Anonymné trestné oznámenia - návrh zmeny Trestného poriadku

Publikované: 01. 09. 2018, čítané: 5147 krát
 

 

Úvod­ná poz­nám­ka JUDr. Pe­ter Šam­ko

 Niž­šie v texte je uve­de­ný návrh zá­ko­na, kto­rým sa má od 01.01.2019 me­niť Trest­ný po­ria­dok. Zme­na sa má tý­kať ano­nym­ných tres­tných ozná­me­ní, ako aj ozná­me­ní, kto­ré sú ozna­če­né nep­rav­di­vý­mi, neúpl­ný­mi, či neo­ve­ri­teľ­ný­mi údaj­mi, pri­čom návrh zá­ko­na má byť ret­roak­tív­ny, t. j. má sa vzťa­ho­vať aj na ozná­me­nia, kto­ré bo­li po­da­né pred na­do­bud­nu­tím účin­nos­ti zá­ko­na.

Navr­ho­va­ná zme­na má svo­je lo­gic­ké opod­stat­ne­nie, na­koľ­ko v praxi sa vy­sky­tu­je po­mer­ne veľ­ké množ­stvo ano­nym­ných tres­tných ozná­me­ní, kto­rých cie­ľom je čas­to len de­ho­nes­to­vať ur­či­té oso­by (nap­rík­lad kon­ku­ren­ciu v pod­ni­ka­teľ­skom pros­tre­dí), či za­hl­tiť or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní iba všeo­bec­ný­mi in­for­má­cia­mi (čas­to bez­výz­nam­ný­mi a len preb­ra­tý­mi z mé­dií), kto­ré neob­sa­hu­jú nič kon­krét­ne oh­ľad­ne mož­nej tres­tnej čin­nos­ti. Prí­pad­ne ide o rôz­ne nep­rav­di­vé, či vy­slo­ve­ne lži­vé ozná­me­nia, pri kto­rých sa ozna­mo­va­teľ skrý­va za ano­ny­mi­tu a vy­hý­ba sa tak mož­né­mu tres­tnop­ráv­ne­mu pos­ti­hu za spá­chanie tres­tné­ho či­nu kri­vé­ho ob­vi­ne­nia a po­dob­ne.

 Po­kiaľ sa vo­či tom­tu návr­hu zá­ko­na na­mie­ta, že od­ra­dí tých ozna­mo­va­te­ľov, kto­rí ma­jú re­le­van­tné poz­nat­ky o mož­nej tres­tnej čin­nos­ti a tú­to sa bo­ja nah­lá­siť pod svo­jím vlas­tným me­nom (nap­rík­lad úrad­ník mi­nis­ter­stva sa bo­jí od­ha­liť svo­ju to­tož­nosť), tak nie sú opod­stat­ne­né, pre­to­že navr­ho­va­ná zme­na Tres­tné­ho po­riad­ku ne­ho­vo­rí nič o tom, že po­da­nie ano­nym­ných tres­tných ozná­me­ní by ma­lo byť za­ká­za­né, ale ho­vo­rí len o tom, že bu­de na or­gá­noch čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, aby sa­mi po­sú­di­li, či ozná­me­né sku­toč­nos­ti mô­žu byť re­le­van­tné z hľa­dis­ka mož­né­ho vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti. V ne­ga­tív­nom prí­pa­de sa ni­mi ne­bu­dú vô­bec za­obe­rať, t. j. vy­dá­vať uz­ne­se­nia, či ako­koľ­vek for­mál­ne na ne rea­go­vať Na­vy­še, tvr­de­nie, že prá­ve po­vin­nosť or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní za­obe­rať sa aj ano­nym­ný­mi po­da­nia­mi mô­že pris­pieť k od­ha­le­niu zá­važ­nej tres­tnej čin­nos­ti je do ur­či­tej mie­ry len mý­tus, pre­to­že nič ta­ké sa v apl­kač­nej praxi ne­de­je.

 Zá­ko­no­dar­ca mal ísť eš­te ďa­lej a rea­go­vať aj na tres­tné ozná­me­nia tzv. kve­ru­lan­tov, t. j. osôb, kto­ré zá­so­bu­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní veľ­kým množ­stvom čas­to nez­my­sel­ných tres­tných ozná­me­ní a nú­tia tak or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, aby ne­za­ned­ba­teľ­nú časť svo­jej ener­gie ve­no­va­li zby­toč­ným tres­tným ozná­me­niam (čas­to aj vul­gár­nym), v kto­rých sa ozna­mu­je len dom­ne­lá tres­tná čin­nosť.

 Kri­ti­zo­vať je však nut­né spô­sob, akým pris­tu­pu­je zá­ko­no­dar­ca k zme­nám v tak vý­znam­nej práv­nej nor­me ako je Trest­ný po­ria­dok. Trest­ný po­ria­dok je „zre­lý“ na ob­sia­hlej­šie zme­ny via­ce­rých in­šti­tú­tov (nap­rík­lad sús­tav­né zneu­ží­va­nie in­šti­tú­tu od­ňa­tia a pri­ká­za­nia ve­ci, kto­rý v Bra­tis­lav­skom kra­ji vy­uží­va, či skôr zneu­ží­va tak­mer kaž­dý vä­zob­ne stí­ha­ný ob­ža­lo­va­ný po po­da­ní ob­ža­lo­by) a pre­to by do Tres­tné­ho po­riad­ku ne­ma­lo byť neus­tá­le za­sa­ho­va­né veľ­kým množ­stvom drob­ných sa­mos­tat­ných no­viel, kto­ré navr­hu­jú via­ce­ré od­liš­né sub­jek­ty s vlas­tný­mi pred­sta­va­mi (mi­nis­ter­stvá, pos­lan­ci), kto­ré sú čas­to ne­sys­té­mo­vé a len znep­reh­ľad­ňu­jú už aj tak po­mer­ne chaotic­kú a zby­toč­ne for­mál­nu kon­cep­ciu slo­ven­ské­ho tres­tné­ho pro­ce­su. Z hľa­dis­ka le­gis­la­tív­ne­ho by pre­to tak Trest­ný po­ria­dok ako aj Trest­ný zá­kon ma­li prejsť roz­sia­hlej­ší­mi zme­na­mi a ma­li byť by sú­ča­ťou jed­nej veľ­kej no­ve­ly. Nie je v sú­la­de s prin­cí­pom práv­nej is­to­ty, aby sa tak pod­stat­né kó­dexy me­ni­li prak­tic­ky kaž­dý deň.

 

 

 

 

NÁVRH

 

 

Z á k o n

 

z  ........................,

 

kto­rým sa dopĺňa zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov

 

 

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

 

 

Čl. I

 

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 305/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., zá­kon č. 307/2014 Z. z., zá­ko­na č. 353/2014 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 139/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 401/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 316/2016 Z. z., zá­ko­na č. 152/2017 Z. z., zá­ko­na č. 236/2017 Z. z., zá­ko­na č. 274/2017 Z. z. a zá­ko­na č. 161/2018 Z. z. sa dopĺňa tak­to:

 

1. § 62 sa dopĺňa od­sek­mi 4 a 5, kto­ré zne­jú:

 

„(4) Ano­nym­né po­da­nie or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a súd nie je po­vin­ný vy­ba­vo­vať. Za ano­nym­né po­da­nie sa po­va­žu­je aj ta­ké po­da­nie, kto­ré je ozna­če­né nep­rav­di­vý­mi, neúpl­ný­mi ale­bo neo­ve­ri­teľ­ný­mi údaj­mi o to­tož­nos­ti od­osie­la­te­ľa.

 

(5) Ak to or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ale­bo súd po­va­žu­je za pot­reb­né, mô­že ano­nym­né po­da­nie od­stú­piť na pre­šet­re­nie je­ho ob­sa­hu prís­luš­né­mu or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci, vy­ko­nať vlas­tné šet­re­nie ale­bo ho mô­že za­lo­žiť do spi­su v tres­tnej ve­ci, s kto­rou ob­sah ano­nym­né­ho po­da­nia sú­vi­sí.“.

 

2. § 196 sa dopĺňa od­se­kom 5, kto­rý znie:

 

„(5) Za tres­tné ozná­me­nie sa ne­po­va­žu­je ano­nym­né po­da­nie.“.

 

3. Za § 567n sa vkla­dá § 567o, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠567o

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie k úp­ra­vám účin­ným od 1. ja­nuá­ra 2019

 

Us­ta­no­ve­nia § 62 ods. 4 a 5 a § 196 ods. 5 sa vzťa­hu­jú aj na ano­nym­né po­da­nia po­da­né pred na­do­bud­nu­tím účin­nos­ti toh­to zá­ko­na.“.

 

 

Čl. II

 

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 1. ja­nuá­ra 2019.

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia