­ha­nia sú­dom pr­vé­ho stup­ňa pod­ľa § 281 ods. 1, ods. 2 Tr. por. 

Z vy­ššie uve­de­ných us­ta­no­ve­ní je zrej­mé, že pri tres­tnom či­ne zneu­ží­va­nia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 Tr. zák. je preml­ča­cia le­ho­ta päť ro­kov.

Zo skut­ko­vej ve­ty na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku ne­po­chyb­ne vy­plý­va, že sku­tok sa stal v prie­be­hu ro­ka 2008, ke­dy bo­li ob­ža­lo­va­ným napl­ne­né všet­ky zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži, t. j. ob­ža­lo­va­ný sa do­pus­til nie­len v skut­ku po­pi­so­va­né­ho ko­na­nia v ro­ku 2008, ale svo­jím ko­na­ním spô­so­bil aj zá­ko­nom pred­pok­la­da­ný nás­le­dok v ro­ku 2008.

K vy­da­niu uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, kto­ré pre­ru­šu­je preml­ča­ciu do­bu, doš­lo dňa 25.06.2015 (č. l. 52), te­da až po viac ako šies­tich ro­koch od do­ko­na­nia skut­ku, zo spá­chania kto­ré­ho bol ob­ža­lo­va­ný uz­na­ný za vin­né­ho na­pad­nu­tým roz­sud­kom. Vzhľa­dom k to­mu, že v prie­be­hu ply­nu­tia preml­ča­cej do­by ne­nas­ta­li zá­ko­nom pred­pok­la­da­né sku­toč­nos­ti, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li spo­čí­va­nie preml­ča­cej do­by (§ 87 ods. 2 Tr. zák.) a ani sku­toč­nos­ti, kto­ré by ply­nu­tie preml­ča­cej do­by pre­ru­ši­li (§ 87 ods. 3 Tr. zák.), je nut­né dos­pieť k zá­ve­ru, že sku­tok, zo spá­chania kto­ré­ho bol ob­ža­lo­va­ný uz­na­ný za vin­né­ho bol preml­ča­ný up­ly­nu­tím ro­ka 2013.

Ob­ža­lo­va­né­mu bo­lo sí­ce pô­vod­ne vzne­se­né ob­vi­ne­nie zo spá­chania zlo­či­nu po­ru­šo­va­nia zá­ka­zu kon­ku­ren­cie pod­ľa § 244 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v sú­be­hu s pre­či­nom zneu­ží­va­nia in­for­má­cií v ob­chod­nom sty­ku pod­ľa § 265 ods. 2 Tr. zák., av­šak uz­na­ný vin­ným bol za spá­chanie tres­tné­ho či­nu zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 Tr. zák. a pre­to je pod­stat­ným ply­nu­tie preml­ča­cej do­by vo vzťa­hu k to­mu­to tres­tné­mu či­nu (prek­va­li­fi­ko­va­nie ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho na prís­nej­šiu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu už nep­ri­chá­dza do úva­hy vzhľa­dom k ab­sen­cii od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra, ako aj vzhľa­dom k to­mu, že ok­res­ný súd ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho správ­ne práv­ne kva­li­fi­ko­val).

V tom­to sme­re kraj­ský súd pou­ka­zu­je aj na ju­di­ka­tú­ru Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR, kto­rá je z hľa­dis­ka kom­pa­ra­tív­ne­ho vý­kla­du prá­va pou­ži­teľ­ná aj v práv­nych pod­mien­kach SR, z kto­rej vy­plý­va, že ak súd dos­pe­je k zá­ve­ru, že ža­lo­va­ný sku­tok je tres­tným či­nom s mier­nej­šou tres­tnou sadz­bou od­ňa­tia slo­bo­dy v po­rov­na­ní s tres­tným či­nom, pre kto­rý bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie a ve­de­né tres­tné stí­ha­nie a tá­to zme­ne­ná práv­na kva­li­fi­ká­cia sa pre­miet­ne aj do inej (krat­šej) preml­ča­cej do­by či­nu, po­tom sa mu­sí za­obe­rať tiež otáz­kou preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia vo vzťa­hu k tej­to mier­nej­šej práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku. Je te­da po­vin­ný po­sú­diť nap­rík­lad okol­nosť, či doš­lo k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia eš­te v tej­to krat­šej preml­ča­cej do­be (R 6/2007).

Keď­že k vzne­se­niu ob­vi­ne­nia ne­doš­lo v päť­roč­nej preml­ča­cej do­be, kto­rá sa via­že k tres­tné­mu či­nu zneu­ži­tia účas­ti na hos­po­dár­skej sú­ťa­ži pod­ľa § 250 ods. 1 Tr. zák., doš­lo k preml­ča­niu tres­tné­ho stí­ha­nia, t. j. k zá­ni­ku tres­tnos­ti. V prí­pa­de, ak dôj­de k már­ne­mu up­ly­nu­tiu preml­ča­cej do­by a tým pá­dom k zá­ni­ku tres­tnos­ti, nie je mož­né pok­ra­čo­vať v tres­tnom stí­ha­ní ob­ža­lo­va­né­ho, ale tres­tné stí­ha­nie ob­ža­lo­va­né­ho mu­sí byť ob­li­ga­tór­ne za­sta­ve­né.

Vzhľa­dom na uve­de­né sku­toč­nos­ti kraj­ský súd roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu sťaž­nosť nie je prí­pus­tná.

V tres­tnom stí­ha­ní, kto­ré bo­lo za­sta­ve­né z dô­vo­du preml­ča­nia tres­tné­ho stí­ha­nia sa však pok­ra­ču­je, ak vy­hlá­si ob­vi­ne­ný do troch dní od­vte­dy, čo mu bo­lo uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia ozná­me­né, že na pre­jed­na­ní ve­ci tr­vá (§ 9 ods. 3 Tr. por.).

 

                          Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve

                         dňa 16.sep­tem­bra 2020

 

                                                                                             

JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                                          pred­se­da se­ná­tu

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia