Návod na posúdenie zachovania prezumpcie neviny, či slobody prejavu žurnalistickým výstupom?

 

Autor: Ma­túš Jurč

Ná­vod na po­sú­de­nie za­cho­va­nia pre­zum­pcie ne­vi­ny, či slo­bo­dy pre­ja­vu žur­na­lis­tic­kým vý­stu­pom?

Roz­su­dok Veľ­kej ko­mo­ry Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va zo dňa 29. mar­ca 2016 vo ve­ci Bé­dat pro­ti Švaj­čiarsku, č. 56925/08

Bé­dat pro­ti Švaj­čiarsku[1] bol po­su­dzo­va­ný prí­pad tres­tne stí­ha­né­ho a nás­led­ne aj prá­vop­lat­ne od­sú­de­né­ho no­vi­ná­ra za pub­li­ko­va­nie člán­ku, v kto­rom bo­li zve­rej­ne­né in­for­má­cie z do­ku­men­tov pre­bie­ha­jú­ce­ho tres­tné­ho vy­šet­ro­va­nia, kto­ré po­dlie­ha­li ur­či­té­mu stup­ňu uta­je­nia. Na­vy­še bo­li zve­rej­ne­né tak­tiež in­for­má­cie, kto­ré ma­li po­va­hu po­mer­ne cit­li­vé­ho, súk­rom­né­ho cha­rak­te­ru tres­tne stí­ha­nej oso­by v kau­ze, o kto­rej ten­to no­vi­nár pub­li­ko­val pred­met­ný člá­nok. Uve­de­né roz­hod­nu­tie bo­lo ak­tuál­ne pred ne­ja­ký ča­som, dnes a zrej­me aj v blíz­kej bu­dúc­nos­ti bu­de. ESĽP v tom­to roz­hod­nu­tí ko­ri­go­val, či skôr re­la­ti­vi­zo­val zá­sa­du vy­čer­pa­nia mier­nej­ších pros­tried­kov ochra­ny či ob­ra­ny dot­knu­tej oso­by,  aby sa moh­lo pris­tú­piť k tým prís­nej­ším či naj­prís­nej­ším. V tom­to prí­pa­de sa jed­na­lo o tres­tné od­sú­de­nie sťa­žo­va­te­ľa na­priek to­mu, že poš­ko­de­ná oso­ba sa ne­do­má­ha­la svo­jej ochra­ny ani v ci­vil­nom, ani v žiad­nom inom ko­na­ní, no ako uvie­dol ESĽP, dô­vod mo­hol byť v oso­bit­ných sku­toč­nos­tiach prí­pa­du. Z môj­ho poh­ľa­du, ur­či­té nó­vum ale­bo pri­naj­men­šom zried­ka­vým ja­vom je hod­no­te­nie tres­tnej san­kcie, kto­rú pou­žil vnút­roš­tát­ny súd ako san­kciu za pub­li­ko­va­ný člá­nok sťa­žo­va­te­ľo­vi. V tom­to prí­pa­de ESĽP skú­mal san­kcie trid­sia­tich člen­ských štá­tov Ra­dy Euró­py v pred­met­nej ob­las­ti, kto­ré pri­chá­dza­li do úva­hy na rov­na­kom skut­ko­vom zá­kla­de ako v tom­to prí­pa­de. Je pot­reb­né uviesť, že uve­de­ný skut­ko­vý stav bol rie­še­ný dru­hý krát, a to Veľ­kou ko­mo­rou ESĽP zlo­že­nou z osem­nás­tich sud­cov, pri­čom pr­vé ko­na­nie skon­či­lo po­me­rom hla­sov šty­ri pro­ti trom za zá­sah do prá­va slo­bo­dy pre­ja­vu sťa­žo­va­te­ľa. Po po­žia­dav­ke švaj­čiarskej vlá­dy sa tá­to vec pos­tú­pi­la Veľ­kej ko­mo­re, kto­rá po opä­tov­ných vy­jad­re­niach účas­tní­kov ko­na­nia roz­hod­la v nep­ros­pech sťa­žo­va­te­ľa po­me­rom hla­sov pät­násť ku trom.

Skut­ko­vé okol­nos­ti prí­pa­du:

Pán Ar­naud Bé­dat po­vo­la­ním no­vi­nár pub­li­ko­val člá­nok o neš­ťas­tnej uda­los­ti, pri kto­rej vo­dič auto­bu­su zra­zil na mos­te Lau­san­ne nie­koľ­ko osôb, pri­čom tri z nich zom­re­li a via­ce­ro bo­lo zra­ne­ných. Po tej­to tra­gic­kej uda­los­ti sám sko­čil z toh­to mos­ta. Uve­de­ná uda­losť bo­la od sa­mot­né­ho za­čiat­ku ce­lou ši­ro­kou ve­rej­nos­ťou sle­do­va­ná. Sťa­žo­va­teľ v pred­met­nom člán­ku pub­li­ko­val cit­li­vé in­for­má­cie, ku kto­rým pri­dal aj svoj vlast­ný ko­men­tár ako psy­cho­lo­gic­ký pro­fil vo­di­ča auto­bu­su, pro­ti kto­ré­mu bo­lo za pred­met­ný sku­tok za­ča­té tres­tné stí­ha­nie či via­ce­ro in­for­má­cií, kto­ré bo­li sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su po­dlie­ha­jú­ce ur­či­té­mu stup­ňu uta­je­nia. Z tých­to dô­vo­dov za­čal pro­ku­rá­tor tres­tné stí­ha­nie pro­ti sťa­žo­va­te­ľo­vi, pri­čom za zve­rej­ne­nie tých­to in­for­má­cií a svoj sub­jek­tív­ny, sen­zá­cie chti­vý ko­men­tár k tým­to in­for­má­ciám bol od­sú­de­ný a bol mu ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy s pod­mie­neč­ným od­kla­dom v tr­va­ní jed­né­ho me­sia­ca, pri­čom pri op­rav­nom ko­na­ní bol ten­to trest zme­ne­ný na pe­ňaž­nú san­kciu 4 000 švaj­čiar­skych fran­kov (2 667,-€).

Sťa­žo­va­teľ sa ob­rá­til svo­jím po­da­ním na ESĽP, pri­čom v ňom uvie­dol, že dot­knu­tý­mi tvr­de­nia­mi len pre­zen­to­val svoj poh­ľad na skut­ko­vé okol­nos­ti, na inom mies­te za­se tvr­dil, že„...ho­ci je pre štát zá­väz­ná ochra­na pre­zum­pcie ne­vi­ny do oka­mi­hu, kým nie je roz­hod­nu­té zá­kon­ným spô­so­bom o vi­ne, to­to ne­mô­že brá­niť súk­rom­ným oso­bám v tom, aby sa vy­jad­ri­li pred skon­če­ním tres­tné­ho ko­na­nia o vi­ne či ne­vi­ne dot­knu­tej oso­by.“[2] K uve­de­né­mu tvr­de­niu vzhľa­dom na to, že in­for­má­cie po­chá­dza­li z uta­je­né­ho vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, ku kto­rým sťa­žo­va­teľ na­vy­še pri­dal svoj sub­jek­tív­ny, jed­nos­tran­ný, ten­denč­ný, vý­smeš­ný, sen­zá­ciu chti­vý, hod­no­tia­ci ko­men­tár v otáz­ke vi­ny a ko­nal v pos­ta­ve­ní no­vi­ná­ra, sa ESĽP pria­mo v ce­lom roz­hod­nu­tí vy­jad­ril po­mer­ne zdr­žan­li­vo.

Vlá­da sa v pod­sta­te pridr­žia­va­la svoj­ho sta­no­vis­ka a ar­gu­men­tač­ne len pod­po­ri­la ar­gu­men­ty sú­du, kto­rý roz­ho­dol o od­sú­de­ní sťa­žo­va­te­ľa, a to z dô­vo­du jed­nak po­ru­še­nia zá­ko­na, ochra­nu po­ves­ti a práv oso­by dot­knu­tej pred­met­ným člán­kom, za­cho­va­nia auto­ri­ty a nes­tran­nos­ti súd­nej mo­ci, ne­ve­rej­nos­ti vy­šet­ro­va­nia (príp­rav­né­ho ko­na­nia) a prá­vo na reš­pek­to­va­nie súk­rom­né­ho ži­vo­ta.

Po­sú­de­nie ESĽP:

Úvo­dom je pot­reb­né upria­miť po­zor­nosť na od­po­rú­ča­nie Rec (2003) 13 Vý­bo­ru mi­nis­trov Ra­dy Euró­py člen­ským štá­tom o pos­ky­to­va­ní in­for­má­cií pros­tred­níc­tvom mé­dií vo vzťa­hu k tres­tné­mu ko­na­niu[3], kto­rý ESĽP viac krát ci­tu­je a vý­slov­ne ho ako po­rov­ná­va­cí ma­te­riál európ­skych práv­nych nás­tro­jov v ob­las­ti me­diál­nej in­for­mo­va­nos­ti o tres­tných ko­na­niach aj uvá­dza. Je pot­reb­né upo­zor­niť, že sa­mot­né od­po­rú­ča­nie vznik­lo za ne­ma­lej účas­ti prá­ve ju­di­ka­tú­ry ESĽP k uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke, vlas­tne ako tak­mer kaž­dý le­gis­la­tív­ny Európ­sky práv­ny akt v tres­tnej ob­las­ti.

Úro­veň ochra­ny slo­bo­dy pre­ja­vu je po­sil­ne­ná v dvoch ob­las­tiach, v ob­las­ti po­li­tic­ké­ho pre­ja­vu a vo ve­ciach ve­rej­né­ho zá­uj­mu, to zna­me­ná, že v tých­to prí­pa­doch je ob­me­dzenie ta­ké­ho­to pre­ja­vu eš­te ob­me­dze­nej­šie.[4] Poz­nám­ky či ko­men­tá­re v ob­las­ti fun­go­va­nia súd­nic­tva či pre­bie­ha­jú­ce­ho vy­šet­ro­va­nia spa­da­jú do otá­zok ve­rej­né­ho zá­uj­mu.[5] V tých­to prí­pa­doch ani ur­či­tý stu­peň ne­pria­teľ­stva[6] a po­ten­ciál­na zá­važ­nosť ur­či­tých pred­ne­se­ných poz­ná­mok[7] ne­vy­lu­ču­jú prá­vo na vy­so­ký stu­peň ochra­ny vzhľa­dom na exis­ten­ciu otáz­ky ve­rej­né­ho zá­uj­mu[8], kto­rou tres­tné ko­na­nie ne­po­chyb­ne je.

K to­mu pris­tu­pu­je už zmie­ne­ná zvý­še­ná ochra­na pos­ky­to­va­ná no­vi­ná­rom. Av­šak ako uvá­dza ESĽP „Ochra­na, kto­rú no­vi­ná­rom pos­ky­tu­je člá­nok 10 do­ho­vo­ru, spo­čí­va v tom, že sku­toč­ne ko­na­jú v dob­rej vie­re s cie­ľom pos­kyt­núť pres­né a spo­ľah­li­vé in­for­má­cie v sú­la­de s prin­cíp­mi zod­po­ved­nej žur­na­lis­ti­ky.“[9] „Po­jem zod­po­ved­nej žur­na­lis­ti­ky ako pro­fe­sio­nál­nej čin­nos­ti v se­be za­hŕňa aj zá­kon­nosť sprá­va­nia sa no­vi­ná­ra a sku­toč­nosť, že no­vi­nár po­ru­šil zá­kon, je re­le­van­tnou, aj keď nie roz­ho­du­jú­cou sku­toč­nos­ťou pri ur­čo­va­ní, či ko­nal zod­po­ved­ne ale­bo nie“.[10]

Nes­po­chyb­ni­teľ­ne ši­ro­ká ochra­na no­vi­ná­ra pri in­for­mo­va­ní ve­rej­nos­ti o tres­tnom ko­na­ní a tiež prá­vo ve­rej­nos­ti na tie­to in­for­má­cie však ma­jú svo­je li­mi­ty a mu­sia reš­pek­to­vať a v kaž­dom prí­pa­de brať do úva­hy prá­vo kaž­dé­ho na ob­ha­jo­bu, kto­ré je za­ru­če­né pod­ľa člán­ku 6 ods. 1 do­ho­vo­ru, kto­ré v tres­tných ve­ciach za­hŕňa prá­vo na nes­tran­ný súd a prá­vo na pre­zum­pciu ne­vi­ny.

A: V da­nom prí­pa­de ne­po­chyb­ne ob­me­dzenie slo­bo­dy pre­ja­vu dot­knu­té­ho sťa­žo­va­te­ľa bo­lo sta­no­ve­né vnút­roš­tát­ny­mi práv­ny­mi pred­pis­mi, kto­ré ma­li po­va­hu pred­ví­da­teľ­nos­ti aj jas­nos­ti vnút­roš­tát­nej práv­nej úp­ra­vy. ESĽP nad rá­mec to­ho skú­mal kom­pa­ra­tív­ne práv­ne ma­te­riá­ly tý­ka­jú­ce sa trid­sia­tich člen­ských štá­tov Ra­dy Euró­py a ich práv­nu úp­ra­vu a dôs­led­ky ply­nú­ce zo zve­rej­ne­nia in­for­má­cii z tres­tné­ho spi­su, kto­ré ma­jú uta­je­nú po­va­hu. Vo všet­kých bez vý­nim­ky sú up­ra­ve­né ako proti­práv­ne.[11]

B: Le­gi­tím­ny zá­ujem bol vnút­roš­tát­ny­mi súd­mi sle­do­va­ný op­ráv­ne­ne a od­ôvod­ne­ne. V tom­to prí­pa­de šlo o účin­nosť tres­tné­ho vy­šet­ro­va­nia (príp­rav­né­ho ko­na­nia), auto­ri­ta a nes­tran­nosť súd­nic­tva, prá­vo ob­vi­ne­né­ho na pre­zum­pciu ne­vi­ny a je­ho prá­vo na súk­ro­mie. No pot­reb­né je uviesť, že sťa­žo­va­teľ bol prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný vnút­roš­tát­nym sú­dom z dô­vo­du zve­rej­ne­nia uta­je­ných in­for­má­cií oh­ľa­dom tres­tné­ho ko­na­nia, na ta­kú­to kva­li­fi­ká­ciu je­ho skut­ku sa po­tom vzťa­ho­va­lo aj od­ôvod­ne­nie toh­to roz­hod­nu­tia.

C:„V da­nom prí­pa­de prá­vo sťa­žo­va­te­ľa na in­for­mo­va­nie ve­rej­nos­ti a prá­vo ve­rej­nos­ti na in­for­má­cie oh­ľa­dom tres­tné­ho ko­na­nia na­rá­ža­jú na rov­na­ko dô­le­ži­té ve­rej­né a súk­rom­né zá­uj­my, kto­ré sú chrá­ne­né zá­ka­zom zve­rej­ňo­va­nia in­for­má­cií, na kto­ré sa vzťa­hu­je ta­jom­stvo tres­tné­ho vy­šet­ro­va­nia. Tý­mi­to zá­uj­ma­mi sú auto­ri­ta a nes­tran­nosť súd­nic­tva, účin­nosť tres­tné­ho vy­šet­ro­va­nia a prá­vo ob­vi­ne­né­ho na pre­zum­pciu ne­vi­ny, no tiež ochra­na je­ho súk­rom­né­ho ži­vo­ta.“[12]

Vďa­ka svoj­mu pria­me­mu a nep­retr­ži­té­mu kon­tak­tu s reali­tou svo­jej vlas­tnej kra­ji­ny sú vnút­roš­tát­ne sú­dy v lep­šej po­zí­cii ako tie me­dzi­ná­rod­né, aby ur­či­li, ako mož­no v da­nom ča­se do­siah­nuť správ­nu rov­no­vá­hu me­dzi ho­re uve­de­ný­mi ko­li­du­jú­ci­mi prá­va­mi. Pre­to naj­mä z toh­to dô­vo­du ma­jú jed­not­li­vé zmluv­né štá­ty v zá­le­ži­tos­tiach pod­ľa člán­ku 10 do­ho­vo­ru ur­či­tú mie­ru voľ­nej úva­hy pri po­su­dzo­va­ní ne­vyh­nut­nos­ti a roz­sa­hu aké­ho­koľ­vek zá­sa­hu do slo­bo­dy pre­ja­vu chrá­ne­nej tým­to člán­kom.

Ako naj­väč­šie nó­vum toh­to pi­lot­né­ho roz­sud­ku sú prá­ve „...kri­té­riá, kto­rý­mi sa ma­jú ria­diť vnút­roš­tát­ne or­gá­ny štá­tov, zmluv­ných strán do­ho­vo­ru, pri zva­žo­va­ní tých­to zá­uj­mov, a te­da pri po­su­dzo­va­ní „ne­vyh­nut­nos­ti“ zá­sa­hu v prí­pa­doch, keď dôj­de k po­ru­še­niu ta­jom­stva súd­ne­ho vy­šet­ro­va­nia zo stra­ny no­vi­ná­ra. Tie­to kri­té­riá vy­plý­va­jú z vy­ššie uve­de­ných všeo­bec­ných zá­sad, ale do is­tej mie­ry aj z práv­nych pred­pi­sov trid­sia­tich člen­ských štá­tov Ra­dy Euró­py, kto­ré ESĽP skú­mal v sú­vis­los­ti s tou­to sťaž­nos­ťou“.[13]

1. Ako sa sťa­žo­va­teľ dos­tal k dot­knu­tým in­for­má­ciám:

„Súd opa­ku­je, že spô­sob, akým oso­ba zís­ka­va in­for­má­cie po­va­žo­va­né za dô­ver­né ale­bo taj­né, mô­že mať ur­či­tý vý­znam pre vy­vá­že­nie zá­uj­mov, kto­ré sa ma­jú vy­ko­nať v rám­ci člán­ku 10 ods. 2 do­ho­vo­ru.“[14]

V da­nom prí­pa­de pred­met­né in­for­má­cie ne­bo­li zís­ka­né ne­zá­kon­ným spô­so­bom, čo vy­hod­no­ti­li vnút­roš­tát­ne sú­dy. To však ne­mu­sí byť ne­vyh­nut­ne roz­ho­du­jú­cim fak­to­rom pri hod­no­te­ní to­ho, či pri zve­rej­ne­ní dodr­žal všet­ky svo­je po­vin­nos­ti. Sku­toč­nos­ťou to­tiž­to je, že sťa­žo­va­teľ ako pro­fe­sio­nál­ny no­vi­nár mu­sel ve­dieť o dô­ver­nej po­va­he in­for­má­cií, kto­ré plá­no­val zve­rej­niť.[15] Na­vy­še ako pod­por­ná sku­toč­nosť to­mu­to kon­šta­to­va­niu je aj fakt, že sťa­žo­va­teľ nik­dy ani pred vnút­roš­tát­ny­mi súd­mi, ani pred ESĽP nes­po­chyb­nil, že by je­ho ko­na­nie ne­bo­lo tres­tné pod­ľa us­ta­no­ve­nia, pod­ľa kto­ré­ho bol od­sú­de­ný.

2. Ob­sah na­pad­nu­té­ho člán­ku:

„...ochra­na pos­kyt­nu­tá člán­kom 10 do­ho­vo­ru no­vi­ná­rom v sú­vis­los­ti s po­dá­va­ním správ o otáz­kach ve­rej­né­ho zá­uj­mu je pod­mie­ne­ná tým, že ko­na­jú v dob­rej vie­re a na pres­nom skut­ko­vom zá­kla­de a pos­ky­tu­jú „spo­ľah­li­vé a pres­né“ in­for­má­cie v sú­la­de s eti­kou žur­na­lis­ti­ky.“[16]

Člá­nok 10 do­ho­vo­ru chrá­ni nie­len pod­sta­tu vy­jad­re­ných my­šlie­nok a in­for­má­cií, ale aj ich for­mu, v akej sú vy­jad­re­né. For­ma či tech­ni­ka zve­rej­ňo­va­nia tých­to in­for­má­cií je na no­vi­ná­roch a nie je mož­né ju ob­me­dziť, po­kiaľ ne­za­sa­hu­je do iných zá­uj­mov chrá­ne­ných nap­rík­lad do­ho­vo­rom. No­vi­nár­ska slo­bo­da za­hŕňa tak­tiež mož­né pou­ži­tie ur­či­té­ho stup­ňa pre­há­ňa­nia či do­kon­ca ur­či­tej pro­vo­ká­cie.[17]

No na­priek tak ši­ro­ko kon­ci­po­va­nej slo­bo­de pre­ja­vu, ako ju mô­žu vy­uží­vať no­vi­ná­ri, ESĽP sa ab­so­lút­ne sto­tož­ňu­je s od­ôvod­ne­ním vnút­roš­tát­ne­ho sú­du, kto­rý od­sú­dil sťa­žo­va­te­ľa, „...spô­sob, akým ci­to­val vý­ňat­ky zo zá­zna­mov z roz­ho­vo­rov a rep­ro­du­ko­val ich lis­ty, kto­ré ob­ža­lo­va­ný pos­lal sud­co­vi, pou­ka­zo­va­li na poh­nút­ky auto­ra na­pad­nu­té­ho člán­ku. Ob­me­dzil sa na sen­zá­cie chti­vosť a je­ho mo­dus ope­ran­di bol za­me­ra­ný vý­luč­ne na us­po­ko­je­nie re­la­tív­ne nez­dra­vej zve­da­vos­ti, kto­rú mô­že kto­koľ­vek v sú­vis­los­ti s tým­to ty­pom prí­pa­du cí­tiť. Ten­to veľ­mi za­uja­tý a jed­nos­tran­ný člá­nok spô­so­bil u či­ta­te­ľov po­ja­tie ná­zo­ru a tak­mer jas­né­ho vý­sled­ku tres­tné­ho ko­na­nia, te­da od­sú­de­nie tej­to dot­knu­tej oso­by. Tá­to pub­li­ká­cia bo­la či­ta­te­ľom pre­zen­to­va­ná bez naj­men­šie­ho reš­pek­tu k zá­sa­de pre­zum­pcie ne­vi­ny dot­knu­tej oso­by.“[18]

Ok­rem to­ho pred­met­ný člá­nok vy­kres­lil vo­di­ča auto­bu­su ako oso­bu v ab­so­lút­ne ne­ga­tív­nom svet­le, pos­meš­ným tó­nom. Nad­pi­sy pou­ži­té ža­lob­com. „Vy­po­čú­va­nie šia­le­né­ho vo­di­ča“, „Ver­zia pre ľah­ko­my­seľ­né­ho vo­di­ča“ a „Stra­til guľ­ky ...“ - ako aj veľ­ká de­tail­ná fo­tog­ra­fia ob­vi­ne­né­ho, kto­rá spre­vá­dza text, ne­ne­chá­va pries­tor na po­chyb­nos­ti, že sťa­žo­va­teľ chcel, aby je­ho člá­nok mal sen­zač­ný tón. V ne­pos­led­nom ra­de v ce­lom člán­ku sťa­žo­va­teľ pred­ná­šal svoj sub­jek­tív­ny ko­men­tár o okol­nos­tiach da­nej uda­los­ti a oso­be tres­tne stí­ha­nej naj­mä oh­ľa­dom otá­zok „...na kto­ré ma­li a mô­žu od­po­ve­dať vý­luč­ne ko­na­jú­ce sú­dy.“[19]Aj z tých­to dô­vo­dov súd ne­po­chy­bu­je o správ­nos­ti pl­ne zdô­vod­ne­né­ho roz­hod­nu­tia, kto­rým od­sú­dil sťa­žo­va­te­ľa. 

3. Prís­pe­vok na­pad­nu­té­ho člán­ku do dis­ku­sie o ve­rej­nom zá­uj­me:

Otáz­ka, kto­rá v tom­to prí­pa­de bo­la re­le­van­tná, zne­la či ob­sah člán­ku a naj­mä in­for­má­cie, na kto­ré sa vzťa­hu­je ta­jom­stvo tres­tné­ho vy­šet­ro­va­nia, moh­li pris­pieť k ve­rej­nej dis­ku­sii o tej­to uda­los­ti ale­bo slú­ži­li vý­luč­ne na us­po­ko­je­nie zve­da­vos­ti kon­krét­ne­ho či­ta­te­ľa, o pod­rob­nos­tiach súk­rom­né­ho ži­vo­ta ob­vi­ne­né­ho bez aké­ho­koľ­vek sú­vi­su s tou­to uda­los­ťou. Od­po­veď na tú­to otáz­ku súd na­šiel, čias­toč­ne neu­ne­se­ním svo­jej čas­ti dô­kaz­né­ho bre­me­na sťa­žo­va­te­ľa, keď uvie­dol, že „...Sťa­žo­va­teľ ni­ja­kým spô­so­bom nep­reu­ká­zal, ako moh­la sku­toč­nosť, že zve­rej­ne­nie zá­zna­mov z vý­slu­chov, vy­jad­re­ní man­žel­ky a le­ká­ra ob­vi­ne­né­ho, poš­to­vej ko­reš­pon­den­cie, kto­rú ten­to ob­vi­ne­ný za­slal ko­na­jú­ce­mu sud­co­vi o ba­nál­nych as­pek­toch je­ho kaž­do­den­né­ho ži­vo­ta vo väz­be, pris­pieť k vec­nej a sme­ro­daj­nej dis­ku­sií oh­ľa­dom tres­tné­ho ko­na­nia.“[20]

4. Vplyv na­pad­nu­té­ho člán­ku na tres­tné ko­na­nie

Prá­va za­ru­če­né člán­kom 10 do­ho­vo­ru v po­rov­na­ní s prá­va­mi ob­siah­nu­tý­mi v člán­ku 6 do­ho­vo­ru sú v ab­so­lút­nej rov­no­vá­he a za­slu­hu­jú rov­na­kú úc­tu, ochra­nu a reš­pekt. No je pot­reb­né zdô­raz­niť, že je ne­vyh­nut­né pos­kyt­núť oso­bit­ne zvý­še­nú ochra­nu uta­je­niu tres­tné­ho vy­šet­ro­va­nia (príp­rav­né­ho ko­na­nia) naj­mä z hľa­dis­ka úče­lu tres­tné­ho ko­na­nia, a to tak z hľa­dis­ka vý­ko­nu spra­vod­li­vos­ti, ako aj z dô­vo­du, aby os­ta­lo za­cho­va­né prá­vo vy­šet­ro­va­ných osôb na pre­zum­pciu ne­vi­ny.[21]

Ne­ve­rej­nosť príp­rav­né­ho ko­na­nia sa za­me­ria­va na ochra­nu zá­uj­mov tres­tné­ho ko­na­nia[22], naj­mä pred­chá­dza­ním ne­bez­pe­čen­stva ma­ni­pu­lá­cie, zne­hod­no­co­va­nia či iných vy­po­čí­ta­vých kro­kov, kto­ré mô­žu skres­liť ale­bo zme­niť vý­sle­dok tres­tné­ho ko­na­nia. Na dru­hej stra­ne, sto­ja tiež zá­uj­my tres­tne stí­ha­nej oso­by, naj­mä z hľa­dis­ka jej pre­zum­pcie ne­vi­ny a všeo­bec­nej­šie z hľa­dis­ka jej osob­ných vzťa­hov a zá­uj­mov. Ne­ve­rej­ná for­ma príp­rav­né­ho ko­na­nia je od­ôvod­ne­ná aj pot­re­bou ochra­ny pro­ce­sov for­mo­va­nia ná­zo­rov pri roz­ho­do­va­ní v súd­nic­tve. „Je ne­po­chyb­né, že zve­rej­ne­nie tak­to úče­lo­vé­ho člán­ku v ča­se, ke­dy eš­te len pre­bie­ha­li po­čia­toč­ne úko­ny vy­šet­ro­va­nia so se­bou nie­slo in­he­ren­tné ri­zi­ko ov­plyv­ne­nia prie­be­hu ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia, či už je to spô­so­bom vo vzťa­hu k prá­ci vy­šet­ru­jú­cich or­gá­nov, nás­led­ne sud­cu, úko­ny práv­nych zá­stup­cov ale­bo aj sta­no­vis­ká účas­tní­kov ko­na­nia.“[23]

ESĽP nás­led­ne uvá­dza, že nie je mož­né po­ža­do­vať od vnút­roš­tát­nych ko­na­jú­cich sú­dov, aby preu­ka­zo­va­li, či ta­ký­to člá­nok sku­toč­ne ov­plyv­nil tres­tné ko­na­nie akým­koľ­vek sme­rom. Už prí­tom­nosť sa­mot­né­ho ri­zi­ka je mož­né po­va­žo­vať za dô­vod­né pri­jať pri­me­ra­né opat­re­nia. Zá­kon­nosť tých­to opat­re­ní pod­ľa vnút­roš­tát­ne­ho prá­va a ich zlu­či­teľ­nosť s po­žia­dav­ka­mi do­ho­vo­ru sa po­su­dzu­jú v ča­se pri­jí­ma­nia opat­re­ní, nie ako tvr­dil sťa­žo­va­teľ na zá­kla­de nás­led­né­ho vý­vo­ja, kto­rý od­ha­ľu­je sku­toč­ný stav vply­vu pub­li­ká­cií na tres­tné ko­na­nie.

5. Pri­me­ra­nosť ulo­že­né­ho tres­tu:

Po­va­ha a zá­važ­nosť ulo­že­nej san­kcie či san­kcií sú ďal­šie fak­to­ry, kto­ré je pot­reb­né zoh­ľad­niť pri po­su­dzo­va­ní pro­por­cio­na­li­ty zá­sa­hu.[24] San­kcia, kto­rá je ulo­že­ná, nes­mie pred­sta­vo­vať for­mu akej­koľ­vek cen­zú­ry, kto­rá má za cieľ od­ra­diť tlač od pri­me­ra­nej, vec­nej a opod­stat­ne­nej kri­ti­ky. V sú­vis­los­ti s dis­ku­siou na té­mu ve­rej­né­ho zá­uj­mu je prav­de­po­dob­né, že ta­ká­to san­kcia od­ra­dí no­vi­ná­rov od pris­pie­va­nia do ve­rej­nej dis­ku­sie o otáz­kach ov­plyv­ňu­jú­cich ži­vot spo­loč­nos­ti. Tiež tre­ba pri­hliad­nuť, aby bo­la za­cho­va­ná ďal­šia úlo­ha mé­dií tzv. „ve­rej­né­ho stráž­ne­ho psa“. V tej­to sú­vis­los­ti mô­že byť sku­toč­nosť, že je oso­ba od­sú­de­ná, v niek­to­rých prí­pa­doch dô­le­ži­tej­šia ako ne­patr­ná po­va­ha ulo­že­né­ho tres­tu.[25] A aj na­priek už spo­me­nu­té­mu fak­tu, ko­na­nie sťa­žo­va­te­ľa je tres­tné vo všet­kých trid­sia­tich člen­ských štá­toch Ra­dy Euró­py, kto­rých práv­ne pred­pi­sy bo­li v pre­jed­ná­va­nej ve­ci skú­ma­né ako aj pri vy­hod­no­te­ní všet­kých ho­re uve­de­ných fak­to­rov, san­kcia ulo­že­ná sťa­žo­va­te­ľo­vi bo­la pri­me­ra­ná.[26]

Té­ma me­diál­nych vý­stu­povv sú­vis­los­ti s mož­ným zá­sa­hom do pre­zum­pcie ne­vi­ny je nes­mier­ne roz­siah­la a za­slú­ži­la by si kom­plexnej­šiu po­zor­nosť[27], no aj na­priek to­mu ve­rím, že roz­hod­nu­tie Bé­dat pro­ti Švaj­čiarsku a z ne­ho vy­abstra­ho­va­né hlav­né zá­sa­dy a pos­tu­py, cez kto­ré sa ESĽP dop­ra­co­val k rie­še­niu toh­to prí­pa­du oz­rej­mi na­ze­ra­nie na pre­zen­to­va­né otáz­ky a cez ne ob­jek­tív­ne zhod­no­te­nie mož­né­ho zá­sa­hu ale­bo nao­pak pot­re­ba pos­kyt­nu­tia pot­reb­nej in­for­má­cie v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti vy­ža­do­va­nej.

 

Diskusia