Poznámky k zákonu o mimoriadnych opatreniach a jeho dopadoch na trestné konanie

Publikované: 26. 03. 2020, čítané: 2815 krát
 

 

Dňa 25.03.2020 schvá­li­la NR SR zá­kon o niek­to­rých mi­mo­riad­nych opat­re­niach v sú­vis­los­ti so ší­re­ním cho­ro­by Co­vid-19 (zá­kon zná­my aj ako lex ko­ro­na – schvá­le­ný text zá­ko­na je uve­de­ný niž­ššie v texte, pri­čom bol pub­li­ko­va­ný v zbier­ke pod čís­lom 62/2020), kto­rý sa do­tý­ka aj tres­tné­ho ko­na­nia (účin­nosť zá­ko­na je sta­no­ve­ná dňom zve­rej­ne­nia v Zbier­ke zá­ko­nov, t. j. dňom 27.03.2020).

Pre tres­tné ko­na­nie sú za­ují­ma­vé pr­vé dve us­ta­no­ve­nia. V us­ta­no­ve­ní § 1 písm. a) zá­ko­na ide sí­ce o spo­čí­va­nie hmot­nop­ráv­nych le­hôt v ci­vil­nom prá­ve, av­šak na pred­met­né us­ta­no­ve­nie od­ka­zu­je § 2 ods. 1 zá­ko­na, kto­rý sa tý­ka spo­čí­va­nia pro­ces­ných le­hôt a to aj v tres­tnom ko­na­ní.

Pod­ľa § 1 písm. a) zá­ko­na le­ho­ty us­ta­no­ve­né práv­ny­mi pred­pis­mi v súk­rom­nop­ráv­nych vzťa­hoch na up­lat­ňo­va­nie ale­bo brá­ne­nie práv na sú­de, up­ly­nu­tím kto­rých by doš­lo k preml­ča­niu ale­bo k zá­ni­ku prá­va,

a) v ča­se odo dňa účin­nos­ti toh­to zá­ko­na do 30.ap­rí­la 2020 nep­ly­nú.

Pod­ľa § 2 ods. 1 zá­ko­na us­ta­no­ve­nie § 1 písm. a) pla­tí rov­na­ko aj pre le­ho­ty us­ta­no­ve­né zá­ko­nom ale­bo ur­če­né sú­dom na vy­ko­na­nie pro­ces­né­ho úko­nu v ko­na­ní pred sú­dom účas­tník­mi ko­na­nia a stra­na­mi v ko­na­ní; v tres­tnom ko­na­ní to pla­tí len o le­ho­te na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku pre ob­vi­ne­né­ho, je­ho ob­haj­cu, poš­ko­de­né­ho a zú­čas­tne­nú oso­bu.

K ne­mož­nos­ti po­dať op­rav­ný pros­trie­dok v tres­tnom ko­na­ní súd­nom do 30.04.2020

Z uve­de­ných us­ta­no­ve­ní vy­plý­va, že odo dňa účin­nos­ti pred­met­né­ho zá­ko­na pres­ta­nú ply­núť le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku oso­bám uve­de­ným v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 1 zá­ko­na. Pôj­de o si­tuácie, ak už pro­ces­né le­ho­ty za­ča­li ply­núť pred účin­nos­ťou toh­to zá­ko­na (po­kiaľ eš­te pred účin­nos­ťou toh­to zá­ko­na neup­ly­nu­li, tak dňom účin­nos­ti zá­ko­na ply­núť pres­ta­nú) ako aj o si­tuácie, keď le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku ply­núť eš­te ne­za­ča­li (to v prí­pa­de, ak by ma­li za­čať ply­núť po dni na­do­bud­nu­tia účin­nos­ti toh­to zá­ko­na).

Pri­po­me­niem, že us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 zá­ko­na ho­vo­rí o „tres­tnom ko­na­ní“, čo by moh­lo viesť k zá­ve­ru, že by sa pred­met­né us­ta­no­ve­nie ma­lo tý­kať nie­len ko­na­nia pred sú­dom, ale aj príp­rav­né­ho, či tzv. pred­príp­rav­né­ho ko­na­nia. Som však ná­zo­ru, že z us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 1 zá­ko­na ve­ty pred bod­ko­čiar­kou (kde sa ho­vo­rí o „ko­na­ní pred sú­dom“), ako aj z us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 2 (kde sa ho­vo­rí iba o sú­de) je zjav­né, že to­to us­ta­no­ve­nie sa tak v ci­vil­nom pro­ce­se ako aj v tres­tnom ko­na­ní tý­ka roz­ho­do­va­nia sú­du.  

V rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia te­da pôj­de o roz­ho­do­va­nie sú­du v ko­na­ní pred sú­dom po po­da­ní ob­ža­lo­by, ďa­lej o roz­ho­do­va­nie vo vy­ko­ná­va­com ko­na­ní ako aj o roz­ho­do­va­nie sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie v príp­rav­nom ko­na­ní (nap­rík­lad pôj­de o vä­zob­né roz­ho­do­va­nie, us­ta­no­ve­nie opat­rov­ní­ka a po­dob­ne). Zrej­me sem mož­no za­ra­diť aj nap­rík­lad ko­na­nia o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze, kde vy­žia­da­ná oso­ba má ob­dob­né pos­ta­ve­nie ako oso­ba ob­vi­ne­ná, na­koľ­ko na ko­na­nie o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze sa pou­ži­je pod­por­ne Trest­ný po­ria­dok a tak­tiež aj roz­ho­do­va­ciu čin­nosť sú­dov oh­ľad­ne uz­ná­va­nia cu­dzích roz­hod­nu­tí.

Us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 1 písm. a) zá­ko­na sa te­da ne­bu­de vzťa­ho­vať na roz­ho­do­va­nie or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní (t. j. na roz­hod­nu­tia, kto­ré vy­dá po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor). Pri tých­to roz­hod­nu­tiach bu­dú pla­tiť aj v tom­to pre­chod­nom ob­do­bí Tres­tným po­riad­kom sta­no­ve­né le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku.

Ďalej us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 zá­ko­na ho­vo­rí v sú­vis­los­ti s tres­tným ko­na­ním o „op­rav­nom pros­tried­ku“, kto­rým sa ro­zu­me­jú tak riad­ne op­rav­né pros­tried­ky (sťaž­nosť, od­vo­la­nie, či s ur­či­tý­mi vý­hra­da­mi aj od­por pro­ti tres­tné­mu roz­ka­zu) ako aj mi­mo­riad­ne op­rav­né pros­tried­ky (do­vo­la­nie, res­pek­tí­ve návrh na po­vo­le­nie ob­no­vy ko­na­nia).

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že po­kiaľ ide o riad­ne op­rav­né pros­tried­ky tak le­ho­ty na po­da­nie sťaž­nos­ti vo­či uz­ne­se­niu, le­ho­ty na po­da­nie od­vo­la­nia vo­či roz­sud­ku, či le­ho­ty na po­da­nie od­po­ru vo­či tres­tné­mu roz­ka­zu pres­ta­nú ply­núť, prí­pad­ne vô­bec ne­zač­nú ply­núť op­ráv­ne­ným oso­bám v ča­se odo dňa na­do­bud­nu­tia účin­nos­ti zá­ko­na až do 30.04.2020 a opä­tov­ne za­čnú ply­núť až dňom 01.05.2020. To sa však ne­tý­ka pro­ku­rá­to­ra, kto­ré­mu bu­dú le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku ply­núť aj na­ďa­lej v zmys­le le­hôt uve­de­ných v Tres­tnom po­riad­ku.

V tom­to sme­re je nut­né uviesť, že po­dať op­rav­ný pros­trie­dok mož­no iba v zá­ko­nom sta­no­ve­nej le­ho­te, t. j. len vte­dy, ak zá­ko­nom sta­no­ve­ná le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku už za­ča­la ply­núť a ďa­lej ply­nie. Po­kiaľ op­ráv­ne­ná oso­ba po­dá op­rav­ný pros­trie­dok skôr ako za­čne ply­núť le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku (nap­rík­lad sa nie­ke­dy stá­va, že ob­ža­lo­va­ný po­dá od­vo­la­nie eš­te pred vy­hlá­se­ním roz­sud­ku, pre­to­že oča­ká­va od­sú­de­nie a ro­bí tak z dô­vo­du, aby nez­meš­kal le­ho­tu na po­da­nie od­vo­la­nia) ale­bo nes­kôr, te­da v ča­se, keď už le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku up­ly­nu­la, ne­pôj­de o op­rav­ný pros­trie­dok, kto­rý by vy­vo­lal zá­ko­nom pred­pok­la­da­ný úči­nok po­vin­nos­ti pres­kú­ma­nia na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia na­dria­de­ným sú­dom.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ak bo­lo zá­ko­nom o mi­mo­riad­nych opat­re­niach sta­no­ve­né, že le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku ur­či­tým oso­bám ne­bu­dú do 30.04.2020 vô­bec ply­núť, po­tom tie­to oso­by až do 01.05.2020 ne­bu­dú môcť vô­bec na­pad­nuť vy­da­né roz­hod­nu­tie (nap­rík­lad uz­ne­se­nie, či roz­su­dok) op­rav­ným pros­tried­kom a ak by sa tak sta­lo, mal by súd vo­či kto­ré­ho roz­hod­nu­tiu op­rav­ný pros­trie­dok sme­ru­je, res­pek­tí­ve súd op­ráv­ne­ný roz­ho­do­vať o op­rav­nom pros­tried­ku vy­ro­zu­mieť ta­kú­to oso­bu, že ňou po­da­ný op­ráv­ne­ný pros­trie­dok ne­má žiad­ne práv­ne účin­ky, na­koľ­ko le­ho­ta na je­ho po­da­nie eš­te ne­za­ča­la ply­núť.

Prob­le­ma­tic­kým mô­že byť po­sú­de­nie, či sa mô­že oso­ba uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 1 zá­ko­na práv­ne účin­ne vzdať prá­va na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku do 30.04.2020. Ap­li­kač­ná prax to­tiž vy­chá­dza zo zá­ve­ru, že práv­ne účin­ne sa mož­no vzdať prá­va na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku iba vte­dy, ak mož­no op­rav­ný pros­trie­dok po­dať, t. j. ak už za­ča­la ply­núť le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku. Zrej­me te­da, bez ďal­šie­ho, ne­bu­de pri­chá­dzať do úva­hy ani sprá­vop­lat­ne­nie roz­hod­nu­tia sú­du pros­tred­níc­tvom vzda­nia sa prá­va na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku.

Mož­no pre­to skon­šta­to­vať, že v ča­se odo dňa účin­nos­ti pred­met­né­ho zá­ko­na do 30.04.2020 (vrá­ta­ne) ne­na­do­bud­ne (bez ďal­šie­ho) žiad­ne roz­hod­nu­tie vy­da­né sú­dom v tres­tnom ko­na­ní (či sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie) prá­vop­lat­nosť, pre­to­že ovi­ne­né­mu, ob­haj­co­vi, poš­ko­de­né­mu, či zú­čas­ne­nej oso­be ne­zač­ne ply­núť le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku. Prá­vop­lat­nosť ne­na­do­bud­nú nie­len me­ri­tór­ne roz­hod­nu­tia (nap­rík­lad roz­su­dok, trest­ný roz­kaz, uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, pos­tú­pe­ní ve­ci a po­dob­ne), ale ani iné roz­hod­nu­tia (nap­rík­lad uz­ne­se­nie o prib­ra­tí znal­ca, o vza­tí do väz­by, či uz­ne­se­nie o ná­miet­ke za­uja­tos­ti).

Ta­ká­to si­tuácia nas­ta­ne auto­ma­tic­ky (vždy) v ča­se odo dňa účin­nos­ti zá­ko­na do 30.04.2020 a to pri všet­kých roz­hod­nu­tiach vy­da­ných v tres­tnom ko­na­ní sú­dom, kto­ré sa do­ru­ču­jú ob­vi­ne­né­mu, ob­haj­co­vi (nap­rík­lad v ko­na­ní pro­ti uš­lé­mu), poš­ko­de­né­mu a zú­čas­tne­nej oso­be, po­kiaľ ne­bu­de ap­li­ko­va­ná vý­nim­ka uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 2 zá­ko­na.

Zá­kon­né vý­nim­ky z ne­mož­nos­ti po­dať po­dať op­rav­ný pros­trie­dok v tres­tnom ko­na­ní súd­nom do 30.04.2020

Zá­ko­no­dar­ca mys­lel aj na mož­né ne­ga­tív­ne nás­led­ky us­ta­no­ve­nia § 2 ods. 1 zá­ko­na a pre­to skon­ci­po­val us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 2 ako vý­nim­ku z pra­vid­la uve­de­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 1.

Pod­ľa § 2 ods. 2 zá­ko­na, ak vec z dô­vo­du oh­ro­ze­nia ži­vo­ta, zdra­via, bez­peč­nos­ti, slo­bo­dy ale­bo znač­nej ško­dy stra­ny ale­bo účas­tní­ka ko­na­nia nez­ne­sie od­klad, mô­že súd ur­čiť, že od­sek 1 ne­pou­ži­je a sú­čas­ne ur­čí no­vú pri­me­ra­nú le­ho­tu. Pro­ti ta­ké­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok.

Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia je zrej­mé, že v tres­tnom ko­na­ní bu­de mož­né roz­hod­núť uz­ne­se­ním (kto­ré ne­bu­de mož­né na­pad­núť sťža­nos­ťou) o tom, že us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 sa neap­li­ku­je a op­ráv­ne­nej oso­be sa ur­čí no­vá pri­me­ra­ná le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku. Ne­mô­že sa tak stať v kaž­dej tres­tnej ve­ci, ale len v ta­kej, v kto­rej by nep­ly­nu­tie le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku v zmys­le § 2 ods. 1 moh­lo spô­so­biť oh­ro­ze­nie ži­vo­ta, zdra­via, bez­peč­nos­ti, slo­bo­dy ale­bo znač­nej ško­dy a vec by nez­nies­la od­klad. Ta­ké­to mož­né oh­ro­ze­nie bu­de pot­reb­né v uz­ne­se­ní vy­da­nom pod­ľa § 2 ods. 2 aj riad­ne od­ôvod­niť (v tres­tnom ko­na­ní pôj­de naj­mä o vä­zob­né tres­tné ve­ci, pri kto­rých bu­de mož­né pou­žiť pou­kaz na oh­ro­ze­nie slo­bo­dy).

Mu­sí ísť o pí­som­né uz­ne­se­nie, kto­ré bu­de pot­reb­né aj oso­bit­ne do­ru­čo­vať op­ráv­ne­ným oso­bám v prí­pa­doch, v kto­rých ne­bu­dú prí­tom­né pri vy­hlá­se­ní roz­hod­nu­tia (ak prí­tom­né bu­dú, pos­ta­čí uz­ne­se­nie ob­sa­ho­vo po­jať v ce­lom zne­ní do zá­pis­ni­ce o úko­ne a do­ru­čiť strán tú­to zá­pis­ni­cu). V pred­met­nom uz­ne­se­ní, vo vý­ro­ko­vej čas­ti, bu­de po­tom pot­reb­né uviesť aj le­ho­tu na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku, ako aj za­čia­tok jej ply­nu­tia (nap­rík­lad pri do­ru­čo­va­ní roz­sud­ku sa v uz­ne­se­ní, kto­ré sa bu­de do­ru­čo­vať nep­rí­tom­né­mu ob­ža­lo­va­né­mu uve­die, že mô­že po­dať od­vo­la­nie do 15 dní od do­ru­če­nia roz­sud­ku a pred­met­né­ho uz­ne­se­nia, prí­pad­ne ak bu­de prí­tom­ný ob­ža­lo­va­ný pri vy­hlá­se­ní roz­sud­ku, uve­die sa v uz­ne­se­ní, že mô­že po­dať od­vo­la­nie do 15 dní od vy­hlá­se­nia roz­sud­ku).

Z uved­né­ho vy­plý­va, že pou­če­nia v roz­hod­nu­tiach, kto­ré bu­dú vy­da­né v ča­se odo dňa účin­nos­ti zá­ko­na do 30.04.2020 bu­de nut­né mo­di­fi­ko­vať tak, že le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku do 30.04.2020 ob­vi­ne­né­mu, či inej op­ráv­ne­nej oso­be nep­ly­nie a ak sa nás­led­ne roz­hod­ne v zmys­le § 2 ods. 2 zá­ko­na, bu­de pot­reb­né do­ru­čiť ta­ké­to uz­ne­se­nie ob­vi­ne­né­mu, či inej op­ráv­ne­nej oso­be a le­ho­ta na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku mu bu­de pl­núť až v zmys­le vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia (nap­rík­lad sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie vy­dá uz­ne­se­nie o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by, pri­čom v rám­ci pou­če­nia v uz­ne­se­ní by mal uviesť, že le­ho­ta na po­da­nie sťaž­nos­ti ob­vi­ne­né­ho a pro­ku­rá­to­ra je do troch pra­cov­ných dní, ale pri ob­vi­ne­nom za­čne ply­núť v zmys­le zá­ko­na o mi­mo­riad­nych opat­re­niach až dňom 01.05.2020, po­kiaľ sa ne­roz­hod­ne inak pod­ľa § 2 ods. 2 zá­ko­na. Je sa­moz­rej­mým, že pri vä­zob­nom roz­hod­nu­tí by vždy ma­lo nas­le­do­vať uz­ne­se­nie sú­du v zmys­le § 2 ods. 2).

Uz­ne­se­nie v zmys­le § 2 ods. 2 zá­ko­na o mi­mo­riad­nych opat­re­niach by mal súd vy­dať ex of­fo, t. j. vždy, keď dos­pe­je k zá­ve­ru, že sú spl­ne­né pod­mien­ky taxatív­ne uve­de­né v tom­to us­ta­no­ve­ní. Nie je mož­né vy­lú­čiť ani to, že návrh na vy­da­nie uz­ne­se­nia sú­du pod­ľa § 2 ods. 2 po­dá aj op­ráv­ne­ná oso­ba (nap­rík­lad ob­vi­ne­ný). Súd by sa mal ta­kým­to po­da­ním za­obe­rať a v prí­pa­de, ak mu nech­ce vy­ho­vieť mal by to oso­be, kto­rá ta­ký­to návrh po­da­la ozná­miť (vzhľa­dom k to­mu, že us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 2 nep­red­pok­la­dá ne­ga­tív­ne roz­hod­nu­tie sú­du, bu­de pos­ta­čo­vať aj ne­for­mál­ne ozná­me­nie a to buď pí­som­nou for­mou ale­bo ozná­me­nie za­zna­me­na­né v zá­pis­ni­ci o úko­ne sú­du, z kto­ré­ho by však ma­lo byť as­poň v struč­nos­ti zjav­ne, pre­čo súd ne­po­va­žo­val za spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 2).

Schvá­le­né zne­nie zá­ko­na

 

Zá­kon zo dňa 25. mar­ca 2020

 

o niek­to­rých mi­mo­riad­nych opat­re­niach v sú­vis­los­ti so ší­re­ním ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej ľud­skej cho­ro­by Co­vid-19 a v jus­tí­cii a kto­rým sa me­nia a dopĺňa­jú niek­to­ré zá­ko­ny

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

 

Čl. I

 

§ 1

 

Le­ho­ty us­ta­no­ve­né práv­ny­mi pred­pis­mi v súk­rom­nop­ráv­nych vzťa­hoch na up­lat­ňo­va­nie ale­bo brá­ne­nie práv na sú­de, up­ly­nu­tím kto­rých by doš­lo k preml­ča­niu ale­bo k zá­ni­ku prá­va,

a)v ča­se odo dňa účin­nos­ti toh­to zá­ko­na do 30. ap­rí­la 2020 nep­ly­nú,

b)kto­ré up­ly­nu­li po 12. mar­ci 2020 do dňa účin­nos­ti toh­to zá­ko­na, sa nes­kon­čia skôr ako za 30 dní po na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti toh­to zá­ko­na.

 

§ 2

(1) Us­ta­no­ve­nie § 1 písm. a) pla­tí rov­na­ko aj pre le­ho­ty us­ta­no­ve­né zá­ko­nom ale­bo ur­če­né sú­dom na vy­ko­na­nie pro­ces­né­ho úko­nu v ko­na­ní pred sú­dom účas­tník­mi ko­na­nia a stra­na­mi v ko­na­ní; v tres­tnom ko­na­ní to pla­tí len o le­ho­te na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku pre ob­vi­ne­né­ho, je­ho ob­haj­cu, poš­ko­de­né­ho a zú­čas­tne­nú oso­bu.

 

(2) Ak však vec z dô­vo­du oh­ro­ze­nia ži­vo­ta, zdra­via, bez­peč­nos­ti, slo­bo­dy ale­bo znač­nej ško­dy stra­ny ale­bo účas­tní­ka ko­na­nia nez­ne­sie od­klad, mô­že súd ur­čiť, že od­sek 1 ne­pou­ži­je a sú­čas­ne ur­čí no­vú pri­me­ra­nú le­ho­tu. Pro­ti ta­ké­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok.

 

§ 3

 

(1)

V ča­se mi­mo­riad­nej si­tuácie1) ale­bo nú­dzo­vé­ho sta­vu2)

a)sú­dy vy­ko­ná­va­jú po­jed­ná­va­nia, hlav­né po­jed­ná­va­nia a ve­rej­né za­sad­nu­tia len v ne­vyh­nut­nom roz­sa­hu,

b)je ochra­na zdra­via dô­vo­dom na vy­lú­če­nie ve­rej­nos­ti z po­jed­ná­va­nia, hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia a ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia.

 

(2)Ak súd vy­lú­či ve­rej­nosť pod­ľa od­se­ku 1 písm. b), vy­ho­to­ví zvu­ko­vý zá­znam z ce­lé­ho po­jed­ná­va­nia, hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia ale­bo ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia, kto­rý ko­mu­koľ­vek a bez­od­klad­ne sprís­tup­ní po skon­če­ní po­jed­ná­va­nia, hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia ale­bo ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia. Tak­to vy­ho­to­ve­ný zvu­ko­vý zá­znam nah­rá­dza po­vin­nosť vy­ho­to­viť zvu­ko­vý zá­znam z po­jed­ná­va­nia, hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia a ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia pod­ľa pred­pi­sov o ko­na­ní pred súd­mi.

 

§ 4

 

Le­ho­ta, v kto­rej je dl­žník po­vin­ný po­dať na svoj ma­je­tok návrh na vy­hlá­se­nie kon­kur­zu v prí­pa­de predĺže­nia, kto­ré nas­ta­lo v ča­se od 12. mar­ca 2020 do 30. ap­rí­la 2020, je 60 dní.

 

§ 5

 

Ko­lek­tív­ne or­gá­ny práv­nic­kých osôb za­lo­že­ných pod­ľa pred­pi­sov ob­čian­ske­ho prá­va ale­bo ob­chod­né­ho prá­va mô­žu v ča­se mi­mo­riad­nej si­tuácie ale­bo nú­dzo­vé­ho sta­vu pou­ží­vať ko­reš­pon­den­čné hla­so­va­nie ale­bo umož­niť účasť ich čle­nov na za­sad­nu­tí ta­ké­ho­to or­gá­nu pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kých pros­tried­kov, aj keď to ne­vyp­lý­va z ich vnú­tor­ných pred­pi­sov ale­bo sta­nov. Us­ta­no­ve­nia § 190a až §190d Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka sa pou­ži­jú pri­me­ra­ne.

 

§ 6

 

V ča­se do 30. ap­rí­la 2020 ne­mož­no pris­tú­piť k vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va. Úko­ny sme­ru­jú­ce k vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va v ča­se odo dňa účin­nos­ti toh­to zá­ko­na do 30. ap­rí­la 2020 sú neú­čin­né.

 

§ 7

 

Dra­žob­ník, súd­ny exekú­tor a správ­ca v ča­se do 30. ap­rí­la 2020 po­vin­ní upus­tiť od vy­ko­na­nia draž­by, po­ve­ro­va­nia pre­da­jom ma­jet­ku dra­žob­ní­ka, or­ga­ni­zo­va­nia po­nu­ko­vé­ho ko­na­nia ale­bo iné­ho sú­ťaž­né­ho pro­ce­su sme­ru­jú­ce­ho k pre­da­ju ma­jet­ku. Aký­koľ­vek spô­sob spe­ňa­žo­va­nia ma­jet­ku dl­žní­ka pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty vy­ko­na­ný v ča­se odo dňa účin­nos­ti toh­to zá­ko­na do 30. ap­rí­la 2020 je nep­lat­ný. Súd­ny exekú­tor je v ča­se do 30. ap­rí­la 2020 po­vin­ný upus­tiť od vy­ko­na­nia exekú­cie pre­da­jom neh­nu­teľ­nos­ti.

1) § 3 ods. 1 zá­ko­na Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 42/1994 Z. z. o ci­vil­nej ochra­ne oby­va­teľ­stva v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

2) Čl. 5 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. o bez­peč­nos­ti štá­tu v ča­se voj­ny, voj­no­vé­ho sta­vu, vý­ni­moč­né­ho sta­vu a nú­dzo­vé­ho sta­vu v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

 

 

Čl. II

 

Zá­kon č. 185/2002 Z. z. o Súd­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 267/2003 Z. z., zá­ko­na č. 426/2003 Z. z., zá­ko­na č. 458/2003 Z. z., zá­ko­na č. 548/2003 Z. z., zá­ko­na č. 523/2004 Z. z., zá­ko­na č. 597/2008 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 400/2009 Z. z., zá­ko­na č. 495/2010 Z. z., zá­ko­na č. 467/2011 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., zá­ko­na č. 322/2014 Z. z., zá­ko­na č. 362/2014 Z. z., zá­ko­na č. 171/2015 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 374/2015 Z. z., zá­ko­na č. 152/2017 Z. z., zá­ko­na č. 177/2018 Z. z., uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 285/2018 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 40/2019 Z. z., zá­ko­na č. 282/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 459/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 4b ods. 2 sa slo­vá „up­ly­nu­tím dvoch ka­len­dár­nych me­sia­cov od do­ru­če­nia“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „dňom nas­le­du­jú­cim po dni do­ru­če­nia“.

 

2. V § 4b ods. 3 sa vkla­dá no­vé pís­me­no a), kto­ré znie:

„a) je­ho zotr­va­ním vo fun­kcii mô­že byť váž­ne oh­ro­ze­ná dô­ve­ry­hod­nosť súd­nic­tva ale­bo dob­rá po­vesť súd­nic­tva,“.

