Ústavný súd rozhodol o vyhláškach

JUDr. Pe­ter Raj­ňák, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du No­vé Zá­mky

                                              Ústav­ný súd roz­ho­dol o vy­hláš­kach

Z roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du o návr­hu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky na za­ča­tie ko­na­nia o sú­la­de práv­nych pred­pi­sov s ús­ta­vou ci­tu­jem:

„Z ci­to­va­ných us­ta­no­ve­ní ús­ta­vy jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že zá­kon ne­mô­že spl­no­moc­niť or­gán vý­kon­nej mo­ci na vy­da­nie pred­pi­su niž­šej práv­nej si­ly, kto­rý by ur­čo­val me­dze zá­klad­ných práv a slo­bôd. Ústa­va zve­ru­je prá­vo ur­čiť me­dze zá­klad­ných práv a slo­bôd (z dô­vo­du za­cho­va­nia po­va­hy ús­tav­nos­ti tých­to práv a slo­bôd) len zá­ko­no­dar­né­mu zbo­ru. Ústav­ný súd kon­šta­tu­je, že spl­no­moc­ne­nie v zá­ko­ne pre vy­da­nie všeo­bec­ne zá­väz­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su, kto­rým by bo­li up­ra­ve­né ďal­šie pod­mien­ky do­tý­ka­jú­ce sa me­dzí ús­ta­vou za­ru­če­ných práv, nie je ús­ta­vou do­vo­le­né. Pre­to všeo­bec­ne zá­väz­ný práv­ny pred­pis vy­da­ný na zá­kla­de ta­ké­ho­to spl­no­moc­ňo­va­cie­ho us­ta­no­ve­nia zá­ko­na by ne­bol vy­da­ný v sú­la­de s ús­ta­vou. Prá­vo­moc štát­nych or­gá­nov vy­dá­vať všeo­bec­ne zá­väz­né práv­ne pred­pi­sy niž­šej práv­nej si­ly než je zá­kon vy­me­dzu­je pria­mo ús­ta­va, keď umož­ňu­je ich vy­da­nie len na vy­ko­na­nie us­ta­no­ve­ní zá­ko­na a v je­ho me­dziach, ale nie na vy­ko­na­nie us­ta­no­ve­ní ús­ta­vy.“

Ne­teš­te sa, ani ne­ľa­kaj­te (kto­rí ako), ne­jed­ná sa o roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky o návr­hu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Ma­ro­ša Ži­lin­ku, kto­rý po­dal dňa 23.03.2021 na Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky, te­da o návrh na za­ča­tie ko­na­nia o sú­la­de uz­ne­se­nia vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 160 zo 17.03.2021, zve­rej­ne­né­ho pod č. 104/2021 Z.z., s Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, o kto­rom Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky dod­nes – bo­hu­žiaľ, ale­bo chva­la­bo­hu (nech si či­ta­teľ vy­be­rie) ne­roz­ho­dol, ale o návrh ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra zo dňa 25. feb­ruára 1994 na za­ča­tie ko­na­nia o sú­la­de práv­nych pred­pi­sov, v kto­rom žia­da, aby ús­tav­ný súd for­mou ná­le­zu zis­til ne­sú­lad vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 221/1993 Z.z. o roz­sa­hu a pod­mien­kach úh­rad pois­ťov­ne za pos­kyt­nu­tú zdra­vot­níc­ku sta­ros­tli­vosť zmluv­ným zdra­vot­níc­kym za­ria­de­niam, o kto­rom Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky roz­ho­dol v plé­ne (pred­se­da JUDr. Mi­lan Čič) ná­le­zom PL ÚS 8/94 zo dňa  6. ok­tób­ra 1994.

            Úrad ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­dáv­no vy­dal dve vy­hláš­ky (č.258 a 259), kto­rý­mi vý­raz­ným spô­so­bom za­sa­hu­je do Ústa­vou chrá­ne­ných práv ob­ča­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Časť ob­ča­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky tie­to vy­hláš­ky na­vy­še vní­ma ako seg­re­gač­né – bez riad­ne­ho od­ôvod­ne­nia roz­de­ľu­jú ob­ča­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky na oč­ko­va­ných a neoč­ko­va­ných. Je mož­né, že šéf toh­to úra­du ne­poz­ná roz­hod­nu­tie kto­ré ci­tu­jem. Ne­ve­rím však, že by ho ne­poz­na­la mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky resp. pred­se­da súd­nej ra­dy, kto­rí sa veľ­mi ra­di vy­jad­ru­jú k spo­lo­čen­ským prob­lé­mom tý­ka­jú­cich sa dneš­ných dní. Ne­ro­zu­miem to­mu, pre­čo zá­ko­no­dar­com ich dra­ho pla­te­ní asis­ten­ti neu­ro­bi­li re­šerš roz­hod­nu­tí Ústav­né­ho sú­du v po­dob­ných ve­ciach. A mož­no­že aj uro­bi­li, ale na­ši po­li­ti­ci, kto­rí ob­ča­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky poz­ba­vi­li reál­nej mož­nos­ti na súd­nu ochra­nu pred svoj­vô­ľou zá­ko­no­dar­nej a vý­kon­nej mo­ci v pan­de­mic­kej do­be rad­šej na roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du nep­ri­hlia­da­jú.

Ke­by pri­hlia­da­li, ne­moh­li by schvá­liť zá­kon (na­priek ve­tu pre­zi­den­tky SR), pod­ľa kto­ré­ho je mož­né od­vo­lať ve­dú­ce­ho štát­ne­ho za­mes­tnan­ca aj bez uda­nia dô­vo­du. Aj v ta­kom­to prí­pa­de už Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky roz­ho­do­val – v Ná­le­ze Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sp. zn. I. ÚS 540/2012 z 24. ap­rí­la 2013 je uve­de­né že „ roz­hod­nu­tie mi­nis­tra dop­ra­vy o od­vo­la­ní sťa­žo­va­te­ľa z fun­kcie zá­stup­cu ria­di­te­ľa od­bo­ru Že­lez­nič­nej po­lí­cie Bra­tis­la­va pred­sta­vu­je auto­ri­ta­tív­ne roz­hod­nu­tie, kto­ré vy­dá­va ako or­gán s mo­cen­skou auto­ri­tou v ob­las­ti ve­rej­nej sprá­vy, pri­čom ta­ké­to roz­hod­nu­tie ne­mô­že byť od­ôvod­ne­né len všeo­bec­ným pou­ka­zom na „dô­le­ži­tý zá­ujem štá­tu“ bez to­ho, aby bol dô­le­ži­tý zá­ujem štá­tu kon­kre­ti­zo­va­ný, ako to bo­lo v prí­pa­de sťa­žo­va­te­ľa. V opač­nom prí­pa­de mož­no roz­hod­nu­tie mi­nis­tra dop­ra­vy o od­vo­la­ní sťa­žo­va­te­ľa z fun­kcie zá­stup­cu ria­di­te­ľa od­bo­ru Že­lez­nič­nej po­lí­cie Bra­tis­la­va po­va­žo­vať za pre­jav je­ho svoj­vô­le, kto­rá je v pod­mien­kach ma­te­riál­ne­ho práv­ne­ho štá­tu z ús­tav­né­ho hľa­dis­ka neak­cep­to­va­teľ­ná a neudr­ža­teľ­ná“.

          Ne­dáv­no som čí­tal je­den z vý­ro­kov zná­me­ho rím­ske­ho práv­ni­ka a reč­ní­ka Ci­ce­ra, kto­rý po­ve­dal, že v po­li­ti­ke sú naj­viac ne­bez­peč­ní am­bi­cióz­ni hlu­pá­ci....

        PS. Ak niek­to pôj­de­te oko­lo síd­la Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky veľ­mi ti­chuč­ko za­klop­te na je­ho brá­nu. Mož­no sa sud­co­via zo­bu­dia a ko­neč­ne roz­hod­nú o návr­hoch kto­ré sú kľú­čo­vé pre ďal­šie sme­ro­va­nie na­šej spo­loč­nos­ti. Buď roz­hod­nú ale­bo sa roz­hod­núť bo­ja. Ak sa bo­ja, ma­li by od­ísť. Sud­ca, kto­rí sa roz­ho­do­vať bo­jí, ne­má, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, v ta­lá­ri čo hľa­dať.

           

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia