Vzťah sudcu k novinárom, sudca ako člen ministerského kabinetu a sudca na sociálnych sieťach

 

JUDr. Da­na Je­lin­ko­vá Du­dzí­ko­vá, LL.M., sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

Vzťah sud­cu k no­vi­ná­rom, sud­ca ako člen mi­nis­ter­ské­ho ka­bi­ne­tu a sud­ca na so­ciál­nych sie­ťach

V sú­vis­los­ti so slo­bo­dou pre­ja­vu sud­cu (a  pro­ku­rá­to­ra) je pot­reb­né ot­vo­riť na pro­fes­ných od­bor­ných ale aj ve­rej­ných neod­bor­ných fó­rach via­ce­ré par­ciál­ne té­my, me­dzi kto­ré pat­rí aj vzťah sud­cu k no­vi­ná­rom, pre­ja­vy sud­cu, po­kiaľ sa sta­ne čle­nom mi­nis­ter­ské­ho ka­bi­ne­tu, či pre­ja­vy sud­cu on­li­ne, na so­ciál­nych sie­ťach. Uve­de­ná té­ma je vy­so­ko ak­tuál­na. Je na ško­du ve­ci, že k jej roz­vi­nu­tiu chý­ba­jú po­du­ja­tia, na kto­rých by bo­lo mož­né oboz­ná­miť sa s ma­nuá­lom reali­zá­cie  slo­bo­dy pre­ja­vu sud­ca­mi na za­is­te­nie man­ti­ne­lov, v rám­ci kto­rých zos­tá­va ma­név­ro­va­cí pries­tor pre reali­zá­ciu slo­bo­dy sud­com bez­peč­ným. Za­is­te­nie ta­kých man­ti­ne­lov, kto­ré zod­po­ve­da­jú me­dzi­ná­rod­ným a európ­skym štan­dar­dom.

Prie­rez ju­di­ka­tú­rou Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci slo­bo­dy pre­ja­vu sud­cu bol zve­rej­ne­ný na strán­ke ko­mu­ni­kač­nej plat­for­my sud­na­moc.sk, [1] pre­to k pod­rob­nos­tiam od­ka­zu­jem na je­ho zne­nie.

Am­bí­ciou toh­to  člán­ku je pris­pieť k té­mam ve­rej­né­ho zá­uj­mu pou­ká­za­ním na  zá­ve­ry sta­no­vísk niek­to­rých európ­skych a me­dzi­ná­rod­ných in­šti­tú­cií.

Po­rad­ná ra­da európ­skych sud­cov (ďa­lej len „CCJE“) vy­pra­co­va­la pre Vý­bor mi­nis­trov Ra­dy Euró­py  sta­no­vis­ko č.3 (2002) o prin­cí­po­cha pra­vid­lách re­gu­lu­jú­cich sud­cov­ské pro­fe­sio­nál­ne sprá­va­nie,naj­mä v ob­las­ti eti­ky, nez­lu­či­teľ­né­ho sprá­va­nia sa a nes­tran­nos­ti.[2] Z uve­de­né­ho sta­no­vis­ka sa doz­vie­me, že sud­co­via ne­mô­žu byť izo­lo­va­ní od spo­loč­nos­ti v kto­rej ži­jú,keď­že súd­ny sys­tém mô­že fun­go­vať riad­ne, len ak sú sud­co­via v kon­tak­te s reali­tou. 

Na­vy­še, aj sud­co­via, ako ob­ča­nia, po­ží­va­jú zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy ga­ran­to­va­né naj­mä Do­ho­vo­rom o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd (slo­bo­da pre­ja­vu, ná­bo­žen­stva atď.).Dis­ku­sia v rám­ci CCJE uká­za­la pot­re­bu sta­no­viť rov­no­vá­hu me­dzi prá­vom sud­cov na slo­bo­du ná­zo­ru a pre­ja­vu a po­žia­dav­kou neut­ra­li­ty. Pre sud­cov je pre­to ne­vyh­nut­né, nav­zdo­ry to­mu, že ich člen­stvo v po­li­tic­kej stra­ne ale­bo ich účasť na ve­rej­ných dis­ku­siách o hlav­ných prob­lé­moch v spo­loč­nos­ti ne­mô­že byť za­ká­za­ná, zdr­žať sa mi­ni­mál­ne akých­koľ­vek po­li­tic­kých ak­ti­vít spô­so­bi­lých spo­chyb­niť ich ne­zá­vis­losť ale­bo oh­ro­ziť zda­nie sa nes­tran­nos­ti.Av­šak, sud­co­via by ma­li mať mož­nosť zú­čas­tňo­vať sa ur­či­tých dis­ku­sií tý­ka­jú­cich sa ná­rod­nej jus­tič­nej po­li­ti­ky. Ma­li by mať mož­nosť pos­ky­to­vať kon­zul­tá­cie a hrať ak­tív­nu úlo­hu pri príp­ra­ve le­gis­la­tí­vy tý­ka­jú­cej sa ich pos­ta­ve­nia a  všeo­bec­ne fun­go­va­nia jus­tič­né­ho sys­té­mu.