Do­te­raj­šie pís­me­ná a) a b) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná b) a c).

 

3. V § 26 ods. 2 sa slo­vá „up­ly­nu­tím dvoch ka­len­dár­nych me­sia­cov od do­ru­če­nia“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „dňom nas­le­du­jú­cim po dni do­ru­če­nia“.

 

4. Za § 32 sa vkla­dá § 33, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠33

 

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie

(1) Ak ku dňu účin­nos­ti toh­to zá­ko­na ply­nie le­ho­ta pod­ľa § 26 ods. 2 v zne­ní účin­nom pre­do dňom na­do­bud­nu­tia účin­nos­ti toh­to zá­ko­na, fun­kcia čle­na súd­nej ra­dy, kto­rý sa vzdal fun­kcie čle­na súd­nej ra­dy, za­nik­ne deň nas­le­du­jú­ci po dni účin­nos­ti toh­to zá­ko­na.

(2) Ak ku dňu účin­nos­ti toh­to zá­ko­na ply­nie le­ho­ta pod­ľa § 4b ods. 2 v zne­ní účin­nom pre­do dňom na­do­bud­nu­tia účin­nos­ti toh­to zá­ko­na, fun­kcia pred­se­du súd­nej ra­dy, kto­rý sa vzdal fun­kcie pred­se­du súd­nej ra­dy, za­nik­ne deň nas­le­du­jú­ci po dni účin­nos­ti toh­to zá­ko­na.“.

 

Čl. III

Zá­kon č. 757/2004 Z. z. o sú­doch a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 517/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 318/2009 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 192/2011 Z. z., zá­ko­na č. 467/2011 Z. z., zá­ko­na č. 335/2012 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 216/2014 Z. z., zá­ko­na č. 322/2014 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 374/2015 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 301/2016 Z. z., zá­ko­na č. 2/2017 Z. z., zá­ko­na č. 152/2017 Z. z., zá­ko­na č. 18/2018 Z. z., zá­ko­na č. 275/2018 Z. z. a zá­ko­na č. 282/2019 Z. z. sa dopĺňa tak­to:

 

§ 43 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

 

„(3) Ak nie je nik­to vy­me­no­va­ný do fun­kcie pred­se­du naj­vyš­šie­ho sú­du ani do fun­kcie pod­pred­se­du naj­vyš­šie­ho sú­du, ale­bo ak pod­pred­se­da naj­vyš­šie­ho sú­du v ča­se ke­dy za­stu­pu­je pred­se­du naj­vyš­šie­ho sú­du do­čas­ne po­zas­ta­ve­ný vý­kon fun­kcie sud­cu, neod­klad­né úlo­hy pred­se­du naj­vyš­šie­ho sú­du vy­ko­ná­va ve­kom naj­star­ší sud­ca naj­vyš­šie­ho sú­du.“.

 

Čl. IV

Zá­kon č. 351/2011 Z. z. o elek­tro­nic­kých ko­mu­ni­ká­ciách v zne­ní zá­ko­na č. 547/2011 Z. z., zá­ko­na č. 241/2012 Z. z., zá­ko­na č. 352/2013 Z. z., zá­ko­na č. 402/2013 Z. z, ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 139/2015 Z. z., zá­ko­na č. 247/2015 Z. z., zá­ko­na č. 269/2015 Z. z., zá­ko­na č. 391/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 353/2016 Z. z., zá­ko­na č. 386/2016 Z. z., zá­ko­na č. 238/2017 Z. z., zá­kon č. 243/2017 Z. z., zá­ko­na č. 319/2017 Z. z., zá­ko­na č. 56/2018 Z. z., zá­ko­na č. 69/2018 Z. z., zá­ko­na č. 177/2018 Z. z., zá­ko­na č. 30/2019 Z. z., zá­ko­na č. 94/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 211/2019 sa dopĺňa tak­to:

 

§ 63 sa dopĺňa od­sek­mi 18 až 20, kto­ré zne­jú:

 

