Krátko k legalite a legitimite zvyšovania základného imania štátnej zdravotnej poisťovne

Publikované: 10. 04. 2022, čítané: 1066 krát
 

 

Mgr. Ján Pieš­ťan­ský, ad­vo­kát­ska kan­ce­lá­ria Škub­la & Par­tne­ri

Mgr. Mar­tin Fáb­ry, LL.M., ad­vo­kát­ska kan­ce­lá­ria Škub­la & Par­tne­ri

Krát­ko k le­ga­li­te a le­gi­ti­mi­te zvy­šo­va­nia zá­klad­né­ho ima­nia štát­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne naj­mä z poh­ľa­du pois­ten­ca súk­rom­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne

Na tla­čo­vej be­se­de zo dňa 22.3.2022 mi­nis­tri fi­nan­cií a zdra­vot­níc­tva spo­loč­ne ozná­mi­li, že v ro­ku 2022 štát pos­kyt­ne zdra­vot­níc­tvu do­da­toč­ných 365 mil. EUR, z to­ho:

(i)             145 mil. EUR cez vy­šší vý­ber pois­tné­ho eko­no­mic­ky ak­tív­nych pois­ten­cov,

(ii)           100 mil. EUR cez zvý­še­né plat­by za pois­ten­cov štá­tu a 

(iii)          120 mil. EUR zvý­še­ním zá­klad­né­ho ima­nia štát­nej Všeo­bec­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne, a.s. („VšZP“).

V tom­to prís­pev­ku sa ne­bu­de­me vy­jad­ro­vať k to­mu, že

(i)             štát žiad­nych 145 mil. EUR z vy­ššie­ho vý­be­ru pois­tné­ho práv­ne ani fak­tic­ky zdra­vot­níc­tvu ne­pos­kyt­ne, pre­to­že nie­len­že vý­ber pois­tné­ho reali­zu­jú zdra­vot­né pois­ťov­ne a nie štát, ale naj­mä pre­to, že uve­de­nú su­mu bu­dú mu­sieť za­pla­tiť eko­no­mic­ky ak­tív­ni pois­ten­ci z vlas­tných príj­mov (ak dôj­de k zvý­še­niu ich príj­mov) a nie z ve­rej­ných pros­tried­kov vo vlas­tníc­tve štá­tu;

(ii)           zo 100 mil. EUR za pois­ten­cov štá­tu, kto­ré po­dlie­ha­jú pre­roz­de­ľo­va­niu, zís­ka vý­luč­ne VšZP prib­liž­ne 65 mil. EUR (a nie sek­tor zdra­vot­níc­tva);

(iii)          pos­tup ur­čo­va­nia vý­šky pla­tieb za pois­ten­cov štá­tu je re­gu­lo­va­ný pria­mo zá­kon­nou úp­ra­vou­vy­ža­du­jú­coup­ríp­ra­vu via­ce­rých prog­nóz a zoh­ľad­ne­nie via­ce­rých mak­roe­ko­no­mic­kých kri­té­rií,[1] a tak pre­ve­re­nie správ­nos­ti toh­to pos­tu­pu mu­sí byť spät­ne ve­ri­fi­ko­va­teľ­né. Ak bo­la správ­nosť toh­to pos­tu­pu pred tla­čo­vou be­se­dou dodr­ža­ná, tak zrej­me len for­mál­ne abez sna­hy o hlb­šiu eko­no­mic­kú a fi­nan­čnú ana­lý­zu, pre­to­že ako­si ne­se­dí, ako moh­lo na pre­lo­me sep­tem­bra a ok­tób­ra 2021 (t.j. v ča­se ďal­šej roz­bie­ha­jú­cej sa vl­ny Co­vid-19) dôjsť k zní­že­niu pla­tieb za pois­ten­cov štá­tu o 232 mil. EUR. Áno, až o toľ­ko sa ma­lo pred šies­ti­mi me­siac­mi zdra­vot­níc­tvo dob­rea tie­to pros­tried­ky ne­pot­re­bo­va­lo. A už o pol ro­ka nes­kôr, pou­ži­tím rov­na­ké­ho zá­kon­né­ho pos­tu­puur­če­nia vý­šky pla­tieb za pois­ten­cov štá­tu(a za sú­čas­nej prog­nó­zy, že vzmá­ha­jú­ca sa  eko­no­mi­ka vy­pro­du­ku­je do­da­toč­ných 145 mil. EUR na pois­tnom), je pot­reb­né zvý­šiť plat­by za pois­ten­cov štá­tu o 100 mil. EUR. Akým spô­so­bom štát k uve­de­ným su­mám 232 mil. a 100 mil. EUR dos­pel, ne­ved­no, keď­že o po­ží­va­ní ve­rej­ných pros­tried­kov sa ve­rej­ne ne­dis­ku­to­va­lo;

(iv)         na tla­čo­vej kon­fe­ren­cii oba­ja mi­nis­tri zhod­ne pre­zen­to­va­li zá­mer zvý­še­nia zá­klad­né­ho ima­nia VšZP o 120 mil. EUR, no už nas­le­dov­ný deň bol mi­nis­trom zdra­vot­níc­tva na za­sad­nu­tie vlá­dy pred­lo­že­ný návrh (kto­rý aj vlá­da schvá­li­la) na zvý­še­nie zá­klad­né­ho ima­nia až o 160 mil. EUR v dvoch tran­žiach. Aj ke­by te­da bo­lo zvy­šo­va­nie zá­klad­né­ho ima­nia VšZP le­gál­ne, uve­de­ná sku­toč­nosť vy­vo­lá­va mi­ni­mál­ne zá­sad­né po­chyb­nos­ti o je­ho pro­por­cio­na­li­te, keď dos­lo­va cez noc pred­kla­da­teľ zväč­šil fi­nan­čnú in­jek­ciu štát­nej spo­loč­nos­ti o ďal­ších 30% op­ro­ti su­me oh­lá­se­nej deň pred­tým.  

Pred­me­tom toh­to prís­pev­ku je po­le­mi­ka o le­ga­li­te a le­gi­ti­mi­te zvý­še­nia zá­klad­né­ho ima­nia VšZP, kto­ré má byť pou­ži­té na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť.

Po­kiaľ ide o sa­mot­ný úkon zvy­šo­va­nia zá­klad­né­ho ima­nia, tak ne­mož­no spo­chyb­niť, že ten­to in­šti­tút je sám o se­be zá­kon­ný a tvo­rí bež­nú sú­časť pod­ni­ka­teľ­skej praxe. Jed­ným dy­chom ale tre­ba dopl­niť, že zvý­še­nie zá­klad­né­ho ima­nia štát­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne nie je reali­zá­ciou bež­né­ho pod­ni­ka­nia štá­tom vlas­tne­nej spo­loč­nos­ti, resp. bež­né­ho vý­ko­nu práv štá­tu ako ak­cio­ná­ra tej­to spo­loč­nos­ti, ale reali­zá­ciou so­ciál­nej po­li­ti­ky štá­tu.[2] Ta­kým­to kro­kom si to­tiž štát pl­ní (či skôr má pl­niť) svoj po­zi­tív­ny zá­vä­zok vo­či svo­jim ob­ča­nom vy­jad­re­ný aj včl. 40 Ústa­vy,pod­ľa kto­ré­ho „na zá­kla­de zdra­vot­né­ho pois­te­nia ma­jú ob­ča­nia prá­vo na bez­plat­nú zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť a na zdra­vot­níc­ke po­môc­ky za pod­mie­nok, kto­ré us­ta­no­ví zá­kon.

Ako uvá­dza aj od­bor­ná li­te­ra­tú­ra: „Prá­vam vy­plý­va­jú­cim z čl. 40 Ústa­vy zod­po­ve­dá po­vin­nosť štá­tu vy­tvo­riť pri vý­ko­ne ve­rej­nej sprá­vy na úse­ku zdra­vot­níc­tva ta­ký sys­tém, resp. me­chan­izmus, kto­rý by bol za­me­ra­ný na reali­zá­ciu opat­re­ní sme­ru­jú­cich k za­bez­pe­če­niu ochra­ny zdra­via pros­tred­níc­tvom za­bez­pe­če­nia zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti na nák­la­dy zdra­vot­né­ho pois­te­nia“.[3]

A tu sa dos­tá­va­me k pod­sta­te ve­ci – ga­ran­tu­je zvý­še­nie zá­klad­né­ho ima­nia VšZP všet­kým ob­ča­nom zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť na nák­la­dy zdra­vot­né­ho pois­te­nia?

Mys­lí­me, že za si­tuácie, kde má byť z pros­tried­kov zvý­še­né­ho zá­klad­né­ho ima­nia VšZP na­kú­pe­ná zdra­vot­ná sta­ros­tli­vosť vý­luč­ne pre pois­ten­cov VšZP, t.j. pre 55% z cel­ko­vé­ho poč­tu pois­ten­cov, je od­po­veď evi­den­tná a dis­kri­mi­ná­cia 45% os­tat­ných pois­ten­cov je zjav­ná.

Poz­ri­me sa ale bliž­šie na to, pre­čo štát ko­ná v roz­po­re s čl. 40 Ústa­vy vo vzťa­hu k spo­mí­na­ným 45 per­cen­tám pois­ten­cov a po­ru­šu­je tým aj prin­cíp zá­ka­zu dis­kri­mi­ná­cie pod­ľa čl. 12 ods. 2 Ústa­vy.

Ako vy­plý­va už zo sa­mot­né­ho čl. 40 Ústa­vy, pos­ky­to­va­nie zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti je na Slo­ven­sku za­lo­že­né na sys­té­me ve­rej­né­ho zdra­vot­né­ho pois­te­nia, kto­rý je fi­nan­co­va­ný pros­tred­níc­tvom pois­tné­ho z ve­rej­né­ho zdra­vot­né­ho pois­te­nia (t.j. na nák­la­dy zdra­vot­né­ho pois­te­nia).To­to pois­tné sa pre­roz­de­ľu­je me­dzi všet­ky zdra­vot­né pois­ťov­ne na zá­kla­de vop­red sta­no­ve­ných zá­kon­ných pra­vi­diel za­lo­že­ných na prin­cí­pe so­li­da­ri­ty, kde do­chá­dza k zdie­ľa­niu pois­tné­ho a nák­la­dov na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť hra­de­nú z toh­to pois­tné­ho.

Ak pre­to štát (pros­tred­níc­tvom zvy­šo­va­nia zá­klad­né­ho ima­nia) za­bez­pe­ču­je ná­kup zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti vý­luč­ne pre pois­ten­cov jed­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne a bez pre­roz­de­le­nia, tak tým ne­po­ru­šu­je len zá­ko­no­dar­com (resp. ús­ta­vo­dar­com) za­mýš­ľa­ný spô­sob fi­nan­co­va­nia sys­té­mu ve­rej­né­ho zdra­vot­né­ho pois­te­nia, vy­jad­re­ný aj v dô­vo­do­vých sprá­vach tzv. zdra­vot­níc­kych zá­ko­nov, ale ta­ké­to ko­na­nie pria­mo po­ru­šu­je:

-              us­ta­no­ve­nie čl. 40 Ústa­vy (prá­vo kaž­dé­ho ob­ča­na na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť na zá­kla­de zdra­vot­né­ho pois­te­nia),

-              us­ta­no­ve­nie čl. 12 ods.2 Ústa­vy (prá­vo kaž­dé­ho na rov­na­ké za­ob­chá­dzanie bez oh­ľa­du na poist­ný vzťah ku kon­krét­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ni),

-              § 2 ods. 1 písm. a) zá­ko­na č. 580/2004 Z.z., v zmys­le kto­ré­ho sa pos­ky­tu­je zdra­vot­ná sta­ros­tli­vosť na zá­kla­de zdra­vot­né­ho pois­te­nia,

-              us­ta­no­ve­nia zá­ko­na č. 577/2004 Z.z., kto­ré ho­vo­ria, aká zdra­vot­ná sta­ros­tli­vosť sa uh­rá­dza na zá­kla­de ve­rej­né­ho zdra­vot­né­ho pois­te­nia,

-              us­ta­no­ve­nia § 27 a nasl. zá­ko­na č. 580/2004 Z.z. o pre­roz­de­ľo­va­ní pois­tné­ho, kto­ré­je za­lo­že­né na prin­cí­pe so­li­da­ri­ty, te­da na zdie­ľa­ní príj­mov z pois­tné­ho a nák­la­dov na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť a kto­ré ne­rá­ta s tým, že pop­ri tom­to so­li­dár­nom pre­roz­de­ľo­va­com me­cha­niz­me, vznik­ne aj dru­hý (ne­zá­kon­ný) sys­tém, kde je zdra­vot­ná sta­ros­tli­vosť pos­kyt­nu­tá len pois­ten­com štát­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne a len na zá­kla­de su­my zá­klad­né­ho ima­nia tej­to štát­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne.

Inak po­ve­da­né, slo­ven­ský práv­ny po­ria­dok vy­lu­ču­je, aby fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né zvý­še­ním zá­klad­né­ho ima­nia moh­li byť zá­kon­ne pou­ží­va­né na úh­ra­du zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti (na­vy­še mi­mo pre­roz­de­le­nia), pre­to­že tá sa v zmys­le plat­nej práv­nej úp­ra­vy uh­rá­dza zo zdra­vot­né­ho pois­te­nia. Štát nor­ma­tív­ne nas­ta­vil fi­nan­co­va­nie ve­rej­nej zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti cez ve­rej­né zdra­vot­né pois­tné, pri­čom to­to pois­tné po­dlie­ha pre­roz­de­le­niu, na kto­rom sa ma­jú prá­vo a sú­čas­ne aj po­vin­nosť zú­čas­tňo­vať všet­ky zdra­vot­né pois­ťov­ne. Ne­mô­že tak zá­kon­ným (a ne­dis­kri­mi­nač­ným) spô­so­bom do­chá­dzať k zvy­šo­va­niu zá­klad­né­ho ima­nia jed­nej zo zdra­vot­ných pois­ťov­ní za úče­lom úh­ra­dy zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti, resp. kom­pen­zá­cie nák­la­dov na pos­kyt­nu­tú zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť len pre časť ob­ča­nov – t.j. pre vy­vo­le­ných pa­cien­tov, kto­rí sú pois­te­ní v tej správ­nej (ro­zu­mej štát­nej) zdra­vot­nej pois­ťov­ni. Na tú­to sku­toč­nosť už v ro­ku 2020 (keď doš­lo k zvý­še­niu zá­klad­né­ho ima­nia VšZP o 198 mil. EUR) pou­ká­za­lo v rám­ci ne­zá­vis­lé­ho zis­ťo­va­nia aj Slo­ven­ské ná­rod­né stre­dis­ko pre ľud­ské prá­va, kto­ré­ho zá­ve­ry bo­li ig­no­ro­va­né v ro­ku 2020 a te­raz sú ig­no­ro­va­né zno­va.[4] Len pri­po­mí­na­me, že to­to stre­dis­ko bo­lo zria­de­né zá­ko­nom č. 308/1993 Z. z. o zria­de­ní Slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho stre­dis­ka pre ľud­ské prá­va na zá­kla­de do­ho­dy me­dzi vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky a OSN[5] ako ne­zá­vis­lá in­šti­tú­cia na ochra­nu ľud­ských práv a ochra­nu pred dis­kri­mi­ná­ciou.

Tiež pri­po­mí­na­me, že pod­ľa čl. 40 Ústa­vy má kaž­dý ob­čan prá­vo na bez­plat­nú zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť na zá­kla­de zdra­vot­né­ho pois­te­nia. Zvý­še­ním zá­klad­né­ho ima­nia, kto­ré má slú­žiť na úh­ra­du zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti, sa však vy­tvá­ra sys­tém fi­nan­co­va­nia zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti mi­mo zdra­vot­né­ho pois­te­nia, pre­to­že za­tiaľ čo pois­te­nec súk­rom­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne dos­tá­va zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť na zá­kla­de to­ho, že sa zú­čas­tňu­je na pois­tnom sys­té­me a pla­tí pois­tné (kto­ré sa pre­roz­de­ľu­je za úče­lom zdie­ľa­nia nák­la­dov na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť), tak pois­te­nec VšZP dos­ta­ne zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť na zá­kla­de účas­ti na tom­to sys­té­me a do­da­toč­nú zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť len pre­to, že je pois­ten­com VšZP, kto­rá tú­to sta­ros­tli­vosť uh­ra­dí z pros­tried­kov zá­klad­né­ho ima­nia, resp. zo štát­nych fi­nan­čných ak­tív pou­ži­tých na spla­te­nie zá­klad­né­ho ima­nia, te­da z iných zdro­jov než z pois­tné­ho.

Zá­stan­co­via zvý­še­nia zá­klad­né­ho ima­nia VšZP by sí­ce moh­li tvr­diť, že pois­te­nec súk­rom­nej zdra­vot­nej pois­ťov­ne nie je ni­ja­ko zne­vý­hod­ne­ný op­ro­ti pois­ten­co­vi VšZP, pre­to­že oba­ja ma­jú ná­rok na bez­plat­nú zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť, kto­rú aj dos­ta­nú, len­že to nie je prav­da. Vo vý­sled­ku to­tiž VšZP uh­ra­dí z pros­tried­kov na­vý­še­né­ho zá­klad­né­ho ima­nia zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť, kto­rá bo­la pos­kyt­nu­tá vý­luč­ne pois­ten­com VšZP, a to nie zo zdro­jov pois­tné­ho, na kto­ré je ap­li­ko­va­né pre­roz­de­ľo­va­né­ho pois­tné­ho. Inak po­ve­da­né, pois­ten­com VšZP je pos­ky­to­va­ná zdra­vot­ná sta­ros­tli­vosť v do­da­toč­nom ob­je­me, kto­ré­ho fi­nan­čné vy­jad­re­nie zod­po­ve­dá su­me zvý­še­nia zá­klad­né­ho ima­nia, a bez toh­to zvý­še­nia by tá­to zdra­vot­ná sta­ros­tli­vosť pos­kyt­nu­tá jed­no­du­cho ne­bo­la. Na­koľ­ko ži­je­me v ma­te­riál­nom sve­te, tak pos­ta­ču­je aj jed­no­du­ché pri­rov­na­nie, že ten, kto má viac, mô­že aj viac ale­bo lep­šie na­kú­piť. Ten, to má me­nej, mu­sí šet­riť. VšZP ale zrej­me ne­šet­rí, pre­to­že za­tiaľ sa zdá, že má vždy ga­ran­ciu, že jej chý­ba­jú­ce fi­nan­čné pros­tried­ky štát do­dá. Štát te­da cez zvý­še­nie zá­klad­né­ho ima­nia VšZP dis­kri­mi­nu­je pois­ten­cov neš­tát­nych zdra­vot­ných pois­ťov­ní op­ro­ti pois­ten­com VšZP, pre­to­že pois­ten­com VšZP jed­no­du­cho pri­ku­pu­je ďal­šiu ale­bo kva­lit­nej­šiu zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť. Ok­rem to štát nap­rá­va ta­kým­to nie­len­že dis­kri­mi­nač­ným, ale aj ne­sys­té­mo­vým rie­še­ním zlú hos­po­dár­sku si­tuáciu VšZP, kto­rá by za zá­kon­ných pod­mie­nok po­dlie­ha­la zvý­še­nej kon­tro­le zo stra­ny štá­tu (oz­drav­né­mu plá­nu pod kon­tro­lou Úra­du pre doh­ľad na zdra­vot­nou sta­ros­tli­vos­ťou). Štát te­da ne­má ni­ja­kú sna­hu od­strá­niť prob­lé­my v hos­po­dá­re­ní VšZP, ale pri­vie­ra nad ni­mi oči. Sa­moz­rej­me na uj­mu 45 % pois­ten­cov zvyš­ných dvoch zdra­vot­ných pois­ťov­ní.

Tým­to ne­sys­té­mo­vým rie­še­ním sú­čas­ne do­chá­dza aj k zá­sad­né­mu de­for­mo­va­niu me­cha­niz­mu pre­roz­de­ľo­va­nia pois­tné­ho, kto­rý je za­lo­že­ný na prin­cí­pe so­li­da­ri­ty. Ide o sys­tém so­li­dár­ne­ho pre­roz­de­ľo­va­nia pla­tieb pois­tné­ho a zdie­ľa­nia nák­la­dov na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť uh­rá­dza­nú z toh­to pois­tné­ho. Aká­koľ­vek so­li­dár­na pod­sta­ta a pre­dik­čná si­la toh­to me­cha­niz­mu však za­ni­ká, ak nák­la­dy na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť sú tvo­re­né nák­lad­mi uh­rá­dza­ný­mi zo zdra­vot­né­ho pois­te­nia aj z mi­mo­riad­nych fi­nan­čných in­jek­cií v po­do­be zvý­še­nia zá­klad­né­ho ima­nia. Práv­na úp­ra­va pre­roz­de­ľo­va­cie­ho me­cha­niz­mu je to­tiž za­lo­že­ná na tom, že je pot­reb­né na jed­nej stra­ne zoh­ľad­niť nák­la­dy na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť, uh­rá­dza­nú zo zdra­vot­né­ho pois­te­nia, a na dru­hej stra­ne je po­tom pot­reb­né up­ra­viť pre­roz­de­le­nie pois­tné­ho pod­ľa tých­to nák­la­dov, resp. pod­ľa ri­zi­ka nák­la­dov. Štát však pri zvý­še­ní zá­klad­né­ho ima­nia za úče­lom úh­rad zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti do nák­la­dov zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti za­hŕňa nák­la­dy na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť uh­rá­dza­nú zo zdra­vot­né­ho pois­te­nia aj zo zá­klad­né­ho ima­nia, no nás­led­ne sa má pod­ľa tých­to nák­la­dov pre­roz­de­ľo­vať len pois­tné. Zá­kon­ná práv­na úp­ra­va pre­roz­de­ľo­va­nia pois­tné­ho so žiad­nou pre­men­nou v po­do­be fi­nan­čných pros­tried­kov zo zvý­še­nia zá­klad­né­ho ima­nia ale ne­po­čí­ta (ne­ho­vo­riac o tom, že kvô­li pou­ží­va­niu zá­klad­né­ho ima­nia na úh­ra­du zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti nie je mož­né v sú­la­de so zá­ko­nom nas­ta­viť ani vy­ko­ná­va­cie pred­pi­sy pot­reb­né na reali­zá­ciu pre­roz­de­ľo­va­cie­ho me­cha­niz­mu, kto­ré ur­ču­jú in­dexy ri­zi­ka nák­la­dov, nák­lad far­ma­ceu­tic­ko-nák­la­do­vých sku­pín a ďal­šie pa­ra­met­re).

Vlá­da (resp. pred­kla­da­teľ ma­te­riá­lu schvá­le­né­ho vlá­dou) pri zvy­šo­va­ní zá­klad­né­ho ima­nia VšZP ar­gu­men­tu­je prin­cí­pom so­li­da­ri­ty sys­té­mu zdra­vot­né­ho pois­te­nia, av­šak prá­ve ne­napl­ne­nie toh­to prin­cí­pu je dô­ka­zom ne­zá­kon­nos­ti zvy­šo­va­nia zá­klad­né­ho ima­nia na úče­ly pos­ky­to­va­nia zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti. So­li­da­ri­ta sys­té­mu zdra­vot­né­ho pois­te­nia je o zdie­ľa­ní príj­mov z pois­tné­ho a nák­la­dov na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť. Tak­že, ak by ma­lo byť zvy­šo­va­nie zá­klad­né­ho ima­nia ur­če­né­ho na pos­ky­to­va­nie zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti v sú­la­de s prin­cí­pom so­li­da­ri­ty, tak su­ma zá­klad­né­ho ima­nia by mu­se­la vstu­po­vať do pre­roz­de­ľo­va­nia, čo sa ale ne­de­je. Štát te­da ne­za­bez­pe­ču­je všet­kým svo­jim ob­ča­nom zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť na zá­kla­de zá­kon­né­ho sys­té­mu ve­rej­né­ho zdra­vot­né­ho pois­te­nia pos­ta­ve­né­ho na prin­cí­pe so­li­da­ri­ty (ako vy­ža­du­je čl. 40 Ústa­vy), ale jed­no­du­cho vy­tvá­ra pa­ra­lel­ný ne­zá­kon­ný sys­tém fi­nan­co­va­nia mi­mo pois­te­nia. Inak po­ve­da­né, štát opa­ko­va­ne pos­ky­tu­je VšZP po­moc, pre­to­že VšZP nie je schop­ná v rám­ci exis­tu­jú­cej práv­nej úp­ra­vy ve­rej­né­ho zdra­vot­né­ho pois­te­nia(kto­rú nas­ta­vu­je tiež štát) hos­po­dá­riť tak, aby tú­to po­moc ne­pot­re­bo­va­la.

Nes­chop­nosť VšZP hos­po­dá­riť bez do­da­toč­nej po­mo­ci ko­niec kon­cov priz­ná­va aj vlá­da, kto­rá veľ­ké úsi­lie pri od­ôvod­ne­ní zvý­še­nia zá­klad­né­ho ima­nia­ve­nu­je pot­re­be preu­ká­zať, že ta­ké­to zvý­še­nie nie je ne­do­vo­le­nou štát­nou po­mo­cou pod­ľa prá­va EÚ, čo potvr­dil SD EÚ roz­sud­kom v spo­je­ných ve­ciach C-262/18 a C-271/18. Ten­to roz­su­dok ale nie je uni­ver­zál­nym práv­nym ar­gu­men­tom od­ôvod­ňu­jú­cim zá­kon­nosť zvý­še­nia zá­klad­né­ho ima­nia v kaž­dom sme­re, ale len ar­gu­men­tom, že zvý­še­nie zá­klad­né­ho ima­nia zdra­vot­nej pois­ťov­ne nes­pa­dá pod práv­nu úp­ra­vu EÚ o štát­nej po­mo­ci, a pre­to to­to zvý­še­nie ani ne­mô­že byť v roz­po­re s úp­ra­vou EÚ o štát­nej po­mo­ci. Roz­hod­ne ním ale ne­mož­no ar­gu­men­to­vať, že zvý­še­ním zá­klad­né­ho ima­nia VšZP bo­li dodr­ža­né práv­ne nor­my os­tat­ných ob­las­tí prá­va, kto­ré­sa tý­ka­jú fi­nan­co­va­nia zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti. A to sa vzťa­hu­je aj na prá­va pois­ten­cov-pa­cien­tov na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť pod­ľa čl. 40 v spo­je­ní s čl. 12 ods. 2 Ústa­vy prí­pad­ne práv pois­ťov­ní a ich ak­cio­ná­rov, že sys­tém zdra­vot­né­ho pois­te­nia bu­de fi­nan­co­va­ný cez zá­ko­nom ap­ro­bo­va­ný poist­ný me­chan­izmus a nie inak.

 

 

 



[1])             Pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 13 ods. 13 zá­ko­na č. 580/2004 Z.z. pla­tí, že „Cel­ko­vá plat­ba za pois­ten­cov štá­tu pod­ľa § 11 ods. 7 je su­ma ur­če­ná zá­ko­nom o štát­nom roz­poč­te. Plat­ba za pois­ten­ca štá­tu pred­sta­vu­je po­diel cel­ko­vej plat­by za pois­ten­cov štá­tu a cel­ko­vé­ho poč­tu pois­ten­cov štá­tu pod­ľa § 19 ods. 21. Cel­ko­vá plat­ba za pois­ten­cov štá­tu pod­ľa § 11 ods. 7 sa ur­ču­je s oh­ľa­dom na cel­ko­vé príj­my ve­rej­né­ho zdra­vot­né­ho pois­te­nia po zoh­ľad­ne­ní pred­pok­la­da­ných príj­mov pod­ľa prog­nó­zy Vý­bo­ru pre da­ňo­vé prog­nó­zy a pred­pok­la­da­ných vý­dav­kov. Zá­kla­dom na ur­če­nie pred­pok­la­da­ných vý­dav­kov sú cel­ko­vé vý­dav­ky zdra­vot­né­ho pois­te­nia za rok, kto­rý dva ro­ky pred­chá­dza ro­ku, na kto­rý sa ur­ču­je plat­ba štá­tu (ďa­lej len "bá­za"). Bá­za mu­sí zoh­ľad­niť vý­dav­ky vy­plý­va­jú­ce zo všeo­bec­ne zá­väz­ných práv­nych pred­pi­sov a navr­ho­va­ných práv­nych pred­pi­sov schvá­le­ných vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky a re­ví­ziu vý­dav­kov vy­pra­co­va­nú mi­nis­ter­stvom fi­nan­cií a schvá­le­nú vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Bá­za ok­rem vý­dav­kov pod­ľa pia­tej ve­ty zoh­ľad­ní mie­ru in­flá­cie za nas­le­du­jú­ce dva ro­ky od­ha­do­va­nú Vý­bo­rom pre mak­roe­ko­no­mic­ké prog­nó­zy.

[2])             O tej­to so­ciál­nej po­li­ti­ke roz­ho­du­je vlá­da pod­ľa čl. 119 písm. d) Ústa­vy.

[3])             Orosz L., Svák J. a kol.: Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky – ko­men­tár, Wol­tersKluwer, 2021, s. 526

[5])             Do­ho­da me­dzi vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky a Or­ga­ni­zá­ciou Spo­je­ných ná­ro­dov o zria­de­ní Slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho stre­dis­ka pre ľud­ské prá­va.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia