Úvodná poznámka:
Nižšie v texte sa nachádza schválený text zákona zo dňa 16.03.2022, ktorým sa mení Trestný zákon ohľadne tzv. drogových trestných činov a to hlavne v prípadoch manipulovania s marihuanou. Zákon bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 105/2022, pričom nadobáda účinnoť dňa 01.05.2022.
Podľa môjho názoru schválené zmeny nie sú dobré a sú len kozmetické (fakicky iba čiastočné zmiernenie trestov pri konkrétnej návykovej látke), nie sú vôbec koncepčné a je pre zákonodarcu biednym vysvedčením, že sa zatiaľ nezmohol na poriadnu (komplexnú) revíziu drogových trestných činov (na strane druhej, pri drogových trestných činoch je akákoľvek zmena spravidla lepšia než status quo).
K prechodnému ustanoveniu § 438j Tr. zák. – treba uviesť, že podobné prechodné ustanovenia obsahoval aj Trestný zákon č. 140/1961 (z hľadiska legislatívnej čistoty však procesná časť prechodného ustanovenia mala byť v Trestnom poriadku)
Pokiaľ ide o postup súdu, vo vzťahu k už právoplatne skončeným trestným veciam v tzv. drogových trestných činoch, je podstatné toto prechodné ustanovenie, ktoré je spojením hmotnoprávnej ako aj procesnej normy a malo by odstraňovať tvrdosť zákona pri ukladaní trestov a teda si zaslúži bližšiu výkladovú pozornosť.
Procesné hľadisko vymedzuje prechodné ustanovenie podľa § 438j Tr. zák. svojou poslednou vetou nasledovne:
„O pomernom skrátení trestu rozhoduje súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, a to aj bez návrhu“.
Z uvedenej vety je zrejmé, že prechodné ustanovenie sa bude týkať iba postupu okresných súdov, v obvode ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody (je preto bez významu, ktorý súd trest uložil) a len prípadov, v ktorých sa v čase rozhodovania súdu podľa tohto prechodného ustanovenia ešte odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody (nebude sa teda týkať prípadov, v ktorých odsúdenému bol síce uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, avšak v čase rozhodovania súdu už bol odsúdený napríklad podmienečne prepustený, respektíve už trest vykonal).
Pokiaľ ide o postup súdu a spôsob jeho rozhodovania, tak je nutné túto poslednú procesnú vetu prechodného ustanovenia vykladať v spojení s relevantnými ustanoveniami Trestného poriadku tak, že:
- súd bude rozhodovať o prípadnom pomernom skrátení trestu uznesením, nakoľko rozsudkom súd rozhoduje iba tam, kde to zákon vyslovene ustanovuje (§ 162 ods. 1 Tr. por.); uznesením bude rozhodovať aj v prípade, ak návrh odsúdeného na skrátenie trestu zamietne, nakoľko nezistí podmienky na skrátenie trestu,
- súd bude rozhodovať „od stola“ v prípadoch, v ktorých v pôvodnom konaní ukladal trest samosudca a na neverejnom zasadnutí v prípadoch, v ktorých trest v pôvodnom konaní ukladal senát, keďže na verejnom zasadnutí sa rozhoduje len ak to zákon vyslovene ustanovuje (§ 291 Tr. por.); v prípade ak bol podaný návrh odsúdeného na postup podľa prechodného ustanovenia, mal by súd, pred svojím rozhodnutím, zaslať takýto návrh prokurátorovi na vyjadrenie a poskytnúť mu na vyjadrenie primeranú lehotu,
- proti uzneseniu okresného súdu nebude prípustná sťažnosť, nakoľko proti uzneseniu súdu je prípustná sťažnosť len tam, kde to zákon vyslovene pripúšťa (§ 185 ods. 2 Tr. por.),
- keďže pôjde o vykonávacie konanie, tak povinná obhajoba bude nutná len za podmienok uvedených v § 38 ods. 1 Tr. por.
- zákonným sudcom bude sudca
súdu, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva (zákonným súdcom
je ten koho ako zákonného sudcu určí zákon, teda v danom prípade nie súd
ktorý rozhodoval v prvom stupni, ale súd, v obvode ktorého
v čase rozhodovania podľa prechodného ustanovenia odsúdený vykonáva trest
odňatia slobody); skutočnosť, že má rozhodovať súd v obvode ktorého sa
trest odňatia slobody vykonáva je praktické riešenie, nakoľko v aplikačnej
praxi môže prichádzať do úvahy aj napríklad súbeh návrhu odsúdného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu s návrhom na pomerné
skrátenie trestu odňatia slobody podľa prechodného ustanovenia (bude môcť
rozhodovať jeden súd a to prípadne aj jedným rozhodnutím); pokiaľ teda odsúdený podá návrh na skrátenie strestu na súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, ten takýto návrh postúpi príslušnému súdu, v obvode ktorého odsúdený trest odňatia slobody vykonáva a odsúdeného o tejto skutočnosti upovedomí,
- prechodné ustanovenie sa týka iba nepodmienečných trestov odňatia slobody (argumentum slov „trest odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne odložený“) a aj to iba v prípade, ak sa v čase rozhodovania súdu odsúdený ešte vo výkone trestu odňatia slobody fyzicky nachádza (argumentum slov „rozhoduje súd, v obvode, ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva“),
- tak ako už bolo naznačené vyššie, v praxi môžu nastať aj rozne kombinácie rozhodnutia, keď napríklad nie je vylúčené, že súd v obvode ktorého sa výkon trestu odňatia slobody vykonáva bude rozhodovať o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a zároveň pôjde o odsúdeného, ktorý sa bude domáhať pomerného skrátenia trestu v zmysle prechodného ustanovenia. V takomto prípade by rozhodovanie podľa prechodného ustanovenia malo mať prednosť v tom smere, že najskôr by mal súd rozhodnúť o tom, či sa pôvodne uložený trest neskráti, nakoľko v kladnom prípade by napríklad už vôbec nemuselo prichádzať do úvahy rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (odsúdený by mal napríklad už trest vykonaný celý), prípadne by prichádzalo, ale už pri inom zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody. Do úvahy samozrejme prichádza aj varianta, že súd poimerne skráti trest odňatia slobody podľa prechodného ustanovenia a zároveň zamietne návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Rozhodovanie o návrhu odsúdeného na pomerné skrátenie trestu a návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie môže súd spojiť do jedného konania a rozhodnúť aj jedným uznesením.
- podľa prechodného ustanovenia môže súd rozhodnúť aj bez návrhu, avšak bude primárne vecou odsúdených, ktorí vykonávajú trest odňatia slobody, aby podali relevantný návrh na pomerné skrátenie trestu (súd, ktorý bude rozhodovať by si mal následne pripojiť spisový materiál v pôvodnej veci a z hľadiska zachovania sporového konania ak bol podaný návrh odsúdeného, by takýto návrh mal zaslať prokurátorovi na vyjadrenie); slová „aj bez návrhu“ znamenajú, že aj súdy môžu iniciatívne konať v prípadoch, ktoré by mohli spadať pod prechodné ustanovenie s tým, že pokiaľ preskúmajú niektoré trestné veci a dospejú k záveru, že nie sú splnené podmienky v zmysle prechodného ustanovenia, a vo veci nebol podaný návrh odsúdeného, neurobia vo veci žiadne rozhodnutie (obdobne ako keď sa preskúmavajú veci po vyhlásenej amnestii a zistí sa že niektorej z preskúmavaných vecí sa amnestia netýka).
Zákon zo 16. marca 2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I.
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z.z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č.492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákonač. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z.,uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z.,zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákonač. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákonač. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z.,zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z.z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 35/2019Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 38/2019 Z. z., zákona č. 214/2019 Z. z.,zákona č. 420/2019 Z. z., zákona č. 474/2019 Z. z., zákona č. 288/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 236/2021 Z. z. a zákona č. 357/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 40 sa vkladá § 40a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 40a
Podmienečné upustenie od potrestania
(1) Od potrestania páchateľa prečinu podľa § 171 ods. 1 alebo 2 môže súd podmienečne upustiť, ak mu súčasne uloží ochranné liečenie za podmienok podľa § 73.
(2) Súd páchateľovi určí skúšobnú dobu až na dva roky; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom upustení od potrestania.
(3) Ak páchateľ, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, dodržalpodmienky ochranného liečenia, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu.
(4) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 3 bez toho, že by na tom mal páchateľ vinu, má sa za to, že sa osvedčil.
(5) Ak súd vyslovil, že sa páchateľ, u ktorého bolo podmienečne upustené odpotrestania, osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.“.
2.V § 47 ods. 2 sa slová „§ 172 ods. 2, 3 alebo 4“ nahrádzajú slovami „§ 172 ods. 5, 6, 7 alebo 8“.
3.V § 58 ods. 3 sa slová „§ 172 ods. 3 alebo 4“ nahrádzajú slovami „§ 172 ods. 7 alebo 8“.
4.V § 73 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ochranné liečenie podľa odseku 2 písm. d) súd uloží páchateľovi prečinu podľa § 171 ods. 1 alebo 2 iba ak s jeho uložením páchateľ súhlasí.“.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
5. § 171 znie:
„§ 171
(1) Kto neoprávnene prechováva omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2) Kto neoprávnene prechováva omamnú látku alebo psychotropnú látku uvedenú v odseku 1 pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(3) Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku akouvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor pre vlastnú potrebu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(4) Kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku akouvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na päť rokov.“.
§ 172 znie:
„§ 172
(1) Kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku alebopsychotropnú látku z rastliny rodu konopa, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až sedem rokov.
(2) Odňatím slobody na päť rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a už bol za taký čin odsúdený.
(3) Kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu inú omamnú látku alebopsychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(4) Kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, alebo
c) kúpi, predá, vymení, zadováži,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 3 alebo 4 a už bol za taký čin odsúdený.
(6) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 3 alebo 4
a) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na chránenej osobe, alebo
d) vo väčšom rozsahu.
(7) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 3 alebo 4
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) voči osobe mladšej ako pätnásť rokov alebo prostredníctvom takej osoby, alebo
c) v značnom rozsahu.
(8) Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 3 alebo 4
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) vo veľkom rozsahu.“.
7.V § 173 ods. 1 sa slová „na jeden rok až päť rokov“ nahrádzajú slovami „až na päť rokov“.
8.Za § 438i sa vkladá § 438j, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 438j Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2022“
„Trest odňatia slobody, ktorý nebol podmienečne odložený, a ktorý bol právoplatneuložený pred 1. májom 2022 za čin, ktorý bol posúdený ako trestný čin podľa § 171alebo § 172, a ktorý by bol po 30. apríli 2022 posúdený ako iný trestný čin alebo ako činmiernejšie trestný, súd po opätovnom posúdení pomerne skráti, ak dĺžka uloženéhotrestu odňatia slobody prevyšuje hornú hranicu trestnej sadzby pre taký čin ponadobudnutí účinnosti tohto zákona, alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa aokolnosti prípadu by bolo ponechanie pôvodnej dĺžky trestu odňatia slobody preodsúdeného neprimerane prísne. Pritom súd prihliadne na vzájomný pomer trestnejsadzby ustanovenej pre čin pred nadobudnutím a po nadobudnutí účinnosti tohtozákona. Podľa rovnakých zásad postupuje, ak za taký čin a zbiehajúci sa iný trestný čin bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest. O pomernom skrátení trestu rozhoduje súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, a to aj bez návrhu.“
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2022.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.