Kauza Gemerský mlyn - uznesenie Krajského súdu v Bratislave

Publikované: 05. 03. 2021, čítané: 975 krát
 

 

Kau­za Ge­mer­ský mlyn – uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve 

Vzhľa­dom na zá­ujem mé­dií o vý­voj tres­tnej ve­ci zná­mej ako Ge­mer­ský mlyn, ako aj vzhľa­dom k to­mu, že niek­to­rí no­vi­ná­ri nie cel­kom po­cho­pi­li zru­šu­jú­ce uz­ne­se­nie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, pri­ná­ša­me niž­šie kom­plet­né zne­nie ka­sač­né­ho uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du (sud­ca spra­vo­daj­ca Mgr. Mar­ce­la Ko­so­vá). Z toh­to uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du je zrej­mé, že kraj­ský súd ne­dal žiad­ny po­kyn na os­lo­bo­de­nie ob­ža­lo­va­ných spod ob­ža­lo­by a ani neoz­na­čil vý­rok ok­res­né­ho sú­du o vi­ne za zjav­ne nes­práv­ny (ako to naz­na­ču­jú niek­to­ré me­diál­ne vý­stu­py), ale aké­koľ­vek me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tie ok­res­né­ho sú­du za sú­čas­né­ho dô­kaz­né­ho sta­vu ozna­čil za pred­čas­né, pre­to­že do­ka­zo­va­nie ne­bo­lo vy­ko­na­né v dos­ta­toč­nom roz­sa­hu a na­vy­še, v od­vo­la­com ko­na­ní bo­li pred­lo­že­né aj no­vé dô­ka­zy, kto­ré bu­de nut­né vy­ko­nať na hlav­nom po­jed­ná­va­ní v ko­na­ní pred sú­dom pr­vé­ho stup­ňa. 

Ako to vy­plý­va z uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du, pred­met­ná tres­tná vec je za­ují­ma­vá a dô­kaz­ne ná­roč­ná hlav­ne tým, že tres­tnú zod­po­ved­nosť ob­ža­lo­va­ných tu má za­kla­dať roz­hod­nu­tie ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu (vý­kon­né­ho vý­bo­ru FNM SR), v dôs­led­ku kto­ré­ho ma­lo dôjsť k vzni­ku ško­dy. Vo všeo­bec­nos­ti je mož­né uviesť, že ak roz­ho­do­val ko­lek­tív­ny or­gán, ne­vy­lu­ču­je to in­di­vi­duál­nu tres­tnú zod­po­ved­nosť jed­not­li­vých fy­zic­kých osôb ako čle­nov ta­ké­ho­to ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu, kto­rí sa na uve­de­nom roz­hod­nu­tí po­die­la­li, ak napl­ni­li svo­jim ko­na­ním zna­ky kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu (nap­rík­lad ju­di­ka­tú­ra NS ČR R 23/1999 – II.).

Od­bor­ná li­te­ra­tú­ra k to­mu uvá­dza, že v ta­kých­to prí­pa­doch pri­chá­dza do úva­hy pre­dov­šet­kým tres­tná zod­po­ved­nosť s pri­hliad­nu­tím k po­va­he a zá­važ­nos­ti prí­pa­du u ini­ciá­to­rov ta­ké­ho­to ko­lek­tív­ne­ho roz­hod­nu­tia, u čle­nov ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu, kto­rí sa preu­ká­za­teľ­ne po­die­la­li na vy­da­ní ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia (hla­so­va­li za je­ho pri­ja­tie) a po­tom aj u reali­zá­to­rov ko­lek­tív­ne­ho roz­hod­nu­tia, kto­rý­mi sú spra­vid­la čle­no­via šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu ale­bo aj iné oso­by čin­né u prís­luš­nej práv­nic­kej oso­by. To sa tý­ka naj­mä tzv. vr­cho­lo­vých ma­na­že­rov, kto­rých ne­mô­že za­vä­zo­vať ne­zá­kon­né, res­pek­tí­ve proti­práv­ne roz­hod­nu­tie ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by, kto­rým sú do­kon­ca napl­ne­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu. Nap­ro­ti to­mu, tres­tná zod­po­ved­nosť ne­bu­de spra­vid­la da­ná u tzv. po­moc­ní­kov reali­zá­to­rov, nap­rík­lad po­dria­de­ných za­mes­tnan­cov, kto­rí vy­ko­ná­va­jú iba di­el­čie úlo­hy pri za­bez­pe­čo­va­ní ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia. Po­kiaľ je te­da šta­tu­tár­ny or­gán ko­lek­tív­ny, mô­žu byť pá­cha­teľ­mi všet­ci je­ho čle­no­via. Tres­tnú zod­po­ved­nosť však ne­ne­sú pau­šál­ne všet­ci, ale mu­sí byť pri kaž­dom z nich preu­ká­za­né, že sa po­die­lal na ini­cio­va­ní, schvá­le­ní ale­bo reali­zá­cii ur­či­té­ho roz­hod­nu­tia, kto­ré­ho dôs­led­kom bo­lo spá­chanie tres­tné­ho či­nu. Po­kiaľ ide o trest­ný čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku, tak mô­žu pá­cha­te­lia (v rám­ci roz­ho­do­va­nia ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu) zod­po­ve­dať za ce­lú spô­so­be­nú ško­du, po­kiaľ ma­li po­vin­nosť spra­vo­vať ale­bo opat­ro­vať ce­lý ma­je­tok a ich ko­na­ním, kto­rým vznik­la ško­da, sa nav­zá­jom pre­lí­na­lo, ča­so­vo aj vec­ne sú­vi­se­lo, tak­že všet­ci pris­pe­li k spô­so­be­niu ce­lé­ho škod­li­vé­ho nás­led­ku. For­mu za­vi­ne­nia je mož­né us­tá­liť v kon­texte s tým, o čom ob­ža­lo­va­né oso­by v rám­ci hla­so­va­nia v ko­lek­tív­nom or­gá­ne roz­ho­do­va­li a aké pos­ta­ve­nie pri tom za­stá­va­li. Nor­my tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho te­da umož­ňu­jú vy­vo­diť tres­tnú zod­po­ved­nosť kon­krét­nych fy­zic­kých osôb ale­bo práv­nic­kých osôb za tres­tné či­ny, ku kto­rých spá­chaniu doš­lo na pod­kla­de roz­hod­nu­tia uro­be­né­ho ko­lek­tív­nym or­gá­nom. Nej­de o žiad­nu ko­lek­tív­nu zod­po­ved­nosť všet­kých čle­nov ta­kých­to or­gá­nov, ale vždy sa mu­sí in­di­vi­duál­ne skú­mať, či ur­či­tá fy­zic­ká oso­ba napl­ni­la všet­ky pod­mien­ky k to­mu, aby moh­la zod­po­ve­dať za trest­ný čin, ho­ci mô­že ísť o viac osôb ako spolu­pá­cha­te­ľov (Pú­ry, F. – Šámal, P.: Tres­tní od­povědnost v sou­vis­los­ti s roz­ho­do­vá­ním ko­lek­tiv­ních or­gá­nu, Práv­nik č. 11/2013, s. 1065 – 1083 ale­bo uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 5Tdo/827/2012).

Z uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du te­da mož­no v da­nej tres­tnej ve­ci vy­vo­diť, že je nut­né mať pri obid­voch ob­ža­lo­va­ných (zjav­ne nie sú tres­tne stí­ha­ní všet­ci čle­no­via ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu, kto­rí vo ve­ci roz­ho­do­va­li hla­so­va­ním) dos­ta­toč­ným spô­so­bom preu­ká­za­né, že to bo­li prá­ve tie­to oso­by, kto­ré bo­li zod­po­ved­né za klad­né roz­hod­nu­tie ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu, t. j. že v rám­ci vnú­tor­ných pred­pi­sov práv­nic­kej oso­by, kto­ré tre­ba v tres­tnom ko­na­ní do­ka­zo­vať, bo­lo ich po­vin­nos­ťou a zod­po­ved­nos­ťou prip­ra­viť pod­kla­dy pre roz­hod­nu­tie ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu, ove­riť ich prav­di­vosť a úpl­nosť, pos­kyt­núť všet­kým os­tat­ným čle­nom ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu dos­ta­tok úpl­ných in­for­má­cií pred hla­so­va­ním, do­lo­žiť spô­sob hla­so­va­nia jed­not­li­vých čle­nov (to pla­tí o to viac, ak ob­ža­lo­va­né oso­by tvr­dia, že neh­la­so­va­li za roz­hod­nu­tie, kto­ré má za­kla­dať ich tres­tnú zod­po­ved­nosť a keď je po­mer­ne zlo­ži­té spät­ne zis­tiť kto z čle­nov ko­lek­tív­ne­ho or­gá­nu ako hla­so­val) a po­dob­ne.

Po­kiaľ tie­to otáz­ky ne­bo­li do­po­siaľ dos­ta­toč­ne do­ka­zo­va­ním ob­jas­ne­né (čo evi­den­tne naz­na­ču­je roz­hod­nu­tie od­vo­la­cie­ho sú­du), po­tom nie je mož­né po­va­žo­vať aký­koľ­vek (či už od­su­dzu­jú­ci ale­bo os­lo­bo­dzu­jú­ci) roz­su­dok ok­res­né­ho sú­du za správ­ny

Len pre úpl­nosť mož­no uviesť, že ná­roč­nosť do­ka­zo­va­nia v tej­to ve­ci naz­na­ču­je aj to, že už v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry pô­vod­ne zru­šil uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia sú­čas­ným ob­ža­lo­va­ným z dô­vo­du ne­zá­kon­nos­ti https://spra­vy.prav­da.sk/do­ma­ce/cla­nok/169289-no­mi­nan­tov-sns-v-kau­ze-ge­mer­sky-mlyn-zba­vi­li-ob­vi­ne­nia/ a k opä­tov­né­mu vzne­se­niu ob­vi­ne­nia doš­lo až po pre­hod­no­te­ní dô­ka­zov a zme­ne ná­zo­ru na kraj­skej pro­ku­ra­tú­re.

 

Práv­ny od­bor: Tres­tné prá­vo

Pred­met spo­ru: §237/1,§237/4

 

1To/47/2019

4T/209/2015

1215010818

 

 U z n e s e n i e

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, v se­ná­te zlo­že­nom z pred­sed­níč­ky se­ná­tu Mgr. Mar­ce­ly Ko­so­vej a sud­cov JUDr. Mag­da­lé­ny Bla­žo­vej a JUDr. Pet­ra Šam­ka v tres­tnej ve­ci  ob­ža­lo­va­né­ho D. P. V. a ob­ža­lo­va­né­ho D.. K. Z., pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­tí pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 Tr. zák., o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho Ing. P. V. a ob­ža­lo­va­né­ho D. K. Z. pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 4T/209/2015, na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa  24. no­vem­bra 2020 tak­to

r o z h o d o l :

 

Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. písm. b), písm. c) Tr. por.  z r u š u j e  sa  na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu.

Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

 

O d ô v o d n e n i e

 

Na­pad­nu­tým roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 4T/209/2015 bo­li ob­ža­lo­va­ný D. P. V. a ob­ža­lo­va­ný D. K. Z. uz­na­ní vin­ný­mi z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­tí pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spolu­pá­cha­teľ­stvom pod­ľa § 20 Tr. zák., skut­ko­vom zá­kla­de, že

v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se dňa 20.07.2010 v Bra­tis­la­ve na ul. Tr­nav­ská. ces­ta č. 100 v síd­le vte­daj­šie­ho Fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „FNM SR"), obv. P. V. v pos­ta­ve­ní čle­na vý­kon­né­ho vý­bo­ru FNM SR a obv. K. Z. v pos­ta­ve­ní pod­pred­se­du vý­kon­né­ho vý­bo­ru FNM SR, v roz­po­re s čl. 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 357/2004 Z.z. o ochra­ne ve­rej­né­ho zá­uj­mu pri vý­ko­ne fun­kcií ve­rej­ných fun­kcio­ná­rov, § 8 ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 552/2003 Z.z. o vý­ko­ne prá­ce vo ve­rej­nom zá­uj­me, § 81 písm. e), § 84 ods. 3 a 178 ods. 1 Zá­kon­ní­ka prá­ce, čl. XII. ods. 1 písm. a), g) a čl. XII ods. 4 písm. e) Pra­cov­né­ho po­riad­ku FNM SR, v zmys­le kto­rých ma­li ob­vi­ne­ní ok­rem iné­ho po­vin­nosť vždy pre­sa­dzo­vať a chrá­niť ve­rej­ný zá­ujem, neup­red­nos­tniť osob­ný zá­ujem pred ve­rej­ným zá­uj­mom, riad­ne hos­po­dá­riť s pros­tried­ka­mi, kto­ré im zve­ril za­mes­tná­va­teľ, chrá­niť je­ho ma­je­tok pred poš­ko­de­ním, stra­tou, zni­če­ním a zneu­ži­tím, ne­ko­nať v roz­po­re s op­ráv­ne­ný­mi zá­uj­ma­mi za­mes­tná­va­te­ľa a po­čí­nať si tak, aby ne­do­chá­dza­lo k poš­ko­de­niu ma­jet­ku ale­bo k je­ho zni­če­niu, ani k bez­dô­vod­né­mu obo­ha­te­niu, po­tom ako Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve roz­sud­kom pod sp. zn. 7Cbs 51/2005 zo dňa 17.06.2010 ža­lo­bu ža­lob­cu spo­loč­nos­ti Ge­mer­ský mlyn, s.r.o., so síd­lom ul. Špor­to­vá 1563/10, Ri­mav­ská So­bo­ta, IČO: 31566693 (ďa­lej len „GM") pro­ti ža­lo­va­né­mu FNM SR o úh­ra­du su­my vo vý­ške 1 360 950,70 EUR (41 000 000,-Sk) s prís­lu­šen­stvom v ce­lom roz­sa­hu za­mie­tol, o čom bo­li oba­ja ob­vi­ne­ní opa­ko­va­ne in­for­mo­va­ní, a na­priek to­mu, že so zá­stup­ca­mi spot GM, naj­mä so I. O., kto­rý sa stal ko­na­te­ľom spo­loč­nos­ti len dňa 03.07.2010, ne­bo­li nik­dy vy­ko­na­né žiad­ne osob­né stret­nu­tia, resp. ro­ko­va­nia, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li niž­šie uve­de­ný pos­tup, uzat­vo­ri­li Do­ho­du o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru me­dzi FNM SR a spo­loč­nos­ťou GM, kto­rej návrh bol na FNM SR do­ru­če­ný práv­nym zá­stup­com pí­som­ne dňa 06.07.2010, a kto­rej návrh eš­te pred­tým dňa 20.07.2010 spo­lu s ma­te­riá­lom oh­ľad­ne ďal­šie­ho pos­tu­pu vo ve­ci GM pred­lo­žil k schvá­le­niu na 47. riad­ne za­sad­nu­tie vý­kon­né­ho vý­bo­ru FNM SR ob­vi­ne­ný P. V., kde v dô­vo­do­vej sprá­ve k to­mu­to ma­te­riá­lu od­po­ru­čil schvá­le­nie pred­met­nej do­ho­dy v úpl­nej zho­de s návr­hom práv­ne­ho zá­stup­cu GM, ho­ci mal ok­rem iné­ho ve­do­mosť, že práv­ny zá­stup­ca FNM SR JUDr. Pa­vol Griš­čík. ozna­čil pred­met­nú do­ho­du za kraj­ne ne­vý­hod­nú, av­šak to­to vy­jad­re­nie k sprá­ve nep­red­lo­žil, rov­na­ko k sprá­ve nep­ri­po­jil ani ne­zá­vis­lú práv­nu ana­lý­zu od exter­né­ho ad­vo­ká­ta JUDr. P. F. z ro­ku 2007, kto­rá ozna­či­la ža­lo­bu ža­lob­cu GM za ne­dô­vod­nú, zá­ro­veň dňa 20.07.2010 ob­vi­ne­ný Ing. P. V. inter­ným lis­tom č. J-4693/2010 na­ria­dil vy­ko­na­nie pre­vo­du fi­nan­čnej su­my vo vý­ške 4.770.000 eur v zmys­le do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru z úč­tu FNM SR čís­lo XXXXXXXXXX/XXXX v pros­pech úč­tu práv­ne­ho zá­stup­cu spol. GM  JUDr. Ri­char­da Bi­ro­čá­ka. čís­lo XXXXXXXXXX/XXXX, kto­rý nás­led­ne po­tom, čo bo­li pros­tried­ky dňa 21.07.2010 pri­pí­sa­né na je­ho účet, dňa 22.07.2010 v zmys­le po­ky­nu I. O., údaj­né­ho ko­na­te­ľa GM, za­bez­pe­čil pre­vod fi­nan­čných pros­tried­kov vo vý­ške 4.630.000 eur na účet IB AN s čís­lom C swift kód VONTCHZZ, čís­lo úč­tu: XXXXX.XXX, ná­zov úč­tu: XXXXXXX C., ve­de­ný v B. V. AG, Gott Hard Stras­se 43, 8022 Zu­rich, Švaj­čiarsko, kto­ré­ho ma­ji­te­ľom bo­la za­hra­nič­ná spo­loč­nosť CA­TA­RA­TAS FI­NAN­CE LTD, so síd­lom na Be­li­ze, kto­rá však ne­ma­la žiad­ny práv­ny vzťah so spol. GM, a te­da ani práv­ny ti­tul na uve­de­né pl­ne­nie, pri­čom tie­to fi­nan­čné pros­tried­ky bo­li nás­led­ne ďa­lej pre­ve­de­né na ďal­ší za­hra­nič­ný účet, čím tým­to ko­na­ním FNM SR, spô­so­bi­li ško­du vo vý­ške 4.770.000 eur.

Za to  bol ob­ža­lo­va­né­mu Ing. P. V. ulo­že­ný pod­ľa § 237 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ži­tím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na  trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re dva­násť ro­kov. Pod­ľa § 48 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na bol ob­ža­lo­va­ný pre vý­kon tres­tu za­ra­de­ný do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia. Pod­ľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na bol ob­ža­lo­va­né­mu ulo­že­ný ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní  je­den  rok. Pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na bol ob­ža­lo­va­né­mu ulo­že­ný aj  zá­kaz čin­nos­ti spo­čí­va­jú­ci vo vý­ko­ne za­mes­tna­nia, po­vo­la­nia a fun­kcie v or­gá­noch ve­rej­nej mo­ci vo vý­me­re päť ro­kov. Ob­ža­lo­va­né­mu K. Z. bol ulo­že­ný pod­ľa § 237 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ži­tím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re dva­násť ro­kov. Pod­ľa § 48 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na bol pre vý­kon tres­tu za­ra­de­ný do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia. Pod­ľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na bol ob­ža­lo­va­né­mu ulo­že­ný ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní je­den  rok. Pod­ľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na bol ob­ža­lo­va­né­mu ulo­že­ný aj zá­kaz čin­nos­ti spo­čí­va­jú­ci vo vý­ko­ne za­mes­tna­nia, po­vo­la­nia a fun­kcie v or­gá­noch ve­rej­nej mo­ci vo vý­me­re 5 päť ro­kov. Pod­ľa 287 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku bo­lo roz­hod­nu­té, že  ob­ža­lo­va­ní sú po­vin­ní spo­loč­ne a ne­roz­diel­ne nah­ra­diť poš­ko­de­né­mu, MH Ma­naž­ment, a.s. so síd­lom Tr­nav­ská ces­ta 100, ces­ta 821 01 Bra­tis­la­va, IČO: 50088033 spô­so­be­nú ško­du v su­me 4 770 000,-eur. (šty­ri mi­lió­ny se­dem­sto­se­dem­de­siat ti­síc eur).

Ok­res­ný súd od­ôvod­nil svo­je roz­hod­nu­tie vo vzťa­hu k vi­ne tak, že vý­slu­chom ob­ža­lo­va­ných P. V., K. Z. (oba­ja spá­chanie ža­lo­va­nej tres­tnej čin­nos­ti pop­re­li), pre­čí­ta­ním zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­ka Ing. V. A., kto­rý na hlav­nom po­jed­ná­va­ní od­mie­tol vy­po­ve­dať z dô­vo­du oba­vy, že by si mo­hol pri­vo­diť tres­tné stí­ha­nie (§ 263 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku), vý­slu­chom sved­kov Ing.  X. G., D.. X. A., D.. P. V., D.. J. Q., P.. F. F., P.. F. A., D.. V. F., Q. F., čí­ta­ním zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­kov (§ 263 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku) P.. F. V., P.. L. E., D.. K. Q., D.. M. Q., D.. X. B., D.. F. B., I. O. (z č.l. 1153), F. V., B. V., J. G., D.. P. O., P.. P. Q., P. K., P.. P. B., čí­ta­ním lis­tin­ných dô­ka­zov pod­ľa § 269 K. po­riad­ku, a to Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru (ďa­lej len „Do­ho­da“) me­dzi Fon­dom Ná­rod­né­ho ma­jet­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „FNM SR“) a spo­loč­nos­ťou Ge­mer­ský mlyn s.r.o. (ďa­lej len „GM“) zo dňa 20. 07. 2010, sub­sti­tuč­nej pl­nej mo­ci JUDr. Ri­char­da Bi­ro­čá­ka  pre JUDr. Hut­ňa­no­vú. zo dňa 13. 07. 2010, roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. 7Cbs 51/2015 zo dňa 17. 06. 2010, zmlu­vy o pre­vo­de ob­chod­ných po­die­lov spo­loč­nos­ti GM zo dňa 27. 05. 2010, ma­te­riá­lu pred­kla­da­né­ho na ro­ko­va­nie Vý­kon­né­ho vý­bo­ru FNM SR (ďa­lej len „VV“) zo dňa 20. 07. 2010, vý­sled­kov práv­nej po­mo­ci pred­lo­že­né jus­tič­ný­mi or­gán­mi Švaj­čiarskej kon­fe­de­rá­cie, pos­tú­pe­nia lis­tu JUDr. Bi­ro­čá­ka zo dňa 09. 07. 2010, návr­hu na mi­mo­súd­ne urov­na­nie zo dňa 06. 07. 2010, od­po­ve­de JUDr. Griš­čí­ka na návrh Do­ho­dy so sprá­vou o sta­ve súd­nych ko­na­ní zo dňa 12. 07. 2010, lis­tin­ných dok­la­dov sú­vi­sia­cich so spo­rom GM a FNM SR pred Kraj­ským sú­dom v Bra­tis­la­ve sp. zn.: 7Cbs/51/2005, sprá­vy o sta­ve súd­nych ko­na­ní sú­vi­sia­cich s kau­zou GM zo dňa 23. 01. 2007 vy­pra­co­va­nej ad­vo­kát­skou kan­ce­lá­riou Griš­čík, roz­hod­nu­tí sú­dov vo ve­ci GM, zá­pis­ni­ce zo VI. za­sad­nu­tia Do­zor­nej ra­dy FNM SR zo dňa 29. 06. 2010 spo­lu s pre­zen­čnou lis­ti­nou, ma­te­riá­lu z ro­ko­va­nia VV FNM SR zo dňa 18. 11. 2009 tý­ka­jú­ce­ho sa vý­vo­ja spo­ru so spo­loč­nos­ťou GM, pre­zen­čnej lis­ti­ny z ro­ko­va­nia VV FNM SR, zá­zna­mu zo 47. riad­ne­ho za­sad­nu­tia VV FNM SR, Ro­ko­va­cie­ho po­riad­ku VV FNM SR, Šta­tú­tu FNM SR, Kom­pe­ten­čné­ho po­riad­ku - kom­pe­ten­cie k pod­pi­so­vé­mu op­ráv­ne­niu, pra­cov­nej zmlu­vy me­dzi FNM SR a ob­ža­lo­va­ným Ing. P. V., pra­cov­nej zmlu­vy me­dzi FNM SR a ob­ža­lo­va­ným Ing. K. Z., lis­tín do­ku­men­tu­jú­cich us­ku­toč­ne­nie úh­ra­dy na zá­kla­de mi­mo­súd­nej do­ho­dy, in­for­má­cií o mi­mo­súd­nych ro­ko­va­niach so spo­loč­nos­ťou GM z ja­nuá­ra 2008, sprá­vy JUDr. Griš­čí­ka o mi­mo­súd­nych ro­ko­va­niach zo dňa 21. 02. 2008, lis­tín do­ku­men­tu­jú­cich us­ku­toč­ne­nie úh­ra­dy na zá­kla­de mi­mo­súd­nej do­ho­dy, roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sp. zn.: lO­bo 138/2010 zo dňa 28. 09. 2011, vý­pi­su z úč­tu JUDr. Bi­ro­čá­ka, lis­tín sú­vi­sia­cich s pre­vo­dom ob­chod­né­ho po­die­lu na I. O., lis­tin­né­ho vý­stu­pu z in­for­mač­né­ho sys­té­mu pred­lo­že­ný PNM  a dos­pel k zá­ve­ru, že sku­tok kla­de­ný ob­ža­lo­va­ným za vi­nu sa stal, napĺňa všet­ky zá­kon­né zna­ky obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu po­ru­šo­va­nia po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku pod­ľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, a že ten­to sku­tok spá­cha­li ob­ža­lo­va­ní Ing. P. V. a Ing. K. Z..

Ok­res­ný súd kon­šta­to­val, že na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia bo­lo mož­né us­tá­liť, že dňa 06.02.2007 a dňa 26.02.2008 sa ko­na­li za­sad­nu­tia V V FNM SR kde doš­lo k pre­ro­ko­va­niu Sprá­vy o sta­ve súd­nych ko­na­ní sú­vi­sia­cich s kau­zou GM (bod 3 a bod 7 prog­ra­mu), sú­čas­ne bo­lo pri­ja­té uz­ne­se­nie č. 3/09/07 (dňa 06.02.2007) a uz­ne­se­nie č. 7/10/08, kto­rý­mi VV FNM SR od­mie­tol viesť ďal­šie mi­mo­súd­ne ro­ko­va­nia s práv­nym zá­stup­com spo­loč­nos­ti GM a kde v ro­ku 2008 bol aj za­miet­nu­tý návrh GM na fi­nan­čné urov­na­nie spo­ru, pri­čom oboch za­sad­nu­tí sa zú­čas­tnil obž. Ing. K. Z.. Dňa 30. 07.2007 JUDr. P. F. spra­co­val pre FNM SR do­ku­ment s náz­vom „Práv­na ana­lý­za k súd­nym ko­na­niam sú­vi­sia­cich sa kau­zou Ge­mer­ský mlyn v tom zmys­le, že ža­lo­ba spo­loč­nos­ti GM pro­ti FNM SR nie je dô­vod­ná. Dňa 17.06.2010 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve vy­dal roz­su­dok pod sp. zn. 7Cbs 51/2005, kto­rým ža­lo­bu ža­lob­cu GM v ce­lom roz­sa­hu za­mie­tol. To­ho is­té­ho dňa práv­ny zá­stup­ca JUDr. Jo­zef Griš­čík za­slal e-mai­lo­vú sprá­vu, kto­rou in­for­mo­val svoj­ho klien­ta FNM SR o fak­te, že FNM SR bol pred pr­vos­tup­ňo­vým sú­dom v ce­lom roz­sa­hu ús­peš­ný a ža­lo­ba spo­loč­nos­ti GM bo­la za­miet­nu­tá. Dňa 24.06.2010 sa ko­na­lo 38. riad­ne za­sad­nu­tie VV FNM SR, kde ob­ža­lo­va­ný Ing.  P. V. ako ria­di­teľ Sek­cie práv­nej  kon­tro­ly a sťaž­nos­tí pred­lo­žil ma­te­riál, kto­rý bol spra­co­va­ný je­ho sek­ciou pod čís­lom J-4218/2010-Vr a pod náz­vom „Roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve v práv­nej ve­ci ža­lob­cu Ge­mer­ský mlyn pro­ti ža­lo­va­né­mu FNM SR“. Za účas­ti Ing. P. V. a Ing. K. Z. bo­lo vy­da­né uz­ne­se­nie č. 20/38/10, kto­rým VV FNM SR pre­ro­ko­val pred­lo­že­ný ma­te­riál a všet­ký­mi hlas­mi zob­ral pred­lo­že­ný ma­te­riál na ve­do­mie. Dňa 25.06.2010 ude­lil Zol­tán Hor­váth, no­vý ko­na­teľ spo­loč­nos­ti Ge­mer­ský mlyn, s.r.o., pl­nú moc pre JUDr. Ri­char­da Bi­ro­čá­ka, na za­stu­po­va­nie vo ve­ci navr­ho­va­te­ľa Ge­mer­ský mlyn, pri­čom tá­to bo­la dňa 19.07.2010 no­tár­sky ove­re­ná. Dňa 29. 06. 2010 na VI. za­sad­nu­tí Do­zor­nej ra­dy FNM SR, kto­ré­ho sa ok­rem iných zú­čas­tnil aj pred­se­da VV FNM SR Ing. Vla­di­mír Ko­cou­rek, bo­lo pri­ja­té uz­ne­se­nie Do­zor­nej ra­dy č. 12/VI/2010, v kto­rom do­zor­ná ra­da žia­da pred­se­du VV Ing. Vla­di­mí­ra Ko­cour­ka za­bez­pe­čiť, aby VV až do vy­me­no­va­nia no­vé­ho ve­de­nia FNM SR s pou­ka­zom na vý­sled­ky vo­lieb, nep­ri­jí­mal žiad­ne zá­važ­né roz­hod­nu­tia s vý­nim­kou roz­hod­nu­tí ne­vyh­nut­ne sú­vi­sia­cich so za­bez­pe­če­ním bez­prob­lé­mo­vé­ho cho­du FNM SR, a tak­tiež, aby VV nev­stu­po­val do no­vých zmluv­ných vzťa­hov, čo Ing. Vla­di­mír Ko­cou­rek zob­ral na ve­do­mie. Dňa 30. 06. 2010 vte­daj­ší práv­ny zá­stup­ca FNM SR JUDr. Jo­zef Grič­šík za­slal Ing. P. V. e-mai­lo­vú sprá­vu, kde ozná­mil Ing. P. V. tú sku­toč­nosť, že pr­vos­tup­ňo­vý súd ža­lo­bu GM vo­či FNM SR v ce­lom roz­sa­hu za­mie­tol, zá­ro­veň za­sta­vil ko­na­nie v čas­ti tý­ka­jú­cej sa pô­vod­ných navr­ho­va­te­ľov v 2. a 3. ra­de vo­či FNM SR, pri­čom s tou­to čas­ťou roz­hod­nu­tia ne­súh­la­sil, a to z dô­vo­du, že ná­ro­ky tých­to fy­zic­kých osôb bo­li prá­vop­lat­ne za­miet­nu­té už pred viac ako štyr­mi rok­mi, a pre­to v tej­to čas­ti pri­chá­dza do úva­hy po­dať od­vo­la­nie, kde le­ho­ta kon­čí dňa 02.07.2010. V príl­ohe za­slal aj spra­co­va­né od­vo­la­nie. Dňa 02.07.2010 zá­stup­ca FNM SR JUDr. Jo­zef Griš­čík. opä­tov­ne za­slal ob­ža­lo­va­né­mu Ing. P. V. e-mai­lo­vú sprá­vu s to­tož­ným ob­sa­hom. Dňa 03.07.2010 sa zá­pi­som do ob­chod­né­ho re­gis­tra stá­va je­di­ným spo­loč­ní­kom a ko­na­te­ľom spol. GM ob­čan Ma­ďar­ska Zol­tán Hor­váth. Dňa 06.07.2010 do FNM SR do­ru­čil JUDr. Ri­chard Bi­ro­čák list ad­re­so­va­ný osob­ne do rúk vte­daj­šie­mu pred­se­do­vi VV FNM SR Ing. Vla­di­mí­ro­vi Ko­cour­ko­vi, v kto­rom sa pred­sta­vil ako práv­ny zá­stup­ca spo­loč­nos­ti GM a pril­ožil pl­nú moc zo dňa 25.06.2010, kto­rú mu mal ude­liť no­vý ko­na­teľ spo­loč­nos­ti Zol­tán Hor­váth, kde JUDr. Ri­chard Bi­ro­čák navr­hol uzav­re­tie Do­ho­dy, kto­rej návrh pril­ožil ako príl­ohu. Dňa 09.07.2010 FNM SR v za­stú­pe­ní ob­vi­ne­ný­mi Ing. K. Z. a Ing. P. V., po­žia­da­li ad­vo­ká­ta JUDr. Jo­ze­fa Griš­čí­ka, kto­rý za­stu­po­val FNM SR v da­nej ve­ci o za­uja­tie sta­no­vis­ka k návr­hu Do­ho­dy, pri­čom v príl­ohe mu za­sla­li aj Návrh na mi­mo­súd­ne urov­na­nie a Do­ho­du. Dňa 13.07.2010 FNM SR ob­ža­lo­va­ný Ing. P. V., ria­di­teľ Sek­cie práv­nej, kon­tro­ly a sťaž­nos­ti obdr­žal od JUDr. Jo­ze­fa Grič­ší­ka pí­som­nosť s náz­vom „Sprá­va o sta­ve súd­nych ko­na­ní v kau­ze Ge­mer­ský mlyn”, spo­lu s roz­sud­kom zo dňa 17.06.2010. JUDr. Jo­zef Griš­čik v lis­te vý­slov­ne ozna­čil Do­ho­du pre FNM SR za kraj­ne ne­vý­hod­nú, od­ka­zu­júc, ok­rem iné­ho na sku­toč­nosť, že FNM SR bol na pr­vos­tup­ňo­vom sú­de úpl­ne ús­peš­ný. Dňa 13.07.2010 JUDr. Ri­chard Bi­ro­čák. pod­pi­su­je a nás­led­ne aj no­tár­sky ove­ru­je svoj pod­pis na sub­sti­tuč­né spl­no­moc­ne­nie pre JUDr. Iva­nu Hut­ňa­no­vú, svo­ju ad­vo­kát­sku kon­ci­pien­tku, aby ho za­stu­po­va­la pri pod­pi­se Do­ho­dy me­dzi FNM SR a spl­no­moc­ni­te­ľom. Dňa 20.07.2010 sa ko­ná 47. riad­ne za­sad­nu­tie V V FNM SR za účas­ti ob­ža­lo­va­ných Ing. P. V. a Ing. K. Z., pod­pred­se­du VV FNM SR, kto­rý zá­ro­veň za­sad­nu­tie vie­dol (z dô­vo­du nep­rí­tom­nos­ti pred­se­du Ing. Vla­di­mí­ra Ko­cour­ka). Do prog­ra­mu pod bo­dom č. 10 bol za­hr­nu­tý ma­te­riál „Návrh ďal­šie­ho pos­tu­pu v súd­nom spo­re ža­lob­cu GM pro­ti ža­lo­va­né­mu FNM SR o za­pla­te­nie 1 360 950,67 eur s prís­lu­šen­stvom, cel­ko­vá su­ma 5 303 419,70 eur“, kto­rý pred­lo­žil ob­ža­lo­va­ný Ing. P. V. ako vte­daj­ší ria­di­teľ Sek­cie práv­nej, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí FNM SR. Ob­ža­lo­va­ný Ing. P. V. ma­te­riál vy­pra­co­val a aj pred­kla­dal, pri­čom v dô­vo­do­vej sprá­va od­po­rú­ča schvá­le­nie mi­mo­súd­nej do­ho­dy v zmys­le pred­lo­že­né­ho návr­hu JUDr. Ri­char­da Bi­ro­čá­ka s tým, že cel­ko­vá su­ma sa zni­žu­je o 10 % na ko­neč­nú su­mu 4 770 000 Eur. VV FNM SR po pre­ro­ko­va­ní ma­te­riá­lu pod bo­dom 10 prog­ra­mu 6 hlas­mi za, 3 sa zdr­ža­li a 1 pro­ti, zob­ral na ve­do­mie ten­to ma­te­riál a schvá­lil Do­ho­du so spo­loč­nos­ťou GM o za­pla­te­nie cel­ko­vej su­my 5.303.419,70 eur (uz­ne­se­nie čís­lo 10/47/10) a po­ve­ril pod­pred­se­du  Ing. K. Z. a čle­na Ing. P. V. pod­pí­sa­ním Do­ho­dy s ter­mí­nom 23. 07. 2010. Ih­neď po ukon­če­ní 47. riad­ne­ho za­sad­nu­tia V V FNM SR ob­ža­lo­va­ný Ing. P. V. a Ing. K. Z. pod­pí­sa­li Do­ho­du me­dzi FNM SR a spo­loč­nos­ťou GM v za­stú­pe­ní JUDr. Iva­nou Hut­ňa­no­vou. a po­tom ob­ža­lo­va­ný Ing. P. V., ako ria­di­teľ sek­cie práv­nej spra­co­val Inter­ný list č. J-4693/2010 zo dňa 20.07.2010 pre ria­di­te­ľa Sek­cie eko­no­mic­kej a hos­po­dár­nej po­li­ti­ky Ing. V. F. vo ve­ci po­ky­nu na fi­nan­čnú úh­ra­du su­my 4 770 000,00 eur na účet práv­ne­ho zá­stup­cu spo­loč­nos­ti GM. Ter­mín úh­ra­dy bol 21.07.2010. Dňa 20.07.2010 bo­la spra­co­va­ná aj pí­som­nosť „Pred­bež­ná fi­nan­čná kon­tro­la pred úh­ra­dou vý­dav­ku“ opat­re­ná pod­pi­som op­ráv­ne­ných osôb, vrá­ta­ne pod­pi­su ob­ža­lo­va­né­ho Ing. P. V.. Na­po­kon bol dňa 20.07.2010 spra­co­va­ný aj prí­kaz na úh­ra­du s dá­tu­mom splat­nos­ti 21.07.2010. Dňa 21.07.2010 ude­lil Zol­tán Hor­váth, ako ko­na­teľ spo­loč­nos­ti GM pre práv­ne­ho zá­stup­cu JUDr. Ri­char­da Bi­ro­čá­ka po­kyn s tým, že má neod­klad­ne pou­ká­zať fi­nan­čné pros­tried­ky od dl­žní­ka FNM SR na účet spo­loč­nos­ti CA­TA­RA­TAS FI­NAN­CE LTD - IBAN č. XXXXXXXXX swift kód VONTCHZZ, čís­lo úč­tu: XXXXX.XXX, ná­zov úč­tu : XXXXXXX CAT, ve­de­ný v D. L.. AG, U. O. Q. XX, XXXX  C, Švaj­čiarsko, pri­čom ten­to po­kyn mal JUDr. Bi­ro­čák prev­ziať osob­ne dňa 22.07.2010. Dňa 21.07.2010 na zá­kla­de vy­ššie uve­de­né­ho prí­ka­zu na úh­ra­du doš­lo k od­pí­sa­niu fi­nan­čnej čias­tky 4.770.000, eur z úč­tu FNM SR č. XXXXXXXXXX/XXXX a rov­na­ké­ho dňa pri­pí­sa­nie tie­to su­my na účet práv­ne­ho zá­stup­cu spo­loč­nos­ti GM JUDr. Ri­char­da Bi­ro­čá­ka čís­lo XXXXXXXXXX/XXXX, kto­rý si po­ne­chá­va na úč­te su­mu 140.000 eur a zvy­šok po­sie­la dňa 22.07.2010 pla­tob­ným prí­ka­zom na cez­hra­nič­ný pre­vod na účet do Švaj­čiarska IBAN: C swift kód VONTCHZZ, čís­lo úč­tu: XXXXX.XXX, ná­zov úč­tu : XXXXXXX TDF, ve­de­ný v G.L. AG, LKLOUNM XX, 8022 RDS, Švaj­čiarsko, kto­ré­ho ma­ji­te­ľom je za­hra­nič­ná spo­loč­nosť CA­TA­RA­TAS FI­NAN­CE LTD, so síd­lom v Be­li­ze.

 Ok­res­ný súd upria­mil po­zor­nosť naj­mä na to, že Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve roz­sud­kom zo dňa 17. 06. 2010 sp.zn. 7Cbs 51/2005 za­mie­tol ža­lo­bu ža­lob­cu v 1. ra­de GM o za­pla­te­nie 41 000 000,- Sk pro­ti ža­lo­va­né­mu FNM SR a za­sta­vil ko­na­nie vo vzťa­hu ža­lob­cu v 2. ra­de Ing. K. Q. a v 3. ra­de Ing. F. O. vo­či ža­lo­va­né­mu FNM SR. Pre dopl­ne­nie sa žia­da uviesť, že ža­lob­co­via v 2. a v 3. ra­de bo­li spo­loč­ník­mi a ko­na­teľ­mi ža­lob­cu v 1. ra­de. Pri svo­jom roz­hod­nu­tí vy­chá­dzal súd pre­dov­šet­kým z kúp­nej zmlu­vy č. 51/1992 zo dňa 26. 06. 1992 o pre­da­ji štát­ne­ho pod­ni­ku Ge­mer­ský mlyn Ri­mav­ská So­bo­ta., kto­rú uzat­vo­ri­li so ža­lo­va­ným ža­lob­co­via v 2. ra­de a v 3. ra­de a nie ža­lob­ca v 1. ra­de. Tým, že ža­lob­ca v 1. ra­de uh­ra­dil ža­lo­va­né­mu su­mu 41 000 000,- Sk pl­nil zá­vä­zok ža­lob­cu v 2. a v 3. ra­de z uve­de­nej kúp­nej zmlu­vy, pri­čom ža­lob­co­via v 2. a 3. ra­de ni­ja­ko nep­reu­ká­za­li, že by svo­je zá­väz­ky na za­pla­te­nie kúp­nej ce­ny pod­ľa tej­to zmlu­vy pre­vied­li na ža­lob­cu v 1. ra­de. Ža­lo­va­ný FNM SR bol pod­ľa § 332 ods. 1 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka po­vin­ný ta­ké pl­ne­nie pri­jať a z toh­to dô­vo­du sa ža­lo­va­ný FNM SR ne­mo­hol bez­dô­vod­ne obo­ha­tiť.

Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­da­li v zá­kon­nej le­ho­te od­vo­la­nie oba­ja ob­ža­lo­va­ní. Pro­ku­rá­tor sa vzdal prá­va po­dať od­vo­la­nie pí­som­ným po­da­ním.

Ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho Ing. K. Z. v dô­vo­doch od­vo­la­nia pou­ká­zal na via­ce­ro sku­toč­nos­tí. Uvie­dol, že vzhľa­dom na zá­ve­ry vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia na hlav­nom po­jed­ná­va­ní mož­no kon­šta­to­vať, že na­pad­nu­tý roz­su­dok je pred­čas­ný a te­da ne­zá­kon­ný, na­koľ­ko vy­chá­dza z nes­práv­ne pri­ja­tých skut­ko­vých zis­te­ní, pri­čom ne­jas­nosť a neúpl­nosť skut­ko­vých zis­te­ní vy­chá­dza naj­mä z ne­dos­ta­toč­né­ho a nes­práv­ne­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov v in­ten­ciách us­ta­no­ve­nia § 2 ods.12 Tr. po­riad­ku. Z od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku vy­plý­va, že vzťah me­dzi skut­ko­vý­mi zis­te­nia­mi a úva­ha­mi sú­du pri hod­no­te­ní dô­ka­zov na jed­nej stra­ne a práv­ny­mi zá­ver­mi na stra­ne dru­hej, nie je sú­lad­ný. V ne­pos­led­nom ra­de mož­no pr­vos­tup­ňo­vé­mu sú­du vy­tknúť, že na zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci pou­žil nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­nie skut­ku, resp. že je­ho roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia Tres­tné­ho zá­ko­na. Pred vy­ne­se­ním na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku pro­ku­rá­tor navr­hol mo­di­fi­ko­vať skut­ko­vú ve­tu ob­ža­lo­by tak, že v pod­sta­te zhr­nul ob­sah všeo­bec­ných po­vin­nos­tí a ob­me­dze­ní vy­plý­va­jú­cich z dot­knu­tých us­ta­no­ve­ní práv­nych pred­pi­sov uve­de­ných v ob­ža­lo­be, kto­ré mal ob­ža­lo­va­ný svo­jím ko­na­ním po­ru­šiť. Na­priek tej­to úp­ra­ve skut­ko­vej ve­ty mož­no na­ďa­lej kon­šta­to­vať, že v nej nie je za­zna­me­na­ná ob­jek­tív­na a sub­jek­tív­na strán­ka ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho. V skut­ko­vej ve­te vý­ro­ko­vej čas­ti na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku sa neu­vá­dza žiad­na kon­krét­na po­vin­nosť ale­bo ob­me­dzenie, v roz­po­re s kto­rým  mal ob­ža­lo­va­ný ko­nať pri pod­pi­se Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru me­dzi Fon­dom ná­rod­né­ho ma­jet­ku a spo­loč­nos­ťou Ge­mer­ský mlyn (ďa­lej len „Do­ho­da o urov­na­ní“). Ne­mož­no ak­cep­to­vať len for­mál­ne pou­ká­za­nie na ob­sah via­ce­rých us­ta­no­ve­ní práv­nych pred­pi­sov bez to­ho, aby bo­lo kon­kre­ti­zo­va­né akým spô­so­bom mal ob­ža­lo­va­ný ko­nať v roz­po­re s tý­mi­to všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi. Súd pr­vé­ho stup­ňa re­zig­no­val na dôs­led­né preu­ká­za­nie za­vi­ne­nia. V da­nej sú­vis­los­ti je v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku nep­re­hliad­nu­teľ­né pau­ša­li­zo­va­nie za­vi­ne­nia pri ko­na­ní oboch ob­ža­lo­va­ných vo vzťa­hu k ob­jek­tív­nym zna­kom ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu bez zjav­nej sna­hy po­sú­diť exis­ten­ciu, resp. mie­ru za­vi­ne­nia to­ho kto­ré­ho ob­ža­lo­va­né­ho.

Ob­haj­ca ďa­lej uvie­dol, že súd pr­vé­ho stup­ňa svo­je skut­ko­vé a práv­ne úva­hy opie­ra v pod­sta­te o dve sku­toč­nos­ti a to, že ob­ža­lo­va­ný schvá­le­nú Do­ho­du o urov­na­ní pod­pí­sal, na­priek mož­nos­ti od­miet­nuť pod­pí­sať ta­kú­to Do­ho­du a tak zvrá­tiť spô­so­be­nie nás­led­ku a, že pô­so­bil vo W FNM SR už od ro­ku 2006, a zú­čas­tňo­val  sa za­sad­nu­tí VV FNM SR, na kto­rých sa pre­ro­ko­vá­va­li sprá­vy o kau­ze GM.  Zo skut­ko­vej ve­ty vý­ro­ko­vej čas­ti na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku vy­plý­va, že sa ob­ža­lo­va­né­mu kla­die za vi­nu pod­pis Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru na­priek to­mu, že Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve roz­sud­kom zo dňa 17,06.2010 sp. zn, 7Cbs 51/2005 za­mie­tol ža­lo­bu spo­loč­nos­ti Ge­mer­ský Mlyn s.r.o., so síd­lom ul. Špor­to­vá 1563/10, Ri­mav­ská So­bo­ta, IČO: 31 566 693 (ďa­lej len „spo­loč­nosť GM“) v ce­lom roz­sa­hu. Súd pr­vé­ho stup­ňa v rám­ci zhod­no­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci pre­hlia­da nie­koľ­ko pod­stat­ných sku­toč­nos­tí. V pr­vom ra­de je pot­reb­né zdô­raz­niť, že naj­mä z po­va­hy ve­ci (práv­na agen­da) bol spor me­dzi spo­loč­nos­ťou GM a FNM SR, od je­ho sa­mot­né­ho po­čiat­ku až do uzav­re­tia Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru ve­de­ný, kon­tro­lo­va­ný a rie­še­ný v sek­cii práv­nej, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí. Uve­de­ná sek­cia ma­la za úlo­hu ria­diť a koor­di­no­vať čin­nos­ti spo­je­né s rie­še­ním pred­met­né­ho spo­ru spo­lu s exter­ný­mi ad­vo­kát­sky­mi kan­ce­lá­ria­mi, kto­ré za­stu­po­va­li FNM SR ok­rem iné­ho aj v tom­to súd­nom spo­re. Vzhľa­dom na oso­bit­ný cha­rak­ter uve­de­nej sek­cie bo­lo vo všeo­bec­nos­ti pri­má­me jej úlo­hou po­sú­diť pos­ta­ve­nie FNM SR v jed­not­li­vých práv­nych ve­ciach, za­stu­po­vať FNM SR v súd­nych spo­roch, vrá­ta­ne súd­ne­ho spo­ru so spo­loč­nos­ťou GM, a o tých­to sku­toč­nos­tiach in­for­mo­vať W FNM SR, resp. Pre­zí­dium FNM SR. Sek­cia práv­na, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí ako od­bor­ný or­gán FNM SR vy­dá­va­la práv­ne sta­no­vis­ká, ana­lý­zy v sú­vis­los­ti spl­ne­ním úloh FNM SR a v tom­to sme­re pred­kla­da­la v rám­ci pra­cov­ných ma­te­riá­lov aj kon­krét­ne od­po­rú­ča­nia. Prá­ve a naj­mä z toh­to dô­vo­du bo­la uve­de­ná sek­cia zria­de­ná v rám­ci or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­ry FNM SR. Úlo­hy sek­cie práv­nej, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí vy­ba­vo­va­li inter­ní práv­ni­ci, kto­rí bo­li za­mes­tnan­ca­mi FNM SR. Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia vy­plý­va, že Pre­zí­dium FNM SR v nad­väz­nos­ti na schvá­le­ný šta­tút a or­ga­ni­zač­ný po­ria­dok FNM SR schvá­li­lo kom­pe­tenč­ný po­ria­dok FNM SR. Z čl. 2 kom­pe­ten­čné­ho po­riad­ku FNM SR vy­plý­va po­mer­ne de­tail­ný preh­ľad o schva­ľo­va­ní a pod­pi­so­va­ní do­ku­men­tov vo FNM SR. Po­kiaľ sa tý­ka Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru, tak ten­to do­ku­ment bo­la op­ráv­ne­ná pred­lo­žiť vec­ne prís­luš­ná sek­cia, v da­nom prí­pa­de sek­cia práv­na, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí, pri­čom schvá­liť do­ku­ment mo­hol len Vý­kon­ný vý­bor FNM SR. Do­ho­du o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru moh­li pod­pí­sať vý­luč­ne pred­se­da ale­bo pod­pred­se­da a člen VV FNM SR.

Po­kiaľ sa tý­ka ci­to­va­né­ho roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, z exis­ten­cie kto­ré­ho súd pr­vé­ho stup­ňa vo vzťa­hu k pod­pi­su Do­ho­dy o urov­na­ní vy­vo­dzu­je proti­práv­ne ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho, je nut­né uviesť, že sa jed­na­lo o v po­ra­dí tre­tie roz­hod­nu­tie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve v súd­nom spo­re me­dzi FNM SR a spo­loč­nos­ťou GM. V pr­vých dvoch roz­hod­nu­tiach bol FNM SR neús­peš­ný  a aj tá­to sku­toč­nosť bo­la dô­vo­dom, pre kto­rý FNM SR vie­dol so spo­loč­nos­ťou GM mi­mo­súd­ne ro­ko­va­nia. Na­priek exis­ten­cii v po­ra­dí tre­tie­ho roz­sud­ku, v kto­rom bol FNM SR pro­ti spo­loč­nos­ti GM ús­peš­ný, je mož­né kon­šta­to­vať, že to bol „len“ ďal­ší roz­su­dok v da­nom súd­nom spo­re. Po vy­da­ní v po­ra­dí tre­tie­ho roz­sud­ku KS BA to bo­la prá­ve sek­cia práv­na, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí ako od­bor­ný or­gán, kto­rá ma­la po­sú­diť práv­ne pos­ta­ve­nie FNM SR v da­nom spo­re a to aj s pred­pok­la­dom ús­peš­nos­ti v od­vo­la­com ko­na­ní. Do­ho­du o urov­na­ní te­da ob­ža­lo­va­ný pod­pí­sal v si­tuá­cii, ke­dy ne­bol súd­ny spor me­dzi FNM SR a spo­loč­nos­ťou GM eš­te prá­vop­lat­ne skon­če­ný, pri­čom v pred­lo­že­nom ma­te­riá­ly bo­lo uve­de­né od­po­rú­ča­nie (od­bor­né­ho or­gá­nu) tú­to Do­ho­du uza­vrieť. Nie bez vý­zna­mu je aj sku­toč­nosť, že v sú­vis­los­ti s od­po­rú­ča­ním sek­cie práv­nej, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí uza­vrieť tú­to Do­ho­du sa ar­gu­men­to­va­lo aj neus­tá­lym na­vy­šo­va­ním prís­lu­šen­stva ža­lo­va­nej is­ti­ny, kto­rá sa kaž­do­roč­ne v tom ča­se na­vy­šo­va­la o rá­do­vo nie­koľ­ko mi­lió­nov slo­ven­ských ko­rún. Po­kiaľ sa tý­ka od­bor­né­ho po­sú­de­nia tej kto­rej špe­ci­fic­kej prob­le­ma­ti­ky, kto­rá bo­la pre­ro­ko­vá­va­ná vo VV FNM SR, ob­ža­lo­va­ný sa ria­dil naj­mä od­po­rú­ča­cí­mi sta­no­vis­ka­mi jed­not­li­vých od­bor­ných sek­cii, kto­ré pra­cov­ný ma­te­riál pred­kla­da­li. Súd­ny spor me­dzi FNM SR a spo­loč­nos­ťou GM ne­bol vý­nim­kou, keď­že sa jed­na­lo o vý­sos­tne práv­nu prob­le­ma­ti­ku, vo vzťa­hu ku kto­rej ne­dis­po­nu­je dos­ta­toč­ný­mi od­bor­ný­mi ve­do­mos­ťa­mi a skú­se­nos­ťa­mi, tak aby  ve­del zhod­no­tiť vý­voj spo­ru a už vô­bec nie je­ho pred­pok­la­da­ný vý­sle­dok. Ten­to pos­tup bol v praxi VV FNM SR ob­vyk­lý a za­uží­va­ný, a aj lo­gic­ký, keď­že tá kto­rá sek­cia ma­la o pra­cov­nom ma­te­riá­li, kto­rý pred­lo­ži­la na ro­ko­va­nie VV FNM SR naj­šir­šie poz­nat­ky (a to tak vec­né ako aj od­bor­né).

Z poh­ľa­du hod­no­te­nia ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho ako aj ďal­ších čle­nov VV FNM SR pri hla­so­va­ní mož­no kon­šta­to­vať, že v dô­vo­do­vej sprá­ve sa ok­rem iné­ho uvá­dza­lo, že v zá­uj­me vy­rie­še­nia uve­de­né­ho spo­ru navr­hu­je pred­kla­da­teľ (sek­cia práv­na, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí) uzat­vo­riť do­ho­du o mi­mo­súd­nom urov­na­ní. K ma­te­riá­lu bol pred­lo­že­ný aj návrh Do­ho­dy o urov­na­ní, pri­čom cel­ko­vá su­ma sa zni­žo­va­la o 10 % a bo­la za­ok­rúh­le­ná sme­rom na­dol na su­mu 4 770 000, - Eur. Z uve­de­ných sku­toč­nos­tí po­tom bo­lo mož­né usu­dzo­vať, že me­dzi FNM SR a spo­loč­nos­ťou GM doš­lo k ro­ko­va­niu o ob­sa­hu Do­ho­dy o urov­na­ní. Úva­hy sú­du pr­vé­ho stup­ňa aj v tom­to sme­re hod­no­te­nia skut­ko­vých zis­te­ní mož­no ozna­čiť ako proti­chod­né, keď na jed­nej stra­ne uvá­dza, že ob­ža­lo­va­ný Do­ho­du o urov­na­ní bez vý­hrad pod­pí­sal a na stra­ne dru­hej ozna­ču­je prá­ve dô­vo­do­vú sprá­vu pred­lo­že­nú sek­ciou práv­nou, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí za roz­ho­du­jú­ci do­ku­ment pre čle­nov VV FNM SR pri ich hla­so­va­ní o schvá­le­ní Do­ho­dy. Ne­mož­no pre­hliad­nuť sna­hu sú­du pr­vé­ho stup­ňa (v zho­de s ar­gu­men­tá­ciou inter­ve­nu­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra) pre­niesť na oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho zod­po­ved­nosť za po­chy­be­nie pri pod­pi­se Do­ho­dy o urov­na­ní, na­koľ­ko  po schvá­le­ní tej­to Do­ho­dy vo VV FNM SR ne­vy­ko­nal žiad­ne ďal­šie kro­ky sme­ru­jú­ce k pres­kú­ma­niu pred­met­né­ho ma­te­riá­lu. V pr­vom ra­de je pot­reb­né pri­po­me­núť, že v pod­mien­kach fun­go­va­nia ta­kej veľ­kej in­šti­tú­cie akou bol FNM SR bo­lo ne­reál­ne, aby ob­ža­lo­va­ný pres­kú­ma­val kaž­dý spi­so­vý ma­te­riál k do­ku­men­tu, kto­rý  mal na zá­kla­de po­ve­re­nia VV FNM SR pod­pí­sať. Súd pr­vé­ho stup­ňa prav­de­po­dob­ne pre­hlia­dol, že VV FNM SR schva­ľo­val roč­ne stov­ky ma­te­riá­lov, v dôs­led­ku čo­ho vy­ply­nu­la pot­re­ba pod­pi­su to­ho kto­ré­ho do­ku­men­tu. Tie­to do­ku­men­ty pod­pi­so­va­li v zmys­le kom­pe­ten­čné­ho po­riad­ku FNM SR pred­se­da ale­bo pod­pred­se­da a spra­vid­la člen VV FNM SR ako ria­di­teľ prís­luš­nej sek­cie, kto­rá ten kto­rý ma­te­riál pre­lo­ži­la. Z oh­ľa­dom na pl­ne­nie úloh FNM SR a z to­ho vy­plý­va­jú­cej roz­sia­hlej špe­ci­fic­kej a od­bor­nej agen­dy, bo­la zria­de­ná aj or­ga­ni­zač­ná štruk­tú­ra fon­du, ke­dy jed­not­li­vé sek­cie zod­po­ve­da­li za rie­še­nie prís­luš­nej od­bor­nej prob­le­ma­ti­ky. Tá­to štruk­tú­ra FNM SR po­tom za­bez­pe­čo­va­la, aby špe­ci­fic­kú prob­le­ma­ti­ku (napr. ka­pi­tá­lo­vý trh a dl­ho­pi­sy, reš­ti­tú­cie a pre­vo­dy ma­jet­ku, vy­má­ha­nie poh­ľa­dá­vok, ak­cio­nár­ske prá­va, súd­ne spo­ry a pod.) pok­rý­va­la sek­cia, na to ur­če­ná.

Ob­ža­lo­va­ný pred a ani pri pre­ro­ko­va­ní ma­te­riá­lu Do­ho­dy o urov­na­ní W FNM SR  ne­mal k dis­po­zí­cii žiad­ne sta­no­vis­ko či už sek­cie práv­nej, kon­tro­ly a sťaž­nos­ti ale­bo exter­nej ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie, kto­ré by neod­po­rú­ča­lo do­ho­du schvá­liť. Opäť sú tu proti­chod­né tvr­de­nia sú­du pr­vé­ho stup­ňa o tej­to sku­toč­nos­ti, keď na jed­nej stra­ne uvá­dza, že „ob­ža­lo­va­ný Ing. P. V. k ma­te­riá­lu nep­ri­lo­žil ani vy­jad­re­nie JUDr. Pav­la Griš­čí­ka, kto­rý pred­met­nú do­ho­du ozna­čil za kraj­ne ne­vý­hod­nú, rov­na­ko nep­ri­po­jil ani ne­zá­vis­lú práv­nu ana­lý­zu od JUDr. P. F. z ro­ku 1997, kto­rá ozna­či­la ža­lo­bu ža­lob­cu GM za ne­dô­vod­nú“. Na stra­ne dru­hej súd pr­vé­ho stup­ňa uvá­dza, že „ob­ža­lo­va­ní na­priek ve­do­mos­ti o tom, že Do­ho­da je pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku kraj­ne ne­vý­hod­ná tú­to pod­pí­sa­li, pri­čom ma­li preu­ká­za­teľ­ne ve­do­mosť o roz­hod­nu­tí sú­du jed­noz­nač­ne v pros­pech FNM SR a k dis­po­zí­cii mal aj za­mie­ta­jú­ce sta­no­vis­ká práv­nych zá­stup­cov“. Bez oh­ľa­du na ten­to ne­dos­ta­tok od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku mož­no kon­šta­to­vať, že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­bol vy­ko­na­ný žia­den dô­kaz, kto­rý by preu­ka­zo­val  ve­do­mosť ob­ža­lo­va­né­ho o „kraj­nej ne­vý­hod­nos­ti Do­ho­dy o urov­na­ní“. Z to­ho lo­gic­ky vy­plý­va, že po­kiaľ ne­mal ob­ža­lo­va­ný žiad­nu ve­do­mosť o škod­li­vom nás­led­ku vy­plý­va­jú­com z uzav­re­tia Do­ho­dy o urov­na­ní, ne­mo­hol  ani jej ne­pod­pí­sa­ním ta­ký­to škod­li­vý nás­le­dok od­vrá­tiť.

Ob­haj­ca ďa­lej uvie­dol, že v ob­do­bí, ke­dy sa rie­šil súd­ny spor, mal VV FNM SR k dis­po­zí­cii via­ce­ro sta­no­vísk ad­vo­kát­skych kan­ce­lá­rií, kto­ré od­po­rú­ča­li viesť mi­mo­súd­ne ro­ko­va­nia so spo­loč­nos­ťou GM, čo sved­čí ko­niec kon­cov to­mu zá­ve­ru, že ne­ve­de­li a ne­bo­li schop­ní pred­kla­dať jed­noz­nač­ný ús­pech FNM SR. Na­priek to­mu, že ob­ža­lo­va­ný ne­dis­po­no­val lis­tom JUDr. Griš­čí­ka, v kto­rom sa vy­jad­ro­val k zjav­nej ne­vý­hod­nos­ti uzav­re­tia Do­ho­dy o urov­na­ní, pred­pok­la­dal, že sek­cia práv­na, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí pri po­da­ní od­po­rú­ča­cie­ho sta­no­vis­ka zvá­ži­la všet­ky pod­stat­né okol­nos­tí prí­pa­du.  Sa­mot­ný pod­pis Do­ho­dy o urov­na­ní nie je a ne­mô­že byť dô­vo­dom, z kto­ré­ho mož­no vy­vo­dzo­vať  tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť ob­ža­lo­va­né­ho. Po­kiaľ sa tý­ka hypo­te­tic­kých úvah sú­du pr­vé­ho stup­ňa o za­vi­ne­ní, kto­ré vy­jad­ril v od­ôvod­ne­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku je nut­né kon­šta­to­vať, že ne­zoh­ľad­ňu­je pro­ces fun­go­va­nia jed­not­li­vých or­gá­nov VV FNM SR. Fakt, že sa niek­to v kon­krét­nej ve­ci zdr­ží hla­so­va­nia, ne­mož­no vy­lo­žiť inak, ako tak, že ne­má vy­hra­ne­ný ná­zor na uve­de­nú otáz­ku. Z uve­de­né­ho auto­ma­tic­ky ne­mož­no vy­vo­dzo­vať, že s pred­lo­že­ným návr­hom ne­súh­la­sí ale­bo nao­pak. V kaž­dom prí­pa­de je dô­le­ži­té poz­na­me­nať, že ob­ža­lo­va­ný pred­pok­la­dal, že pod­pi­su Do­ho­dy o urov­na­ní pred­chá­dza­lo práv­ne po­sú­de­nie prí­pa­du, kto­ré naš­lo od­raz v sta­no­vis­ku sek­cie práv­nej, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí, pri­čom ako práv­ny laik ne­mal schop­nosť po­sú­diť re­le­van­tné práv­ne sku­toč­nos­ti preu­ka­zu­jú­ce ne­vý­hod­nosť ta­ké­ho pos­tu­pu. Aké­koľ­vek iné špe­ku­lá­cie, kto­ré naz­na­ču­je súd pr­vé­ho stup­ňa vy­jad­re­nia­mi o „mož­nos­ti zvrá­tiť spô­so­be­nie nás­led­ku“ sú len v čis­to v teo­re­tic­kej ro­vi­ne, keď­že  v ča­se pod­pi­su Do­ho­dy o urov­na­ní ne­mal ve­do­mosť o spô­so­be­ní ta­ké­ho­to nás­led­ku.

Bez oh­ľa­du na to, že ne­pod­pí­sa­nie Do­ho­dy pri­chá­dza­lo do úva­hy za pred­pok­la­du, že by ob­ža­lo­va­ný v tom ča­se mal ve­do­mosť o jej zjav­nej ne­vý­hod­nos­ti, je nut­né uviesť, že Šta­tút Fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­rob­nej­šie vy­me­dzu­je pô­sob­nosť a úlo­hy Fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky, us­ta­no­vu­je zá­sa­dy čin­nos­ti a zá­sa­dy je­ho vnú­tor­nej or­ga­ni­zá­cie a vzťa­hy mi­nis­ter­stva k os­tat­ným ús­tred­ným or­gá­nom štát­nej sprá­vy, iným or­gá­nom a or­ga­ni­zá­ciám, práv­nic­kým oso­bám a fy­zic­kým oso­bám. Tie­to sú zá­väz­né pre vy­da­nie or­ga­ni­zač­né­ho po­riad­ku, kom­pe­ten­čné­ho po­riad­ku, ro­ko­va­cie­ho po­riad­ku, atď. Or­ga­ni­zač­ný po­ria­dok je šta­tu­tár­nou smer­ni­cou a má nor­ma­tív­ny cha­rak­ter, čo zna­me­ná, že je zá­väz­ný pre všet­ky or­ga­ni­zač­né zlož­ky a za­mes­tnan­cov. Up­ra­vu­je zá­kla­dy čin­nos­ti, or­ga­ni­zač­nú štruk­tú­ru, or­ga­ni­zač­né us­po­ria­da­nie a hlav­né čin­nos­ti jed­not­li­vých út­va­rov, čle­ne­nie na niž­šie or­ga­ni­zač­né zlož­ky, uvá­dza náplň ich čin­nos­ti. Ob­sa­hu­je sys­tém ria­de­nia, stup­ne ria­de­nia, roz­de­le­nie úloh pre jed­not­li­vé úrov­ne ria­de­nia, vnú­tor­ný roz­sah prá­vo­mo­cí a zod­po­ved­nos­tí, zá­sa­dy vzá­jom­ných vzťa­hov. Kaž­dý or­ga­ni­zač­ný po­ria­dok by mal ob­sa­ho­vať aj otáz­ku za­stu­po­va­nia, od­ov­zdá­va­nia a pre­be­ra­nia fun­kcií, prá­vo­moc šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu de­le­go­vať časť svo­jej prá­vo­mo­ci a spl­no­moc­ňo­vať iných za­mes­tnan­cov za­stu­po­va­ním, a to buď ko­na­ním v je­ho me­ne, ale­bo len v roz­sa­hu da­né­ho spl­no­moc­ne­nia i otáz­ku pod­pi­so­va­nia v me­ne or­ga­ni­zá­cie. Rov­na­ko tak aj kom­pe­tenč­ný a ro­ko­va­cí po­ria­dok má nor­ma­tív­ny cha­rak­ter, čo zna­me­ná, že je zá­väz­ný pre všet­ky or­ga­ni­zač­né zlož­ky a za­mes­tnan­cov. Tvr­de­nie sved­ka JUDr. L. E., kto­ré si súd pr­vé­ho stup­ňa nek­ri­tic­ky os­vo­jil, bez to­ho, aby ho pod­ro­bil skú­ma­niu v kon­texte vy­ššie uve­de­ných práv­ne zá­väz­ných do­ku­men­tov, a kto­rý uvie­dol, že „všeo­bec­né uz­ne­se­nie VV FNM SR o po­ve­re­ní dvoch čle­nov na pod­pí­sa­nie práv­ne­ho do­ku­men­tu, nie je zá­väz­né pre dot­knu­té oso­by, pre­to­že to ne­vyp­lý­va zo žiad­ne­ho práv­ne­ho pred­pi­su.“, je nep­rav­di­vé. Roz­hod­nu­tie VV FNM SR, kto­ré bo­lo pri­ja­té na 47. riad­nom za­sad­nu­tí W FNM SR, ko­na­né­ho dňa 20.07.2010, v čas­ti kto­rá sa tý­ka­la po­ve­re­nia na pod­pí­sa­nie do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru so spo­loč­nos­ťou Ge­mer­ský mlyn, s.r.o., bo­lo reali­zá­ciou vý­ko­nu práv čle­nov vý­kon­né­ho vý­bo­ru FNM SR, pod­ľa čl. 11, bod 6) Šta­tú­tu Fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky: „Ko­nať v me­ne fon­du v roz­sa­hu uve­de­nom v ods. 1 a ude­ľo­vať spl­no­moc­ne­nie ko­nať v tom­to roz­sa­hu v me­ne fon­du sú op­ráv­ne­ní všet­ci čle­no­via vý­kon­né­ho vý­bo­ru, pri­čom fond za­vä­zu­jú súh­las­ným pre­ja­vom vô­le naj­me­nej dvoch čle­nov vý­kon­né­ho vý­bo­ru, z kto­rých je­den mu­sí byť pred­se­da ale­bo pod­pred­se­da vý­kon­né­ho vý­bo­ru.“., pri­čom pla­tí, že Šta­tút FNM SR má nor­ma­tív­ny cha­rak­ter, čo zna­me­ná, že je zá­väz­ný pre všet­ky sub­jek­ty, kto­rých sa tý­ka. Iný­mi slo­va­mi, tvr­de­nie JUDr. L. E., kto­ré preb­ral súd do od­ôvod­ne­nia na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia ne­má práv­ny zá­klad a vy­chá­dza z nes­práv­ne­ho prá­va­né­ho po­sú­de­nia pred­met­nej ve­ci z je­ho stra­ny.

Ob­haj­ca uvie­dol, že z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia  ne­bo­lo preu­ká­za­né, že ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho, kto­ré bo­lo vy­me­dze­né v ob­ža­lo­be, napl­nil zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu, že „spô­so­bil ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu tým, že po­ru­šil všeo­bec­ne zá­väz­ným pred­pi­som us­ta­no­ve­nú po­vin­nosť spra­vo­vať cu­dzí ma­je­tok“. Vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním ne­po­da­ri­lo jed­noz­nač­ne us­tá­liť, že by ob­ža­lo­va­ný ako člen VV FNM SR a za­mes­tna­nec FNM SR ko­nal v roz­po­re so svo­ji­mi po­vin­nos­ťa­mi. Nao­pak tým, že ce­lý pro­ces súd­ne­ho spo­ru me­dzi FNM SR a spo­loč­nos­ťou GM za­stu­po­va­la a ria­di­la sek­cia práv­na, kon­tro­ly a sťaž­nos­tí bo­la za­bez­pe­če­ná aj od­bor­ná strán­ka ve­ci a to bez oh­ľa­du na sku­toč­nosť, že po uzav­re­tí Do­ho­dy o urov­na­ní sa preu­ká­za­lo že ná­rok spo­loč­nos­ti ne­bol le­gi­tím­ny. Z poh­ľa­du vte­daj­šie­ho čle­na W FNM SR pre ob­ža­lo­va­né­ho  tá­to sku­toč­nosť zna­me­na­la ga­ran­to­va­nie správ­ne­ho práv­ne­ho pos­tu­pu vo ve­ci, Na tom nič ne­me­ní ani vy­jad­re­nie lng. P. V., že Do­ho­du o urov­na­ní vy­pra­co­val na po­kyn Ing. Ko­cour­ka, kto­rý mu rov­na­ko uvie­dol aj jej pod­stat­né pa­ra­met­re. O ta­kých­to okol­nos­tiach ve­do­mosť ob­ža­lo­va­ný ne­mal. Po­kiaľ bol lng. P. V. pres­ved­če­ný o zjav­nej ne­vý­hod­nos­ti, resp. proti­práv­nos­ti ta­kej­to do­ho­dy, bol po­vin­ný tú­to okol­nosť ozná­miť čle­nom VV FNM SR pri pre­ro­ko­va­ní uve­de­né­ho ma­te­riá­lu. Nič ta­ké sa však nes­ta­lo, a pre­to ko­nal v pres­ved­če­ní, že mô­že tú­to Do­ho­du pod­pí­sať bez to­ho, aby som tým spô­so­bil aký­koľ­vek škod­li­vý nás­le­dok na ma­jet­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Zá­ve­rom pre­to navr­hol, aby od­vo­la­cí súd na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du v ce­lom roz­sa­hu zru­šil v zmys­le § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. po­riad­ku a pod­ľa § 322 ods.1 Tr. po­riad­ku vrá­til vec sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

Ob­ža­lo­va­ný Ing. P. V. v dô­vo­doch od­vo­la­nia uvie­dol, že súd pri vy­hod­no­te­ní dô­kaz­nej si­tuácie v prí­pa­de mi­mo­súd­nej do­ho­dy me­dzi Fon­dom ná­rod­né­ho ma­jet­ku SR (ďa­lej len „FNM") a ob­chod­nou spo­loč­nos­ťou GM. (ďa­lej len „GM") vy­chá­dza, z chyb­ných zá­ve­rov vy­šet­ro­va­te­ľa a z chyb­ných konštruk­cií a fa­bu­lá­cií uve­de­ných v ob­ža­lo­be. Súd pri po­sú­de­ní uve­de­né­ho prí­pa­du ig­no­ro­val zá­klad­né prin­cí­py fun­go­va­nia FNM, spô­sob je­ho ria­de­nia, roz­ho­do­va­nia, pri­jí­ma­nia uz­ne­se­ní naj­vyš­šie­ho or­gá­nu FNM a ich zá­väz­nos­tí pre jed­not­li­vých čle­nov ve­de­nia fon­du. Dô­ka­zy Ok­res­ný súd vy­hod­no­til neob­jek­tív­ne, jed­nos­tran­ne, vô­bec ne­zoh­ľad­nil skut­ko­vý stav, dô­kaz­nú si­tuáciu a vý­po­ve­de pred­vo­la­ných sved­kov, kto­ré bo­li prak­tic­ky všet­ky v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho.

Ďalej uvie­dol, že v ob­do­bí od 24.11.2009 do 25.8.2010  zos­tá­val fun­kciu ria­di­te­ľa práv­nej sek­cie Fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku SR (ďa­lej len „FNM") a zá­ro­veň som bol čle­nom Vý­kon­né­ho vý­bo­ru Fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku SR (ďa­lej len „VV FNM"). Agen­da tý­ka­jú­ca sa práv­nych zá­le­ži­tos­tí bo­la pros­tred­níc­tvom kan­ce­lá­rie pred­se­du VV FNM pos­tu­po­va­ná na práv­nu sek­ciu FNM, kto­rú ria­dil. To zna­me­ná, že o roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du  bol už vop­red in­for­mo­va­ný, a pre­to  vy­dal po­kyn pra­cov­ní­ko­vi práv­nej sek­cie na príp­ra­vu ma­te­riá­lu na ro­ko­va­nie VV FNM, kto­rý by os­tat­ných čle­nov VV FNM o tom­to súd­nom ver­dik­te in­for­mo­val. Ča­ka­lo sa len na ofi­ciál­ne do­ru­če­nie uve­de­né­ho roz­sud­ku z Kraj­ské­ho sú­du. Roz­su­dok bol v pí­som­nej for­me do­ru­če­ný na FNM za­čiat­kom nas­le­du­jú­ce­ho týž­dňa (20. ale­bo 21.06.2010) a okam­ži­te dal prí­kaz na vy­pra­co­va­nie pred­lo­že­nie ma­te­riá­lu na ro­ko­va­nie VV FNM, kto­rým by  ve­de­nie FNM o tom­to roz­sud­ku sú­du in­for­mo­val. Mal emi­nent­ný zá­ujem o urý­chle­né a ob­jek­tív­ne in­for­mo­va­nie všet­kých čle­nov ve­de­nia FNM o tom­to roz­sud­ku, kto­rý  hod­no­til ako ví­ťaz­stvo práv­nej sek­cie FNM vo ve­de­nom spo­re. Je nes­por­né a do­ká­za­teľ­né, že s roz­sud­kom sa oboz­ná­mi­lo všet­kých 11 čle­nov VV FNM, o čom sved­čí zá­pis z ro­ko­va­nia, schvá­le­ný prog­ram ro­ko­va­nia, vý­sle­dok hla­so­va­nia, ako aj pre­zen­čná lis­ti­na z uve­de­né­ho ro­ko­va­nia VV FNM, te­da o tom­to roz­sud­ku ve­de­li všet­ci čle­no­via naj­vyš­šie­ho or­gá­nu FNM, kto­rým bol v tom ča­se VV FNM. Dňa 02.07.2010 o 11.22 hod. mu za­slal práv­ny zá­stup­ca JUDr. Griš­čík žia­dosť o ude­le­nie po­ky­nu, tý­ka­jú­ce­ho sa roz­hod­nu­tia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve zo dňa 17.06.2010, vo ve­ci za­miet­nu­tia ža­lo­by zo stra­ny spo­loč­nos­ti GM vo­či FNM. V tej­to žia­dos­ti JUDr. Griš­čík uvie­dol, ci­tu­je: „Tak ako sme Vás už in­for­mo­va­li emai­lom zo dňa 17.06.2010, Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve na po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa 17.06.2010 za­mie­tol ža­lo­bu zo stra­ny spo­loč­nos­ti Ge­mer­ský mlyn vo­či FNM SR v ce­lom roz­sa­hu. Pred­met­ným roz­hod­nu­tím kraj­ský súd zá­ro­veň za­sta­vil ko­na­nie v čas­ti tý­ka­jú­cej sa pô­vod­ných navr­ho­va­te­ľov v 2. a 3. ra­de (p. O. a Q.) vo­či FNM SR. S tou­to čas­ťou roz­hod­nu­tia prin­ci­piál­ne ne­súh­la­sí­me, na­koľ­ko má­me za to, že ná­ro­ky tých­to fy­zic­kých osôb bo­li prá­vop­lat­ne za­miet­nu­té už pred viac ako štyr­mi rok­mi. V tej­to sú­vis­los­ti pri­chá­dza do úva­hy po­dať pro­ti pred­met­né­mu roz­hod­nu­tiu od­vo­la­nie v čas­ti, kto­rou bo­lo za­sta­ve­né ko­na­nie vo vzťa­hu pô­vod­ných navr­ho­va­te­ľov v 2. a 3. ra­de. Vzhľa­dom na to, že je prav­de­po­dob­né, že vo­či pred­met­né­mu roz­hod­nu­tiu proti­stra­na po­dá od­vo­la­nie a o prí­pad­nom od­vo­la­ní bu­de roz­ho­do­vať Naj­vyš­ší súd SR, pod­ľa náš­ho ná­zo­ru by bo­lo v zá­uj­me pod­po­ry ar­gu­men­tá­cie FNM SR v ďal­šom vý­vo­ji spo­ru, aby FNM SR po­dal od­vo­la­nie vo­či tej­to čas­ti roz­hod­nu­tia. Na­vy­še, ak by si od­vo­la­cí súd os­vo­jil ná­zor pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du a sí­ce, že účas­tník­mi ko­na­nia bo­li na­ďa­lej aj pô­vod­ní navr­ho­va­te­lia v 2. a 3, ra­de, nie je vy­lú­če­né (vy­chá­dza­júc zo zá­ve­rov sú­du pr­vé­ho stup­ňa), že od­vo­la­cí súd by za pred­pok­la­du, ak by aj tie­to oso­by po­da­li od­vo­la­nie, roz­ho­dol v pros­pech tých­to osôb to jest, že by im priz­nal pô­vod­ne up­lat­ňo­va­né ná­ro­ky). S po­da­ním od­vo­la­nia nie je pod­ľa náš­ho ná­zo­ru spo­je­ná po­vin­nosť za­pla­tiť súd­ny pop­la­tok. Le­ho­ta na po­da­nie od­vo­la­nia kon­čí dňa 02.07.2010. Vzhľa­dom na uve­de­né si Vás tým­to do­vo­ľu­jem po­žia­dať o ude­le­nie zá­väz­né­ho po­ky­nu, či má­me po­dať od­vo­la­nie vo­či pred­met­né­mu roz­hod­nu­tiu v čas­ti, kto­rou bo­lo za­sta­ve­né ko­na­nie vo vzťa­hu pô­vod­ných navr­ho­va­te­ľov v 2. a 3. ra­de. Za sko­ré ude­le­nie po­ky­nu, vop­red ďa­ku­je­me. Vzhľa­dom na krát­kosť ča­su sme prip­ra­vi­li od­vo­la­nie vo­či to­mu­to roz­hod­nu­tiu, kto­ré Vám za­sie­la­me v príl­ohe. V prí­pa­de, ak nám ne­dá­te iný po­kyn naj­nes­kôr do 12.00 hod., 02.07.2010, v zá­uj­me za­cho­va­nia le­ho­ty na po­da­nie od­vo­la­nia pred­met­né od­vo­la­nie po­dá­me s tým, že nás­led­ne na Váš po­kyn mô­že­me od­vo­la­nie zob­rať ke­dy­koľ­vek späť.“

Z uve­de­nej žia­dos­ti o ude­le­nie po­ky­nu jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že FNM sa od­vo­lal pro­ti jed­nej čas­ti roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve zo dňa 17.06.2010. Zá­ro­veň práv­ny zá­stup­ca FNM pred­pok­la­dal, že sa proti­stra­na vo­či to­mu­to roz­sud­ku od­vo­lá, a že ce­lý spor skon­čí na Naj­vyš­šom sú­de SR, pri­čom ne­vy­lú­čil mož­nosť, že ten­to súd­ny spor FNM preh­rá a roz­hod­ne v pros­pech GM. Tvr­de­nie ob­ža­lo­by, že pred­met­nú žia­dosť mi za­slal práv­ny zá­stup­ca FNM JUDr. Griš­čík na mo­ju súk­rom­nú ad­re­su dňa 30.06.2010 je nep­rav­di­vé. Iš­lo o ofi­ciál­nu e-mai­lo­vú ad­re­su na FNM ako vy­plý­va zo sa­mot­nej ad­re­sy, po dru­hé, ten­to e-mail mu ne­mo­hol byť do­ru­če­ný, pre­to­že v tej do­be eš­te na FNM ne­fun­go­va­lo elek­tro­nic­ké spo­je­nie. V tom ča­se sa FNM sťa­ho­val z Drie­ňo­vej uli­ce v Bra­tis­la­ve do no­vé­ho síd­la na Tr­nav­skej ces­te v Bra­tis­la­ve a v no­vých pries­to­roch ne­fun­go­va­li žiad­ne pev­né lin­ky, po­čí­ta­čo­vé sie­te ani cen­trál­ny server FNM a do­kon­ca aj kla­sic­ká poš­ta cho­di­la ones­ko­re­ne. Žia­dosť o ude­le­nie po­ky­nu za­slal náš práv­ny zá­stup­ca JUDr. Griš­čík dňa 02.07.2010 na mo­ju súk­rom­nú ad­re­su sdac@csda, kto­rú som mu dal prá­ve z dô­vo­du ne­fun­kčnos­ti ofi­ciál­nej elek­tro­nic­kej poš­ty na FNM. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že  vy­vi­nul maximál­nu ini­cia­tí­vu pri za­bez­pe­če­ní urý­chle­nej ko­mu­ni­ká­cie s exter­ným práv­nym zá­stup­com. V tej­to sú­vis­los­ti je za­rá­ža­jú­ce, že tú­to ko­reš­pon­den­ciu s práv­nym zá­stup­com vy­šet­ro­va­teľ vô­bec ne­za­ra­dil do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, tá­to tam bo­la vlo­že­ná do­da­toč­ne až pri vý­me­ne vy­šet­ro­va­te­ľa, na osob­ný po­pud ob­ža­lo­va­né­ho.

V dô­vo­doch od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­ný ďa­lej uvá­dza, že dňa 06.07.2010 bol na FNM do kan­ce­lá­rie pred­se­du VV FNM pred­lo­že­ný práv­nym zá­stup­com GM JUDr. Bi­ro­čá­kom návrh zmlu­vy, tý­ka­jú­ci sa mi­mo­súd­nej do­ho­dy FNM a GM. Po do­ru­če­ní návr­hu tej­to zmlu­vy okam­ži­te o tom­to návr­hu in­for­mo­val práv­ne­ho zá­stup­cu JUDr. Griš­čí­ka, so žia­dos­ťou o urý­chle­né sta­no­vis­ko. Ten­to návrh zmlu­vy ne­bol prip­ra­vo­va­ný na pô­de FNM pra­cov­ník­mi práv­nej sek­cie FNM, o príp­ra­ve ta­ké­ho­to ma­te­riá­lu preu­ká­za­teľ­ne ne­mal žiad­nu ve­do­mosť. Dňa 09.07.2010 si ob­ža­lo­va­né­ho za­vo­lal pria­my na­dria­de­ný pán Ing. Vla­di­mír Ko­cou­rek. a dal mu prí­kaz pred­lo­žiť na ro­ko­va­nie VV FNM ma­te­riál tý­ka­jú­ci sa mi­mo­súd­nej do­ho­dy me­dzi FNM a GM. Je­ho zá­kla­dom mal byť návrh do­ho­dy vy­pra­co­va­ný práv­nym zá­stup­com GM JUDr. Bi­ro­čá­kom s tým, že mu pres­ne ur­čil su­mu, kto­rú má do ma­te­riá­lu uviesť. Su­mu navr­hnu­tú zá­stup­com GM  mal pod­ľa Ing. Ko­cour­ka zní­žiť o 10%. Ten­to prí­kaz s spl­niť mu­sel, le­bo mu ho dal pria­my na­dria­de­ný v zmys­le Zá­kon­ní­ka prá­ce, ten­to prí­kaz ne­bol v roz­po­re so žiad­ny­mi zá­kon­mi a inter­ný­mi pred­pis­mi FNM, VV FNM mal pl­nú le­gi­ti­mi­tu a prá­vo­moc ta­kú­to mi­mo­súd­nu do­ho­du uzat­vo­riť. Aj Ing. Ko­cou­rek bol prí­tom­ný na ro­ko­va­ní VV FNM dňa 24.06.2010, na kto­rom VV FNM za prí­tom­nos­ti všet­kých jej 11 čle­nov zob­ral uz­ne­se­ním na ve­do­mie roz­su­dok Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve zo dňa 17.06.2010. Do­kon­ca Ing. Ko­cou­rek to­to ro­ko­va­nie sám vie­dol. To zna­me­ná, že mal nes­po­chyb­ni­teľ­ne ve­do­mosť o roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve zo dňa 17.06.2010.

Ob­ža­lo­va­ný pri­po­me­nul, že navr­ho­val vy­ko­nať na sú­de kon­fron­tá­ciu s Ing. Ko­cour­kom, ku kto­rej však ne­moh­lo prísť, vzhľa­dom na od­op­re­tie vý­po­ve­de zo stra­ny Ing. Ko­cour­ka. Od­op­re­tie vý­po­ve­de na sú­de zdô­vod­nil Ing. Ko­cou­rek tým, že by si svo­jou vý­po­ve­ďou mo­hol pri­vo­diť tres­tné stí­ha­nie. Ma­te­riál  vy­pra­co­val a pred­lo­žil do kan­ce­lá­rie pred­se­du VV FNM. K to­mu­to ma­te­riá­lu eš­te ne­bo­lo pril­ože­né sta­no­vis­ko práv­ne­ho zá­stup­cu, pre­to­že eš­te ne­bo­lo v tej do­be na FNM k dis­po­zí­cii v ofi­ciál­nej pí­som­nej for­me. V sa­mot­nom ma­te­riá­li ob­ža­lo­va­ný uvie­dol dve mož­nos­ti pri­ja­tia uz­ne­se­nia, klad­né­ho, aj zá­por­né­ho. To zna­me­ná, že čle­no­via VV FNM si moh­li vy­brať, či pred­lo­že­ný návrh mi­mo­súd­nej do­ho­dy me­dzi FNM a GM schvá­lia, ale­bo neschvá­lia.

Mi­mo­riad­ne zá­važ­ným fak­tom pod­ľa ob­ža­lo­va­né­ho  je tá sku­toč­nosť, že po­čas ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia a nás­led­ne ani po­čas súd­ne­ho ko­na­nia nep­red­lo­žil vy­šet­ro­va­teľ ani pro­ku­rá­tor na sú­de auten­tic­ký „Ma­te­riál na ro­ko­va­nie Vý­kon­né­ho vý­bo­ru zo dňa 20.7.2010, kto­rý sa tý­kal mi­mo­súd­nej do­ho­dy me­dzi FNM a Ge­mer­ským mly­nom. Po­čas ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia až do je­ho skon­če­nia vy­šet­ro­va­teľ pred­lo­žil len pra­cov­nú ver­ziu toh­to ma­te­riá­lu, na kto­rom ne­bo­lo uve­de­né žiad­ne čís­lo spi­su a ani dá­tum. Do­kon­ca v ma­te­riá­li ne­bo­lo uve­de­né v čas­ti „uz­ne­se­nie" ani me­no ob­ža­lo­va­né­ho, ako čle­na VV FNM, kto­rý mal uve­de­nú do­ho­du pod­pí­sať. Na tú­to sku­toč­nosť pri vý­slu­choch opa­ko­va­ne upo­zor­ňo­val, čo je vo vy­šet­ro­va­com spi­se jed­noz­nač­ne za­zna­me­na­né. Je prek­va­pu­jú­ce, že pro­ku­rá­tor na sú­de pred­lo­žil uve­de­ný ma­te­riál, pod­ľa mňa iden­tic­ký s pra­cov­nou ver­ziou, av­šak už s uve­de­ným čís­lom spi­su, aj s dá­tu­mom. Tie­to úda­je však bo­li vy­tla­če­né tak ako aj ce­lý ma­te­riál na tla­čiar­ni, pri­čom však na ori­gi­nál­nom ma­te­riá­li, kto­rý  pred­kla­dal na ro­ko­va­nie VV FNM, bo­li tie­to úda­je jed­noz­nač­ne na­pí­sa­né ru­kou pe­rom. Ako priz­nal sa­mot­ný pro­ku­rá­tor v prie­be­hu súd­ne­ho ko­na­nia na ok­res­nom sú­de, elek­tro­nic­ký evi­denč­ný sys­tém FNM za­čal pra­co­vať až po ro­ku 2011.

Ob­ža­lo­va­ný uvie­dol, že sa sna­žil čle­nov VV FNM upo­zor­niť na ús­ka­lia uzat­vo­re­nia mi­mo­súd­nej do­ho­dy me­dzi FNM a GM eš­te pred sa­mot­ným ofi­ciál­nym ro­ko­va­ním VV FNM, aby ma­li pries­tor na po­sú­de­nie da­né­ho sta­vu. Pon­de­lok 19.07.2010 bol je­di­ný mož­ný deň, ke­dy som to mo­hol uro­biť, pre­to­že v pred­chá­dza­jú­ci týž­deň ne­bo­li via­ce­rí čle­no­via VV FNM prí­tom­ní. Ar­gu­ment o ne­zá­väz­nos­ti sta­no­vis­ka exter­né­ho práv­ne­ho zá­stup­cu pre čle­nov VV FNM mu­sel pri­jať, le­bo bol v pod­sta­te prav­di­vý. Sta­no­vis­ko žiad­ne­ho exter­né­ho práv­ne­ho zá­stup­cu FNM sku­toč­ne ne­ma­lo zá­väz­ný cha­rak­ter pre čle­nov VV FNM, bo­lo len v ro­vi­ne po­rad­nej a od­po­rú­ča­cej. Čo sa tý­ka ar­gu­men­tu neús­peš­nos­ti súd­nych spo­rov FNM na od­vo­la­cích sú­doch, tak k to­mu­to zá­ve­ru pri­šiel v pod­sta­te aj práv­ny zá­stup­ca JUDr. Griš­čík vo svo­jom sta­no­vis­ku zo dňa 02.07.2010, v kto­rom ne­vy­lú­čil, že od­vo­la­cí súd roz­hod­ne v pros­pech GM a priz­ná im pô­vod­ne up­lat­ňo­va­né ná­ro­ky. Dňa 20.7.2010 sa ko­na­lo za­sad­nu­tie VV FNM, na kto­rom sa v bo­de rôz­ne pre­ro­ko­vá­val aj návrh mi­mo­súd­nej do­ho­dy me­dzi FNM a GM. V prie­be­hu za­sad­nu­tia všet­kým prí­tom­ným čle­nom VV FNM osob­ne od­ov­zdal pí­som­né sta­no­vis­ko práv­ne­ho zá­stup­cu JUDr. Griš­čí­ka k návr­hu mi­mo­súd­nej do­ho­dy FNM a GM, ako príl­ohu k da­né­mu ma­te­riá­lu na ro­ko­va­nie VV FNM, kto­rý už dos­ta­li pred sa­mot­ným za­sad­nu­tím. V návr­hu uz­ne­se­nia do ma­te­riá­lu za­pra­co­val aj mož­nosť neschvá­liť uve­de­nú mi­mo­súd­nu do­ho­du, či­že  zoh­ľad­nil aj tú­to al­ter­na­tí­vu. Vzhľa­dom na osob­ný ná­zor, tý­ka­jú­ci sa schvá­le­nia tej­to do­ho­dy, osob­ne za ten­to návrh na mi­mo­súd­nu do­ho­du FNM s GM neh­la­so­val, pri hla­so­va­ní  sa zdr­žal. Ten­to návrh bol na­priek to­mu pri­ja­tý a VV FNM vy­dal uz­ne­se­nie, kto­rým ob­ža­lo­va­né­ho me­no­vi­te za­via­zal pod­pí­sa­ním mi­mo­súd­nej do­ho­dy me­dzi FNM a GM s okam­ži­tým ter­mí­nom pl­ne­nia. Zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho neš­lo o žiad­nu ini­cia­tí­vu a „nad­prá­cu", ako sa sna­ži­li vy­šet­ro­va­te­lia a pro­ku­rá­tor vy­konštruo­vať. Tvr­de­nie pro­ku­rá­to­ra, že „pod­pí­sal pred­bež­nú fi­nan­čnú kon­tro­lu pred úh­ra­dou vý­dav­ku a pre­vod­ný prí­kaz" je preu­ká­za­teľ­ná lož. Pod­pis Ing. V. na tom­to pre­vod­nom prí­ka­ze bol vy­šet­ro­va­te­ľom a pro­ku­rá­to­rom myl­ne ozna­če­ný za pod­pis ob­ža­lo­va­né­ho.

Ob­ža­lo­va­ný pou­ká­zal aj na „po­li­tic­ký“ as­pekt ce­lé­ho prí­pa­du, kto­rý mal byť  pri roz­ho­do­va­ní naj­vyš­šie­ho or­gá­nu FNM kľú­čo­vý. FNM spra­vo­val ob­rov­ský ma­je­tok štá­tu v hod­no­te sto­viek mi­lió­nov eur, to zna­me­ná, že iš­lo ne­po­chyb­ne o mi­mo­riad­ne dô­le­ži­tý eko­no­mic­ký nás­troj pri ria­de­ní štá­tu. Prak­tic­ky od sa­mé­ho za­čiat­ku zria­de­nia FNM bo­li do vr­cho­lo­vých or­gá­nov FNM, či už iš­lo o Pre­zí­dium FNM, VV FNM, ale­bo DR FNM ob­sa­dzo­va­ní vý­luč­ne po­li­tic­kí no­mi­nan­ti jed­not­li­vých po­li­tic­kých strán. Je pre­to lo­gic­ké, že kaž­dé dô­le­ži­té roz­hod­nu­tie FNM mu­se­lo byť od­súh­la­se­né naj­vyš­šou exeku­tí­vou štá­tu, čo bo­la buď Vlá­da SR, ale­bo koa­lič­ná ra­da. Pre­to, ak ob­ža­lo­va­ný dos­tal prí­kaz od pred­se­du VV FNM Ing. Ko­cour­ka na pred­lo­že­nie ma­te­riá­lu na ro­ko­va­nie VV FNM oh­ľad­ne mi­mo­súd­nej do­ho­dy me­dzi FNM a GM, vô­bec  ne­po­chy­bo­val o tom, že aj k ta­ké­mu­to kro­ku da­li po­kyn naj­vyš­šie or­gá­ny štá­tu. Na­viac, ak nah­lá­se­nie pre­vo­du kon­krét­nych fi­nan­čných pros­tried­kov bo­lo reali­zo­va­né z eko­no­mic­kej sek­cie FNM do Štát­nej pok­lad­ni­ce už týž­deň dop­re­du pred sa­mot­ným ro­ko­va­ním VV FNM. Od 01.07.2010, keď bo­lo no­ve­lou zá­ko­na č. 92/1991 Zb. zru­še­né Pre­zí­dium FNM sa naj­vyš­ším or­gá­nom FNM stal VV FNM, kto­rý bol pl­ne pod kon­tro­lou no­mi­nan­tov stra­ny SMER-SD. Z 11 čle­nov VV FNM bo­lo 6 no­mi­nan­tov stra­ny SMER-SD, 3 no­mi­nan­ti stra­ny SNS a 2 no­mi­nan­ti stra­ny HZDS. Na schvá­le­nie aké­ho­koľ­vek uz­ne­se­nia bo­lo pot­reb­ných 6 hla­sov. Zá­ro­veň tým, že v prí­pa­de FNM iš­lo v ce­lej je­ho his­tó­rii vždy o po­li­tic­ké no­mi­ná­cie, je po­cho­pi­teľ­né, že aj všet­ky roz­hod­nu­tia or­gá­nov FNM sa sta­li pred­me­tom po­li­tic­ké­ho bo­ja. V rám­ci toh­to bo­ja je jed­nou z naj­účin­nej­ších fo­riem aj kri­mi­na­li­zá­cia po­li­tic­ké­ho proti­vní­ka. Tým, že bol na FNM no­mi­nan­tom stra­ny SNS, stal  sa vhod­ným ter­čom po­li­tic­kých opo­nen­tov. V tom­to kon­krét­nom prí­pa­de sa to preu­ká­za­teľ­ne pre­ja­vi­lo tým, že vte­daj­ší mi­nis­ter vnút­ra pán Lip­šic ot­vo­re­ne za­sa­ho­val do pro­ce­su vy­šet­ro­va­nia, pre­ju­di­ko­val roz­hod­nu­tia po­li­caj­né­ho vy­šet­ro­va­te­ľa vo všet­kých ve­rej­ných mé­diách, kto­rý nás­led­ne len pl­nil je­ho dop­re­du zve­rej­ne­né vy­hlá­se­nia. Aj z toh­to dô­vo­du po­va­žu­je ob­ža­lo­va­ný sa­mot­né príp­rav­né ko­na­nie a nás­led­né ko­na­nie pred pr­vos­tup­ňo­vým sú­dom za nes­práv­ne, v roz­po­re so zá­klad­ný­mi prin­cíp­mi práv­ne­ho štá­tu a tres­tnop­ráv­nym sys­té­mom.

Po­kiaľ ide o vý­rok o náh­ra­de ško­dy, ob­ža­lo­va­ný uvie­dol, že súd sa do­pus­til nie­koľ­kých zá­važ­ných po­chy­be­ní. Tým, že náh­ra­dou ško­dy za­via­zal me­no­vi­te aj je­ho, prak­tic­ky le­ga­li­zo­val pre­vod fi­nan­čných pros­tried­kov vo vý­ške 4,77 mi­lió­na eur na účet GM. Ak je však ten­to pre­vod le­gál­ny, po­tom aké­ho tres­tné­ho či­nu  sa vlas­tne do­pus­til? Tie­to fi­nan­čné pros­tried­ky sa pred­sa nes­tra­ti­li, ale­bo nes­kon­či­li na úč­te ob­ža­lo­va­né­ho, priš­li na kon­krét­ne úč­ty v kon­krét­nych ban­kách, s kon­krét­ny­mi vlas­tník­mi tých­to úč­tov. Ak by  sa ja do­pus­til ne­zá­kon­né­ho ko­na­nia, tak po­tom pred­sa aj ten­to pre­vod fi­nan­čných pros­tried­kov na účet GM by mu­sel byť ne­zá­kon­ný a GM by sa do­pus­til ne­zá­kon­né­ho obo­ha­te­nia. Ok­res­ný súd sa ďa­lej do­pus­til nes­práv­ne­ho po­sú­de­nia zod­po­ved­nos­ti za ško­du. Fond ná­rod­né­ho ma­jet­ku SR ne­mal cha­rak­ter or­gá­nu štát­nej sprá­vy, bol zria­de­ný oso­bit­ným zá­ko­nom č. 92/1991 Zb., za­mes­tna­nec­ký po­mer ob­ža­lo­va­né­ho sa ria­dil us­ta­no­ve­nia­mi Zá­kon­ní­ka prá­ce, bol  te­da v po­zí­cii za­mes­tnan­ca. Pre­to aj prí­pad­ná hmot­ná zod­po­ved­nosť ma­la byť po­su­dzo­va­ná z toh­to poh­ľa­du. Vô­bec sa súd ne­zao­be­ral do­ho­dou o hmot­nej zod­po­ved­nos­ti za­mes­tnan­ca, ani pois­te­ním čle­nov or­gá­nov FNM v prí­pa­de spô­so­be­nia ško­dy.

Je pod­ľa ob­ža­lo­va­né­ho zrej­mé, že Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II vy­hod­no­til prí­pad nes­práv­ne, dô­ka­zy kto­ré sved­či­li v je­ho pros­pech ig­no­ro­val, os­tat­né dô­ka­zy a skut­ko­vý stav zhod­no­til neob­jek­tív­ne a povr­chne. V príp­rav­nom ko­na­ní doš­lo k tak zá­važ­ným po­chy­be­niam zo stra­ny vy­šet­ro­va­te­ľa a zo stra­ny pro­ku­rá­to­ra vy­ko­ná­va­jú­ce­ho pro­ku­rá­tor­ský doh­ľad nad zá­kon­nos­ťou, že dô­kaz­ná si­tuácia ne­zak­la­da­la žiad­ne zá­kon­né dô­vo­dy na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia a ani ob­ža­lo­by vo­či je­ho oso­be. Pre­to hod­no­tí aj nás­led­ný súd­ny pro­ces ve­de­ný na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va II za nes­práv­ny a ne­dô­vod­ný. Preu­ká­zal, že sa svo­jim ko­na­ním ne­do­pus­til žiad­ne­ho po­ru­še­nia plat­ných zá­ko­nov, ani inter­ných pred­pi­sov FNM, že mi­mo­súd­nu do­ho­du me­dzi FNM a GM nei­ni­cio­val, nep­rip­ra­vo­val, neschva­ľo­val a že ne­za­bez­pe­čo­val pre­vod fi­nan­čných pros­tried­kov na účet GM. Pod­pí­sal len uve­de­nú mi­mo­súd­nu do­ho­du, k čo­mu ho však za­via­zal naj­vyš­ší or­gán FNM svo­jim uz­ne­se­ním. Na­priek to­mu, že osob­ne s tou­to mi­mo­súd­nou do­ho­dou ne­súh­la­sil, čo preu­ká­zal svo­jím neh­la­so­va­ním za do­ho­du, ne­bo­lo v je­ho mož­nos­tiach za­brá­niť zá­kon­ným spô­so­bom uzat­vo­re­niu tej­to mi­mo­súd­nej do­ho­dy.

Zá­ve­rom ob­ža­lo­va­ný Ing. P. V. navr­hol, aby roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II  bol zru­še­ný, a aby ho od­vo­la­cí súd os­lo­bo­dil spod ob­ža­lo­by v ce­lom roz­sa­hu.

Ko­na­nie pred od­vo­la­cím sú­dom

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, ako súd od­vo­la­cí ( § 315 Tr. por.), pri­már­ne kon­šta­to­val prí­pus­tnosť od­vo­la­nia ( 306 ods. 1 Tr. por.) a ab­sen­ciu dô­vo­dov na roz­hod­nu­tie pod­ľa § 316 ods. 1 ale­bo  ods. 3 Tr. por., a pre­to  pod­ľa § 317 ods. 1 Tr. por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým od­vo­la­te­lia po­da­li od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré mu pred­chá­dza­lo, ria­diac sa pri­tom zá­sa­dou, že na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, pri­hliad­ne len vte­dy, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dos­pel k zá­ve­ru, že na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na ne­dos­ta­toč­ných zis­te­niach, ok­res­ný súd sa ne­vys­po­ria­dal so všet­ký­mi okol­nos­ťa­mi vý­znam­ný­mi pre roz­hod­nu­tie, a pre­to vznik­li po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti skut­ko­vých zis­te­ní na­pad­nu­tých vý­ro­kov, na kto­rých ob­jas­ne­nie tre­ba dô­ka­zy opa­ko­vať ale­bo vy­ko­nať ďal­šie dô­ka­zy.

Pod­ľa § 2 ods. 12 Tr. por. or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.

Pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. por., o od­vo­la­ní roz­ho­du­je od­vo­la­cí súd na ve­rej­nom za­sad­nu­tí. Aj na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí mô­že uro­biť roz­hod­nu­tie pod­ľa § 316 ods. 1 ale­bo 3,  § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 ale­bo 2, ak je zrej­mé, že chy­bu ko­na­nia ne­mož­no od­strá­niť na ve­rej­nom za­sad­nu­tí.

Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok pre chy­by na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, naj­mä pre ne­jas­nosť ale­bo neúpl­nosť je­ho skut­ko­vých zis­te­ní ale­bo pre­to, že sa súd ne­vys­po­ria­dal so všet­ký­mi okol­nos­ťa­mi vý­znam­ný­mi pre roz­hod­nu­tie.

Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok, ak vznik­nú po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti skut­ko­vých zis­te­ní na­pad­nu­tých vý­ro­kov, na kto­rých ob­jas­ne­nie tre­ba dô­ka­zy opa­ko­vať ale­bo vy­ko­nať ďal­šie dô­ka­zy

Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zru­še­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku ale­bo niek­to­rej je­ho čas­ti tre­ba uro­biť vo ve­ci no­vé roz­hod­nu­tie, vrá­ti od­vo­la­cí súd vec spra­vid­la sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

Kraj­ský súd mu­sí kon­šta­to­vať, že na­pad­nu­tý roz­su­dok bol vy­da­ný pred­čas­ne. V kon­texte nie len od­vo­la­cích ná­mie­tok (či no­vých sku­toč­nos­tí, kto­ré súd ro­zo­be­rie niž­šie) je pot­reb­né, aby sa súd pr­vé­ho stup­ňa dôs­led­ne za­obe­ral a za­me­ral na vy­ko­na­nie všet­kých zá­kon­ných dô­ka­zov v pros­pech aj nep­ros­pech oboch ob­ža­lo­va­ných, vrá­ta­ne preu­ká­za­nia úmys­lu ko­na­nia oboch ob­ža­lo­va­ných, a nás­led­ne ich vy­hod­no­te­ním vo všet­kých vzá­jom­ných sú­vis­los­tiach.

Zo skut­ko­vej ve­ty na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku vy­plý­va, že  ob­ža­lo­va­ní ma­li „ok­rem iné­ho po­vin­nosť vždy pre­sa­dzo­vať a chrá­niť ve­rej­ný zá­ujem, neup­red­nos­tniť osob­ný zá­ujem pred ve­rej­ným zá­uj­mom, riad­ne hos­po­dá­riť s pros­tried­ka­mi, kto­ré im zve­ril za­mes­tná­va­teľ, chrá­niť je­ho ma­je­tok pred poš­ko­de­ním, stra­tou, zni­če­ním a zneu­ži­tím, ne­ko­nať v roz­po­re s op­ráv­ne­ný­mi zá­uj­ma­mi za­mes­tná­va­te­ľa a po­čí­nať si tak, aby ne­do­chá­dza­lo k poš­ko­de­niu ma­jet­ku ale­bo k je­ho zni­če­niu, ani k bez­dô­vod­né­mu obo­ha­te­niu“ a ďa­lej, že „uzat­vo­ri­li Do­ho­du o mi­mo­súd­nom urov­na­ní spo­ru me­dzi FNM SR a spo­loč­nos­ťou GM, kto­rej návrh bol na FNM SR do­ru­če­ný práv­nym zá­stup­com pí­som­ne dňa 06.07.2010, a kto­rej návrh eš­te pred­tým dňa 20.07.2010 spo­lu s ma­te­riá­lom oh­ľad­ne ďal­šie­ho pos­tu­pu vo ve­ci GM pred­lo­žil k schvá­le­niu na 47. riad­ne za­sad­nu­tie vý­kon­né­ho vý­bo­ru FNM SR ob­vi­ne­ný Ing. P. V., kde v dô­vo­do­vej sprá­ve k to­mu­to ma­te­riá­lu od­po­ru­čil schvá­le­nie pred­met­nej do­ho­dy v úpl­nej zho­de s návr­hom práv­ne­ho zá­stup­cu GM“.

Vy­ko­na­ním do­ka­zo­va­ním ma­lo byť pod­ľa ok­res­né­ho sú­du jed­noz­nač­ne ta­ké­to úmy­sel­né ko­na­nie obom ob­ža­lo­va­ným preu­ká­za­né. Kraj­ský súd však ta­ké­to kon­šta­to­va­nie ok­res­né­ho sú­du po­va­žu­je mi­ni­mál­ne za pred­čas­né, a to jed­nak v kon­texte dô­ka­zov, kto­ré sa v pred­lo­že­nom spi­so­vom ma­te­riá­li na­chá­dza­jú, av­šak ne­bo­li ná­le­ži­te so všet­kou sús­tre­de­nos­ťou ok­res­né­ho sú­du vy­hod­no­te­né. Ok­res­ný súd nek­ri­tic­ky prev­zal niek­to­ré ar­gu­men­ty ob­ža­lo­by bez to­ho, aby sa s rov­na­kou vá­hou vy­spo­ria­dal s tvr­de­nia­mi a dô­kaz­mi, kto­ré sved­čia v pros­pech ob­ža­lo­va­ných, a tie­to po­tom vy­hod­no­til vo vzá­jom­ných sú­vis­los­tiach. Z na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku ok­res­né­ho sú­du nie je mož­né zis­tiť, ako sa s ob­ha­jo­bou ob­ža­lo­va­ných a ni­mi uvá­dza­ný­mi tvr­de­nia­mi ok­res­ný súd vy­spo­ria­dal.

Ok­res­ný súd sí­ce ci­to­val množ­stvo us­ta­no­ve­ní rôz­nych práv­nych pred­pi­sov, av­šak pri kon­krét­nych tvr­de­niach sú­du pr­vé­ho stup­ňa tie­to neopie­ra a jas­né úva­hy, kto­rý­mi sa spra­vo­val. Ako prík­lad je mož­né uviesť (stra­na 14 na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku) “ob­ža­lo­va­ní však ma­li mož­nosť do­ho­du ne­pod­pí­sať. Uve­de­né potvr­dil aj sve­dok JUDr. L. E., kto­rý uvie­dol, že všeo­bec­né uz­ne­se­nie VV FNM SR o po­ve­re­ní dvoch čle­nov na pod­pí­sa­nia práv­ne­ho do­ku­men­tu, nie je zá­väz­né pre dot­knu­té oso­by, pre­to­že to ne­vyp­lý­va zo žiad­ne­ho práv­ne­ho pred­pi­su. Roz­hod­nu­tie VV FNM SR k pod­pí­sa­niu prís­luš­né­ho do­ku­men­tu ne­mož­no po­va­žo­vať za prí­kaz na pod­pí­sa­nie“. Po­kiaľ ok­res­ný súd mal (ako vy­plý­va z uve­de­né­ho) preu­ká­za­né, že ob­ža­lo­va­ní moh­li od­miet­nuť pod­pí­sa­nie Do­ho­dy, pre­to­že by sa „nič nes­ta­lo“, na zá­kla­de vý­po­ve­de me­no­va­né­ho sved­ka, je to ne­pos­ta­ču­jú­ce na pres­ved­če­nie. Ok­res­ný súd je po­vin­ný nie len uviesť, aký­mi us­ta­no­ve­nia­mi sa pri roz­hod­nu­tí spra­vo­val, ale hlav­ne pre­čo. Zá­ve­ry sú­du ne­mô­žu byť hmlis­té. Zá­sa­da „iura no­vit cu­ria“ pla­tí v tres­tnom ko­na­ní len vo vzťa­hu k všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som, kto­ré sú zve­rej­ne­né v Zbier­ke zá­ko­nov. Pre­to práv­ne pred­pi­sy, resp. iné práv­ne ak­ty ale­bo or­ga­ni­zač­né smer­ni­ce, kto­ré nie sú v pl­nom zne­ní uve­rej­ňo­va­né v Zbier­ke zá­ko­nov SR, a kto­rých zna­losť je ne­vyh­nut­ná na zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu, tre­ba do­ka­zo­vať.

Po­kiaľ ide nap­rík­lad o kon­šta­to­va­nie ok­res­né­ho sú­du, že má za to, že rých­losť a pos­tup­nosť kro­kov ob­ža­lo­va­né­ho Ing. V. bo­la reali­zo­va­ná z dô­vo­du urý­chle­né­ho schvá­le­nia Do­ho­dy a nás­led­nej reali­zá­cie plat­by, a tým­to ko­na­ním sa sna­žil do­siah­nuť za­mýš­ľa­ný nás­le­dok, kraj­ský súd uvá­dza, že v mo­men­te vy­hlá­se­nia roz­sud­ku už nes­ta­čí  po­doz­re­nie, súd mu­sí, ak pá­cha­te­ľa od­su­dzu­je, svo­je roz­hod­nu­tie oprieť o dô­ka­zy, kto­ré nie len že na se­ba nad­vä­zu­jú, ale ich sled a nás­le­dok, či preu­ká­za­ný úmy­sel pá­cha­te­ľa vy­lu­ču­je akú­koľ­vek inú ver­ziu, či dô­vod ko­na­nia ob­ža­lo­va­nej oso­by. Zá­kon sí­ce neus­ta­no­vu­je ni­ja­ké pra­vid­lá, po­kiaľ ide o mie­ru dô­ka­zov pot­reb­ných na preu­ká­za­nie niek­to­rej sku­toč­nos­ti, ani vá­hu jed­not­li­vých dô­ka­zov. Je však ne­vyh­nut­né, aby súd op­rel svo­je roz­hod­nu­tie o jed­noz­nač­ne zis­te­né a bez­peč­ne preu­ká­za­né fak­ty, nie iba o prav­de­po­dob­nosť. Ak je súd pos­ta­ve­ný pred úlo­hou zhod­no­tiť vie­ro­hod­nosť dvoch od­liš­ných dô­ka­zov, ne­mô­že vie­ro­hod­nosť jed­né­ho z nich od­ôvod­niť iba okol­nos­ťa­mi sved­čia­ci­mi o vie­ro­hod­nos­ti dru­hé­ho dô­ka­zu. 

