Historické rehabilitácie osôb, ktoré boli odsúdené v USA pred 55. rokmi za vraždu Malcolma X

 

Bar­bo­ra F.

USA: K ne­dáv­nym, his­to­ric­kým re­ha­bi­li­tá­ciám Kha­li­la Is­la­ma a Mu­ham­ma­da Azi­za, kto­rí bo­li pred viac ako 55. rok­mi od­sú­de­ní za vraž­du Mal­col­ma X

            Pred dvo­mi me­siac­mi mé­diá po ce­lom sve­te in­for­mo­va­li, že Kha­lil Is­lam a Mu­ham­mad Aziz, kto­rí bo­li od­sú­de­ní za vraž­du Mal­col­ma X v ro­ku 1965, bo­li dňa 18. 11. 2021 re­ha­bi­li­to­va­ní. V USA ide o his­to­ric­ké, dl­hoo­ča­ká­va­né re­ha­bi­li­tá­cie, kto­ré si roz­hod­ne za­slu­hu­jú po­zor­nosť, a pre­to sa im bu­dem ve­no­vať v tom­to člán­ku. Od­sú­de­nie Is­la­ma a Azi­za bo­lo pos­ta­ve­né vý­hrad­ne na proti­re­či­vých vý­po­ve­diach oči­tých sved­kov, kto­ré bo­li uro­be­né za po­chyb­ných okol­nos­tí: šty­ria tvr­di­li, že na mies­te či­nu vi­de­li Is­la­ma a šies­ti po­ve­da­li, že tam vi­de­li Azi­za. Is­lam a Aziz ma­li ali­bi a tvr­di­li, že sa ne­poz­na­li so strel­com, kto­rý bol za­dr­ža­ný na mies­te či­nu - Ha­li­mom, kto­rý od za­čiat­ku tvr­dil, že Is­lam a Aziz, kto­rých ne­poz­nal, sú ne­vin­ní. Azi­za a Is­la­ma pri­tom s vraž­dou nes­pá­jal žiad­ny fy­zic­ký dô­kaz a sú­čas­ne neexis­to­val žiad­ny dô­kaz o tom, že sa poz­na­li s Ha­li­mom. V tom­to prí­pa­de sa tiež uká­za­lo, že po­lí­cia a FBI za­ta­jo­va­li dô­le­ži­té dô­ka­zy v pros­pech ob­ža­lo­va­ných. V rám­ci ana­lý­zy toh­to prí­pa­du bu­dem vy­chá­dzať len zo zve­rej­ne­ných re­le­van­tných zdro­jov, pri­már­ne z úda­jov uve­de­ných v The Na­tio­nal Re­gis­try of Exone­ra­tions a z dô­ka­zov, kto­ré sú sú­čas­ťou spi­su, kto­ré sú zve­rej­ne­né na tej­to strán­ke.  Nech je tá­to kau­za va­ro­va­ním.

            Vraž­da sa sta­la krát­ko po tre­tej ho­di­ne po­po­lud­ní, dňa 21. 2. 1965. Mal­colm X, cha­riz­ma­tic­ký a kon­tro­verz­ný ak­tiv­ista prá­ve za­čal pred­ná­šať v Audu­bon Ballrom v New Yor­ku. V tom zra­zu nas­tal v obe­cen­stve roz­ruch v sú­vis­los­ti s vrec­ko­vou krá­de­žou. Po tom je­den muž pri­be­hol na ja­vis­ko a za­čal pá­liť z od­pí­le­nej bro­kov­ni­ce. Dva­ja ďal­ší mu­ži: je­den so 45 ka­lib­ro­vou po­loauto­ma­tic­kou piš­to­ľou a dru­hý s 9 mm Lu­ge­rom priš­li dop­re­du a za­stre­li­li Mal­col­ma. 39 ročný Mal­colm bol vy­hlá­se­ný za mŕtve­ho o 3:30 hod. po­po­lud­ní. Oz­bro­je­ní mu­ži sa po­kú­ša­li utiecť, ale člen Mal­col­mo­vej ochran­ky  jed­né­ho z útočníkov pos­tre­lil a ľudia z obe­cen­stva ho za­dr­ža­li do prí­cho­du po­lí­cie. Bol to Mu­ja­hid Ab­dul Ha­lim, zná­my tiež ako Tal­mad­ge Hayer, Tho­mas Hayer a Tho­mas Ha­gan, kto­rý mal 22 ro­kov a žil v Pa­ter­so­ne v New Jer­sey. V dôs­led­ku to­ho bol ob­vi­ne­ný z vraž­dy.

            Po­lí­cia v je­ho vrec­ku naš­la nie­koľko nábo­jov zo stre­li­va ka­lib­ru 45. Ro­nald Tim­berla­ke na­šiel po­loauto­ma­tic­kú piš­toľ. Po­ve­dal, že zbraň zdvi­hol po tom, ako ju Ha­lim pus­til a tiež uvie­dol, že zbraň si zob­ral do­mov a ro­zob­ral ju pred tým, ako ju od­ov­zdal FBI. Charles Blackwel po­ve­dal,že na­šiel bro­kov­ni­cu a Lu­ger, ale po­dal od­liš­né po­pi­sy to­ho, čo spra­vil so zbra­ňa­mi. Po­lí­cia nes­kôr naš­la bro­kov­ni­cu  v mies­tnos­ti blíz­ko ja­vis­ka v Ballroom. Lu­ger sa nik­dy ne­po­da­ri­lo náj­sť.

         FBI asis­to­va­la newyor­skej po­lí­cii pri vy­šet­ro­va­ní a hľa­da­ní pá­cha­te­ľov. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sa dom­nie­va­li, že vraž­da sú­vi­se­la s Mal­col­mo­vým tr­pkým roz­ko­lom s Eli­ja­hom Mu­ha­mad­dom z Is­lam­ské­ho ná­ro­da v ro­ku 1964 a s tým, že za­lo­žil Or­ga­ni­zá­ciu Af­ro-ame­ric­kej jed­no­ty.

Na zá­kla­de vý­slu­chov sved­kov a iných in­for­má­cií, po­lí­cia za­dr­ža­la 26 ročné­ho Mu­ham­ma­da Azi­za, nes­kôr zná­me­ho ako Nor­ma­na But­le­ra a Nor­ma­na 3X But­le­ra, dňa 26. 2. 1965 a 30 roč­né­ho Kha­li­la Is­la­ma, nes­kôr zná­me­ho ako Tho­ma­sa Joh­nso­na a Tho­ma­sa 15X Joh­nso­na, dňa 3. 3. 1965. Oba­ja mu­ži ži­li v Bronxe, v New Yor­ku. Po­lí­cia ich za­dr­ža­la v ich do­mo­voch a nes­kôr ich ob­vi­ni­la z vraž­dy Mal­col­ma X. Is­lam a Aziz sa nav­zá­jom poz­na­li z prá­ce pre me­ši­tu Is­lam­ské­ho ná­ro­da v Harle­me.

            Niek­to­rí sved­ko­via, kto­rí tvr­di­li, že vi­de­li Is­la­ma a Azi­za, svedči­li na ich pro­ce­se. Žiad­ne zá­zna­my o pro­ce­dú­rach, či prak­ti­kách, kto­ré pou­ži­la po­lí­cia v rám­ci sve­dec­kých iden­ti­fi­ká­cií v príp­rav­nom ko­na­ní sa pri­tom ne­do­cho­va­li. Aziz po ro­koch vy­šet­ro­va­te­ľom po­ve­dal, že si spo­me­nul, že stál v mies­tnos­ti s ku­kát­kom. Tvr­dil, že mu po­ve­da­li, že bol iden­ti­fi­ko­va­ný v rám­ci sku­pi­ny osôb, ale on si nes­po­mí­nal, že by sa na nie­čom ta­kom zú­čas­tnil.

