Návrh zákona o zaistení majetku a pripravované zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku

 

Úvod­ná poz­nám­ka – JUDr. Pe­ter Šam­ko

Niž­šie v texte je uve­de­ný kom­plet­ný ma­te­riál, kto­rý bol pred­lo­že­ný pred­kla­da­te­ľom do pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia a kto­rý pri­ná­ša hlav­ne návrh zá­ko­na o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ma­jet­ku a sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku ako aj via­ce­ré zme­ny a dopl­ne­nia Tres­tné­ho zá­ko­na, Tres­tné­ho po­riad­ku, či iných zá­ko­nov (nap­rík­lad zá­ko­na o kon­kur­ze).

Návrh zá­ko­na o za­is­te­ní ma­jet­ku a Trest­ný po­ria­dok

Po­kiaľ ide o návrh zá­ko­na o za­is­te­ní ma­jet­ku, tak je nut­né uviesť, že us­ta­no­ve­nia toh­to návr­hu no­vé­ho zá­ko­na uve­de­né v § 3 až § 9 (t. j. us­ta­no­ve­nia o za­is­te­ní ve­cí) sa ne­pou­ži­jú v tres­tnom ko­na­ní, na­koľ­ko Trest­ný po­ria­dok má oso­bit­né (špe­ciál­ne) us­ta­no­ve­nia, kto­rý­mi sa reali­zu­je, či bu­de reali­zo­vať za­is­te­nie ve­cí v tres­tnom ko­na­ní (nap­rík­lad za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te, za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti a po­dob­ne).

Pre tres­tné ko­na­nie pre­to zá­kon o za­is­te­ní ma­jet­ku bu­de za­čí­nať až us­ta­no­ve­ním § 10 a nas­le­du­jú­ce, kto­ré sa tý­ka­jú sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku a pod­ľa kto­rých sa bu­de spra­vo­vať aj ma­je­tok za­is­te­ný pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku (ale­bo po­ve­da­né inak, no­vý zá­kon o za­is­te­ní ma­jet­ku bu­de pre tres­tné prá­vo za­ují­ma­vý iba vo svo­jej čas­ti tý­ka­jú­cej sa sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku, pri­čom pr­vá časť návr­hu no­vé­ho zá­ko­na tý­ka­jú­ca sa za­is­te­nia ve­cí mi­mo tres­tné­ho ko­na­nia mô­že byť pre tres­tné prá­vo za­ují­ma­vá až v do­ka­zo­va­ní cez us­ta­no­ve­nie § 119 Tr. por.). Návrh zá­ko­na pred­pok­la­dá zria­de­nie oso­bit­né­ho no­vé­ho Úra­du pre sprá­vu ma­jet­ku (po­dob­ný úrad exis­tu­je nap­rík­lad v Čes­kej re­pub­li­ke), kto­rý bu­de spra­vo­vať za­is­te­ný ma­je­tok a to buď sám, ale­bo pros­tred­níc­tvom po­ve­re­nej oso­by (nap­rík­lad sprá­va za­is­te­né­ho ob­chod­né­ho po­die­lu v spo­loč­nos­ti s ru­če­ním ob­me­dze­ným sa bu­de môcť reali­zo­vať pros­tred­níc­tvom tre­tej oso­by a to správ­com kon­kur­znej pod­sta­ty).

Niek­to­ré zme­ny Tres­tné­ho zá­ko­na

Návrh zá­ko­na pri­ná­ša via­ce­ré zme­ny v Tres­tnom zá­ko­ne. Mož­no spo­me­núť nap­rík­lad no­vé ochran­né opat­re­nie uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 83a Tr. zák., kto­ré bo­lo pri­ja­té na pod­kla­de prá­va EÚ (k ne­mu je nut­né po­zrieť aj pre­chod­né us­ta­no­ve­nie).

Pod­stat­nou zme­nou je zru­še­nie us­ta­no­ve­ní, kto­ré pos­ti­ho­va­li trest­ný čin po­diel­nic­tva s tým, že ob­sah tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva sa sta­ne sú­čas­ťou tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti, kto­rý bu­de mať nie­len no­vý ná­zov, ale aj zme­ne­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty.

Navr­hu­je sa tak­tiež nap­rík­lad vy­pus­te­nie tres­tné­ho či­nu skrá­te­nia da­ne a po­sit­né­ho z us­ta­no­ve­nia § 86 Tr. zák. o účin­nej ľú­tos­ti a je­ho opä­tov­né za­čle­ne­nie do us­ta­no­ve­nia § 85 Tr. zák.

V rám­ci vý­kla­do­vých us­ta­no­ve­ní do­chá­dza k roz­ší­re­niu de­fi­ní­cie ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, k de­fi­no­va­niu vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti, ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy, pla­tob­né­ho pros­tried­ku, či vir­tuál­nej me­ny.

Navr­hu­je sa, aby sa sú­čas­ťou Tres­tné­ho zá­ko­na sta­li aj no­vé tres­tné či­ny a to trest­ný čin zneu­ži­tia prá­va pod­ľa § 326a Tr. zák. (tzv. ohý­ba­nie prá­va)[1] a trest­ný čin pri­ja­tia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy pod­ľa § 336c a § 336d Tr. zák. (tzv. prikr­mo­va­nie ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa).

Niek­to­ré zme­ny Tres­tné­ho po­riad­ku

Návrh zá­ko­na pri­ná­ša via­ce­ré zme­ny aj v Tres­tnom po­riad­ku. Mož­no spo­me­núť hlav­ne čias­toč­ne no­vú úp­ra­vu za­is­te­nia ve­cí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie s roz­čle­ne­ním ve­ci dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie na ve­ci, kto­ré mô­žu slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia, nás­tro­je tres­tnej čin­nos­ti a na vý­no­sy z tres­tnej čin­nos­ti (pred­kla­da­teľ sa tu in­špi­ro­val čes­kou práv­nou úp­ra­vou). Spo­me­núť mož­no aj no­vé za­is­ťo­va­cie in­šti­tú­ty ako za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti, ob­chod­né­ho po­die­lu, inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty, či náh­rad­nej hod­no­ty.

Skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie pri tres­tných či­noch le­ga­li­zá­ciu vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti by mal vy­ko­ná­vať vy­šet­ro­va­teľ, pri­čom pri us­ta­no­ve­ní § 206 ods. 1 Tr. por. sa navr­hu­je vý­slov­ne zdô­raz­niť, že vzniesť ob­vi­ne­nie mož­no aj na pod­kla­de sku­toč­nos­tí zis­te­ných pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia.

Väč­šia časť navr­ho­va­ných zmien má na­do­bud­núť účin­nosť dňom 01.01.2021, pri­čom us­ta­no­ve­nia kto­ré sa tý­ka­jú vzni­ku a čin­nos­ti Úra­du pre sprá­vu ma­jet­ku (a sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku) by ma­li na­do­bud­núť účin­nosť dňom 01.07.2021.

  

 

(Návrh)

 

Zá­kon

 

z ... 2020

 

o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ma­jet­ku a sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku

a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov

 

 

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

 

Čl. I

 

§ 1

Pred­met úp­ra­vy

 

(1) Ten­to zá­kon up­ra­vu­je vý­kon roz­hod­nu­tí o za­is­te­ní ma­jet­ku vy­da­ných

a)      v tres­tnom ko­na­ní vrá­ta­ne vý­ko­nu roz­hod­nu­tí o za­is­te­ní ma­jet­ku v rám­ci me­dzi­ná­rod­nej spolu­prá­ce jus­tič­ných or­gá­nov v tres­tných ve­ciach,

b)      pri sprá­ve da­ní,

c)      pri preu­ka­zo­va­ní pô­vo­du ma­jet­ku,^[2])

d)      pri vy­ko­ná­va­ní me­dzi­ná­rod­ných san­kcií.^[3])

 

(2) Ten­to zá­kon ďa­lej up­ra­vu­je sprá­vu ma­jet­ku za­is­te­né­ho pod­ľa od­se­ku 1 ok­rem za­is­te­ných ve­cí, kto­ré sú pot­reb­né na úče­ly vy­ko­na­nia dô­ka­zu.

 

(3) Na pos­tup prís­luš­ných or­gá­nov sa pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia § 3 až 9, ak oso­bit­ný pred­pis neus­ta­no­vu­je inak.^[4])

 

§ 2

Všeo­bec­né us­ta­no­ve­nia

 

(1) Ma­jet­kom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­me­jú ve­ci pod­ľa Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, prá­va ale­bo iné ma­jet­ko­vé hod­no­ty, naj­mä by­ty, ne­by­to­vé pries­to­ry, pe­nia­ze v ho­to­vos­ti ale­bo pe­nia­ze ve­de­né na úč­te a pe­niaz­mi oce­ni­teľ­né hod­no­ty ok­rem jad­ro­vé­ho ma­te­riá­lu, rá­dioak­tív­ne­ho od­pa­du, vy­ho­re­té­ho jad­ro­vé­ho pa­li­va ale­bo in­šti­tu­cio­nál­ne­ho rá­dioak­tív­ne­ho od­pa­du.

 

(2) Prís­luš­ným or­gá­nom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie or­gán ve­rej­nej mo­ci, kto­rý vy­dal roz­hod­nu­tie o za­is­te­ní ma­jet­ku. Po po­da­ní ob­ža­lo­by ale­bo návr­hu na schvá­le­nie do­ho­dy o uz­na­ní vi­ny a pri­ja­tí tres­tu je prís­luš­ným or­gá­nom súd.

 

(3) Dot­knu­tou oso­bou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie oso­ba, kto­rej ma­je­tok bol ale­bo má byť za­is­te­ný.

 

(4) Sprá­vou za­is­te­né­ho ma­jet­ku sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie súhrn op­ráv­ne­ní a po­vin­nos­tí  Úra­du pre sprá­vu ma­jet­ku k ma­jet­ku, kto­rý bol za­is­te­ný (ďa­lej len „ úrad“).

 

(5) Roz­hod­nu­tím o za­is­te­ní ma­jet­ku sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie aj roz­hod­nu­tie o za­bez­pe­če­ní ma­jet­ku pri sprá­ve da­ní.

 

(6) Ne­zú­čas­tne­nou oso­bou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie oso­ba spô­so­bi­lá na práv­ne úko­ny, u kto­rej nie sú po­chyb­nos­ti o jej ne­zau­ja­tos­ti vo vzťa­hu k oso­bám, kto­rých sa úkon pod­ľa toh­to zá­ko­na pria­mo do­tý­ka.

 

§ 3

Všeo­bec­né opat­re­nia

 

(1) Prís­luš­ný or­gán, kto­rý roz­ho­dol o za­is­te­ní ma­jet­ku (ďa­lej len „za­is­te­nie“), vy­ko­ná úko­ny ne­vyh­nut­né na vý­kon roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní, a to aj pred na­do­bud­nu­tím prá­vop­lat­nos­ti toh­to roz­hod­nu­tia.

 

(2) Prís­luš­ný or­gán, kto­rý roz­ho­dol o za­is­te­ní, upo­ve­do­mí o tom­to roz­hod­nu­tí oso­by a or­gá­ny, o kto­rých je mu zná­me, že ma­jú k za­is­te­né­mu ma­jet­ku pred­kup­né prá­vo ale­bo iné prá­vo ale­bo ve­dú ko­na­nie, v kto­rom bol ob­me­dze­ný vý­kon prá­va so za­is­te­ným ma­jet­kom nak­la­dať. Ak bo­lo za­is­te­né ma­jet­ko­vé prá­vo, prís­luš­ný or­gán do­ru­čí roz­hod­nu­tie o za­is­te­ní aj dl­žní­ko­vi dot­knu­tej oso­by a ulo­ží mu, aby zod­po­ve­da­jú­ce pl­ne­nie od­ov­zdal do ús­cho­vy prís­luš­né­ho or­gá­nu. Zlo­že­ním pred­me­tu pl­ne­nia pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty je dl­žní­kov zá­vä­zok v roz­sa­hu pos­kyt­nu­té­ho pl­ne­nia spl­ne­ný.

 

(3) Prís­luš­ný or­gán, kto­rý roz­ho­dol o za­is­te­ní, za­šle roz­hod­nu­tie o za­is­te­ní bez­od­klad­ne or­gá­nu ale­bo oso­be, kto­ré pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov^[5]) ve­dú evi­den­ciu ma­jet­ku, kto­rý bol za­is­te­ný a sú­čas­ne ich vy­zve, aby mu bez­od­klad­ne ozná­mi­li, ak zis­tia, že sa s ma­jet­kom, kto­rý bol za­is­te­ný, nak­la­dá tak, že hro­zí zma­re­nie ale­bo sťa­že­nie úče­lu za­is­te­nia. Prís­luš­ný or­gán za­šle or­gá­nu ale­bo oso­be pod­ľa pr­vej ve­ty aj roz­hod­nu­tie, kto­rým zru­šil za­is­te­nie ale­bo kto­rým za­is­te­nie ob­me­dzil.

 

(4) Ak je na pre­vod prá­va k za­is­te­né­mu ma­jet­ku ale­bo na vznik prá­va k za­is­te­né­mu ma­jet­ku pot­reb­ný zá­pis do evi­den­cie pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov⁴) ale­bo roz­hod­nu­tie o zá­pi­se do tej­to evi­den­cie, mož­no po vý­zve pod­ľa od­se­ku 3 ta­ký zá­pis vy­ko­nať ale­bo roz­hod­nu­tie o zá­pi­se vy­dať len s pred­chá­dza­jú­cim súh­la­som prís­luš­né­ho or­gá­nu, kto­rý roz­ho­dol o za­is­te­ní. Práv­ne úko­ny uro­be­né bez pred­chá­dza­jú­ce­ho súh­la­su prís­luš­né­ho or­gá­nu, kto­rý roz­ho­dol o za­is­te­ní sú nep­lat­né; na nep­lat­nosť práv­nych úko­nov súd pri­hliad­ne aj bez návr­hu.

 

§ 4

Vy­lú­če­nie ma­jet­ku

 

Vý­ko­nu roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ne­po­dlie­ha ma­je­tok, kto­rý ne­mož­no pos­tih­núť exekú­ciou.^[6])

 

§ 5

Vy­lú­če­nie ve­cí z vý­ko­nu roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní na návrh 

 

(1) Prís­luš­ný or­gán roz­hod­ne na návrh dot­knu­tej oso­by ale­bo oso­by, o kto­rej vý­ži­vu a vý­cho­vu je dot­knu­tá oso­ba po­vin­ná sa sta­rať, či sú z vý­ko­nu roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní vy­lú­če­né aj iné ve­ci ako tie, kto­ré sú vy­lú­če­né pod­ľa § 4.

 

(2) Na návrh oso­by, kto­rá na­mie­ta svo­je vlas­tníc­ke prá­vo k ve­ciam, kto­ré bo­li za­is­te­né, roz­hod­ne prís­luš­ný or­gán o vy­lú­če­ní  tých­to ve­cí z vý­ko­nu roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní, ak ne­zis­tí sku­toč­nos­ti, kto­ré by dô­vod­nosť toh­to návr­hu váž­ne spo­chyb­ňo­va­li. Prís­luš­ný or­gán roz­hod­ne o návr­hu na vy­lú­če­nie ve­ci z vý­ko­nu roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní do de­sia­tich dní odo dňa je­ho do­ru­če­nia.

 

(3) Pro­ti roz­hod­nu­tiu pod­ľa od­se­kov 1 a 2 je prí­pust­ný op­rav­ný pros­trie­dok, kto­rý má od­klad­ný úči­nok.

 

Pos­tup pri za­is­ťo­va­ní

 

§ 6

Zis­ťo­va­nie ma­jet­ku po­dlie­ha­jú­ce­ho za­is­te­niu

 

(1) Na zis­te­nie roz­sa­hu a umies­tne­nia ma­jet­ku dot­knu­tej oso­by mô­že prís­luš­ný or­gán vy­po­čuť dot­knu­tú oso­bu ale­bo inú oso­bu, kto­rá má ale­bo mô­že mať ve­do­mosť o ma­jet­ku po­dlie­ha­jú­com za­is­te­niu, o čom spí­še prís­luš­ný or­gán zá­pis­ni­cu.

 

(2) Prís­luš­ný or­gán vy­zve dot­knu­tú oso­bu, aby v le­ho­te de­sia­tich dní za­sla­la pí­som­né  vy­hlá­se­nie o ma­jet­ku, v kto­rom uve­die 

a)         za­mes­tná­va­te­ľa a vý­šku pe­ňaž­né­ho pl­ne­nia ale­bo iné­ho pl­ne­nia z pra­cov­nop­ráv­ne­ho vzťa­hu ale­bo ob­dob­né­ho pra­cov­né­ho vzťa­hu,

b)        do­hlia­da­ný sub­jekt fi­nan­čné­ho tr­hu,^[7]) v kto­rom má dot­knu­tá oso­ba účet, čís­lo úč­tu a vý­šku fi­nan­čných pros­tried­kov na ňom ve­de­nú ku dňu vy­hlá­se­nia,

c)         dl­žní­ka, u kto­ré­ho má dot­knu­tá oso­ba poh­ľa­dáv­ku, jej vý­šku a le­ho­tu splat­nos­ti,

d)        hnu­teľ­nú vec vo vlas­tníc­tve ale­bo spolu­vlas­tníc­tve dot­knu­tej oso­by a mies­to, kde sa tá­to hnu­teľ­ná vec na­chá­dza,

e)         neh­nu­teľ­nosť vo vlas­tníc­tve ale­bo spolu­vlas­tníc­tve dot­knu­tej oso­by a mies­to, kde sa tá­to neh­nu­teľ­nosť na­chá­dza,

f)          ďal­šie ma­jet­ko­vé prá­va dot­knu­tej oso­by a úda­je pot­reb­né na ich jed­noz­nač­nú    iden­ti­fi­ká­ciu.

 

(3) Prís­luš­ný or­gán vy­zve dot­knu­tú oso­bu na za­sla­nie dopl­ne­né­ho vy­hlá­se­nia o ma­jet­ku, ak zis­tí, že sa ma­jet­ko­vé po­me­ry dot­knu­tej oso­by pod­stat­ne zme­ni­li.

 

(4) Prís­luš­ný or­gán zis­ťu­je ma­je­tok po­dlie­ha­jú­ci za­is­te­niu aj vy­uži­tím úrad­ných evi­den­cií o ma­jet­ku.

 

§ 7

Zis­ťo­va­nie a za­is­ťo­va­nie hnu­teľ­ných ve­cí

 

(1) Prís­luš­ný or­gán je op­ráv­ne­ný na úče­ly vý­ko­nu roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní na­ria­diť osob­nú pre­hliad­ku dot­knu­tej oso­by; osob­nú pre­hliad­ku vy­ko­ná prís­luš­ný or­gán a k vý­ko­nu osob­nej pre­hliad­ky pri­be­rie ne­zú­čas­tne­nú oso­bu. Osob­nú pre­hliad­ku vy­ko­ná­va vždy oso­ba rov­na­ké­ho poh­la­via. Na návrh prís­luš­né­ho or­gá­nu je súd op­ráv­ne­ný na úče­ly vý­ko­nu roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní na­ria­diť pre­hliad­ku by­tu ale­bo iných pries­to­rov slú­žia­cich na bý­va­nie ale­bo pries­to­rov k nim pri­ná­le­žia­cich (ďa­lej len „oby­dlie“) a iných pries­to­rov a po­zem­kov, kde je mož­né pred­pok­la­dať, že má dot­knu­tá oso­ba svoj ma­je­tok; tú­to pre­hliad­ku vy­ko­ná prís­luš­ný or­gán.

 

(2) Dot­knu­tá oso­ba je po­vin­ná umož­niť prís­luš­né­mu or­gá­nu prís­tup na mies­ta, v kto­rých sa má vy­ko­nať pre­hliad­ka pod­ľa od­se­ku 1 tre­tej ve­ty. Ak tú­to po­vin­nosť nespl­ní, je prís­luš­ný or­gán op­ráv­ne­ný za­bez­pe­čiť si do tých­to miest prís­tup aj bez súh­la­su dot­knu­tej oso­by.

 

(3) Prís­luš­ný or­gán spí­še hnu­teľ­né ve­ci, kto­rých sa za­is­te­nie tý­ka, a ak nie sú hnu­teľ­né ve­ci za­is­te­né pri pre­hliad­ke uve­de­né v roz­hod­nu­tí o za­is­te­ní, spí­še tie z nich, kto­ré nie sú pod­ľa toh­to zá­ko­na zo za­is­te­nia vy­lú­če­né.

 

(4) Prís­luš­ný or­gán pri­be­rie na vy­ko­na­nie sú­pi­su hnu­teľ­ných ve­cí ne­zú­čas­tne­nú oso­bu.

 

(5) Prís­luš­ný or­gán upo­ve­do­mí dot­knu­tú oso­bu a jej man­že­la ale­bo inú blíz­ku oso­bu^[8]) dot­knu­tej oso­by o tom, kto­ré hnu­teľ­né ve­ci bo­li do sú­pi­su za­ra­de­né.

 

(6) Prís­luš­ný or­gán do­ru­čí prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie o za­is­te­ní oso­bám, o kto­rých mu je zná­me, že ma­jú k ve­ci pred­kup­né prá­vo ale­bo iné vec­né prá­vo a vy­ve­sí ho na svo­jej úrad­nej ta­bu­li.

 

(7) Prís­luš­ný or­gán vy­ho­to­ví zá­pis­ni­cu o vy­ko­na­ní pre­hliad­ky pod­ľa od­se­ku 1.

 

§ 8

Zis­ťo­va­nie a za­is­ťo­va­nie cen­ných pa­pie­rov, za­kni­ho­va­ných cen­ných pa­pie­rov a pe­ňaž­ných pros­tried­kov 

 

(1) Prís­luš­ný or­gán je op­ráv­ne­ný na úče­ly za­istenia za­kni­ho­va­né­ho cen­né­ho pa­pie­ra  po­dať prí­kaz na re­gis­trá­ciu po­zas­ta­ve­nia prá­va nak­la­dať so za­kni­ho­va­ným cen­ným pa­pie­rom,^[9]) keď sa doz­vie, že tie­to za­kni­ho­va­né cen­né pa­pie­re sú pre dot­knu­tú oso­bu evi­do­va­né v prís­luš­nej evi­den­cii; v prí­pa­de pot­re­by ale­bo pri po­chyb­nos­tiach si vy­žia­da sprá­vu od cen­trál­ne­ho de­po­zi­tá­ra cen­ných pa­pie­rov ale­bo inej oso­by op­ráv­ne­nej viesť ta­kú­to evi­den­ciu. 

 

(2) Ak bo­li pri pos­tu­pe pod­ľa toh­to zá­ko­na náj­de­né fi­nan­čné pros­tried­ky v cu­dzej me­ne,   ale­bo vy­ššia čias­tka pe­ňa­zí v eurách ako je zo za­is­te­nia vy­lú­če­ná,  spí­šu sa pod­ľa § 7 ods. 3 až 5 a zlo­žia sa do ús­cho­vy prís­luš­né­mu or­gá­nu. Ak prís­luš­ný or­gán roz­ho­dol o za­is­te­ní pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te, za­šle roz­hod­nu­tie o za­is­te­ní bez­od­klad­ne to­mu, kto ve­die ten­to účet.

 

 (3) Vklad­né kniž­ky, vkla­do­vé lis­ty a iné for­my vkla­dov, ak­cie, zmen­ky, še­ky ale­bo iné cen­né pa­pie­re ale­bo iné lis­ti­ny, kto­rých pred­lo­že­nie je nut­né na up­lat­ne­nie ur­či­té­ho prá­va, sa spí­šu a zlo­žia sa do ús­cho­vy prís­luš­né­mu or­gá­nu.

 

(4) Ak ide o vkla­do­vé lis­ty, ak­cie, zmen­ky, še­ky ale­bo iné cen­né pa­pie­re ale­bo iné lis­ti­ny, kto­rých pred­lo­že­nie je nut­né na up­lat­ne­nie ur­či­té­ho prá­va, prís­luš­ný or­gán pod­ľa ich po­va­hy vy­zve to­ho, kto má pl­niť, aby zod­po­ve­da­jú­ce pl­ne­nie od­ov­zdal prís­luš­né­mu or­gá­nu.