V od­vo­la­com ko­na­ní ob­ža­lo­va­ný Ing. K. Z. pred­lo­žil no­vé dô­ka­zy, kto­ré ne­mal ob­ža­lo­va­ný, a te­da ani súd pr­vé­ho stup­ňa, k dis­po­zí­cii v ča­se roz­ho­do­va­nia. V po­da­ní uvie­dol, že o schvá­le­ní Do­ho­dy ne­roz­ho­do­val on, ale FNM SR ako naj­vyš­ší vý­kon­ný or­gán FNM SR. Svo­jim pod­pi­som na tej­to Do­ho­de te­da iba pl­nil svo­ju po­vin­nosť v zmys­le Po­ve­re­nia VV FNM SR. Nie je oso­bou, kto­rá roz­hod­la o uzav­re­tí Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní, o jej ob­sa­hu ne­ro­ko­va­la, ne­navr­ho­va­la ho a tú­to do­ho­du ani iným spô­so­bom ne­žia­da­la uzat­vo­riť. Rov­na­ko  ani ne­pod­pi­so­val pre­vod­ný prí­kaz. Ako člen VV FNM SR ani neh­la­so­val za jej uzav­re­tie. O uzav­re­tí do­ho­dy roz­ho­do­va­li všet­ci čle­no­via VV FNM SR. VV FNM SR ho po­tom po­ve­ril jej pod­pí­sa­ním, spo­lu s Ing. Z., kto­rý do­ho­du pred­kla­dal. Pre­vod su­my v pros­pech Ge­mer­ské­ho Mly­nu, na zá­kla­de Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní, po­tom za­bez­pe­či­li Ing. V. F. spo­loč­ne s Ing. P. V. Ob­ža­lo­va­ný uvie­dol, že Ing. P. V. (bý­va­lý člen VV FNM SR) vo svo­jich vý­po­ve­diach za­ml­čal dô­le­ži­tú sku­toč­nosť, a to, že Ge­mer­ský  mlyn mal na sta­ros­ti ako re­fe­rent za Fond ná­rod­né­ho ma­jet­ku SR. Tú­to sku­toč­nosť preu­ka­zu­je e-mai­lom s in­ven­tú­rou/do­ku­men­tom, kto­rý dos­tal od Mgr. P. I., bý­va­lej za­mes­tnan­ky­ne Fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku po 31.01.2019.

FNM SR uzav­rel s Ing. E. Q. a Ing. F. O. zmlu­vu čís­lo 51/92, na zá­kla­de kto­rej na­do­bud­li ma­je­tok pod­ni­ku Ge­mer­ský Mlyn, Ri­mav­ská So­bo­ta. Mgr. J. Q. od ro­ku 1994 ma­la pri­de­le­nú tú­to zmlu­vu na sle­do­va­nie. Po prí­cho­de D. V. na FNM SR Mgr. P. I. od­ov­zda­la na zá­kla­de po­ky­nu ria­di­te­ľa sek­cie agen­du k zmlu­ve s Ge­mer­ským mly­nom D.. P. V.. D.. P. V. od­ov­zdal agen­du tej­to zmlu­vy až keď sa stal tak­zva­ným sek­čným ria­di­te­ľom a od­išiel zo sek­cie, kde pô­so­bi­la aj Mgr. P. I.. Ing. G. V. bol re­fe­ren­tom zmlu­vy čís­lo 51/92 na zá­kla­de in­ven­tú­ry ma­jet­ku za rok 2000, na zá­kla­de in­ven­tú­ry k 31.12.2006, nás­led­ne k 06.10.2008 i sta­vu k 2008 až 2010. Ing.  P. V. bol evi­do­va­ný ako re­fe­rent pre kau­zu tý­ka­jú­cu sa zmlu­vy me­dzi FNM SR a Ge­mer­ským mly­nom  ale vo svo­jich vý­po­ve­diach klam­li­vo pred vy­šet­ro­va­te­ľom tvr­dil, že z Ge­mer­ské­ho mly­nu ne­poz­ná ni­ko­ho a že o sta­ve v Ge­mer­skom mly­ne sa doz­ve­del len z práv­nej sek­cie. Pre­to­že bol ve­de­ný ako re­fe­rent, mu­sel ísť ok­rem iné­ho napr. vy­ko­ná­vať in­ven­tú­ru do Ge­mer­ské­ho mly­nu. Nie je zrej­mé, pre­čo tak dô­le­ži­tú in­for­má­ciu Ing. P. V. pri svo­jich vý­slu­choch za­ml­čal, o akých ďal­ších sku­toč­nos­tiach kla­mal a aké ďal­šie in­for­má­cie tý­ka­jú­ce sa toh­to ko­na­nia a Ge­mer­ské­ho mly­nu ne­pos­ky­tol.

Sú­čas­ne si k návr­hu pril­ožil aj vý­ňa­tok z den­ní­ka SME zo dňa 04.10.2010, z kto­ré­ho vy­plý­va, že o uzav­re­tí Do­ho­dy roz­ho­dol VV FNM SR ako ko­lek­tív­ny or­gán. Roz­ho­vor  den­ní­ku SME pos­ky­tol aj Ing. P. V.. V úvo­de je na­pí­sa­né, že Ing. P. V. hla­so­val „za“ uzav­re­tie Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní. Vo svo­jich vý­po­ve­diach však vy­po­ve­dá tak, že sa hla­so­va­nia zdr­žal. Na ďal­šiu otáz­ku, či si pa­mä­tá, ako hla­so­val a pre­čo, od­po­ve­dal: „Pa­mä­tám. To že fond vy­hral pr­vos­tup­ňo­vý súd, je tro­chu za­vá­dza­jú­ce, spor tr­vá de­väť ro­kov. Lep­šie by vám to po­ve­dal ria­di­teľ práv­ne­ho od­bo­ru, kto­rý prip­ra­vil ma­te­riál a ho­vo­ril dô­vo­dy“ K otáz­ke, že aj Naj­vyš­ší súd SR dal za prav­du FNM a ne­vy­ze­ra­lo to, že by Fond súd ur­či­te preh­ral, Ing. P. V. od­po­ve­dal: „Dá­val to práv­nik pán V., s ním tre­ba ro­ko­vať.“

Ob­ža­lo­va­ný Ing. Z. H, ďa­lej uvie­dol, že Ing. P. V. mu krát­ko po vy­da­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku v ja­nuá­ri 2019 po­ve­dal, že asi de­sať dní pred ro­ko­va­ním 47. za­sad­nu­tia VV FNM SR pri­šiel Ing. V. F. za Ing. V. a pý­tal si od ne­ho in­for­má­ciu, že o akú vý­šku pe­ňa­zí sa jed­ná, aby mo­hol Ing. F., ako ria­di­teľ sek­cie eko­no­mi­ky FNM SR, ozná­miť Štát­nej pok­lad­ni­ci, aby bo­la prip­ra­ve­ná, že cca o de­sať dní bu­de pot­reb­né pre­viesť fi­nan­čné pros­tried­ky z úč­tu FNM SR na iný účet. Ing. F. a Ing. V. po­tom osob­ne pod­pí­sa­li aj sa­mot­ný prí­kaz na úh­ra­du, po schvá­le­ní Do­ho­dy o mi­mo­súd­nom urov­na­ní. Ing. V. F. vo svo­jej vý­po­ve­di pred vy­šet­ro­va­te­ľom však tvr­dí, že žiad­ne plat­by vop­red ne­nah­la­so­val.

Z emai­lu Mgr. I. vy­plý­va nas­le­dov­né: 

Fond za­čal uzat­vá­rať zmlu­vy v r. 1992. Zmlu­vu č. 51/92 uzav­re­li v r. 1992 s FNM SR ku­pu­jú­ci Ing. E. Q. a Ing. F. O., oba­ja z  Z.., čím na­do­bud­li ma­je­tok pod­ni­ku Ge­mer­ský mlyn Ri­mav­ská So­bo­ta. Na fon­de sa nie­ke­dy nes­práv­ne uvá­dza­lo, mož­no aj úmy­sel­ne, že ku­pu­jú­cim je spo­loč­nosť Ge­mer­ský Mlyn, s.r.o. Ri­mav­ská So­bo­ta, kto­rá nao­zaj exis­to­va­la od 01.07.1992. Ja som do Sek­cie sle­do­va­nia...nas­tú­pi­la v augus­te 1993, ria­di­te­ľom sek­cie bol Ing. H. E. (na fon­de od 16.06.1993 do 02.05.1994). Po od­cho­de Ing. E. bol ria­di­te­ľom na­šej sek­cie Ing. A. L. (na fon­de od 02.02.1994 do 17.11.1994). Od 25.07.1994 do 17.11.1994 bol ria­di­te­ľom sek­cie Ing. F. P.. V r. 1994 bo­la zmlu­va pri­de­le­ná na „sle­do­va­nie“ mne  (v tom ča­se sme bo­li v sek­cii tra­ja vy­so­koš­ko­lá­ci na asi 300 zmlúv). Vy­pra­co­va­né len Kar­ty ku­pu­jú­ce­ho ako „nep­la­ti­ča“ a neod­po­ru­če­nie schvá­le­nia žia­dos­ti o úp­ra­vu splát­ko­vé­ho ka­len­dá­ra. Prav­de­po­dob­ne sa to pre­ro­ko­vá­va­lo vo Vý­kon­nom vý­bo­re (o čom by ma­la exis­to­vať zá­pis­ni­ca V.v.) Po­tom nas­tú­pil ako ria­di­teľ na­šej sek­cie Ing. X. X. (na fon­de od 18.11.1994 do 11.03.1997). V tom ča­se bo­lo vy­pra­co­va­né sta­no­vis­ko, v kto­rom sa od­po­rú­ča­lo schvá­liť žia­dosť ku­pu­jú­ce­ho o úp­ra­vu splát­ko­vé­ho ka­len­dá­ra, kto­rú prav­de­po­dob­ne Vý­kon­ný vý­bor neschvá­lil (o čom by ma­la exis­to­vať zá­pis­ni­ca V.v.). Pod­kla­dy bo­li pos­tú­pe­né sek­cii reali­zá­cie ve­rej­ných sú­ťa­ží na vy­má­ha­nie, resp. od­stú­pe­nie od zmlu­vy, v tom ča­se, na­koľ­ko bo­li kvô­li práv­nym prob­lé­mom na fon­de po­zas­ta­ve­né ve­rej­né sú­ťa­že, tá­to sek­cia si vza­la (prav­de­po­dob­ne na zá­kla­de roz­hod­nu­tia výk. vý­bo­ru) do svo­jej kom­pe­ten­cie agen­du od­stu­po­va­nia od zmlúv i nás­led­ne sa pre­me­no­va­la na Sek­ciu vy­má­ha­nia a od­stu­po­va­nia od zmlúv. Tak­že od­stú­pe­nie od zmlu­vy č. 51/92 a všet­ko os­tat­né sa us­ku­toč­ni­lo v jej kom­pe­ten­cii. Ja som sa s ku­pu­jú­ci­mi zo zml. č. 51/92 nik­dy nes­tret­la. Agen­du k zmlu­ve som na zá­kla­de po­ky­nu ria­di­te­ľa sek­cie od­ov­zda­la Ing. V. po je­ho prí­cho­de na fond. Mo­ja pos­led­ná inter­ná ko­reš­pon­den­cia k tej­to zmlu­ve bol inter­ný ma­te­riál zo dňa 25.04.1995. Exter­nú ko­reš­pon­den­ciu ne­mám k dis­po­zí­cii. Ne­mám šaj­nu, ke­dy bo­lo od­stú­pe­né od zmlu­vy. V príl­ohe po­sie­lam kó­pie mo­jich inter­ných ma­te­riá­lov z po­čí­ta­ča. V štát­nom ar­chí­ve by ma­li byť všet­ky ma­te­riá­ly. Keď by si pot­re­bo­val, mám kon­takt na B. F., kto­rá ve­ci do ar­chí­vu za fond od­ov­zdá­va­la (pôv. bo­la sek­re­tár­ka v Sek­cii príp­ra­vy a reali­zá­cie pre­da­jov) a bu­de ve­dieť kam a na ko­ho sa tre­ba ob­rá­tiť. Keď sa V. stal sek­čným ria­di­te­ľom, a te­da od­išiel z na­šej sek­cie, agen­du ku zml. č. 51/92 od­ov­zdal Ing. G., ako svo­jej pria­teľ­ke a sú­čas­ne pria­teľ­ke Ing. A., kto­ré­ho po­mo­hol z na­šej sek­cie do­sa­diť za nás­tup­cu ria­di­te­ľa v Sek­cii vym. pohľ. a od­stu­po­va­nia od zmlúv a zlik­vi­do­vať pô­vod­nú zá­stup­ky­ňu Ing. L.. Tá­to lin­ka je za­ují­ma­vá. Akú ro­lu tu hra­la P.. A., ne­tu­ším. Je pot­reb­né zís­kať ma­te­riá­ly zo Sek­cii vym. pohľ. a od­stu­po­va­nia od zmlúv, zo Sek­cie práv­nej a ich návr­hy do VLv. a Pre­zí­dia a hlav­ne Zá­pis­ni­ce z V.v. a Pre­zí­dia.

S pou­ka­zom na vy­ššie uve­de­né bu­de pot­reb­né, aby ok­res­ný súd dopl­nil do­ka­zo­va­nie vý­slu­chom Mgr. P. I., vý­slu­chom Ing. V. k uve­de­ným sku­toč­nos­tiam, vý­slu­chom sved­ka D.. F., prí­pad­ne ďal­ších sved­kov, kto­rých pot­re­ba vý­slu­chu vy­vsta­ne z tak­to dopl­ne­né­ho do­ka­zo­va­nia, vrá­ta­ne prí­pad­ných kon­fron­tá­cií. Rov­na­ko bu­de pot­reb­né, aby sa ok­res­ný súd pod­rob­ne a zro­zu­mi­teľ­ne vy­spo­ria­dal s fun­go­va­ním, hie­rar­chiou ako aj  zá­väz­nos­ťou inter­ných ak­tov FNM SR. V kon­texte tak­to dopl­ne­né­ho do­ka­zo­va­nia bu­de pot­reb­né dôs­led­ne sa za­obe­rať preu­ká­za­ním úmys­lu ko­na­nia oboch ob­ža­lo­va­ných, na zá­kla­de kto­ré­ho ma­li sle­do­vať a do­siah­nuť cieľ dek­la­ro­va­ný v skut­ko­vej ve­te na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku.

Kraj­ský súd te­da uzat­vá­ra, že až po tak­to vy­ko­na­nom a dopl­ne­nom do­ka­zo­va­ní a je­ho vy­hod­no­te­ní mô­že súd pris­tú­piť k hod­no­te­niu všet­kých dô­ka­zov a nás­led­ne  us­tá­liť, či doš­lo k napl­ne­niu zá­kon­ných zna­kov ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu ob­ža­lo­va­ný­mi. V da­nom štá­diu do­ka­zo­va­nia a je­ho vy­hod­no­te­nia ok­res­ným sú­dom nie je to­tiž mož­né uro­biť jed­noz­nač­ný zá­ver, roz­hod­nu­tie sú­du pr­vé­ho stup­ňa je pred­čas­né a tr­pí chy­ba­mi, kto­ré od­vo­la­cí súd vy­ššie pod­rob­ne po­pí­sal. Kraj­ský súd pre­to vrá­til vec ok­res­né­mu sú­du na pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie v otáz­ke vi­ny ob­ža­lo­va­ných, z kto­ré­ho dô­vo­du sa otáz­kou tres­tu (prí­pad­ne náh­ra­dy ško­dy) ani ne­mo­hol za­obe­rať.

P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný ďal­ší riad­ny op­rav­ný pros­trie­dok.                                              

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, dňa 24.11.2020

 

Mgr. Mar­ce­la Ko­so­vá

pred­sed­níč­ka se­ná­tu

 

Za správ­nosť: Kor­mo­šo­vá Ive­ta

 

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve

Za správ­nosť ano­ny­mi­zá­cie:


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia