Bulharský justičný meter, slovenský dvojaký "meračský povraz" a ESĽP

         Mar­ce­la Ko­so­vá, tres­tná sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve a ve­rej­ná kri­tič­ka no­vej súd­nej ma­py

            Bul­har­ský jus­tič­ný me­ter, slo­ven­ský dvo­ja­ký „me­rač­ský pov­raz“ a ESĽP

Časť pr­vá. Na kon­ci dňa.

Čas­to v pos­led­nej do­be po­čuť z úst ve­rej­ne čin­ných osôb, že je dô­le­ži­té, čo prí­de „na kon­ci dňa“. Ne­viem, pre­čo sa ten­to vý­raz pou­ží­va. Na kon­ci dňa to­tiž vždy prí­de tma.

Časť dru­há. Za­stra­šo­va­nie sud­ky­ne kri­tič­ky.

Roz­su­dok Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va /ESĽP/ zo dňa 19.10.2021 č. 40072/13 sa tý­ka bul­har­skej tres­tnej sud­ky­ne Mi­ros­la­vy To­do­ro­vej. Bo­la ve­rej­nou kri­tič­kou súd­nej re­for­my v Bul­har­sku. Bo­li pro­ti nej za­ča­té via­ce­ré dis­cip­li­nár­ne ko­na­nia,nie však pre jej ve­rej­nú kri­ti­ku. Tie­to sa tý­ka­li prie­ťa­hov v ko­na­ní. Kon­tro­ly v spi­soch jej bo­li vy­ko­na­né po tom, ako sa „do­pus­ti­la“ ve­rej­nej kri­ti­ky súd­nej re­for­my. Mi­ros­la­va To­do­ro­va na­mie­ta­la, že tie­to dis­cip­li­nár­ne ko­na­nia bo­li skry­tou san­kciou za jej kri­tic­ké ve­rej­né vý­hra­dy pro­ti ta­moj­šej súd­nej re­for­me. ESĽP kon­šta­to­val po­ru­še­nie člán­ku 18/zá­kaz zneu­ži­tia prá­va/v spo­je­ní s člán­kom 10 Do­ho­vo­ru. Člá­nok 18 pri­tom ESĽP vy­uží­va /ak­ti­vu­je/ len vo vý­ni­moč­ných prí­pa­do­cha zried­ka roz­hod­ne o je­ho po­ru­še­ní. Ide o prí­pa­dy, keď ob­me­dzenie ľud­ské­ho prá­va sle­du­je via­cej úče­lov.

K po­ru­še­niam tých­to člán­kov doš­lo pod­ľa ESĽP tým, že hlav­ným cie­ľom dis­cip­li­nár­ne­ho ko­na­nia a ulo­že­nia san­kcie ne­bo­lo pri­már­ne za­bez­pe­če­nie dodr­ža­nia le­hôt v súd­nom ko­na­ní, ale pot­res­tať a za­stra­šiť sťa­žo­va­teľ­ku z dô­vo­du jej kri­tic­ké­ho pos­to­ja vo­či Naj­vyš­šej súd­nej ra­de a vý­kon­nej mo­ci. Sťa­žo­va­teľ­ka od po­čiat­ku pou­ka­zo­va­la na to, že po­va­žu­je dis­cip­li­nár­ne stí­ha­nie vo­či jej oso­be ako od­ve­tu za kri­tic­ké vy­stú­pe­nia pro­ti spô­so­bu us­ku­toč­ňo­va­nia súd­nej re­for­my s cie­ľom, aby ju uml­ča­li.

Mu­sím s úľa­vou kon­šta­to­vať, že to sa na Slo­ven­sku ur­či­te ne­mô­že stať. Žiad­na „skry­tá od­ve­ta“, pek­ne ot­vo­re­ne dis­cip­li­nár­ne stí­hať za kri­tic­ký ná­zor. Ale­bo rov­no tres­tne stí­hať za ohý­ba­nie prá­va. U nás sme tran­spa­ren­tní. Či?

Časť tre­tia. Nie je útok ako útok.

Nie som, ani som nik­dy ne­bo­la na žiad­nej so­ciál­nej sie­ti. Ne­laj­ku­jem, ne­hej­tu­jem, ne­dá­vam pa­lec ho­re ani do­le. Svoj ná­zor vy­jad­ru­jem pria­mo a sna­žím sa pod­lo­žiť ho aj fak­ta­mi. Súh­las­ný aj ne­súh­las­ný. A áno, aj ve­rej­ne kri­ti­zu­jem. Ne­chá­pem to­tiž, ako mô­že nie­ko­ho za­ují­mať ko­men­tár Peť­kov Petr­že­lov ale­bo Jož­kov Mr­kvič­kov.

Bol mi však pre­pos­la­ný nas­le­dov­ný sta­tus jed­né­ho ad­vo­ká­ta, kto­rý zve­rej­nil na so­ciál­nej sie­ti.

„Dnes dva­ja po­li­ti­ci pod­nik­li úpl­ne pod­lý útok na tri sud­ky­ne Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve a ve­rej­ne ich kri­vo ob­vi­ni­li z tres­tné­ho či­nu. A to len pre­to, že si do­vo­li­li vy­dať zá­kon­né a spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie. Oča­ká­val by som, že po ta­kom­to nie­čom sa sud­cov­ský stav zo­ši­ro­ka za­sta­ne svo­jich ko­le­gýň a oh­ra­dí sa pro­ti úto­ku na ne­zá­vis­losť súd­nej mo­ci. A keď už nie ce­lý stav, tak as­poň tí, kto­rí na Práv­nych lis­toch zvyk­nú prom­ptne ko­men­to­vať rôz­ne inak zá­kon­né pos­tu­py (tres­tné ozná­me­nie, dis­cip­li­nár­ne pod­ne­ty a pod.), keď sa tý­ka­jú ich sa­mých ale­bo ich ná­zo­ro­vo spriaz­ne­ných osôb.“

Pat­rím asi me­dzi „tí“. A len na mar­go, ne­ko­men­to­va­la som zá­kon­ný pos­tup dis­cip­li­nár­ne­ho pod­ne­tu, ale nao­pak, pou­ká­za­la som na sku­toč­nos­ti, kto­ré ne­ma­li opo­ru v zá­ko­ne, a kto­ré bo­li v tom­to pod­ne­te uvá­dza­né.

Člá­nok: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a1055-ten­to-text-je-moz­no-pod­net-na-dis­cip­li­nar­ne-sti­ha­nie-mna

Tá­to vý­čit­ka a apel na za­sta­nie sa sud­cov pri­šiel od ad­vo­ká­ta, kto­rý aj k oso­be kon­krét­ne­ho sud­cu zve­rej­nil v ne­dáv­nej mi­nu­los­ti to­to: „..a z čis­to pro­fe­sio­nál­ne­ho hľa­dis­ka, ak by som v ta­kej­to zá­važ­nej ve­ci ako práv­nik dos­tal až ta­ké­to potvr­de­nie vlas­tnej ne­kom­pe­ten­tnos­ti, aké dos­ta­li v tom­to prí­pa­de od kraj­ské­ho sú­du vy­šet­ro­va­te­lia in­špek­cie San­tu­so­vá, Vy­švá­der a spol., pro­ku­rá­to­ri Chy­lo a Pop­rac a sud­ca Ka­pi­naj, tak by som spá­lil ta­lár, vrá­til práv­nic­ký di­plom aj ad­vo­kát­sku li­cen­ciu a hľa­dal by som si inú prá­cu. Pod­ľa mož­nos­ti me­nej ná­roč­nú na in­te­lekt a cha­rak­ter.“ Fakt z čis­to pro­fe­sio­nál­ne­ho hľa­dis­ka?

Mi­mo­cho­dom, eš­te skôr, ako pán ad­vo­kát zve­rej­nil ten­to svoj pro­fe­sio­nál­ny ná­zor, Zdru­že­nie sud­cov Slo­ven­ska, kon­krét­ne v jú­ni 2021 na Hlav­nom zhro­maž­de­ní vy­zva­lo pred­sta­vi­te­ľov ve­rej­nej mo­ci „ne­po­ru­šo­vať práv­ne re­le­van­tné me­dzi­ná­rod­né do­ku­men­ty o po­vin­nos­ti vy­hnúť sa kri­ti­ke pri ko­men­to­va­ní roz­hod­nu­tí sud­cov, kto­ré pod­ko­pá­va ne­zá­vis­losť a dô­ve­ru ve­rej­nos­ti v súd­nic­tvo.“ Rov­na­ko tak plat­for­ma sud­cov  sud­na­moc.sk v sep­tem­bri 2021 vy­da­la tla­čo­vé vy­hlá­se­nie, v kto­rom ape­lo­va­la na dodr­žia­va­nie európ­skych štan­dar­dov a pro­fe­sij­ných pred­pi­sov práv­nic­kých po­vo­la­ní o reš­pek­to­va­ní auto­ri­ty súd­nej mo­ci. Iš­lo o via­ce­ré od­po­rú­ča­nia a do­ku­men­ty Vý­bo­ru mi­nis­trov Ra­dy Euró­py, Do­ho­vo­ru, prin­cí­py OSN o ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci, sta­no­vis­ká Po­rad­nej ra­dy európ­skych sud­cov, Európ­sku ko­mi­siu pre efek­tív­nu jus­tí­ciu a Európ­sku char­tu o šta­tú­te sud­cov. Tak­že „zo­ši­ro­ka“ sme sa za­sta­li všet­kých ko­le­gov, na kto­rých sa úto­čí.

Ok­rem to­ho, ani ja osob­ne /spa­da­júc pod ka­te­gó­riu “tí“/ nie som tou, kto­rej tre­ba vy­čí­tať, že sa ne­zas­tá­va sud­cov. Aku­rát, že ne­ro­bím roz­die­ly me­dzi sud­ca­mi, kto­rí sú na­pá­da­ní, ani me­dzi tý­mi, kto na nich „úto­čí“. Ne­roz­li­šu­jem to­tiž, z kto­rej stra­ny pod­pá­sov­ka prí­de, a či sa mi roz­hod­nu­tie kon­krét­ne­ho sud­cu „pá­či“ ale­bo nie. Prin­cíp.

Po tom, ako sa za­ča­li mno­žiť v mé­diách úto­ky na oso­by sud­cov, či už zo stra­ny koa­lič­ných po­li­ti­kov, opo­zič­ných po­li­ti­kov, ale­bo niek­to­rých kon­krét­nych ad­vo­ká­tov/a/ či pro­ku­rá­to­ra, navrh­la som na za­sad­nu­tí súd­nej ra­dy dňa 14.10.2021 pri­jať uz­ne­se­nie, kto­ré jed­nak rea­go­va­lo en bloc /te­da bez roz­die­lu k po­li­tic­kej prís­luš­nos­ti „útoč­ní­kov“/ na tie­to úto­ky,  ako aj na Re­zo­lú­ciu európ­skej aso­ciá­cie sud­cov pri­ja­tej v sep­tem­bri 2021 tý­ka­jú­cej sa le­gis­la­tív­nych zmien na Slo­ven­sku.

Návrh uz­ne­se­nia v  čas­ti tý­ka­jú­cej sa úto­kov na sud­cov znel:

„Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky so zne­po­ko­je­ním sle­du­je via­ce­ré nep­ri­me­ra­né ve­rej­né zá­sa­hy do roz­hod­nu­tí sú­dov, ako aj vy­hlá­se­nia vo­či kon­krét­nym sud­com, a to tak zo stra­ny po­li­ti­kov, ako aj niek­to­rých pred­sta­vi­te­ľov or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci, kto­ré sú reál­ne spô­so­bi­lé za­sa­ho­vať do ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci, ako jed­nej z troch mo­cí v štá­te.“

Tá­to časť uz­ne­se­nia bo­la na­po­kon vy­pus­te­ná /nie že by mi preš­la os­tat­ná časť k re­zo­lú­cii/, keď­že bo­lo kon­šta­to­va­né, že Etic­ká ko­mi­sia súd­nej ra­dy to­to „pred­ro­ku­je“ a pred­lo­ží súd­nej ra­de svoj roz­bor. Bo­lo mi sí­ce di­vné, ako to chce ko­mi­sia rie­šiť, keď­že sa má za­obe­rať etic­ký­mi di­le­ma­mi sud­cov a nie nee­tic­kým sprá­va­ním tre­tích osôb pro­ti sud­com. Ale tú­to časť navr­ho­va­né­ho uz­ne­se­nia som te­da vy­pus­ti­la a bo­la zve­da­vá, aký bu­de zá­ver ko­mi­sie a kam sa súd­na ra­da po­su­nie. Na ďal­šom za­sad­nu­tí mi bo­lo ozná­me­né, že  etic­ká ko­mi­sia ten­to prob­lém rie­šiť ne­mô­že, le­bo jej úlo­hou je „za­obe­rať sa etic­ký­mi di­le­ma­mi sud­cov a nie nee­tic­kým sprá­va­ním tre­tích osôb pro­ti sud­com.“ Ško­da. Mož­no by sme za­brá­ni­li aj úto­ku, kto­rý opi­su­je pán ad­vo­kát vo svo­jom sta­tu­se.

/Za­sad­nu­tie súd­nej ra­dy dňa 14.10.2021, zvu­ko­vý zá­znam v ča­se od 02:18 hod. do 03.09 hod. zve­rej­ne­ný na strán­ke súd­nej ra­dy v čas­ti „za­sad­nu­tia“./ Je to tak­mer ho­di­na zá­zna­mu, ale náj­di­te si čas.

Eš­te nie sme na kon­ci. Té­my ani dňa. 

Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky je ús­tav­ným or­gá­nom sud­cov­skej le­gi­ti­mi­ty. Tak nám to ho­vo­rí ús­ta­va. Té­mou le­gi­ti­mi­ty sa  od ne­pa­mä­ti /vlas­tne od pa­mä­ti, kon­krét­ne od ro­ku 1814, ke­dy ten­to vý­raz v je­ho ty­pic­kom vý­zna­me  pou­žil Charles Mau­ri­ce de Talleyrand-Pé­ri­gord na kon­gre­se vo Vied­ni/ za­obe­ra­li fi­lo­zo­fi, po­li­to­ló­go­via či práv­ni­ci. Súd­na ra­da má le­gi­ti­mi­tu, kto­rá má zá­klad v sud­coch, a nie súd­na moc má le­gi­ti­mi­tu, le­bo exis­tu­je súd­na ra­da. Súd­na ra­da by ma­la/aj/brá­niť súd­nu moc a jej jed­not­li­vých pred­sta­vi­te­ľov, te­da sud­cov, pred útok­mi bez roz­die­lu. Ma­la by.

Súd­na ra­da ne­má „ve­de­nie“. Pred­se­da a pod­pred­se­da súd­nej ra­dy nie sú na­dria­de­ní čle­nom súd­nej ra­dy, ma­jú pri hla­so­va­ní  je­den hlas ako kaž­dý člen súd­nej ra­dy. Súd­na ra­da roz­ho­du­je hla­so­va­ním jej čle­nov. Kaž­dé une­se­nie mu­sí byť pri­ja­té mi­ni­mál­ne de­sia­ti­mi hlas­mi. Aj keď je prí­tom­ných nap­rík­lad len dva­násť čle­nov. Pred­se­da má sí­ce ur­či­té sa­mos­tat­né  kom­pe­ten­cie, ale tie sú  jas­ne a strik­tne de­fi­no­va­né zá­ko­nom. Ak te­da dá pred­se­da a pod­pred­se­da, te­da ako sa­mi uvá­dza­jú „ve­de­nie súd­nej ra­dy“, aké­koľ­vek vy­hlá­se­nie bez hla­so­va­nia člen­mi súd­nej ra­dy, ich vy­hlá­se­nie má rov­na­kú práv­nu si­lu, ako aké­koľ­vek vy­hlá­se­nie ho­cik­to­rých dvoch čle­nov súd­nej ra­dy. S tým roz­die­lom, že ich ná­zor je zve­rej­ne­ný v hlav­nej čas­ti, a ná­zor iných čle­nov súd­nej ra­dy v nie cel­kom tran­spa­ren­tne náj­di­teľ­nej čas­ti strán­ky súd­nej ra­dy. Aj to chví­ľu tr­va­lo, aby to bo­lo vô­bec mož­né.

Zo­pa­ku­jem.Nie som tá, kto­rej tre­ba vy­čí­tať, že sa ne­zas­tá­va sud­cov. Aku­rát, že ne­ro­bím roz­die­ly me­dzi sud­ca­mi, kto­rí sú na­pá­da­ní, ani me­dzi tý­mi, kto na nich úto­čí. Oh­ra­dzu­jem sa  pro­ti kaž­dé­mu osob­né­mu úto­ku vo­či kaž­dé­mu sud­co­vi aj vo­či kaž­dé­mu úto­ku na­mie­re­né­mu pro­ti ce­lé­mu sud­cov­ské­mu sta­vu. Niek­to tu však evi­den­tne roz­li­šu­je. A mož­no tým ro­bí kon­krét­nym sud­com med­ve­diu služ­bu. Ale ad­vo­kát bol vy­sly­ša­ný.

https://www.sud­na­ra­da.gov.sk/ve­de­nie-sud­nej-ra­dy-slo­ven­skej-re­pub­li­ky-k-tla­co­vej-be­se­de-po­li­tic­kej-stra­ny-smer-sd-kto­ra-sa-ko­na­la-16-feb­ruara-2022-a-k-vy­jad­re­niam-jej-pred­se­du-ro­ber­ta-fi­ca/?csrt=11048485478696735522

Dl­hu­jem Vám eš­te jed­no vy­svet­le­nie. Me­rač­ský pov­raz (fu­ni­cu­lus men­su­ra­tio­nis) je sta­rá dĺžko­vá mie­ra pou­ží­va­ná do pri­ja­tia de­siat­ko­vej sús­ta­vy. Je­den me­rač­ský pov­raz bol od­vo­de­ný od „dĺžky ná­le­ži­te vy­so­ké­ho člo­ve­ka“.

 

 

 

 

 

 

Diskusia