Spoliehanie sa daňového subjektu na správnosť odbornej rady daňového poradcu, či advokáta z trestnoprávneho hľadiska

 

Spo­lie­ha­nie sa da­ňo­vé­ho sub­jek­tu na správ­nosť od­bor­nej ra­dy da­ňo­vé­ho po­rad­cu, či ad­vo­ká­ta z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka

 

Po­vin­nos­ťou šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu da­ňo­vé­ho sub­jek­tu je pos­tu­po­vať pri pl­ne­ní úč­tov­ných a da­ňo­vých po­vin­nos­tí s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou. Po­jem od­bor­ná sta­ros­tli­vosť za­hŕňa po­vin­nosť da­ňo­vé­ho sub­jek­tu ko­nať pro­fe­sio­nál­ne, čo však nez­na­me­ná, že mu­sí mať všet­ky zna­los­ti o úč­tov­ných a da­ňo­vých po­vin­nos­tiach. Po­kiaľ ich ne­má, po­tom je po­vin­ný za­bez­pe­čiť si pot­reb­nú od­bor­nú po­moc špe­ciál­ne kva­li­fi­ko­va­né­ho sub­jek­tu a to nap­rík­lad da­ňo­vé­ho po­rad­cu[1].

Tres­tne stí­ha­ný da­ňo­vý sub­jekt, kto­ré­mu da­ňo­vý po­rad­ca pos­ky­tol po­ra­den­stvo sa v tres­tnom ko­na­ní ne­zried­ka ob­ha­ju­je tak, že v da­ňo­vej prob­le­ma­ti­ke pos­tu­po­val pod­ľa od­po­rú­ča­ní, či od­bor­né­ho sta­no­vis­ka da­ňo­vé­ho po­rad­cu a pre­to ne­zod­po­ve­dá za to, že doš­lo nap­rík­lad k skrá­te­niu da­ne z dô­vo­du neu­ve­de­nia kon­krét­ne­ho príj­mu do da­ňo­vé­ho priz­na­nia, kto­rý po­dlie­hal zda­ne­niu, či k neop­ráv­ne­né­mu up­lat­ňo­va­niu vý­dav­ku (nák­la­du), kto­rý up­lat­ňo­va­ný byť ne­mal, res­pek­tí­ve k neop­ráv­ne­né­mu od­po­čí­ta­niu da­ne. Da­ňo­vý sub­jekt, v rám­ci svo­jej ob­ha­jo­by, tak­to „vťa­hu­je“ do tres­tné­ho ko­na­nia da­ňo­vé­ho po­rad­cu a pre­sú­va prí­pad­nú tres­tnú zod­po­ved­nosť za skrá­te­nie da­ne, či da­ňo­vý pod­vod na da­ňo­vé­ho po­rad­cu.

Da­ňo­ví po­rad­co­via sa tak čas­to ne­vyh­nú to­mu, aby v tres­tnom ko­na­ní vy­po­ve­da­li v ur­či­tom pro­ces­nom pos­ta­ve­ní. Pod­ľa okol­nos­tí prí­pa­du to je spra­vid­la pro­ces­né pos­ta­ve­nie sved­ka, av­šak mô­že ísť aj o pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho. Da­ňo­ví po­rad­co­via sa pri­tom zväč­ša pri­már­ne sna­žia zba­viť mož­nej tres­tnej zod­po­ved­nos­ti tvr­de­ním, že sa ani teo­re­tic­ky ne­moh­li do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu skrá­te­nia da­ne, prí­pad­ne tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du, na­koľ­ko ne­bo­li sub­jek­tom da­ne v da­ňo­vom ko­na­ní (tým bol da­ňo­vý sub­jekt) a pre­to ani ne­moh­li, ako da­ňo­ví po­rad­co­via, pos­ky­tu­jú­ci da­ňo­vé po­ra­den­stvo spô­so­biť skrá­te­nie da­ne da­ňo­vé­ho sub­jek­tu (nap­rík­lad za­ta­je­nie príj­mov), či neop­ráv­ne­né up­lat­ňo­va­nie ná­ro­kov na vrá­te­nie DPH ale­bo spot­reb­nej da­ne (ak by iš­lo o trest­ný čin da­ňo­vé­ho pod­vo­du).