„(18) Úda­je, kto­ré pred­me­tom te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho ta­jom­stva pod­ľa od­se­ku 1 písm. b) a d) spo­lu s in­for­má­ciou o ča­se vzni­ku lo­ka­li­zač­né­ho úda­ju pod­nik v ča­se mi­mo­riad­nej si­tuácie46d) ale­bo nú­dzo­vé­ho sta­vu46e) v zdra­vot­níc­tve, a to v prí­čin­nej sú­vis­los­ti so vzni­kom pan­dé­mie46g) ale­bo ší­re­ním ne­bez­peč­nej ná­kaz­li­vej ľud­skej cho­ro­by,

a) spra­cú­va v ano­ny­mi­zo­va­nej po­do­be na šta­tis­tic­ké úče­ly pot­reb­né na pred­chá­dzanie, pre­ven­ciu a mo­de­lo­va­nie vý­vo­ja oh­ro­ze­nia ži­vo­ta a zdra­via,

b) spra­cú­va na účel iden­ti­fi­ká­cie prí­jem­cov správ, kto­rým je pot­reb­né ozná­miť oso­bit­né opat­re­nia Úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky46f) v zá­uj­me ochra­ny ži­vo­ta a zdra­via,

c) spra­cú­va vý­luč­ne v roz­sa­hu pot­reb­nom na iden­ti­fi­ká­ciu uží­va­te­ľov v zá­uj­me ochra­ny ži­vo­ta a zdra­via.

 

(19) Úda­je spra­cú­va­né pod­ľa od­se­ku 18 pod­nik pos­ky­tu­je Úra­du ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky na zá­kla­de od­ôvod­ne­nej pí­som­nej žia­dos­ti. Žia­dosť pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty mu­sí ob­sa­ho­vať iden­ti­fi­ká­ciu účas­tní­ka, ale­bo uží­va­te­ľa ale­bo spô­sob ur­če­nia iden­ti­fi­ká­cie účas­tní­kov ale­bo uží­va­te­ľov, na kto­rých sa pos­kyt­nu­tie tých­to úda­jov vzťa­hu­je.

 

(20) Úrad ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky mô­že úda­je spra­cú­va­né pod­ľa od­se­ku 18 zbie­rať, spra­cú­vať a ucho­vá­vať po­čas tr­va­nia mi­mo­riad­nej si­tuácie ale­bo nú­dzo­vé­ho sta­vu v zdra­vot­níc­tve, naj­dlh­šie do 31. de­cem­bra 2020.“.

 

Poz­nám­ky pod čia­rou k od­ka­zom 46d až 46g zne­jú:

46d) § 3 ods. 1 zá­ko­na Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 42/1994 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

46e) Čl. 5 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

46f) § 5 zá­ko­na č. 355/2007 Z. z. o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

46g) § 2 ods. 1 písm. q) zá­ko­na č. 355/2007 Z. z. v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.“.

 

Čl. V

Zá­kon č. 343/2015 Z. z. o ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 438/2015 Z. z., zá­ko­na č. 315/2016 Z. z., zá­ko­na č. 93/2017 Z. z., zá­ko­na č. 248/2017 Z. z., zá­ko­na č. 264/2017 Z. z., zá­ko­na č. 112/2018 Z. z., zá­ko­na č. 177/2018 Z. z., zá­ko­na č. 269/2018 Z. z., zá­ko­na č. 345/2018 Z. z., zá­ko­na č. 215/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 221/2019 Z. z. sa dopĺňa tak­to:

 

V § 11 ods. 2 sa na kon­ci pri­pá­ja čiar­ka a tie­to slo­vá: „a na zmlu­vu, rám­co­vú do­ho­du a kon­ces­nú zmlu­vu uzat­vá­ra­nú na úče­ly za­bez­pe­čo­va­nia ochra­ny ži­vo­ta a zdra­via v ča­se nú­dzo­vé­ho sta­vu34a) ale­bo mi­mo­riad­nej si­tuácie,34b) ak zá­ro­veň spl­ne­né pod­mien­ky pod­ľa § 81 písm. c) ale­bo § 115 ods. 1 písm. c); ak ide zá­kaz­ku s níz­kou hod­no­tu, spl­ne­nie pod­mie­nok pod­ľa § 81 písm. c) ale­bo § 115 ods. 1 písm. c) sa ne­vy­ža­du­je.“.

 

Poz­nám­ky pod čia­rou k od­ka­zom 34a a 34b zne­jú:

34a) Čl. 5 ús­tav­né­ho zá­ko­na č. 227/2002 Z. z. o bez­peč­nos­ti štá­tu v ča­se voj­ny, voj­no­vé­ho sta­vu, vý­ni­moč­né­ho sta­vu a nú­dzo­vé­ho sta­vu v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

34b) § 3 ods. 1 zá­ko­na Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 42/1994 Z. z. o ci­vil­nej ochra­ne oby­va­teľ­stva v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.“.

 

Čl. VI

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť dňom vy­hlá­se­nia.

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Ekonomická trestná činnosť a trestné činy proti mene

 Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku

vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 03.05.2011 - 04.05.2011 v Om­še­ní

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia