Návrh zmien v Trestnom zákone a Trestnom poriadku prejednávaných v skrátenom legislatívnom konaní

Publikované: 05. 09. 2023, čítané: 716 krát
 

 

Vláda SR predložila koncom augusta v skrátenom legislatívnom konaní do NR SR návrh zákona, ktorým sa mení Trestný zákon a Trestný poriadok (návrh zákona je uvedený nižšie), pričom tento návrh zákona by mal byť prerokovaný NR SR ešte v priebehu mesiaca september a predpokladaná účinnosť zákona je od 01.10.2023. Návrhy zmien v Trestnom zákone a Trestnom poriadku sa týkajú hlavne ochranného liečenia, jeho výkonu, kontroly, či časového ohraničenia v niektorých prípadoch.

 

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

 

VIII. volebné obdobie

 

1769

 

VLÁDNY NÁVRH

 

Z á k o n

 

z ..... 2023,

 

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

 

Čl. I

 

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z. zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z., zákona č. 357/2021 Z. z., zákona č. 105/2022 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z. a zákona č. 117/2023 Z. z.  sa mení a dopĺňa takto:

 

  1. § 73 a 74 vrátane nadpisu nad § 73 znejú:

 

Ochranné liečenie

 

§ 73

(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

 

(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin

a)v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,

b)v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo

c)v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

(3) Ochranné liečenie podľa odseku 2 písm. c) súd neuloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, alebo jeho postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu nemožno očakávať dosiahnutie jeho účelu.

(4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

(5) Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný, súd môže rozhodnúť o uložení ochranného liečenia.

(6) Súd uloží ochranného liečenia aj páchateľovi, u ktorého rozhodne o prepustení z výkonu detencie a ktorý trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná.

 

§ 74

(1) Ambulantnú formu ochranného liečenia súd uloží, ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu ochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia. Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.

(2) Súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou.  

(3) Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, vykonáva sa počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní ambulantnou formou alebo ústavnou formou.

(4) Ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

(5) Ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm. c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov. Ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu

ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia.

(6) Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak pred jeho začatím zaniknú okolnosti, pre ktoré bolo uložené.“.

 

2. V § 76 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.

 

3. V § 76 ods. 1 sa vypúšťa slovo „aj“, slová „vo výkone trestu odňatia slobody“ sa nahrádzajú slovom „odsúdený“ a za slová „nepodmienečný trest odňatia slobody“ sa vkladá čiarka a slová „alebo páchateľovi zločinu“.

 

4. V § 76 ods. 2 sa číslo „2“ nahrádza číslom „1“.

 

5. Za § 76 sa vkladá § 76a, ktorý znie:

 

㤠76a

(1) Ochranný dohľad súd uloží páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a ukladá mu ochranné liečenie ambulantnou formou.

(2) Ochranný dohľad súd uloží aj vtedy, ak mení ústavnú formu ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Ochranný dohľad môže súd uložiť aj pri zmene ústavnej formy iného druhu ochranného liečenia na ambulantnú formu, ak to považuje vzhľadom na osobu páchateľa a dosiahnutie účelu ochranného liečenia za potrebné.

(3) Ochranný dohľad môže súd uložiť aj páchateľovi, ktorý nedodržiava liečebný režim ambulantného ochranného liečenia.“.

 

6. V § 77 ods. 1 a § 79 sa za slovo „dohľad“ vkladajú slová „podľa § 76“.

 

7. V § 77 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Odsúdený alebo páchateľ, ktorému súd uložil ochranný dohľad podľa § 76a, je povinný sa do piatich pracovných dní od uloženia ochranného dohľadu dostaviť k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu je povinný

a) hlásiť sa osobne v určených lehotách,

b) oznamovať vopred vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný a

c) podrobiť sa kontrole dodržiavania liečebného režimu.

(3) Ak páchateľ nedodržiava liečebný režim, zdravotnícke zariadenie, v ktorom vykonáva ochranné liečenie, oznámi túto skutočnosť probačnému a mediačnému úradníkovi, ktorý bezodkladne podá návrh na súd na zmenu ambulantného ochranného liečenia na ústavné alebo návrh na uloženie obmedzení a povinností podľa § 51 ods. 3 a 4. Rovnako postupuje probačný a mediačný úradník aj vtedy, ak páchateľ neplní alebo nedodržiava povinnosti vyplývajúce z ochranného dohľadu alebo uložené v rámci ochranného dohľadu. Ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu, návrh na súd na zmenu ambulantného ochranného liečenia na ústavné môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré môže navrhnúť aj vydanie predbežného príkazu na umiestnenie páchateľa v zdravotníckom zariadení poskytujúcom ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria.“.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.

 

8. V § 77 ods. 4 sa za slovo „odsúdenému“ vkladajú slová „alebo páchateľovi“ a vypúšťa sa slovo „ďalšie“.

 

9. V § 77 ods. 5 sa za slovo „odsúdený“ vkladajú slová „alebo páchateľ“ a

číslo „2“ sa nahrádza číslom „4“.

 

10. § 78 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak súd ukladá ochranný dohľad podľa § 76a odseky 1 a 2 sa nepoužijú. Ochranný dohľad podľa § 76a trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o prepustení z ochranného dohľadu rozhoduje súd.“.

 

11. § 81 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

Detencia

§ 81

(1) Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel a odsúdený je z dôvodu tejto duševnej poruchy nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb, súd rozhodne o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave.

 

(2) Súd môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj takého páchateľa úmyselného trestného činu, ktorého pobyt na slobode je z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, nebezpečný pre život alebo zdravie iných osôb a ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo u ktorého ochranné liečenie neplní svoj účel; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.

 

(3) Súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného ústavu aj vtedy, ak páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, vykonáva ochranné liečenie v zdravotníckom zariadení a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.“.

 

12. V § 82 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo o uložení ochranného liečenia“.

 

13. V § 360a ods. 1 sa vypúšťa slovo „dlhodobo“ a slová „jeden rok“ sa nahrádzajú slovami „tri roky“.

 

14. Za § 438j sa vkladá § 438k, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 438k

 

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2023

 

(1) Ustanovenie § 74 ods. 5 sa vzťahuje aj na ochranné liečenia protialkoholické, protitoxikomanické a závislosti na hazardných hrách uložené podľa doterajších predpisov.

(2) Súd môže uložiť ochranný dohľad podľa § 76a aj vtedy, ak ochranné liečenie ambulantnou formou bolo uložené podľa doterajších predpisov, alebo ak bolo už rozhodnuté o zmene ústavného ochranného liečenia psychiatrického alebo sexuologického na ambulantné podľa doterajších predpisov. 

(3) Páchateľ umiestnený v detenčnom ústave podľa doterajších predpisov zostáva umiestnený v detenčnom ústave; ustanovenie § 82 ods. 3 v znení účinnom od 1. októbra 2023 tým nie je dotknuté.

 

Čl. II

 

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z., zákona č. 6/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z., zákona č. 308/2021 Z. z., zákona č. 432/2021 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z., zákona č. 340/2022 Z. z., zákona č. 398/2022 Z. z., zákona č. 49/2023 Z. z., zákona č. 111/2023 Z. z. a zákona č. 192/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

1. V § 10 ods. 13 sa na konci pripája táto veta: „Odsúdeným sa podľa štvrtej časti druhej hlavy rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.“.

 

2. V § 30a druhej vete sa bodkočiarka nahrádza slovom „alebo“ a vypúšťajú sa slová „ak bol psychológ pribraný na vykonanie úkonu v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy alebo iný preukázateľný príjem, má právo“.

 

3. § 85 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Ak policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu a  duševný stav zadržanej osoby vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení, vznesie jej obvinenie, vypočuje ju, ak to jej zdravotný stav umožňuje, a odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol prípadne podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia a zároveň návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu. Ak je z dôvodu ochrany

zdravia obvineného nutné jeho okamžité umiestnenie v zdravotníckom zariadení, policajt ho môže zdravotníckemu zariadeniu poskytujúcemu ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria odovzdať s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie.“.

 

4. V § 128 odsek 4 znie:

„(4) Ak je ako svedok predvolaný zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zástupca štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, zástupca právnickej osoby, adresou na doručovanie predvolania je adresa jeho pracoviska alebo sídla orgánu alebo právnickej osoby.“.

 

5. § 128 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Svedok môže namiesto adresy svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu uviesť ako adresu na doručovanie adresu svojho pracoviska alebo inú adresu, na ktorú sa mu doručiť predvolanie, alebo sa mu môže umožniť zvoliť iný zaručený spôsob predvolania.“.

 

6. V § 132 ods. 2 posledná veta znie: „Otázky nesmú zasahovať do súkromia vypočúvaného, ak sa to priamo netýka okolností spáchania trestného činu alebo obvineného.“.

7. V § 134 ods. 2 sa za slová „cudzieho štátu“ vkladajú slová „alebo zastupiteľský úrad“.

 

8. V § 134 sa vypúšťajú odseky 4 až 6.

 

9. § 135 znie:

㤠135

(1) Výsluch svedka, ktorý je dieťaťom, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k osobe, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu alebo závislosť od obvineného alebo od osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam alebo prenos zvuku a obrazu. Výsluch treba vykonať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa v ďalšom konaní nemusel opakovať. Klásť otázky takémuto svedkovi možno len prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní. V prípravnom konaní možno výsluch opakovať len so súhlasom prokurátora a zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Opakovaný výsluch v prípravnom konaní vedie spravidla tá istá osoba. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia predsedu senátu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok uvedených v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2.

(2) K výsluchu podľa odseku 1 sa priberie psychológ, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja svedka prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2 aj zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg. Spôsob

vedenia výsluchu prekonzultuje orgán činný v trestnom konaní so psychológom pred vypočutím, a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom. Ak výsluch alebo pokračovanie v ňom môže mať nepriaznivý vplyv na psychický stav dieťaťa môže psychológ navrhnúť odloženie vykonania výsluchu alebo jeho prerušenie počas jeho výkonu. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba vypovedala.

(3) Na výsluch svedka o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k osobe, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu alebo závislosť od obvineného alebo od osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie sa použije postup podľa odsekov 1 a 2, ak ide o svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou a jeho rodinného príslušníka podľa osobitného predpisu a svedka, ktorého vek nie je známy a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, kým sa nepreukáže opak.

(4) V prípravnom konaní vedenom pre trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestný čin výroby detskej pornografie výsluch svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného zákona, vedie osoba rovnakého pohlavia ako je vypočúvaná osoba; to neplatí, ak tomu bránia závažné dôvody, ktoré orgán činný v trestnom konaní uvedie v zápisnici.“.

 

10. V § 136 odsek 1 znie:

„(1) Osobné údaje svedka, poškodeného alebo oznamovateľa sa v zápisnici poznačia len v miere nevyhnutnej na jeho identifikáciu a odlíšenie od inej osoby, najmä uvedením mena a priezviska. Policajt vedie mimo spisu evidenciu chránených údajov svedka, poškodeného alebo oznamovateľa v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo dokladu totožnosti, adresa trvalého pobytu, adresa na doručovanie, prípadne iné kontaktné údaje, ktoré predloží len prokurátorovi alebo súdu, aby boli chránené pred sprístupnením osobám, ktoré majú právo nazerať do spisu. Ak úkon vykonáva prokurátor alebo súd postupuje rovnako.“.

 

11. V § 136 ods. 4 sa slová „odsekov 1 a“ nahrádzajú slovom „odseku“.

 

12. V § 137 sa vypúšťajú slová „1 alebo“.

 

13. V § 152 ods. 3 prvej vete sa za slovom „mzdy,“ vypúšťa slovo „alebo“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „alebo na odmenu podľa všeobecného záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom“.

 

14. § 215 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Ak prokurátor zastavil trestné stíhanie podľa odseku 1 písm. e) a pobyt obvineného na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, podá zároveň na súd návrh na uloženie ochranného liečenia a návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria. Sťažnosť proti uzneseniu o

zastavení trestného stíhania v takom prípade nemá odkladný účinok. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobúda právoplatnosť rozhodnutím súdu o predbežnom príkaze. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného liečenia vziať späť do začatia verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia pominul.“.

 

15. § 231 sa dopĺňa písmenom o), ktoré znie:

„o) podať návrh na súd na vydanie predbežného príkazu umiestnenia obvineného do zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria podľa § 85 ods. 7, § 215 ods. 8 alebo § 236 ods. 1.“.

 

16. V § 236 odsek 1 znie:

„(1) Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného opatrenia podľa § 235 písm. f) samostatne. Ak je pobyt obvineného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, podá zároveň na súd návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného opatrenia vziať späť do začatia verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia pominul.“.

 

17. V § 299 ods. 2 sa za slová „na umiestnenie“ vkladajú slová „páchateľa činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný alebo“.

 

18. V § 299 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Odkladný účinok nemá sťažnosť proti rozhodnutiu podľa odseku 4.“.

 

19. § 299 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria, súd rozhodne o uložení ochranného liečenia do troch mesiacov, alebo súd rozhodne o predĺžení predbežného príkazu vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.“.

 

20. Za § 299 sa vkladá § 299a, ktorý znie:

㤠299a

(1) O návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia rozhodne sudca pre prípravné konanie najneskôr do 48 hodín  od doručenia návrhu súdu. Spolu s návrhom prokurátor doručí súdu aj celý doposiaľ zadovážený spisový materiál.

(2) Pred rozhodnutím sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. 

(3) Ak sudca pre prípravné konanie vyhovie návrhu prokurátora, vydá príkaz na umiestnenie obvineného v zdravotníckom zariadení poskytujúcom ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria, ktorý musí byť

odôvodnený, a zabezpečí jeho bezodkladný výkon; inak rozhodne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone.

(4) Ak pominul dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, prokurátor obvineného ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom. Ak  je zároveň daný dôvod väzby, postupuje sa podľa § 86.  

(5) Ak súd nerozhodne o uložení ochranného liečenia do troch mesiacov, rozhodne o predĺžení predbežného príkazu vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.“.

 

21. V § 412 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel, súd môže na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia.“.

 

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

 

22. V § 412 ods. 4 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „alebo odseku 3“.

 

23. V § 413 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu“.

 

24. V § 413 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia slobody neplní svoj účel, súd môže na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia.“.

 

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

 

25. V § 413 ods. 4 sa za slová „odseku 2“ vkladajú slová „alebo odseku 3“.

 

26. V § 415 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

„(4) Ak súd rozhodne o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného, ktorému bolo popri treste odňatia slobody uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ nevykonal, súd súčasne rozhodne podľa § 446a.“.

 

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

 

27. § 445 až 446a vrátane nadpisov znejú:

 

㤠445

Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1) Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré má ochranné liečenie vykonať. Ak súd uložil ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ústavnou formou, nariadi zároveň aj doliečovaciu ambulantnú formu. Ak

10

bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody predseda senátu nariadi, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody. Doliečovanie ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona sa začne až po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody; v takom prípade sa ustanovenie § 446a nepoužije.

 

(2) Ak je osoba, ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, zariadi predseda senátu bez meškania jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia; inak jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3) Zoznam zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie, vedie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

 

§ 446

Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia a zmena druhu ochranného liečenia

(1) O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka, alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

(2) Predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný pre duševnú poruchu, predseda senátu môže na návrh prokurátora alebo zdravotníckeho zariadenia vydať predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria, ktorý musí byť odôvodnený. Pred rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu súdu.

(5) Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného v zdravotníckom zariadení poskytujúcom ústavnú starostlivosť v odbornom zameraní psychiatria alebo v odbornom zameraní detská psychiatria, zabezpečí jeho bezodkladný výkon, ak odsúdený nebol do zdravotníckeho zariadenia umiestnený, pretože z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo zhoršenia zdravotného stavu bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Ak predseda senátu návrhu nevyhovie, rozhodne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone.

(6) Ak súd nerozhodne o zmene spôsobu výkonu ambulantného ochranného liečenia na ústavnú formu do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.

 

§ 446a

Pokračovanie v ochrannom liečení

(1) O pokračovaní v ochrannom liečení po skončení výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu trestu vykonáva na verejnom zasadnutí; zároveň rozhodne o spôsobe ďalšieho výkonu ochranného liečenia. O pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou môže súd rozhodnúť, len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou formou nedosiahne účel. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak to jeho zdravotný stav neumožňuje alebo ak požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, na tento účel oznámi súdu s dostatočným predstihom predpokladané skončenie výkonu trestu a zároveň zašle súdu lekársku správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia aspoň 60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, aby predseda senátu mohol rozhodnúť o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade podania sťažnosti rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia ústavnou formou.

(2) Ak sa ochranné liečenie, ktoré bolo nariadené počas výkonu trestu odňatia slobody, nezačalo vykonávať bez zavinenia odsúdeného, predseda senátu môže rozhodnúť o jeho výkone ústavnou formou len, ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy.  

 

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.

 

(4) Ak sa rozhodlo o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou z dôvodu, že pobyt odsúdeného na slobode by mohol byť nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, po právoplatnosti uznesenia predseda senátu po dohode so zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti vydá príkaz na dodanie odsúdeného do tohto zariadenia. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže na podklade príkazu dodajú odsúdeného do tohto zariadenia tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia. V ostatných prípadoch sa postupuje primerane podľa odseku 5.

 

(5) Ak predseda senátu rozhodne o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa vykonať v ambulantnom zariadení, vykonáva po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v ochrannom liečení úkony smerujúce k ďalšiemu výkonu ochranného liečenia súd, ktorý ochranné liečenie uložil.

 

(6) Ak bol podaný návrh podľa § 448 ods. 1, o ktorom predseda senátu ešte nerozhodol, rozhodne o ňom uznesením podľa odseku 1 alebo odseku 4 v rámci rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení.“.

 

28. Za § 446a sa vkladajú § 446b a 446c, ktoré vrátane nadpisov znejú:

 

㤠446b

Uloženie ochranného liečenia počas výkonu trestu

 

 

(1) Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný, môže súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o uložení ochranného liečenia. 

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

 

§ 446c

Predĺženie ochranného liečenia

(1) Odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a ktorý bol počas jeho výkonu práceneschopný alebo pre inú prekážku nemohol ochranné liečenie vykonávať, súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených predĺži výkon ochranného liečenia najviac o tri mesiace. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia, a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia.

(2) Súd môže na verejnom zasadnutí odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, predĺžiť výkon ochranného liečenia nad dobu uvedenú v § 74 ods. 5 Trestného zákona, na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu ochranného liečenia. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia, a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.“.

 

29. V § 447 ods. 1 sa za slovom „uložil“ vypúšťa čiarka a slová „a to na verejnom zasadnutí“, za slová „podať odvolanie,“ sa vkladajú slová „riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest“ a vypúšťajú sa slová „nastúpil alebo“.

 

30. V § 448 sa pred odsek 1 vkladá nový odsek 1, ktorý znie:

„(1) Ochranné liečenie ústavnou formou uložené podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa končí uplynutím doby uvedenej v § 74 ods. 5 Trestného zákona; to neplatí ak súd rozhodol o jeho predĺžení podľa § 446c alebo jeho ukončení aj skôr, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná doba uvedená v § 74 ods. 5 Trestného zákona. Zdravotnícke zariadenie bezodkladne informuje súd o skončení ochranného liečenia a jeho výsledkoch.“.

 

Doterajšie odseky 1 až 3 sa označujú ako odseky 2 až 4.

 

31. V § 448 odsek 2 znie:

„(2) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu

 

predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených o prepustení alebo ukončení ústavného ochranného liečenia, rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu.“.

 

32. V § 448 ods. 3 sa číslo „1“ nahrádza číslom „2“.

 

33. V § 448 ods. 4 sa slová „1 a 2“ nahrádzajú slovami „2 a 3“.

 

34. Za § 448a sa vkladá § 448b, ktorý znie:

 

㤠448b

Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, alebo ošetrujúci lekár, má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s podaním návrhu na zmenu ochranného liečenia, prepustenie z ochranného liečenia alebo jeho ukončenie alebo spojených s vypracovaním súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní vyžiadanej správy.“.

 

35. V § 454 ods. 1 a 2 a § 457 ods. 2 sa za slovo „dohľadu“ vkladajú slová „podľa § 76 Trestného zákona“.

 

36. V § 454 ods. 3 sa za slovo „dohľad“ vkladajú slová „podľa § 76 Trestného zákona“.

 

37. § 454 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ochranný dohľad podľa § 76a Trestného zákona nariadi predseda senátu ihneď, len čo sa rozhodnutie, ktorým bol ochranný dohľad uložený, stalo právoplatným, a nariadenie zašle bezodkladne probačnému a mediačnému úradníkovi. S výkonom ochranného dohľadu podľa § 76a Trestného zákona sa začne ihneď, ak je odsúdený na slobode alebo hneď po prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo z výkonu trestu odňatia slobody.“.

 

38. V § 456 sa slová „uskutočňovaného v liečebnom ústave“ nahrádzajú slovami „vykonávaného ústavnou formou a počas výkonu detencie“.

 

39. V § 457 ods. 1 sa vypúšťa čiarka za slovom „dohľadu“ a slová „ktorý bol uložený podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona,“ sa nahrádzajú slovami „podľa § 76 Trestného zákona“.

 

40. V § 457 ods. 3 sa slová „podľa odseku 1“ nahrádzajú slovami „podľa § 76 Trestného zákona“ a slová „v ktorého obvode sa ochranný dohľad vykonáva“ sa nahrádzajú slovami „v obvode ktorého odsúdený naposledy vykonával trest odňatia slobody“.

 

41. V § 458 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Na neverejnom zasadnutí súd rozhoduje, ak návrh podala neoprávnená osoba, ak návrh bol podaný pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 2 písm. c), alebo ak prokurátor súhlasí s prepustením z ochranného dohľadu.“.

 

42. V § 458 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

„(3) Návrh na prepustenie z ochranného dohľadu uloženého podľa §76a Trestného zákona môže probačný a mediačný úradník podať len po dohode s ošetrujúcim lekárom alebo so

 

zdravotníckym zariadením, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva; v takom prípade môže súd rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí.“.

 

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

 

43. V § 459 sa na konci pripája táto veta: „Ochranný dohľad uložený podľa § 76a Trestného zákona zaniká aj rozhodnutím súdu o zmene ambulantného ochranného liečenia na ústavné ochranné liečenie alebo rozhodnutím súdu o prepustení z ochranného liečenia alebo jeho ukončení.“.

 

44. V § 460 ods. 1 a 2 sa za slová „uložení ochranného dohľadu“ vkladajú slová „podľa § 76 Trestného zákona“.

 

45. V § 460 odsek 4 znie:

„(4) O uložení ochranného dohľadu podľa § 76a Trestného zákona rozhoduje súd na návrh alebo aj bez návrhu súčasne s uložením ochranného liečenia ambulantnou formou alebo súčasne s rozhodnutím o zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu. O uložení ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý nedodržiava režim uloženého ambulantného ochranného liečenia, rozhoduje na návrh zdravotníckeho zariadenia súd, ktorý ochranné liečenie uložil.“.

 

46. V § 460 ods. 5 sa vypúšťa bodkočiarka a slová „na neverejnom zasadnutí rozhoduje v prípade, že návrh podala neoprávnená osoba, alebo ak sa návrh podľa

odseku 4

 podal pred uplynutím lehoty podľa

§ 458 ods. 2

“.

47. § 462 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

Výkon detencie

§ 462

(1) Návrh na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave môže podať prokurátor, zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom odsúdený vykonáva ochranné liečenie, alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Ak sa návrh podáva počas výkonu trestu odňatia slobody, návrh sa musí podať aspoň 60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, aby prvostupňový súd mohol rozhodnúť najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade podania sťažnosti podľa odseku 3 rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon detencie.

 

(2) O návrhu podľa odseku 1 rozhoduje súd, v ktorého obvode sa vykonáva trest odňatia slobody alebo ochranné liečenie, na verejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak odsúdený požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti alebo ak to jeho zdravotný stav neumožňuje a súd mu z toho dôvodu ustanoví obhajcu. Ak návrh podáva zdravotnícke zariadenie, súd rozhodne do desiatich pracovných dní. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

 

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

 

(4) Vo výnimočných prípadoch, najmä ak súd potrebuje na rozhodnutie znalecký posudok a nerozhodol by do skončenia výkonu trestu odňatia slobody alebo ak odsúdený v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti svojim správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb, môže predseda senátu na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu, zdravotníckeho zariadenia alebo aj bez takého návrhu vydať predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie, ktorý musí byť odôvodnený. Pred rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu súdu.

(5) Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie, zabezpečí u odsúdeného, ktorý nie je vo výkone trestu odňatia slobody jeho bezodkladný výkon. U odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, sa predbežný príkaz na umiestnenie do detencie vykoná ihneď po skončení výkonu trestu odňatia slobody.

(6) Ak súd nerozhodne o uložení detencie do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť a odsúdený pokračuje v uloženom ústavnom ochrannom liečení.

(7) Ak sa rozhodlo o umiestnení do detencie odsúdeného, ktorý vykonáva trest odňatia slobody, súd zároveň rozhodne o prerušení výkonu trestu.

(8) Ak sa rozhodlo o umiestnení odsúdeného do detencie, ihneď po právoplatnosti uznesenia predseda senátu súdu prvého stupňa alebo sťažnostného súdu po dohode s detenčným ústavom vydá príkaz na dodanie odsúdeného do detenčného ústavu. Ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, odsúdeného do detenčného ústavu dodajú na podklade príkazu príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže; v ostatných prípadoch dodajú odsúdeného do detenčného ústavu príslušníci Policajného zboru.“.

 

48. V § 463 ods. 1 sa slová „jedenkrát ročne, ale vždy“ nahrádzajú slovami „jedenkrát ročne alebo vždy“.

 

49. V § 463 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Ak dôvody detencie pominuli, ale je potrebné pokračovať v liečení odsúdeného, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení ochranného liečenia.“.

 

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

 

50. V § 463 ods. 3 sa za slová „odseku 1“ vkladajú slová „alebo odseku 2“.

 

Čl. III

 

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona č. 489/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 345/2009 Z. z., zákona č. 132/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 172/2011 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 160/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 53/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 422/2015 Z. z., zákona č. 428/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 167/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 61/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 287/2018 Z. z., zákona č. 374/2018 Z. z., zákona č. 139/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 398/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 69/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 319/2020 Z. z., zákona č. 392/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 82/2021 Z. z., zákona č. 133/2021 Z. z., zákona č. 213/2021 Z. z., zákona č. 252/2021 Z. z., zákona č. 358/2021 Z. z., zákona č. 532/2021 Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 67/2022 Z. z., zákona č. 102/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 267/2022 Z. z., zákona č. 331/2022 Z. z., zákona č. 390/2022 Z. z., zákona č. 420/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 495/2022 Z. z., zákona č. 518/2022 Z. z., zákona č. 110/2023 Z. z., zákona č. 119/2023 Z. z. a zákona č. 293/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

 

1.V § 6 ods. 9 písm. c) sa vypúšťa slovo „alebo“.

 

2.V § 6 ods. 9 písm. d) sa na konci bodka nahrádza čiarkou  a slovom „alebo“.

 

3.V § 6 sa odsek 9 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) ústavnej starostlivosti do rozhodnutia o vydaní predbežného príkazu na umiestnenie osoby do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o osobu, o ktorej umiestnení do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti rozhoduje sudca podľa Trestného poriadku.“.

 

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2023.

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia