Zmeny v Trestnom poriadku účinné od 15.08.2021

Publikované: 04. 08. 2021, čítané: 1806 krát
 

 

Dňa 04.08.2021 bol v Zbier­ke zá­ko­nov pod č. 308/2021 Z.z. pub­li­ko­va­ný zá­kon, kto­rým doš­lo k zme­nám v Tres­tnom po­riad­ku. Pred­met­ný zá­kon na­do­bú­da účin­nosť dňom 15.08.2021. Niž­šie v texte je uve­de­ný pub­li­ko­va­ný text zá­ko­na ako aj pô­vod­ná dô­vo­do­vá sprá­va k to­mu­to zá­ko­nu.

Pod­stat­né zme­ny sa tý­ka­jú naj­mä dĺžky tzv. ko­lúz­nej väz­by, kto­rá, až na vý­nim­ky, bu­de oh­ra­ni­če­ná do­bou 5 me­sia­cov. Po­vin­nos­ťou sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, res­pek­tí­ve sú­du v ko­na­ní pred sú­dom bu­de pre­to pri vza­tí ob­vi­ne­né­ho do ko­lúz­nej väz­by roz­hod­núť nie­len pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., ale vo vý­ro­ko­vej čas­ti uz­ne­se­nia bu­de mu­sieť sud­ca pa­rag­ra­fo­vo špe­ci­fi­ko­vať aj to, či ob­vi­ne­né­ho be­rie do 5 me­sač­nej ko­lúz­nej väz­by (v ta­kom prí­pa­de uve­die aj us­ta­no­ve­nie § 76 ods. 8 Tr. por.) ale­bo pôj­de o niek­to­rú z vý­ni­miek, pri kto­rých uve­die us­ta­no­ve­nie § 76 ods. 9 Tr. por. Pro­ces­né stra­ny bu­dú tak­tiež môcť v sťaž­nos­tnom ko­na­ní na­mie­tať nap­rík­lad, že súd vzal ob­vi­ne­né­ho do ko­lúz­nej väz­by v zmys­le § 76 ods. 8 Tr. por., av­šak ma­lo by tu ísť o vý­nim­ku pod­ľa § 76 ods. 9 Tr. por., res­pek­tí­ve nao­pak, prí­pad­ne, že neu­ve­de­ním us­ta­no­ve­nia vô­bec neš­pe­ci­fi­ko­val re­žim ko­lúz­nej väz­by.

Ča­so­vé ob­me­dzenie tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by je nut­né uví­tať, na­koľ­ko slo­ven­ská ap­li­kač­ná prax je po­ves­tná „ne­ko­neč­ným“ tr­va­ním ko­lúz­nej väz­by (kto­rú čas­to do­ká­že ukon­čiť len priz­na­nie ob­vi­ne­né­ho v spo­je­ní s vy­po­ve­da­ním aj na iné oso­by), pri­čom ko­lúz­na väz­ba ne­zried­ka tr­vá viac ako rok, prí­pad­ne ne­po­cho­pi­teľ­ne tr­vá aj v ko­na­ní pred sú­dom po vý­slu­chu re­le­van­tných sved­kov (ho­ci ne­bo­li zis­te­né nik­dy žiad­ne ko­lúz­ne ak­ti­vi­ty ob­vi­ne­né­ho). Vý­raz­ným ne­ga­tí­vom pub­li­ko­va­né­ho zá­ko­na je sta­no­ve­nie vý­ni­miek uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 76 ods. 9 Tr. por. Tie­to vý­nim­ky bu­dú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní jed­noz­nač­ne zvá­dzať k to­mu, aby skut­ky v uz­ne­se­niach o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia nad­kva­li­fi­ko­va­li (čo je bež­ná po­li­caj­ná prax) a tak dr­ža­li ob­vi­ne­né­ho v ko­lúz­nej väz­be fak­tic­ky neob­me­dze­né ča­so­vé ob­do­bie. Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie bu­de pre­to mu­sieť pre­cíz­ne skú­mať uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a pred­lo­že­ný spi­so­vý ma­te­riál a v prí­pa­de ak dôj­de k zá­ve­ru o zjav­nom nad­kva­li­fi­ko­va­ní skut­ku, kto­rý sa kla­die ob­vi­ne­né­mu za vi­nu, bu­de mu­sieť roz­hod­núť tak, že vý­nim­ku uve­de­nú v us­ta­no­ve­ní § 76 ods. 9 Tr. por. ne­bu­de ap­li­ko­vať (nap­rík­lad sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie prí­de k zá­ve­ru, že ide o spolu­pá­cha­teľ­stvo a nie o or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu).

Bliž­šie k uve­de­nej no­ve­le a k prí­pa­dom nad­kva­li­fi­ko­va­nia skut­kov poz­ri tu:

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/za­ko­ny/a956-nie­kol­ko-kri­tic­kych-poz­na­mok-k-navr­hu-mi­nis­ter­stva-spra­vod­li­vos­ti-o-zme­nach-v-tr­va­ni-ko­luz­nej-vaz­by

ZÁKON (308/2021 Z.z.)

z 23. jú­la 2021,

kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

Čl. I

Zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z. z., zá­ko­na č. 342/2007 Z. z., zá­ko­na č. 643/2007 Z. z., zá­ko­na č. 61/2008 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008 Z. z., zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 70/2009 Z. z., zá­ko­na č. 97/2009 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 290/2009 Z. z., zá­ko­na č. 291/2009 Z. z., zá­ko­na č. 305/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 93/2010 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 346/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­na č. 220/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 331/2011 Z. z., zá­ko­na č. 236/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., zá­ko­na č. 345/2012 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z., zá­ko­na č. 305/2013 Z. z., zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., zá­ko­na č. 195/2014 Z. z., zá­kon č. 307/2014 Z. z., zá­ko­na č. 353/2014 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 139/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 401/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z., zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 316/2016 Z. z., zá­ko­na č. 152/2017 Z. z., zá­ko­na č. 236/2017 Z. z., zá­ko­na č. 274/2017 Z. z., zá­ko­na 161/2018 Z. z., zá­ko­na č. 314/2018 Z. z., zá­ko­na č. 321/2018 Z. z., zá­ko­na č. 3/2019 Z. z., zá­ko­na č. 6/2019 Z. z., zá­ko­na č. 35/2019 Z. z., zá­ko­na č. 54/2019 Z. z., zá­ko­na č. 214/2019 Z. z., zá­ko­na č. 231/2019 Z. z., zá­ko­na č. 312/2020 Z. z. a zá­ko­na č. 423/2020 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to:

1.

V § 71 od­sek 1 znie:

„(1)

Ob­vi­ne­ný mô­že byť vza­tý do väz­by len vte­dy, ak do­te­raz zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že sku­tok, pre kto­rý bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie, bol spá­cha­ný, má zna­ky tres­tné­ho či­nu, sú dô­vo­dy na po­doz­re­nie, že ten­to sku­tok spá­chal ob­vi­ne­ný a z je­ho ko­na­nia ale­bo ďal­ších kon­krét­nych sku­toč­nos­tí vy­plý­va dô­vod­ná oba­va, že

a)

uj­de ale­bo sa bu­de skrý­vať, aby sa tak vy­hol tres­tné­mu stí­ha­niu ale­bo tres­tu, naj­mä ak ne­mož­no je­ho to­tož­nosť ih­neď zis­tiť, ak ne­má stá­le byd­lis­ko ale­bo ak mu hro­zí vy­so­ký trest,

b)

bu­de pô­so­biť na sved­kov, znal­cov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo inak ma­riť ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie, ale­bo

c)

bu­de pok­ra­čo­vať v tres­tnej čin­nos­ti, do­ko­ná trest­ný čin, o kto­rý sa po­kú­sil, ale­bo vy­ko­ná trest­ný čin, kto­rý prip­ra­vo­val ale­bo kto­rým hro­zil,
a ak vzhľa­dom na oso­bu ob­vi­ne­né­ho, po­va­hu ale­bo zá­važ­nosť tres­tné­ho či­nu, pre kto­rý je tres­tne stí­ha­ný, nie je v ča­se roz­ho­do­va­nia o väz­be mož­né väz­bu nah­ra­diť pod­ľa § 80 ale­bo § 81.“.

2.

V § 71 ods. 2 sa na kon­ci bod­ka nah­rá­dza čiar­kou a pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá: „a ak vzhľa­dom na oso­bu ob­vi­ne­né­ho, po­va­hu ale­bo zá­važ­nosť tres­tné­ho či­nu, pre kto­rý je tres­tne stí­ha­ný, nie je v ča­se roz­ho­do­va­nia o väz­be mož­né väz­bu nah­ra­diť pod­ľa § 80 ale­bo § 81.“.

3.

V § 72 sa za od­sek 1 vkla­dá no­vý od­sek 2, kto­rý znie:

„(2)

Od­ôvod­ne­nie roz­hod­nu­tia o väz­be ob­sa­hu­je aj uve­de­nie skut­ko­vých okol­nos­tí, o kto­ré sa vý­rok roz­hod­nu­tia o väz­be opie­ra, kto­ré preu­ka­zu­jú dô­vod­nosť tres­tné­ho stí­ha­nia a kon­krét­ne sku­toč­nos­ti, kto­ré za­kla­da­jú dô­vod väz­by pod­ľa § 71; v od­ôvod­ne­ní sa súd vy­spo­ria­da aj s tým, pre­čo ne­nah­ra­dil väz­bu pod­ľa § 80 ale­bo § 81. V prí­pa­de väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) vý­rok roz­hod­nu­tia o väz­be ob­sa­hu­je aj ozna­če­nie zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia o le­ho­te pod­ľa § 76 ods. 8 ale­bo 9, od­ôvod­ne­nie roz­hod­nu­tia o väz­be ob­sa­hu­je aj uve­de­nie kon­krét­nych sku­toč­nos­tí, kto­ré za­kla­da­jú dô­vod­nú oba­vu, že ob­vi­ne­ný bu­de pô­so­biť na sved­kov, znal­cov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo inak ma­riť ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie, ale­bo z kto­rých je zrej­mé, že tak ob­vi­ne­ný už ko­nal; tie­to sku­toč­nos­ti uve­die už pro­ku­rá­tor vo svo­jom návr­hu.“.

Do­te­raj­šie od­se­ky 2 až 6 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 3 až 7.

4.

V § 72 ods. 3 sa vy­púš­ťa dru­há ve­ta.

5.

V § 72 ods. 4, § 83 ods. 2, § 190 ods. 3 a § 194 ods. 1 písm. b) sa slo­vá „§ 76 ods. 3 ale­bo 4“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 76 ods. 3, 4 ale­bo 10“.

6.

V § 73 ods. 5, § 81 ods. 2, § 302 ods. 2, § 304 ods. 2, § 348 ods. 3 a § 349 ods. 4 sa slo­vá „§ 72 ods. 2“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 72 ods. 3“.

7.

V § 76 od­sek 2 znie: „Ak nie je v od­se­ku 8 us­ta­no­ve­né inak, zá­klad­ná le­ho­ta väz­by v príp­rav­nom ko­na­ní je se­dem me­sia­cov. Pro­ku­rá­tor je po­vin­ný pre­pus­tiť ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­du naj­nes­kôr v pos­led­ný deň tej­to le­ho­ty, ak ne­po­dá naj­me­nej dvad­sať pra­cov­ných dní pred jej up­ly­nu­tím ob­ža­lo­bu, návrh na schvá­le­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te ale­bo sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie návrh na predĺže­nie tej­to le­ho­ty; to nep­la­tí, ak sa le­ho­ta väz­by po­su­dzu­je pod­ľa od­se­ku 8.“.

8.

V § 76 ods. 3 a § 87 ods. 2 sa slo­vá „§ 72 ods. 3“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 72 ods. 4“.

9.

V § 76 sa za od­sek 7 vkla­da­jú no­vé od­se­ky 8 až 10, kto­ré zne­jú:

„(8)

Ak je ob­vi­ne­ný vo väz­be z dô­vo­du pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) za­lo­že­né­ho na dô­vod­nej oba­ve, že bu­de pô­so­biť na sved­kov, znal­cov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo inak ma­riť ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie, väz­ba z toh­to dô­vo­du mô­že tr­vať naj­viac päť me­sia­cov. Ak ne­bol ob­vi­ne­ný, kto­rý nie je vo väz­be sú­čas­ne aj z iné­ho dô­vo­du, pre­pus­te­ný z väz­by pred up­ly­nu­tím le­ho­ty pod­ľa pr­vej ve­ty, mu­sí byť pre­pus­te­ný z väz­by na slo­bo­du pí­som­ným prí­ka­zom pred­se­du se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra, kto­rý mu­sí byť pri­me­ra­ne od­ôvod­ne­ný, naj­nes­kôr v pos­led­ný deň tej­to le­ho­ty. Ak je ob­vi­ne­ný vo väz­be sú­čas­ne aj z iné­ho dô­vo­du, roz­hod­ne o zme­ne dô­vo­dov väz­by naj­nes­kôr v pos­led­ný deň le­ho­ty pod­ľa pr­vej ve­ty pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor pí­som­ným prí­ka­zom, kto­rý mu­sí byť pri­me­ra­ne od­ôvod­ne­ný.

(9)

Ak je ob­vi­ne­ný vo väz­be z dô­vo­du pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b), pre­to­že pô­so­bil na sved­kov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo znal­cov ale­bo inak ma­ril ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie, ale­bo ak sa pro­ti ob­vi­ne­né­mu ve­die tres­tné stí­ha­nie pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spá­cha­ný or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, trest­ný čin spá­cha­ný zlo­či­nec­kou sku­pi­nou ale­bo te­ro­ris­tic­kou sku­pi­nou, pre trest­ný čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, trest­ný čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia te­ro­ris­tic­kej sku­pi­ny pod­ľa § 297 Tres­tné­ho zá­ko­na ale­bo pre trest­ný čin, za kto­rý mož­no ulo­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, od­sek 8 sa ne­pou­ži­je.

(10)

Ak sa po­čas le­ho­ty pod­ľa od­se­ku 8 zis­tí niek­to­rá z okol­nos­tí uve­de­ná v od­se­ku 9, roz­hod­ne o po­ne­cha­ní ob­vi­ne­né­ho vo väz­be nad le­ho­tu pod­ľa od­se­ku 8 naj­nes­kôr v pos­led­ný deň tej­to le­ho­ty súd a v príp­rav­nom ko­na­ní na návrh pro­ku­rá­to­ra sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie, kto­rý zá­ro­veň roz­hod­ne, do­ke­dy sa le­ho­ta väz­by predl­žu­je. Pro­ku­rá­tor ta­ký­to návrh po­dá sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie naj­nes­kôr de­sať pra­cov­ných dní pred up­ly­nu­tím le­ho­ty pod­ľa od­se­ku 8; to pla­tí aj vte­dy, ak naj­nes­kôr de­sať pra­cov­ných dní pred up­ly­nu­tím le­ho­ty pod­ľa od­se­ku 8 po­dá ob­ža­lo­bu ale­bo návrh na schvá­le­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te. Ak bo­la le­ho­ta väz­by predĺže­ná, po ta­kom­to roz­hod­nu­tí je v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor po­vin­ný pos­tu­po­vať pod­ľa od­se­ku 2 a sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pod­ľa od­se­ku 3.“.

Do­te­raj­šie od­se­ky 8 až 10 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 11 až 13.

10.

V § 76 ods. 12 sa slo­vá „od­se­ku 6 ale­bo 7“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „od­se­ku 6, 7 ale­bo 8“.

11.

V § 76 ods. 13 sa slo­vá „od­se­koch 6 a 7“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „od­se­koch 6 až 8“.

12.

V § 77 ods. 1 sa slo­vá „§ 76 ods. 6 a 7“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 76 ods. 6 až 8“.

13.

V § 77 ods. 3 sa slo­vá „§ 380 ods. 2 ale­bo § 403“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 380 ods. 2, § 403, v ko­na­ní pod­ľa § 495 ods. 4 písm. b) ale­bo oso­bit­né­ho pred­pi­su o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze“.

14.

V § 78 sa slo­vá „ods. 8 až 10“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ods. 11 až 13“.

15.

V § 79 ods. 2 sa za štvr­tú ve­tu vkla­dá no­vá pia­ta ve­ta, kto­rá znie: „Ak po­mi­nie niek­to­rý z dô­vo­dov väz­by, roz­hod­ne o zme­ne dô­vo­dov väz­by pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor pí­som­ným prí­ka­zom, kto­rý mu­sí byť pri­me­ra­ne od­ôvod­ne­ný.“.

16.

V § 79 ods. 3 dru­hej ve­te sa za slo­vá „bez meš­ka­nia“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „naj­nes­kôr do pia­tich pra­cov­ných dní po pred­lo­že­ní ce­lé­ho do­po­siaľ zís­ka­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu,“.

17.

V § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 pr­vej ve­te sa za slo­vá „dô­vod väz­by“ vkla­dá čiar­ka a slo­vá „pod­ľa § 71 ods. 1 písm. a) ale­bo c)“ sa nah­rá­dza­jú slo­va­mi „ok­rem dô­vo­du väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) ale­bo ods. 3 písm. b)“.

18.

V § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 sa slo­vá „§ 71 ods. 3 písm. a) až c) ale­bo e)“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 71 ods. 3 písm. a), c), ale­bo e)“.

19.

V § 83 ods. 3 pr­vá ve­ta znie: „Od­klad­ný úči­nok má sťaž­nosť pro­ku­rá­to­ra pro­ti roz­hod­nu­tiu o pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho z väz­by, pro­ti roz­hod­nu­tiu, kto­rým ne­bo­la predĺže­ná le­ho­ta väz­by, ale­bo pro­ti roz­hod­nu­tiu, kto­rým sa ne­vy­ho­ve­lo návr­hu pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 76 ods. 10.“.

20.

V § 192 ods. 4 sa na kon­ci pr­vej a dru­hej ve­ty vkla­dá čiar­ka a pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá: „to nep­la­tí, ak sa roz­ho­du­je pod­ľa § 76 ods. 10“.

21.

V § 194 ods. 1 písm. b) sa slo­vá „§ 72 ods. 1 písm. a), d) a f)“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 72 ods. 1 písm. a), d) až f)“.

22.

V § 238 ods. 4 sa za slo­vo „aby“ vkla­da­jú slo­vá „pos­tu­pom pod­ľa § 76 ods. 10 doš­lo k roz­hod­nu­tiu o väz­be ale­bo“.

23.

V pia­tej čas­ti sa dru­há hla­va dopĺňa tre­tím di­elom, kto­rý vrá­ta­ne náz­vu znie:

„Tre­tí di­el

Oso­bit­né us­ta­no­ve­nie

§ 514a

Na vy­dá­va­nie osôb me­dzi Slo­ven­skou re­pub­li­kou a Spo­je­ným krá­ľov­stvom Veľ­kej Bri­tá­nie a Se­ver­né­ho Írska na zá­kla­de za­tý­ka­cie­ho roz­ka­zu pod­ľa me­dzi­ná­rod­nej zmlu­vy, kto­rou je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná, sa pou­ži­je oso­bit­ný pred­pis o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze, ak me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va neus­ta­no­vu­je inak.“.


24.

Za § 567q sa vkla­dá § 567r, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠567r

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nia k úp­ra­vám účin­ným od 15. augus­ta 2021

(1)

U ob­vi­ne­né­ho, kto­rý je k 15. augus­tu 2021 vo väz­be z dô­vo­du pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b), po­su­dzu­je sa le­ho­ta tej­to väz­by pod­ľa § 76 ods. 8 v zne­ní účin­nom od 15. augus­ta 2021; ak le­ho­ta pod­ľa § 76 ods. 8 v zne­ní účin­nom od 15. augus­ta 2021 k 15. augus­tu 2021 už up­ly­nu­la, pos­tu­pu­je pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor pri­me­ra­ne pod­ľa § 76 ods. 8 dru­hej a tre­tej ve­ty v zne­ní účin­nom od 15. augus­ta 2021.

(2)

Od­sek 1 sa ne­pou­ži­je, ak ob­vi­ne­ný pô­so­bil na sved­kov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo znal­cov ale­bo inak ma­ril ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie, ale­bo ak sa pro­ti ob­vi­ne­né­mu ve­die tres­tné stí­ha­nie pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spá­cha­ný or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, trest­ný čin spá­cha­ný zlo­či­nec­kou sku­pi­nou ale­bo te­ro­ris­tic­kou sku­pi­nou, pre trest­ný čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, trest­ný čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia te­ro­ris­tic­kej sku­pi­ny pod­ľa § 297 Tres­tné­ho zá­ko­na ale­bo pre trest­ný čin, za kto­rý mož­no ulo­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, ak súd a v príp­rav­nom ko­na­ní na návrh pro­ku­rá­to­ra sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie roz­hod­ne bez meš­ka­nia, naj­nes­kôr však do 14. sep­tem­bra 2021, že sa le­ho­ta väz­by po­su­dzu­je pod­ľa § 76 ods. 9 v zne­ní účin­nom od 15. augus­ta 2021; pro­ku­rá­tor ta­ký­to návrh sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie po­dá naj­nes­kôr do 21. augus­ta 2021, inak bez­od­klad­ne pre­pus­tí ob­vi­ne­né­ho z väz­by na slo­bo­du pí­som­ným prí­ka­zom, kto­rý mu­sí byť pri­me­ra­ne od­ôvod­ne­ný.“.

Čl. II

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 15. augus­ta 2021.


D Ô V O D O V Á  S P R Á V A

A.Všeo­bec­ná časť

Vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky pred­kla­dá na ro­ko­va­nie Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky návrh zá­ko­na, kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „návrh zá­ko­na“).

Návrh zá­ko­na bol vy­pra­co­va­ný na zá­kla­de Prog­ra­mo­vé­ho vy­hlá­se­nia vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky na ro­ky 2021 2024. Vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa v prog­ra­mo­vom vy­hlá­se­ní za­via­za­la pok­ra­čo­vať v hu­ma­ni­zá­cii a zmier­ňo­va­ní ob­me­dze­ní osôb vo vý­ko­ne väz­by a vo vý­ko­ne tres­tu v kon­texte od­po­rú­ča­ní vnút­roš­tát­nych a me­dzi­ná­rod­ných in­šti­tú­cií.

Cie­ľom návr­hu zá­ko­na je up­ra­viť pod­mien­ky a le­ho­tu tr­va­nia väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) zá­ko­na č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok (tzv. ko­lúz­na väz­ba) a vý­slov­ne v zá­ko­ne us­ta­no­viť vy­šší štan­dard ná­le­ži­tos­tí pre návrh na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by a  roz­hod­nu­tia sú­du o väz­be.

Kľú­čo­vú zme­nu pred­sta­vu­je za­ve­de­nie päť­me­sač­nej le­ho­ty ko­lúz­nej väz­by. Sú­čas­ne sa us­ta­no­vu­jú aj vý­nim­ky z to­ho­to pra­vid­la v prí­pa­doch, ak bo­lo zis­te­né, že ob­vi­ne­ný pô­so­bil na sved­kov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo znal­cov ale­bo inak ma­ril ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho, ale­bo ak sa pro­ti ob­vi­ne­né­mu ve­die tres­tné stí­ha­nie pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spá­cha­ný or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, trest­ný čin spá­cha­ný zlo­či­nec­kou sku­pi­nou, ale­bo te­ro­ris­tic­kou sku­pi­nou, pre trest­ný čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, trest­ný čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia te­ro­ris­tic­kej sku­pi­ny, ale­bo pre trest­ný čin, za kto­rý je mož­né ulo­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie. Zá­ro­veň sa za­vá­dza op­ráv­ne­nie pro­ku­rá­to­ra v príp­rav­nom ko­na­ní roz­hod­núť o zme­ne dô­vo­du väz­by, ak po­mi­nie niek­to­rý z dô­vo­dov väz­by.

Ďal­šou zme­nou je za­ve­de­nie ob­li­ga­tór­ne­ho súd­ne­ho pres­kú­ma­va­nia mož­nos­ti nah­ra­diť väz­bu in­šti­tút­mi náh­ra­dy väz­by. Návrh zá­ko­na tak­tiež ob­jas­ňu­je pra­vid­lá náh­ra­dy väz­by a vý­slov­ne vy­lu­ču­je mož­nosť náh­ra­dy ko­lúz­nej väz­by a opä­tov­nej väz­by z ko­lúz­nych dô­vo­dov v zá­uj­me od­strá­niť po­chyb­nos­ti práv­ne­ho vý­kla­du do­te­raj­šej úp­ra­vy.

Sú­čas­ne sa v sú­la­de s ju­di­ka­tú­rou Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky a za­ve­de­nou súd­nou praxou expli­cit­ne sta­no­vu­jú ná­le­ži­tos­ti návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by a od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tia sú­du o väz­be. V prí­pa­de ko­lúz­nej väz­by mu­sí návrh na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by a od­ôvod­ne­nie roz­hod­nu­tia sú­du o väz­be ob­sa­ho­vať aj uve­de­nie kon­krét­nych sku­toč­nos­tí, kto­ré za­kla­da­jú dô­vod­nú oba­vu z ko­lúz­ne­ho sprá­va­nia ob­vi­ne­né­ho ale­bo z kto­rých je zrej­mé, že tak ob­vi­ne­ný ko­nal. Návr­hom zá­ko­na sa tak za­bez­pe­čiť vy­ššia kva­li­ta návr­hov na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by a roz­hod­nu­tí sú­dov o väz­be.

Vzhľa­dom na pred­pok­la­da­nú dĺžku le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su sa účin­nosť návr­hu zá­ko­na navr­hu­je od 1. augus­ta 2021.

Návrh zá­ko­na je v sú­la­de s Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ús­tav­ný­mi zá­kon­mi a os­tat­ný­mi všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi Slo­ven­skej re­pub­li­ky, me­dzi­ná­rod­ný­mi zmlu­va­mi a iný­mi me­dzi­ná­rod­ný­mi do­ku­men­tmi, kto­rý­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná, ako  aj s prá­vom Európ­skej únie.

Návrh zá­ko­na ne­má vply­vy na roz­po­čet ve­rej­nej sprá­vy, vply­vy na man­žel­stvo, ro­di­čov­stvo a ro­di­nu, vply­vy na pod­ni­ka­teľ­ské pros­tre­die, vply­vy na ži­vot­né pros­tre­die, vply­vy

na in­for­ma­ti­zá­ciu spo­loč­nos­ti a ani vply­vy na služ­by ve­rej­nej sprá­vy pre ob­ča­na. Návrh zá­ko­na má po­zi­tív­ne so­ciál­ne vply­vy, kto­ré sú bliž­šie po­pí­sa­né v prís­luš­nej ana­lý­ze.

Návrh zá­ko­na nie je pred­me­tom vnút­ro­ko­mu­ni­tár­ne­ho pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia.

Návrh zá­ko­na bol pred­me­tom riad­ne­ho pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia a ro­ko­va­nia Le­gis­la­tív­nej ra­dy vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky dňa 25. má­ja 2021. Vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky pre­ro­ko­va­la a schvá­li­la návrh zá­ko­na 26. má­ja 2021.

B.Oso­bit­ná časť

K čl. I

K bo­du 1

Us­ta­no­vu­je sa no­vá pod­mien­ka pre vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by a to ta­ká, aby bol ob­vi­ne­ný vza­tý do väz­by iba v prí­pa­doch, ak vzhľa­dom na je­ho oso­bu, po­va­hu ale­bo zá­važ­nosť tres­tné­ho či­nu, pre kto­rý je tres­tne stí­ha­ný, nie je mož­né väz­bu nah­ra­diť sľu­bom, zá­ru­kou, doh­ľa­dom ale­bo pe­ňaž­nou zá­ru­kou a pri­me­ra­ný­mi po­vin­nos­ťa­mi a ob­me­dzenia­mi, kto­ré mô­že súd v sú­vis­los­ti s in­šti­tút­mi náh­ra­dy väz­by ulo­žiť.

Tou­to zme­nou tak vzni­ká po­vin­nosť sú­dov pri roz­ho­do­va­ní o  väz­be pod­ľa § 71 ods. 1 písm. a) ale­bo c) pres­kú­ma­vať mož­nos­ti nah­ra­diť väz­bu. Sú­dy tak bu­dú mať po­vin­nosť naj­prv zvá­žiť vy­uži­tie in­šti­tú­tov nah­rá­dza­jú­cich väz­bu v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní § 80 a  81,  pri­čom sa­mot­ná väz­ba by pri­chá­dza­la do úva­hy iba v prí­pa­doch, ke­dy ju nie je mož­né nah­ra­diť. Tá­to zme­na ref­lek­tu­je po­žia­dav­ku vy­uží­va­nia väz­by ako pros­tried­ku ul­ti­ma ra­tio.

Da­né us­ta­no­ve­nie rea­gu­je aj na sú­čas­nú ju­di­ka­tú­ru Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pod­ľa kto­rej sú­dy pri roz­ho­do­va­ní o väz­be po­vin­né zvá­žiť aj mož­nos­ti nah­ra­de­nia väz­by mier­nej­ší­mi pros­tried­ka­mi pos­kyt­nu­tý­mi Tres­tným po­riad­kom, pri­čom v rám­ci od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tia je po­vin­nos­ťou sú­du vy­spo­ria­dať sa s roz­hod­nu­tím o tých pros­tried­koch, kto­rých pou­ži­tie v ko­na­ní bo­lo sťa­žo­va­teľ­mi navr­hnu­té ale­bo kto­rých ap­li­ká­cia pri­chá­dza do úva­hy (uz­ne­se­nie Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 15.3.2016 sp. zn. III. US 144/2016 a ná­lez Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 5.6.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013).

K bo­du 2

Rov­na­ko ako v bo­de 1 sa us­ta­no­vu­je po­vin­nosť sú­dov skú­mať mož­nosť nah­ra­diť väz­bu aj v prí­pa­de vza­tia do väz­by ob­vi­ne­né­ho stí­ha­né­ho pre tres­tné či­ny te­ro­riz­mu.

K bo­du 3

V no­vom od­se­ku 2 sa us­ta­no­vu­jú ná­le­ži­tos­ti od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tia o väz­be. V pr­vej ve­te sa pre­be­rá dru­há ve­ta od­se­ku 3 (pô­vod­ný od­sek 2), kto­rá sta­no­vu­je ná­le­ži­tos­ti roz­hod­nu­tia o väz­be a roz­ši­ru­je sa o sku­toč­nos­ti preu­ka­zu­jú­ce dô­vod­nosť tres­tné­ho stí­ha­nia a kon­krét­ne sku­toč­nos­ti za­kla­da­jú­ce dô­vod väz­by. Nás­led­ne, vo ve­te za bod­ko­čiar­kou, sa us­ta­no­vu­je po­vin­nosť sú­dov vy­spo­ria­dať sa v od­ôvod­ne­ní roz­hod­nu­tia aj s tým, pre­čo ne­nah­ra­di­li väz­bu pod­ľa § 80 a 81 (k to­mu poz­ri od­ôvod­ne­nie k bo­du 1).

Da­ná zme­na vy­chá­dza aj z po­rov­na­nia slo­ven­skej práv­nej úp­ra­vy s ra­kús­kou a čes­kou práv­nou úp­ra­vou. Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 174 ods. 3 písm. 4) ra­kús­ke­ho Tres­tné­ho po­riad­ku (Straf­pro­zeßor­dnung) pla­tí, že „roz­hod­nu­tie o väz­be mu­sí ob­sa­ho­vať ok­rem iné­ho kon­krét­ne okol­nos­ti, z kto­rých vy­plý­va dô­vod­né po­doz­re­nie zo spá­chania či­nu a z kto­rých vplý­va aj vä­zob­ný dô­vod ako aj dô­vo­dy pre kto­ré ne­mož­no do­siah­nuť spl­ne­nie úče­lu väz­by vhod­nej­ší­mi pros­tried­ka­mi“. (die bes­tim­mten Tat­sa­chen, aus de­nen sich der drin­gen­de Tat­ver­dacht und der Haftgrund er­ge­ben, und aus wel­chen Gründen der Haftzweck durch Anwen­dung ge­lin­de­rer

Mit­tel nicht erreicht wer­den kann).  Ob­dob­ne aj čes­ký Tres­tní řád, kto­rý v § 73c sta­no­vu­je:  V od­ůvodnění roz­hod­nu­tí o vze­tí ob­viněné­ho do vaz­by ne­bo ji­né­ho roz­hod­nu­tí o vazbě, je­hož důsled­kem je po­ne­chá­ní ob­viněné­ho ve vazbě, mu­sí být kromě obec­ných ná­le­ži­tos­tí 134) uve­de­ny ta­ké

a) sku­teč­nos­ti, kte­ré od­ůvod­ňu­jí po­dezření ze spá­chá­ní tres­tné­ho či­nu, pro kte­rý je ob­vině­ný stí­hán,

b) kon­krét­ní sku­teč­nos­ti, ze kte­rých jsou do­vo­zo­vá­ny důvo­dy vaz­by, popřípadě okol­nos­ti uve­de­né v § 68 od­st. 3 a 4 a v § 72a od­st. 3,

c) důvo­dy, pro kte­ré ne­by­lo mož­né do­sáh­nout úče­lu vaz­by ji­ným opatřením.“.

Ob­dob­né po­žia­dav­ky kla­die na roz­hod­nu­tia o väz­be v sú­čas­nos­ti aj ju­di­ka­tú­ra Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, pod­ľa kto­rej roz­hod­nu­tie o väz­be mu­sí byť od­ôvod­ne­né, a to aj skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi, a pod­ľa kto­rej ob­vi­ne­ný mô­že byť vza­tý do väz­by iba pre kon­krét­ne sku­toč­nos­ti, kto­ré od­ôvod­ňu­jú oba­vu vy­jad­re­nú v § 71 ods. 1 písm. a) c) ale­bo okol­nos­ti uve­de­né v od­se­ku 2 toh­to us­ta­no­ve­nia (uz­ne­se­nie Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 26.4. 2016, sp. zn. II. ÚS 348/2016).

V ďal­šej ve­te sa kla­die vy­šší ná­rok na roz­hod­nu­tia o väz­be pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) v tom zmys­le, že vý­rok ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia mu­sí ob­sa­ho­vať na­vy­še aj ozna­če­nie zá­kon­né­ho us­ta­no­ve­nia o le­ho­te ko­lúz­nej väz­by (k to­mu bliž­šie poz­ri od­ôvod­ne­nie k bo­du 9) a v od­ôvod­ne­ní ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia mu­sia byť uve­de­né kon­krét­ne sku­toč­nos­ti, kto­ré za­kla­da­jú dô­vod­nú oba­vu, že ob­vi­ne­ný bu­de pô­so­biť na sved­kov, znal­cov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo inak ma­riť ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie ale­bo z kto­rých je zrej­mé, že tak už ob­vi­ne­ný ko­nal. Rov­na­ký ná­rok sa kla­die aj na ob­sah sa­mot­né­ho návr­hu pro­ku­rá­to­ra na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b).

K bo­du 4

Ide o le­gis­la­tív­no-tech­nic­kú zme­nu sú­vi­sia­cu so zme­na­mi v bo­de 3. V § 72 ods. 3 sa vy­púš­ťa dru­há ve­ta, kto­rá je te­raz sú­čas­ťou no­vé­ho od­se­ku 2.

K bo­dom 5, 7, 10, 11, 12, 14, 20, 22

Ide o le­gis­la­tív­no-tech­nic­kú úp­ra­vu nad­vä­zu­jú­cu na za­ve­de­nie no­vej päť­me­sač­nej le­ho­ty pre ko­lúz­nu väz­bu v navr­ho­va­nom § 76 ods. 8 (poz­ri od­ôvod­ne­nie k bo­du 9).

K bo­dom 6 a 8

Ide o le­gis­la­tív­no-tech­nic­kú úp­ra­vu nad­vä­zu­jú­cu na bod 3.

K bo­du 9

V no­vom od­se­ku 8 sa oso­bit­ne up­ra­vu­je maximál­na dĺžka tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by, kto­rá je za­lo­že­ná iba na dô­vod­nej oba­ve z ko­lúz­ne­ho sprá­va­nia ob­vi­ne­né­ho. Tá­to väz­ba bu­de môcť tr­vať naj­viac päť me­sia­cov. Zme­na je in­špi­ro­va­ná čes­kou práv­nou úp­ra­vou, kto­rá ta­kis­to us­ta­no­vu­je špe­ciál­nu le­ho­tu pre ko­lúz­nu väz­bu.

V tom­to no­ve­li­zač­nom bo­de sa ref­lek­tu­je po­va­ha a vplyv ko­lúz­nej väz­by, kto­rá pred­sta­vu­je z hľa­dis­ka in­ten­zi­ty zá­sa­hu naj­zá­važ­nej­ší zá­sah do prá­va na osob­nú slo­bo­du z po­me­dzi všet­kých za­is­ťo­va­cích in­šti­tú­tov. Ďal­ším dô­vo­dom je aj mo­ti­vá­cia or­gá­nov čin­ných

v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov k to­mu, aby pred­nos­tne a urý­chle­ne vy­ko­ná­va­li dô­ka­zy, pri kto­rých hro­zí ko­lúz­ne sprá­va­nie ob­vi­ne­né­ho, v dôs­led­ku čo­ho sa skrá­ti do­ba zá­sa­hu do práv ob­vi­ne­né­ho, kto­rý je v da­nom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia oso­bou, vo­či kto­rej je nut­né pos­tu­po­vať aj s oh­ľa­dom na zá­sa­du pre­zum­pcie ne­vi­ny.

Dru­há a tre­tia ve­ta us­ta­no­vu­jú pro­ces­ný pos­tup v prí­pa­de up­ly­nu­tia päť­me­sač­nej le­ho­ty ko­lúz­nej väz­by. V prí­pa­de, že up­ly­nie le­ho­ta ko­lúz­nej väz­by a ob­vi­ne­ný nie je sú­čas­ne vo väz­be aj z iné­ho dô­vo­du, mu­sí byť ob­vi­ne­ný pre­pus­te­ný z väz­by pí­som­ným prí­ka­zom pred­se­du se­ná­tu ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­to­ra, naj­nes­kôr v pos­led­ný deň päť­me­sač­nej le­ho­ty ko­lúz­nej väz­by. Ak je však ob­vi­ne­ný vo väz­be sú­čas­ne aj z iné­ho dô­vo­du, o zme­ne dô­vo­dov väz­by roz­hod­nú pred­se­da se­ná­tu ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor pí­som­ným prí­ka­zom, kto­rý mu­sí byť pri­me­ra­ne od­ôvod­ne­ný a to naj­nes­kôr v pos­led­ný deň päť­me­sač­nej le­ho­ty ko­lúz­nej väz­by.

V navr­ho­va­nom od­se­ku 9 sa us­ta­no­vu­je, že v prí­pa­de, ak je ob­vi­ne­ný vo väz­be z dô­vo­du, že preu­ká­za­teľ­ne pô­so­bil na sved­kov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo znal­cov ale­bo inak ma­ril ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie a v prí­pa­de, že sa pro­ti ob­vi­ne­né­mu ve­die tres­tné stí­ha­nie pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin spá­cha­ný or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, trest­ný čin spá­cha­ný zlo­či­nec­kou sku­pi­nou, ale­bo te­ro­ris­tic­kou sku­pi­nou, pre trest­ný čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, trest­ný čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia te­ro­ris­tic­kej sku­pi­ny, ale­bo pre trest­ný čin, za kto­rý je mož­né ulo­žiť trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, le­ho­ta ko­lúz­nej väz­by sa ne­ria­di špe­ciál­nou úp­ra­vou uve­de­nou v navr­ho­va­nom od­se­ku 8, ale ria­di sa všeo­bec­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi o tr­va­ní väz­by. Ob­vi­ne­ný mô­že pô­so­biť na sved­kov, spolu­ob­vi­ne­ných, znal­cov ale­bo inak ma­riť ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie buď pria­mo (osob­ne vlas­tným ko­na­ním) ale­bo ne­pria­mo (pros­tred­níc­tvom iných osôb).

 

Vý­nim­ka pre ve­ci, v kto­rých sa ve­die tres­tné stí­ha­nie pre vy­bra­né tres­tné či­ny, ako aj pre ve­ci, kde hro­zí trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, sa za­vá­dza z dô­vo­du ná­roč­nos­ti ve­ci. Tres­tné ve­ci v prí­pa­doch or­ga­ni­zo­va­nej kri­mi­na­li­ty sa vy­zna­ču­jú svo­jou zlo­ži­tos­ťou a veľ­kým množ­stvom dô­ka­zov, kto­ré je pot­reb­né vy­ko­nať a to za sú­čas­né­ho vy­ššie­ho ri­zi­ka ko­lúz­ne­ho ov­plyv­ňo­va­nia sved­kov a ma­re­nia vy­šet­ro­va­nia zo stra­ny ob­vi­ne­né­ho a ďal­ších čle­nov da­né­ho zos­ku­pe­nia. Ob­dob­ný zá­ver mož­no potvr­diť aj v prí­pa­de ko­na­nia o tres­tných či­noch, za kto­ré hro­zí do­ži­vot­ný trest.

V navr­ho­va­nom od­se­ku 10 sa us­ta­no­vu­je pro­ces­ný pos­tup pre prí­pa­dy, ak sa po­čas ply­nu­tia päť­me­sač­nej le­ho­ty u ob­vi­ne­né­ho v ko­lúz­nej väz­be zis­tí ale­bo nas­ta­ne niek­to­rá z okol­nos­tí uve­de­ná v od­se­ku 9. V ta­kých­to prí­pa­doch súd ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra roz­hod­ne o po­ne­cha­ní ob­vi­ne­né­ho vo väz­be nad vy­ššie uve­de­nú päť­me­sač­nú le­ho­tu, pri­čom po­vin­ní roz­hod­núť naj­nes­kôr v pos­led­ný deň päť­me­sač­nej le­ho­ty ko­lúz­nej väz­by. Roz­hod­nu­tie o po­ne­cha­ní ob­vi­ne­né­ho vo väz­be mu­sí ob­sa­ho­vať aj ča­so­vý údaj, do ke­dy sa le­ho­ta väz­by predl­žu­je. Pro­ku­rá­tor po­dá návrh na po­ne­chanie ob­vi­ne­né­ho v ko­lúz­nej väz­be sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie naj­nes­kôr de­sať pra­cov­ných dní pred up­ly­nu­tím päť­me­sač­nej le­ho­ty ko­lúz­nej väz­by. V prí­pa­de po­ne­chania ob­vi­ne­né­ho v ko­lúz­nej väz­be sa le­ho­ta väz­by po­su­dzu­je pod­ľa všeo­bec­ných us­ta­no­ve­ní o tr­va­ní väz­by. Pri up­ly­nu­tí no­vej le­ho­ty väz­by ale­bo pri ďal­šom predl­žo­va­ní le­ho­ty väz­by tak pro­ku­rá­tor a sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie pos­tu­pu­jú pod­ľa všeo­bec­ných us­ta­no­ve­ní o tr­va­ní väz­by (§ 76 ods. 2 a 3).

K bo­du 13

Navr­ho­va­ná zme­na sa vzťa­hu­je na prí­pa­dy, ak bol ob­vi­ne­ný pre­pus­te­ný z väz­by z dô­vo­du up­ly­nu­tia maximál­nej le­ho­ty jej tr­va­nia, nás­led­ne bol od­sú­de­ný v ko­na­ní pro­ti uš­lé­mu a na vý­kon tres­tu bol vy­da­ný na zá­kla­de me­dzi­ná­rod­né­ho za­tý­ka­cie­ho roz­ka­zu ale­bo európ­ske­ho za­tý­ka­cie­ho roz­ka­zu s vý­hra­dou vo­či ko­na­niu, kto­rej v prí­pa­de ne­súh­la­su ob­vi­ne­né­ho mu­se­li sú­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­ho­vieť a roz­su­dok zru­šiť. V ta­kých­to prí­pa­doch mô­že byť ob­vi­ne­ný v no­vom ko­na­ní zno­va vza­tý do väz­by.

K bo­du 15

Za­vá­dza sa op­ráv­ne­nie pro­ku­rá­to­ra v príp­rav­nom ko­na­ní a pred­se­du se­ná­tu v súd­nom ko­na­ní roz­hod­núť o zme­ne dô­vo­du väz­by, ak po­mi­nul niek­to­rý z dô­vo­dov väz­by. Pod­ľa plat­né­ho zne­nia Tres­tné­ho po­riad­ku mô­že pro­ku­rá­tor roz­hod­núť iba o pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho z väz­by (napr. v prí­pa­de, že po­mi­nu­li všet­ky dô­vo­dy väz­by), av­šak v prí­pa­de, ak po­mi­nul je­den z dô­vo­dov väz­by, ne­mô­že sám roz­hod­núť o zme­ne dô­vo­du väz­by, ale mu­sí po­dať návrh na zme­nu dô­vo­dov väz­by sud­co­vi pre príp­rav­ne ko­na­nie. Pro­ces­ný pos­tup sa navr­ho­va­nou úp­ra­vou zjed­no­du­šu­je.

K bo­du 16

V príp­rav­nom ko­na­ní sa pre pro­ku­rá­to­ra za­vá­dza le­ho­ta pia­tich pra­cov­ných dní na pred­lo­že­nie žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho o pre­pus­te­nie na slo­bo­du, kto­rej ne­vy­ho­vel aj so svo­jím sta­no­vis­kom a s návr­hom na roz­hod­nu­tie sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie. Uve­de­nou zme­nou sa pre­ci­zu­je slov­né spo­je­nie „bez meš­ka­nia“.

K bo­du 17

Zme­nou us­ta­no­ve­ní § 80 a 81 sa ne­me­ní plat­ný práv­ny stav, iba sa pre­ci­zu­je ich zne­nie  tak, aby z ne­ho jas­ne vy­plý­va­lo, že ko­lúz­nu väz­bu ne­mož­no nah­ra­diť. Pod­ľa plat­né­ho zne­nia § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 je mož­né nah­ra­diť väz­bu iba pod­ľa § 71 ods. 1 písm. a) ale­bo c), z čo­ho vy­plý­va ne­mož­nosť náh­ra­dy ko­lúz­nej väz­by. Uve­de­né vy­plý­va aj z dô­vo­do­vej sprá­vy k zá­ko­nu č. 301/2005 Z. z. Trest­ný po­ria­dok: „Navr­hu­je sa, aby pri spl­ne­ní zá­ko­nom sta­no­ve­ných pod­mie­nok bo­lo mož­né in­šti­tút väz­by nah­ra­diť al­ter­na­tív­ne zá­ru­kou, sľu­bom ale­bo doh­ľa­dom, pri­čom na roz­diel od in­šti­tú­tu pe­ňaž­nej zá­ru­ky 81) ide v tom­to prí­pa­de o opat­re­nie ne­ma­jet­ko­vej po­va­hy. Do úva­hy však ne­bu­de pri­chá­dzať je­ho pou­ži­tie v prí­pa­de spl­ne­nia pod­mie­nok na uva­le­nie ko­lúz­nej väz­by (§ 71 ods. 1 písm. b) .“.

V práv­nej ob­ci sa však vy­tvo­ril práv­ny ná­zor, že ko­lúz­nu väz­bu je mož­né nah­ra­diť na zá­kla­de člán­ku 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd (ďa­lej len „Do­ho­vor“) v spo­ji­tos­ti s čl. 17 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. K to­mu pris­pe­la aj ju­di­ka­tú­ra Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ná­lez Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 8. ok­tób­ra 2004, sp. zn I. ÚS 100/04). Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v nej (v reak­cií na roz­hod­nu­tia ESĽP vo ve­ci Ca­balle­ro z 8. feb­ruára 2000 čís­lo 32819/96 a S.B.C. z 19.6.2001 čís­lo 39360/98 pro­ti Spo­je­né­mu krá­ľov­stvu) inter­pre­to­val člá­nok 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru tak, že z mož­nos­ti pre­pus­te­nia ob­vi­ne­né­ho z väz­by na zá­ru­ku (te­da v prí­pa­de nah­ra­de­nia väz­by) ne­mož­no vy­lú­čiť niek­to­ré tres­tné či­ny, resp. niek­to­ré dô­vo­dy väz­by.

Na tú­to si­tuáciu rea­go­val zá­ko­no­dar­ca pri­ja­tím zá­ko­na č. 5/2009 Z. z., kto­rý do § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 vlo­žil nes­práv­ny od­kaz na § 71 ods. 3 písm. a) c) ale­bo e) a z nez­ná­mych dô­vo­dov tak umož­nil nah­ra­diť iba opä­tov­nú väz­bu z ko­lúz­nych dô­vo­dov 71 ods. 3 písm. b)), av­šak nie ko­lúz­nu väz­bu ako ta­kú 71 ods. 1 písm. b)), ako sa uvá­dza v dô­vo­do­vej sprá­ve k to­mu­to zá­ko­nu.

Av­šak vo svet­le ak­tuál­nej ju­di­ka­tú­ry ESĽP vo ve­ci Krej­číř z 26. mar­ca 2009 sťaž­nos­ti čís­lo 39298/04 a 8723/05 pro­ti Čes­kej re­pub­li­ke, ne­mož­nosť náh­ra­dy ko­lúz­nej väz­by nie je v roz­po­re s člán­kom 5 ods. 3 Do­ho­vo­ru, po­kiaľ ma­jú sú­dy mož­nosť na­ria­diť bez­pod­mie­neč­né pre­pus­te­nie ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­du po ce­lú do­bu tr­va­nia tres­tné­ho ko­na­nia.

K bo­du 18

Pre­ci­zu­je sa zne­nie § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 tak, aby vy­lu­čo­va­lo nah­ra­de­nie opä­tov­nej väz­by z ko­lúz­nych dô­vo­dov. Za­bra­ňu­je sa tým ne­lo­gic­ké­mu sta­vu, kto­rý vy­vo­lal zá­kon č. 5/2009 Z. z., kto­rý umož­nil nah­ra­de­nie opä­tov­nej väz­by z ko­lúz­nych dô­vo­dov na­priek to­mu, že nah­ra­de­nie ko­lúz­nej väz­by us­ta­no­ve­nia § 80 a 81 vy­lu­ču­jú (poz­ri od­ôvod­ne­nie k bo­du 16).

K bo­du 19

Navr­ho­va­nou zme­nou sa priz­ná­va od­klad­ný úči­nok sťaž­nos­ti pro­ku­rá­to­ra v prí­pa­de, ak ne­bo­lo vy­ho­ve­né návr­hu pro­ku­rá­to­ra na predĺže­nie le­ho­ty ko­lúz­nej väz­by sta­no­ve­nej v navr­ho­va­nom § 76 ods. 8. Zme­na sú­vi­sí so za­ve­de­ním päť­me­sač­nej le­ho­ty ko­lúz­nej väz­by (poz­ri od­ôvod­ne­nie k bo­du 9).

K bo­du 21

Vý­nim­ky v § 194 ods. 1 písm. b) sa roz­ši­ru­jú o roz­hod­nu­tie o po­ne­cha­ní ob­vi­ne­né­ho vo väz­be, ale­bo predĺže­ní cel­ko­vej le­ho­ty väz­by v tres­tnom ko­na­ní.

K bo­du 23

V nad­väz­nos­ti na Do­ho­du o ob­cho­de a spolu­prá­ci me­dzi a Spo­je­ným krá­ľov­stvom Veľ­kej  Bri­tá­nie a Se­ver­né­ho Írska sa dopĺňa pra­vid­lo, kto­ré­ho cie­ľom je ur­čiť pre vnút­roš­tát­ne or­gá­ny re­žim pri vy­dá­va­ní osôb me­dzi SR a Spo­je­ným krá­ľov­stvom Veľ­kej  Bri­tá­nie a Se­ver­né­ho Írska. Navr­hu­je sa, aby sa pri­me­ra­ne ap­li­ko­va­la práv­na úp­ra­va pod­ľa zá­ko­na č. 154/2010 Z. z. o európ­skom za­tý­ka­com roz­ka­ze, pre­to­že ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­ní pia­tej čas­ti Tres­tné­ho po­riad­ku o me­dzi­ná­rod­nom za­tý­ka­com roz­ka­ze nie je z prak­tic­ké­ho hľa­dis­ka vhod­ná.

K bo­du 24

Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie rie­ši ko­lí­ziu sú­čas­nej a navr­ho­va­nej práv­nej úp­ra­vy tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by.

Pod­ľa navr­ho­va­né­ho pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia sa kaž­dá ko­lúz­na väz­ba, do kto­rej bo­li vza­tí ob­vi­ne­ní pred účin­nos­ťou to­ho­to zá­ko­na, po­su­dzu­je pod­ľa navr­ho­va­né­ho § 76 ods. 8, a te­da pla­tí, že na ich ko­lúz­nu väz­bu sa vzťa­hu­je no­vá päť­me­sač­ná le­ho­ta ko­lúz­nej väz­by. Ak päť­me­sač­ná le­ho­ta ko­lúz­nej väz­by k 1. augus­tu 2021 up­ly­nu­la, vy­dá pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní pro­ku­rá­tor prí­kaz k pre­pus­te­niu ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­du, kto­rý mu­sí byť pri­me­ra­ne od­ôvod­ne­ný ale­bo roz­hod­ne o zme­ne dô­vo­dov väz­by, ak je ob­vi­ne­ný sú­čas­ne vo väz­be aj z iné­ho dô­vo­du.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia