Mgr. Viktória Hellenbart, advokátka
Etika obhajoby 3. časť
Riadny výkon advokátskeho povolania kladie na advokáta obrovské nároky. Každý po prečítaní tejto vety v prvom rade pomyslí na odbornosť.
Odbornosť je samozrejme dôležitá, ale najväčšie nároky súvisia práve s jej etickou stránkou.
Bez etického rozmeru výkonu profesie zostáva odbornosť len znalosťou predpisov, nie však výkonom advokácie a zvlášť obhajoby v trestnom procese.
§ 18 odsek 3 zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii k tomu uvádza „Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“
Jedným z predpisov komory, na ktoré odkazuje zákon o advokácii je Advokátsky poriadok, ktorý v § 2 odsek 2 uvádza „ Advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu.“
§ 3 Advokátskeho poriadku znie „Vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej dôvere.“
§ 4 odsek 1), 3)Advokátskeho poriadku znie :
Advokáti, ktorí vykonávajú advokáciu spoločne (§ 12 ods. 1 písm. b) až e) zákona), komanditisti komanditných spoločností a prokuristi nesmú zastupovať klientov, ktorých záujmy sú v rozpore, alebo ak hrozí, že počas poskytovania právnych služieb budú v rozpore.
(3) Advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak on alebo osoba blízka v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej rozhodoval, pripravoval podklady na rozhodovanie, alebo v rámci plnenia pracovných povinností konal vo veci najmä ako sudca, prísediaci, rozhodca rozhodcovského súdu, prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník alebo iný štátny zamestnanec.“
§ 5 odsek 1), 4), 5) Advokátskeho poriadku znie:
„ 1) Pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom na iných advokátov.
(5) Advokát je povinný zdržať sa konania, ktoré by ho mohlo priviesť do finančnej alebo inej závislosti od klienta.“
To sú citáty len časti etických povinností, v ktorých sú osobitne zdôraznené kľúčové princípy vo vzťahu medzi klientom a advokátom, a to je nezávislosť a mlčanlivosť advokáta, lojalita voči záujmom klienta (ale nie servilita).
Súčasne je nutné poznamenať, že v slovenských podmienkach sa jedná o princípy zo strany advokátov pochopené najmenej.
Vzťah medzi klientom a advokátom je založený na vzájomnej dôvere, citovali sme vyššie § 3 Advokátskeho poriadku.
Dôvernosť tohto vzťahu garantuje zákon o advokácii zakotvením princípu mlčanlivosti advokáta v § 23 zákona o advokácii, kde je v odseku 1) vymedzený takto:„Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný právny predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak.“
Táto povinnosť advokáta vyviera z článku 6 Dohovoru, keďže garanciou práva na spravodlivý súdny proces je zabezpečenie prístupu k právnej službe poskytnutej nezávislým advokátom, a tiež právo na obhajobu prostredníctvom obhajcu, ktorý je voči klientovi viazaný povinnosťou mlčanlivosti.
Na túto povinnosť advokáta nadväzujú viaceré ustanovenia Trestného poriadku, napríklad § 89a) odsek 2): „ Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.“
§ 129 odsek 2): „ Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť.“
§ 267 písmeno d) „Do prísahy nemožno vziať svedka, ktorý je zaviazaný mlčanlivosťou spojenou s výkonom jeho povolania, ak ten, kto ho zaviazal mlčanlivosťou, ho mlčanlivosti nezbaví.“
Úroveň nárokov kladených na etický rozmer advokáta úmerne stúpa s osobou jeho klienta. Pokiaľ je klient osobou, ktorej sú zverené otázky štátneho významu, otázky štátneho tajomstva a iných celospoločenských a verejných záujmov, mala by byť osoba zástupcu pri jeho výbere podrobená obzvlášť prísnej kontrole najmä z hľadiska etického štandardu. Ale s ohľadom na to, že každý advokát je nositeľom advokátskych tajomstiev rôznych klientov, nie je bez významu, kto sú spoločne zastupovaní klienti napríklad spoločne s vysokým ústavným činiteľom.
Pripomeňme si „Advokát nesmie použitím informácie, ktorú v súvislosti s poskytovaním právnych služieb získal o klientovi alebo od klienta, spôsobiť klientovi ujmu, alebo sebe alebo tretej osobe zabezpečiť prospech na ujmu klienta.“
Etický štandard pri tomto zastupovaní je dôležitým faktorom aj z dôvodu, že platby za právne služby sú nakladaním s verejnými zdrojmi a podliehajú prísnejšej kontrole, a verejnosť má právo vedieť, ak použijem najmodernejšiu slovenskú právnu terminológiu, kto je konečným užívateľom výhod v advokátskej kancelárii, ktorá platby prijíma.
Povinnosť dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu by sa v prípade zastupovania vysokých ústavných činiteľov mala posudzovať násobne prísnejšie.
Dôvernosť vzťahu klienta a advokáta, ak je klientom ústavný činiteľ, otvára tému oboznamovania sa advokáta s informáciami, ku ktorým sa dostáva len hlava štátu z titulu svojho postavenia, a ktoré sú verejnosti neprístupné. A môžu byť neprístupné aj iným štátnym orgánom.
V tíme poradcov prezidentky Slovenskej republiky pôsobili a pôsobia advokáti. Advokát môže popri výkone advokátskej činnosti podľa § 3 odsek 1 písmeno i) zákona o advokácii vykonávať činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosť, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania. Výkon poradcu prezidenta, pokiaľ zákon výslovne pripúšťa popri výkone povolania advokáta výkon činnosti člena poradného orgánu vlády, nemožno hodnotiť ako činnosť v rozpore s etickými princípmi advokátskeho povolania.Je to pre advokáta česť.
Hlava štátu SR zvolila za svojich poradcov advokátov. Jeden z nich, v súčasnosti už v tíme poradcov nefiguruje, pôsobí ako štatutár organizačnej zložky zahraničného združenia DENTONS EUROPE CS LLP( https://orsr.sk/vypis.asp?ID=144012&SID=2&P=0),ktorá o sebe uvádza, že nemá jedno sídlo, ani dominantnú národnú kultúru. Je polycentrická. Kancelárie má vo viac ako 200 miestach naprieč 80 krajín. „We are thelargestlawfirm in theworld.“ „ Sme najväčšou advokátskou kanceláriou sveta“ s viac ako 20000 spolupracovníkmi po svete, uvádza o sebe na webovej stránke (https://www.dentons.com/en/about-dentons).
Jeho najvyššie predstavenstvo tvorí zo 44 osôb až 11 advokátov z Čínskej ľudovej republiky, možno aj preto ju niektorí nepresne považujú za čínsku advokátsku firmu.
Ďalším poradcom prezidentky je advokát a zakladajúci partner kancelárieTaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o
Samotný fakt, že v dôvernom vzťahu s hlavou štátu, ktorá reprezentuje suverenitu Slovenskej republiky, je advokát v pozícii poradcu, by mal pri dodržaní vysokých etických štandardov viesť k povinnosti mlčanlivosti o informáciách, ktoré mu boli zo strany hlavy štátu sprístupnené, minimálne v rozsahu mlčanlivosti, ktorá zaväzuje advokáta pri výkone jeho povolania. A tá je vymedzená veľmi široko.
To, že poradca prezidenta narába a narábal s otázkami dôležitého štátneho záujmu, vážnymi vnútropolitickými témami, dokazuje podanie prezidentského paláca na ústavný súd vo veci referenda https://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-podani#!EntriesSearchResultView.
Z pohľadu zastupovania prezidenta republiky pri podaní návrhu na Ústavný súd SR podľa článku 125b Ústavy SR, vykonáva poradca činnosť, ktorá býva náplňou práce advokáta.
Advokát, ktorý je poradcom, býva vnímaný a hodnotený verejnosťou aj podľa informácií, ktoré preniknú na verejnosť ohľadne jeho advokátskej praxe.
Rozpačité pocity vyvoláva situácia, keď sa hlava štátu vo verejnom priestore vyjadruje k trestnému stíhaniu osoby, ktorú obhajuje jej poradca. Z pohľadu obhajovaného klienta, ale aj verejnosti, sa natíska otázka, či advokát vie a bude vedieť zachovať potrebnú nezávislosť a uprednostniť záujmy obhajovaného klienta pred vlastnými záujmami (reputáciou ako poradcu prezidentky) a predstavami prezidenta o ukončení kauzy, ktoré prezentoval v mediálnom priestore.
V takejto situácii ukončenie veci priznaním sa páchateľa, spoluprácou s OČTK, a usvedčovaním iných zo spáchania trestnej činnosti, vyvoláva pochybnosti, či výsledok predstavoval vôľu klienta, alebo sa presadili osobné záujmy advokáta a iného jeho klienta. Možno povedať, že vyhodnoteniu rizík vyplývajúcich z konfliktu záujmov klientov a advokáta (a jeho mimo-advokátskych aktivít) nebola venovaná dostatočná pozornosť.
Závažnou otázkou je dodržiavanie vysokého etického štandardu v prípade advokátskych kancelárií, právnických osôb, v ktorých pôsobí viacero advokátov konateľov, a spolupracujúcich advokátov, ktorí sú nositeľmi advokátskeho tajomstva. Zmluvu s klientom uzatvára právnická osoba v mene ktorej, a na účet ktorej, advokáti poskytujú právne služby. Zodpovedá teda za dodržanie povinnosti nezávislosti a vyhýbanie sa konfliktu záujmov, viď vyššie citovaný § 5 odsek 4 Advokátskeho poriadku.
V prípade malej kancelárie je nastavenie systému oveľa jednoduchšie, keďže do neho vstupuje najmä advokát a minimum jeho zamestnancov zaviazaných povinnosťou mlčanlivosti. Čím väčší „kolektív“, tým prísnejšie musia byť posudzované systémy a mechanizmy vybudované na ochranu advokátskeho tajomstva klientov kancelárie.
§ 23 odsek 7 zákona o advokácii uvádza, že „ Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj počas pozastavenia výkonu advokácie, aj po vyčiarknutí advokáta zo zoznamu advokátov.“
Otázniky nad nastavením systému mlčanlivosti, vyhýbania sa konfliktu záujmov a lojality voči klientovi, vyvolali široko medializované výroky advokáta a neskôr bývalého advokáta o klientovi organizačnej zložky zahraničného združenia DENTONS EUROPE CS LLP, ku ktorým dochádzalo aj v čase, keď štatutár a aj vedúci tejto zložky pracoval ako poradca hlavy štátu.
Bývalý politik a poslanec národnej rady sa rozhodol venovať advokátskej praxi a prejavil záujem o spoluprácu s touto organizačnou zložkou.
Organizačná zložka zahraničnej advokátskej kancelárieuž niekoľko rokov predtým poskytovala právne služby obchodným spoločnostiam, ktoré boli terčom záujmu tohto politika. V rokoch 2012 až 2016 obe strany, politik, aj obchodná spoločnosť, podali na seba viacero žalôb.Rozhovor publikovaný 16.11.2014 v týždenníku Týždeň, v ktorom odznela otázka redaktora na politika „Nie je dôvodom nižších preferencií Novy aj fakt, že sa sústreďujete len na kauzy a vojnu s Pentou?“, najlepšie vystihuje, ako verejnosť vnímala tento vzťah.
Rovnako je možné predpokladať (hoci to pre posúdenie etického konfliktu záujmov nie je relevantné), že pre advokátsku kanceláriu sa jednalo o klienta, ktorého platby za advokátske služby mohli predstavovať významný zdroj príjmov zahraničnej advokátskej kancelárie.
Politik, ktorý sa uchádzal o prijatie do tímu advokátov organizačnej zložky zahraničnej kancelárie, sa na adresu jej významného klienta verejne vyjadroval k otázke trestného stíhania, v ktorom bol podozrivý štatutár obchodnej spoločnosti takto „ Pre mňa výsledok nie je zastavenie trestného stíhania, pre mňa výsledok je právoplatné odsudzujúce rozsudky, že pôjde niekto sedieť“ ( na tlačovej konferencii opozičných poslancov dňa 12.5.2015 po skončení zasadania Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť). K tejto kauze bol iniciátorom, aj s inými poslancami, zvolania mimoriadnej schôdze NRSR. Na tejto schôdzi dňa 15.6.2015 uviedol „ Kritici pomerov na Slovensku sú zastrašovaní štátnou politikou a finančnými skupinami, zvlášť Pentou.“
Zosumarizovaním aktivít politika mohla široká verejnosť celkom opodstatnene dospieť k záveru, že kritika a snaha o kriminalizáciu tejto spoločnosti sú témou, z ktorej politik roky získavalsvoj najväčší politický kapitál.
Vstup takéhoto partnera do organizačnej zložky zahraničnej advokátskej kancelárie, ktorá poskytuje právne služby klientovi, ktorý bol dlhé roky terčom jeho útokov, ktoré neboli len v rovine verbálnej, ale strany na seba podali niekoľko trestných oznámení a žalôb,zakladá konflikt záujmov na strane advokátskej kancelárie.
Porušenie etických pravidiel výkonu povolania advokáta, teda aj konflikt záujmov, nemožno anulovať písomným súhlasom klienta, alebo jeho prehlásením, že mu konflikt záujmov nevadí, alebo ho mieni akceptovať. Advokát sa nemôže zbaviť disciplinárnej zodpovednosti za neetický výkon povolania udelením súhlasu zo strany klienta na takéto konanie.
Postup advokátov je posudzovaný aj z pohľadu vnímania ich konania zo strany verejnosti.
Vzniknutú situáciu, žiadosť o spoluprácu zo strany takéhoto advokáta, môže advokátske združenie (alebo obchodná spoločnosť) v súlade s etikou advokátov riešiť len dvoma spôsobmi. Súčasne so vstupom nového člena, ktorý je nositeľom konfliktu záujmov ukončiť spoluprácu s klientom. Ak chce kancelária ďalej zastupovať klienta nemôže takéhoto člena prijať do radov advokátov advokátskej kancelárie (alebo obchodnej spoločnosti).
V priebehu rokov 2016 až 2021, došlo k viacerým verejným vyjadreniam spolupracujúceho advokáta a neskôr partnera advokátskej kancelárie, ktoré narušovali dôvernosť komunikácie medzi advokátskou kanceláriou a jej klientom. Napríklad dňa 20.10.2019 v TV Markíza v relácii „Na telo“ partner zahraničnej kancelárie a advokát poškodeného v široko medializovanej kauze vraždy novinára uviedol „ Môj názor je, že zvuková nahrávka Gorily je použiteľná ako dôkaz v trestnom konaní.“
Verejnosť v čase, kedy k vyhláseniu došlo to možno nevedela, ale táto nahrávka získaná v súvislosti s trestnou vecou jedného klienta advokátskej kancelárie (poškodených v trestnom konaní) súvisela so záujmami iného klienta tejto advokátskej kancelárie. K poškodeniu záujmov klienta mohlo dôjsť o to viac, ak bola advokátska kancelária poverená vyhotoviť právnu analýzu použiteľnosti tejto nahrávky (táto skutočnosť bola verejnosti mierne zahmlene oznámená na FB statuse bývalého partnera kancelárie po ukončení spolupráce s ňou dňa 5.9.2021).
Vyššie uvedené ilustruje, že v práci advokáta môže dochádzať aj ku konfliktom záujmov medzi jeho vlastnými klientami. Etickou povinnosťou advokáta je týmto konfliktom záujmov dôsledne predchádzať a pri ich hrozbe okamžite urobiť opatrenia, ktoré ich pokračovaniu zamedzia ( ukončením zastupovania jedného z klientov).Obhajobou (zastupovaním) jedného klienta nemôže advokát pracovať na usvedčovaní svojho druhého klienta !
Je absolútnou samozrejmosťou, že advokát sa nesmie vo verejných vystúpeniach vyjadrovať o veciach, na ktoré sa vzťahuje mlčanlivosť advokáta. Ak by na takéto konanie mal daný súhlas klienta a bol zbavený mlčanlivosti je na plnej a výlučnej zodpovednosti advokáta, aby napriek tomu mlčanlivosť zachovával, ak by mohol ohroziť záujem svojho klienta (akýkoľvek).
Počas zastupovania klienta sa partner advokátskej kancelárie v rozhovore pre médiá na otázku redaktora, aké prípady by nezastupoval, aké ponuky odmietol,vyjadril o svojom klientovi takto „ Boli to veľmi lukratívne prípady, .., aj od spoločností, ktoré sú veľmi vplyvné..Proste, ja mám nejakú hranicu.“ Na doplňujúcu otázku redaktora, či sa jedná aj o finančné skupiny, konkrétne Pentu, partner kancelárie uviedol „Aj. A proste ďalej nepôjdem. Proste vybavená vec.“ ( rozhovor pre Aktuality 30.12.2020 v relácii „Na rovinu“).
Ak advokát vo viacerých verejných vystúpeniach, najmä v súvislosti s jeho kandidatúrou na významnú štátnu funkciu (osobný záujem advokáta na jeho kariére), zapiera skutočnosť, že zastupuje svojho klienta a to v kontexte, ktorý naznačuje, že zastupovanie klienta by advokáta v očiach verejnosti nejakým spôsobom znevážilo, uprednostňuje vlastné záujmy pred záujmami klienta, čo je v rozpore s § 5 odsek 1 Advokátskeho poriadku.
V záujme etického výkonu advokátskeho povolania zo strany kolegov advokátov je potrebné zdôrazniť, že každý klient advokátskej obchodnej spoločnosti, je klientom každého z jej členov vo vzťahu k povinnosti dodržiavať etický kódex, najmä povinnosť mlčanlivosti a predchádzanie konfliktu záujmov, medzi advokátom a klientom, jeho klientami navzájom a medzi jednotlivými partnermi, spoločníkmi, konateľmi a zamestnancami advokátskej kancelárie a klientami. Každý výstup, ktorý je právnou službou je krytý advokátskym tajomstvom bez ohľadu na to, ktorý z členov tímu na ňom pracoval.
Povinnosť dodržiavať etický štandard pod hrozbou disciplinárneho previnenia majú všetky osoby zodpovedné za konanie v mene a na účet spoločnosti, o to viac, ak závažným spôsobom zasiahnu do práv klienta, alebo závažným spôsobom znížia dôstojnosť advokátskeho stavu na verejnosti.
Záverom je potrebné zdôrazniť, že povinnosť mlčanlivosti trvá aj po vyčiarnutí advokáta zo zoznamu advokátov. Zverejnenie informácie týkajúcej sa dôverného materiálu vypracovaného advokátskou kanceláriou po ukončení advokátskej činnosti na FB statuse bývalého advokáta, je porušením povinnosti mlčanlivosti a výrazným spôsobom znižuje aj dôveryhodnosť kancelárie, ktorá takýmto spôsobom umožňuje porušovanie mlčanlivosti voči svojim klientom a umožňuje únik dôverných informácií klientov na verejnosť.
Ak osoba zodpovedná za vedenie kancelárie, ktorá to umožnila, je poradcom klienta, ktorému sú zverené dôležité otázky štátneho významu, oprávnene to vyvoláva väčšie znepokojenie verejnosti.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.