Mgr. To­máš Ta­hot­ný, LL.M, autor pra­cu­je v sa­mos­prá­ve ako práv­ny re­fe­rent

Správ­ne tres­ta­nie vo vo­leb­ných ve­ciach, vy­le­po­va­nie vo­leb­ných pla­gá­tov – ap­li­kač­né prob­lé­my

V štát­nom zria­de­ní Slo­ven­skej re­pub­li­ky up­ra­vu­jú vo­leb­né zá­le­ži­tos­ti, ale naj­mä pro­pa­gá­ciu po­li­tic­kých sub­jek­tov dve práv­ne nor­my. Pr­vou je zá­kon 181/2014 Z. z. Zá­kon o vo­leb­nej kam­pa­ni a o zme­ne a dopl­ne­ní zá­ko­na č. 85/2005 Z. z. o po­li­tic­kých stra­nách a po­li­tic­kých hnu­tiach v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej ako „Zá­kon  o voľ­bách“). Dru­hou po­dzá­kon­nou nor­mou je všeo­bec­ne zá­väz­né na­ria­de­nia, na kto­ré Zá­kon o voľ­bách ko­gen­tným us­ta­no­ve­ním § 16 Zá­ko­na o voľ­bách de­le­go­val im­pe­ra­tív­nym spô­so­bom ďal­šie po­vin­nos­ti na ob­ce v po­do­be vy­hra­de­nia miest vhod­ných na vy­le­po­va­nie pla­gá­tov v čas vo­leb­nej kam­pa­ne. Zo zne­nia § 16 vy­plý­va, že obec je po­vin­ná ta­ké­to mies­ta vy­hra­diť a us­ta­no­viť pod­mien­ky pre umies­tňo­va­nie vo­leb­ných pla­gá­tov na­koľ­ko di­kcia us­ta­no­ve­nia ne­dá­va ob­ciam na vý­ber spô­so­bom „mô­že“.

Ná­le­ži­tos­ti vo­leb­né­ho pla­gá­tu up­ra­vu­je § 15 Zá­ko­na o voľ­bách

„Kaž­dý, kto ve­die vo­leb­nú kam­paň pod­ľa toh­to zá­ko­na, je po­vin­ný za­bez­pe­čiť, aby od­vy­sie­la­ná po­li­tic­ká rek­la­ma, zve­rej­ne­ná pla­te­ná in­zer­cia, zve­rej­ne­né vo­leb­né pla­gá­ty a všet­ky ďal­šie spô­so­by ve­de­nia vo­leb­nej kam­pa­ne ob­sa­ho­va­li úda­je o ob­jed­ná­va­te­ľo­vi a do­dá­va­te­ľo­vi v roz­sa­hu me­no, priez­vis­ko a obec tr­va­lé­ho po­by­tu, ak ide o fy­zic­kú oso­bu, a ná­zov a síd­lo a iden­ti­fi­kač­né čís­lo or­ga­ni­zá­cie, ak ide o práv­nic­kú oso­bu; to is­té sa vzťa­hu­je aj na pre­zen­tá­ciu pred­vo­leb­ných pries­ku­mov a vo­leb­ných pries­ku­mov ve­rej­nej mien­ky.“

Pod­ľa § 15 Zá­ko­na o voľ­bách

„Obec, v hlav­nom mes­te Slo­ven­skej re­pub­li­ky Bra­tis­la­ve a v mes­te Ko­ši­ce mes­tská časť, všeo­bec­ne zá­väz­ným na­ria­de­ním vy­hra­dí mies­ta a us­ta­no­ví pod­mien­ky na umies­tňo­va­nie vo­leb­ných pla­gá­tov na ve­rej­ných pries­tran­stvách po­čas vo­leb­nej kam­pa­ne pre voľ­by do Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, voľ­by do Európ­ske­ho parla­men­tu, voľ­by pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky, voľ­by do or­gá­nov sa­mos­práv­nych kra­jov a voľ­by do or­gá­nov sa­mos­prá­vy ob­cí. Vy­hra­de­ná plo­cha mu­sí zod­po­ve­dať zá­sa­dám rov­nos­ti kan­di­du­jú­cich sub­jek­tov.“