Sud­ca ako člen mi­nis­ter­ské­ho ka­bi­ne­tu

Otáz­ka za­in­te­re­so­va­nos­ti sud­cov na ur­či­tých vlád­nych ak­ti­vi­tách, ako je nap­rík­lad pô­so­be­nie v mi­nis­ter­skom ka­bi­ne­te, spô­so­bu­je kon­krét­ne prob­lé­my. Nič neb­rá­ni sud­co­vi, aby vy­ko­ná­val fun­kciu v ad­mi­nis­tra­tív­nom apa­rá­te mi­nis­ter­stva (nap­rík­lad od­de­le­nie ci­vil­nej ale­bo tres­tnej­le­gis­la­tí­vy na mi­nis­ter­stve spra­vod­li­vos­ti); av­šak zá­le­ži­tosť je ove­ľa de­li­kát­nej­šia vo vzťa­hu k sud­co­vi, kto­rý sa sta­ne čle­nom mi­nis­ter­ské­ho ka­bi­ne­tu. Mi­nis­tri sú op­ráv­ne­ní us­ta­no­viť ko­ho­koľ­vek, ko­ho chcú, za čle­na svoj­ho ka­bi­ne­tu, av­šak ako blíz­ki spolu­pra­cov­ní­ci mi­nis­tra tí­to ľu­dia par­ti­ci­pu­jú do ur­či­tej mie­ry aj na mi­nis­ter­ských po­li­tic­kých ak­ti­vi­tách. V ta­kom prí­pa­de pred­tým, ako sud­ca za­čne pra­co­vať v mi­nis­ter­skom ka­bi­ne­te, by bo­lo ideál­ne zís­kať sta­no­vis­ko ne­zá­vis­lé­ho or­gá­nu zod­po­ved­né­ho za us­ta­no­vo­va­nie sud­cov do fun­kcie, aby ten­to or­gán sta­no­vil pra­vid­lá sprá­va­nia sa v kaž­dom jed­nom kon­krét­nom prí­pa­de.

Sud­ca a no­vi­ná­ri

V niek­to­rých, naj­mä zá­pad­ných európ­skych kra­ji­nách, je  všeo­bec­ný trend, že mé­diá pre­ja­vu­jú  väč­ší zá­ujem o sud­cov­ské zá­le­ži­tos­ti, naj­mä v tres­tnej ob­las­ti.  Vzhľa­dom na vzťa­hy, kto­ré mô­žu vznik­núť me­dzi sud­ca­mi a no­vi­nár­mi, exis­tu­je ri­zi­ko, že spô­sob, ako sud­co­via vy­stu­pu­jú, mô­že byť ov­plyv­ne­ný no­vi­nár­mi.  V tej­to sú­vis­los­ti CCJE upo­zor­ňu­je na  Sta­no­vis­ko CCJE č. 1 (2001) kto­ré ho­vo­rí, že kým  slo­bo­da tla­če je vý­sad­ným prin­cí­pom, súd­ne ko­na­nie mu­sí byť chrá­ne­né pred nep­ri­me­ra­ným von­kaj­ším nát­la­kom. 

Z to­ho vy­plý­va, že sud­co­via mu­sia byť v ich vzťa­hoch s no­vi­nár­mi opatr­ní a spô­so­bi­lí za­cho­vať svo­ju ne­zá­vis­losť a nes­tran­nosť, za­brá­niť vzni­ku  akých­koľ­vek osob­ných vý­hod zo vzťa­hov s no­vi­nár­mi a zdr­žať sa akých­koľ­vek neo­dô­vod­ne­ných ko­men­tá­rov k ve­ciam, v kto­rých roz­ho­du­jú.

Prá­vo ve­rej­nos­ti na in­for­má­cie je bez­po­chy­by zá­klad­ným prin­cí­pom vy­plý­va­jú­cim z čl. 10 Do­ho­vo­ru. Z ne­ho vy­plý­va, že sud­ca spl­ní le­gi­tím­ne oča­ká­va­nia ob­ča­nov jas­ne od­ôvod­ne­ným roz­hod­nu­tím. Sud­co­via ma­jú mať mož­nosť prip­ra­viť su­már ale­bo ko­mu­ni­ké ob­jas­ňu­jú­ce zmy­sel ale­bo vý­znam ich roz­hod­nu­tí pre ve­rej­nosť. Ok­rem to­ho, v kra­ji­nách, kde sú sud­co­via za­po­je­ní do kri­mi­nál­ne­ho vy­šet­ro­va­nia, je vhod­né zo­sú­la­diť pot­reb­né ob­me­dzenia vzťa­hu­jú­ce sa na kau­zy, kto­ré vy­šet­ru­jú, s prá­vom na in­for­má­cie.  Iba za ta­kých pod­mie­nok mô­žu sud­co­via slo­bod­ne pl­niť ich úlo­hy bez stra­chu z me­diál­ne­ho tla­ku.

