Zmeny v Trestnom zákone ohľadne drogových trestných činov a skracovanie trestov zo strany súdu

Úvod­ná poz­nám­ka:

Niž­šie v texte sa na­chá­dza schvá­le­ný text zá­ko­na zo dňa 16.03.2022, kto­rým sa me­ní Trest­ný zá­kon oh­ľad­ne tzv. dro­go­vých tres­tných či­nov a to hlav­ne v prí­pa­doch ma­ni­pu­lo­va­nia s ma­ri­hua­nou. Zá­kon bol pub­li­ko­va­ný v Zbier­ke zá­ko­nov pod č. 105/2022, pri­čom na­do­bá­da účin­noť dňa 01.05.2022.

Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru schvá­le­né zme­ny nie sú dob­ré a sú len koz­me­tic­ké (fa­kic­ky iba čias­toč­né zmier­ne­nie tres­tov pri kon­krét­nej ná­vy­ko­vej lát­ke), nie sú vô­bec kon­cep­čné a je pre zá­ko­no­dar­cu bied­nym vy­sved­če­ním, že sa za­tiaľ nez­mo­hol na po­riad­nu (kom­plexnú) re­ví­ziu dro­go­vých tres­tných či­nov (na stra­ne dru­hej, pri dro­go­vých tres­tných či­noch je aká­koľ­vek zme­na spra­vid­la lep­šia než sta­tus quo).

K pre­chod­né­mu us­ta­no­ve­niu § 438j Tr. zák. – tre­ba uviesť, že po­dob­né pre­chod­né us­ta­no­ve­nia ob­sa­ho­val aj Trest­ný zá­kon č. 140/1961 (z hľa­dis­ka le­gis­la­tív­nej čis­to­ty však pro­ces­ná časť pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia ma­la byť v Tres­tnom po­riad­ku)

Po­kiaľ ide o pos­tup sú­du, vo vzťa­hu k už prá­vop­lat­ne skon­če­ným tres­tným ve­ciam v tzv. dro­go­vých tres­tných či­noch,  je pod­stat­né to­to pre­chod­né us­ta­no­ve­nie, kto­ré je spo­je­ním hmot­nop­ráv­nej ako aj pro­ces­nej nor­my a ma­lo by od­stra­ňo­vať tvr­dosť zá­ko­na pri uk­la­da­ní tres­tov a te­da si za­slú­ži bliž­šiu vý­kla­do­vú po­zor­nosť.

Pro­ces­né hľa­dis­ko vy­me­dzu­je pre­chod­né us­ta­no­ve­nie pod­ľa § 438j Tr. zák. svo­jou pos­led­nou ve­tou nas­le­dov­ne:

„O po­mer­nom skrá­te­ní tres­tu roz­ho­du­je súd, v ob­vo­de kto­ré­ho sa trest od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va, a to aj bez návr­hu“.

Z uve­de­nej ve­ty je zrej­mé, že pre­chod­né us­ta­no­ve­nie sa bu­de tý­kať iba pos­tu­pu ok­res­ných sú­dov, v ob­vo­de kto­rých sa vy­ko­ná­va trest od­ňa­tia slo­bo­dy (je pre­to bez vý­zna­mu, kto­rý súd trest ulo­žil) a len prí­pa­dov, v kto­rých sa v ča­se roz­ho­do­va­nia sú­du pod­ľa toh­to pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia eš­te od­sú­de­ný na­chá­dza vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy (ne­bu­de sa te­da tý­kať prí­pa­dov, v kto­rých od­sú­de­né­mu bol sí­ce ulo­že­ný ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy, av­šak v ča­se roz­ho­do­va­nia sú­du už bol od­sú­de­ný nap­rík­lad pod­mie­neč­ne pre­pus­te­ný, res­pek­tí­ve už trest vy­ko­nal).

Po­kiaľ ide o pos­tup sú­du a spô­sob je­ho roz­ho­do­va­nia, tak je nut­né tú­to pos­led­nú pro­ces­nú ve­tu pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia vy­kla­dať v spo­je­ní s re­le­van­tný­mi us­ta­no­ve­nia­mi Tres­tné­ho po­riad­ku tak, že:

- súd bu­de roz­ho­do­vať o prí­pad­nom po­mer­nom skrá­te­ní tres­tu uz­ne­se­ním, na­koľ­ko roz­sud­kom súd roz­ho­du­je iba tam, kde to zá­kon vy­slo­ve­ne us­ta­no­vu­je (§ 162 ods. 1 Tr. por.); uz­ne­se­ním bu­de roz­ho­do­vať aj v prí­pa­de, ak návrh od­sú­de­né­ho na skrá­te­nie tres­tu za­miet­ne, na­koľ­ko ne­zis­tí pod­mien­ky na skrá­te­nie tres­tu,

- súd bu­de roz­ho­do­vať „od sto­la“ v prí­pa­doch, v kto­rých v pô­vod­nom ko­na­ní uk­la­dal trest sa­mo­sud­ca a na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí v prí­pa­doch, v kto­rých trest v pô­vod­nom ko­na­ní uk­la­dal se­nát, keď­že na ve­rej­nom za­sad­nu­tí sa roz­ho­du­je len ak to zá­kon vy­slo­ve­ne us­ta­no­vu­je (§ 291 Tr. por.); v prí­pa­de ak bol po­da­ný návrh od­sú­de­né­ho na pos­tup pod­ľa pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia, mal by súd, pred svo­jím roz­hod­nu­tím, za­slať ta­ký­to návrh pro­ku­rá­to­ro­vi na vy­jad­re­nie a pos­kyt­núť mu na vy­jad­re­nie pri­me­ra­nú le­ho­tu,

- pro­ti uz­ne­se­niu ok­res­né­ho sú­du ne­bu­de prí­pus­tná sťaž­nosť, na­koľ­ko pro­ti uz­ne­se­niu sú­du je prí­pus­tná sťaž­nosť len tam, kde to zá­kon vy­slo­ve­ne pri­púš­ťa (§ 185 ods. 2 Tr. por.),

- keď­že pôj­de o vy­ko­ná­va­cie ko­na­nie, tak po­vin­ná ob­ha­jo­ba bu­de nut­ná len za pod­mie­nok uve­de­ných v § 38 ods. 1 Tr. por.

- zá­kon­ným sud­com bu­de sud­ca sú­du, v ob­vo­de kto­ré­ho sa trest od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va (zá­kon­ným súd­com je ten ko­ho ako zá­kon­né­ho sud­cu ur­čí zá­kon, te­da v da­nom prí­pa­de nie súd kto­rý roz­ho­do­val v pr­vom stup­ni, ale súd, v ob­vo­de kto­ré­ho v ča­se roz­ho­do­va­nia pod­ľa pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia od­sú­de­ný vy­ko­ná­va trest od­ňa­tia slo­bo­dy); sku­toč­nosť, že má roz­ho­do­vať súd v ob­vo­de kto­ré­ho sa trest od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va je prak­tic­ké rie­še­nie, na­koľ­ko v ap­li­kač­nej praxi mô­že pri­chá­dzať do úva­hy aj nap­rík­lad sú­beh návr­hu od­súd­né­ho na pod­mie­neč­né pre­pus­te­nie z vý­ko­nu tres­tu s návr­hom na po­mer­né skrá­te­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod­ľa pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia (bu­de môcť roz­ho­do­vať je­den súd a to prí­pad­ne aj jed­ným roz­hod­nu­tím); po­kiaľ te­da od­sú­de­ný po­dá návrh na skrá­te­nie stres­tu na súd, kto­rý vo ve­ci roz­ho­do­val v pr­vom stup­ni, ten ta­ký­to návrh pos­tú­pi prís­luš­né­mu sú­du, v ob­vo­de kto­ré­ho od­sú­de­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va a od­sú­de­né­ho o tej­to sku­toč­nos­ti upo­ve­do­mí,

- pre­chod­né us­ta­no­ve­nie sa tý­ka iba ne­pod­mie­neč­ných tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy (ar­gu­men­tum slov „trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rý ne­bol pod­mie­neč­ne od­lo­že­ný“) a aj to iba v prí­pa­de, ak sa v ča­se roz­ho­do­va­nia sú­du od­sú­de­ný eš­te vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy fy­zic­ky na­chá­dza (ar­gu­men­tum slov „roz­ho­du­je súd, v ob­vo­de, kto­ré­ho sa trest od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va“),

- tak ako už bo­lo naz­na­če­né vy­ššie, v praxi mô­žu nas­tať aj roz­ne kom­bi­ná­cie roz­hod­nu­tia, keď nap­rík­lad nie je vy­lú­če­né, že súd v ob­vo­de kto­ré­ho sa vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va bu­de roz­ho­do­vať o návr­hu od­sú­de­né­ho na pod­mie­neč­né pre­pus­te­nie z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy a zá­ro­veň pôj­de o od­sú­de­né­ho, kto­rý sa bu­de do­má­hať po­mer­né­ho skrá­te­nia tres­tu v zmys­le pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia. V ta­kom­to prí­pa­de by roz­ho­do­va­nie pod­ľa pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia ma­lo mať pred­nosť v tom sme­re, že naj­skôr by mal súd roz­hod­núť o tom, či sa pô­vod­ne ulo­že­ný trest nes­krá­ti, na­koľ­ko v klad­nom prí­pa­de by nap­rík­lad už vô­bec ne­mu­se­lo pri­chá­dzať do úva­hy roz­ho­do­va­nie o pod­mie­neč­nom pre­pus­te­ní z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy (od­sú­de­ný by mal nap­rík­lad už trest vy­ko­na­ný ce­lý), prí­pad­ne by pri­chá­dza­lo, ale už pri inom zvyš­ku ne­vy­ko­na­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy. Do úva­hy sa­moz­rej­me pri­chá­dza aj va­rian­ta, že súd poi­mer­ne skrá­ti trest od­ňa­tia slo­bo­dy pod­ľa pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia a zá­ro­veň za­miet­ne návrh od­sú­de­né­ho na pod­mie­neč­né pre­pus­te­nie z vý­ko­nu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy. Roz­ho­do­va­nie o návr­hu od­sú­de­né­ho na po­mer­né skrá­te­nie tres­tu a návr­hu od­sú­de­né­ho na pod­mie­neč­né pre­pus­te­nie mô­že súd spo­jiť do jed­né­ho ko­na­nia a roz­hod­núť aj jed­ným uz­ne­se­ním.

- pod­ľa pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia mô­že súd roz­hod­núť aj bez návr­hu, av­šak bu­de pri­már­ne ve­cou od­sú­de­ných, kto­rí vy­ko­ná­va­jú trest od­ňa­tia slo­bo­dy, aby po­da­li re­le­vant­ný návrh na po­mer­né skrá­te­nie tres­tu (súd, kto­rý bu­de roz­ho­do­vať by si mal nás­led­ne pri­po­jiť spi­so­vý ma­te­riál v pô­vod­nej ve­ci a z hľa­dis­ka za­cho­va­nia spo­ro­vé­ho ko­na­nia ak bol po­da­ný návrh od­sú­de­né­ho, by ta­ký­to návrh mal za­slať pro­ku­rá­to­ro­vi na vy­jad­re­nie); slo­vá „aj bez návr­hu“ zna­me­na­jú, že aj sú­dy mô­žu ini­cia­tív­ne ko­nať v prí­pa­doch, kto­ré by moh­li spa­dať pod pre­chod­né us­ta­no­ve­nie s tým, že po­kiaľ pres­kú­ma­jú niek­to­ré tres­tné ve­ci a dos­pe­jú k zá­ve­ru, že nie sú spl­ne­né pod­mien­ky v zmys­le pre­chod­né­ho us­ta­no­ve­nia, a vo ve­ci ne­bol po­da­ný návrh od­sú­de­né­ho, neu­ro­bia vo ve­ci žiad­ne roz­hod­nu­tie (ob­dob­ne ako keď sa pres­kú­ma­va­jú ve­ci po vy­hlá­se­nej am­nes­tii a zis­tí sa že niek­to­rej z pres­kú­ma­va­ných ve­cí sa am­nes­tia ne­tý­ka).

Zá­kon zo 16. mar­ca 2022, kto­rým sa me­ní a dopĺňa zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov

Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa uz­nies­la na tom­to zá­ko­ne:

Čl. I.

Zá­kon č. 300/2005 Z. z. Trest­ný zá­kon v zne­ní zá­ko­na č. 650/2005 Z. z., zá­ko­na č. 692/2006 Z.z., zá­ko­na č. 218/2007 Z. z., zá­ko­na č. 491/2008 Z. z., zá­ko­na č. 497/2008 Z. z., zá­ko­na č. 498/2008Z. z., zá­ko­na č. 59/2009 Z. z., zá­ko­na č. 257/2009 Z. z., zá­ko­na č. 317/2009 Z. z., zá­ko­na č.492/2009 Z. z., zá­ko­na č. 576/2009 Z. z., zá­ko­na č. 224/2010 Z. z., zá­ko­na č. 547/2010 Z. z., zá­ko­nač. 33/2011 Z. z., zá­ko­na č. 262/2011 Z. z., zá­ko­na č. 313/2011 Z. z., zá­ko­na č. 246/2012 Z. z., zá­ko­na č. 334/2012 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 428/2012 Z. z.,uz­ne­se­nia Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 189/2013 Z. z., zá­ko­na č. 204/2013 Z. z.,zá­ko­na č. 1/2014 Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 260/2014 Z. z., zá­ko­nač. 73/2015 Z. z., zá­ko­na č. 174/2015 Z. z., zá­ko­na č. 78/2015 Z. z., zá­ko­na č. 87/2015 Z. z., zá­ko­nač. 397/2015 Z. z., zá­ko­na č. 398/2015 Z. z., zá­ko­na č. 440/2015 Z. z., zá­ko­na č. 444/2015 Z. z.,zá­ko­na č. 91/2016 Z. z., zá­ko­na č. 125/2016 Z. z., zá­ko­na č. 316/2016 Z. z., zá­ko­na č. 264/2017 Z.z., zá­ko­na č. 274/2017 Z. z., zá­ko­na č. 161/2018 Z. z., zá­ko­na č. 321/2018 Z. z., zá­ko­na č. 35/2019Z. z., ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 38/2019 Z. z., zá­ko­na č. 214/2019 Z. z.,zá­ko­na č. 420/2019 Z. z., zá­ko­na č. 474/2019 Z. z., zá­ko­na č. 288/2020 Z. z., zá­ko­na č. 312/2020 Z. z., zá­ko­na č. 236/2021 Z. z. a zá­ko­na č. 357/2021 Z. z. sa me­ní a dopĺňa tak­to: 

1. Za § 40 sa vkla­dá § 40a, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

㤠40a

Pod­mie­neč­né upus­te­nie od pot­res­ta­nia

(1) Od pot­res­ta­nia pá­cha­te­ľa pre­či­nu pod­ľa § 171 ods. 1 ale­bo 2 mô­že súd pod­mie­neč­ne upus­tiť, ak mu sú­čas­ne ulo­ží ochran­né lie­če­nie za pod­mie­nok pod­ľa § 73.

(2) Súd pá­cha­te­ľo­vi ur­čí skú­šob­nú do­bu až na dva ro­ky; skú­šob­ná do­ba za­čí­na ply­núť dňom nas­le­du­jú­cim po dni na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti roz­hod­nu­tia o pod­mie­neč­nom upus­te­ní od pot­res­ta­nia.

(3) Ak pá­cha­teľ, u kto­ré­ho bo­lo pod­mie­neč­ne upus­te­né od pot­res­ta­nia, dodr­žal­pod­mien­ky ochran­né­ho lie­če­nia, súd vy­slo­ví, že sa os­ved­čil; inak roz­hod­ne, a to prí­pad­ne už v prie­be­hu skú­šob­nej do­by, o ulo­že­ní tres­tu.

(4) Ak súd do ro­ka od up­ly­nu­tia skú­šob­nej do­by neu­ro­bil roz­hod­nu­tie pod­ľa od­se­ku 3 bez to­ho, že by na tom mal pá­cha­teľ vi­nu, má sa za to, že sa os­ved­čil.

(5) Ak súd vy­slo­vil, že sa pá­cha­teľ, u kto­ré­ho bo­lo pod­mie­neč­ne upus­te­né od­pot­res­ta­nia, os­ved­čil, ale­bo ak sa má za to, že sa os­ved­čil, hľa­dí sa na ne­ho, ako ke­by ne­bol od­sú­de­ný.“. 

2.V § 47 ods. 2 sa slo­vá „§ 172 ods. 2, 3 ale­bo 4“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 172 ods. 5, 6, 7 ale­bo 8“.

3.V § 58 ods. 3 sa slo­vá „§ 172 ods. 3 ale­bo 4“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „§ 172 ods. 7 ale­bo 8“.

4.V § 73 sa za od­sek 2 vkla­dá no­vý od­sek 3, kto­rý znie:

„(3) Ochran­né lie­če­nie pod­ľa od­se­ku 2 písm. d) súd ulo­ží pá­cha­te­ľo­vi pre­či­nu pod­ľa § 171 ods. 1 ale­bo 2 iba ak s je­ho ulo­že­ním pá­cha­teľ súh­la­sí.“.

Do­te­raj­šie od­se­ky 3 a 4 sa ozna­ču­jú ako od­se­ky 4 a 5.

5. § 171 znie:

㤠171

(1) Kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va omam­nú lát­ku ale­bo psy­chot­rop­nú lát­ku z ras­tli­ny ro­du ko­no­pa pre vlas­tnú pot­re­bu, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na je­den rok.

(2) Kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va omam­nú lát­ku ale­bo psy­chot­rop­nú lát­ku uve­de­nú v od­se­ku 1 pre vlas­tnú pot­re­bu vo väč­šom roz­sa­hu, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.

(3) Kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va inú omam­nú lát­ku ale­bo psy­chot­rop­nú lát­ku akou­ve­de­nú v od­se­ku 1, jed ale­bo pre­kur­zor pre vlas­tnú pot­re­bu, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na tri ro­ky.

(4) Kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va inú omam­nú lát­ku ale­bo psy­chot­rop­nú lát­ku akou­ve­de­nú v od­se­ku 1, jed ale­bo pre­kur­zor pre vlas­tnú pot­re­bu vo väč­šom roz­sa­hu, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na päť ro­kov.“.

§ 172 znie:

㤠172

(1) Kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va po akú­koľ­vek do­bu omam­nú lát­ku ale­bop­sy­chot­rop­nú lát­ku z ras­tli­ny ro­du ko­no­pa, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až se­dem ro­kov.

(2) Od­ňa­tím slo­bo­dy na päť ro­kov až de­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 a už bol za ta­ký čin od­sú­de­ný.

(3) Kto neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­va po akú­koľ­vek do­bu inú omam­nú lát­ku ale­bop­sy­chot­rop­nú lát­ku ako uve­de­nú v od­se­ku 1, jed ale­bo pre­kur­zor, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až de­sať ro­kov.

(4) Kto neop­ráv­ne­ne

a) vy­ro­bí,

b) do­ve­zie, vy­ve­zie, pre­ve­zie ale­bo dá prep­ra­viť, ale­bo

c) kú­pi, pre­dá, vy­me­ní, za­do­vá­ži,

omam­nú lát­ku, psy­chot­rop­nú lát­ku, jed ale­bo pre­kur­zor ale­bo kto ta­kú čin­nosť spros­tred­ku­je, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až de­sať ro­kov.

(5) Od­ňa­tím slo­bo­dy na de­sať ro­kov až pät­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 3 ale­bo 4 a už bol za ta­ký čin od­sú­de­ný.

(6) Od­ňa­tím slo­bo­dy na de­sať ro­kov až pät­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1, 3 ale­bo 4

a) pre oso­bu, kto­rá sa lie­či z dro­go­vej zá­vis­los­ti,

b) zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia,

c) na chrá­ne­nej oso­be, ale­bo

d) vo väč­šom roz­sa­hu.

(7) Od­ňa­tím slo­bo­dy na pät­násť ro­kov až dvad­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1, 3 ale­bo 4

a) a spô­so­bí ním ťaž­kú uj­mu na zdra­ví ale­bo smrť,

b) vo­či oso­be mlad­šej ako pät­násť ro­kov ale­bo pros­tred­níc­tvom ta­kej oso­by, ale­bo

c) v znač­nom roz­sa­hu.

(8) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dvad­sať ro­kov až dvad­sať­päť ro­kov ale­bo tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1, 3 ale­bo 4

a) a spô­so­bí ním ťaž­kú uj­mu na zdra­ví via­ce­rým oso­bám ale­bo smrť via­ce­rých osôb,

b) ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia, ale­bo

c) vo veľ­kom roz­sa­hu.“.

7.V § 173 ods. 1 sa slo­vá „na je­den rok až päť ro­kov“ nah­rá­dza­jú slo­va­mi „až na päť ro­kov“.

8.Za § 438i sa vkla­dá § 438j, kto­rý vrá­ta­ne nad­pi­su znie:

„§ 438j Pre­chod­né us­ta­no­ve­nie k úp­ra­vám účin­ným od 1. má­ja 2022“

„Trest od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rý ne­bol pod­mie­neč­ne od­lo­že­ný, a kto­rý bol prá­vop­lat­neu­lo­že­ný pred 1. má­jom 2022 za čin, kto­rý bol po­sú­de­ný ako trest­ný čin pod­ľa § 171ale­bo § 172, a kto­rý by bol po 30. ap­rí­li 2022 po­sú­de­ný ako iný trest­ný čin ale­bo ako čin­mier­nej­šie trest­ný, súd po opä­tov­nom po­sú­de­ní po­mer­ne skrá­ti, ak dĺžka ulo­že­né­hot­res­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pre­vy­šu­je hor­nú hra­ni­cu tres­tnej sadz­by pre ta­ký čin po­na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti toh­to zá­ko­na, ale­bo ak vzhľa­dom na oso­bu pá­cha­te­ľa aokol­nos­ti prí­pa­du by bo­lo po­ne­chanie pô­vod­nej dĺžky tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy preod­sú­de­né­ho nep­ri­me­ra­ne prís­ne. Pri­tom súd pri­hliad­ne na vzá­jom­ný po­mer tres­tnej­sadz­by us­ta­no­ve­nej pre čin pred na­do­bud­nu­tím a po na­do­bud­nu­tí účin­nos­ti toh­to­zá­ko­na. Pod­ľa rov­na­kých zá­sad pos­tu­pu­je, ak za ta­ký čin a zbie­ha­jú­ci sa iný trest­ný čin bol ulo­že­ný úhrn­ný ale­bo súhrn­ný trest. O po­mer­nom skrá­te­ní tres­tu roz­ho­du­je súd, v ob­vo­de kto­ré­ho sa trest od­ňa­tia slo­bo­dy vy­ko­ná­va, a to aj bez návr­hu.“

Čl. II

Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť 1. má­ja 2022.