 

§ 9

Zis­ťo­va­nie a za­is­ťo­va­nie neh­nu­teľ­nos­tí

 

(1) Ak sa prís­luš­ný or­gán doz­vie, že dot­knu­tá oso­ba je vlas­tní­kom neh­nu­teľ­nos­ti, na kto­rú sa má vzťa­ho­vať ale­bo vzťa­hu­je za­is­te­nie, ove­rí tú­to sku­toč­nosť v ka­tas­tri neh­nu­teľ­nos­tí. Roz­hod­nu­tie o za­is­te­ní mu­sí ob­sa­ho­vať aj ná­le­ži­tos­ti ve­rej­nej lis­ti­ny,^[10]) kto­rá je spô­so­bi­lá na zá­pis prá­va do ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí. Rov­no­pis roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní prís­luš­ný or­gán za­šle prís­luš­né­mu or­gá­nu štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí a správ­co­vi za­is­te­né­ho ma­jet­ku.

 

(2) Na návrh prís­luš­né­ho or­gá­nu je súd op­ráv­ne­ný na úče­ly vý­ko­nu roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní na­ria­diť ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva. Prís­luš­ný or­gán upo­ve­do­mí o ča­se a mies­te ob­hliad­ky neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva dot­knu­tú oso­bu ale­bo oso­bu, kto­rá s ňou ži­je v spo­loč­nej do­mác­nos­ti ale­bo oso­bu, o kto­rej je zná­me, že má k neh­nu­teľ­nos­ti prá­vo. Dot­knu­tá oso­ba ale­bo oso­ba s ňou ži­jú­ca v spo­loč­nej do­mác­nos­ti ale­bo oso­ba, o kto­rej je zná­me, že má k neh­nu­teľ­nos­ti prá­vo, sú po­vin­né ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva prís­luš­né­mu or­gá­nu umož­niť; ak tú­to po­vin­nosť nespl­nia, je prís­luš­ný or­gán op­ráv­ne­ný za­bez­pe­čiť si do tých­to miest prís­tup aj bez súh­la­su ta­kých­to osôb. Prís­luš­ný or­gán pri­be­rie k vý­ko­nu ob­hliad­ky neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva ne­zú­čas­tne­nú oso­bu. Prís­luš­ný or­gán vy­ho­to­ví zá­pis­ni­cu o vy­ko­na­ní ob­hliad­ky neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva.

 

(3) Prís­luš­ný or­gán štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí za­pí­še bez­od­klad­ne na zá­kla­de vy­ko­na­teľ­né­ho roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní poz­nám­ku v ka­tas­tri neh­nu­teľ­nos­tí. Poz­nám­ku za­pí­sa­nú do ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí na zá­kla­de roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní prís­luš­ný or­gán štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí bez­od­klad­ne vy­ma­že na zá­kla­de roz­hod­nu­tia o zru­še­ní za­is­te­nia ale­bo roz­hod­nu­tia o ob­me­dze­ní za­is­te­nia; v prí­pa­de ob­me­dzenia za­is­te­nia prís­luš­ný or­gán štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí zá­ro­veň za­pí­še no­vú poz­nám­ku pod­ľa roz­hod­nu­tia o ob­me­dze­ní za­is­te­nia.

 

Sprá­va za­is­te­né­ho ma­jet­ku

 

§ 10

Účel sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku a zod­po­ved­nosť úra­du

 

(1) Úče­lom sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku je za­brá­niť, aby doš­lo bez­dô­vod­ne k zní­že­niu hod­no­ty za­is­te­né­ho ma­jet­ku ale­bo k je­ho zmen­še­niu, prí­pad­ne za­bez­pe­čiť, aby sa hod­no­ta za­is­te­né­ho ma­jet­ku oča­ká­va­ným spô­so­bom zvý­ši­la.

(2) Pre do­siah­nu­tie úče­lu sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku úrad vy­ko­ná­va v pot­reb­nom roz­sa­hu prá­va a po­vin­nos­ti spo­je­né so za­is­te­ným ma­jet­kom. Úrad vy­ko­ná­va jed­not­li­vé prá­va a po­vin­nos­ti pod­ľa po­va­hy za­is­te­né­ho ma­jet­ku a práv s ním spo­je­ných pod­ľa toh­to zá­ko­na a oso­bit­né­ho pred­pi­su;^[11]) oso­ba pod­ľa § 12 ods. 3 a 4 vy­ko­ná­va aj po­vin­nos­ti uve­de­né v po­ve­re­ní ale­bo do­hod­nu­té v zmlu­ve. Pri sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku úrad pos­tu­pu­je s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou; to pla­tí aj pre oso­by pod­ľa § 12 ods. 3 a 4.

 

(3) Úrad zod­po­ve­dá za ško­du spô­so­be­nú pri vý­ko­ne sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku ním ale­bo oso­ba­mi, pros­tred­níc­tvom kto­rých za­bez­pe­čil pl­ne­nie svo­jich úloh to­mu, ko­mu bo­la ško­da spô­so­be­ná v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom tej­to čin­nos­ti; tej­to zod­po­ved­nos­ti sa zba­ví, ak preu­ká­že, že sa ško­de ne­moh­lo za­brá­niť ani pri vy­na­lo­že­ní od­bor­nej sta­ros­tli­vos­ti, kto­rú je mož­né od ne­ho spra­vod­li­vo po­ža­do­vať.

 

§ 11

Úrad

 

(1) Zria­ďu­je sa úrad. Úrad je za­po­je­ný fi­nan­čný­mi vzťah­mi na štát­ny roz­po­čet pros­tred­níc­tvom roz­poč­to­vej ka­pi­to­ly Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­ré vy­ko­ná­va fun­kciu je­ho zria­ďo­va­te­ľa.

 

(2) Úrad je or­gá­nom štát­nej sprá­vy pre sprá­vu ma­jet­ku pod­ľa toh­to zá­ko­na.

 

(3) Síd­lom úra­du je Bra­tis­la­va. Úrad mô­že zria­ďo­vať pra­co­vis­ká aj mi­mo svoj­ho síd­la.

 

(4) Úrad ria­di a za je­ho čin­nosť zod­po­ve­dá ria­di­teľ úra­du, kto­ré­ho na fun­kčné ob­do­bie pia­tich ro­kov vy­me­nú­va a od­vo­lá­va mi­nis­ter spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „mi­nis­ter“). Tá is­tá oso­ba mô­že byť vy­me­no­va­ná za ria­di­te­ľa úra­du naj­viac na dve po se­be nas­le­du­jú­ce fun­kčné ob­do­bia.

 

(5) Ria­di­te­ľo­vi úra­du pat­rí me­sač­ne plat vo vý­ške pla­tu pos­lan­ca Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, za­čí­na­júc pr­vým dňom me­sia­ca, v kto­rom bol zvo­le­ný. Ria­di­te­ľo­vi úra­du pat­rí me­sač­ne pau­šál­na náh­ra­da na pok­ry­tie ne­vyh­nut­ných vý­dav­kov za služ­by a iných osob­ných vý­dav­kov sú­vi­sia­cich s vy­ko­ná­va­ním fun­kcie v su­me 50% pla­tu. Ná­rok na pau­šál­nu náh­ra­du vzni­ká odo dňa za­ča­tia vy­ko­ná­va­nia fun­kcie a za­ni­ká dňom skon­če­nia vy­ko­ná­va­nia fun­kcie. Pau­šál­na náh­ra­da sa ur­ču­je pev­nou su­mou za­ok­rúh­le­nou na ce­lé euro na­hor. Na pred­se­du úra­du sa nev­zťa­hu­jú us­ta­no­ve­nia o od­me­ňo­va­ní pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.^[12])

 

(6) Pod­rob­nos­ti o or­ga­ni­zá­cii úra­du up­ra­ví or­ga­ni­zač­ný po­ria­dok úra­du, kto­rý vy­dá ria­di­teľ úra­du.

 

§ 12

 Za­bez­pe­čo­va­nie sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku

 

(1)  Úrad za pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných tým­to zá­ko­nom mô­že za­bez­pe­čo­vať sprá­vu za­is­te­né­ho ma­jet­ku ale­bo je­ho čas­ti pros­tred­níc­tvom inej oso­by.

 

(2) Úrad za­čí­na vy­ko­ná­vať sprá­vu za­is­te­né­ho ma­jet­ku oka­mi­hom do­ru­če­nia vy­ko­na­teľ­né­ho roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní. Ak ide o za­is­te­nú hnu­teľ­nú vec, kto­rú má v dr­žbe prís­luš­ný or­gán,  úrad za­čí­na vy­ko­ná­vať sprá­vu ta­kej­to hnu­teľ­nej ve­ci až oka­mi­hom jej prev­za­tia, o čom sa vy­ho­to­ví  zá­pis­ni­ca o prev­za­tí ve­ci. Ak dôj­de k ob­me­dzeniu za­is­te­nia ale­bo k zru­še­niu za­is­te­nia prís­luš­ný or­gán za­šle  úra­du roz­hod­nu­tie o ob­me­dze­ní za­is­te­nia ale­bo roz­hod­nu­tie o zru­še­ní za­is­te­nia. 

 

(3) Ak bo­la za­is­te­ná ma­jet­ko­vá účasť v práv­nic­kej oso­be, kto­rá umož­ňu­je po­die­ľať sa na ko­na­ní práv­nic­kej oso­by, a ak je pot­reb­né vy­ko­nať sprá­vu ma­jet­ko­vej účas­ti v práv­nic­kej oso­be (ďa­lej len „vý­kon sprá­vy po­die­lu“),  úrad mô­že pí­som­ne po­ve­riť vý­ko­nom sprá­vy po­die­lu oso­bu za­pí­sa­nú v zoz­na­me správ­cov pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su^[13]) (ďa­lej len „po­ve­re­ná oso­ba“). Ak oso­bit­ný pred­pis^[14]) via­že vlas­tníc­tvo po­die­lu ale­bo vý­kon fun­kcie šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu v práv­nic­kej oso­be na spl­ne­nie ur­či­tých oso­bit­ných pod­mie­nok, tie­to pod­mien­ky ne­mu­sia byť u po­ve­re­nej oso­by spl­ne­né. Po­ve­re­ná oso­ba mô­že po­ve­re­nie na vý­kon sprá­vy po­die­lu od­miet­nuť len z dô­le­ži­tých dô­vo­dov, kto­ré po­sú­di  úrad. Ude­le­nie po­ve­re­nia a zru­še­nie po­ve­re­nia sa za­pi­su­je na návrh  úra­du do ob­chod­né­ho re­gis­tra ale­bo iné­ho zá­ko­nom us­ta­no­ve­né­ho re­gis­tra, zá­pi­som v kto­rom práv­nic­ká oso­ba vzni­ká.

 

(4) Úrad mô­že v od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch pod­ľa po­va­hy za­is­te­né­ho ma­jet­ku vy­ko­ná­vať sprá­vu za­is­te­né­ho ma­jet­ku na zá­kla­de zmlu­vy o vý­ko­ne sprá­vy pros­tred­níc­tvom inej oso­by pod­ni­ka­jú­cej v ur­či­tej ob­las­ti ale­bo dos­ta­toč­ne od­bor­ne spô­so­bi­lej na sprá­vu ma­jet­ku (ďa­lej len „zmluv­ný správ­ca“), a to za do­jed­na­nú od­pla­tu ale­bo bez­od­plat­ne.

 

(5) Po­ve­re­nie pod­ľa od­se­ku 3 mu­sí ob­sa­ho­vať, naj­mä ozna­če­nie or­gá­nu, kto­rý po­ve­re­nie vy­dal, ozna­če­nie po­ve­re­nej oso­by a vy­me­dzenie práv a po­vin­nos­tí spo­je­ných s vý­ko­nom sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku. V po­ve­re­ní ale­bo v pri­po­je­ných lis­ti­nách  úrad ur­čí za­is­te­ný ma­je­tok, kto­ré­ho sa po­ve­re­nie tý­ka. Úrad mô­že po­ve­re­nie ke­dy­koľ­vek pí­som­ne zru­šiť, ak po­ve­re­ná oso­ba nepl­ní po­vin­nos­ti us­ta­no­ve­né tým­to zá­ko­nom ale­bo vy­me­dze­né v  po­ve­re­ní. Po­ve­re­nie po­ve­re­nej oso­be na vý­kon sprá­vy po­die­lu za­ni­ká aj zá­ni­kom jej op­ráv­ne­nia vy­ko­ná­vať čin­nosť pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su¹¹) ale­bo zá­ni­kom práv­nic­kej oso­by bez práv­ne­ho nás­tup­cu.

 

(6) Ob­sa­hom zmlu­vy pod­ľa od­se­ku 4 mu­sí byť aj do­ho­da o zod­po­ved­nos­ti za ško­du spô­so­be­nú na za­is­te­nom ma­jet­ku v ča­se vý­ko­nu sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku, inak je zmlu­va nep­lat­ná; ak to po­va­ha za­is­te­né­ho ma­jet­ku vy­ža­du­je, mô­že  úrad vy­ža­do­vať, aby mal zmluv­ný správ­ca uzat­vo­re­nú zmlu­vu o pois­te­ní zod­po­ved­nos­ti za ško­du. Zmlu­va mô­že byť uzat­vo­re­ná aj na za­bez­pe­čo­va­nie sprá­vy čas­ti za­is­te­né­ho ma­jet­ku. Ak je pred­me­tom zmlu­vy vý­kon sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku spo­čí­va­jú­ci v pre­da­ji za­is­te­né­ho ma­jet­ku, mu­sí ob­sa­ho­vať aj do­ho­du o spô­so­be ur­če­nia kúp­nej ce­ny, o pos­tu­pe pri je­ho pre­da­ji a in­for­má­ciu o čís­le ban­ko­vé­ho úč­tu, na kto­rý bu­dú pou­ká­za­né pros­tried­ky zís­ka­né z pre­da­ja ma­jet­ku. Od­pla­tu za vý­kon sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku hra­dí  úrad z pros­tried­kov štát­ne­ho roz­poč­tu.

 

(7) Úrad bez­od­klad­ne in­for­mu­je prís­luš­ný or­gán o pos­tu­pe pod­ľa od­se­kov 3 a 4. O vy­da­ní po­ve­re­nia ale­bo zru­še­ní po­ve­re­nia, o po­ve­re­ní inej po­ve­re­nej oso­by a o uzav­re­tí zmlu­vy pod­ľa od­se­ku 4  úrad upo­ve­do­mí dot­knu­tú oso­bu. 

§ 13

Prá­va a po­vin­nos­ti  úra­du

 

(1)  Úrad je po­vin­ný na účel za­brá­ne­nia zní­že­nia hod­no­ty ale­bo zmen­še­nia za­is­te­né­ho ma­jet­ku, naj­mä

a)      včas up­lat­niť ná­rok na náh­ra­du ško­dy a ná­rok na vy­da­nie bez­dô­vod­né­ho obo­ha­te­nia,

b)      prie­bež­ne sle­do­vať, či dl­žní­ci včas a riad­ne pl­nia svo­je zá­väz­ky k za­is­te­né­mu ma­jet­ku, včas up­lat­ňo­vať a vy­má­hať prá­vo, kto­ré inak pat­rí vlas­tní­ko­vi za­is­te­né­ho ma­jet­ku  ale­bo inej oso­be op­ráv­ne­nej s ma­jet­kom nak­la­dať a za­me­dzo­vať preml­ča­niu ale­bo zá­ni­ku tých­to práv,

c)      do­vo­lá­vať sa nep­lat­nos­ti práv­ne­ho úko­nu uro­be­né­ho dot­knu­tou oso­bou v roz­po­re s roz­hod­nu­tím o za­is­te­ní.

 

(2) Hnu­teľ­nú vec, kto­rú dot­knu­tá oso­ba vy­da­la ale­bo jej bo­la od­ňa­tá, je  úrad po­vin­ný za­bez­pe­čiť a chrá­niť pred zne­hod­no­te­ním, naj­mä pred jej poš­ko­de­ním, zni­če­ním, stra­tou, od­cu­dze­ním ale­bo zneu­ži­tím a je po­vin­ný vy­ko­nať pot­reb­né úko­ny sme­ru­jú­ce k ucho­va­niu hod­no­ty za­is­te­nej hnu­teľ­nej ve­ci.

 

(3) Úrad vy­ko­ná­va na účel ochra­ny za­is­te­né­ho ma­jet­ku v súd­nom ko­na­ní, správ­nom ko­na­ní ale­bo inom ko­na­ní všet­ky úko­ny, kto­ré je inak op­ráv­ne­ný  vy­ko­nať je­ho vlas­tník ale­bo iná oso­ba op­ráv­ne­ná s ma­jet­kom nak­la­dať.

 

(4) Úrad ve­die o za­is­te­nom ma­jet­ku evi­den­ciu až do do­by ukon­če­nia sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku; za­is­te­ný ma­je­tok nie je pred­me­tom úč­tov­níc­tva a in­ven­ta­ri­zá­cie pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.^[15])

 

(5) Iné po­vin­nos­ti sú­vi­sia­ce so za­is­te­ným ma­jet­kom ako uve­de­né v od­se­koch 1 až 4  úrad ne­vy­ko­ná­va. Iné prá­va sú­vi­sia­ce so za­is­te­ným ma­jet­kom vy­ko­ná­va  úrad na účel ochra­ny za­is­te­né­ho ma­jet­ku len v roz­sa­hu, v akom bo­li za­ká­za­né dot­knu­tej oso­be prís­luš­ným or­gá­nom. Úrad nie je op­ráv­ne­ný za­is­te­ný ma­je­tok pre­na­jať, za­ťa­žiť ale­bo pre­viesť na inú oso­bu; us­ta­no­ve­nie § 17 tým nie je dot­knu­té. Ak je pred­me­tom za­is­te­nia neh­nu­teľ­nosť, kto­rá slú­ži na pre­ná­jom, úrad ju mô­že pre­na­jí­mať; pe­ňaž­né pros­tried­ky zís­ka­né z ta­ké­ho­to pre­náj­mu sa zlo­žia do ús­cho­vu úra­du. Úrad mô­že za­is­te­ný ma­je­tok pou­ží­vať len, ak ide o ma­je­tok, kto­rý strá­ca na hod­no­te, ak sa ne­pou­ží­va.

 

(6) Na úče­ly riad­ne­ho vý­ko­nu sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku je úrad op­ráv­ne­ný vy­ko­nať všet­ky pot­reb­né úko­ny, na­hlia­dať do úč­tov­ných zá­zna­mov, zmlúv a ďal­ších pí­som­nos­tí tý­ka­jú­cich sa za­is­te­né­ho ma­jet­ku a vstu­po­vať na mies­ta, kde sa na­chá­dza­jú; dot­knu­tá oso­ba ako aj iné oso­by, vo­či kto­rým je úkon vy­ko­ná­va­ný, sú po­vin­né úra­du pos­kyt­núť pot­reb­nú sú­čin­nosť. Ak oso­by uve­de­né v pr­vej ve­te bez dos­ta­toč­né­ho os­pra­vedl­ne­nia neu­pos­lúch­nu prí­kaz ale­bo ne­vy­ho­ve­jú vý­zve  úra­du a ne­pos­kyt­nú mu pot­reb­nú sú­čin­nosť, mô­že im  úrad ulo­žiť po­riad­ko­vú po­ku­tu do 15 000 eur. Ak ta­ký prí­kaz ale­bo vý­zvu neu­pos­lúch­ne fy­zic­ká oso­ba, kto­rá ko­ná za práv­nic­kú oso­bu, po­riad­ko­vá po­ku­ta sa ulo­ží tej­to fy­zic­kej oso­be; o tom je pot­reb­né tie­to oso­by vop­red pou­čiť.  

 

(7) Ak dot­knu­tá oso­ba ale­bo tre­tia oso­ba ďa­lej uží­va za­is­te­nú neh­nu­teľ­nosť,  úrad ne­zod­po­ve­dá za ko­na­nie dot­knu­tej oso­by ani tre­tej oso­by. Úrad ta­kú­to neh­nu­teľ­nosť nie je po­vin­ný udr­žia­vať v sta­ve spô­so­bi­lom na riad­ne uží­va­nie, za­bez­pe­čo­vať údr­žbu a op­ra­vy a vy­ko­ná­vať ďal­šie úko­ny, kto­ré inak pri­ná­le­žia dot­knu­tej oso­be ale­bo uží­va­te­ľo­vi ta­kej­to neh­nu­teľ­nos­ti. Na ta­ké­to úko­ny je v sú­la­de s roz­hod­nu­tím o za­is­te­ní op­ráv­ne­ná a po­vin­ná dot­knu­tá oso­ba.

 

(8) Úrad pri prev­za­tí za­is­te­né­ho ma­jet­ku do dis­po­zí­cie a pri je­ho od­ov­zda­ní do dis­po­zí­cie inej oso­by vy­ho­to­ví zá­znam, kto­rý ob­sa­hu­je naj­mä iden­ti­fi­ká­ciu pre­be­ra­né­ho ale­bo od­ov­zda­né­ho za­is­te­né­ho ma­jet­ku a zhod­no­te­nie je­ho sta­vu ku dňu vy­ho­to­ve­nia zá­zna­mu. Rov­no­pis zá­zna­mu úrad od­ov­zdá pri pre­be­ra­ní za­is­te­né­ho ma­jet­ku or­gá­nu ale­bo oso­be, od kto­rej za­is­te­ný ma­je­tok pre­be­rá a pri od­ov­zda­ní za­is­te­né­ho ma­jet­ku or­gá­nu ale­bo oso­be, kto­rej za­is­te­ný ma­je­tok od­ov­zdá­va. Dot­knu­tej oso­be vy­dá  úrad rov­no­pis zá­zna­mu, ak o to po­žia­da.

 

§ 14

 Vý­kon sprá­vy po­die­lu

 

(1) Po­ve­re­ná oso­ba vstu­pu­je do za­is­te­ných práv spo­loč­ní­ka ob­chod­nej spo­loč­nos­ti ale­bo čle­na druž­stva a vy­ko­ná­va ich v pot­reb­nom roz­sa­hu v sú­la­de s tým­to zá­ko­nom a Ob­chod­ným zá­kon­ní­kom.

 

(2) Ak je na do­siah­nu­tie úče­lu vý­ko­nu sprá­vy po­die­lu pot­reb­né vy­me­niť jed­né­ho ale­bo via­ce­rých čle­nov šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by a za­is­te­né prá­va ta­ký pos­tup po­ve­re­nej oso­be umož­ňu­jú, po­ve­re­ná oso­ba zvo­lá naj­vyš­ší or­gán práv­nic­kej oso­by a je­ho pros­tred­níc­tvom do­siah­ne ich od­vo­la­nie a ne­chá sa na­mies­to nich zvo­liť za čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu.

 

(3) Na vý­zvu  úra­du je po­ve­re­ná oso­ba po­vin­ná pred­lo­žiť v pri­me­ra­nej le­ho­te sprá­vu o svo­jej čin­nos­ti pri vý­ko­ne sprá­vy po­die­lu; sprá­vu o svo­jej čin­nos­ti pri vý­ko­ne sprá­vy po­die­lu je po­ve­re­ná oso­ba po­vin­ná pred­lo­žiť úra­du vždy do 15 dní po tom, čo za­nik­lo ale­bo bo­lo zru­še­né jej po­ve­re­nie na vý­kon sprá­vy po­die­lu.

 

(4) Ak po­ve­re­ná oso­ba vy­ko­ná­va v ča­se zá­ni­ku ale­bo zru­še­nia po­ve­re­nia fun­kciu čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by, tá­to fun­kcia za­ni­ká ku dňu zá­ni­ku ale­bo zru­še­nia po­ve­re­nia; ak však  úrad po­ve­ril vý­ko­nom sprá­vy po­die­lu pod­ľa toh­to zá­ko­na no­vú po­ve­re­nú oso­bu do 14 dní po tom, čo bo­lo zru­še­né ale­bo za­nik­lo po­ve­re­nie pô­vod­nej po­ve­re­nej oso­be, pre­chá­dza na no­vú po­ve­re­nú oso­bu tá­to fun­kcia ku dňu jej po­ve­re­nia vý­ko­nom sprá­vy po­die­lu. Práv­ne úko­ny uro­be­né pô­vod­nou po­ve­re­nou oso­bou vo fun­kcii čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by v ča­se me­dzi zru­še­ním ale­bo zá­ni­kom jej po­ve­re­nia a oka­mi­hom, keď sa o zru­še­ní ale­bo zá­ni­ku po­ve­re­nia doz­ve­de­la, zos­tá­va­jú plat­né, ak ich schvá­li šta­tu­tár­ny or­gán práv­nic­kej oso­by. Pô­vod­ná po­ve­re­ná oso­ba je po­vin­ná pos­kyt­núť no­vej po­ve­re­nej oso­be na jej žia­dosť pot­reb­nú sú­čin­nosť a in­for­mo­vať ju o ňou uro­be­ných práv­nych úko­noch.

