Marcela Kosová, trestná sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a verejná kritička novej súdnej mapy
Bulharský justičný meter, slovenský dvojaký „meračský povraz“ a ESĽP
Časť prvá. Na konci dňa.
Často v poslednej dobe počuť z úst verejne činných osôb, že je dôležité, čo príde „na konci dňa“. Neviem, prečo sa tento výraz používa. Na konci dňa totiž vždy príde tma.
Časť druhá. Zastrašovanie sudkyne kritičky.
Rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva /ESĽP/ zo dňa 19.10.2021 č. 40072/13 sa týka
bulharskej trestnej sudkyne Miroslavy Todorovej. Bola verejnou kritičkou súdnej
reformy v Bulharsku. Boli proti nej začaté viaceré disciplinárne konania,nie
však pre jej verejnú kritiku. Tieto sa týkali prieťahov v konaní. Kontroly
v spisoch jej boli vykonané po tom, ako sa „dopustila“ verejnej kritiky
súdnej reformy. Miroslava Todorova namietala, že tieto disciplinárne konania
boli skrytou sankciou za jej kritické verejné výhrady proti tamojšej súdnej
reforme. ESĽP konštatoval porušenie článku 18/zákaz zneužitia práva/v spojení
s článkom 10 Dohovoru. Článok 18 pritom ESĽP využíva /aktivuje/ len vo
výnimočných prípadocha zriedka rozhodne o jeho porušení. Ide
o prípady, keď obmedzenie ľudského práva sleduje viacej účelov.
K porušeniam týchto článkov došlo podľa ESĽP tým, že hlavným cieľom disciplinárneho konania a uloženia sankcie nebolo primárne zabezpečenie dodržania lehôt v súdnom konaní, ale potrestať a zastrašiť sťažovateľku z dôvodu jej kritického postoja voči Najvyššej súdnej rade a výkonnej moci. Sťažovateľka od počiatku poukazovala na to, že považuje disciplinárne stíhanie voči jej osobe ako odvetu za kritické vystúpenia proti spôsobu uskutočňovania súdnej reformy s cieľom, aby ju umlčali.
Musím s úľavou konštatovať, že to sa na Slovensku určite nemôže stať. Žiadna „skrytá odveta“, pekne otvorene disciplinárne stíhať za kritický názor. Alebo rovno trestne stíhať za ohýbanie práva. U nás sme transparentní. Či?
Časť tretia. Nie je útok ako útok.
Nie som, ani som nikdy nebola na žiadnej sociálnej sieti. Nelajkujem, nehejtujem, nedávam palec hore ani dole. Svoj názor vyjadrujem priamo a snažím sa podložiť ho aj faktami. Súhlasný aj nesúhlasný. A áno, aj verejne kritizujem. Nechápem totiž, ako môže niekoho zaujímať komentár Peťkov Petrželov alebo Jožkov Mrkvičkov.
Bol mi však preposlaný nasledovný status jedného advokáta, ktorý zverejnil na sociálnej sieti.
„Dnes dvaja politici podnikli úplne podlý útok na tri sudkyne Krajského súdu v Bratislave a verejne ich krivo obvinili z trestného činu. A to len preto, že si dovolili vydať zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Očakával by som, že po takomto niečom sa sudcovský stav zoširoka zastane svojich kolegýň a ohradí sa proti útoku na nezávislosť súdnej moci. A keď už nie celý stav, tak aspoň tí, ktorí na Právnych listoch zvyknú promptne komentovať rôzne inak zákonné postupy (trestné oznámenie, disciplinárne podnety a pod.), keď sa týkajú ich samých alebo ich názorovo spriaznených osôb.“
Patrím asi medzi „tí“. A len na margo, nekomentovala som zákonný postup disciplinárneho podnetu, ale naopak, poukázala som na skutočnosti, ktoré nemali oporu v zákone, a ktoré boli v tomto podnete uvádzané.
Táto výčitka a apel na zastanie sa sudcov prišiel od advokáta, ktorý aj k osobe konkrétneho sudcu zverejnil v nedávnej minulosti toto: „..a z čisto profesionálneho hľadiska, ak by som v takejto závažnej veci ako právnik dostal až takéto potvrdenie vlastnej nekompetentnosti, aké dostali v tomto prípade od krajského súdu vyšetrovatelia inšpekcie Santusová, Vyšváder a spol., prokurátori Chylo a Poprac a sudca Kapinaj, tak by som spálil talár, vrátil právnický diplom aj advokátsku licenciu a hľadal by som si inú prácu. Podľa možnosti menej náročnú na intelekt a charakter.“ Fakt z čisto profesionálneho hľadiska?
Mimochodom, ešte skôr, ako pán advokát zverejnil tento svoj profesionálny názor, Združenie sudcov Slovenska, konkrétne v júni 2021 na Hlavnom zhromaždení vyzvalo predstaviteľov verejnej moci „neporušovať právne relevantné medzinárodné dokumenty o povinnosti vyhnúť sa kritike pri komentovaní rozhodnutí sudcov, ktoré podkopáva nezávislosť a dôveru verejnosti v súdnictvo.“ Rovnako tak platforma sudcov sudnamoc.sk v septembri 2021 vydala tlačové vyhlásenie, v ktorom apelovala na dodržiavanie európskych štandardov a profesijných predpisov právnických povolaní o rešpektovaní autority súdnej moci. Išlo o viaceré odporúčania a dokumenty Výboru ministrov Rady Európy, Dohovoru, princípy OSN o nezávislosti súdnej moci, stanoviská Poradnej rady európskych sudcov, Európsku komisiu pre efektívnu justíciu a Európsku chartu o štatúte sudcov. Takže „zoširoka“ sme sa zastali všetkých kolegov, na ktorých sa útočí.
Okrem toho, ani ja osobne /spadajúc pod kategóriu “tí“/ nie som tou, ktorej treba vyčítať, že sa nezastáva sudcov. Akurát, že nerobím rozdiely medzi sudcami, ktorí sú napádaní, ani medzi tými, kto na nich „útočí“. Nerozlišujem totiž, z ktorej strany podpásovka príde, a či sa mi rozhodnutie konkrétneho sudcu „páči“ alebo nie. Princíp.
Po tom, ako sa začali množiť v médiách útoky na osoby sudcov, či už zo strany koaličných politikov, opozičných politikov, alebo niektorých konkrétnych advokátov/a/ či prokurátora, navrhla som na zasadnutí súdnej rady dňa 14.10.2021 prijať uznesenie, ktoré jednak reagovalo en bloc /teda bez rozdielu k politickej príslušnosti „útočníkov“/ na tieto útoky, ako aj na Rezolúciu európskej asociácie sudcov prijatej v septembri 2021 týkajúcej sa legislatívnych zmien na Slovensku.
Návrh uznesenia v časti týkajúcej sa útokov na sudcov znel:
„Súdna rada Slovenskej republiky so znepokojením sleduje viaceré neprimerané verejné zásahy do rozhodnutí súdov, ako aj vyhlásenia voči konkrétnym sudcom, a to tak zo strany politikov, ako aj niektorých predstaviteľov orgánov verejnej moci, ktoré sú reálne spôsobilé zasahovať do nezávislosti súdnej moci, ako jednej z troch mocí v štáte.“
Táto časť uznesenia bola napokon vypustená /nie že by mi prešla ostatná časť k rezolúcii/, keďže bolo konštatované, že Etická komisia súdnej rady toto „predrokuje“ a predloží súdnej rade svoj rozbor. Bolo mi síce divné, ako to chce komisia riešiť, keďže sa má zaoberať etickými dilemami sudcov a nie neetickým správaním tretích osôb proti sudcom. Ale túto časť navrhovaného uznesenia som teda vypustila a bola zvedavá, aký bude záver komisie a kam sa súdna rada posunie. Na ďalšom zasadnutí mi bolo oznámené, že etická komisia tento problém riešiť nemôže, lebo jej úlohou je „zaoberať sa etickými dilemami sudcov a nie neetickým správaním tretích osôb proti sudcom.“ Škoda. Možno by sme zabránili aj útoku, ktorý opisuje pán advokát vo svojom statuse.
/Zasadnutie súdnej rady dňa 14.10.2021, zvukový záznam v čase od 02:18 hod. do 03.09 hod. zverejnený na stránke súdnej rady v časti „zasadnutia“./ Je to takmer hodina záznamu, ale nájdite si čas.
Ešte nie sme na konci. Témy ani dňa.
Súdna rada Slovenskej republiky je ústavným orgánom sudcovskej legitimity. Tak nám to hovorí ústava. Témou legitimity sa od nepamäti /vlastne od pamäti, konkrétne od roku 1814, kedy tento výraz v jeho typickom význame použil Charles Maurice de Talleyrand-Périgord na kongrese vo Viedni/ zaoberali filozofi, politológovia či právnici. Súdna rada má legitimitu, ktorá má základ v sudcoch, a nie súdna moc má legitimitu, lebo existuje súdna rada. Súdna rada by mala/aj/brániť súdnu moc a jej jednotlivých predstaviteľov, teda sudcov, pred útokmi bez rozdielu. Mala by.
Súdna rada nemá „vedenie“. Predseda a podpredseda súdnej rady nie sú nadriadení členom súdnej rady, majú pri hlasovaní jeden hlas ako každý člen súdnej rady. Súdna rada rozhoduje hlasovaním jej členov. Každé unesenie musí byť prijaté minimálne desiatimi hlasmi. Aj keď je prítomných napríklad len dvanásť členov. Predseda má síce určité samostatné kompetencie, ale tie sú jasne a striktne definované zákonom. Ak teda dá predseda a podpredseda, teda ako sami uvádzajú „vedenie súdnej rady“, akékoľvek vyhlásenie bez hlasovania členmi súdnej rady, ich vyhlásenie má rovnakú právnu silu, ako akékoľvek vyhlásenie hociktorých dvoch členov súdnej rady. S tým rozdielom, že ich názor je zverejnený v hlavnej časti, a názor iných členov súdnej rady v nie celkom transparentne nájditeľnej časti stránky súdnej rady. Aj to chvíľu trvalo, aby to bolo vôbec možné.
Zopakujem.Nie som tá, ktorej treba vyčítať, že sa nezastáva sudcov. Akurát, že nerobím rozdiely medzi sudcami, ktorí sú napádaní, ani medzi tými, kto na nich útočí. Ohradzujem sa proti každému osobnému útoku voči každému sudcovi aj voči každému útoku namierenému proti celému sudcovskému stavu. Niekto tu však evidentne rozlišuje. A možno tým robí konkrétnym sudcom medvediu službu. Ale advokát bol vyslyšaný.
Dlhujem Vám ešte jedno vysvetlenie. Meračský povraz (funiculus mensurationis) je stará dĺžková miera používaná do prijatia desiatkovej sústavy. Jeden meračský povraz bol odvodený od „dĺžky náležite vysokého človeka“.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.