Sprá­va Oso­bit­né­ho spra­vo­daj­cu pre ne­zá­vis­losť sud­cov a práv­ni­ko­vo slo­bo­de pre­ja­vu sud­cov a pro­ku­rá­to­rov, slo­bo­de zdru­žo­va­nia a po­koj­nom zhro­maž­ďo­va­ní  z 24.jú­na 2019

Oso­bit­ný spra­vo­daj­ca, kto­rý pô­so­bí pri Vý­bo­re OSN pre ľud­ské prá­va [3]pou­ká­zal vo svet­le roz­sia­hlej ju­di­ka­tú­ry na nas­le­dov­né:

-          sud­co­via a pro­ku­rá­to­ri by sa v zá­sa­de ne­ma­li za­pá­jať do ve­rej­ných spo­rov. Za ob­me­dze­ných okol­nos­tí však mô­žu vy­jad­ro­vať svo­je ná­zo­ry a sta­no­vis­ká k otáz­kam, kto­ré sú po­li­tic­ky cit­li­vé, nap­rík­lad, keď sa zú­čas­tňu­jú ve­rej­ných dis­ku­sií o le­gis­la­tí­ve a po­li­ti­ke, kto­ré mô­žu mať vplyv na súd­nic­tvo ale­bo pro­ku­ra­tú­ru.

-          v prí­pa­doch, keď sud­co­via a pro­ku­rá­to­ri po­va­žu­jú za mo­rál­nu po­vin­nosť ho­vo­riť, nap­rík­lad vy­jad­riť ne­súh­las s voj­nou ale­bo po­ža­do­vať zá­sah pro­ti zhor­šo­va­niu ži­vot­né­ho pros­tre­dia, je vo všeo­bec­nos­ti prí­pus­tné, aby sa zú­čas­tni­li na po­koj­ných de­monštrá­ciách. Sprá­va pou­ka­zu­je na to, že v ča­soch váž­nych de­mok­ra­tic­kých kríz ma­jú sud­co­via, sa­mi ale­bo v spo­je­ní s iný­mi sud­ca­mi, nie­len prá­vo, ale aj po­vin­nosť vy­stu­po­vať v pros­pech ob­no­ve­nia de­mok­ra­tic­ké­ho po­riad­ku. Sprá­va tiež ref­lek­tu­je na sku­toč­nosť, že nor­my, kto­ré bež­ne ob­me­dzu­jú prá­vo sud­cov zú­čas­tňo­vať sa na po­li­ti­ke, nie sú ap­li­ko­va­teľ­né na ich ko­na­nie na ob­ra­nu práv­ne­ho štá­tu.

-          sud­co­via a pro­ku­rá­to­ri by ma­li pre­ja­vo­vať oboz­ret­nosť vo svo­jich vzťa­hoch s tla­čou. Vždy by sa ma­li zdr­žať ko­men­tá­rov k prí­pa­dom, kto­rý­mi sa za­obe­ra­jú, a vy­hý­bať sa akým­koľ­vek neo­pod­stat­ne­ným pri­po­mien­kam, kto­ré by moh­li spo­chyb­niť ich nes­tran­nosť.

-          sud­co­via a pro­ku­rá­to­ri by ma­li byť opatr­ní pri pou­ží­va­ní so­ciál­nych mé­dií. Me­dzi­ná­rod­né nás­tro­je ne­pos­ky­tu­jú žiad­ne us­mer­ne­nie o tom, ako by sud­co­via a pro­ku­rá­to­ri moh­li up­lat­ňo­vať svo­je slo­bo­dy on­li­ne. Sú­dy a me­cha­niz­my pre ľud­ské prá­va za­tiaľ ne­ma­li príl­eži­tosť ob­jas­niť, aké sprá­va­nie sa od sud­cu ale­bo pro­ku­rá­to­ra oča­ká­va  pri vý­ko­ne svo­jej slo­bo­dy on­li­ne. Ok­rem to­ho len nie­koľ­ko kra­jín vy­vi­nu­lo špe­ci­fic­ké práv­ne pred­pi­sy ale­bo etic­ké nor­my na re­gu­lá­ciu sprá­va­nia sud­cov a pro­ku­rá­to­rov na so­ciál­nych mé­diách. V tej­to sú­vis­los­ti by Oso­bit­ný spra­vo­daj­ca chcel pov­zbu­diť pro­fe­sij­né zdru­že­nia sud­cov a pro­ku­rá­to­rov, aby vy­pra­co­va­li oso­bit­né us­mer­ne­nia o pou­ží­va­ní so­ciál­nych mé­dií spô­so­bom, kto­rý je v sú­la­de s dôs­toj­nos­ťou ich fun­kcie.

 

Diskusia