            Kom­bi­no­va­ný pro­ces Azi­za, Is­la­ma a Ha­li­ma začal dňa 20. 1. 1966 na sú­de v New Yor­ku, pri­čom neexis­to­val žiad­ny fy­zic­ký, ale­bo fo­renz­ný dô­kaz, kto­rý by spá­jal Is­la­ma, ale­bo Azi­za s vraž­dou. Zá­ro­veň neexis­to­val dô­kaz o tom, že sa poz­na­jú s Ha­li­mom, ale­bo že by sa s ním stret­li. V prí­pa­de Ha­li­ma bo­la dô­kaz­ná si­tuácia ove­ľa sil­nej­šia. Po­kiaľ ide o 45 ka­lib­ro­vú mu­ní­ciu, kto­rú po­lí­cia naš­la v Ha­li­mo­vom vrec­ku, sve­dok sved­čil, že guľ­ky z Mal­col­mov­ho te­la bo­li zhod­né (con­sis­tent) so zbra­ňou, kto­rú dal Tim­berla­ke FBI. Sve­dok tiež sved­čil, že od­tla­čok prs­ta náj­de­ný na  dy­mo­vej bom­be, kto­rá sa naš­la v ballroom, pat­ril Ha­li­mo­vi.

            Ob­ža­lo­ba pred­sta­vi­la 10 oči­tých sved­kov, kto­rí po­ve­da­li, že vi­de­li Ha­li­ma v ballroom. Z tých­to de­sia­tich sved­kov, šty­ria tiež po­ve­da­li, že vi­de­li Is­la­ma a šies­ti po­ve­da­li, že vi­de­li Azi­za. Ich po­pi­sy sa však lí­ši­li, zvlášť čo sa tý­ka ich sve­dec­tva oh­ľa­dom to­ho ako sa vy­vi­nu­li uda­los­ti po­čas chaosu v prie­be­hu streľ­by a po nej, keď­že stov­ky ľu­dí zmä­toč­ne hľa­da­li bez­pe­čie. V rám­ci toh­to zve­rej­ne­né­ho do­ku­men­tu (Mu­ham­mad Aziz Ci­vil Claim against the Sta­te of New York, 13. 12. 2021, ďa­lej len Aziz), sa na s. 9 uvá­dza: „57. Ob­ža­lo­ba pro­ti pá­no­vi Azi­zo­vi spočíva­la iba na sve­dectvách očitých sved­kov, z ktorých mnohé z nich bo­li vy­so­ko po­doz­rivé a ne­kon­zis­tentné. Sved­ko­via ob­ža­lo­by umies­tni­li strel­cov na Mal­col­ma X do rôz­nych častí Audu­bon Ballroom, ale žiad­ny z nich neumies­tnil strel­cov do pr­vé­ho ra­du. Je­di­ný sve­dok na pro­ce­se, kto­rý umies­tnil strel­cov do pr­vé­ho ra­du, bol Ha­lim.“.

            Ca­ry Tho­mas svedčil, že do Audu­bo­nu pri­šiel sko­ro a vi­del Is­la­ma, kto­ré­ho poz­nal z me­ši­ty Is­lam­ské­ho ná­ro­da v Man­hat­ta­ne, se­diac v ka­bí­ne, tvá­rou v tvár pó­diu. Tho­mas po­ve­dal, že po­tom po­čul vý­strel z bro­kov­ni­ce, poz­rel sa na pó­dium a vi­del Is­la­ma, ako dr­ží od­pí­le­nú bro­kov­ni­cu. Uvie­dol ďa­lej, že po­tom vi­del Ha­li­ma a Azi­za ako ute­ka­li dop­re­du so zbra­ňa­mi v ru­ke a za­ča­li strie­ľať. Ob­haj­co­via sa po­kú­ša­li vy­lúčiť, ale­bo ob­me­dziť sve­dec­tvo Tho­ma­sa tým, že spo­chyb­ni­li, či vô­bec bol men­tál­ne spô­so­bi­lý vy­po­ve­dať. Ob­ža­lo­ba po­ve­da­la, že ne­ma­la žiad­nu ve­do­mosť o akých­koľ­vek prob­lé­moch. Po­čas krí­žo­vé­ho vý­slu­chu Tho­mas pop­rel, že by pod­stú­pil psy­chia­tric­kú lieč­bu, av­šak ob­ha­jo­ba po­tom pred­sta­vi­la zá­zna­my o Tho­ma­so­vej hos­pi­ta­li­zá­cii. Sud­ca Marks spo­čiat­ku nep­ri­pus­til tie­to zá­zna­my ako dô­kaz, ale nes­kôr umož­nil ob­ha­jo­be pre­zen­to­vať tie­to zá­zna­my po tom, ako Tho­mas opus­til sto­jan pre sved­kov.

             Ver­nal Temp­le tiež svedčil, že vi­del Is­la­ma v Audu­bo­ne v to po­po­lud­nie, pri­čom po­ve­dal, že spoz­nal Is­la­ma, pre­to­že ho pred­tým vi­del v me­ši­te v Chi­ca­gu. Fred Williams sved­čil, že po­čul vý­strel z bro­kov­ni­ce a prit­la­čil svo­ju man­žel­ku k pod­la­he, aby ju ochrá­nil. Poz­rel sa ho­re, po­čul ďal­ší vý­strel a vý­stre­ly z piš­to­le a vi­del Is­la­ma tvá­rou v tvár pub­li­ku, dr­žiac od­pí­le­nú bro­kov­ni­cu.

            Podľa sved­kov ob­ža­lo­by, bol Aziz jed­ným z mu­žov, kto­rí spô­so­bi­li roztr­žku oh­ľa­dom vrec­ko­vej krá­de­že. Jas­per Da­vis  sved­čil, že se­del blíz­ko pred­nej čas­ti Audu­bo­nu, keď muž, kto­ré­ho nes­kôr iden­ti­fi­ko­val ako Azi­za, si pri­sa­dol ved­ľa ne­ho, pri­čom sa ma­li nie­koľ­ko mi­nút roz­prá­vať. Po­tom si mal ďal­ší muž sad­núť ved­ľa Azi­za. Krát­ko pred tým, ako Mal­colm za­čal reč­niť, je­den z tých­to dvoch mu­žov vy­sko­čil a po­ve­dal: “vy­ber ru­ku z môj­ho vrec­ka“. Os­tat­ní sved­ko­via, vrá­ta­ne Tho­ma­sa a Blackwel­la, po­ve­da­li, že Ha­lim bol Azi­zov par­tner v tej­to roztr­žke. Blackwell  tiež po­ve­dal, že vi­del dvoch mu­žov ako ute­ka­li k pó­diu a za­stre­li­li Mal­col­ma.

            Sved­ko­via sa lí­ši­li vo vý­po­ve­diach  čo sa tý­ka, to­ho kde Aziz a ďal­ší muž se­de­li v ballroom. Edward De­Pi­na po­ve­dal, že mu­ži bo­li v pr­vom ra­de. Da­vis po­ve­dal, že bo­li v blíz­kos­ti pred­nej čas­ti ballroom. Tho­mas a Williams po­ve­da­li, že bo­li pri­naj­men­šom o 12 ra­dov do­za­du.  Nie­koľ­ko sved­kov po­ve­da­lo, že vi­de­li Azi­za a Is­la­ma po streľ­be, ako sa po­kú­ša­li utiecť zo scé­ny. Blackwell po­ve­dal, že vi­del Is­la­ma ute­kať do dám­ske­ho sa­ló­ni­ka. Tim­berla­ke po­ve­dal, že zra­zil Azi­za a nes­kôr vi­del Azi­za ako bol “dotl­če­ný da­vom“.

            Ad­vo­ká­ti Azi­za a Is­la­ma sa po­kú­ša­li pou­ká­zať aj na iné nez­rov­na­los­ti v sve­dec­tvách sved­kov ob­ža­lo­by: napr. na to, že Blackwell pred veľ­kou po­ro­tou a na pro­ce­se po­dal od­liš­né po­pi­sy oh­ľa­dom to­ho, ko­mu dal zbra­ne a na to, že Tho­mas po­ve­dal pred veľ­kou po­ro­tou, že vi­del Is­la­ma s piš­to­ľou, av­šak na pro­ce­se sved­čil, že to bo­la bro­kov­ni­ca.

            Aziz uvie­dol, že 21. 2. 1965 mal zra­ne­nia na pra­vej no­he, kvô­li čo­mu krí­val a to by mu brá­ni­lo v úte­ku. Rá­no to­ho dňa išiel na po­ho­to­vosť do ne­moc­ni­ce Ja­co­bi Hos­pi­tal, kde mu no­hu ošet­ril Dr. Ken­neth Ses­low. Po ošet­re­ní sa dos­tal do­mov oko­lo jed­nej ho­di­ny po­po­lud­ní a od­po­čí­val, ako mu po­ra­dil dok­tor. Aziz po­ve­dal, že po­čul o streľ­be z rá­dia, po­tom za­te­le­fo­no­val do me­ši­ty a na­ko­niec ho­vo­ril s mu­žom, kto­ré­ho uvie­dol ako “Ka­pi­tá­na Jo­ze­fa“. Ses­lowe tiež vy­po­ve­dal a potvr­dil, že Aziz bol na po­ho­to­vos­ti v ten deň. Na 5. stra­ne vy­ššie zmie­ne­né­ho do­ku­men­tu sa k Azi­zov­mu ali­bi pí­še: „26. V čase vraždy Mal­col­ma X, po­ra­ne­nia na no­he bráni­li páno­vi Azi­zo­vi v tom, aby mo­hol utiecť, ale­bo do­kon­ca cho­diť bez kríva­nia a výraz­nej bo­les­ti. 27. Ako preu­ka­zu­jú zá­zna­my z ne­moc­ni­ce, pán Aziz bol v Ja­co­bi Hos­pi­tal rá­no 21. 2. kvô­li bo­les­ti v je­ho pra­vej no­he a bol ošet­re­ný na po­ho­to­vos­ti. Ošet­ru­jú­ci le­kár Dr. Ken­neth Ses­low, M. D. mu ob­via­zal zra­ne­nú no­hu, pred­pí­sal mu lie­ky a na­ria­dil mu, aby mal no­hu vo zvý­še­nej po­lo­he a v kľude. 28. Pán Aziz sa vrá­til do­mov do Bronxu nie­ke­dy pred 13:00 hod. A zos­tal od­počívať po zvyšok dňa, majúc no­hu v kľude podľa po­ky­nu lekára.“ (Aziz, s. 5).

Na s. 5-6 sa ďalej uvá­dza: „29. Za­tiaľ čo bol pán Aziz do­ma so svo­jou ro­di­nou, mal nie­koľko te­le­fonátov s ro­dinnými pria­teľmi oko­lo 15:00 hod. v čase nedávno ohláse­nej správy o streľbe na Mal­col­ma X. Tie­to ob­sa­ho­va­li aj prichádzajúce ho­vo­ry od Glo­rie Willso­vej a Jua­ni­ty Gib­bso­vej, pria­te­liek vte­daj­šej man­žel­ky pá­na Azi­za, kto­ré roz­prá­va­li s pá­nom Azi­zom, a pre­to bo­li schop­né potvr­diť, že bol do­ma v Bronxe v čase zločinu. 30. Na­viac si pán Aziz vy­me­nil nie­koľko ho­vo­rov s Mešitou č. 7 na Man­hat­ta­ne, krátko po tom, ako si vy­počul správu o streľbe v Audu­bon Ballroom. Me­dzi tý­mi­to ho­vor­mi, J. M., bý­va­lý člen Mešity č. 7, vo­lal páno­vi Azi­zo­vi do­mov a ho­vo­ril s ním, čím potvr­dil, že pán Aziz bol vo svo­jom do­me v Bronxe v čase zločinu.“.

            Is­lam vy­po­ve­dal, že bol do­ma ce­lý deň 21. 2., a že do­mov neo­pus­til až do ve­če­ra. Tiež uvie­dol, že ne­vi­del Azi­za po­čas dňa. Oba­ja mu­ži ma­li ako sved­kov svo­je par­tner­ky a pria­te­ľov, kto­rí sved­či­li, že bo­li do­ma v ča­se Mal­col­mo­vej vraž­dy.

            Aziz na­viac pred­sta­vil sve­dec­tvo Er­nes­ta Gree­na, kto­rý po­ve­dal, že vi­del streľbu, a že muž s bro­kov­ni­cou bol “za­va­li­tý a veľ­mi tma­vý a mal veľ­mi tma­vú bra­du.“. Ten­to po­pis ne­se­del s po­pi­som Is­la­ma, kto­rý mal prie­mer­nú pos­ta­vu, svet­lú pleť a bol nah­lad­ko oho­le­ný v ča­se za­dr­ža­nia (viď fo­tog­ra­fie, kto­ré sú zve­rej­ne­né tu).

            Ha­lim vy­po­ve­dal, že ne­bol Čier­ny mos­lim, ani ne­bol čle­nom akej­koľ­vek or­ga­ni­zá­cie spo­je­nej s Eli­ja­hoom Mu­ham­ma­dom a tiež, že ne­pat­ril k me­ši­te. Po­ve­dal, že ne­poz­ná Is­la­ma ani Azi­za, a že s vraž­dou Mal­col­ma X ne­má nič spo­loč­né. Priz­nal, že bol v Audu­bon Ballroom dňa 21. 2., ale po­ve­dal, že stre­li­vo na­šiel na toa­le­te v ballroom a dal si ho do vrec­ka.

O tri dni nes­kôr, Ha­lim vy­po­ve­dal, na­koľko ho pred­vo­lal Azi­zov ad­vo­kát, William Chan­ce. Ten­tok­rát sa Ha­lim priz­nal k účas­ti na Mal­col­mo­vej vraž­de, ale po­ve­dal, že Is­lam a Aziz sa ne­zú­čas­tni­li na tej­to vraž­de. Po­ve­dal, že sa s ni­mi nik­dy nes­tre­tol a pr­vý krát ich spoz­nal až keď sa sta­li spolu­ob­ža­lo­va­ný­mi. Uvie­dol: „Chcem iba dos­ved­čiť, že [Aziz] a [Is­lam] s tým ne­ma­li nič spo­loč­né. Bol som tam, viem čo sa sta­lo a poz­nám ľu­dí, kto­rí tam bo­li.“.

Ha­lim priz­nal, že za­stre­lil Mal­col­ma 45 ka­lib­ro­vou piš­toľou, ale po­ve­dal, že ne­bol jed­ným z mu­žov, kto­rí vy­vo­la­li roz­ruch. Uvie­dol, že do vraž­dy bo­li za­po­je­ní šty­ria ďal­ší mu­ži, kto­rých poz­nal, ale od­mie­tol uviesť ich me­ná (viď Aziz, s. 9, bod č. 53). Tvr­dil, že on a ďal­ší muž ma­li piš­to­le a se­de­li v pr­vom ra­de, pri­čom ďalší muž se­del o nie­koľ­ko ra­dov ďa­lej “s bro­kov­ni­cou“ a  ďal­ší muž vy­vo­lal “roz­ruch“ pred­stie­ra­ním, že mu niek­to vy­bral nie­čo z vrec­ka. Ha­lim po­pí­sal útoč­ní­ka s bro­kov­ni­cou ako “stat­né­ho s tma­vou ple­ťou“ a bra­dou, os­tat­ných však po­pí­sať od­mie­tol, pri­čom tvr­dil, že žiad­ny z nich ne­bol čle­nom Čier­nych mos­li­mov. Vy­po­ve­dal, že sa roz­ho­dol “po­ve­dať prav­du“ po krát­kom roz­ho­vo­re s Is­la­mom a Azi­zom, sko­ro rá­no toh­to dňa. Po­čas krí­žo­vé­ho vý­slu­chu Ha­li­ma, Vin­cent Der­mot, asis­tent ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra po­ve­dal, že Ha­lim kla­me, pri­čom uvie­dol: „Nie je dô­vo­dom to, že ak by ste po­ve­da­li ce­lú prav­du, mu­se­li by ste po­ve­dať, že [Is­lam] bol ten, kto dr­žal bro­kov­ni­cu a [Aziz] ten, kto­rý vy­stre­lil z piš­to­le?“. „Nie pa­ne“, po­ve­dal Ha­lim. „To nie je prav­da.“.

            Dňa 11. 3. 1966 po­ro­ta od­sú­di­la všet­kých troch mu­žov z vraž­dy. O me­siac nes­kôr bo­li od­sú­de­ní na do­ži­vo­tie. Aziz a Is­lam sa rých­lo od­vo­la­li, ale Naj­vyš­ší súd potvr­dil pred­chá­dza­jú­ce roz­sud­ky dňa 18. 4. 1968. O rok nes­kôr Od­vo­la­cí súd v New Yor­ku potvr­dil to­to roz­hod­nu­tie.

            O 9 ro­kov nes­kôr, Is­lam a Aziz po­da­li návr­hy na zru­še­nie svo­jich roz­sud­kov, naj­mä na zá­kla­de no­vo ob­ja­ve­ných dô­ka­zov, vrá­ta­ne zá­zna­mov FBI. Pred­lo­ži­li aj 10 pod­por­ných čes­tných vy­hlá­se­ní.

Ha­lim vo svo­jich zve­rej­ne­ných čes­tných vy­hlá­se­niach zo dňa 30. 11. 1977 a zo dňa 25. 2. 1978  iden­ti­fi­ko­val svo­jich spolu­pá­cha­teľov. Po­ve­dal, že člen­mi je­ho sku­pi­ny ok­rem ne­ho bo­li Leon Da­vis, Ben­ja­min Tho­mas, muž kto­ré­ho poz­nal pod me­nom “Wil­bur ale­bo Kin­ly“ a William X. Po­ve­dal, že všet­ci bo­li čle­no­via Is­lam­ské­ho ná­ro­da v New Jer­sey. Ha­lim tu tiež po­pí­sal ako bol na­ver­bo­va­ný, aby sa po­die­ľal na vraž­de a tiež po­pí­sal úlo­hy kaž­dé­ho mu­ža na vraž­de. Tvr­dil, že on a Da­vis bo­li vpre­du, William bol za ni­mi a “Wil­bur“ bol v za­dnej čas­ti ballroom.

            Návrh na zru­še­nie roz­sud­kov tiež ob­sa­ho­val čes­tné vy­hlá­se­nie Ben­ja­mi­na Ka­ri­ma, asis­ten­ta Mal­col­ma X, kto­rý pre­ho­vá­ral k pos­lu­chá­čom v Audu­bon, pred Mal­col­mom. Ka­rim po­ve­dal, že mal čas pre­zrieť si obe­cen­stvo a ne­vi­del tam ani Is­la­ma, ani Azi­za. Uvie­dol ďa­lej, že oboch mu­žov poz­na­la Mal­col­mo­va ochran­ka, a že by bo­li skon­tro­lo­va­ní, po­kiaľ by bo­li prí­tom­ní.

            V návr­hu  sa tiež tvr­di­lo, že po­li­cajt v uta­je­ní – Euge­ne Ro­berts bol v ballroom a bol sved­kom vraž­dy. Ro­ber­tso­va prí­tom­nosť sa sta­la zná­mou kvô­li iné­mu pro­ce­su z ro­ku 1970. V tom­to prí­pa­de sved­čil, že vy­stu­po­val ako člen Mal­col­mo­vej ochran­ky. Po­ve­dal tu, že: „dva­ja mu­ži vpre­du, blíz­ko audi­tó­ria, vy­sko­či­li“, aby vy­vo­la­li roz­ruch. Po­tom pad­li vý­stre­ly, ako Ro­berts vy­šiel, aby tých­to mu­žov kon­fron­to­val. Ro­berts ďa­lej uvie­dol, že Ha­lim na ne­ho vy­stre­lil, ale net­ra­fil a on po­tom ud­rel Ha­li­ma sto­lič­kou.

Návrh tiež ar­gu­men­to­val, že Ro­ber­tso­vo sve­dec­tvo sa lí­ši od sve­dec­tiev sved­kov ob­ža­lo­by. Žiad­ny z nich ne­po­ve­dal, že Ha­lim bol ud­re­tý sto­ličkou. Ro­ber­tso­vo sve­dec­tvo oh­ľa­dom umies­tne­nia dvoch mu­žov, kto­rí za­prí­či­ni­li roz­ruch, bo­lo v roz­po­re s niek­to­rý­mi po­pis­mi sved­kov.

            Reak­cia štá­tu zahŕňa­la zve­rej­ne­né čes­tné preh­lá­se­nie Ro­ber­tsa zo dňa 12. 1. 1978, kde uvie­dol, že ne­má žiad­ny dô­vod my­slieť si, že Is­lam a Aziz ne­zav­raž­di­li Mal­col­ma X a tiež, že ne­má  dô­vod my­slieť si, že do vraž­dy Mal­col­ma X bo­la za­po­je­ná Newyor­ská po­lí­cia. Štát tiež poz­na­me­nal, že Ka­ri­mo­vo čes­tné preh­lá­se­nie bo­lo v roz­po­re  s je­ho sve­dec­tvom pred veľ­kou po­ro­tou, kde uvie­dol, že ne­ve­del, či Is­lam a Aziz bo­li v pub­li­ku.

Súčas­ťou reak­cie štá­tu bo­lo, že štát zís­kal ne­re­di­go­va­né ver­zie zá­zna­mov FBI a pred­lo­žil ich sú­du na po­sú­de­nie. Na s. 12-13 toh­to do­ku­men­tu sa uvá­dza, že DA­NY (Dis­trict At­tor­ney New York) v reak­cii na návrh 1977 440, pre sú­dom uvie­dol: „Neexis­tu­je žiad­ny z tých­to ne­re­di­go­va­ných do­ku­men­tov od FBI, kto­rý ako­koľ­vek pod­po­ru­je aké­koľ­vek tvr­de­nia, ale­bo vy­hlá­se­nia ob­ža­lo­va­ných. Kon­krét­ne, neexis­tu­je žiad­na zmien­ka, ale­bo in­dí­cia o me­ne, ale­bo od­kaz k akej­koľ­vek z osôb, kto­ré [Ha­lim] iden­ti­fi­ko­val ako svo­jich kom­pli­cov vo svo­jich čes­tných vy­hlá­se­niach.“ (Aziz, s. 12-13). Štát te­da skon­šta­to­val, že zá­zna­my ne­pod­po­ru­jú tvr­de­nia Is­la­ma a Azi­za a tiež uvie­dol, že FBI od­miet­la pos­kyt­núť pro­ku­rá­to­rom do­da­toč­né ne­re­di­go­va­né zá­zna­my, tvr­diac úra­du newyor­ské­ho ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra, že zá­zna­my ne­bo­li ľah­ko dos­tup­né, a že „sa zdá, že neexis­tu­je žiad­ny z tých­to re­di­go­va­ných do­ku­men­tov, kto­rý potvr­dzu­je tvr­de­nia v [Ha­li­mo­vých] čes­tných vy­hlá­se­niach, ale­bo kto­rý inak pod­po­ru­je sú­čas­ný návrh.“. 

            Ha­rold Rothwax, sud­ca Naj­vyš­šie­ho sú­du v New York Coun­ty, dňa 1. 11. 1978 za­mie­tol návrh na zru­še­nie, pri­čom v roz­sud­ku uvie­dol: „tre­ba sa pý­tať na spo­ľah­li­vosť akej­koľ­vek iden­ti­fi­ká­cie, kto­rá pri­chá­dza po 13 ro­koch po uda­los­tiach, v otáz­ke sme­ru­jú­cej k ob­vi­ne­niu osôb, kto­ré zrej­me nik­dy ne­bo­li ob­jek­tom po­doz­re­nia, na­priek veľ­ké­mu úsi­liu lo­kál­nych, štát­nych a fe­de­rál­nych or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní.“.

            Dňa 31. 12. 1979, Is­lam a Aziz po­da­li žia­dosť ha­beas cor­pus. Žia­dosť ob­sa­ho­va­la do­da­toč­né in­for­má­cie od Ha­li­ma, oh­ľa­dom je­ho údaj­ných spolu­pá­cha­te­ľov, vrá­ta­ne to­ho, že priez­vis­ko Willia­ma X bo­lo Brad­ley, a že ten­to bol zná­my ako “vy­čnie­va­jú­ci muž“. Sud­ca Tho­mas Grie­sa za­mie­tol tú­to žia­dosť rok na to.

            Aziz bol dňa 24. 6. 1985 pre­pus­te­ný z vä­ze­nia. Is­lam bol pre­pus­te­ný dňa 10. 2. 1987 a v ro­ku 2009 zom­rel. Ha­lim bol pre­pus­te­ný z vä­ze­nia v ro­ku 2010.

            Is­lam a Aziz sa po ro­ku 1980 pres­ta­li od­vo­lá­vať, ale zá­ujem ve­rej­nos­ti o prí­pad neu­tí­chal. Práv­ni­ci, žur­na­lis­ti, po­li­ti­ci a his­to­ri­ci si na­ďa­lej klád­li otáz­ky, či Is­lam a Aziz bo­li nes­pra­vod­li­vo od­sú­de­ní a ak áno, kto bo­li Ha­li­mo­vi spolu­pá­cha­te­lia na vraž­de Mal­col­ma X.

            V ro­ku 2010 his­to­rik Ab­dur-Rah­man Mu­ham­mad zve­rej­nil vo svo­jom blo­gu in­for­má­ciu, že William Brad­ley z Newar­ku (New Jer­sey), bol muž s od­pí­le­nou bro­kov­ni­cou. Brad­ley si zme­nil me­no na Al-Mus­ta­fa Sha­bazz. Mu­ham­mad však vo svo­jom blo­gu neu­vá­dzal zdroj tej­to in­for­má­cie. Nes­kôr Mu­ham­mad zís­kal Pu­lit­ze­ro­vu ce­nu za bio­gra­fiu Mal­col­ma v ro­ku 2011 a bol cen­trál­nou pos­ta­vou v do­ku­men­te Net­flixu s náz­vom Who killed Mal­colm X?, kto­rý sa začal strea­mo­vať dňa 7. 2. 2020.

            V ča­se uve­de­nia do­ku­men­tu na Net­flixe, ok­res­ný pro­ku­rá­tor v New Yor­ku - Cy­rus Van­ce Jr. ot­vo­ril opä­tov­né vy­šet­ro­va­nie od­sú­de­ní. Je­ho úrad – Con­vic­tion In­teg­ri­ty Unit (CIU) spolu­pra­co­val s or­ga­ni­zá­ciou In­no­cen­ce Pro­ject a s úra­dom ad­vo­ká­ta Da­vi­da Sha­nie­sa, aby vied­li dôk­lad­né vy­šet­re­nie od­sú­de­ní Is­la­ma a Azi­za. Skú­ma­li zá­zna­my vrá­ta­ne zá­pis­níc z vý­slu­chov počas pro­ce­su a súd­nych do­ku­men­tov, ako aj do­ku­men­ty FBI a po­li­caj­né­ho od­de­le­nia Bu­reau of Spe­cial Servic­es and In­ves­ti­ga­tions, kto­ré ne­bo­li zdie­ľa­né s úra­dom ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra, ani s ad­vo­kát­mi ob­ža­lo­va­ných.

            Úrad ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra nes­kôr na­pí­sal: „Vraž­da Mal­col­ma X sa sta­la pred viac než 50 rok­mi. Mno­hé z osôb, kto­ré sme chce­li vy­počuť už ne­ži­jú. Všet­ci hlav­ní po­li­caj­ní vy­šet­ro­va­te­lia a ve­dú­ci pro­ku­rá­tor sú po smr­ti. Ad­vo­ká­ti pô­so­bia­ci po­čas pro­ce­su a v ko­na­niach po od­sú­de­ní v 70. ro­koch, už ne­ži­jú. Kaž­dý oči­tý sve­dok, kto­rý sved­čil na pro­ce­se, je mŕtvy. Všet­ci oči­tí sved­ko­via, kto­rí iden­ti­fi­ko­va­li ob­ža­lo­va­ných, ale nes­ved­či­li na pro­ce­se, sú po smr­ti. Mno­hí z ďal­ších po­doz­ri­vých, kto­rí ne­bo­li za­dr­ža­ní už ne­ži­jú, ale­bo sa ne­dá zis­tiť, kde sa na­chá­dza­jú.“.

            Dňa 18. 11. 2021, Van­cov úrad navr­hol zru­šiť roz­sud­ky a za­miet­nuť ob­vi­ne­nia pro­ti Is­la­mo­vi a Azi­zo­vi. Návrh uvá­dzal, že im bol od­op­re­tý spra­vod­li­vý pro­ces, pre­to­že ich ad­vo­ká­tom bol za­miet­nu­tý prís­tup k dô­ka­zom v pros­pech ob­ža­lo­va­ných, kto­ré mô­žu zvrá­tiť od­su­dzu­jú­ce roz­sud­ky.

Mno­hé z tých­to no­vých dô­ka­zov bo­li vo vlas­tníc­tve FBI, pričom me­dzi ne pat­ri­li:

■  Sprá­va FBI zo dňa 22. 2. 1965, kto­rá je dos­tup­ná tu, pričom sa v nej pí­še: „vra­ho­via Mal­col­ma X bo­li prav­de­po­dob­ne pri­ve­ze­ní do NYC“ a na s. 3, že strel­ci bo­li „dva­ja mu­ži, se­dia­ci na pred­ných se­dad­lách, na­ľa­vo od stred­nej ulič­ky.“. Sprá­va sa zmie­ňu­je aj o Ha­li­mo­vi, pri­čom na s. 6 sa tiež uvá­dza: „zis­til sa len po­pis jed­né­ho ďal­šie­ho útoč­ní­ka“ a k po­pi­su mu­ža s bro­kov­ni­cou sa tu pí­še: „čer­noch, vek 28 ro­kov… stat­ná pos­ta­va, tma­vá pleť, mal ob­le­če­ný še­dý ka­bát“. Ten­to po­pis  bol po­dob­ný to­mu, kto­rý pos­ky­tol Gree­ne a tre­ba tiež do­dať, že ten­to po­pis sa nez­ho­do­val s Is­la­mom.

■  Sprá­vy FBI, kto­ré sa zmieňu­jú o tom, že jeden z mu­žov, kto­rí sved­či­li pro­ti Azi­zo­vi, bol in­for­má­to­rom FBI, a že FBI o tom­to vzťa­hu ne­po­ve­da­la po­lí­cii. Ten­to prí­kaz po­chá­dzal od ria­di­te­ľa FBI J. Ed­ga­ra Hoo­ve­ra.

■  Sprá­va FBI, kto­rá naz­načo­va­la mo­tív vraž­dy, kto­rý mal sú­vi­sieť s tým, že Mal­colm X ob­vi­nil ne­ja­ké­ho mu­ža z to­ho, že uk­ra­dol pe­nia­ze z je­ho or­ga­ni­zá­cie.

■  Sprá­vy o tom, že nie­koľko sved­kov ne­do­ká­za­lo iden­ti­fi­ko­vať Is­la­ma ako jed­né­ho zo strel­cov.

■  Spis  FBI zo dňa 28. 9. 1965 o Willia­mo­vi X Brad­leym, kto­rý je zve­rej­ne­ný tu, ob­sa­hu­je in­for­má­cie zoz­bie­ra­né me­dzi rok­mi 1963 – 1965. Brad­ley bol po­pí­sa­ný ako muž s tma­vou pleťou a za­va­li­tej pos­ta­vy a bol uve­de­ný ako “sil­ný muž“ Is­lam­ské­ho ná­ro­da, kto­rý bol spo­je­ný s ná­sil­ný­mi ak­tmi. Spis sa tak­tiež zmie­ňo­val o tom, že Brad­ley slú­žil ako gu­ľo­met­čík v Ná­mor­ných jed­not­kách. Na tom­to mies­te je dô­le­ži­té pri­po­me­núť, že Willia­ma Brad­ley­ho uvie­dol Ha­lim ako jed­né­ho zo spolu­pá­cha­te­ľov. Ha­lim tiež uvie­dol, že je­ho spolu­pá­cha­te­ľom bol aj Leon Da­vis,  o kto­rom sa zmie­ňo­va­la aj uta­je­ná sprá­va FBI z ro­ku 1965, kto­rá je dos­tup­ná tu.

            Dov­te­dy uta­je­né po­li­caj­né spi­sy ob­sa­ho­va­li aj ďal­šie poz­nat­ky, vrá­ta­ne dvoch ti­pov, že vraž­da bo­la prá­cou hnu­tia Re­vo­lu­tio­na­ry Ac­tion, ako aj sprá­vu o ak­ti­vi­tách po­li­caj­tov v uta­je­ní, kto­rí bo­li v Audu­bon Ballroom.

            Návrh na zru­še­nie roz­sud­kov sa zmieňo­val o tom, že pro­ku­rá­to­ri bo­li in­for­mo­va­ní o tom, že tra­ja de­tek­tí­vi v uta­je­ní bo­li prí­tom­ní v ballroom v to po­po­lud­nie. V poz­nám­ke v spi­se pro­ku­rá­to­rov sa uvá­dza­lo, že je­den z po­li­caj­tov iden­ti­fi­ko­val Azi­za ako účas­tní­ka streľ­by, ale ne­ho­vo­ri­lo s v nej o pod­kla­de pre tú­to iden­ti­fi­ká­ciu.

            Pro­ku­rá­to­ri tiež ma­li k dis­po­zí­cii po­li­caj­nú sprá­vu ohľa­dom vý­slu­chu s Augur­som Linwoodom X Cat­hcar­tom z 22. 3. 1965 . Ten­to uvie­dol, že bol blíz­ko vpre­du, keď sa za­ča­lo strie­ľať. Po­ve­dal zá­ro­veň, že dob­re poz­nal Azi­za a Is­la­ma, ale že ich v ballroom ne­vi­del. V sprá­ve CIU bo­lo poz­na­me­na­né, že ne­bo­lo jas­né, či sprá­va bo­la od­ov­zda­ná ob­ha­jo­be, pri­čom to bo­lo v roz­po­re s vy­hlá­se­ním pro­ku­rá­to­ra pred sú­dom, kto­ré uro­bil v 70. ro­koch: „Spis Úra­du ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra neob­sa­hu­je nič, čo pod­po­ru­je čo­koľ­vek z vý­po­ve­dí, ale­bo tvr­de­ní ob­ža­lo­va­ných.“.

            Počas 22 me­sač­né­ho vy­šet­ro­va­nia, práv­ni­ci spo­lu s úra­dom ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra a ad­vo­kát­mi ob­ža­lo­va­ných vy­po­ču­li mu­ža me­nom J. M., kto­rý pove­dal, že zod­vi­hol te­le­fón v me­ši­te v Harle­me, keď Aziz vo­lal hneď po tre­tej ho­di­ne po­po­lud­ní, dňa 21. 2. 1965. Uvie­dol, že na­šiel ve­dú­ce­ho Jo­sep­ha X, kto­rý po­tom za­vo­lal Azi­zo­vi späť. Dcé­ra J. M. po­ve­da­la vy­šet­ro­va­te­ľom, že jej otec po­čas ro­kov zo­pa­ko­val ten­to po­pis.

            Ha­lim od­mie­tol vy­po­ve­dať.

            Aziz po­ve­dal vy­šet­ro­va­teľom, že si spo­mí­na, že vo­lal do me­ši­ty a ho­vo­ril s Jo­sep­hom X o streľ­be. Po­ve­dal, že Jo­seph mu po­ve­dal, aby išiel do apar­tmá­nu su­se­da a po­žia­dal o po­hár mlie­ka a va­jíč­ka. Aziz uvie­dol, že Jo­seph tú­to po­žia­dav­ku ne­vys­vet­lil, ale Aziz pred­pok­la­dal, že to bo­lo kvô­li uis­te­niu, aby aj niek­to iný ve­del, že bol v Bronxe v ča­se streľ­by. Aziz však Jo­sep­ho­vu žia­dosť nez­reali­zo­val: po­ve­dal, že ne­poz­nal svo­jich su­se­dov.

            Návrh na zru­še­nie roz­sud­kov uvá­dzal, že ho­ci nie­koľko oči­tých sved­kov poz­na­lo buď Is­la­ma, ale­bo Azi­za, čo po­ten­ciál­ne ro­bi­lo ich iden­ti­fi­ká­cie sil­nej­ší­mi, ob­ža­lo­ba ma­la nie­koľ­ko roz­ho­du­jú­cich sla­bých miest. Po pr­vé, Is­lam aj Aziz ma­li ali­bi, kto­ré im potvr­di­la ro­di­na a pria­te­lia. Po dru­hé, ob­ža­lo­ba ne­po­núk­la žiad­ny dô­kaz o tom, že Is­lam a Aziz poz­na­li Ha­li­ma, kto­rý bol z New Jer­sey, a o tom, že bo­li prid­ru­že­ní k me­ši­te v Pa­ter­so­ne. Is­lam a Aziz bo­li člen­mi me­ši­ty v Harle­me.      

            Ho­ci návrh na zru­še­nie roz­sud­kov ho­vo­ril, že Is­la­mo­vi a Azi­zo­vi ad­vo­ká­ti neobdr­ža­li tie­to dô­ka­zy v pros­pech ob­ža­lo­va­ných, ne­bo­lo is­té, na aké dô­ka­zy ma­la ob­ha­jo­ba ná­rok v ča­se pro­ce­su. Roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du U. S. vo ve­ci Bra­dy v. Ma­ry­land, kto­rý po­ža­do­val, aby pro­ku­rá­to­ri od­ov­zda­li dô­ka­zy v pros­pech ob­ža­lo­va­ných, bol vy­ne­se­ný v ro­ku 1963, pri­čom pô­vod­ný roz­su­dok sa vzťa­ho­val len na dô­ka­zy v rám­ci spi­sov pro­ku­rá­to­rov.

            V návr­hu bo­lo poz­na­me­na­né, že štát­ni pro­ku­rá­to­ri väčši­nou ne­ma­jú poz­nat­ky z in­for­má­cií od FBI, ak neexis­to­va­lo spo­loč­né štát­no-fe­de­rál­ne vy­šet­ro­va­nie. Vy­šet­ro­va­nie vraž­dy Mal­col­ma X ne­bo­lo úpl­ne “spo­loč­né“, ako uvá­dza návrh, kto­rý však tvr­dí, že exis­to­va­la dos­ta­toč­ná spolu­prá­ca a zdie­ľa­nie in­for­má­cií. V návr­hu sa pí­sa­lo, že „vzhľa­dom na je­di­neč­né fak­ty v tom­to prí­pa­de a na zá­kla­de fun­da­men­tál­nej fé­ro­vos­ti a zá­uj­moch spra­vod­li­vos­ti, pred­kla­dá­me k úva­he, že bez ma­te­riá­lu v pros­pech ob­ža­lo­va­ných, kto­rý bol vo vlas­tníc­tve or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, tí­to ob­ža­lo­va­ní ne­ma­li spra­vod­li­vý pro­ces a zdvo­ri­lo preh­la­su­je­me, že ich roz­sud­ky by ma­li byť zru­še­né a ob­vi­ne­nia pro­ti nim za­miet­nu­té.“.

            Návrh uvá­dzal, že zno­vu­vy­šet­ro­va­nie prí­pa­du neod­ha­li­lo žiad­ny dô­kaz, kto­rý by potvr­dzo­val tvr­de­nie, že vraž­da Mal­col­ma X bo­la “zor­ga­ni­zo­va­ná“ FBI, ale­bo newyor­skou po­lí­ciou.

            Dňa 18. 11. 2021, sud­ky­ňa Ellen Bi­ben z newyor­ské­ho Naj­vyš­šie­ho sú­du, zru­ši­la roz­sud­ky a za­miet­la ob­vi­ne­nia pro­ti Is­la­mo­vi a Azi­zo­vi, pri­čom pred prepl­ne­nou súd­nou sie­ňou uvied­la: „Je mi ľú­to, že ten­to súd ne­mô­že pl­ne zru­šiť váž­ne jus­tič­né omy­ly v tom­to prí­pa­de a vrá­tiť vám mno­hé ro­ky, kto­ré ste stra­ti­li.“.

            Ho­ci Aziz roz­su­dok uví­tal, ne­bol dos­ta­točný, pre­to­že od­sú­de­nie mu spô­so­bi­lo váž­nu uj­mu. Aziz po­ve­dal: „Ne­pot­re­bu­jem ten­to súd, tých­to pro­ku­rá­to­rov, ani kus pa­pie­ra, aby mi po­ve­da­li, že som ne­vin­ný. Som 83 roč­ný muž, kto­rý bol obe­ťou sys­té­mu tres­tné­ho súd­nic­tva.“.

            Va­nes­sa Pot­ki­no­vá, pra­cov­níčka or­ga­ni­zá­cie In­no­cen­ce Pro­ject uvied­la: „Vy­žia­da­lo si to 5 de­sať­ro­čí bez­pre­ce­den­tnej prá­ce od­bor­ní­kov a ak­ti­vis­tov a vy­tvo­re­nie Con­vic­tion In­teg­ri­ty Prog­ram na Úra­de ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra v Man­hat­ta­ne, kto­rí bo­li ochot­ní zú­čas­tniť sa na sku­toč­nom spo­loč­nom opä­tov­nom vy­šet­ro­va­ní tých­to nes­pra­vod­li­vých od­sú­de­ní, aby bo­li ofi­ciál­ne uz­na­né a od­strá­ne­né. Ne­dáv­no od­taj­ne­né dô­ka­zy o ne­vi­ne pá­na Azi­za a pá­na Is­la­ma, kto­ré bo­li uta­je­né Newyor­skou po­lí­ciou a FBI, nie­len­že znep­lat­ňu­jú ich od­sú­de­nia – ale tiež zvý­raz­ňu­jú mno­hé ne­zod­po­ve­da­né otáz­ky tý­ka­jú­ce sa spolu­účas­ti vlá­dy na vraž­de – je to sa­mos­tat­ná a dô­le­ži­tá otáz­ka, kto­rá si sa­ma o se­be vy­ža­du­je ďal­šie vy­šet­ro­va­nie.“.

                Barry Scheck, spolu­zak­la­da­teľ In­no­cen­ce Pro­ject, preh­lá­sil: „Vraž­da Mal­col­ma X bo­la his­to­ric­kou uda­losťou, kto­rá si žia­da­la dôk­lad­né vy­šet­ro­va­nie a ob­ža­lo­bu, ale na­mies­to to­ho, vy­pro­du­ko­va­la je­den z naj­krik­ľa­vej­ších jus­tič­ných omy­lov, aké som ke­dy vi­del. Ofi­ciál­ne sko­ri­go­va­nie fa­loš­né­ho his­to­ric­ké­ho na­ra­tí­vu oh­ľa­dom jed­nej z naj­dô­le­ži­tej­ších uda­los­tí 20. sto­ro­čia v his­tó­rii USA, nám umož­ňu­je pou­čiť sa z to­ho a za­me­dziť bu­dú­cim jus­tič­ným omy­lom. V sku­toč­nos­ti, ako raz po­ve­dal Geor­ge Orwell: kto ov­lá­da mi­nu­losť, ov­lá­da bu­dúc­nosť. Nik­de to ne­bo­lo  vi­dieť jas­nej­šie, než v tom­to prí­pa­de.“.

             Aziz si mi­nu­lý me­siac up­lat­nil ná­rok na fi­nančnú kom­penzáciu. V tom­to do­ku­men­te sa o. i. uvá­dza aj to­to (viď Aziz):

■  na s. 6-8 v rám­ci vy­jad­re­nia k vy­šet­ro­va­niu:

„31. Nás­led­kom vraž­dy Mal­col­ma X, bo­la okam­ži­te za­po­je­ná FBI a pri­po­ji­la sa do vy­šet­ro­va­nia ve­de­né­ho NYPD [New York Po­li­ce De­par­tment]. 32. Agen­ti FBI rých­lo zis­ti­li, že FBI ma­la “naj­me­nej 10 in­for­má­to­rov a zdro­jov“ prí­tom­ných na uda­los­ti v Audu­bon Ballroom. 33. Je­den, ale­bo viac po­li­caj­tov z NYPD v uta­je­ní, bo­lo tiež prí­tom­ných v Audu­bon Ballroom a bo­li sved­ka­mi streľby... 35. FBI do 24. ho­dín tiež zís­ka­la de­tail­né po­pi­sy dvoch po­doz­ri­vých: Ha­li­ma, kto­rý bol pre FBI zná­my a dru­hé­ho po­doz­ri­vé­ho, po­pí­sa­né­ho ako “čer­no­cha, vo ve­ku 28 ro­kov,… stat­nej pos­ta­vy, tma­vej ple­ti, ob­lečeného v šedom kabáte“ a dom­nie­va­li sa, že je útočníkom, ktorý použil bro­kov­ni­cu.

37. In­for­má­tor z Bos­to­nu po­ve­dal FBI o kon­ver­zá­cii, kto­rú vie­dol na poh­re­be Mal­col­ma X s nie­kým, kto bol údaj­ne sved­kom vraž­dy. 38. Sve­dok „po­pí­sal oso­bu, kto­rá na­rá­ba­la s bro­kov­ni­cou ako vy­so­ké­ho čer­no­cha s tma­vou ple­ťou, kto­ré­ho poz­nal ako čle­na Newark Temp­le, ale kto­ré­ho ne­poz­ná po me­ne.“. Sve­dok ďa­lej „iden­ti­fi­ko­val čer­no­cha, kto­rý ma­ni­pu­lo­val s bro­kov­ni­cou ako ve­dú­ce­ho Newark Temp­le… [kto­rý]sa ja­vil byť exper­tom v za­ob­chá­dza­ní s tým­to ty­pom zbra­ne    (viď sprá­vu FBI, kto­rá je zve­rej­ne­ná tu).

39. FBI, kto­rá prie­bež­ne zhro­mažďova­la množstvo poz­nat­kov… ve­de­la o stat­nom čer­no­cho­vi tma­vej ple­ti, ktorý slúžil ako ve­dú­ci v Me­ši­te číslo 25 v Newar­ku: Willia­mo­vi Brad­leym. 40. NYPD spo­lu s FBI naz­hro­maž­di­li nes­mier­ne množ­stvo spra­vo­daj­ských in­for­má­cií a správ, kto­ré preu­ka­zu­jú, že mu­ži, kto­rí za­vraž­di­li Mal­col­ma X, priš­li z New Jer­sey a pričle­ni­li sa k NOI mešitám v Newar­ku a Pa­ter­so­ne. 41. NYPD a FBI zoz­bie­ra­li [dô­ka­zy] ob­sa­hu­jú­ce me­ná všet­kých troch strel­cov (Brad­ley­ho, Da­vi­sa a Ha­li­ma) a spolu­spri­sa­han­ca Tho­ma­sa, kon­krét­ne mies­ta, kde mu­ži se­de­li v Ballroom, a fy­zic­ké po­pi­sy útočníkov. 42. Početní infor­má­to­ri NYPD a FBI a po­li­caj­ti v uta­je­ní bo­li sved­ka­mi vraž­dy Mal­col­ma X. Vrá­ta­ne Euge­na (“Ge­na“) Ro­ber­tsa, kto­rý bol v tom čase na po­zí­cii ochran­ky Mal­col­ma X, za­tiaľ čo uta­je­ne pra­co­val pre NYPD’s Bu­reau of Spe­cial Servic­es (tzv. “BOSS”, “BOS­SI” a “Red Squad”). 43. Cez Ro­ber­tsa sa NYPD doz­ve­de­la, že mu­ži, kto­rí za­stre­li­li Mal­col­ma X, se­de­li v pr­vom ra­de Audu­bon Ballroom. 44. Ok­rem Ro­ber­tso­vých pos­tre­hov, NYPD aj FBI ma­li poz­nat­ky od iných zdro­jov, kto­ré umies­tni­li strel­cov do pr­vé­ho ra­du v Audu­bon.“.

■  Na s. 8 a 10 k Azi­zo­vej ob­ha­jo­be pred sú­dom:

„58. Oh­rom­né množ­stvo dô­ka­zov o ne­vi­ne pá­na Azi­za – vrá­ta­ne do­ku­men­tov a in­for­má­cií od po­li­caj­tov v uta­je­ní a in­for­má­to­rov – bo­lo uta­je­ných a uk­ry­tých pred ob­ha­jo­bou, sú­dom a v mno­hých prí­pa­doch pred ob­ža­lo­bou.“.

■  Na s. 11 v rám­ci pos­tu­pov v 70. ro­koch: k Ha­li­mo­vým  čes­tným vy­hlá­se­niam z ro­ku 1977 a 1978, kde iden­ti­fi­ko­val svo­jich spolu­pá­cha­te­ľov -  Ben­ja­mi­na Tho­ma­sa, Leo­na Da­vi­sa, “Willia­ma X,” a “Wil­bu­ra ale­bo Kin­lya“: 

„64. Ha­lim tvr­dil, že všet­ci šty­ria mu­ži bo­li člen­mi NOI z New Jer­sey. Tho­mas a Da­vis – oboch Ha­lim “dob­re“ poz­nal – ži­li v Pa­ter­so­ne a bo­li spo­je­ní s Me­ši­tou č. 76 v Pa­ter­so­ne. “William X“ a “Wil­bur“ ži­li v Newar­ku a bo­li spo­je­ní s Me­ši­tou č. 25 v Newar­ku. 65. Ha­lim de­tail­ne po­pí­sal vra­žed­ný plán… a ro­lu všet­kých vra­hov. Ha­lim vy­svet­lil, že on a Da­vis se­de­li v pr­vom ra­de v Audu­bon Ballroom s Brad­leym a Tho­mas se­del blíz­ko za ni­mi a Kin­ly v za­dnej čas­ti Ballroom. 66. Veľ­ké množ­stvo do­ku­men­tov a in­for­má­cií od NYPD a FBI potvr­dzu­jú­cich mno­ho de­tai­lov uve­de­ných v Ha­li­mo­vých čes­tných vy­hlá­se­niach bo­lo na­ďa­lej uta­je­ných.“.

■  Na s. 13-14 k vý­sled­kom opä­tov­né­ho vy­šet­ro­va­nia, kto­ré zača­lo v ro­ku 2020:

„81. Vy­šet­ro­va­nie od­kry­lo zá­sad­né a pres­vedči­vé no­vé dô­ka­zy o ne­vi­ne pá­na Azi­za a pá­na Is­la­ma. 82. Tie­to o. i. za­hŕňa­li in­for­má­cie o Brad­leym, Da­vi­so­vi, Ha­li­mo­vi a Tho­ma­so­vi; in­for­má­cie o Ro­ber­tso­vi; in­for­má­cie pod­ko­pá­va­jú­ce sve­dec­tvá sved­kov ob­ža­lo­by pred sú­dom a in­for­má­cie potvr­dzu­jú­ce ali­bi pá­na Azi­za.

84. Me­dzi no­vo ob­ja­ve­ný­mi dô­kaz­mi bol aj Ro­ber­tsov po­pis vraž­dy, v kto­rom od­ha­lil, že strel­ci se­de­li v pro­vom ra­de v Audu­bon Ballromm a sprá­va FBI, kto­rá umies­tni­la strel­cov “do pred­ných se­da­diel, naľa­vo od stred­nej ulič­ky“. Ten­to a ďal­šie dô­ka­zy potvr­dzo­va­li Ha­li­mo­vo sve­dec­tvo a vy­vrá­ti­li po­pis kaž­dé­ho sved­ka, kto­ré­ho ob­ža­lo­ba pred­sta­vi­la na pro­ce­se.“. Tu len do­dám, že na strán­ke The Na­tio­nal Re­gis­try of Exone­ra­tions sa uvá­dza, že Ro­berts (po­li­cajt v uta­je­ní) už bol po smr­ti, a že vy­ššie zmie­ne­ný po­pis Ro­berts po­dal v rám­ci vý­slu­chov uro­be­ných po je­ho čes­tnom vy­hlá­se­ní, kto­ré uro­bil v ro­ku 1978.

 

 

 

Diskusia