JUDr. Juraj Sopoliga, člen Súdnej rady SR zvolený sudcami (2002 – 2012), čestný prezident Združenia sudcov Slovenska
Navrhovaná reorganizácia súdnictva a reálna hrozba výrazného sťaženia (obmedzenia) základného práva občanov na spravodlivé a včasné konanie
(čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru)
Z dôvodovej správy (všeobecná časť) predkladateľa vyplýva (Ministerstvo spravodlivosti SR), že reforma súdnej mapy je jedným z nástrojov pre dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre špecializáciu sudcov ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajskýchsúdov. Cieľomje zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitua zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie.
Podľa predkladateľa zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat do stavu do roku 1996.
Zároveň sa tvrdí, že reorganizácia súdov na Slovensku prinesie primeranú dostupnosť, rýchlejšie konania, kvalitu rozhodnutí, transparentnosť a efektívnosť, v rámci ktorej sa umožní aj naozaj náhodné pridelenie prípadov, pričom menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.
Zhodne ako občania a podnikatelia aj všetci pracovníci súdov majú eminentný záujem na kvalitnejšej a rýchlejšej spravodlivosti. Na rozdiel od bežných občanov a politikov majú najrozsiahlejšie a pravdivé informácie (poznatky) o podmienkach výkonu súdnictva (personálne, materiálne, priestorové, legislatívne, finančné a pod.), takže vedia definovať pozitíva i negatíva a navrhovať účinné i primerane rýchle a ekonomicky únosné riešenia na odstránenie nedostatkov.
Pozitívne preto vnímajú potrebu realizácie reformy súdnictva, pričom ale opodstatnene očakávajú, že návrhy reforiem sa vždy budú pripravovať kvalifikovane, prioritne na základe aj ich rozsiahlych poznatkov a návrhov riešení na jednotlivých stupňoch súdov.
Príprava návrhu reorganizácie súdnictva ministerstvom bez predchádzajúcej rozsiahlej a podrobnej diskusie so zástupcami správy a samosprávy súdov, odborových organizácii, stavovskej sudcovskej organizácie vnímajú opodstatnene negatívne.
Aj po predchádzajúcom rozsiahlom pripomienkovaní v období do predloženia tohto prepracovaného návrhu na pripomienkovanie sa realizovali zo strany ministerstva spravodlivosti spravidla formálne (formalistické) stretnutia, lebo neprebehla náležitá vecná diskusia, ktorá znamená, že sa na odborné výhrady oznámi ministerstvom odborná oponentúra. Tento postup je obsahovo nerešpektovaním medzinárodného štandardu požadovaného od každého členského štátu EÚ pri reformách justície (konštatované i v správe Európskej komisie v roku 2021 aj v stanovisku EAJ z roku 2021).
Nespokojnosť sa preto opodstatnene prezentuje verejnosti aj štrajkami pracovníkov odborného administratívneho aparátu a nielen zásadnými pripomienkami v legislatívnom procese.
Dôkazom toho je aj skutočnosť, že výrazne rozsiahle výhrady k prepracovanému návrhu súdnej mapy boli v pripomienkovom konaní oznámené aj od mnohých iných subjektov (od 20 do 46 pri jednotlivých zákonoch).
Z výhrad vyplývajú najmä nasledovné skutočnosti:
1. Tvrdenie predkladateľa, že zmeny v súdnej mape znamenajú v podstate návrat do stavu do roku 1996 je zavádzajúci (dezinformácia). Návratom by bolo obnovenie 4krajských súdov, t.j. KS Bratislava, Banská Bystrica, Košice a Mestský súd v Bratislave.
Navrhované odvolacie súdy v Trnave, Žiline i v Prešove vznikli až na základe kritizovaného rozhodnutia druhej vlády Vladimíra Mečiara z októbra 1996.
2. Prekladateľ zdôrazňujevecne nepodloženú podmienku, že je nevyhnutné na fungovanie náhodného prideľovania spisov, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia.
Navrhovateľ ignoruje stanovisko (odporúčanie) tzv. Benátskej komisie z roku 2010,ktoré pri špecializácii sudcov nevyžaduje zabezpečenie náhodného výberu obligatórne medzi troma sudcami,ale je postačujúce, čo sa aj v praxi bezproblémovo osvedčilo, výber medzi dvoma sudcami.
Podľa záväzného výkladu ústavného súdu aj uvedené odporúčanie má primeranú mieru právnej relevancie v zmysle čl. 1 ods. 2 ústavy (Slovenská republika uznáva a dodržiava... aj svoje ďalšie medzinárodné záväzky).
Tvrdenie o nevyhnutnosti uvedenej podmienky náhodného výberu obsahove nie je v súlade (popiera) aj so stanoviskomEurópskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) z roku 2017.
V správe CEPEJ je totiž(pri špecializácii sudcov) konštatované, že je potrebné určiť minimálny počet sudcov, ktorý sa vypočítava na základe niekoľkých faktorov, aby bolo možné zaručiť kvalitné a účinné rozhodovanie a náhodné prideľovanie vecí v rámci jednotlivých právnych odvetví. Zdôrazňuje sa, že špecializácia sudcov by nemala viesť iba k užšej kategórii veci, ale napríklad aj k užšie vymedzeným právnym odvetviam, aby bolo možné sa vyhnúť nadmernej špecializácii, ktorá by mohla ohroziť širšie vedomostné spektrum sudcu a možnosť prípadného presúvania sudcov medzi právnymi odvetviami.
V dôvodoch predkladaného návrhu zákonov absentuje (nie je uvádzaný) požadovaný údaj, na základe akých viacerých faktorov sa dospelo k presadzovaniu uvedeného obligatórneho počtu troch sudcov.
Podsúva sa občanom aj pravdu skresľujúca informácia, že v súčasnosti ani na väčších súdoch sa náležite nezabezpečuje špecializácia v rozhodovaní.
Ďalej sa v kritickej správe CEPEJ uvádza, že v súlade so zisteniami týkajúcimi sa ľudských zdrojov a v kontexte špecializácie a súdnej mapy sa odporúča o.i. prideliť ľudské zdroje súdom na základe objektívnych a transparentných kritérií týkajúcich sa obehu vecí (pracovnej záťaže, špecializácie a pod.). Počet sudcov a súdnych úradníkov pridelených na súdy má preto vychádzať z jasných a objektívnych kritérií na základe analýzy nápadu, administratívnej pracovnej záťaže a odhadov priemerného času potrebného na výkon rôznych súdnych a úradníckych funkcií súdu.
Pri štruktúre nápadu vecí (roky 2013-2016) CEPEJ konštatoval, že zistené ukazovatele za uvedené obdobie týkajúce sa vecí na sudcu a vecí na zamestnancov súdu poukazujú na potrebu pristúpiť k hlbokej analýze kritérií uplatňovaných v rámci prideľovania personálu a ich aj podrobiť revízii na základe výsledkov analýzy nápadov, keďže spoľahlivé údaje potrebné pre analýzy pripravované súdmi a analytickým centrom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) predstavujú nevyhnutnú podmienku (conditio sine qua non) pre účely navrhovania, plánovania a implementácie akejkoľvek politiky riadenia.
Na základe uvedeného odporúčania CEPEJ o potrebe zohľadňovania osobitného kontextu fungovania súdov a potreby realizácie analýzy sa začal na ministerstve spravodlivosti realizovať výskumný projekt „Váženie prípadov“.
V prípravnej fáze projektu (od júna 2019) boli zapojení aj experti CEPEJ. Podľa nimi navrhovaných štandardných medzinárodných kritérií v ďalších fázach sudcovia a odborný aparát realizovali všetky úlohy projektu, t.j. evidovali reálne údaje o pojednávaniach i rozhodnutiach súdov (44 položiek).
V dôsledku druhej vlny Covidu 19 (koniec roka 2020) došlo k odkladu realizácie (na dobu neurčitú)uvedeného projektu a nie k jeho prerušeniu. Pri prerušení, po obnovení obsahovo pôvodných pracovných podmienok, by sa reálne malo pokračovať v realizácii projektu. Vzhľadom na vývoj pandémie od februára 2021 bolo reálne možné v tomto projekte bez akýchkoľvek prekážok pokračovať plnením úloh projektu sudcami i administratívnym aparátom.
Zvolený postup ministerstva výrazne naznačuje presadzovanie politického zámeru nepokračovať v projekte, aby sa zabránilo zisteniu reálneho stavu podľa medzinárodných kritérií, ktoré by výrazne spochybnili, až popreli, opodstatnenosť kritérií a postupu zvoleného ministerstvom spravodlivosti pri návrhu súdnej mapy.
Cieľom tohto projektu je zvýšiť efektívnosť a transparentnosť prideľovania personálnych zdrojov a súvisiacich finančných zdrojov krajským a okresným súdom, ako aj dosiahnuť rovnomerné pracovné zaťaženie týchto súdov a ich sudcov vo výkone. Základnou axiómou (zásadou) výskumu je aplikácia merania váženia prípadov v podmienkach Slovenskej republiky podľa izraelského modelu, ktorého matematickou podstatou je vynásobenie priemernej hodnoty sudcovského času venovaného jednotlivým sudcovským aktivitám (údaje o pojednávaniach – 11 položiek, údaje o rozhodnutiach – 33 položiek). Predmetný projekt má byť realizovaný do konca roka 2021, pričom vyhodnotenie malo byť realizované v období od 1.1. do 30.6.2021 (piata fáza projektu).
Je teda jednoznačne zrejmé, že výlučne len na základe vyhodnotenia získaných dát (ich hĺbkovej analýzy) je objektívne možné splniť zásadnú podmienku o vecnej opodstatnenosti (transparentnosti) návrhu na zmenu súdnej mapy, ktorou je spoznávanie aktuálneho reálneho stavu podmienok výkonu súdnictva (materiálne, personálne, finančné) a súčasne i dosiahnutej úrovne kvality, včasnosti a kvantity výkonu súdnictva na všetkých okresných a krajských súdoch.
Bez vyhodnotenia predmetného projektu je nemožné (vylúčené) zodpovedne posúdiť otázku, či a ktoré súdy sa majú zrušovať, resp. zlučovať, ktoré majú byť všeobecnými odvolacími súdmi (ich sídla), aký má byť rozsah špecializácie a na základe akých kritérií, aká bude dostupnosť súdov, ktorá musí vylúčiť reálne možné výrazné sťaženie až popretie základného práva občana na prístup k súdu (čl. 46 ods. 1 ústavy).
Porušenie povinnosti ministerstvom spravodlivosti realizovať projekt a vykonať hĺbkovú analýzu uvedeného projektu znamená vylúčenie (prekážku)zákonného zakotvenia vecne opodstatnených štandardných medzinárodne akceptovaných podmienok pre zabezpečenie efektivity výkonu súdnictva i na Slovensku a spĺňa aj právne kritériá o svojvoľnom (protiprávnom) konaní (postup nezabezpečuje splnenie účelu a zmyslu zvyšovania efektivity súdnictva v súlade so štandardami krajín EÚ).
Vo svojom dôsledku to znamená flagrantné ignorovanie povinnosti realizácie uvedeného projektu, čo preukazuje, že návrh súdnej mapy spĺňa len politické kritéria experimentu (systém pokus – omyl na ľuďoch) ministerstva spravodlivosti.
Vytvoril sa priestor na základe politickej motivácie neakceptovať medzinárodné štandardy, ktorého dôsledky reálne môžu viesť k deformácii výkonu súdnictva (nejde o pozitívnu reformu) a tým aj k zhoršeniu súčasnej kritizovanej úrovne vymožiteľnosti práva na Slovensku, čím sa zníži i dôveryhodnosť justície občanov.
3. Špecializácia rozhodovacej činnosti na odvolacích súdoch i viacerých veľkých prvostupňových (okresných) súdov je v praxi náležite zabezpečená najmä vzhľadom na výrazne vyšší počet sudcov oproti tzv. menším súdom. Odstránenie uvádzaného nedostatku (odstránenie rozhodovania sudcov v obmedzenom rozsahu aj v inej agende) je reálne a účinne možné zabezpečiť prioritne dostatočným personálnym obsadením súdov (sudcov, VSÚ a príslušného odborného aparátu).
Ide o dlhodobo ministerstvom neriešené opodstatnené požiadavky orgánov riadenia a správy súdov, ako aj sudcovskej samosprávy na uvedených súdov, vzhľadom na rozsah nápadu, zostatky veci a stav reštančných vecí. Kritériá ministerstva na určenie počtu sudcov sú zároveň neobjektívne pre ignorovanie skutočnosti o reálnom stave rozsahu a skladbe agendy na súde, lebo výlučne zohľadňuje len nápad nových vecí.
Na uvedených súdoch bol pritom v minulosti znížený početný stav sudcov, ktorý sa neobnovil, aj keď si to vyžaduje rozsah zverenej agendy, čo vyplýva aj zo správ viacerých revíznych oddelení súdov, ktoré ako vecne správne boli akceptované i Súdnou radou SR.
Optimálnym riešením, podľa funkčného modelu aplikovaného vo vyspelých krajinách EÚ je úprava organizačnej štruktúry súdov zákonným zakotvením sudcovského oddelenia v obligatórnom zložení z troch subjektov – sudca, vyšší súdny úradník (zamestnanec súdu poverený sudcom – čl. 142 ods.2 ústavy) a odborný administratívny pracovník.
Obsahovo obdobný model je už niekoľko rokov uplatňovaný na Najvyššom súde SR a má jednoznačne pozitívne výsledky v oblastiach kvality, kvantity i včasnosti konania (bez zbytočných prieťahov).
4. Predkladateľ navrhujezrušenie 18 okresných súdov, z ktorých u štyroch súdov ponecháva pracovisko (pričlenené k tzv. centru okresného súdu).
Neuvádza sa žiadna argumentácia o tomto odlišnom postupe u uvedených štyroch okresných súdov. Vôbec nie je zrejmé, prečo aj u ostatných zrušovaných okresných súdov sa nepostupuje zhodne, t.j. zriadením pracoviska súdu v súčasnom sídle zrušovaného súdu.
Tento postup (zriadenie pracoviska) zabezpečil na tzv. zrušovaných menších súdoch (po ich zlúčení) dostatočný počet sudcov potrebných na špecializáciu rozhodovania, keďže by sa náhodne prideľovali spisy na základe spoločného (jediného) rozvrhu práce zlúčených súdov.
Neuvádza sa, či po zrušení uvedených 14 okresných súdov, sa pre ich personál (sudcovia, odborný aparát) zabezpečia náležité (nezhoršené) podmienky výkonu súdnictva na nezrušenom (tzv. centrum) súde, t.j. najmä priestorové a technické podmienky a ak nie (čo je zrejmé), aké budú finančné náklady na zabezpečenie náhradných priestorov.
Tieto skutočnosti výrazne naznačujú možnosť zámeru ministerstva o privatizáciu funkčných budov 14 zrušovaných okresných súdov, ako aj 5 okresných súdov v Bratislave (predaj štátneho majetku). Aj pri týchto okresných súdoch nie je zabezpečené stanovisko útvaru „Hodnota za peniaze“Ministerstva financií SR, ktoré je oprávnené posúdiť finančnú opodstatnenosť (neopodstatnenosť) zrušovania výraznej časti okresných súdov.
5. Návrh sa nezaoberá ani otázkou vplyvu zriadenia mestských súdov a zrušovaných okresných súdov na organizačnú štruktúru i funkčnosť výkonu verejnej moci inými orgánmi, ktoré obligatórne participujú na výkone súdnictva (napr. prokuratúra, polícia, sociálne veci a pod.).
6. Ďalším zásadným nedostatkom návrhu pre nerešpektovanie platnej právnej úpravy je skutočnosť, že návrh právneho predpisu je v priamom rozpore s právom Európskej únie.
A/Poukazujeme na doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie, v ktorej predkladateľ uvádza, že „problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve EÚ. Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné sa vyjadrovať k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.“
Takýto záver ministerstva je v priamom rozpore s právom Európskej únie a záväznou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Návrh právneho predpisu porušuje záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie, pre nerešpektovanie práva Európskej únie, t.j. Zmluva o Európskej únii (článok 2, článok 4 odsek 3, článok 19 odsek 1),Zmluva o fungovaní Európskej únie (článok 267), Charta základných práv Európskej únie (článok 47, článok 51, článok 52 odsek 3).
V tejto súvislosti a v súlade s ustálenou judikatúrou v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti platí, že hoci je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil procesné podmienky,členské štáty sú pritom v každom prípade zodpovedné za zabezpečenie dodržania práva na účinnú súdnu ochranu uvedených práv, ako je zakotvené v článku 47 Charty (napr. rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 19. novembra 2019, v spojených veciach C-585/18, C-624/18 a C-625/18, AK. proti Krajowa Rada Sądownictwa, a CP, DO proti Sąd Najwyższy, ECLI:EU:C:2019:982, ECLI:EU:C:2021:153:)
B/ Návrh právneho predpisu je v priamom rozpore aj s rezolúciou Európskej asociácie sudcov k legislatívnym zmenám na Slovensku z 2.9.2021, podľa ktorej znenia:
- písm.d) Preloženie na iný súd bez súhlasu
Podľa jasných Európskych štandardov nezávislosti súdnictva, sudca nemôže byť preložený na iný súd bez jeho súhlasu, iba ak vo výnimočných prípadoch buď disciplinárneho konania proti sudcovi, alebo v prípade zmeny štruktúry súdneho systému. V druhom uvedenom prípade je nevyhnutné, aby kritériá pre takéto preloženie a postup bol stanovený zákonom; o tom, že nie je žiaden vplyv mimo súdnictva na rozhodnutie o preložení; a tom, že dotknutí sudcovia by nemali trpieť v žiadnom prípade stratou alebo znížením odmeny alebo sociálnych benefitov. Navyše, malo by sa vyhnúť každému takémuto preloženiu, iba ak nie je žiadna alternatíva.
Navrhované znenie zákonov neuvádza kritériá a postup pre preloženie sudcu a ani garanciu, že dotknutí sudcovia nebudú trpieť stratou alebo znížením odmeny alebo sociálnych benefitov a že sa zabráni akémukoľvek riziku ohrozenia nezávislosti priamym alebo nepriamym vonkajším zásahom.
- písm.e) Nová súdna mapa „je potrebné zdôrazniť, že v prípade takých dôležitých reforiem súdneho systému sa vyžaduje intenzívne a podstatné zapojenie súdnictva. Takéto zapojenie je súčasťou Európskych štandardov. Reformy takéhoto rázu by nemali byť implementované narýchlo, ale vyžadujú rozsiahle a podrobné posúdenie. Mali by zvýšiť efektívnosť a zlepšiť prístup k spravodlivosti, a nie opačne. Nemali by byť vnímané ako prostriedky pretrhnutia korupčných väzieb, ktoré boli objavené – takéto trestné činy vnútri súdnictva by mali byť eliminované existujúcimi protikorupčnými nástrojmi.“
- EAJ ľutuje, že reformy súdneho systému na Slovensku obsahujú tieto konkrétne prvky, ktoré sú krokmi späť v procese vytvorenia podmienok na ochranu súdnictva pred neprimeraným vplyvom a záruk jeho nezávislosti. EAJ taktiež poznamenáva, že jej obavy sú vo veľkej miere zdieľané Poradnou radou európskych sudcov, ktoré preskúmala Ústavné zmeny a vydala svoje posúdenie 9. Decembra 2020 v Stanovisku CCJE-BU(2020)3. EAJ súhlasí s uvedeným Stanoviskom.
EAJ preto nalieha na slovenské autority, aby:
- prijali vhodné opatrenia v súlade s Európskymi štandardami a v záujmoch ich občanov, na obnovenie všetkých vyššie uvedených záruk nezávislosti súdnictva; a
- zapojili v plnom rozsahu zástupcov súdnictva, vrátane Združenia sudcov Slovenska, do prebiehajúcich alebo budúcich reformných projektov.
C/ Návrh zákona je v priamom rozpore i so závermi Správy Európskej komisie o právnom štáte 2021, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Slovensku, najmä s nasledovnými závermi:
V súvislosti so systémom bŕzd a protiváh je ešte potrebné zlepšiť legislatívny proces tak, že sa doň viac zaangažujú zainteresované strany a občianska spoločnosť, čo sa uvádzalo už aj v Správe o právnom štáte 2020.
Spomínané (poznámka justičné) reformy odrážajú snahu o zlepšenie justičného systému a pri ich vykonávaní je dôležité prihliadať na príslušné európske normy, aby sa zabezpečila nezávislosť súdnictva. Je to dôležité o to viac, že úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva sa medzi podnikmi síce zlepšila, ale medzi širokou verejnosťou zostáva veľmi nízka.
Najčastejšie uvádzanými dôvodmi, pre ktoré je nezávislosť súdnictva vnímaná ako nedostatočná, sú zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov, rovnako ako aj zasahovanie alebo tlak motivovaný hospodárskymi alebo inými osobitnými záujmami.
Nedávnou ústavnou reformou sa zmenil režim preloženia sudcov bez ich súhlasu. Nedávnou ústavnou reformou sa ustanovilo, že sudcovia môžu byť preložení bez svojho súhlasu v prípade zmeny sústavy súdov, ak je takéto preloženie nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva. Podľa európskych noriem je možné vo výnimočných prípadoch preložiť sudcov bez ich súhlasu za predpokladu, že sú zavedené dostatočné záruky. Tieto záruky zahŕňajú požiadavku, aby sudca nebol preložený na súd nižšieho stupňa a aby mohol využiť súdne preskúmanie. Bude dôležité, aby vykonávací predpis poskytoval dostatočné záruky so zreteľom na európske normy.
Pripravuje sa návrh reformy súdnej mapy. Návrh reformy sa stretol s kritikou zo strany viacerých zainteresovaných strán, ktoré okrem iného skonštatovali, že neboli do postupu vypracúvania návrhov dostatočne zaangažované, a vyjadrili znepokojenie nad dostupnosťou súdov. Po vznesení kritiky sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo pokračovať v konzultáciách so sudcami až do septembra 2021. Po týchto konzultáciách sa do verejnej konzultácie opäť predloží prepracovaný návrh reformy súdnej mapy. Keďže súčasťou reformy bude aj preloženie sudcov, v tejto súvislosti je nutné uviesť, že sudcovia, ktorí budú počas reformy preložení bez svojho súhlasu, by mali mať podľa európskych noriem možnosť využiť procesné záruky, aby sa zabezpečilo, že ich nezávislosť nebude ohrozená.
7. Zavádzajúcim je aj tvrdenie, že obvody sú navrhované na základe prirodzených spádových a kultúrnych regiónov a identít.
Je všeobecne známou skutočnosťou (notorietou), ktorá platí viac ako 100 rokov, že v západoslovenskom kraji je prirodzeným centrom Bratislava, ktorá je súčasne hlavným mestom Slovenskej republiky a vo východoslovenskom kraji sú to Košice a nie mesto Prešov. Mesto Trnava nie je ťažiskom bratislavsko-trnavského osídlenia a Prešov nie je fakticky (reálne) ťažiskom košicko-prešovského osídlenia, ako sa to tvrdí u predkladateľa.
Odvolacie súdy v Bratislave a v Košiciach sú v dvoch najvýznamnejších hospodárskych, kultúrnych i dopravných centrách Slovenska a majú tradíciu ešte od 19. storočia (už za existencie monarchie).
Naznačovanie, že tieto súdy čelia vysokému tlaku a korupčnému prostrediu bez uvádzania akýchkoľvek konkrétnych údajov preukazuje existenciu politicky vytvorenej konštrukcie vymyslenej (fabulovanej) skutočnosti a reálne môže znižovať dôveryhodnosť občanov k sudcom a odbornému aparátu na týchto súdoch.
Naznačenie kolektívnej viny všetkých sudcov na uvedených súdoch pre existenciu trestne stíhaných niektorých sudcov, deformuje potrebnú objektívnu informovanosť občanova je neprípustným ohováraním. Zároveň nie je taktiež faktograficky vyargumentované, že novozriadené centrá všeobecných odvolacích súdoch nepôsobia v zhodnom (rovnakom) negatívnom prostredí. V tejto súvislosti je otázne, či tvrdené negatívne prostredie nepôsobí aj na iné orgány verejnej moci (vláda, parlament, prokuratúra, polícia), prípadne i orgány územnej samosprávy.
Prehliada sa zásadná skutočnosť, že dopravná infraštruktúra v Bratislave a jej okolí ako aj v Košiciach a jej okolí je výrazne výhodnejšia (dostupnejšia) než v obvode KS Trnava a Prešov.
8. Tvrdenie, že nová súdna mapa umožní aj naozaj náhodné prideľovanie prípadov na odvolacích súdoch a veľkých prvostupňových súdoch (Bratislava, Košice) popiera pravdivú skutočnosť (reálny fakt), že aj v súčasnosti vždy sa zabezpečuje náhodné prideľovanie prípadov sudcom zákonným postupom.
9. Vecne nie je vyargumentované (neuvádzajú sa žiadne faktické údaje), že menší počet budov a postupne aj sudcov bez ujmy na právach občanov povedie postupne k úspore prostriedkov na súdnictvo.Taktiež sa neuvádza skutočnosť (prehliada sa), aké budú odhadované zvýšené výdavky občanov a podnikateľov, pre zabezpečenie ich riadnej účasti na súdnom konaní.
Efektivita vynaložených finančných prostriedkov musí totiž obligatórne vyplývať zo stanoviska útvaru Ministerstva financií SR „Hodnoty za peniaze“, ktoré predkladateľ vôbec nezabezpečil. Tvrdenie o menšom počte budov zároveň naznačuje aj reálny možný zámer o pripravovanej privatizácii funkčných justičných budov.
Zároveň zabezpečenie financií na vybudovanie stavebne rozsiahlej budovy Mestského súdu v Bratislave bez podrobnej finančnej analýzy, vypracovanej Ministerstvom financií vylučuje efektívnosť a transparentnosť pripravovanej súdnej mapy.
V tejto súvislosti sa prehliada (ignoruje) zásadná skutočnosť, že súčasné právne podmienky si vyžadujú časovo náročné a rozsiahle obdobie na zabezpečenie všetkých náležitosti potrebných pre povolenie výstavby i jeho realizáciu, čo je možno odhadovať asi na 7 rokov. Nasvedčuje tomu reálna skutočnosť, že už 8 rokov nevie rezort zabezpečiť sfunkčnenie zakúpenej budovy pre Okresný súd Bratislava I, ktorého realizácia by súčasne vytvorila náležité podmienky pre odvolací súd v Bratislave (v Justičnom paláci).
Nepochopiteľne sa prehliada aj skutočnosť, že sa realizuje, na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády aj nadstavba celkovo štyroch (4) poschodí na administratívnej budove súdov sídliacich v Košiciach, čo nespochybniteľne preukazuje lepšie priestorové podmienky v Košiciach než na Krajskom súde v Prešove.
Predložený návrh je pritom v rozpore aj so zásadou logiky, že pracovisko (nie sídlo) odvolacieho súdu bude realizovať výrazne väčší rozsah výkonu súdnictva (súdenie), t.j. Krajský súd v Košiciach viac ako Krajský súd Prešov a Krajský súd Bratislava viac ako Krajský súd Trnava.
10. Je potrebné zdôrazniť zásadnú skutočnosť, že s návrhom tejto vlády o novej súdnej mape (vláda ustanovená v marci 2020) boli pracovníci justície oboznámení až v novembri 2020, bez akejkoľvek rozsiahlej predchádzajúcej odbornej diskusie v justícii.
Tvrdenie prekladateľa o vypracovaní návrhu participovaným spôsobom na podklade odbornej diskusie prebiehajúcej od roku 2017 (pred vznikom tejto vlády) je zavádzajúce (nepravdivé).
Je potrebné poznamenať, že na základe kritickej správy CEPEJ z roku 2017 sa neformálne uvažovalo o spôsoboch riešenia nepriaznivej situácie a jeho opodstatneným vyústením (záverom) bolo schválenie projektu ministerstva spravodlivosti „Váženie prípadov“.Je preto neakceptovateľné nepokračovanie v projekte a nevykonanie hĺbkovej analýzy. Ide o porušenie právneho záväzku ministerstvom spravodlivosti, takže sa vôbec negarantuje, že naše súdnictvo bude realizovať výkon súdnictva v súlade s kritériami CEPEJ. Inak povedané vytvorenie prekážky na zabezpečenie spoľahlivých (pravdivých) údajov o podmienkach výkonu súdnictva i dosiahnutej úrovne kvality, kvantity a včasnosti rozhodovania zabezpečuje smerovanie našej justície mimo konštantných pravidiel aplikovaných vo vyspelých krajinách EÚ.
V samotnej správe predkladateľa o účasti verejnosti na tvorbe navrhovaného právneho predpisu (súdnej mapy) sa konštatuje neexistencia informovania verejnosti o tvorbe právneho predpisu (bod 2), ako aj neúčasť verejnosti na tvorbe právneho predpisu (bod 3).
Súčasne ministerstvo porušilo zmluvnú povinnosť (zmluva o spolupráci so Združením sudcov Slovenska uzavretá na základe zákonnej úpravy) obligatórne zabezpečiť participovanie združenia na príprave legislatívy justície.
Ministerstvo zvolilo jednoznačne netransparentný postup výberom okruhu verejnosti neoznámených (neznámych) osôb, ktorí aktívne spolupracovali s ministerkou na príprave návrhu.
11. V tejto súvislosti vznikajú aj ďalšie otázky, na ktoré materiál náležite neodpovedá (nie je dostatočná špecifikácia).
A/Ak majú byť odvolacie súdy v Bratislave a v Košiciach pracoviskami (pobočkami) navrhovaných sídiel (Krajský súd Trnava a Krajský súd Prešov), aj keď podľa predkladateľa budú obligatórne vykonávať značne väčší rozsah výkonu súdnictva, výrazne to preukazuje, že ide len o tzv. „premaľovanie tabúľ“ a súčasne i existenciu zámeru o vytvorenie legislatívnych podmienok na zmenu osôb vo vedení súdov, podľa predstáv súčasného ministerstva, čo má značné prvky možnej politizácie justície.
B/ Premiestnenie pracovníkov odborného aparátu (kde je väčšina žien) nezohľadňuje negatívny vplyv na rodiny s maloletými deťmi, takže v prípade ich odchodu z justície, je otázne (nie je to riešené) ako bude zabezpečená včasná a kvalitná (rovnocenná) personálna náhrada.Hrozí početný odliv vysokokvalifikovaného odborného aparátu, ktorého činnosť je neoddeliteľnou súčasťou rozhodovacej činnosti sudcu (výkonu súdnictva).
Požiadavka o nevyhnutnosti zabezpečenia vysoko kvalifikovaného odborného aparátu pre zvýšenie efektivity súdnictva jednoznačne vyplýva aj z kritickej správy CEPEJ z roku 2017.
Navrhované poskytovanie príspevku cestovných nákladov len na obdobie jedného roka je neakceptovateľné. Je neprípustné dlhodobo zaťažovať pracovníkov justície zvýšenými finančnými výdavkami pri ich podpriemernom finančnom ohodnotení, ak štát rozhodol o zmene sústavy súdnej mapy.
Vzniká opodstatnená otázka (pochybnosť) ako sa reálne zabezpečí proklamovaný zámer, že sa zabezpečia lepšie podmienky pre prácu a rozhodovanie sudcov a zamestnancov súdov.
C/ Pri riešeníe lektronizácie súdnictva v rodinných, trestných, dedičských i pozemkových veciach ťažko bude mať každý občan elektronický prístup k spisom, keďže značná časť obyvateľstva nevlastní počítač, ako ani elektronický občiansky preukaz a pritom v týchto veciach samusí pojednávať, kde sa vykonáva dokazovanie v civilnom, trestnom aj obchodnom konaní.
Tvrdenie o postupnej elektronizácii súdnej agendy a zriedkavosti súdnych pojednávaní je nepodloženým všeobecným tvrdením. Prehliada sa napr. že vo veciach Cpr, C je len málokedy možné skončiť vec platobným rozkazom a rozhodnúť bez pojednávania, pričom v poručenskej agende je pojednávanie nevyhnutné na riadne zistenie skutočného stavu vecí. V tejto agende je neopodstatnené tvrdenie, ako to vyplýva zo súdnych spisov, že sa človek dostane na súd jedenkrát za život.
D/ Pri uvažovanej špecializácii sudcov na rodinnú agendu nie je odôvodnené ako budú rozdelené aj ďalšie agendy, napr. Pú (nedobrovoľná hospitalizácia), PPOm (24-hodinové neodkladné opatrenie), Ps (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, kde je možné vycestovať za účelom výsluchu), čo neprichádza do úvahy pri iných typoch P agendy.
E/ Žiadnym spôsobom nie je riešená otázka archívov ako súčasti súdneho konania, agenda probácie a mediácie, kde ide o zabezpečenie výkonu rozhodnutí v trestných veciach a v civilných sporoch pri neodkladných opatreniach.
F/ Dokument žiadnym spôsobom nerieši počet zamestnancov a sudcov, ktorí budú v jednotlivých agendách v príslušnom obvode zaradení. Zmena zamestnancov výrazne negatívne ovplyvní riadny chod súdnych oddelení a môže vytvoriť priestor na exodus zamestnancov.
G/ Označovaná tzv. očista justície (boj proti korupcii) na základe novej súdny mapy je v rozpore s medzinárodným štandardom, že korupcia v rámci súdnictva sa musí eliminovať (riešiť) len existujúcimi protikorupčnými nástrojmi.
Pri prechode sudcov z Krajského súdu v Košiciach na Krajský súd v Prešove (východoslovenský región) a z Krajského súdu v Bratislave na Krajský súd v Trnave (západoslovenský región) nemôže platiť ani téza o prerušení väzieb, keďže o odvolaniach bude rozhodovať ten istý okruh sudcov a to dokonca vo väčšom obvode.
H/ Na uvádzaných okresných súdoch sídliacich v Košiciach a v Bratislave, ktoré majú byť zlúčené do Mestského súdu Bratislava a Mestského súdu Košice vychádza predkladateľ zo zavádzajúcej (neobjektívnej informácie), že nie jev súčasnosti zabezpečená náležitá špecializácia sudcov podľa jednotlivých súdnych oddelení.
Na týchto súdoch v hlavných agendách je špecializácia a zároveň sa reálne a náležite umožňuje zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí, lebo sú vytvorené vhodné podmienky pre zjednocovanie rozhodovacej činnosti kvalifikovanou činnosťou jednotlivých odborných úsekov sudcov (grémií), takže z dlhodobého hľadiska sa umožní zrýchlenie súdnych konaní, alelenpri súčasne náležitom personálnom obsadení (doplnení) súdov (o potrebný počet sudcov, VSÚ a odborného administratívneho aparátu).
CH/Je všeobecne známou skutočnosťou (notorieta), že dôchodcovia tvoria najzraniteľnejšiu sociálnu skupinu občanov (viac ako milión občanov), najmä pre nižšiu úroveň majetkových, sociálnych a osobných pomerov (často telesne hendikepovaní).
Zriadenie 3 správnych súdov, ktoré budú rozhodovať i vo veciach sociálneho zabezpečenia, namiesto súčasných správnych kolégií na 8 krajských súdoch nielen reálne výrazne sťaží pre dôchodcov poskytovanie súdnej ochrany ich práv preskúmavaním rozhodnutia orgánov verejnej správy (základné právo podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 2 Listiny), ale môže aj vo viacerých prípadoch zabrániť, aby si uplatnili uvedené právo na súde (výdavky na cestovanie tvoria spravidla podstatnú časť rodinného rozpočtu).
Návrh zákona neobsahuje žiadnu informáciu, že ministerstvo zohľadňuje uvedenú skutočnosť, ktorá je jednoznačne hodná osobitného zreteľa.
Z á v e r
Nesplnenie povinnosti (záväzku) ministerstva spravodlivosti realizovať a vykonať vyhodnotenie projektu „Váženie prípadov“, v rámci ktorého v súlade so všeobecne rešpektovanými kritériami CEPEJ sa zisťovali reálne podmienky výkonu súdnictva, kvantita, kvalita i včasnosť rozhodnutí, čo je neakceptovateľným ignorovaním opodstatnených záverov Európskej komisie (CEPEJ) o potrebe zvýšenia efektivity súdnictva vo viacerých oblastiach, znamená výlučne presadzovanie len politického (neodborného) zámeru, ktorý vytvára účinnú prekážku, aby justícia na Slovensku zabezpečila potrebné zvýšenie úrovne vymožiteľnosti práva, podľa zhodných kritérií, ktoré sú konštantne rešpektované v krajinách EÚ (medzinárodný štandard).
Vzhľadom na nerešpektovanie mnohých kritérií CEPEJ (medzinárodných štandardov) o zabezpečení podmienok efektívnosti súdnictva, porušovanie ústavného záväzku Slovenskej republiky rešpektovať v primeranej miere odporúčania tzv. Benátskej komisie (čl. 1 ods. 2 ústavy), porušenie práva Európskej únie a záväznej judikatúry Súdneho dvora EÚ, obchádzanie záverov Európskej asociácie sudcov z roku 2021, ako aj kritickej časti správy Európskej komisie z roku 2021 (k otázke reformy justície) je potrebné jednoznačne konštatovať, že vyššie uvedené nedostatky nie je možné odstrániť úpravou predloženého textu.
Jediným správnym riešením je preto predmetný návrh zákona ako celok stiahnuť z pripomienkového konania a vypracovať nový legislatívny návrh.
Nový návrh musí vychádzať z vyššie uvedených dokumentov, bezpodmienečne z analýzy a záverov projektu „Váženie prípadov“ (nevyhnutná podmienka – conditio sine qua non) a súčasného zabezpečenia, že na príprave budú participovať všetky dotknuté subjekty – zástupcovia sudcov reprezentujúci územné obvody všetkých krajských súdov, prokuratúry, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odborov, územnej samosprávy a pod. (čo je obligatórnym medzinárodným štandardom).
Zároveň, vzhľadom na odhadované náklady spojené so zmenou súdnej mapy, jej efektivita bezpodmienečne musí byť posúdená aj útvarom „Hodnota za peniaze“ Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ide o obligatórne posúdenie opodstatnenosti finančných nákladov štátu i reálny odhad zvýšených nákladov účastníkov súdnych konaní.
Len pri dodržaní navrhovaného postupu bude reálne možné zabezpečiť potrebné zvýšenie úrovne ústavou garantovaného základného práva občana na prístup k súdu (čl. 46 ods.1 ústavy, čl. 6 ods.1 Dohovoru). Inak povedané odlišný postup, ktorý je zvolený (politicky dôrazne presadzovaný) ministerstvom spravodlivosti, reálne vytvorí podmienky, ktoré výrazne sťažia aj prípadne zabránia mnohým občanom v realizácii uvedenéhozákladného práva občana na včasné a spravodlivé súdne konanie a rozhodovanie.
Nie je teda vylúčené, ale je takmer isté, že navrhovaná reorganizácia neprinesie proklamovanú primeranú dostupnosť, včasnejšie konanie, kvalitu rozhodnutí, transparentnosť a efektívnosť a ani úsporu prostriedkov na súdnictvo, čo znamená nesplnenie cieľa predloženého návrhu súdnej mapy Slovenskej republiky.
V Košiciach dňa 18.10.2021
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.