 

            (5) Ak vý­kon sprá­vy po­die­lu vy­ko­ná­va  úrad, pos­tu­pu­je pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 4.

 

§ 15

Od­me­na po­ve­re­nej oso­by 

 

(1) Po­ve­re­ná oso­ba má prá­vo na pri­me­ra­nú od­me­nu a náh­ra­du ho­to­vých vý­dav­kov spo­je­ných s vý­ko­nom sprá­vy po­die­lu.

 

(2) Od­me­na po­ve­re­nej oso­be, kto­rá na zá­kla­de za­is­te­ných práv k po­die­lu vy­ko­ná­va fun­kciu čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by a náh­ra­da jej ho­to­vých vý­dav­kov sa hra­dí z ma­jet­ku práv­nic­kej oso­by. Ak ma­je­tok práv­nic­kej oso­by ne­pos­ta­ču­je úpl­ne ale­bo sčas­ti na úh­ra­du od­me­ny po­ve­re­nej oso­by a na náh­ra­du jej ho­to­vých vý­dav­kov, hra­dí ich úrad. Od­me­nu po­ve­re­nej oso­be, kto­rá vy­ko­ná­va vý­kon sprá­vy po­die­lu a nie je čle­nom šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu práv­nic­kej oso­by, ako aj náh­ra­du jej ho­to­vých vý­dav­kov, hra­dí úrad.

 

(3) Úrad roz­hod­ne na návrh po­ve­re­nej oso­by o vý­ške jej od­me­ny. Ak sa ho­to­vé vý­dav­ky neh­ra­dia z ma­jet­ku práv­nic­kej oso­by,  úrad roz­hod­ne tiež o vý­ške náh­ra­dy jej ho­to­vých vý­dav­kov; návrh po­ve­re­nej oso­by mu­sí ob­sa­ho­vať vy­úč­to­va­nie od­me­ny a ho­to­vých vý­dav­kov, pri­čom navr­ho­va­nú vý­šku náh­ra­dy ho­to­vých vý­dav­kov je po­ve­re­ná oso­ba po­vin­ná preu­ká­za­teľ­ne do­lo­žiť a od­ôvod­niť ich účel­nosť. Pro­ti roz­hod­nu­tiu pod­ľa pr­vej ve­ty nie je prí­pus­tné od­vo­la­nie.

 

(4) Pri ur­če­ní vý­šky od­me­ny po­ve­re­nej oso­be vy­chá­dza  úrad zo sku­toč­nos­ti, či po­ve­re­ná oso­ba vy­ko­ná­va v práv­nic­kej oso­be fun­kciu čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu a z vý­šky ob­ra­tu práv­nic­kej oso­by za pos­led­né   úč­tov­né ob­do­bie. Ak nie je mož­né ur­čiť vý­šku od­me­ny po­ve­re­nej oso­be pod­ľa tých­to kri­té­rií, pri­hliad­ne  úrad pri ur­če­ní jej vý­šky po­čas vý­ko­nu sprá­vy po­die­lu, na roz­sah a ná­roč­nosť vy­ko­ná­va­nej čin­nos­ti a ak vy­ko­ná­va po­ve­re­ná oso­ba v práv­nic­kej oso­be fun­kciu čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, pri­hliad­ne úrad aj na vý­šku od­me­ny os­tat­ných čle­nov šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu ale­bo ak nie sú ta­kí čle­no­via šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, pri­hliad­ne na vý­šku od­me­ny bý­va­lých čle­nov šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu.

 

(5) Úrad mô­že po­čas vý­ko­nu sprá­vy po­die­lu roz­hod­núť o vy­pla­te­ní čas­ti od­me­ny a náh­ra­dy ho­to­vých vý­dav­kov po­ve­re­nej oso­be, a to aj opa­ko­va­ne.

 

(6) Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky po do­ho­de s Mi­nis­ter­stvom fi­nan­cií Slo­ven­skej re­pub­li­ky všeo­bec­ne zá­väz­ným práv­nym pred­pi­som us­ta­no­ví pod­rob­nos­ti o vý­ške od­me­ny po­ve­re­nej oso­by a o pod­mien­kach na ur­če­nie náh­ra­dy ho­to­vých vý­dav­kov po­ve­re­nej oso­by.

 

§ 16

Nák­la­dy sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku

 

Nák­la­dy pot­reb­né na riad­ny vý­kon sprá­vy za­is­te­né­ho ma­jet­ku hra­dí  úrad. Ak bu­de spra­vo­va­ný ma­je­tok ale­bo vý­ťa­žok z ne­ho vy­da­ný dot­knu­tej oso­be, úrad je op­ráv­ne­ný od­po­čí­tať ale­bo up­lat­niť úh­ra­du tých nák­la­dov, kto­ré by bol na ňu po­vin­ný vy­na­lo­žiť aj vlas­tník; o vý­ške tých­to nák­la­dov vy­dá  úrad roz­hod­nu­tie.

 

§ 17

Pre­daj za­is­te­né­ho ma­jet­ku

 

(1) Úrad mô­že pre­dať za­is­te­ný ma­je­tok s pred­chá­dza­jú­cim súh­la­som dot­knu­tej oso­by a prís­luš­né­ho or­gá­nu; súh­las dot­knu­tej oso­by mô­že byť ude­le­ný pí­som­ne ale­bo ús­tne do zá­pis­ni­ce. Dot­knu­tá oso­ba sa v ta­kom prí­pa­de mô­že vy­jad­riť k naj­niž­šej ce­ne, za kto­rú je mož­né ma­je­tok pre­dať; o tom­to prá­ve mu­sí byť pou­če­ná.

 

            (2) Bez súh­la­su dot­knu­tej oso­by mô­že  úrad pre­dať za­is­te­ný ma­je­tok, ak mož­no dô­vod­ne pred­pok­la­dať, že

a)      za­is­te­ný ma­je­tok pod­ľah­ne rých­lej ska­ze ale­bo inej ťaž­ko od­vrá­ti­teľ­nej ško­de,

b)      za­is­te­ný ma­je­tok bu­de rých­lo strá­cať na hod­no­te a ide o ma­je­tok, kto­rý dot­knu­tá oso­ba na­do­bud­la po­čas šies­tich me­sia­cov pred vy­da­ním roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní, ale­bo

c)      so sprá­vou za­is­te­né­ho ma­jet­ku bu­dú spo­je­né nep­ri­me­ra­né nák­la­dy a dot­knu­tá oso­ba na­priek vý­zve  úra­du nez­lo­ží pe­ňaž­nú zá­bez­pe­ku na ich úh­ra­du.

 

(3) O pre­da­ji za­is­te­né­ho ma­jet­ku pod­ľa od­se­ku 2 písm. b) a c) úrad vy­dá roz­hod­nu­tie, kto­ré sa do­ru­ču­je dot­knu­tej oso­be. Úrad upo­ve­do­mu­je o pre­da­ji za­is­te­né­ho ma­jet­ku prís­luš­ný or­gán.

 

(4) V prí­pa­de spl­ne­nia pod­mie­nok us­ta­no­ve­ných tým­to zá­ko­nom je zmluv­ný správ­ca po­vin­ný navr­hnúť  úra­du pre­daj za­is­te­né­ho ma­jet­ku. Zmluv­ný správ­ca mô­že za­is­te­ný ma­je­tok pre­dať len so súh­la­som  úra­du.

 

(5) Pri ur­če­ní  ce­ny a pri pre­da­ji pos­tu­pu­je

a)       úrad pri­me­ra­ne pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,^[16])

b)      zmluv­ný správ­ca spô­so­bom do­hod­nu­tým v zmlu­ve.

 

(6) Pe­ňaž­né pros­tried­ky zís­ka­né pre­da­jom sa zlo­žia do ús­cho­vy  úra­du.

 

§ 18

Spo­loč­né us­ta­no­ve­nia

 

(1) Tým­to zá­ko­nom nie sú dot­knu­té oso­bit­né pred­pi­sy, kto­ré up­ra­vu­jú oso­bit­né pod­mien­ky pre nak­la­da­nie s ma­jet­kom.¹⁰)

 

(2) Ak je za­is­te­nie zru­še­né, vrá­ti úrad za­is­te­ný ma­je­tok dot­knu­tej oso­be; o od­ov­zda­ní za­is­te­né­ho ma­jet­ku dot­knu­tej oso­be sa vy­ho­to­ví zá­znam. Úko­ny spo­je­né so zme­nou zá­pi­su úda­jov v evi­den­ciách o ma­jet­ku, kto­rý bol za­is­te­ný, vy­ko­ná­va úrad. Ak doš­lo k pre­da­ju za­is­te­né­ho ma­jet­ku a za­is­te­nie bo­lo zru­še­né, vrá­ti  úrad dot­knu­tej oso­be pe­ňaž­né pros­tried­ky zís­ka­né pre­da­jom za­is­te­né­ho ma­jet­ku.

 

(3) Ak sa pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov^[17]) stá­va vlas­tní­kom za­is­te­né­ho ma­jet­ku štát,  úrad za­bez­pe­čí všet­ky úko­ny pot­reb­né pre od­ov­zda­nie za­is­te­né­ho ma­jet­ku or­gá­nu, kto­rý spra­vu­je ten­to ma­je­tok štá­tu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.^[18]) 

 

            (4) Za po­ru­še­nie po­vin­nos­tí pod­ľa § 6 až 9 mô­že prís­luš­ný or­gán ulo­žiť dot­knu­tej oso­be po­riad­ko­vú po­ku­tu do 15 000 eur, a to aj opa­ko­va­ne; us­ta­no­ve­nie § 13 ods. 6 dru­há ve­ta sa pou­ži­je rov­na­ko.

(5) Na ko­na­nie a roz­ho­do­va­nie pod­ľa od­se­ku 4 a § 5, § 13 ods. 6, § 15 ods. 3, § 16 a    § 17 ods. 3 sa vzťa­hu­je Správ­ny po­ria­dok.

 

(6) Na ko­na­nie pod­ľa § 7 ods. 1 ale­bo § 9 ods. 2 je prís­luš­ný ok­res­ný súd, v kto­ré­ho ob­vo­de sa na­chá­dza ma­je­tok, kto­ré­ho sa roz­hod­nu­tie o za­is­te­ní tý­ka; ok­res­ný súd roz­ho­du­je uz­ne­se­ním, kto­ré mu­sí byť vy­da­né pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­né. Uz­ne­se­nie do­ru­ču­je dot­knu­tej oso­be prís­luš­ný or­gán pri vý­ko­ne pre­hliad­ky ale­bo ob­hliad­ky.

 

(7) Prís­luš­né or­gá­ny pod­ľa toh­to zá­ko­na sú op­ráv­ne­né spra­cú­vať a sprís­tup­niť osob­né úda­je dot­knu­tých osôb pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.^[19]) Na úče­ly toh­to zá­ko­na mož­no spra­cú­vať a sprís­tup­niť me­no, priez­vis­ko, rod­né čís­lo ale­bo dá­tum na­ro­de­nia a tr­va­lý po­byt ale­bo iný po­byt dot­knu­tej oso­by.

 

(8) Po­li­caj­ný zbor je po­vin­ný pos­kyt­núť prís­luš­né­mu or­gá­nu na je­ho žia­dosť spolu­prá­cu a ochra­nu pri vy­ko­ná­va­ní pre­hliad­ky ale­bo ob­hliad­ky. O spolu­prá­cu a ochra­nu Po­li­caj­né­ho zbo­ru mož­no po­žia­dať, ak si ju prís­luš­ný or­gán ne­do­ká­že za­bez­pe­čiť sám ale­bo ak mož­no od­ôvod­ne­ne pred­pok­la­dať oh­ro­ze­nie ži­vo­ta ale­bo zdra­via zá­stup­cu prís­luš­né­ho or­gá­nu ale­bo ma­re­nie vý­ko­nu pre­hliad­ky ale­bo ob­hliad­ky ale­bo ak je oh­ro­ze­ný ži­vot ale­bo zdra­vie zá­stup­cu prís­luš­né­ho or­gá­nu ale­bo je ma­re­ný vý­kon pre­hliad­ky ale­bo ob­hliad­ky. Op­ráv­ne­nosť pre­hliad­ky ale­bo ob­hliad­ky je pot­reb­né Po­li­caj­né­mu zbo­ru hod­no­ver­ným spô­so­bom preu­ká­zať.

 

§ 19

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie

 

Ten­to zá­kon sa pou­ži­je na sprá­vu ma­jet­ku za­is­te­né­ho na zá­kla­de roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní vy­da­né­ho od 1. jú­la 2021.

 

§  20

 

Tým­to zá­ko­nom sa pre­be­ra­jú práv­ne zá­väz­né ak­ty Európ­skej únie uve­de­né v príl­ohe.

 

Čl. II

 

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011 Z. z., zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 428/2012 Z. z., uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 189/2013 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 260/2014 Z. z., zá­ko­na č. 73/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 316/2016 Z. z., zá­ko­na č. 264/2017 Z. z., zá­ko­na č. 274/2017 Z. z, zá­ko­na 161/2018 Z. z., zá­ko­na č. 321/2018 Z. z., zá­ko­na č. 35/2019 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 38/2019 Z. z., zá­ko­na č. 214/2019 Z. z., zá­ko­na č. 420/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 474/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 5a sa za slo­vá „(§ 171 a 172),“ vkla­da­jú slo­vá „neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku (§ 219), le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti (§ 233 až 234),“.

 

2. § 33 sa dopĺňa pís­me­nom f), kto­ré znie:

„f) zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku.“.

 

3. V § 34 ods. 4 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Súd pri ur­čo­va­ní dru­hu tres­tu a je­ho vý­me­ry pri­hliad­ne aj na to, že pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu zís­kal ale­bo sa sna­žil zís­kať tres­tným či­nom ma­jet­ko­vý pros­pech; ak to­mu neb­rá­nia ma­jet­ko­vé ale­bo osob­né po­me­ry pá­cha­te­ľa, ulo­ží mu s pri­hliad­nu­tím na vý­šku toh­to ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu niek­to­rý trest, kto­rým ho pos­tih­ne na ma­jet­ku, a to ako sa­mos­tat­ný trest ale­bo pop­ri inom tres­te.“.

 

4. V § 35 ods. 5 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Súd pri uk­la­da­ní ochran­né­ho opat­re­nia pri­hliad­ne aj na to, že pá­cha­teľ tres­tné­ho či­nu ale­bo iná oso­ba zís­ka­la ale­bo sa sna­ži­la zís­kať tres­tným či­nom ma­jet­ko­vý pros­pech; ak to­mu neb­rá­nia ma­jet­ko­vé ale­bo osob­né po­me­ry pá­cha­te­ľa ale­bo inej oso­by, ulo­ží jej s pri­hliad­nu­tím na vý­šku toh­to ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu niek­to­ré ochran­né opat­re­nie, kto­rým ju pos­tih­ne na ma­jet­ku.“.

 

5. V § 40 ods. 1 sa vy­púš­ťa pís­me­no b).

 

Do­te­raj­šie pís­me­ná c) a d) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná b) a c). 

 

6. V § 40 sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

„(2) Od pot­res­ta­nia pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu mož­no upus­tiť, ak trest­ný čin spá­cha­la oso­ba z do­nú­te­nia v pria­mej sú­vis­los­ti s tým, že bol na nej spá­cha­ný trest­ný čin ob­cho­do­va­nia s ľuď­mi pod­ľa § 179, trest­ný čin sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia pod­ľa § 201 až 202, trest­ný čin tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by pod­ľa § 208 ale­bo trest­ný čin vý­ro­by det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 368.“.

 

Do­te­raj­ší od­sek 2 sa ozna­ču­je ako od­sek 3.

 

7.V § 40 ods. 3 sa za slo­vá „od­se­ku 1“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo 2“.

 

8. V § 56 ods. 1 sa čís­lo „33 1930“ nah­rá­dza čís­lom „1 600 000“.

 

9. V § 57 ods. 3 sa za slo­vá „pe­ňaž­ný trest“ vkla­da­jú slo­vá „kto­ré­ho vý­kon ne­bol za­is­te­ný pod­ľa § 429a Tres­tné­ho po­riad­ku,“. 

 

10. Slo­vá „le­ga­li­zá­cia príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti“ vo všet­kých tva­roch sa v ce­lom texte zá­ko­na nah­rá­dza­jú slo­va­mi „le­ga­li­zá­cia vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti“ v prís­luš­nom tva­re.

 

11. V § 58 ods. 2 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „tres­tné­ho či­nu po­diel­nic­tva pod­ľa § 231 ods. 2, 3 ale­bo 4 ale­bo § 232 ods. 3 ale­bo 4,“ a za slo­va­mi „tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa“ sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „§ 233 ods. 1 ale­bo 2 ale­bo“.

 

12. V § 59 ods. 3 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to ve­ty: „Do kon­kur­znej pod­sta­ty pat­rí ma­je­tok v dl­žní­ko­vom bez­po­die­lo­vom spolu­vlas­tníc­tve man­že­lov, ak eš­te ne­doš­lo k je­ho vy­po­ria­da­niu. Vy­po­ria­da­niu bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov, ku kto­ré­mu doš­lo skôr, vrá­ta­ne úko­nov, kto­ré zme­ni­li je­ho roz­sah, mož­no v kon­kur­ze od­po­ro­vať.“.

 

13. V § 60 ods. 1 pís­me­no c) znie:

„c) kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti.“.

 

14. V § 60 ods. 1 sa vy­púš­ťa pís­me­no d).

 

15. V § 73 ods. 1 sa slo­vá „§ 40 ods. 1 písm. d)“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 40 ods. 1 písm. c)“.

 

16. V § 83 ods. 1 pís­me­ná c) a d) zne­jú:

„c) ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi a je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti,

d) ne­pat­rí pá­cha­te­ľo­vi a bo­la ur­če­ná ale­bo pou­ži­tá na spá­chanie tres­tné­ho či­nu,“.     

 

17. Za § 83 sa vkla­dá § 83a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

„83a

Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku

 

(1)  Ak ne­bol ulo­že­ný trest pre­pad­nu­tia ma­jet­ku pod­ľa § 58, mô­že súd ulo­žiť zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku pá­cha­te­ľo­vi, kto­ré­ho od­su­dzu­je za úmy­sel­ný trest­ný čin, za kto­rý ten­to zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej tri ro­ky ale­bo za trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho prís­tu­pu do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu pod­ľa § 247, neop­ráv­ne­né­ho zá­sa­hu do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu pod­ľa § 247a, vý­ro­by a dr­žby prís­tu­po­vé­ho za­ria­de­nia, hes­la do po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu ale­bo iných úda­jov pod­ľa § 247d, ma­chi­ná­cie pri ve­rej­nom ob­sta­rá­va­ní a ve­rej­nej draž­be pod­ľa § 266, pri­jí­ma­nia úp­lat­ku pod­ľa § 328 až 330, pod­plá­ca­nia pod­ľa § 332 až 334, ne­pria­mej ko­rup­cie pod­ľa § 336 ale­bo roz­ši­ro­va­nia det­skej por­nog­ra­fie pod­ľa § 369, kto­rým pá­cha­teľ zís­kal ale­bo sa sna­žil zís­kať pre se­ba ale­bo pre iné­ho ma­jet­ko­vý pros­pech a súd má s oh­ľa­dom na všet­ky sku­toč­nos­ti za to, že ur­či­tá časť je­ho ma­jet­ku je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti na zá­kla­de preu­ká­za­nia, že hod­no­ta ma­jet­ku, kto­rú pá­cha­teľ na­do­bu­dol ale­bo pre­vie­dol na inú oso­bu v ča­se naj­viac päť ro­kov pred pá­cha­ním ta­ké­ho­to tres­tné­ho či­nu, v ča­se je­ho spá­chania ale­bo po je­ho spá­cha­ní je v hru­bom ne­po­me­re k príj­mom pá­cha­te­ľa na­do­bud­nu­tým v sú­la­de so zá­ko­nom ale­bo na zá­kla­de inej zis­te­nej sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­cej ta­ký­to zá­ver.  

 

(2) Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku mô­že súd ulo­žiť aj vte­dy, ak by ten­to ma­je­tok mo­hol byť zha­ba­ný pod­ľa od­se­ku 1, a ak pá­cha­teľ ten­to ma­je­tok

a)      pre­vie­dol ale­bo ne­chal pre­viesť na inú oso­bu bez­plat­ne ale­bo za ná­pad­ne vý­hod­ných pod­mie­nok a tá­to oso­ba ve­de­la ale­bo moh­la a ma­la ve­dieť, že na ňu ta­ký­to ma­je­tok pre­vie­dol, aby sa vy­hol pe­ňaž­né­mu tres­tu pod­ľa § 56, tres­tu pre­pad­nu­tia ma­jet­ku pod­ľa § 58, tres­tu pre­pad­nu­tia ve­ci pod­ľa § 60 ale­bo ulo­že­niu zha­ba­nia ve­ci pod­ľa     § 83, ale­bo že ten­to ma­je­tok bol zís­ka­ný v roz­po­re so zá­ko­nom,

b)      pre­vie­dol ale­bo ne­chal pre­viesť na blíz­ku oso­bu,

c)      pre­vie­dol ale­bo ne­chal pre­viesť na práv­nic­kú oso­bu, v kto­rej má sám ale­bo v spo­je­ní s blíz­ky­mi oso­ba­mi väč­ši­no­vú ma­jet­ko­vú účasť, väč­ši­no­vý po­diel na hla­so­va­cích prá­vach ale­bo roz­ho­du­jú­ci vplyv na ria­de­ní, a ta­ký­to ma­je­tok pá­cha­teľ bez­plat­ne ale­bo za ná­pad­ne vý­hod­ných pod­mie­nok uží­va, ale­bo

d)      na­do­bu­dol do bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov ale­bo ten­to ma­je­tok sa na­chá­dza­la v bez­po­die­lo­vom spolu­vlas­tníc­tve man­že­lov, kto­ré bo­lo vy­spo­ria­da­né do­ho­dou a pat­rí man­že­lo­vi pá­cha­te­ľa.

      (3) Súd je po­vin­ný pri ulo­že­ní zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku ur­čiť ve­ci, kto­ré po­dlie­ha­jú zha­ba­niu. Ak bol preu­ká­za­ný hru­bý ne­po­mer me­dzi hod­no­tou ma­jet­ku a príj­ma­mi pá­cha­te­ľa na­do­bud­nu­tý­mi v sú­la­de so zá­ko­nom v sle­do­va­nom ob­do­bí, mô­že súd ur­čiť aké­koľ­vek ve­ci pa­tria­ce pá­cha­te­ľo­vi v hod­no­te až do vý­šky preu­ká­za­né­ho hru­bé­ho ne­po­me­ru.

 

            (4) Ak sú­du nie je zná­me, kde sa ve­ci, kto­ré sú pred­me­tom zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku, na­chá­dza­jú, ale­bo ich zha­ba­nie nie je vhod­né s oh­ľa­dom na prá­va tre­tích osôb, ale­bo ak ten, ko­mu moh­la byť vec zha­ba­ná, ju pred vy­da­ním roz­hod­nu­tia o zha­ba­ní čas­ti ma­jet­ku zni­čí, poš­ko­dí, scu­dzí ale­bo jej zha­ba­nie inak zma­rí, mô­že súd ulo­žiť zha­ba­nie ve­ci ta­kej hod­no­ty ale­bo pe­ňaž­nej čias­tky, kto­rá zod­po­ve­dá hod­no­te tej­to ve­ci.

 

            (5) Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku pos­ti­hu­je aj plo­dy a úžit­ky ve­ci, kto­ré pri­ná­le­žia oso­be, kto­rej bo­la ta­ká­to vec zha­ba­ná. Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku sa nev­zťa­hu­je na ve­ci, kto­ré sú ne­vyh­nut­né na us­po­ko­jo­va­nie ži­vot­ných po­trieb oso­by, kto­rej sa má zha­bať časť ma­jet­ku, ale­bo osôb, o kto­rých vý­ži­vu a vý­cho­vu je tá­to oso­ba po­vin­ná sa sta­rať.

 

            (6) Vlas­tní­kom zha­ba­nej čas­ti ma­jet­ku sa stá­va štát, ak súd ne­roz­hod­ne inak na zá­kla­de vy­hlá­se­nej me­dzi­ná­rod­nej zmlu­vy, kto­rou je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná.“.   

 

18. V § 85 sa za slo­vá „oh­ro­ze­nia ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho, poš­to­vé­ho, te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho a da­ňo­vé­ho ta­jom­stva pod­ľa § 264,“ vkla­da­jú slo­vá „skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 276,“.

 

19. V § 86 ods. 1 písm. d) sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „skrá­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 276“. 

 

20. V § 86 ods. 1 písm. f) sa slo­vá „pod­plá­ca­nia pod­ľa § 332 ale­bo § 333 a ne­pria­mej ko­rup­cie pod­ľa § 336 ods. 2, ak pá­cha­teľ úp­la­tok“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „pod­plá­ca­nia pod­ľa § 332 ale­bo § 333, ne­pria­mej ko­rup­cie pod­ľa § 336 ods. 2 a pri­ja­tia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy pod­ľa § 336d, ak pá­cha­teľ úp­la­tok ale­bo ne­ná­le­ži­tú vý­ho­du“.

 

21. V § 128 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Ve­rej­ným či­ni­te­ľom je aj oso­ba, kto­rá má z ti­tu­lu svoj­ho pos­ta­ve­nia ale­bo fun­kcie prá­vo roz­ho­do­vať ale­bo sa po­die­ľa na roz­ho­do­va­ní o nak­la­da­ní s ma­jet­kom, ma­jet­ko­vý­mi prá­va­mi a fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi, hos­po­dá­re­nie s kto­rý­mi po­dlie­ha kon­tro­le Naj­vyš­ším kon­trol­ným úra­dom Slo­ven­skej re­pub­li­ky.“.

 

22. V § 130 ods. 1 sa vy­púš­ťa pís­me­no e).

 

Do­te­raj­šie pís­me­ná f) a g) sa ozna­ču­jú ako pís­me­ná e) a f).

 

23. § 130 sa dopĺňa od­se­kom 9, kto­rý znie:

„(9) Vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie

a)      vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom,

b)      vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná ako od­me­na za trest­ný čin,

c)      vec, kto­rá bo­la na­do­bud­nu­tá, ho­ci aj len sčas­ti za vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom ale­bo ako od­me­na zaň,

d)      vec, na kto­rú bo­la ho­ci aj len sčas­ti pre­me­ne­ná vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom ale­bo ako od­me­na zaň, ale­bo

e)      plo­dy a úžit­ky ve­ci uve­de­nej v pís­me­nách a) až d).“.

 

24. V § 131 sa za od­sek 3 vkla­dá no­vý od­sek 4, kto­rý znie:

„(4) Ne­ná­le­ži­tou vý­ho­dou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie pl­ne­nie ma­jet­ko­vej ale­bo ne­ma­jet­ko­vej po­va­hy, na kto­ré nie je práv­ny ná­rok, a kto­ré­ho hod­no­ta pre­vy­šu­je 100 eur ale­bo neop­ráv­ne­né zvý­hod­ne­nie ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ale­bo je­mu blíz­kej oso­by, kto­ré nie je oce­ni­teľ­né v pe­nia­zoch.“.  

 

Do­te­raj­ší od­sek 4 sa ozna­ču­je ako od­sek 5.

 

25. § 131 sa dopĺňa od­sek­mi 6 a 7, kto­ré zne­jú:

„(6) Pla­tob­ným pros­tried­kom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie neh­mot­né ale­bo hmot­né chrá­ne­né za­ria­de­nie, pred­met, zá­znam ale­bo ich kom­bi­ná­cia, chrá­ne­ná pred  fal­šo­va­ním ale­bo neop­ráv­ne­ným pou­ži­tím, kto­rá dr­ži­te­ľo­vi ale­bo pou­ží­va­te­ľo­vi sa­ma ose­be ale­bo spo­lu s ne­ja­kým pos­tu­pom ale­bo sú­bo­rom pos­tu­pov umož­ňu­je pre­vod pe­ňa­zí, elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo vir­tuál­nej me­ny.

 

(7) Vir­tuál­nou me­nou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie di­gi­tál­ny no­si­teľ hod­no­ty, kto­rý nie je vy­da­ný ani ga­ran­to­va­ný cen­trál­nou ban­kou ani or­gá­nom ve­rej­nej mo­ci, nie je ne­vyh­nut­ne na­via­za­ný na zá­kon­né pla­tid­lo, a kto­rý ne­má práv­ny sta­tus me­ny ani pe­ňa­zí, ale je ak­cep­to­va­ný niek­to­rý­mi oso­ba­mi ako nás­troj vý­me­ny, kto­rý mož­no elek­tro­nic­ky pre­vá­dzať, ucho­vá­vať ale­bo s ním elek­tro­nic­ky ob­cho­do­vať.“.

 

26. V § 179 ods. 3 písm. e) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

 

27.  V § 179 ods. 3 písm. f) sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja sa slo­vo „ale­bo“.

 

28. V § 179 sa od­sek 3 dopĺňa pís­me­nom g), kto­ré znie:

„g) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“. 

 

29. V § 199 ods. 2 písm. c) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

 

30. V § 199 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­na­mi e) a f), kto­ré zne­jú:

„e) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb, ale­bo

f) a bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.

 

31. V § 200 ods. 2 písm. c) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

 

32. V § 200 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­na­mi e) a f), kto­ré zne­jú:

„e) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb, ale­bo

f) a bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.   

 

33. V § 201 ods. 2 písm. b) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

 

34. V § 201 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­na­mi d) a e), kto­ré zne­jú:

„d) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb, ale­bo

e) a bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.   

 

35. Do­te­raj­ší text § 201b sa ozna­ču­je ako od­sek 1 a dopĺňa sa od­se­kom 2, kto­rý znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb.“.

 

36. V § 202 od­sek 2 znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) s pou­ži­tím nát­la­ku,

b) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb, ale­bo

c) a bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.   

 

37. § 219 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠219

Neop­ráv­ne­né vy­ro­be­nie a pou­ží­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku

 

(1) Kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va, prep­ra­vu­je, ob­sta­rá si ale­bo inak za­do­vá­ži, pou­ži­je ale­bo pos­kyt­ne iné­mu pla­tob­ný pros­trie­dok, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den až päť ro­kov.

 

(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá, kto fal­šu­je, poz­me­ní, na­po­dob­ní ale­bo neop­ráv­ne­ne vy­ro­bí pla­tob­ný pros­trie­dok na účel pou­žiť ho ako pra­vý ale­bo kto ta­ký­to pla­tob­ný pros­trie­dok pre­cho­vá­va, prep­ra­vu­je, ob­sta­rá si ale­bo inak za­do­vá­ži, pou­ži­je ale­bo pos­kyt­ne iné­mu.

 

(3) Kto vy­ro­bí, se­be ale­bo iné­mu za­do­vá­ži ale­bo pre­cho­vá­va nás­troj, po­čí­ta­čo­vý prog­ram ale­bo iný pros­trie­dok špe­ciál­ne pris­pô­so­be­ný na spá­chanie či­nu uve­de­né­ho v od­se­ku 2, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na tri ro­ky.

 

(4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1, 2 ale­bo 3

a)      zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia,

b)      vo väč­šom roz­sa­hu, ale­bo

c)      z oso­bit­né­ho mo­tí­vu.

 

(5) Od­ňa­tím slo­bo­dy na päť ro­kov až dva­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1, 2 ale­bo 3

a)      vo veľ­kom roz­sa­hu, ale­bo

b)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

38. § 231 a 232 sa vrá­ta­ne nad­pi­sov vy­púš­ťa­jú.

 

39.§ 233 vrá­ta­ne nad­pi­su nad pa­rag­ra­fom znie:

 

„Le­ga­li­zá­cia vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti

 

§ 233

 

(1) Kto na­do­bud­ne, pre­cho­vá­va ale­bo uží­va vec, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej inou oso­bou na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až päť ro­kov.

 

(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá ten, kto

   a) uk­ry­je, na se­ba ale­bo iné­ho pre­ve­die vec, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej  na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne,

   b) zme­ní po­va­hu ve­ci, kto­rá je vý­no­som  z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne, za­lo­ží ju ale­bo s ňou inak nak­la­dá v úmys­le umož­niť se­be ale­bo iné­mu unik­núť tres­tné­mu stí­ha­niu, tres­tu ale­bo ochran­né­mu opat­re­niu ale­bo ich vý­ko­nu, ale­bo

   c) za­ta­jí exis­ten­ciu ve­ci, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne, naj­mä tým, že za­ta­jí jej pô­vod v tres­tnej čin­nos­ti, jej umies­tne­nie ale­bo vlas­tníc­ke prá­vo ale­bo iné prá­vo k nej.

 

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)      z oso­bit­né­ho mo­tí­vu, ale­bo

b)      vo väč­šom roz­sa­hu.

 

(4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na se­dem ro­kov až dva­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)      ako ve­rej­ný či­ni­teľ,

b)      v znač­nom roz­sa­hu, ale­bo

c)      zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.

 

(5) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva­násť ro­kov až dvad­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)      vo veľ­kom roz­sa­hu,

b)      vo vzťa­hu k ve­ci po­chá­dza­jú­cej z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu, ale­bo

c)      ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.“.

 

40. Za § 233 sa vkla­dá § 233a, kto­rý znie:

 

㤠233a

 

(1) Kto z ned­ban­li­vos­ti uk­ry­je, na se­ba ale­bo iné­ho pre­ve­die, pre­cho­vá­va ale­bo uží­va vec väč­šej hod­no­ty, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej inou oso­bou na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.

 

(2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá, kto iné­mu z ned­ban­li­vos­ti umož­ní za­ta­jiť pô­vod ale­bo zis­te­nie pô­vo­du ve­ci väč­šej hod­no­ty, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo v cu­dzi­ne.

 

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)      vo vzťa­hu k ve­ci znač­nej hod­no­ty, ale­bo

b)      zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.

 

(4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a)      vo vzťa­hu k ve­ci hod­no­ty veľ­ké­ho roz­sa­hu, ale­bo

b)      vo vzťa­hu k ve­ci po­chá­dza­jú­cej z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu.“.

 

41. V § 234 ods. 1 písm. a) sa za slo­vá „pod­ľa § 233“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo § 233a ale­bo trest­ný čin fi­nan­co­va­nia te­ro­riz­mu pod­ľa § 419c“.

 

42. V § 247 od­sek 2 znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, ale­bo

b) a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.“.

 

43. V § 247a sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­nom d), kto­ré znie:

„d) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia“.

 

44. V § 247b sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­nom d), kto­ré znie:

„d) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia“.

 

45. V § 247d od­sek 2 znie:

„(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

a) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, ale­bo

b) a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.“.

 

46. Za § 326 sa vkla­dá § 326a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

 „326a

Zneu­ži­tie prá­va

 

            (1) Kto ako sud­ca ale­bo roz­hod­ca pri roz­ho­do­va­ní svoj­voľ­ne up­lat­ní prá­vo a iné­ho tým poš­ko­dí ale­bo zvý­hod­ní, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov.

 

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1

   a) na chrá­ne­nej oso­be, ale­bo

   b) z oso­bit­né­ho mo­tí­vu.“.

 

47. § 336 vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

 „§ 336

Ne­pria­ma ko­rup­cia

 

(1) Kto pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa pre se­ba ale­bo pre inú oso­bu prij­me, žia­da ale­bo si dá sľú­biť úp­la­tok za to, že pod­plá­ca­ný bu­de svo­jím vply­vom ale­bo pros­tred­níc­tvom vply­vu iné­ho pô­so­biť, ale­bo za to, že k ta­ké­mu pô­so­be­niu doš­lo

a)      na vý­kon prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa,

b)      na vý­kon prá­vo­mo­ci za­hra­nič­né­ho ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa,

c)      na oso­bu v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu,

d)      na oso­bu, aby ko­na­la ale­bo sa zdr­ža­la ko­na­nia tak, že po­ru­ší svo­je po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­ce zo za­mes­tna­nia, po­vo­la­nia, pos­ta­ve­nia ale­bo fun­kcie,

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov.

 

(2) Kto pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa iné­mu sľú­bi, po­núk­ne ale­bo pos­kyt­ne úp­la­tok za to, že pod­plá­ca­ný bu­de svo­jím vply­vom ale­bo pros­tred­níc­tvom vply­vu iné­ho pô­so­biť, ale­bo za to, že k ta­ké­mu pô­so­be­niu doš­lo

a)  na vý­kon prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa,

b)  na vý­kon prá­vo­mo­ci za­hra­nič­né­ho ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa,

c)  na oso­bu v sú­vis­los­ti s ob­sta­rá­va­ním ve­ci všeo­bec­né­ho zá­uj­mu,

d)  na oso­bu, aby ko­na­la ale­bo sa zdr­ža­la ko­na­nia tak, že po­ru­ší svo­je po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­ce zo za­mes­tna­nia, po­vo­la­nia, pos­ta­ve­nia ale­bo fun­kcie,

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až päť ro­kov.“.

 

48. Za § 336b sa vkla­da­jú § 336c a § 336d, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su nad pa­rag­ra­fom 336c znie:

 

„Pri­ja­tie a pos­kyt­nu­tie ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy

 

§ 336c

 

            (1) Kto ako ve­rej­ný či­ni­teľ pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa pre se­ba ale­bo pre inú oso­bu prij­me, žia­da ale­bo si dá sľú­biť ne­ná­le­ži­tú vý­ho­du v sú­vis­los­ti s je­ho pos­ta­ve­ním ale­bo fun­kciou, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na tri ro­ky.

 

            (2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den rok až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo vzťa­hu k ne­ná­le­ži­tej vý­ho­de väč­šej hod­no­ty.

 

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo vzťa­hu k ne­ná­le­ži­tej vý­ho­de hod­no­ty veľ­ké­ho roz­sa­hu.  

 

§ 336d

 

(1) Kto pria­mo ale­bo cez spros­tred­ko­va­te­ľa ve­rej­né­mu či­ni­te­ľo­vi ale­bo inej oso­be pos­kyt­ne, po­núk­ne ale­bo sľú­bi ne­ná­le­ži­tú vý­ho­du v sú­vis­los­ti s je­ho pos­ta­ve­ním ale­bo fun­kciou, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.

 

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na je­den až tri ro­ky sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo vzťa­hu k ne­ná­le­ži­tej vý­ho­de väč­šej hod­no­ty.

 

(3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva až päť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 vo vzťa­hu k ne­ná­le­ži­tej vý­ho­de hod­no­ty veľ­ké­ho roz­sa­hu.“.

 

49. V § 368 ods. 2 písm. b) sa vy­púš­ťa slo­vo „ale­bo“.

 

50. V § 368 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­na­mi d) a e), kto­ré zne­jú:

„d) spo­loč­ným ko­na­ním naj­me­nej dvoch osôb, ale­bo

e) a bez­pros­tred­ne ním oh­ro­zí ži­vot di­eťa­ťa.“.

 

51. Za § 438h sa vkla­dá § 438i, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠438i

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie k úp­ra­vám účin­ným od 1. ja­nuá­ra 2021

 

            (1) Pri po­su­dzo­va­ní spl­ne­nia pod­mie­nok na vy­da­nie roz­hod­nu­tia o ulo­že­ní ochran­né­ho opat­re­nia zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku pod­ľa § 83a sa pri ur­če­ní vý­šky hru­bé­ho ne­po­me­ru me­dzi hod­no­tou ma­jet­ku pá­cha­te­ľa, kto­rý na­do­bu­dol ale­bo pre­vie­dol ale­bo ne­chal pre­viesť na inú oso­bu a je­ho príj­mom na­do­bud­nu­tým v sú­la­de so zá­ko­nom vy­chá­dza len z hod­no­ty ma­jet­ku, kto­rý pá­cha­teľ na­do­bu­dol ale­bo pre­vie­dol na inú oso­bu od 1. ja­nuá­ra 2021.

            (2) Tam, kde sa vo všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­soch pou­ží­va po­jem „le­ga­li­zá­cia príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti“ vo všet­kých tva­roch, ro­zu­mie sa tým „le­ga­li­zá­cia vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti“ v prís­luš­nom tva­re.“.

 

52. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 29 a 30, kto­ré zne­jú:

„29. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2018/1673 z 23. ok­tób­ra 2018 o bo­ji pro­ti pra­niu špi­na­vých pe­ňa­zí pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho prá­va (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

30. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2019/713 zo 17. ap­rí­la 2019 o bo­ji pro­ti pod­vo­dom s bez­ho­to­vos­tný­mi pla­tob­ný­mi pros­tried­ka­mi a pro­ti ich fal­šo­va­niu a poz­me­ňo­va­niu, kto­rou sa nah­rá­dza rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.

 

Čl. III

 

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 305/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., zá­kon č. 307/2014 Z. z., zá­ko­na č. 353/2014 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 139/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 401/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z.,  zá­ko­na č. 316/2016 Z. z., zá­ko­na č. 152/2017 Z. z., zá­ko­na č. 236/2017 Z. z., zá­ko­na č. 274/2017 Z. z., zá­ko­na 161/2018 Z. z., zá­ko­na č. 314/2018 Z. z., zá­ko­na č. 321/2018 Z. z., zá­ko­na č. 3/2019 Z. z., zá­ko­na č. 6/2019 Z. z., zá­ko­na č. 35/2019 Z. z., zá­ko­na č. 54/2019 Z. z., zá­ko­na č. 214/2019 Z. z., zá­ko­na č. 420/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 474/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 1 sa za slo­vo „zis­te­né“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „vý­no­sy z tres­tnej čin­nos­ti od­ňa­té“.

 

2. V § 10 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Ak ide o ve­ci pa­tria­ce do pô­sob­nos­ti Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry, pro­ku­rá­to­rom sa ro­zu­mie aj hlav­ný európ­sky pro­ku­rá­tor, európ­sky pro­ku­rá­tor, európ­sky de­le­go­va­ný pro­ku­rá­tor a stá­la ko­mo­ra, a pô­sob­nosť ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra vy­ko­ná­va hlav­ný európ­sky pro­ku­rá­tor ale­bo iný or­gán Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry us­ta­no­ve­ný oso­bit­ným pred­pi­som.“.

 

3. V § 10 sa vy­púš­ťa od­sek 7.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 8 až 23 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 7 až 22.

 

4. Slo­vá „le­ga­li­zá­cia príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti“ vo všet­kých tva­roch sa v ce­lom texte zá­ko­na nah­rá­dza­jú slo­va­mi „le­ga­li­zá­cia vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti“ v prís­luš­nom tva­re.  

 

5. V § 10 ods. 20, § 115 ods. 1 a § 117 ods. 1 sa za slo­vá „le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti“ vkla­da­jú slo­vá „pod­ľa § 233 a 234 Tres­tné­ho zá­ko­na“.

6. § 14 sa dopĺňa pís­me­nom p), kto­ré znie:

„p) trest­ný čin pri­ja­tia a pos­kyt­nu­tia ne­ná­le­ži­tej vý­ho­dy pod­ľa § 336c a 336d Tres­tné­ho zá­ko­na.“.

 

7. Za § 22 sa vkla­dá § 22a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie: 

 

㤠22a

Spo­ry o prá­vo­moc me­dzi Európ­skou pro­ku­ra­tú­rou a pro­ku­ra­tú­rou

 

Spo­ry o prá­vo­moc me­dzi Európ­skou pro­ku­ra­tú­rou a pro­ku­ra­tú­rou roz­ho­du­je naj­vyš­ší súd.“.

 

8. V § 45 ods. 1 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „ale­bo časť ma­jet­ku“.

 

9. V § 50 ods. 1 sa slo­vá „Ak je dô­vod­ná oba­va, že us­po­ko­je­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej tres­tným či­nom bu­de ma­re­né ale­bo sťa­žo­va­né,“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „Ak si poš­ko­de­ný up­lat­nil ná­rok na náh­ra­du ško­dy spô­so­be­nej tres­tným či­nom,“.

 

10. V § 50 od­sek 2 znie:

„(2) Pri za­is­te­ní ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho sa pri­me­ra­ne pou­ži­jú us­ta­no­ve­nia § 95 až 96f. Čas­ti ma­jet­ku ur­če­né na za­is­te­nie ná­ro­ku sa v uz­ne­se­ní o za­is­te­ní opí­šu a ob­vi­ne­né­mu a práv­nic­kej oso­be uve­de­nej v od­se­ku 1 sa za­ká­že s ni­mi nak­la­dať.“.  

 

11. V § 55 ods. 7 sa bod­ka na kon­ci nah­rá­dza bod­ko­čiar­kou a pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá: „to nep­la­tí, ak bo­la ško­da spô­so­be­ná ne­zá­kon­ným roz­hod­nu­tím ale­bo nes­práv­nym úrad­ným pos­tu­pom Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry.“.

 

12. V § 59 ods. 1 tre­tej ve­te sa za slo­vá „stra­nu zá­pis­ni­ce“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo v elek­tro­nic­kej po­do­be kaž­dý sa­mos­tat­ný elek­tro­nic­ký do­ku­ment tvo­ria­ci zá­pis­ni­cu kva­li­fi­ko­va­ným elek­tro­nic­kým pod­pi­som pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su“.

 

13. V § 59 sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

„(2) Zá­pis­ni­cu v elek­tro­nic­kej po­do­be oso­by pod­ľa od­se­ku 1 auto­ri­zu­jú pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su o elek­tro­nic­kej po­do­be vý­ko­nu pô­sob­nos­ti or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci. Ak vy­po­čú­va­ný ale­bo iná oso­ba prib­ra­tá k úko­nu ne­mô­že zá­pis­ni­cu v elek­tro­nic­kej po­do­be auto­ri­zo­vať, pod­pí­še zá­pis­ni­cu v lis­tin­nej po­do­be.“.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 2 a 3 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 3 a 4.

 

14. Slo­vá „za­ru­če­ný elek­tro­nic­ký pod­pis“ vo všet­kých tva­roch sa v ce­lom texte zá­ko­na nah­rá­dza­jú slo­va­mi „kva­li­fi­ko­va­ný elek­tro­nic­ký pod­pis“ v prís­luš­nom tva­re.

 

15. V § 66a sa za slo­vo „zá­ko­na“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „s vý­nim­kou roz­sud­ku a tres­tné­ho roz­ka­zu,“. 

 

16. Štvr­tý di­el pr­vej čas­ti štvr­tej hla­vy vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

„Štvr­tý di­el

Za­is­te­nie ve­cí dô­le­ži­tých pre tres­tné ko­na­nie

 

Pr­vý od­diel

Vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie

 

§ 89

Vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie

 

            (1) Za vec dô­le­ži­tú pre tres­tné ko­na­nie sa po­va­žu­je vec, kto­rá

a)      mô­že slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia,

b)      bo­la pou­ži­tá na spá­chanie tres­tné­ho či­nu ale­bo bo­la ur­če­ná na spá­chanie tres­tné­ho či­nu (ďa­lej len „nás­troj tres­tnej čin­nos­ti“), ale­bo

c)      je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti.

 

      (2) Za­is­te­nie ve­ci na úče­ly do­ka­zo­va­nia má pred­nosť pred iný­mi dô­vod­mi za­is­te­nia ve­ci. Dô­vod za­is­te­nia je mož­né v prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia zme­niť uz­ne­se­ním, pro­ti kto­ré­mu je prí­pus­tná sťaž­nosť. O zme­ne dô­vo­du za­is­te­nia nie je pot­reb­né roz­ho­do­vať, ak sú spl­ne­né pod­mien­ky na ulo­že­nie tres­tu pre­pad­nu­tia ve­ci ale­bo ochran­né­ho opat­re­nia zha­ba­nia ve­ci a tá­to vec je za­is­te­ná na úče­ly do­ka­zo­va­nia.   

 

Dru­hý od­diel

Za­is­te­nie ve­ci na úče­ly do­ka­zo­va­nia

 

§ 89a

Po­vin­nosť na vy­da­nie ve­ci

 

            (1) Kto má pri se­be vec, kto­rá mô­že slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia, je po­vin­ný ju na vy­zva­nie pred­lo­žiť po­li­caj­to­vi, pro­ku­rá­to­ro­vi ale­bo sú­du; ak ju tre­ba na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia za­is­tiť, je po­vin­ný vec na vy­zva­nie tým­to or­gá­nom vy­dať. Pri vy­zva­ní ho tre­ba upo­zor­niť na to, že ak ne­vy­ho­vie vý­zve, mô­že mu byť vec od­ňa­tá, ako aj na iné nás­led­ky ne­vy­ho­ve­nia.

 

            (2) Po­vin­nosť pod­ľa od­se­ku 1 sa nev­zťa­hu­je na lis­ti­nu ale­bo inú vec, kto­rej ob­sah sa tý­ka okol­nos­ti, o kto­rej pla­tí zá­kaz vý­slu­chu, ok­rem prí­pa­du, keď doš­lo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti za­cho­vať vec v taj­nos­ti ale­bo k os­lo­bo­de­niu od po­vin­nos­ti ml­čan­li­vos­ti.  

 

            (3) Vy­zvať na vy­da­nie ve­ci je op­ráv­ne­ný pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt.

 

§ 90

Ucho­va­nie a vy­da­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov

 

            (1) Ak je na úče­ly do­ka­zo­va­nia ne­vyh­nut­né ucho­va­nie ulo­že­ných po­čí­ta­čo­vých úda­jov vrá­ta­ne pre­vádz­ko­vých úda­jov, kto­ré bo­li ulo­že­né pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu, mô­že pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz, kto­rý mu­sí byť od­ôvod­ne­ný aj skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi, oso­be, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod jej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú ta­ké úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­te­ľo­vi ta­kých slu­žieb, aby

a)      ta­ké úda­je ucho­va­li a udr­žia­va­li v ce­lis­tvos­ti,

b)      umož­ni­li vy­ho­to­ve­nie a po­ne­chanie si kó­pie ta­kých úda­jov,

c)      zne­mož­ni­li prís­tup k ta­kým úda­jom,

d)      ta­ké úda­je od­strá­ni­li z po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu,

e)   ta­ké úda­je vy­da­li na úče­ly do­ka­zo­va­nia.

            (2) V prí­ka­ze pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) ale­bo písm. c) mu­sí byť us­ta­no­ve­ný čas, po kto­rý bu­de ucho­vá­va­nie úda­jov vy­ko­ná­va­né, ten­to čas mô­že byť až na 90 dní, a ak je pot­reb­né ich opä­tov­né ucho­va­nie, mu­sí byť vy­da­ný no­vý prí­kaz.

 

            (3) Ak ucho­vá­va­nie po­čí­ta­čo­vých úda­jov vrá­ta­ne pre­vádz­ko­vých úda­jov na úče­ly do­ka­zo­va­nia už nie je pot­reb­né, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez meš­ka­nia prí­kaz na zru­še­nie ucho­vá­va­nia tých­to úda­jov.  

 

            (4) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 až 3 sa do­ru­čí oso­be, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod jej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú ta­ké úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­te­ľo­vi ta­kých slu­žieb, kto­rým sa mô­že ulo­žiť po­vin­nosť za­cho­vať v taj­nos­ti opat­re­nia uve­de­né v prí­ka­ze.

 

            (5) Oso­ba, v kto­rej dr­žbe ale­bo pod jej kon­tro­lou sa na­chá­dza­jú po­čí­ta­čo­vé úda­je, vy­dá tie­to úda­je, ale­bo pos­ky­to­va­teľ slu­žieb vy­dá in­for­má­cie tý­ka­jú­ce sa tých­to slu­žieb, kto­ré sú v je­ho dr­žbe ale­bo pod je­ho kon­tro­lou, to­mu, kto vy­dal prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo oso­be uve­de­nej v prí­ka­ze pod­ľa od­se­ku 1.

 

§ 91

Od­ňa­tie ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov

 

            (1) Ak vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je, kto­ré mô­žu slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia na vy­zva­nie ne­vy­dá ten, kto ich má pri se­be, mô­že mu byť na prí­kaz pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní na prí­kaz pro­ku­rá­to­ra ale­bo po­li­caj­ta od­ňa­té. Po­li­cajt pot­re­bu­je na vy­da­nie ta­ké­ho prí­ka­zu pred­chá­dza­jú­ci súh­las pro­ku­rá­to­ra.

 

            (2) Ak ne­vy­ko­ná or­gán, kto­rý prí­kaz na od­ňa­tie ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov vy­dal, od­ňa­tie ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov sám, vy­ko­ná ho na pod­kla­de prí­ka­zu po­li­cajt.

 

            (3) Bez pred­chá­dza­jú­ce­ho súh­la­su pod­ľa od­se­ku 1 mô­že po­li­cajt vy­dať prí­kaz len vte­dy, ak pred­chá­dza­jú­ci súh­las ne­mož­no do­siah­nuť a vec nez­ne­sie od­klad.

 

(4) K od­ňa­tiu ve­ci sa pod­ľa mož­nos­ti pri­be­rie ne­zú­čas­tne­ná oso­ba.

 

§ 92

Prev­za­tie za­is­te­nej ve­ci

 

            Ak tre­ba vec, kto­rá bo­la za­is­te­ná pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na, za­is­tiť ako vec dô­le­ži­tú pre tres­tné ko­na­nie, pre­vez­me ju pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt a v ko­na­ní pred sú­dom pred­se­da se­ná­tu.

 

§ 93

Spo­loč­né us­ta­no­ve­nie

 

            (1) Zá­pis­ni­ca o úko­noch pod­ľa § 89a až 92 mu­sí ob­sa­ho­vať aj dos­ta­toč­ne pres­ný opis vy­da­nej ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov, od­ňa­tej ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov, prev­za­tej ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov, kto­rý umož­ní ur­čiť ich to­tož­nosť.

 

            (2) Oso­be, kto­rá vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je vy­da­la ale­bo kto­rej bo­li vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je od­ňa­té, ale­bo od kto­rej bo­li vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je prev­za­té, vy­dá or­gán, kto­rý úkon vy­ko­nal, ih­neď pí­som­né potvr­de­nie o prev­za­tí ve­ci ale­bo po­čí­ta­čo­vých úda­jov ale­bo rov­no­pis zá­pis­ni­ce. Oso­bu, kto­rej vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je bo­li za­is­te­né, o tom pí­som­ne vy­ro­zu­mie or­gán, kto­rý vec ale­bo po­čí­ta­čo­vé úda­je prev­zal.

 

§ 94

Úscho­va vy­da­ných, od­ňa­tých, prev­za­tých ale­bo inak za­is­te­ných ve­cí

 

Úscho­vu ve­cí vy­da­ných, od­ňa­tých, prev­za­tých ale­bo inak za­is­te­ných, kto­ré mô­žu slú­žiť na úče­ly do­ka­zo­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní za­bez­pe­ču­je po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor. Súd za­bez­pe­ču­je ús­cho­vu ve­cí, ak bo­li vy­da­né ale­bo od­ňa­té v súd­nom ko­na­ní, ale­bo ak si ve­ci vy­da­né, od­ňa­té, prev­za­té ale­bo inak za­is­te­né v príp­rav­nom ko­na­ní súd vy­žia­da od po­li­caj­ta ale­bo pro­ku­rá­to­ra z dô­vo­du, že na úče­ly do­ka­zo­va­nia ne­pos­ta­ču­je ich fo­to­do­ku­men­tá­cia, vy­pra­co­va­né zna­lec­ké po­sud­ky ale­bo iné dô­kaz­né pros­tried­ky, pou­ži­té v príp­rav­nom ko­na­ní; k ob­ža­lo­be ale­bo návr­hu na schvá­le­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te sa ako vec­ný dô­kaz pri­pá­ja­jú len drob­né ve­ci, kto­rých ús­cho­vu za­bez­pe­čí tiež súd.

 

Tre­tí od­diel

Za­is­te­nie nás­tro­jov tres­tnej čin­nos­ti a vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti

 

§ 95

Za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov

 

(1) Ak sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že pe­ňaž­né pros­tried­ky na úč­te v ban­ke ale­bo v po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky ale­bo iné pe­ňaž­né pros­tried­ky sú nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz, aby pe­ňaž­né pros­tried­ky bo­li za­is­te­né. Prí­kaz na za­is­te­nie pod­ľa pr­vej ve­ty sa mô­že tý­kať aj pe­ňaž­ných pros­tried­kov do­da­toč­ne doš­lých na účet vrá­ta­ne prís­lu­šen­stva, ak sa dô­vod za­is­te­nia vzťa­hu­je aj na ne.

 

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, pro­ku­rá­tor mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

 

(3) Prí­kaz mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný. Uve­die sa v ňom aj su­ma v prís­luš­nej me­ne, na kto­rú sa za­is­te­nie vzťa­hu­je, po­kiaľ ju v ča­se roz­ho­do­va­nia o za­is­te­ní mož­no vy­čís­liť. V prí­ka­ze, ak ne­roz­hod­ne pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor inak, sa za­ká­žu aké­koľ­vek dis­po­zí­cie so za­is­te­ný­mi pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi až do vý­šky za­is­te­nia.

 

(4) Za­is­te­nie sa ne­mô­že vzťa­ho­vať na pe­ňaž­né pros­tried­ky, kto­ré sú pot­reb­né na us­po­ko­jo­va­nie ne­vyh­nut­ných ži­vot­ných po­trieb ob­vi­ne­né­ho ale­bo oso­by, kto­rej bo­li za­is­te­né, na us­po­ko­jo­va­nie ži­vot­ných po­trieb oso­by, o kto­rej vý­cho­vu ale­bo vý­ži­vu sú ob­vi­ne­ný ale­bo oso­ba, kto­rej bo­li pe­ňaž­né pros­tried­ky za­is­te­né, po­vin­ní sa pod­ľa zá­ko­na sta­rať.

 

(5) Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov, za­is­te­nie sa zru­ší. Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov v us­ta­no­ve­nej su­me, za­is­te­nie sa ob­me­dzí. O zru­še­ní a ob­me­dze­ní za­is­te­nia roz­hod­ne prí­ka­zom pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor.

 

(6) Prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 ale­bo 2 sa vždy do­ru­čí ban­ke, po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky ale­bo inej práv­nic­kej oso­be, ale­bo fy­zic­kej oso­be, kto­rá dis­po­nu­je pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi, a po us­ku­toč­ne­ní prí­ka­zu aj oso­be, kto­rej pe­ňaž­né pros­tried­ky bo­li za­is­te­né.

 

(7) So za­is­te­ný­mi pe­ňaž­ný­mi pros­tried­ka­mi mož­no nak­la­dať len po pred­chá­dza­jú­com pí­som­nom súh­la­se pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra. Po­kiaľ tr­vá za­is­te­nie, sú neú­čin­né všet­ky práv­ne úko­ny a up­lat­ne­nia ná­ro­kov vo­či za­is­te­ným pe­ňaž­ným pros­tried­kom.

 

(8) Oso­ba, kto­rej pe­ňaž­né pros­tried­ky bo­li za­is­te­né, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť. Ak sa žia­dosť za­miet­la, oso­ba, kto­rej pe­ňaž­né pros­tried­ky bo­li za­is­te­né, ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

 

(9) Ak v tres­tnom ko­na­ní je pot­reb­né za­is­tiť pe­ňaž­né pros­tried­ky na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 8.

 

§ 95a

 

(1) Ak pod­ľa vý­sled­ku do­ka­zo­va­nia v príp­rav­nom ko­na­ní je ne­po­chyb­né, že za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky ne­pa­tria ma­ji­te­ľo­vi úč­tu, na kto­rom sú pe­ňaž­né pros­tried­ky za­is­te­né a na ďal­šie ko­na­nie nie sú pot­reb­né, vrá­tia sa ich vlas­tní­ko­vi, ak si vlas­tník v tres­tnom ko­na­ní up­lat­nil ná­rok na ich vrá­te­nie. O vrá­te­ní za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov ich vlas­tní­ko­vi roz­hod­ne uz­ne­se­ním sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra.

 

(2) Uz­ne­se­nie pod­ľa od­se­ku 1 mu­sí ob­sa­ho­vať pop­ri sku­toč­nos­tiach us­ta­no­ve­ných v § 176 ozna­če­nie oso­by, kto­rej ma­jú byť pe­ňaž­né pros­tried­ky vrá­te­né, čís­lo úč­tu, na kto­rý ma­jú byť pe­ňaž­né pros­tried­ky vrá­te­né a vý­ška su­my, kto­rá má byť vrá­te­ná.

 

(3) Pro­ti uz­ne­se­niu pod­ľa od­se­ku 1 je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok.

 

(4) Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie po prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia o vrá­te­ní za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov bez meš­ka­nia do­ru­čí rov­no­pis roz­hod­nu­tia ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky, v kto­rej je ve­de­ný účet, na kto­rom sú za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky. Ban­ka ale­bo po­boč­ka za­hra­nič­nej ban­ky vy­ko­ná pre­vod pe­ňaž­ných pros­tried­kov vo vý­ške a na účet uve­de­ný v roz­hod­nu­tí sú­du bez meš­ka­nia.

 

§ 95b

 

(1) Ak po­li­cajt ale­bo pro­ku­rá­tor v príp­rav­nom ko­na­ní roz­hod­ne pod­ľa § 214, § 215 ale­bo § 228 a za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov ne­bo­lo pod­ľa § 95 ods. 5 zru­še­né ale­bo za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky ne­bo­li pod­ľa § 95a ods. 1 vrá­te­né, za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky sa ulo­žia do ús­cho­vy sú­du a oso­ba, kto­rá si na ne ro­bí ná­rok, sa upo­zor­ní, aby ho up­lat­ni­la v ci­vil­nom pro­ce­se.

 

(2) Prí­kaz na pre­vod za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov do ús­cho­vy sú­du vy­dá sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra. Prí­kaz sa bez meš­ka­nia do­ru­čí ban­ke ale­bo po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ke, v kto­rej je ve­de­ný účet, na kto­rom sú za­is­te­né pe­ňaž­né pros­tried­ky.

 

§ 96

Za­is­te­nie za­kni­ho­va­ných cen­ných pa­pie­rov

 

(1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že za­kni­ho­va­ný cen­ný pa­pier je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na re­gis­trá­ciu po­zas­ta­ve­nia prá­va nak­la­dať s cen­ným pa­pie­rom.

 

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

 

(3) Prí­kaz sa do­ru­čí to­mu, kto re­gis­tru­je za­kni­ho­va­né cen­né pa­pie­re, a po vy­ko­na­ní prí­ka­zu aj ma­ji­te­ľo­vi za­kni­ho­va­ných cen­ných pa­pie­rov.

 

(4) Ak za­is­te­nie za­kni­ho­va­né­ho cen­né­ho pa­pie­ra na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia už nie je pot­reb­né, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez meš­ka­nia prí­kaz na re­gis­trá­ciu zru­še­nia po­zas­ta­ve­nia prá­va nak­la­dať s cen­ným pa­pie­rom.

 

(5) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný a ok­rem všeo­bec­ných ná­le­ži­tos­tí mu­sí ob­sa­ho­vať jed­noz­nač­nú iden­ti­fi­ká­ciu ma­ji­te­ľa cen­né­ho pa­pie­ra a ná­le­ži­tos­ti pod­ľa pred­pi­sov o cen­ných pa­pie­roch.

 

(6) Ma­ji­teľ za­kni­ho­va­né­ho cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý bol za­is­te­ný, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Ak bo­la žia­dosť za­miet­nu­tá, ma­ji­teľ za­kni­ho­va­né­ho cen­né­ho pa­pie­ra ju mô­že, ak v nej neu­ve­die no­vé dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

 

(7) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť za­kni­ho­va­ný cen­ný pa­pier na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 6.

 

§ 96a

Za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti

 

(1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že neh­nu­teľ­nosť je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti.

 

            (2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

 

(3) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný a ok­rem všeo­bec­ných ná­le­ži­tos­tí mu­sí ob­sa­ho­vať ná­le­ži­tos­ti ve­rej­nej lis­ti­ny, kto­rá je spô­so­bi­lá na zá­pis prá­va do ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí pod­ľa pred­pi­sov o ka­tas­tri neh­nu­teľ­nos­tí. V prí­ka­ze pod­ľa od­se­kov 1 a 2  sa vlas­tník neh­nu­teľ­nos­ti tiež pou­čí, že

a)      nes­mie nak­la­dať s neh­nu­teľ­nos­ťou; po ozná­me­ní prí­ka­zu nes­mie neh­nu­teľ­nosť pre­viesť na nie­ko­ho iné­ho, za­ťa­žiť, poš­ko­diť ale­bo zni­čiť,

b)      zod­po­ve­dá za ško­du spô­so­be­nú up­lat­ne­ním pred­kup­né­ho ale­bo iné­ho vec­né­ho prá­va na neh­nu­teľ­nosť, ak vlas­tník neh­nu­teľ­nos­ti do 15 dní od ozná­me­nia prí­ka­zu pred­se­do­vi se­ná­tu ale­bo pro­ku­rá­to­ro­vi neoz­ná­mil, či a kto má k neh­nu­teľ­nos­ti pred­kup­né ale­bo iné vec­né prá­vo.

 

(4) Rov­no­pis prí­ka­zu za­šle pred­se­da se­ná­tu ale­bo pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne prís­luš­né­mu or­gá­nu štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí a or­gá­nu, kto­rý spra­vu­je za­is­te­ný ma­je­tok pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.

 

(5) Prí­kaz do­ru­čí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne oso­bám, o kto­rých mu je zná­me, že ma­jú vlas­tníc­ke, pred­kup­né, náj­om­né ale­bo iné vec­né prá­vo na neh­nu­teľ­nosť.

 

(6) Zá­pis vlas­tníc­ke­ho ale­bo iné­ho vec­né­ho prá­va k za­is­te­nej neh­nu­teľ­nos­ti pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su mož­no vy­ko­nať len s pred­chá­dza­jú­cim pí­som­ným súh­la­som pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra.

 

(7) Prís­luš­ný or­gán štát­nej sprá­vy na úse­ku ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí za­pí­še na zá­kla­de prí­ka­zu na za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti poz­nám­ku v ka­tas­tri neh­nu­teľ­nos­tí. Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti, za­is­te­nie sa zru­ší. Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie neh­nu­teľ­nos­ti v us­ta­no­ve­nom roz­sa­hu, za­is­te­nie sa ob­me­dzí. O zru­še­ní a ob­me­dze­ní za­is­te­nia neh­nu­teľ­nos­ti roz­hod­ne prí­ka­zom pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor; od­se­ky 4 a 5 sa pou­ži­jú rov­na­ko.

 

(8) Vlas­tník neh­nu­teľ­nos­ti, kto­rá bo­la za­is­te­ná, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť; od­se­ky 4 a 5 sa pou­ži­jú rov­na­ko. Ak sa žia­dosť za­miet­la, vlas­tník neh­nu­teľ­nos­ti ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

 

(9) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť neh­nu­teľ­nosť na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 8.

 

§ 96b

Ob­hliad­ka neh­nu­teľ­nos­ti

 

(1) Ak je pot­reb­né ove­riť stav neh­nu­teľ­nos­ti a po­sú­diť účel­nosť jej za­is­te­nia, mô­že pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní na návrh pro­ku­rá­to­ra sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie vy­dať prí­kaz na ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti.

 

(2) Ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva vy­ko­ná bez meš­ka­nia or­gán, kto­rý ju na­ria­dil, ale­bo na je­ho prí­kaz po­li­cajt; o ča­se a mies­te ob­hliad­ky upo­ve­do­mí vlas­tní­ka neh­nu­teľ­nos­ti ale­bo oso­bu, kto­rá s ním ži­je v spo­loč­nej do­mác­nos­ti, a ďa­lej oso­bu, o kto­rej je zná­me, že má k neh­nu­teľ­nos­ti prá­vo. Tie­to oso­by sú po­vin­né ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva str­pieť.

(3) Ak oso­ba, vo­či kto­rej sme­ru­je úkon uve­de­ný v od­se­ku 2, ale­bo iná oso­ba neu­mož­ní vy­ko­na­nie ta­ké­ho úko­nu, sú or­gá­ny vy­ko­ná­va­jú­ce úkon op­ráv­ne­né po pred­chá­dza­jú­cej már­nej vý­zve pre­ko­nať od­por ta­kej oso­by ale­bo ňou vy­tvo­re­nú pre­káž­ku. O tom uro­bia zá­znam do zá­pis­ni­ce.

 

(4) Or­gán vy­ko­ná­va­jú­ci ob­hliad­ku neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva je po­vin­ný umož­niť oso­be, u kto­rej sa ta­ký úkon vy­ko­ná­va, ale­bo niek­to­ré­mu dos­pe­lé­mu čle­no­vi jej do­mác­nos­ti ale­bo oso­be, o kto­rej je zná­me, že má k neh­nu­teľ­nos­ti prá­vo, účasť pri ob­hliad­ke. O prá­ve účas­ti pri ob­hliad­ke je po­vin­ný tie­to oso­by pou­čiť.

 

(5) K vý­ko­nu ob­hliad­ky neh­nu­teľ­nos­ti a jej prís­lu­šen­stva je pot­reb­né prib­rať ne­zú­čas­tne­nú oso­bu. Or­gán vy­ko­ná­va­jú­ci ob­hliad­ku preu­ká­že svo­je op­ráv­ne­nie.

 

§ 96c

Za­is­te­nie ob­chod­né­ho po­die­lu

 

(1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že ob­chod­ný po­diel je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie ob­chod­né­ho po­die­lu.

 

(2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

 

(3) Prí­kaz sa do­ru­čí prís­luš­né­mu re­gis­tro­vé­mu sú­du, a po vy­ko­na­ní prí­ka­zu bez­od­klad­ne aj vlas­tní­ko­vi ob­chod­né­ho po­die­lu a oso­bám, o kto­rých mu je zná­me, že ma­jú k za­is­te­né­mu ob­chod­né­mu po­die­lu iné prá­va. V prí­ka­ze sa za­ká­žu aké­koľ­vek dis­po­zí­cie so za­is­te­ným ob­chod­ným po­dielom a rov­na­ko sa za­ká­že vlas­tní­ko­vi ob­chod­né­ho po­die­lu účasť a hla­so­va­nie na ro­ko­va­ní val­né­ho zhro­maž­de­nia. Práv­ne úko­ny uro­be­né v roz­po­re so zá­ka­zom pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty sú nep­lat­né. Vlas­tník ob­chod­né­ho po­die­lu má prá­vo žia­dať o zru­še­nie za­is­te­nia; ta­kú žia­dosť mu­sí od­ôvod­niť. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Ak sa žia­dosť za­miet­la, vlas­tník ob­chod­né­ho po­die­lu ju mô­že, ak v nej neu­ve­die iné dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

 

(4) Prís­luš­ný re­gis­tro­vý súd ne­za­pí­še do ob­chod­né­ho re­gis­tra pre­vod za­is­te­né­ho ob­chod­né­ho po­die­lu bez pred­chá­dza­jú­ce­ho pí­som­né­ho súh­la­su pred­se­du se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra.

 

(5) Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie ob­chod­né­ho po­die­lu, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez meš­ka­nia prí­kaz na zru­še­nie za­is­te­nia ob­chod­né­ho po­die­lu. Prí­kaz na zru­še­nie za­is­te­nia ob­chod­né­ho po­die­lu sa ih­neď do­ru­čí prís­luš­né­mu re­gis­tro­vé­mu sú­du.

 

(6) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný.

 

(7) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť ob­chod­ný po­diel na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 6.

 

§ 96d

Za­is­te­nie inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty

 

            (1) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta, kto­rou je ma­jet­ko­vé prá­vo ale­bo iná pe­niaz­mi oce­ni­teľ­ná hod­no­ta, vrá­ta­ne vir­tuál­nej me­ny, je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty.   

 

            (2) Ak vec nez­ne­sie od­klad, mô­že vy­dať prí­kaz pod­ľa od­se­ku 1 pro­ku­rá­tor aj pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia. Ta­ký prí­kaz mu­sí naj­nes­kôr do 48 ho­dín potvr­diť sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, inak strá­ca plat­nosť.

 

            (3) V prí­ka­ze pod­ľa od­se­kov 1 a 2 sa za­ká­žu aké­koľ­vek dis­po­zí­cie s inou ma­jet­ko­vou hod­no­tou. Práv­ne úko­ny uro­be­né v roz­po­re so zá­ka­zom pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty sú nep­lat­né.

 

            (4) V prí­ka­ze pod­ľa od­se­kov 1 a 2 sa oso­be, kto­rej bo­la iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta za­is­te­ná, ulo­ží, aby do 15 dní od  do­ru­če­nia prí­ka­zu ozná­mi­la or­gá­nu pod­ľa od­se­ku 1, či a kto má k inej ma­jet­ko­vej hod­no­te pred­kup­né ale­bo iné vec­né prá­vo ale­bo kto je po­vin­ný pos­kyt­núť zod­po­ve­da­jú­ce pl­ne­nie, a aby v tej­to le­ho­te vy­da­la všet­ky lis­ti­ny, kto­rých pred­lo­že­nie je pot­reb­né k up­lat­ne­niu ur­či­té­ho prá­va k za­is­te­nej inej ma­jet­ko­vej hod­no­te.

 

            (5) Prí­kaz do­ru­čí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne oso­bám, o kto­rých mu je zná­me, že ma­jú k za­is­te­nej inej ma­jet­ko­vej hod­no­te vlas­tníc­ke, pred­kup­né ale­bo iné vec­né prá­vo ale­bo sú po­vin­né pos­kyt­núť zod­po­ve­da­jú­ce pl­ne­nie. Rov­na­ko  vy­zve to­ho, kto má pl­niť, aby zod­po­ve­da­jú­ce pl­ne­nie od­ov­zdal sú­du ale­bo na iné sú­dom ur­če­né mies­to.

 

            (6) Ak za­is­te­ná iná ma­jet­ko­vá hod­no­ta po­dlie­ha evi­den­cii pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,  pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­ro­zu­mie prís­luš­ný or­gán, kto­rý ve­die ta­kú evi­den­ciu a zá­ro­veň ho vy­zve bez­od­klad­ne ozná­miť sku­toč­nosť, že je so za­is­te­nou inou ma­jet­ko­vou hod­no­tou nak­la­da­né tak, že hro­zí zma­re­nie ale­bo sťa­že­nie úče­lu jej za­is­te­nia.

 

(7) Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nie inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne prí­kaz na zru­še­nie za­is­te­nia inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty; od­se­ky 5 a 6 sa pou­ži­jú rov­na­ko.

 

            (8) Prí­kaz pod­ľa od­se­kov 1 a 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný.

 

            (9) Vlas­tník inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty, kto­rá bo­la za­is­te­ná, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie ale­bo ob­me­dzenie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Ak bo­la žia­dosť za­miet­nu­tá, vlas­tník inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty ju mô­že, ak v nej neu­ve­die no­vé dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

 

            (10) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť inú ma­jet­ko­vú hod­no­tu na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 6.

 

 

§ 96e

Za­is­te­nie náh­rad­nej hod­no­ty

 

            Ak nie je mož­né za­is­tiť hnu­teľ­nú vec, pe­ňaž­né pros­tried­ky, za­kni­ho­va­né cen­né pa­pie­re, neh­nu­teľ­nosť, inú ma­jet­ko­vú hod­no­tu ale­bo ob­chod­ný po­diel, kto­ré sú nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie náh­rad­nej hod­no­ty, kto­rá zod­po­ve­dá, ho­ci aj len sčas­ti ich hod­no­te; pri­tom sa pos­tu­pu­je rov­na­ko pod­ľa prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní up­ra­vu­jú­cich jej vy­da­nie, od­ňa­tie ale­bo za­is­te­nie.

 

§ 96f

Pos­tup pri za­is­te­ní hnu­teľ­nej ve­ci

 

(1) Kto má pri se­be hnu­teľ­nú vec, kto­rá mô­že po­dlie­hať za­is­te­niu, je po­vin­ný ju na vy­zva­nie pred­se­du se­ná­tu a pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra ale­bo po­li­caj­ta vy­dať; po­kiaľ ju ne­vy­dá, mô­že mu byť hnu­teľ­ná vec od­ňa­tá. Na pos­tup pri vy­da­ní ale­bo od­ňa­tí hnu­teľ­nej ve­ci sa pou­ži­jú § 89a a 91.

 

(2) Ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že hnu­teľ­ná vec, kto­rá bo­la vy­da­ná ale­bo od­ňa­tá pod­ľa od­se­ku 1, je nás­tro­jom tres­tnej čin­nos­ti ale­bo vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor vy­dať prí­kaz na za­is­te­nie hnu­teľ­nej ve­ci. Ta­ký prí­kaz mu­sí byť vy­da­ný do 72 ho­dín od vy­da­nia ale­bo od­ňa­tia hnu­teľ­nej ve­ci pod­ľa od­se­ku 1. 

 

            (3) V prí­ka­ze pod­ľa od­se­ku 2 sa za­ká­žu aké­koľ­vek dis­po­zí­cie s hnu­teľ­nou ve­cou. Práv­ne úko­ny uro­be­né v roz­po­re so zá­ka­zom pod­ľa pred­chá­dza­jú­cej ve­ty sú nep­lat­né. 

 

            (4) Prí­kaz do­ru­čí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne oso­be, kto­rej hnu­teľ­ná vec bo­la za­is­te­ná.

 

(5) Ak po­mi­nu­li dô­vo­dy na za­is­te­nia hnu­teľ­nej ve­ci, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne prí­kaz na zru­še­nie za­is­te­nia hnu­teľ­nej ve­ci.

 

            (6) Prí­kaz pod­ľa od­se­ku 2 mu­sí byť vy­da­ný pí­som­ne a mu­sí byť od­ôvod­ne­ný.

 

            (7) Vlas­tník hnu­teľ­nej ve­ci, kto­rá bo­la za­is­te­ná, má prá­vo žia­dať o zru­še­nie za­is­te­nia. O ta­kej­to žia­dos­ti mu­sí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor bez­od­klad­ne roz­hod­núť. Ak bo­la žia­dosť za­miet­nu­tá, vlas­tník hnu­teľ­nej ve­ci ju mô­že, ak v nej neu­ve­die no­vé dô­vo­dy, opa­ko­vať až po up­ly­nu­tí 30 dní odo dňa, keď roz­hod­nu­tie o je­ho pred­chá­dza­jú­cej žia­dos­ti na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť; inak sa o nej ne­ko­ná.

 

            (8) Ak je v tres­tnom ko­na­ní pot­reb­né za­is­tiť hnu­teľ­nú vec na za­bez­pe­če­nie ná­ro­ku poš­ko­de­né­ho na náh­ra­du ško­dy, pos­tu­pu­je sa pri­me­ra­ne pod­ľa od­se­kov 1 až 7.

 

Vrá­te­nie ve­ci

 

§ 97

 

(1) Ak vec, kto­rá bo­la v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia vy­da­ná, od­ňa­tá, prev­za­tá ale­bo inak za­is­te­ná, na ďal­šie ko­na­nie nie je pot­reb­ná a ak nep­ri­chá­dza do úva­hy jej pre­pad­nu­tie ale­bo zha­ba­nie, vec sa vrá­ti to­mu, kto ju vy­dal, ko­mu bo­la od­ňa­tá ale­bo u ko­ho bo­la za­is­te­ná pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Ak si na ňu up­lat­ňu­je prá­vo iná oso­ba, vy­dá sa vlas­tní­ko­vi ve­ci ale­bo jej op­ráv­ne­né­mu dr­ži­te­ľo­vi, kto­ré­ho prá­vo na vec je ne­po­chyb­né. Pri po­chyb­nos­tiach sa vec po­ne­chá v ús­cho­ve pod­ľa § 94 a oso­ba, kto­rá si na vec ro­bí ná­rok, sa upo­zor­ní, aby ho up­lat­ni­la v ci­vil­nom pro­ce­se. Ak oso­ba, kto­rá je vlas­tní­kom ve­ci ale­bo jej op­ráv­ne­ným dr­ži­te­ľom, na­priek vý­zve do­ru­če­nej do vlas­tných rúk ju nep­re­vez­me do šies­tich me­sia­cov od do­ru­če­nia vý­zvy ale­bo oso­ba, kto­rá si na vec ro­bí ná­rok, si ten­to neup­lat­ní v ci­vil­nom pro­ce­se do šies­tich me­sia­cov od do­ru­če­nia vý­zvy, vec sa stá­va ma­jet­kom štá­tu. Na mož­nosť ta­ké­ho pos­tu­pu sa mu­sí oso­ba upo­zor­niť.

 

(2) Na vrá­te­nie vy­da­ných po­čí­ta­čo­vých dát sa pou­ži­je pri­me­ra­ne pos­tup pod­ľa od­se­ku 1. 

 

(3) Ak je ne­bez­pe­čen­stvo, že sa vec, kto­rá ne­moh­la byť vrá­te­ná ale­bo vy­da­ná pod­ľa od­se­ku 1, ska­zí, pre­dá sa a su­ma za ňu utŕže­ná sa ulo­ží do ús­cho­vy. Vec pre­dá or­gán pod­ľa od­se­ku 5 ale­bo na zá­kla­de je­ho opat­re­nia štát­ny or­gán pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su, pri­čom pri pre­da­ji sú po­vin­ní pos­tu­po­vať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou tak, aby vec pre­da­li za ce­nu, za kto­rú sa rov­na­ká ale­bo po­rov­na­teľ­ná vec v ča­se a v mies­te ús­cho­vy ob­vyk­le pre­dá­va. Or­gán pod­ľa od­se­ku 5 mô­že roz­hod­núť opat­re­ním o pre­da­ji ve­ci iným štát­nym or­gá­nom len na zá­kla­de je­ho pred­chá­dza­jú­ce­ho súh­la­su.

           

            (4) Ak omam­né lát­ky, psy­chot­rop­né lát­ky, al­ko­hol, je­dy, pre­kur­zo­ry, vy­so­ko­ri­zi­ko­vá che­mic­ká lát­ka, ne­po­vo­le­né lie­ky, ana­bo­li­ká, iné pros­tried­ky s ana­bo­lic­kým účin­kom ale­bo od­pa­dy, kto­ré bo­li vy­da­né, od­ňa­té, prev­za­té ale­bo inak za­is­te­né, na ďal­šie ko­na­nie nie sú pot­reb­né, mož­no ich zni­čiť ale­bo zneš­kod­niť.

 

(5) Roz­hod­nu­tia pod­ľa od­se­kov 1 až 4 ro­bí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt. Pro­ti uz­ne­se­niu o vrá­te­ní a vy­da­ní ve­ci je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok; pro­ti os­tat­ným uz­ne­se­niam sťaž­nosť nie je prí­pus­tná.

 

(6) Po már­nom up­ly­nu­tí le­ho­ty pod­ľa od­se­ku 1 za­šle pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt rov­no­pis roz­hod­nu­tia bez od­ôvod­ne­nia na prev­za­tie ma­jet­ku štá­tu do sprá­vy or­gá­nu, kto­rý pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su vy­ko­ná­va do­čas­nú sprá­vu ma­jet­ku štá­tu, v kto­ré­ho ob­vo­de mal vlas­tník ale­bo op­ráv­ne­ný dr­ži­teľ ve­ci na­pos­le­dy byd­lis­ko, a ak nie je ich byd­lis­ko zná­me, v kto­ré­ho ob­vo­de sa za­is­te­ná vec na­chá­dza.

 

 § 98

 

(1) Ak vy­da­ná, od­ňa­tá, prev­za­tá ale­bo inak za­is­te­ná vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná ale­bo prav­de­po­dob­ne zís­ka­ná tres­tným či­nom ale­bo bo­la pou­ži­tá na spá­chanie tres­tné­ho či­nu, a nie je zná­me, ko­mu vec pat­rí, ale­bo nie je zná­my po­byt poš­ko­de­né­ho, vy­hlá­si sa ve­rej­ne opis ve­ci. Vy­hlá­se­nie sa uro­bí spô­so­bom na vy­pát­ra­nie poš­ko­de­né­ho naj­účel­nej­ším, a to spo­lu s vý­zvou, aby sa poš­ko­de­ný prih­lá­sil do šies­tich me­sia­cov od vy­hlá­se­nia. Pri­me­ra­ne sa pos­tu­pu­je aj pri prev­za­tej za­is­te­nej ve­ci.

 

(2) Ak up­lat­nil v le­ho­te pod­ľa od­se­ku 1 ná­rok na vec niek­to iný ako ten, kto­rý vec vy­dal ale­bo kto­ré­mu bo­la vec od­ňa­tá ale­bo inak za­is­te­ná, pos­tu­pu­je sa pod­ľa § 97 ods. 1 a 3. Ak ná­rok na vec neup­lat­nil nik­to iný, vy­dá sa vec, ale­bo ak bo­la me­dzi­tým pre ne­bez­pe­čen­stvo ska­zy už pre­da­ná, su­ma za ňu utŕže­ná to­mu, kto vec vy­dal ale­bo ko­mu bo­la vec od­ňa­tá ale­bo inak za­is­te­ná na je­ho žia­dosť, ak nej­de o vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom. Ak ide o vec, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tným či­nom a ten, kto vec vy­dal ale­bo ko­mu bo­la vec od­ňa­tá ale­bo inak za­is­te­ná, ne­po­žia­dal o vrá­te­nie ve­ci a prá­vo na vec neup­lat­nil nik­to iný v le­ho­te pod­ľa od­se­ku 1, vec sa stá­va ma­jet­kom štá­tu. Tým nie je dot­knu­té prá­vo vlas­tní­ka žia­dať vy­da­nie su­my utŕže­nej za vec.

 

(3) Ak ide o bez­cen­nú vec ale­bo vec ne­patr­nej hod­no­ty, mož­no ju zni­čiť, a to aj bez pred­chá­dza­jú­ce­ho vy­hlá­se­nia opi­su. Za bez­cen­nú vec sa po­va­žu­je aj vec, kto­rú sa ne­po­da­ri­lo pre­dať pod­ľa § 97 ods. 3, a to ani za zní­že­nú ce­nu.

 

(4) Opat­re­nia a roz­hod­nu­tia uve­de­né v od­se­koch 1 až 3 ro­bí pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt.

 

(5) Pro­ti uz­ne­se­niu o vy­da­ní ve­ci, od­ov­zda­ní ve­ci or­gá­nu prís­luš­né­mu pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov ale­bo o zni­če­ní ve­ci je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok.

 

§ 98a

Spo­loč­né us­ta­no­ve­nia k za­is­te­niu ma­jet­ku, ve­cí a iných ma­jet­ko­vých hod­nôt

 

(1) Prá­va tre­tích osôb k ma­jet­ku, ve­ciam ale­bo iným ma­jet­ko­vým hod­no­tám za­is­te­ným pod­ľa toh­to di­elu mož­no up­lat­ňo­vať pod­ľa oso­bit­ných pred­pi­sov. So za­is­te­ným ma­jet­kom, ve­cou ale­bo inou ma­jet­ko­vou hod­no­tou mož­no v rám­ci vý­ko­nu roz­hod­nu­tia, vý­ko­nu zá­lož­né­ho prá­va, exekú­cie ale­bo kon­kur­zné­ho ko­na­nia nak­la­dať len s pred­chá­dza­jú­cim pí­som­ným súh­la­som pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra; to pla­tí aj pre vý­kon zá­lož­né­ho prá­va. 

 

(2) Práv­ne úko­ny uro­be­né bez súh­la­su pod­ľa od­se­ku 1 sú nep­lat­né; na nep­lat­nosť práv­nych úko­nov súd pri­hliad­ne aj bez návr­hu.

 

(3) Ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak, pri sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku sa pos­tu­pu­je pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.

 

(4) Za­is­te­nie ma­jet­ku, ve­cí ale­bo iných ma­jet­ko­vých hod­nôt za­is­te­ných pod­ľa toh­to  zá­ko­na mô­že tr­vať po ne­vyh­nut­ný čas, v úhr­ne naj­viac päť ro­kov.

 

(5) Pro­ku­rá­tor, sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie a súd sú po­vin­ní skú­mať v kaž­dom ob­do­bí tres­tné­ho ko­na­nia, či dô­vo­dy za­is­te­nia ma­jet­ku, ve­cí ale­bo iných ma­jet­ko­vých hod­nôt za­is­te­ných pod­ľa toh­to di­elu tr­va­jú.

 

            (6) Za­is­te­nie ma­jet­ku sa vzťa­hu­je aj na plo­dy a úžit­ky ply­nú­ce zo za­is­te­né­ho ma­jet­ku.“.

 

17. V § 111 ods. 1 sa slo­vá „elek­tro­nic­ký pla­tob­ný pros­trie­dok ale­bo inú pla­tob­nú kar­tu, ale­bo pred­met spô­so­bi­lý pl­niť ta­kú fun­kciu“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „pla­tob­ný pros­trie­dok“.

 

18. V § 112 ods. 1 pr­vá ve­ta znie: „Pred­stie­ra­ným pre­vo­dom sa ro­zu­mie pred­stie­ra­nie kú­py, pre­da­ja ale­bo iné­ho spô­so­bu pre­vo­du pred­me­tu pl­ne­nia, pos­kyt­nu­tia služ­by, vý­ko­nu čin­nos­ti na kto­rých dr­ža­nie ale­bo pos­ky­to­va­nie sa vy­ža­du­je oso­bit­né po­vo­le­nie, kto­rých dr­ža­nie ale­bo pos­ky­to­va­nie je za­ká­za­né, kto­ré po­chá­dza­jú z tres­tnej čin­nos­ti ale­bo kto­ré sú ur­če­né na pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti.“.

 

19. V § 113 ods. 9, § 114 ods. 7 a § 115 ods. 7 sa slo­vá „sa sú­čas­ne aj v tej­to ve­ci ve­die“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ide o“.

 

20. V § 119 ods. 1 pís­me­no f) znie:

„f) vý­no­sy z tres­tnej čin­nos­ti a pros­tried­ky na jej spá­chanie, ich umies­tne­nie, po­va­hu, stav a ce­nu,“. 

 

21. V § 119 od­sek 1 sa dopĺňa pís­me­nom g), kto­ré znie:

„g) ma­jet­ko­vé po­me­ry pá­cha­te­ľa ale­bo iných osôb na úče­ly od­ňa­tia vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti.“.  

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       

22. V § 119 sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

,,(2) Ma­jet­ko­vé po­me­ry pá­cha­te­ľa ale­bo iných osôb, vy­ho­to­vo­va­nie ma­jet­ko­vé­ho pro­fi­lu pá­cha­te­ľa ale­bo tých­to osôb a vy­hľa­dá­va­nie, do­ku­men­to­va­nie a pre­ve­ro­va­nie roz­sa­hu a umies­tne­nia vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti zis­ťu­je a vy­ko­ná­va po­li­cajt ale­bo or­gán pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.“.

 

Do­te­raj­šie od­se­ky 2 až 4 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 3 až 5.

 

23. V § 190 ods. 2 písm. b) sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „a ak ide o sťaž­nosť pro­ti uz­ne­se­niu, ku kto­ré­mu ten­to na­dria­de­ný pro­ku­rá­tor dal súh­las ale­bo po­kyn, je­ho pros­tred­níc­tvom je­mu na­dria­de­né­mu pro­ku­rá­to­ro­vi,“.

 

24. V § 196 ods. 1 dru­há ve­ta znie: „Pro­ku­rá­tor a po­li­cajt o po­da­nom tres­tnom ozná­me­ní bez meš­ka­nia upo­ve­do­mia Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, ak sa tý­ka pô­sob­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du a Európ­sku pro­ku­ra­tú­ru, ak sa tý­ka pô­sob­nos­ti Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry.“.

 

25. V § 200 ods. 4 a 5, § 201 ods. 5 písm. b) a ods. 6 písm. b), § 202 ods. 2 a 3 a § 230 ods. 2 písm. h) a i) sa slo­vá „ods. 8“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ods. 7“.

 

26. V § 202 ods. 2 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „Skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie o pre­či­noch tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233a ods. 1 a 2 Tres­tné­ho zá­ko­na vy­ko­ná­va po­li­cajt uve­de­ný v § 10 ods. 8 písm. a) až c).“.

 

27. V § 206 ods. 1 sa za slo­vá „zis­te­ných sku­toč­nos­tí“ vkla­da­jú slo­vá „pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo“.

 

28. V § 211 ods. 1 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo inej pla­tob­nej kar­ty“ a slo­vá „po­diel­nic­tva pod­ľa § 231 a 232,“.

 

29. V § 215 ods. 2 písm. d) sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „kto­rý je pre­či­nom a“ a za slo­vá „sexuál­ne­ho zneu­ží­va­nia“ sa vkla­dá čiar­ka a slo­vá „trest­ný čin tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by“.

 

30. Do­te­raj­ší text § 229 sa ozna­ču­je ako od­sek 1 a dopĺňa sa od­se­kom 2, kto­rý znie:

„(2) Pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia nie je pre­káž­kou pre roz­hod­nu­tie pod­ľa § 97 a 98, ani pre­káž­kou ko­na­nia o sa­mos­tat­nom návr­hu pro­ku­rá­to­ra na ulo­že­nie ochran­né­ho opat­re­nia pod­ľa § 236 ods. 1.“.

 

31. V § 331 ods. 2 sa slo­vá „zlo­či­ne, na kto­ré zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­ré­ho hor­ná hra­ni­ca pre­vy­šu­je osem ro­kov“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „obzvlášť zá­važ­nom zlo­či­ne, za kto­rý zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s dol­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by naj­me­nej dva­násť ro­kov“.

 

32. V § 423 sa slo­vá „kon­kur­zné­mu sú­du, v kto­ré­ho ob­vo­de má síd­lo súd, kto­rý vo ve­ci roz­ho­dol v pr­vom stup­ni,“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „prís­luš­né­mu kon­kur­zné­mu sú­du“.

 

33. V § 425 ods. 1 a § 428 ods. 2 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „a je oba­va, že vý­kon toh­to tres­tu bu­de zma­re­ný ale­bo sťa­že­ný,“.

 

34.  V § 425 ods. 1 sa za slo­vá „pod­ľa § 50 ods. 2 a 3,“ vkla­da­jú slo­vá „§ 89a a 91,“ a slo­vá ,,§ 94 až 96“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi ,,§ 94 až 96f a § 98a“.

 

35. V § 428 ods. 2 a § 461 ods. 2 sa slo­vá „§ 94 až 96 a § 425 ods. 2“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 94 až 96f, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427“.

 

36. Za § 429 sa vkla­dá § 429a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠429a

Za­is­te­nie vý­ko­nu pe­ňaž­né­ho tres­tu

 

Ak sa ve­die tres­tné stí­ha­nie pre trest­ný čin, za kto­rý vzhľa­dom na po­va­hu a zá­važ­nosť či­nu a na po­me­ry ob­vi­ne­né­ho tre­ba oča­ká­vať ulo­že­nie pe­ňaž­né­ho tres­tu, mô­že súd a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor za­is­tiť pe­ňaž­né pros­tried­ky na úč­te, vec ale­bo inú ma­jet­ko­vú hod­no­tu do vý­šky pred­pok­la­da­né­ho pe­ňaž­né­ho tres­tu. Súd za­is­tí pe­ňaž­né pros­tried­ky na úč­te, vec ale­bo inú ma­jet­ko­vú hod­no­tu vždy, ak ulo­žil pe­ňaž­ný trest roz­sud­kom, kto­rý za­tiaľ ne­na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť. Pri za­is­te­ní sa pos­tu­pu­je pri­me­ra­ne pod­ľa § 50 ods. 2 a 3, § 89a, § 91, § 94 až 96f, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.“.

 

37. V § 432 od­se­ky 2 a 3 zne­jú:

„(2) Ak pe­ňaž­ný trest ne­bol za­pla­te­ný a ak nep­ri­chá­dza do úva­hy pos­tup pod­ľa od­se­ku 1, ale­bo pod­ľa § 430 ods. 1, na­ria­di súd uz­ne­se­ním pre­daj za­is­te­nej ve­ci; pri­tom roz­hod­ne o spô­so­be pre­da­ja za­is­te­nej ve­ci.

 

(3) Pro­ti uz­ne­se­niu pod­ľa od­se­kov 1 a 2 je prí­pus­tná sťaž­nosť, kto­rá má od­klad­ný úči­nok.“. 

 

38. V § 432 sa vy­púš­ťa od­sek 4.

 

39. V § 433 sa za slo­vo „ma­jet­ku“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „pe­ňaž­ným tres­tom, tres­tom pre­pad­nu­tia ve­ci, ochran­ným opat­re­ním zha­ba­nia ve­ci ale­bo ochran­ným opat­re­ním zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku“.

 

40. V § 461 ods. 2 sa vy­púš­ťa­jú slo­vá „a je oba­va, že vý­kon toh­to ochran­né­ho opat­re­nia bu­de zma­re­ný ale­bo sťa­že­ný,“.

 

41. § 461 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

„(3) Pro­ti roz­hod­nu­tiu o za­is­te­ní ve­ci je prí­pus­tná sťaž­nosť.“.

 

42. Nad­pis štvr­tej čas­ti dru­hej hla­vy štvr­té­ho di­elu znie: „Vý­kon zha­ba­nia ve­ci, vý­kon zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku a vý­kon de­ten­cie“.

 

43. Za § 461 sa vkla­dá § 461a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠461a

Vý­kon zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku

 

(1) Len čo sa stal roz­su­dok, kto­rým bo­lo ulo­že­né zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku, vy­ko­na­teľ­ným, za­šle pred­se­da se­ná­tu rov­no­pis roz­sud­ku bez od­ôvod­ne­nia na prev­za­tie čas­ti ma­jet­ku do sprá­vy or­gá­nu, kto­rý pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su vy­ko­ná­va sprá­vu ma­jet­ku štá­tu, v kto­ré­ho ob­vo­de mal od­sú­de­ný na­pos­le­dy byd­lis­ko, a ak nie je je­ho byd­lis­ko zná­me, v kto­ré­ho ob­vo­de sa zha­ba­ná časť ma­jet­ku na­chá­dza.

 

(2) Ak sa ve­die tres­tné stí­ha­nie pre trest­ný čin, za kto­rý vzhľa­dom na po­va­hu a zá­važ­nosť či­nu a na po­me­ry ob­vi­ne­né­ho tre­ba oča­ká­vať ulo­že­nie zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku, mô­že súd a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor časť ma­jet­ku za­is­tiť. Súd za­is­tí časť ma­jet­ku vždy, ak ulo­žil zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku roz­sud­kom, kto­rý za­tiaľ ne­na­do­bu­dol prá­vop­lat­nosť. Pri za­is­te­ní čas­ti ma­jet­ku sa pos­tu­pu­je pri­me­ra­ne pod­ľa § 50 ods. 2 a 3, § 89a, § 91, § 94 až 96f, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.

 

(3) Pro­ti roz­hod­nu­tiu o za­is­te­ní čas­ti ma­jet­ku je prí­pus­tná sťaž­nosť.“.

 

44. Nad­pis § 550 znie: „Za­is­te­nie a od­ov­zda­nie ve­ci“.

 

45. V § 550 ods. 1 sa slo­vá ,,vy­ko­nať za­is­te­nie ve­ci a jej nás­led­né od­ov­zda­nie do cu­dzi­ny“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „za­is­tiť vec a tú­to vec nás­led­ne od­ov­zdať do cu­dzi­ny“.

 

46. Za § 550 sa vkla­dá § 550a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠550a

Za­is­te­nie a vrá­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te

 

(1) Ak cu­dzí or­gán po­žia­da o za­is­te­nie pe­ňaž­ných pros­tried­kov na úč­te v ban­ke ale­bo v po­boč­ke za­hra­nič­nej ban­ky na úče­ly ich vrá­te­nia vlas­tní­ko­vi a je ne­po­chyb­né, že pe­ňaž­né pros­tried­ky ne­pa­tria ma­ji­te­ľo­vi úč­tu, na kto­rom sa na­chá­dza­jú a sú vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, mô­že pro­ku­rá­tor roz­hod­núť o ich za­is­te­ní. Us­ta­no­ve­nie § 95 sa pou­ži­je pri­me­ra­ne.

 

(2) Pro­ku­rá­tor roz­ho­du­je o za­is­te­ní pe­ňaž­ných pros­tried­kov, zru­še­ní ale­bo ob­me­dze­ní za­is­te­nia prí­ka­zom.

 

(3) O vrá­te­ní za­is­te­ných pe­ňaž­ných pros­tried­kov ich vlas­tní­ko­vi roz­ho­du­je sud­ca na návrh pro­ku­rá­to­ra. Us­ta­no­ve­nia § 95a, 95b a 98a sa pou­ži­jú pri­me­ra­ne.“.

 

47. Nad­pis § 551 znie: „Za­is­te­nie ma­jet­ku, ve­ci ale­bo inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty“.

 

48. V § 551 od­sek 1 znie:

„(1) Na žia­dosť cu­dzieho or­gá­nu mô­že súd na návrh pro­ku­rá­to­ra roz­hod­núť o za­is­te­ní ma­jet­ku, ve­ci ale­bo inej ma­jet­ko­vej hod­no­ty, kto­ré sa na­chá­dza­jú na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, sú ur­če­né na spá­chanie tres­tné­ho či­nu, na je­ho spá­chanie bo­li pou­ži­té ale­bo sú vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti, pred­pok­la­dá sa ich pre­pad­nu­tie ale­bo zha­ba­nie a ak tak us­ta­no­vu­je me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va. Us­ta­no­ve­nia § 95 až 96f a § 98a sa pou­ži­jú pri­me­ra­ne.“.

 

49. V § 551 ods. 4 sa slo­vo „pred­bež­né“ vy­púš­ťa a slo­vá „pod­mie­nok uve­de­ných v me­dzi­ná­rod­nej zmlu­ve“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi „me­dzi­ná­rod­nej zmlu­vy“.

 

50. Za § 567p sa vkla­dá § 567q, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠567q

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nia k úp­ra­vám účin­ným od 1. ja­nuá­ra 2021

 

(2) Ve­ci, kto­ré bo­li vy­da­né, od­ňa­té ale­bo prev­za­té pod­ľa toh­to zá­ko­na v zne­ní účin­nom do 31. de­cem­bra 2020, a u kto­rých sú spl­ne­né pod­mien­ky na ich pre­daj pod­ľa § 97 ods. 1 v zne­ní účin­nom do 31. de­cem­bra 2020, sa 1. ja­nuá­ra 2021 stá­va­jú ma­jet­kom štá­tu.

 

(3) Na ve­ci, kto­ré bo­li vy­da­né, od­ňa­té ale­bo prev­za­té pod­ľa toh­to zá­ko­na v zne­ní účin­nom do 31. de­cem­bra 2020 sa vzťa­hu­je § 97 a 98 v zne­ní účin­nom od 1. ja­nuá­ra 2021; us­ta­no­ve­nie od­se­ku 1 tým nie je dot­knu­té.“.

 

51. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 19 a 20, kto­ré zne­jú:

„19. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2018/1673 z 23. ok­tób­ra 2018 o bo­ji pro­ti pra­niu špi­na­vých pe­ňa­zí pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho prá­va (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

20. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2019/713 zo 17. ap­rí­la 2019 o bo­ji pro­ti pod­vo­dom s bez­ho­to­vos­tný­mi pla­tob­ný­mi pros­tried­ka­mi a pro­ti ich fal­šo­va­niu a poz­me­ňo­va­niu, kto­rou sa nah­rá­dza rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.

 

Čl. IV

 

Zá­kon č. 143/1998 Z. z. o ci­vil­nom le­tec­tve (le­tec­ký zá­kon) a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 37/2002 Z. z., zá­ko­na č. 136/2004 Z. z., zá­ko­na č. 544/2004 Z. z., zá­ko­na č. 479/2005 Z. z., zá­ko­na č. 11/2006 Z. z., zá­ko­na č. 278/2009 Z. z., zá­ko­na č. 513/2009 Z. z., zá­ko­na č. 136/2010 Z. z., zá­ko­na č. 241/2011 Z. z., zá­ko­na č. 404/2011 Z. z., zá­ko­na č. 402/2013 Z. z., zá­ko­na č. 58/2014 Z. z., zá­ko­na č. 299/2014 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 305/2016 Z. z., zá­ko­na č. 177/2018 Z. z. a zá­ko­na č. 213/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 34a ods. 3 písm. b) sa slo­vo „po­diel­nic­tva“ nah­rá­dza slo­va­mi „le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti“.

 

2. Za § 57f sa vkla­dá § 57g, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

㤠57g

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie k úp­ra­ve účin­nej od 1. ja­nuá­ra 2021

 

Za bez­úhon­nú oso­bu pod­ľa § 34a ods. 3 písm. b) sa ne­po­va­žu­je aj ten, kto bol pred 1. ja­nuá­rom 2021 prá­vop­lat­né od­sú­de­ný za trest­ný čin po­diel­nic­tva a je­ho od­sú­de­nie za ten­to trest­ný čin ne­bo­lo eš­te za­hla­de­né.“.

 

Čl. V

 

Zá­kon č. 153/2001 Z. z. o pro­ku­ra­tú­re v zne­ní zá­ko­na č. 458/2003 Z. z., zá­ko­na č. 36/2005 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 102/2010 Z. z., zá­ko­na č. 403/2010 Z. z., zá­ko­na č. 192/2011 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 436/2013 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 217/2014 Z. z., zá­ko­na č. 401/2015 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 18/2018 Z. z., zá­ko­na č. 314/2018 Z. z., zá­ko­na č. 6/2019 Z. z., zá­ko­na č. 54/2019 Z. z. a 242/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 50 sa vy­púš­ťa od­sek 2. Sú­čas­ne sa zru­šu­je ozna­če­nie od­se­ku 1.

 

2. § 55lb sa dopĺňa od­sek­mi 4 a 5, kto­ré zne­jú:

„(4) Európ­ska pro­ku­ra­tú­ra má prís­tup k úda­jom v úrad­ných evi­den­ciách slo­ven­ských štát­nych or­gá­nov za rov­na­kých pod­mie­nok ako pro­ku­ra­tú­ra.

 

(5) Na úče­ly oso­bit­né­ho pred­pi­su o elek­tro­nic­kej po­do­be vý­ko­nu pô­sob­nos­ti or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci sa Európ­ska pro­ku­ra­tú­ra po­va­žu­je za or­gán ve­rej­nej mo­ci.“.

 

Čl. VI

 

Zá­kon č. 154/2001 Z. z. o pro­ku­rá­to­roch a práv­nych ča­ka­te­ľoch pro­ku­ra­tú­ry v zne­ní zá­ko­na č. 669/2002 Z. z., zá­ko­na č. 458/2003 Z. z., zá­ko­na č. 462/2003 Z. z., zá­ko­na č. 548/2003 Z. z., zá­ko­na č. 561/2003 Z. z., zá­ko­na č. 365/2004 Z. z., zá­ko­na č. 530/2004 Z. z., zá­ko­na č. 586/2004 Z. z., zá­ko­na č. 609/2004 Z. z., zá­ko­na č. 122/2005 Z. z., zá­ko­na č. 622/2005 Z. z., zá­ko­na č. 520/2008 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 543/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 503/2011 Z. z., zá­ko­na č. 79/2012 Z. z., zá­ko­na č. 335/2012 Z. z., zá­ko­na č. 392/2012 Z. z., zá­ko­na č. 462/2013 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 217/2014 Z. z., zá­ko­na č. 307/2014 Z. z., zá­ko­na č. 322/2014 Z. z., zá­ko­na č. 362/2014 Z. z., zá­ko­na č. 401/2015 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 177/2018 Z. z., zá­ko­na č. 242/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 459/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 3 ods. 1 písm. a) sa vy­púš­ťa­jú slo­vá za slo­va­mi „ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry“ vy­púš­ťa čiar­ka a slo­vá „európ­ske­ho de­le­go­va­né­ho pro­ku­rá­to­ra v roz­sa­hu, v akom to us­ta­no­vu­je oso­bit­ný pred­pis²)“.

 

2. § 3 sa dopĺňa od­se­kom 5, kto­rý znie:

„(5) V roz­sa­hu v akom oso­bit­ný pred­pis²) neus­ta­no­vu­je inak sa ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra po­va­žu­je za slu­žob­ný úrad hlav­né­ho európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra, európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra a európ­ske­ho de­le­go­va­né­ho pro­ku­rá­to­ra vo ve­ciach

a) od­me­ňo­va­nia pro­ku­rá­to­rov,

b) so­ciál­ne­ho za­bez­pe­če­nia pro­ku­rá­to­rov,

c) zís­ka­nia os­ved­če­nia Ná­rod­né­ho bez­peč­nos­tné­ho úra­du na oboz­na­mo­va­nie sa s uta­jo­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi,

d) ma­jet­ko­vé­ho priz­na­nia pro­ku­rá­to­ra,

e) ďal­ších práv a po­vin­nos­tí vy­plý­va­jú­cich ale­bo sú­vi­sia­cich so slu­žob­ným po­me­rom pro­ku­rá­to­ra.“.

 

3. V § 9b ods. 3 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to ve­ty: „Na úče­ly toh­to zá­ko­na sa európ­sky de­le­go­va­ný pro­ku­rá­tor po­va­žu­je za pro­ku­rá­to­ra Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry, ak z oso­bit­né­ho pred­pi­su ne­vyp­lý­va inak. Po skon­če­ní do­čas­né­ho pri­de­le­nia pro­ku­rá­to­ra na vý­kon fun­kcie k Európ­skej pro­ku­ra­tú­re pro­ku­rá­tor vy­ko­ná­va fun­kciu pro­ku­rá­to­ra na tej pro­ku­ra­tú­re, na kto­rej vy­ko­ná­val fun­kciu pro­ku­rá­to­ra pred do­čas­ným pri­de­le­ním; ta­ký pro­ku­rá­tor mô­že byť na je­ho žia­dosť vy­me­no­va­ný za pro­ku­rá­to­ra ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry bez vý­be­ro­vé­ho ko­na­nia ok­rem prí­pa­du, ak ku skon­če­niu do­čas­né­ho pri­de­le­nia doš­lo z dô­vo­du, kto­rý oh­ro­zu­je dô­ve­ry­hod­nosť pro­ku­ra­tú­ry ale­bo dob­rú po­vesť pro­ku­ra­tú­ry.“.

 

4. V § 15 sa od­sek 2 dopĺňa pís­me­na­mi h) a i), kto­ré zne­jú:

„h) pro­ku­rá­tor do­čas­ne pri­de­le­ný na vý­kon fun­kcie hlav­né­ho európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra ale­bo európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra bol od­vo­la­ný z tej­to fun­kcie Súd­nym dvo­rom Európ­skej únie a ak dô­vod toh­to od­vo­la­nia váž­ne oh­ro­zu­je dô­ve­ry­hod­nosť pro­ku­ra­tú­ry ale­bo dob­rú po­vesť pro­ku­ra­tú­ry,

i) pro­ku­rá­tor do­čas­ne pri­de­le­ný na vý­kon fun­kcie európ­ske­ho de­le­go­va­né­ho pro­ku­rá­to­ra bol od­vo­la­ný z fun­kcie európ­ske­ho de­le­go­va­né­ho pro­ku­rá­to­ra ko­lé­giom európ­skych pro­ku­rá­to­rov a ak dô­vod toh­to od­vo­la­nia váž­ne oh­ro­zu­je dô­ve­ry­hod­nosť pro­ku­ra­tú­ry ale­bo dob­rú po­vesť pro­ku­ra­tú­ry.“.

 

5. V § 26 sa od­sek 1 dopĺňa pís­me­nom u), kto­ré znie:

„u) ozná­miť a preu­ká­zať slu­žob­né­mu úra­du v po­ža­do­va­nom roz­sa­hu in­for­má­cie a úda­je pot­reb­né na spl­ne­nie po­vin­nos­tí slu­žob­né­ho úra­du v ob­las­ti so­ciál­ne­ho za­bez­pe­če­nia a so­ciál­ne­ho pois­te­nia pro­ku­rá­to­ra, ak ide o pro­ku­rá­to­ra do­čas­ne pri­de­le­né­ho k Európ­skej pro­ku­ra­tú­re, kto­rý po­žia­dal o pos­tup pod­ľa § 138 ods. 3.“.

 

6. V § 131 ods. 1 sa za slo­vo „úraz“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo mu bo­lo na­ria­de­né ka­ran­tén­ne opat­re­nie pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su^49b)“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 49b znie:

„^49b) § 12 zá­ko­na č. 355/2007 Z. z. o ochra­ne, pod­po­re a roz­vo­ji ve­rej­né­ho zdra­via a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.“.

 

7. § 138 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

„(3) Us­ta­no­ve­nia o so­ciál­nom za­bez­pe­če­ní a so­ciál­nom pois­te­ní, kto­ré sa vzťa­hu­jú na pro­ku­rá­to­rov, sa vzťa­hu­jú aj na hlav­né­ho európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra, európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra a európ­ske­ho de­le­go­va­né­ho pro­ku­rá­to­ra v roz­sa­hu, v akom sa na nich nev­zťa­hu­je oso­bit­ný pred­pis.²)“.

 

8. V 258a sa slo­vá „hlav­né­ho európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra, európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „hlav­né­ho európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra, kto­rým je pro­ku­rá­tor za Slo­ven­skú re­pub­li­ku, európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra, kto­rým je pro­ku­rá­tor za Slo­ven­skú re­pub­li­ku“.

 

Čl. VII

 

Zá­kon č. 566/2001 Z. z. o cen­ných pa­pie­roch a in­ves­tič­ných služ­bách a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov (zá­kon o cen­ných pa­pie­roch) v zne­ní zá­ko­na č. 291/2002 Z. z., zá­ko­na č. 510/2002 Z. z., zá­ko­na č. 162/2003 Z. z., zá­ko­na č. 594/2003 Z. z., zá­ko­na č. 43/2004 Z. z., zá­ko­na č. 635/2004 Z. z., zá­ko­na č. 747/2004 Z. z., zá­ko­na č. 7/2005 Z. z., zá­ko­na č. 266/2005 Z. z., zá­ko­na č. 336/2005 Z. z., zá­ko­na č. 213/2006 Z. z., zá­ko­na č. 644/2006 Z. z., zá­ko­na č. 209/2007 Z. z., zá­ko­na č. 659/2007 Z. z., zá­ko­na č. 70/2008 Z. z., zá­ko­na č. 552/2008 Z. z., zá­ko­na č. 160/2009 Z. z., zá­ko­na č. 186/2009 Z. z., zá­ko­na č. 276/2009 Z. z., zá­ko­na č. 487/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 129/2010 Z. z., zá­kon č. 505/2010 Z. z., zá­ko­na č. 46/2011 Z. z., zá­ko­na č. 130/2011 Z. z., zá­ko­na č. 394/2011 Z. z., zá­ko­na č. 520/2011 Z. z., zá­ko­na č. 440/2012 Z. z., zá­ko­na č. 132/2013 Z. z., zá­ko­na č. 206/2013 Z. z., zá­ko­na č. 352/2013 Z. z., zá­ko­na č. 213/2014 Z. z., zá­ko­na č. 371/2014 Z. z., zá­ko­na č. 39/2015 Z. z., zá­ko­na č. 117/2015 Z. z., zá­ko­na č. 237/2017 Z. z., zá­ko­na č. 177/2018 Z. z., zá­ko­na č. 373/2018 Z. z. a zá­ko­na č. 156/2019 Z. z. sa me­ní tak­to:

 

V § 17 ods. 3 sa na kon­ci dru­hej ve­ty bod­ka nah­rá­dza bod­ko­čiar­kou a pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá: „to nep­la­tí, ak bol za­kni­ho­va­ný cen­ný pa­pier za­is­te­ný pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,^31a) v ta­kom prí­pa­de emi­tent od­ov­zdá lis­tin­ný cen­ný pa­pier Úra­du pre sprá­vu ma­jet­ku.^31b)“.

 

Poz­nám­ky pod čia­rou k od­ka­zom 31a a 31b zne­jú:

„^31a) Nap­rík­lad Trest­ný po­ria­dok, zá­kon č. 563/2009 Z. z. o sprá­ve da­ní (da­ňo­vý po­ria­dok) a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, zá­kon č. 289/2016 Z. z. o vy­ko­ná­va­ní me­dzi­ná­rod­ných san­kcií a o dopl­ne­ní zá­ko­na č. 566/2001 Z. z. o cen­ných pa­pie­roch a in­ves­tič­ných služ­bách a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov (zá­kon o cen­ných pa­pie­roch) v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

^31b) Zá­kon č. .../2020 Z. z. o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ma­jet­ku a sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.“.

 

Čl. VIII

 

Zá­kon č. 530/2003 Z. z. o ob­chod­nom re­gis­tri a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 432/2004 Z . z., zá­ko­na č. 562/2004 Z. z., zá­ko­na č. 24/2007 Z. z., zá­ko­na č. 657/2007 Z. z., zá­ko­na č. 659/2007 Z. z., zá­ko­na č. 477/2008 Z. z., zá­ko­na č. 160/2009 Z. z., zá­ko­na č. 487/2009 Z. z., zá­ko­na č. 136/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2011 Z. z., zá­ko­na č. 9/2013 Z. z., zá­ko­na č. 357/2013 Z. z., zá­ko­na č. 204/2014 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­na č. 272/2015 Z. z., zá­ko­na č. 361/2015 Z. z., zá­ko­na č. 389/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 141/2017 Z. z., zá­ko­na č. 264/2017 Z. z., zá­ko­na č. 52/2018 Z. z., zá­ko­na č. 373/2018 Z. z. a zá­ko­na č. 311/2019 Z. z. sa dopĺňa tak­to:

 

V § 2 ods. 1 písm. s) sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „za­is­te­nie ob­chod­né­ho po­die­lu v tres­tnom ko­na­ní a zru­še­nie toh­to za­is­te­nia,“.

 

Čl. IX

 

Zá­kon č. 199/2004 Z. z. Col­ný zá­kon a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 652/2004 Z. z., zá­ko­na č. 518/2005 Z. z., zá­ko­na č. 672/2006 Z. z., zá­ko­na č. 537/2007 Z. z., zá­ko­na č. 378/2008 Z. z., zá­ko­na č. 397/2008 Z. z., zá­ko­na č. 465/2008 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 465/2009 Z. z., zá­ko­na č. 466/2009 Z. z., zá­ko­na č. 508/2010 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 135/2013 Z. z., zá­ko­na č. 207/2014 Z. z., zá­ko­na č. 130/2015 Z. z., zá­ko­na č. 273/2015 Z. z., zá­ko­na č. 360/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 298/2016 Z. z., zá­ko­na č. 272/2017 Z. z., zá­ko­na č. 35/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 221/2019 Z. z. sa dopĺňa tak­to:

 

1. Za § 79 sa vkla­dá § 79a, kto­rý znie:

 

㤠79a

 

Ak bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na pre­pad­nu­tie to­va­ru ale­bo ve­ci a ten­to to­var ale­bo vec bo­li pre­da­né pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su^82aa) skôr, ako bo­lo roz­hod­nu­té o ich pre­pad­nu­tí, col­ný úrad mô­že roz­hod­núť o pre­pad­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov zís­ka­ných pre­da­jom toh­to to­va­ru ale­bo ve­ci.“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 82aa znie:

„^82aa) Zá­kon č. .../2020 Z. z. o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ma­jet­ku a sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.“.

 

2. Za § 84a sa vkla­dá § 84aa, kto­rý znie:

 

㤠84aa

 

Ak bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na pre­pad­nu­tie to­va­ru ale­bo ve­ci a ten­to to­var ale­bo vec bo­li pre­da­né pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su^82aa) skôr, ako bo­lo roz­hod­nu­té o ich pre­pad­nu­tí, col­ný úrad mô­že roz­hod­núť o pre­pad­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov zís­ka­ných pre­da­jom toh­to to­va­ru ale­bo ve­ci.“.

 

Čl. X

 

Zá­kon č. 7/2005 Z. z. o kon­kur­ze a reš­truk­tu­ra­li­zá­cii a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 353/2005 Z. z., zá­ko­na č. 520/2005 Z. z., zá­ko­na č. 198/2007 Z. z., zá­ko­na č. 209/2007 Z. z., zá­ko­na č. 270/2008 Z. z., zá­ko­na č. 477/2008 Z. z., zá­ko­na č. 552/2008 Z. z., zá­ko­na č. 276/2009 Z. z., zá­ko­na č. 492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 130/2011 Z. z., zá­ko­na č. 348/2011 Z. z., zá­ko­na č. 305/2013 Z. z., zá­ko­na č. 371/2014 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­na č. 117/2015 Z. z., zá­ko­na č. 282/2015 Z. z., zá­ko­na č. 389/2015 Z. z., zá­ko­na č. 390/2015 Z. z., zá­ko­na č. 437/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 291/2016 Z. z., zá­ko­na č. 315/2016 Z. z., zá­ko­na č. 377/2016 Z. z., zá­ko­na č. 264/2017 Z. z., zá­ko­na č. 279/2017 Z. z., zá­ko­na č. 373/2018 Z. z. a zá­ko­na č. 390/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 57 ods. 4 sa na kon­ci pri­pá­ja tá­to ve­ta: „V kon­kur­ze pod­ľa § 107a ods. 1 pr­vá ve­ta pla­tí rov­na­ko pre uk­rá­te­nie ná­ro­kov štá­tu z pre­pad­nu­tia ma­jet­ku.“.

 

2. V § 58 ods. 2 sa za pr­vú ve­tu vkla­dá no­vá dru­há ve­ta, kto­rá znie: „Ak ide o kon­kurz pod­ľa § 107a ods. 1 pla­tí, že úpa­dok dl­žní­ka spô­so­bi­lo spá­chanie tres­tné­ho či­nu, za kto­rý bol dl­žní­ko­vi ulo­že­ný trest pre­pad­nu­tia ma­jet­ku.“.

 

3. V § 58 ods. 3 sa slo­vá „Od­po­ro­vať mož­no“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „Ak od­sek 4 neus­ta­no­vu­je inak, od­po­ro­vať mož­no“.

 

4. § 58 sa dopĺňa od­se­kom 4, kto­rý znie:

„(4) V kon­kur­ze pod­ľa § 107a ods. 1  mož­no od­po­ro­vať práv­nym úko­nom bez pri­me­ra­né­ho proti­pl­ne­nia, kto­ré bo­li uro­be­né od spá­chania tres­tné­ho či­nu, za kto­rý bol dl­žní­ko­vi ulo­že­ný trest pre­pad­nu­tia ma­jet­ku, naj­dlh­šie však po­čas pia­tich ro­kov pred vy­hlá­se­ním kon­kur­zu.“.

 

5. V § 59 ods. 3 sa za pr­vú ve­tu vkla­dá no­vá dru­há ve­ta, kto­rá znie: „Ak ide o kon­kurz pod­ľa § 107a ods. 1 pla­tí, že úpa­dok dl­žní­ka spô­so­bi­lo spá­chanie tres­tné­ho či­nu, za kto­rý bol dl­žní­ko­vi ulo­že­ný trest pre­pad­nu­tia ma­jet­ku.“.

 

6. V § 59 ods. 4 sa slo­vá „Od­po­ro­vať mož­no“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „Ak od­sek 5 neus­ta­no­vu­je inak, od­po­ro­vať mož­no“.

 

7. § 59 sa dopĺňa od­sek­mi 5 a 6, kto­ré zne­jú:

„(5) V kon­kur­ze pod­ľa § 107a ods. 1  mož­no od­po­ro­vať zvý­hod­ňu­jú­cim práv­nym úko­nom, kto­ré bo­li uro­be­né od spá­chania tres­tné­ho či­nu, za kto­ré bol dl­žní­ko­vi ulo­že­ný trest pre­pad­nu­tia ma­jet­ku, naj­dlh­šie však po­čas pia­tich ro­kov pred vy­hlá­se­ním kon­kur­zu.

 

(6) Rov­na­ko ako práv­ny úkon sa po­su­dzu­je aj dl­žní­ko­ve opo­me­nu­tie, v dôs­led­ku kto­ré­ho dl­žník stra­til prá­vo ale­bo v dôs­led­ku kto­ré­ho sa vo­či ne­mu za­lo­ži­li, za­cho­va­li ale­bo za­bez­pe­či­li ma­jet­ko­vé práv­ne ná­ro­ky.“.

 

8. V § 60 ods. 2 sa za slo­vo „dl­žní­kom“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo o mr­ha­nie ma­jet­kom“.

 

9. V § 60 ods. 3 sa slo­vá „Od­po­ro­vať mož­no“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „Ak od­sek 4 neus­ta­no­vu­je inak, od­po­ro­vať mož­no“.

 

10. § 60 sa dopĺňa od­se­kom 4, kto­rý znie:

„(4) V kon­kur­ze pod­ľa § 107a ods. 1 mož­no od­po­ro­vať uk­ra­cu­jú­cim práv­nym úko­nom, kto­ré bo­li uro­be­né od spá­chania tres­tné­ho či­nu, za kto­rý bol dl­žní­ko­vi ulo­že­ný trest pre­pad­nu­tia ma­jet­ku, naj­dlh­šie však po­čas de­sia­tich ro­kov pred vy­hlá­se­ním kon­kur­zu.“.

 

11. § 62 sa dopĺňa od­se­kom 7, kto­rý znie:

„(7) V kon­kur­ze pod­ľa §107a ods. 1 má na úče­ly up­lat­ne­nia prá­va od­po­ro­vať práv­ne­mu úko­nu do­čas­ný správ­ca rov­na­ké pos­ta­ve­nie ako ve­ri­teľ.“.

 

12. Za § 107a sa vkla­dá § 107aa a 107ab, kto­ré vrá­ta­ne nad­pi­su zne­jú:

 

㤠107aa

Fi­du­ciár­na sprá­va ma­jet­ku dl­žní­ka

 

(1) Kon­kur­zu pod­ľa § 107a ods. 1 po­dlie­ha aj ma­je­tok tre­tej oso­by, pri kto­rom mož­no od­ôvod­ne­ne pred­pok­la­dať, že ho tre­tia oso­ba dr­ží ale­bo spra­vu­je vo vlas­tnom me­ne a na účet dl­žní­ka (ďa­lej len „fi­du­ciár­na sprá­va“).

 

(2) Fi­du­ciár­nu sprá­vu mož­no od­ôvod­ne­ne pred­pok­la­dať, ak v ob­do­bí pia­tich ro­kov pred vy­hlá­se­ním kon­kur­zu,

a)      tre­tia oso­ba pos­kyt­la dl­žní­ko­vi vý­ho­du ale­bo úži­tok bez pri­me­ra­né­ho proti­pl­ne­nia; na ob­vyk­lé da­ro­va­nie sa nep­ri­hlia­da, ale­bo

b)      spriaz­ne­ná oso­ba dl­žní­ka na­do­bud­la ma­je­tok, kto­rý ne­zod­po­ve­dá príj­mom ta­kej­to oso­by.

 

(3) Pred­pok­la­dá sa, že hod­no­ta ma­jet­ku vo fi­du­ciár­nej sprá­ve je ma­je­tok, z kto­ré­ho bo­la dl­žní­ko­vi pos­kyt­nu­tá vý­ho­da ale­bo úži­tok bez pri­me­ra­né­ho proti­pl­ne­nia, ale­bo hod­no­ta ta­kej­to vý­ho­dy; v prí­pa­de pod­ľa od­se­ku 2 písm. b) naj­vyš­šia hod­no­ta ma­jet­ku spriaz­ne­nej oso­by dl­žní­ka v ob­do­bí pia­tich ro­kov pred vy­hlá­se­ním kon­kur­zu, kto­rá ne­zod­po­ve­dá jej príj­mom.

 

(4) Pred tým, ako správ­ca za­pí­še ma­je­tok tre­tej oso­by do sú­pi­su, na pod­net pro­ku­rá­to­ra vy­zve tre­tiu oso­bu, aby do 30 dní od do­ru­če­nia vý­zvy po­da­la vy­hlá­se­nie o ma­jet­ku a uvied­la sku­toč­nos­ti, kto­ré sú­pis ma­jet­ku vy­lu­ču­jú; ak vý­zvu nespl­ní riad­ne správ­ca na pod­net pro­ku­rá­to­ra za­pí­še ma­je­tok tre­tej oso­by o kto­rom mož­no pred­pok­la­dať, že je vo fi­du­ciár­nej sprá­ve do sú­pi­su.

 

(5) Ma­je­tok za­pí­sa­ný do sú­pi­su mô­že správ­ca spe­ňa­žiť pod­ľa toh­to zá­ko­na; správ­ca pri­tom ko­ná v me­ne tre­tej oso­by.

 

§ 107ab

 

Na ko­na­nie pod­ľa § 107a a 107aa je prís­luš­ný Ok­res­ný súd Ži­li­na.“.

 

13. Za § 206j sa vkla­dá § 206k, kto­rý znie:

 

㤠206k

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie

k úp­ra­vám účin­ným od 1. ja­nuá­ra 2021

 

Ko­na­nia za­ča­té a prá­vop­lat­ne nes­kon­če­né pred 1. ja­nuá­rom 2021 sa do­kon­čia pod­ľa pred­pi­sov účin­ných do 31. de­cem­bra 2020.“.

 

Čl. XI

 

       Zá­kon č. 650/2005 Z. z. o vy­ko­na­ní prí­ka­zu na za­is­te­nie ma­jet­ku ale­bo dô­ka­zov v Európ­skej únii a o zme­ne a dopl­ne­ní zá­ko­na č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon, zá­ko­na č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok a zá­ko­na Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­dy č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov v zne­ní zá­ko­na č. 236/2017 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 1 od­sek 2 znie:

„(2) Ten­to zá­kon sa pou­ži­je vo vzťa­hu k Dán­ske­mu krá­ľov­stvu a Írskej re­pub­li­ke. Vo vzťa­hu k iným člen­ským štá­tom sa ten­to zá­kon pou­ži­je pri­me­ra­ne a v roz­sa­hu v akom oso­bit­ný pred­pis o uz­ná­va­ní prí­ka­zov na za­is­te­nie a prí­ka­zov na kon­fiš­ká­ciu¹) neus­ta­no­vu­je inak.“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 1 znie:

„¹) Na­ria­de­nie Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2018/1805 zo 14. no­vem­bra 2018 o vzá­jom­nom uz­ná­va­ní prí­ka­zov na za­is­te­nie a prí­ka­zov na kon­fiš­ká­ciu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018).“

 

2. Do­te­raj­ší text § 2 sa ozna­ču­je ako od­sek1 a dopĺňa sa od­se­kom 2, kto­rý znie:

„(2) Ak je Slo­ven­ská re­pub­li­ka vy­ko­ná­va­jú­cim štá­tom, na úče­ly oso­bit­né­ho pred­pi­su o uz­ná­va­ní prí­ka­zov na za­is­te­nie a prí­ka­zov na kon­fiš­ká­ciu je vy­ko­ná­va­jú­cim or­gá­nom^1a) pro­ku­rá­tor ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry prís­luš­ný pod­ľa § 8 ods. 1.“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 1a znie:

„^1a) Čl. 2 ods. 9 na­ria­de­nia (EÚ) 2018/1805.“.

 

3. V § 4 ods. 1 sa nad slo­vom „pred­pi­su“ do­te­raj­ší od­kaz „¹)“ nah­rá­dza od­ka­zom „^1b)“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 1b znie:

„^1b) Spo­loč­ný pos­tup Ra­dy 1998/428/SVV z 29. jú­na 1998 o vy­tvo­re­ní Európ­skej jus­tič­nej sie­te (Ú. v. ES L 191, 7. 7. 1998).“. 

 

 

 

Čl. XII

 

Zá­kon č. 330/2007 Z. z. o re­gis­tri tres­tov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 644/2007 Z. z., zá­ko­na č. 519/2007 Z. z., zá­ko­na č. 598/2008 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 400/2009 Z. z., zá­ko­na č. 136/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 322/2014 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., zá­ko­na č. 273/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 55/2017 Z. z., zá­ko­na č. 274/2017 Z. z., zá­ko­na č. 177/2018 Z. z., zá­ko­na č. 54/2019 Z. z., zá­ko­na č. 209/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 221/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 13 ods. 7 sa slo­vá „ods. 2 až 13“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ods. 2 až 14“.

 

2. V § 14 ods. 1 písm. a) sa čiar­ka na kon­ci nah­rá­dza bod­ko­čiar­kou a pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá: „ak ide o ve­ci pa­tria­ce do pô­sob­nos­ti Európ­skej pro­ku­ra­tú­ry, od­pis re­gis­tra tres­tov sa pos­ky­tu­je pros­tred­níc­tvom európ­ske­ho de­le­go­va­né­ho pro­ku­rá­to­ra ale­bo európ­ske­ho pro­ku­rá­to­ra za Slo­ven­skú re­pub­li­ku,“.

 

3. V § 19 ods. 2 sa slo­vá „písm. f) až o)“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „písm. f) až p)“.

 

Čl. XIII

 

Zá­kon č. 563/2009 Z. z. o sprá­ve da­ní (da­ňo­vý po­ria­dok) a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 332/2011 Z. z., zá­ko­na č. 384/2011 Z. z., zá­ko­na č. 546/2011 Z. z., zá­ko­na č. 69/2012 Z. z., zá­ko­na č. 91/2012 Z. z., zá­ko­na č. 235/2012 Z. z., zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 440/2012 Z. z., zá­ko­na č. 218/2013 Z. z., zá­ko­na č. 435/2013 Z. z., zá­ko­na č. 213/2014 Z. z., zá­ko­na č. 218/2014 Z. z., zá­ko­na č. 333/2014 Z. z., zá­ko­na č. 361/2014 Z. z., zá­ko­na č. 130/2015 Z. z., zá­ko­na č. 176/2015 Z. z., zá­ko­na č. 252/2015 Z. z., zá­ko­na č. 269/2015 Z. z., zá­ko­na č. 393/2015 Z. z., zá­ko­na č. 447/2015 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 298/2016 Z. z., zá­ko­na č. 339/2016 Z. z., zá­ko­na č. 267/2017 Z. z., zá­ko­na č. 344/2017 Z. z., zá­ko­na č. 177/2018 Z. z., zá­ko­na č. 213/2018 Z. z., zá­ko­na č. 35/2019 Z. z., zá­ko­na č. 221/2019 Z. z., zá­ko­na č. 369/2019 Z. z., zá­ko­na č. 390/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 46/2020 Z. z. sa dopĺňa tak­to:

 

Za § 164 sa vkla­dá § 164a, kto­rý znie:

 

 „§ 164a

 

(1) Pri vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­bez­pe­če­ní ve­ci a roz­hod­nu­tia o ulo­že­ní pred­bež­né­ho opat­re­nia a sprá­ve za­bez­pe­če­nej ve­ci a pe­ňaž­nej su­my, ve­ci ale­bo prá­va ur­če­ný­mi v roz­hod­nu­tí o ulo­že­ní pred­bež­né­ho opat­re­nia, ok­rem ve­cí za­bez­pe­če­ných na úče­ly vy­ko­na­nia dô­ka­zu sa pos­tu­pu­je pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.⁹⁷)

 

(2) Ak bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na pre­pad­nu­tie ve­ci pod­ľa toh­to zá­ko­na a tá­to vec bo­la pre­da­ná pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su⁹⁷) skôr, ako bo­lo roz­hod­nu­té o jej pre­pad­nu­tí, správ­ca da­ne roz­hod­ne o pre­pad­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov zís­ka­ných pre­da­jom tej­to ve­ci.“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 97 znie:

„⁹⁷) Zá­kon č. .../2020 Z. z. o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ma­jet­ku a sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.“.

Čl. XIV

 

Zá­kon č. 486/2013 Z. z. o pre­sa­dzo­va­ní práv du­šev­né­ho vlas­tníc­tva col­ný­mi or­gán­mi sa dopĺňa tak­to:

1. Za § 27 sa vkla­dá § 27a, kto­rý znie:

 

㤠27a

 

Ak bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na pre­pad­nu­tie to­va­ru a ten­to to­var bol pre­da­ný pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su^34a) skôr, ako bo­lo roz­hod­nu­té o je­ho pre­pad­nu­tí, col­ný úrad mô­že roz­hod­núť o pre­pad­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov zís­ka­ných pre­da­jom toh­to to­va­ru.“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 34a znie:

„^34a) Zá­kon č. .../2020 Z. z. o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ma­jet­ku a sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.“.

 

2. Za § 33 sa vkla­dá § 33a, kto­rý znie:

 

㤠33a

 

Ak bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na pre­pad­nu­tie to­va­ru a ten­to to­var bol pre­da­ný pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su^34a) skôr, ako bo­lo roz­hod­nu­té o je­ho pre­pad­nu­tí, col­ný úrad mô­že roz­hod­núť o pre­pad­nu­tí pe­ňaž­ných pros­tried­kov zís­ka­ných pre­da­jom toh­to to­va­ru.“.

 

Čl.  XV

 

Zá­kon č. 91/2016 Z. z. o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní zá­ko­na č. 316/2016 Z. z., zá­ko­na č. 161/2018 Z. z., zá­ko­na č. 214/2019 Z. z. a zá­ko­na č. 474/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 1 ods. 2 a § 7 ods. 1 sa za slo­vo „tres­ty“ vkla­da­jú slo­vá „a ochran­né opat­re­nie“.

 

2. V § 3 sa za slo­vá „pod­ľa § 213,“ vkla­da­jú slo­vá „neop­ráv­ne­né vy­ro­be­nie a pou­ží­va­nie pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219,“, vy­púš­ťa­jú sa slo­vá „po­diel­nic­tvo pod­ľa § 231 a 232,“ a slo­vá „§ 233 a 234“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 233 až 234“.

 

3. V § 7 ods. 3 sa „za slo­vá „vi­ne a tres­te“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo ochran­nom opat­re­ní“ a za slo­vo „trest“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo ochran­né opat­re­nie“.

 

4. V § 9 sa na kon­ci pri­pá­ja­jú tie­to slo­vá: „ale­bo ochran­né­ho opat­re­nia“.

 

5. Nad­pis tre­tej čas­ti znie:

 

„TRE­TIA ČASŤ

TRES­TY A OCHRANNÉ OPAT­RE­NIA“.

 

6. Nad­pis § 10 znie: „Dru­hy tres­tov a ochran­ných opat­re­ní“.

 

7. Do­te­raj­ší text § 10 sa ozna­ču­je ako od­sek 1 a dopĺňa sa od­se­kom 2, kto­rý znie:

„(2) Za spá­cha­ný trest­ný čin pod­ľa § 3 a za pod­mie­nok pod­ľa § 83a Tres­tné­ho zá­ko­na mô­že súd ulo­žiť práv­nic­kej oso­be ochran­né opat­re­nie zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku.“.

 

8. Nad­pis § 11 znie: „Zá­sa­dy uk­la­da­nia tres­tov a ochran­né­ho opat­re­nia“.

 

9. § 11 sa dopĺňa od­se­kom 5, kto­rý znie:

„(5) Us­ta­no­ve­nia od­se­kov 1 až 3 sa pou­ži­jú aj na uk­la­da­nie ochran­né­ho opat­re­nia; pop­ri ochran­nom opat­re­ní zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku ne­mož­no ulo­žiť trest pre­pad­nu­tia ma­jet­ku.“. 

 

10. Za § 20 sa vkla­dá § 20a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

 

„20a

Zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku

 

Súd ulo­ží práv­nic­kej oso­be ochran­né opat­re­nie zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku za pod­mie­nok pre uk­la­da­nie toh­to ochran­né­ho opat­re­nia us­ta­no­ve­ných v § 83a Tres­tné­ho zá­ko­na.“.

 

11. V § 26 ods. 1 sa za slo­vo „tres­tu“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo ochran­né­ho opat­re­nia“.

 

12. Príl­oha sa dopĺňa bod­mi 19 a 20, kto­ré zne­jú:

„19. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2018/1673 z 23. ok­tób­ra 2018 o bo­ji pro­ti pra­niu špi­na­vých pe­ňa­zí pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho prá­va (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).

20. Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2019/713 zo 17. ap­rí­la 2019 o bo­ji pro­ti pod­vo­dom s bez­ho­to­vos­tný­mi pla­tob­ný­mi pros­tried­ka­mi a pro­ti ich fal­šo­va­niu a poz­me­ňo­va­niu, kto­rou sa nah­rá­dza rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).“.

 

Čl. XVI

 

Zá­kon č. 289/2016 Z. z. o vy­ko­ná­va­ní me­dzi­ná­rod­ných san­kcií a o dopl­ne­ní zá­ko­na č.566/2001 Z. z. o cen­ných pa­pie­roch a in­ves­tič­ných služ­bách a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov (zá­kon o cen­ných pa­pie­roch) v zne­ní zá­ko­na č. 52/2018 Z. z. sa me­ní tak­to:

 

1. V § 14 od­sek 10 znie:

„(10) Sprá­va za­is­te­né­ho ma­jet­ku sa vy­ko­ná­va pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su.^25d)“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 25d znie:

„^25d) Zá­kon č. .../2020 Z. z. o vý­ko­ne roz­hod­nu­tia o za­is­te­ní ma­jet­ku a sprá­ve za­is­te­né­ho ma­jet­ku a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.“.

 

2. V § 14 sa vy­púš­ťa­jú od­se­ky 11 až 15.

 

Do­te­raj­ší od­sek 16 sa ozna­ču­je ako od­sek 11.

 

Čl. XVII

 

Zá­kon č. 316/2016 Z. z. o uz­ná­va­ní a vý­ko­ne  ma­jet­ko­vé­ho roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho v tres­tnom ko­na­ní v Európ­skej únii v zne­ní zá­ko­na č. 396/2019 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

 

1. V § 1 od­sek 2 znie:

„(2) Ten­to zá­kon sa pou­ži­je vo vzťa­hu k Dán­ske­mu krá­ľov­stvu a Írskej re­pub­li­ke. Vo vzťa­hu k iným člen­ským štá­tom sa ten­to zá­kon pou­ži­je pri­me­ra­ne a v roz­sa­hu v akom oso­bit­ný pred­pis o uz­ná­va­ní prí­ka­zov na za­is­te­nie a prí­ka­zov na kon­fiš­ká­ciu¹) neus­ta­no­vu­je inak.“. 

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 1 znie:

„¹) Na­ria­de­nie Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy (EÚ) 2018/1805 zo 14. no­vem­bra 2018 o vzá­jom­nom uz­ná­va­ní prí­ka­zov na za­is­te­nie a prí­ka­zov na kon­fiš­ká­ciu (Ú.v. EÚ L 303, 28.11.2018).“

 

2. Do­te­raj­ší text § 2 sa ozna­ču­je ako od­sek1 a dopĺňa sa od­se­kom 2, kto­rý znie:

„(2) Ak je Slo­ven­ská re­pub­li­ka vy­ko­ná­va­jú­cim štá­tom, na úče­ly oso­bit­né­ho pred­pi­su o uz­ná­va­ní prí­ka­zov na za­is­te­nie a prí­ka­zov na kon­fiš­ká­ciu je

a) vy­ko­ná­va­jú­cim or­gá­nom^1a) súd prís­luš­ný pod­ľa § 7 ods. 2,

b) ús­tred­ným or­gá­nom^1b) Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „mi­nis­ter­stvo“).“. 

 

Poz­nám­ky pod čia­rou k od­ka­zom 1a a 1b zne­jú:

„^1a) Čl. 2 ods. 9 na­ria­de­nia (EÚ) 2018/1805.

^1b) Čl. 24 ods. 2 na­ria­de­nia (EÚ) 2018/1805.“.

 

3. V § 2 ods. 1 písm. a) sa za slo­vo „ma­jet­ku“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo čas­ti ma­jet­ku“.

 

4. V § 4 ods. 1  písm. a) sa nad slo­vom „ma­jet­ku“ do­te­raj­ší od­kaz „¹)“ nah­rá­dza od­ka­zom „^1c)“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 1c znie:

„^1c) § 58 a 59 Tres­tné­ho zá­ko­na v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov.

§ 13 zá­ko­na č. 91/2016 Z. z. o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov.“.

 

5. § 4 od­sek 1 sa dopĺňa pís­me­nom d), kto­ré znie:

„d) zha­ba­nie čas­ti ma­jet­ku.^3a)“.

 

Poz­nám­ka pod čia­rou k od­ka­zu 3a znie:

„^3a) § 83a Tres­tné­ho zá­ko­na.“. 

 

6. V § 4 ods. 3 písm. a) až c) sa za slo­vá „zha­ba­nie ve­ci“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo čas­ti ma­jet­ku“.

 

7. V § 4 ods. 4 sa slo­vá „Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „mi­nis­ter­stvo“)“ nah­rá­dza­jú slo­vom „mi­nis­ter­stva“.

 

8. Nad­pis § 6 znie: „Dis­po­zič­né prá­vo s pre­pad­nu­tým a zha­ba­ným ma­jet­kom ale­bo ve­cou ale­bo čas­ťou ma­jet­ku vo vy­ko­ná­va­jú­com štá­te“.

 

9. V § 6 ods. 1 sa za slo­vá „ale­bo vec“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo časť ma­jet­ku“.

 

10. V § 10 ods. 1 písm. c) a g) sa za slo­vá „ma­je­tok ale­bo vec“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo časť ma­jet­ku“. 

 

11. V § 10 ods. 1 písm. h) sa za slo­vá „zha­ba­nia ve­ci“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo čas­ti ma­jet­ku“.

 

12. V § 11 ods. 2 sa slo­vá „vý­ko­ne tres­tu pre­pad­nu­tia ve­ci a vý­ko­ne zha­ba­nia ve­ci“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „vý­ko­ne tres­tu pre­pad­nu­tia ve­ci, vý­ko­ne zha­ba­nia ve­ci a vý­ko­ne zha­ba­nia čas­ti ma­jet­ku“.

 

13. V § 14 ods. 1 písm. c) sa za slo­vá „ma­jet­ku ale­bo ve­ci“ vkla­da­jú slo­vá „ale­bo čas­ti ma­jet­ku“. 

 

Čl. XVIII

 

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 1. ja­nuá­ra 2021 ok­rem čl. I § 2 ods. 4, § 10 až 17 a       § 18 ods. 1 až 5, čl. III § 98a ods. 3 v bo­de 8, čl. VII, čl. IX, čl. XIII, čl. XIV a čl. XVI, kto­ré na­do­bú­da­jú účin­nosť 1. jú­la 2021.  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príl­oha

k zá­ko­nu .../2020 Z. z.

 

ZOZ­NAM PRE­BE­RANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AK­TOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Smer­ni­ca Európ­ske­ho parla­men­tu a Ra­dy 2014/42/EÚ z 3. ap­rí­la 2014 o za­is­te­ní a kon­fiš­ká­cii pros­tried­kov a príj­mov z tres­tnej čin­nos­ti v Európ­skej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014).

 

 

 

 

 

 

Diskusia