Mes­to XXX za­ča­lo na pod­kla­de zis­te­nia pra­cov­ník­mi mes­tskej po­lí­cie správ­ne ko­na­nie vo ve­ci správ­ne­ho de­lik­tu pod­ľa § 27b ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 369/1990 Zb. o obec­nom zria­de­ní, kto­ré­ho sa ma­la do­pus­tiť po­li­tic­ká stra­na YYY na tom skut­kom zá­kla­de, že v ča­se ko­na­nia vo­leb­nej kam­pa­ne, kto­rej tr­va­nie up­ra­vu­je § 2 ods. 2 Zá­ko­na o voľ­bách ma­la tá­to po­li­tic­ká stra­na umies­tne­né pla­gá­ty pro­pa­gu­jú­ce jej po­li­tic­kú stra­nu na mies­tach, kto­ré ne­bo­li na ta­kú­to čin­nosť ur­če­né Všeo­bec­ne zá­väz­ným na­ria­de­ním.

Vo ve­ci správ­ny or­gán na­ria­dil po­jed­ná­va­nie, na kto­rom bo­la pred­lo­že­ná fo­to­do­ku­men­tá­cia ako dô­ka­zo­vý ma­te­riál, na kto­rej bo­li vy­fo­tog­ra­fo­va­né pla­gá­ty pro­pa­gu­jú­ce po­li­tic­ký sub­jekt účas­tní­ka ko­na­nia.

Na po­jed­ná­va­ní účas­tník ko­na­nia ar­gu­men­to­val, že pla­gá­ty ne­vy­le­pi­la a nie sú ani ich ma­jet­kom na­koľ­ko účas­tník ko­na­nia pred­sta­vu­je ob­čian­ske zdru­že­nie a nie po­li­tic­kú stra­nu. Z to­ho dô­vo­du ani ne­mô­že byť účas­tní­kom ko­na­nia.

Ako ďal­šiu ar­gu­men­tá­ciu účas­tník ko­na­nia uvie­dol, že kaž­dý vo­leb­ný pla­gát mu­sí mať ná­le­ži­tos­ti pod­ľa § 15 Zá­ko­na o voľ­bách. Z fo­to­do­ku­men­tá­cie vy­plý­va­lo, že vy­le­pe­né pla­gá­ty­ne­ma­jú ná­le­ži­tos­ti a sí­ce úda­je o ob­jed­ná­va­te­ľo­vi a do­dá­va­te­ľo­vi v roz­sa­hu me­no, priez­vis­ko a obec tr­va­lé­ho po­by­tu, ak ide o fy­zic­kú oso­bu, a ná­zov a síd­lo a iden­ti­fi­kač­né čís­lo or­ga­ni­zá­cie ak ide o práv­nic­kú oso­bua pre­to sa ne­mô­že jed­nať o vo­leb­né pla­gá­ty a te­da sa ne­mô­že jed­nať o správ­ny de­likt pod­ľa § 27b ods. 1 písm. a) Zá­ko­na o obec­nom zria­de­ní.

Zá­kon o voľ­bách neus­ta­no­vu­je ur­če­nie vlas­tníc­ke­ho vzťa­hu k vo­leb­ným pla­gá­tom ani to kto ich vy­le­pil. Pod­ľa § 2 ods.1 Zá­ko­na o voľ­bách vo­leb­nou kam­pa­ňou na úče­ly toh­to zá­ko­na je aká­koľ­vek čin­nosť po­li­tic­kej stra­ny, po­li­tic­ké­ho hnu­tia, koa­lí­cie po­li­tic­kých strán a po­li­tic­kých hnu­tí a kan­di­dá­tov, za kto­rú sa ob­vyk­le pla­tí úh­ra­da, sme­ru­jú­ca k pro­pa­gá­cii ich čin­nos­ti, cie­ľov a prog­ra­mu za úče­lom zís­ka­nia fun­kcie vo­le­nej pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su. Ro­zu­mie sa tým čin­nosť v pros­pech aj v nep­ros­pech sub­jek­tov pod­ľa pr­vej ve­ty.

To, že vo­leb­né pla­gá­ty ne­ma­li ná­le­ži­tos­ti us­ta­no­ve­né pod­ľa § 15 Zá­ko­na o voľ­bách nez­na­me­ná, že z pla­gá­tov nev­plý­va­lo, že sa jed­ná o čin­nosť sme­ru­jú­cu k pro­pa­gá­cii po­li­tic­ké­ho sub­jek­tu. Z pla­gá­tov bo­lo ne­po­chyb­né, že ob­sa­ho­va­li lo­go pod kto­rým po­li­tic­ký sub­jekt vy­stu­pu­je ako aj čís­lo, pod kto­ré je ten­to po­li­tic­ký sub­jekt vo voľ­bách pri­ra­diť ako aj slov­né vy­jad­re­nie zne­nia po­li­tic­ké­ho sub­jek­tu čo jed­noz­nač­ne mož­no vy­kla­dať, že tá­to čin­nosť sme­ro­va­la k pro­pa­gá­cii po­li­tic­ké­ho sub­jek­tu. To zna­me­ná, že zo sa­mot­né­ho cha­rak­te­ru pla­gá­tov vy­plý­va­lo, že sa jed­ná o čin­nosť ve­dú­cu k pro­pa­gá­cii účas­tní­ka ko­na­nia.

Je mož­né sa sto­tož­niť s ná­zo­rom správ­ne­ho or­gá­nu, že v tom­to ko­na­ní doš­lo nie­len k po­ru­še­niu § 27b ods. 1 písm. a) zá­ko­na obec­nom zria­de­ní, ale aj k do­pus­te­niu sa správ­ne­ho de­lik­tu pod­ľa 19 ods. 6 písm. b) zá­ko­na o voľ­bách. Zá­sa­du ne bis in idem v tom­to prí­pa­de nie je mož­né ap­li­ko­vať na­koľ­ko sa ne­jed­ná o to­tož­né po­ru­še­nie po­vin­nos­ti ale o po­ru­še­nie, kto­ré up­ra­vu­jú dva rôz­ne práv­ne pred­pi­sy te­da o dva iné skut­ky.

Ďalej sa ne­mož­no sto­tož­niť s ar­gu­men­tá­ciou účas­tní­ka ko­na­nia, že da­né ko­na­nie je nut­né účas­tní­ko­vi ko­na­nia ako „pá­cha­te­ľo­vi“ správ­ne­ho de­lik­tu preu­ká­zať a sí­ce, že ho za­vi­nil resp. pla­gá­ty vy­le­pil prá­ve sub­jekt vy­ob­ra­ze­ný na pro­pa­gač­ných pla­gá­toch.

Spá­chanie správ­ne­ho de­lik­tu je za­lo­že­né na ob­jek­tív­nej zod­po­ved­nos­ti to zna­me­ná, že na napl­ne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty správ­ne­ho de­lik­tu nie je nut­né spl­niť ob­li­ga­tór­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty ako pri tres­tnom či­ne ale­bo pries­tup­ku. Sta­čí iba po­ru­še­nie po­vin­nos­ti.

Uve­de­né potvr­dzu­je aj us­tá­le­ná ju­di­ka­tú­ra v sú­vis­los­ti s po­vin­nos­ťou správ­nych or­gá­nov pos­ti­ho­vať správ­ne de­lik­ty práv­nic­kých osôb, napr. roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 10Sžo/68/2016 zo dňa 25.01.2017. V zmys­le uve­de­né­ho, správ­ne de­lik­ty práv­nic­kých osôb sú pos­ti­ho­va­né bez oh­ľa­du na za­vi­ne­nie, na­koľ­ko za­vi­ne­nie nie je poj­mo­vým zna­kom správ­ne­ho de­lik­tu práv­nic­kej oso­by. Pod­stat­né je iba to, či k po­ru­še­niu zá­ko­na ob­jek­tív­ne doš­lo ale­bo nie. Sub­jek­tom de­lik­tu je práv­nic­ká oso­ba spô­so­bi­lá na proti­práv­ne ko­na­nie (tzv. de­lik­tuál­na spô­so­bi­losť, kto­rá je spo­je­ná s jej vzni­kom a exis­ten­ciou). Účas­tník ko­na­nia tak zod­po­ve­dá za po­ru­še­nie po­vin­nos­ti za­lo­že­nej na ob­jek­tív­nej zod­po­ved­nos­ti za správ­ny de­likt. Okol­nos­ti os­pra­vedl­ňu­jú­ce, resp. vy­svet­ľu­jú­ce nespl­ne­nie po­vin­nos­ti ne­ma­jú práv­ny vý­znam pri otáz­ke zod­po­ved­nos­ti za to­to po­ru­še­nie. je pre­to ire­le­van­tné, či mal k proti­zá­kon­né­mu ko­na­niu účas­tník ko­na­nia mo­tív ale­bo nie.

Ďal­ším fak­to­rom, kto­rý sa v prí­pa­de pos­ti­ho­va­nia ta­kých­to de­lik­tov mô­že ja­viť ako prob­lém je riad­ne vy­me­dzenie skut­ko­vej ve­ty vo vý­ro­ko­vej čas­ti roz­hod­nu­tia. Rek­lam­né ta­bu­ľe sú umies­tňo­va­né na rôz­nych mies­tach a pre­to nes­ta­čí iba vy­me­dzenie mies­ta nap­rík­lad uli­cou. Kaž­dú ta­bu­ľu je pot­reb­né riad­ne iden­ti­fi­ko­vať, beď par­ce­lou, ale aj iný­mi iden­ti­fi­kač­ný­mi znak­mi nap­rík­lad pri akom ob­jek­te či kri­žo­vat­ke je umies­tne­ná. tak­tiež je vhod­né vo­leb­ný pla­gát pod­rob­ne po­pí­sať aby účas­tní­ko­vi ko­na­nia bo­lo jas­né, že sa jed­ná o ten kon­krét­ny po­li­tic­ký sub­jekt a ne­bol za­me­ni­teľ­ný s iným.

Prob­lé­my mô­že spô­so­bo­vať aj fakt, či sa v prí­pa­de už vy­le­pe­ných pla­gá­tov eš­te jed­ná o vo­leb­nú kam­paň. Do­vo­lím si tvr­diť, že už vy­le­pe­né pla­gá­ty, kto­ré os­tá­va­jú na bil­boar­doch aj v ča­se vo­leb­né­ho mo­ra­tó­ria ne­napĺňa­jú skut­ko­vú pod­sta­tu správ­ne­ho de­lik­tu pod­ľa § 27b ods. 1 písm. a) zá­ko­na o obec­nom zria­de­ní, na­koľ­ko v zmys­le § 2 ods. 1 zá­ko­na o voľ­bách by sa mu­se­lo jed­nať o ak­tív­ne ko­na­nie (čin­nosť) po­li­tic­ké­ho sub­jek­tu a v je­ho ak­tív­nej pro­pa­gá­cii nap­rík­lad pres­ved­čo­va­ním vo­li­čov pred vo­leb­ný­mi mies­tnos­ťa­mi. Prí­pad­ne pá­cha­teľ pred­met­né­ho de­lit­ku by v ča­se vo­leb­né­ho mo­ra­tó­ria vo­leb­né pla­gá­ty ak­tív­ne vy­le­po­val na mes­tom ur­če­né mies­ta či nap­rík­lad pres­vied­čal vo­li­čov. Mož­no sa dô­vod­ne dom­nie­vať, že už vy­le­pe­né pla­gá­ty nie sú spô­so­bi­lé vo­li­čov ak­tív­ne pres­ved­čiť a ov­plyv­niť ich úsu­dok či už po­zi­tív­ne ale­bo ne­ga­tív­ne o správ­nos­ti tej kto­rej po­li­tic­kej stra­ny či hnu­tia.

 

 

 

Diskusia