Nap­rík­lad v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci ve­de­nej pre trest­ný čin da­ňo­vé­ho pod­vo­du bol ob­vi­ne­ný da­ňo­vý po­rad­ca, kto­rý spra­co­vá­val úč­tov­né dok­la­dy via­ce­rým spo­loč­nos­tiam pô­so­bia­cim v re­ťaz­ci ob­chod­ných spo­loč­nos­tí vý­sled­kom kto­ré­ho bo­lo neop­ráv­ne­né up­lat­ňo­va­nie ná­ro­kov na vrá­te­nie DPH. Ob­vi­ne­ný da­ňo­vý po­rad­ca sa ob­ha­jo­val tak, že ne­bol čle­nom šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu ani jed­nej z ob­chod­ných spo­loč­nos­tí pod­ni­ka­jú­cich, či pred­stie­ra­jú­cich pod­ni­ka­nie v re­ťaz­ci (da­ňo­vých sub­jek­tov) a pre­to neup­lat­ňo­val ani v jed­nom prí­pa­de neop­ráv­ne­ne ná­rok na vrá­te­nie DPH a ani sa nás­led­ne ne­de­lil o príj­my zís­ka­né z neop­ráv­ne­ne vy­pla­te­ných da­ňo­vých nad­mer­ných od­poč­tov.

Tre­ba po­ve­dať, že ta­ké­to ale­bo ob­dob­né ob­ha­job­né ar­gu­men­ty ne­ma­jú v tres­tnom ko­na­ní žiad­nu vá­hu. V tom­to sme­re tre­ba uviesť, že pô­so­be­nie v šta­tu­tár­nom or­gá­ne ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, kto­rá nap­rík­lad neop­ráv­ne­ne up­lat­ňu­je ná­rok na vrá­te­nie DPH nie je pod­mien­kou tres­tnos­ti za spá­chanie tres­tné­ho či­nu da­ňo­vé­ho pod­vo­du. Pri tres­tnom či­ne da­ňo­vé­ho pod­vo­du (a rov­na­ké je to aj pri tres­tnom či­ne skrá­te­nia da­ne) je sub­jekt tres­tné­ho či­nu všeo­bec­ný, z čo­ho vy­plý­va, že sub­jekt da­ne a sub­jekt da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu ne­mu­sia byť to­tož­né oso­by a nie je pre­to mož­né za­mie­ňať da­ňo­vú po­vin­nosť a tres­tnú zod­po­ved­nosť za spá­chanie da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu. Pri spolu­pá­cha­teľ­stve na tres­tnom či­ne da­ňo­vé­ho pod­vo­du je pre­to bez vý­zna­mu, či sub­jek­tom da­ne sú všet­ci spolu­pá­cha­te­lia ale­bo len niek­to­rí z nich, res­pek­tí­ve, či sub­jek­tom da­ne je oso­ba roz­diel­na od spolu­pá­cha­te­ľov (pri­me­ra­ne ju­di­ka­tú­ra R 25/1968 ako aj nap­rík­lad uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 3T­do/63/2011 zo dňa 14.03.2012). Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je mož­né, aby spolu­pá­cha­te­ľom na tres­tnom či­ne da­ňo­vé­ho pod­vo­du bol aj nap­rík­lad úč­tov­ník, či da­ňo­vý po­rad­ca, prí­pad­ne pri­chá­dza do úva­hy po­sú­diť mož­né proti­práv­ne ko­na­nie tých­to osôb ako účas­tníc­tvo na da­ňo­vom tres­tnom či­ne, nap­rík­lad vo for­me po­mo­ci.

Sku­toč­nosť, že da­ňo­vý po­rad­ca pos­ky­tol da­ňo­vé­mu sub­jek­tu po­ra­den­stvo (od­bor­nú ra­du) oh­ľad­ne ur­či­tej da­ňo­vej prob­le­ma­ti­ky, pri­čom tá­to je­ho od­bor­ná ra­da sa nás­led­ne uká­za­la ako nes­práv­na, však auto­ma­tic­ky nez­na­me­ná, že ide o tres­tnop­ráv­nu prob­le­ma­ti­ku, res­pek­tí­ve, že za nes­práv­nu od­bor­nú ra­du mu­sí vždy a za kaž­dých okol­nos­tí zod­po­ve­dať prá­ve da­ňo­vý po­rad­ca.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je nut­né, as­poň v zá­klad­ných ry­soch, vy­me­dziť, ke­dy a za akých okol­nos­tí bu­de mož­né tres­tnop­ráv­ne stí­hať ko­na­nie da­ňo­vé­ho po­rad­cu, ke­dy bu­de mož­né tres­tne stí­hať da­ňo­vý sub­jekt aj na­priek to­mu, že sa ria­dil od­bor­nou ra­dou da­ňo­vé­ho po­rad­cu a ke­dy bu­de vy­lú­če­né vy­vo­dzo­va­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti da­ňo­vé­ho sub­jek­tu, či aj da­ňo­vé­ho po­rad­cu[2].

Čo je mož­né po­va­žo­vať za od­bor­nú ra­du

V pr­vom ra­de je nut­né vy­me­dziť, čo sa vlas­tne v tres­tnom ko­na­ní po­va­žu­je ale­bo mô­že po­va­žo­vať za od­bor­nú ra­du pos­kyt­nu­tú da­ňo­vým po­rad­com, kto­rá mô­že byť re­le­van­tná pri vy­vo­dzo­va­ní ale­bo vy­lú­če­ní tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu.

Vo všeo­bec­nos­ti mož­no uviesť, že za od­bor­nú ra­du pos­kyt­nu­tú da­ňo­vým po­rad­com mož­no po­va­žo­vať všet­ko, čo mož­no pod­ra­diť pod da­ňo­vé po­ra­den­stvo v zmys­le § 3 zá­ko­na č. 78/1992 Zb. o da­ňo­vých po­rad­coch (ďa­lej len zá­kon o da­ňo­vých po­rad­coch).

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že od­bor­ná ra­da da­ňo­vé­ho po­rad­cu by sa ob­sa­ho­vo ma­la tý­kať vý­hrad­ne len otá­zok spa­da­jú­cich pod da­ňo­vé po­ra­den­stvo v zmys­le zá­ko­na o da­ňo­vých po­rad­coch a z hľa­dis­ka for­mál­ne­ho je nut­ným, aby tá­to od­bor­ná ra­da bo­la pos­kyt­nu­tá klien­to­vi na pod­kla­de riad­ne uzat­vo­re­nej zmlu­vy v zmys­le § 17 ods. 1 zá­ko­na o da­ňo­vých po­rad­coch.

Dba­nie na riad­ne zá­kon­né ob­sa­ho­vé ako aj for­mál­ne vy­me­dzenie od­bor­nej ra­dy je pod­stat­ným hlav­ne z to­ho dô­vo­du, že od­bor­nou ra­dou mô­že byť len vý­hrad­ne ra­da in­di­vi­duál­na, za­me­ra­ná na kon­krét­ny (je­di­neč­ný) prí­pad, t. j. ra­da, kto­rú pos­kyt­ne da­ňo­vý po­rad­ca po dôs­led­nom poz­na­ní všet­kých kon­krét­nych okol­nos­tí prí­pa­du, kto­ré sa tý­ka­jú je­ho klien­ta a v kto­rých sa da­ňo­vé po­ra­den­stvo vy­ža­du­je.

Za od­bor­nú ra­du te­da nie je mož­né po­va­žo­vať len všeo­bec­ný (ne­kon­krét­ny) od­kaz, či pou­kaz na od­bor­nú li­te­ra­tú­ru (ko­men­tá­re)[3], či ju­di­ka­tú­ru sú­dov, ale je pot­reb­né, aby iš­lo vždy o ra­du in­di­vi­duál­nu, kto­rá sí­ce mô­že byť pod­po­re­ná od­bor­nou li­te­ra­tú­rou, či roz­ho­do­va­cou čin­nos­ťou sú­dov, av­šak s pou­ka­zom na kon­krét­ny ro­zo­be­ra­ný je­di­neč­ný prí­pad klien­ta[4].

Z hľa­dis­ka mož­né­ho pres­kú­ma­nia pos­tu­pu da­ňo­vé­ho po­rad­cu pri pos­ky­to­va­ní od­bor­nej ra­dy je vhod­ným, aby bo­la od­bor­ná ra­da pos­kyt­nu­tá da­ňo­vým po­rad­com za­chy­te­ná v pí­som­nej for­me, v kto­rej by ma­la byť uve­de­ná nie­len sa­mot­ná od­bor­ná ra­da pos­kyt­nu­tá da­ňo­vým po­rad­com, ale aj úda­je o tom, aké in­for­má­cie (pod­kla­dy) mal da­ňo­vý po­rad­ca k dis­po­zí­cii, t. j. čo všet­ko mu klient (da­ňo­vý sub­jekt) pos­ky­tol. Aj úpl­nosť, či neúpl­nosť pos­kyt­nu­tých pod­kla­dov od klien­ta, z kto­rých sa vy­chá­dza­lo pri kon­ci­po­va­ní od­bor­nej ra­dy, mô­že byť re­le­van­tným pre po­su­dzo­va­nie prí­pad­nej tres­tnej zod­po­ved­nos­ti da­ňo­vé­ho sub­jek­tu, či aj sa­mot­né­ho da­ňo­vé­ho po­rad­cu.

Kto by mal od­bor­nú ra­du pos­ky­to­vať

Da­ňo­vý sub­jekt a to pla­tí obzvlášť oh­ľad­ne šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu da­ňo­vé­ho sub­jek­tu (naj­mä ak ide o pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt s po­vin­nos­ťou ko­nať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou), by mal ve­dieť roz­poz­nať, ke­dy už je nut­né po­žia­dať v da­ňo­vých ve­ciach kva­li­fi­ko­va­nú oso­bu o od­bor­nú po­moc a ke­dy si vy­sta­čí so svo­ji­mi vlas­tný­mi zna­los­ťa­mi[5].

V tres­tnop­ráv­nej praxi sa pri­tom oso­by ob­vi­ne­né zo spá­chania da­ňo­vých tres­tných či­nov po­mer­ne čas­to ob­ha­ju­jú tak, že pos­tu­po­va­li pod­ľa od­bor­nej ra­dy kon­krét­nej oso­by a pre­to je u nich vy­lú­če­né úmy­sel­né za­vi­ne­nie a tým aj vy­lú­če­ná tres­tná zod­po­ved­nosť zo spá­chania da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu. Ta­ká­to ob­ha­jo­ba však mô­že byť re­le­van­tná len vte­dy, po­kiaľ da­ňo­vý sub­jekt po­žia­dal o od­bor­nú ra­du kva­li­fi­ko­va­nú oso­bu. Sa­mot­né úmy­sel­né za­vi­ne­nie da­ňo­vé­ho sub­jek­tu mô­že to­tiž spo­čí­vať už vo voľ­be nev­hod­nej oso­by, na kto­rú sa da­ňo­vý sub­jekt ob­rá­til so žia­dos­ťou o pos­kyt­nu­tie od­bor­nej ra­dy[6].

Tak nap­rík­lad v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci sa ko­na­teľ ob­chod­nej spo­loč­nos­ti ob­rá­til na svoj­ho zná­me­ho, kto­rý bol tak­tiež pod­ni­ka­te­ľom o ra­du oh­ľad­ne zda­ňo­va­nia kon­krét­nych príj­mov a nás­led­ne pos­tu­po­val pod­ľa nej. V inej ve­ci mal da­ňo­vý sub­jekt za su­se­da da­ňo­vé­ho po­rad­cu a keď sa ná­hod­ne stret­li pred do­mom tak sa ho v struč­nos­ti spý­tal ako by mal pos­tu­po­vať oh­ľad­ne zda­ňo­va­nia svo­jich príj­mov. Nás­led­ne sa tie­to ra­dy uká­za­li ako nes­práv­ne a ich vý­sled­kom bo­lo tres­tné stí­ha­nie da­ňo­vé­ho sub­jek­tu. V tres­tnom ko­na­ní bo­lo uzat­vo­re­né, že za od­bor­nú ra­du kva­li­fi­ko­va­nej oso­by, kto­rá by moh­la vy­lu­čo­vať úmy­sel­né za­vi­ne­nie a tým aj tres­tnú zod­po­ved­nosť da­ňo­vé­ho sub­jek­tu nie je mož­né po­va­žo­vať len ne­for­mál­ne ra­dy nek­va­li­fi­ko­va­ných osôb (zná­my da­ňo­vé­ho sub­jek­tu), či ne­for­mál­ne ús­tne ra­dy kva­li­fi­ko­va­nej oso­by bez pod­rob­nej­ších zna­los­tí kon­krét­ne­ho prí­pa­du (da­ňo­vý po­rad­ca a je­ho struč­ná ús­tna ra­da na uli­ci).

 Úlo­hou da­ňo­vé­ho sub­jek­tu pri rie­še­ní svo­jich da­ňo­vých po­vin­nos­tí a ko­na­ní s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou te­da nie je to, aby zhá­ňal in­for­má­cie ako by mal pos­tu­po­vať od ko­ho­koľ­vek, res­pek­tí­ve, aby ob­chá­dzal pos­ky­to­va­nie riad­ne­ho da­ňo­vé­ho po­ra­den­stva „pou­lič­ným ús­tnym po­ra­den­stvom“ a po­tom sa eš­te na to od­vo­lá­val v tres­tnom ko­na­ní. Prá­ve nao­pak, po­kiaľ da­ňo­vý sub­jekt zis­tí, že je­ho ve­do­mos­ti, či schop­nos­ti v da­ňo­vej prob­le­ma­ti­ke ne­pos­ta­ču­jú na to, aby ve­del ako má správ­ne pos­tu­po­vať, po­tom je je­ho úlo­hou, aby si vy­žia­dal od­bor­nú ra­du od kva­li­fi­ko­va­nej oso­by a to zá­ko­nom pred­pok­la­da­ným spô­so­bom (t. j. nap­rík­lad na pod­kla­de riad­ne pos­kyt­nu­té­ho a pí­som­ne za­chy­te­né­ho da­ňo­vé­ho po­ra­den­stva). Ak sa tak sta­ne, a ak da­ňo­vý sub­jekt pos­kyt­ne kva­li­fi­ko­va­nej oso­be všet­ky pot­reb­né pod­kla­dy a nás­led­ne sa aj spra­vu­je pod­ľa pos­kyt­nu­tej od­bor­nej ra­dy a ne­má žiad­ne sig­ná­ly o tom, že by moh­la byť nes­práv­na, po­tom sa v tres­tnom ko­na­ní mô­že re­le­van­tne ob­ha­jo­vať tak, že je vy­lú­če­né je­ho úmy­sel­né za­vi­ne­nie.

Z hľa­dis­ka da­ňo­vých tres­tných či­nov a cel­ko­vo da­ňo­vej prob­le­ma­ti­ky sa v tres­tnom ko­na­ní za kva­li­fi­ko­va­nú oso­bu po­va­žu­je nie­len da­ňo­vý po­rad­ca, ale nap­rík­lad aj ad­vo­kát pos­ky­tu­jú­ci čas­to cel­ko­vé práv­ne po­ra­den­stvo (nap­rík­lad ad­vo­kát pos­ky­tu­jú­ci da­ňo­vé­mu sub­jek­tu po­ra­den­stvo nie­len z hľa­dis­ka da­ňo­vé­ho, ale aj tres­tné­ho, či ob­chod­né­ho prá­va). Po­kiaľ ide o úč­tov­ní­ka, tak je nut­né uviesť, že úč­tov­ník, sám oso­be, nie je op­ráv­ne­ný pos­ky­to­vať da­ňo­vé po­ra­den­stvo a pre­to by da­ňo­vý sub­jekt, vo vy­slo­ve­ne prob­le­ma­tic­kých da­ňo­vých ve­ciach, mal žia­dať o od­bor­nú ra­du da­ňo­vé­ho po­rad­cu a nie úč­tov­ní­ka. V kon­krét­nos­tiach jed­not­li­vé­ho prí­pa­du to­tiž mô­že byť nes­práv­nou voľ­bou da­ňo­vé­ho sub­jek­tu aj to, že si na pos­kyt­nu­tie od­bor­nej ra­dy zvo­lil úč­tov­ní­ka a nie da­ňo­vé­ho po­rad­cu. Kom­pe­ten­ciou úč­tov­ní­ka by to­tiž ma­lo byť len pos­ky­to­va­nie slu­žieb oh­ľad­ne spra­co­vá­va­nia úč­tov­ných dok­la­dov v zmys­le zá­ko­na o úč­tov­níc­tve, prí­pad­ne vy­pĺňa­nie da­ňo­vé­ho priz­na­nia (v tých­to ob­las­tiach je nut­né po­va­žo­vať úč­tov­ní­ka za kva­li­fi­ko­va­nú oso­bu), av­šak os­tat­né da­ňo­vé ve­ci (nap­rík­lad zis­ťo­va­nie zá­kla­du da­ne) by už ma­lo byť pred­me­tom da­ňo­vé­ho po­ra­den­stva.

Ke­dy by moh­lo byť vy­lú­če­né úmy­sel­né za­vi­ne­nie da­ňo­vé­ho sub­jek­tu pri da­ňo­vých tres­tných či­noch

Z vy­ššie uve­de­né­ho te­da mož­no vy­vo­diť, že zá­klad­ným vý­cho­dis­kom pre vy­lú­če­nie úmy­sel­né­ho za­vi­ne­nia da­ňo­vé­ho sub­jek­tu pri da­ňo­vých tres­tných či­noch je to, že sa da­ňo­vý sub­jekt nie­len ria­dil práv­nou ale­bo skut­ko­vou od­bor­nou ra­dou, kto­rú mu pos­kyt­la kva­li­fi­ko­va­ná oso­ba, ale pod­stat­ným je aj to, že ne­mal žiad­ne sig­ná­ly o tom, že by moh­lo ísť o ra­du nes­práv­nu, či vy­slo­ve­ne spor­nú a mo­hol ra­cio­nál­ne spo­lie­hať na to, že pos­tup pod­ľa pos­kyt­nu­tej ra­dy bu­de bez­prob­lé­mo­vý z hľa­dis­ka zá­kon­nos­ti.

Da­ňo­vý sub­jekt mô­že v zá­sa­de spo­lie­hať na to, že ra­da, kto­rá mu je pos­ky­to­va­ná kva­li­fi­ko­va­nou oso­bou za poz­na­nia všet­kých re­le­van­tných in­for­má­cií je správ­na. Za ta­kých­to okol­nos­tí bu­de vy­lú­če­ná je­ho tres­tná zod­po­ved­nosť aj v prí­pa­doch, ak sa do­da­toč­ne uká­že, že pos­kyt­nu­tá od­bor­ná ra­da bo­la nes­práv­na[7].

Nap­rík­lad, da­ňo­vý sub­jekt, kto­rý pos­ky­tol da­ňo­vé­mu po­rad­co­vi všet­ky pot­reb­né in­for­má­cie, pos­tu­po­val pod­ľa je­ho od­bor­nej ra­dy v tom sme­re, že si mô­že up­lat­ňo­vať kon­krét­ne od­po­čí­ta­nie da­ne, res­pek­tí­ve, že ten kto­rý prí­jem da­ňo­vé­ho sub­jek­tu ne­po­dlie­ha da­ni z príj­mov, pri­čom neexis­to­va­lo nič (nap­rík­lad iné od­bor­né sta­no­vis­ko iné­ho da­ňo­vé­ho po­rad­cu, kto­ré by mal da­ňo­vý sub­jekt k dis­po­zí­cii a kto­ré by bo­lo opač­né­ho ná­zo­ru), z čo­ho by sa da­lo zis­tiť, že pos­kyt­nu­tá od­bor­ná ra­da by reál­ne moh­la byť nes­práv­na. V ta­kom­to prí­pa­de, pri neexis­ten­cii žiad­nych sig­ná­lov sved­čia­cich o mož­nej nes­práv­nos­ti pos­kyt­nu­tej od­bor­nej ra­dy a za si­tuácie, keď bo­li da­ňo­vé­mu po­rad­co­vi pos­kyt­nu­té všet­ky re­le­van­tné a prav­di­vé in­for­má­cie, je vy­lú­če­né, aby bo­la vo­či da­ňo­vé­mu sub­jek­tu vy­vo­de­ná tres­tná zod­po­ved­nosť za spá­chanie nap­rík­lad tres­tné­ho či­nu skrá­te­nia da­ne (nap­rík­lad že nez­da­nil kon­krét­ny prí­jem) a to aj v prí­pa­de, ak by tá­to od­bor­ná ra­da bo­la na­po­kon vy­hod­no­te­ná ako nes­práv­na.

Po­kiaľ by už však mal da­ňo­vý sub­jekt re­le­van­tné sig­ná­ly o tom, že od­bor­ná ra­da pod­ľa kto­rej pos­tu­pu­je je ale­bo mô­že byť nes­práv­na a na­ďa­lej by pod­ľa nej pos­tu­po­val, po­tom by už je­ho úmy­sel­né za­vi­ne­nie za spá­chanie da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu vy­lú­če­né ne­bo­lo.

Nap­rík­lad, v kon­krét­nom prí­pa­de pos­tu­po­val da­ňo­vý sub­jekt pod­ľa od­bor­nej ra­dy da­ňo­vé­ho po­rad­cu oh­ľad­ne up­lat­ňo­va­nia od­po­čí­ta­nia da­ne, kto­ré mu nes­kôr ne­bo­lo správ­com da­ne uz­na­né, pri­čom správ­ca da­ne upo­zor­nil da­ňo­vý sub­jekt na nes­práv­ny vý­klad práv­nej nor­my v tom­to sme­re a daň bo­la da­ňo­vé­mu sub­jek­tu do­rú­be­ná. Na­priek to­mu, pos­tu­po­val pod­ľa tej­to od­bor­nej ra­dy da­ňo­vý sub­jekt aj v ďal­ších zda­ni­teľ­ných ob­do­biach, ig­no­ro­val vý­klad práv­nej nor­my pos­kyt­nu­tý správ­com da­ne, a pos­tu­po­val pod­ľa pô­vod­nej od­bor­nej ra­dy, pre­to­že tá mu z hľa­dis­ka zni­žo­va­nia vlas­tné­ho da­ňo­vé­ho zá­kla­du vy­ho­vo­va­la. Ne­vy­hol sa pre­to nás­led­ne tres­tné­mu stí­ha­niu pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu skrá­te­nia da­ne. V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né uviesť, že po­kiaľ da­ňo­vý sub­jekt ne­súh­la­sí s vý­kla­dom práv­nej nor­my zo stra­ny správ­cu da­ne, mô­že ho na­mie­tať v da­ňo­vom, prí­pad­ne v súd­nom ko­na­ní, av­šak ne­mô­že ho cie­le­ne (úmy­sel­ne) a sús­tav­ne ig­no­ro­vať s od­ka­zom na „pa­pier“ od da­ňo­vé­ho po­rad­cu, kto­rý tvr­dí nie­čo iné.

Tre­ba zvý­raz­niť aj to, že aby sa mo­hol da­ňo­vý sub­jekt spo­lie­hať na správ­nosť pos­kyt­nu­tej od­bor­nej ra­dy zo stra­ny da­ňo­vé­ho po­rad­cu, mu­sí mu pos­kyt­núť všet­ky re­le­van­tné in­for­má­cie (pod­kla­dy), kto­ré mu­sia byť úpl­né a prav­di­vé. Da­ňo­vý sub­jekt sa ne­mô­že reál­ne spo­lie­hať na správ­nosť pos­kyt­nu­tej od­bor­nej ra­dy da­ňo­vé­ho po­rad­cu, po­kiaľ mu nap­rík­lad (a to sa po­mer­ne čas­to v praxi stá­va) pos­kyt­ne fa­loš­né úč­tov­né dok­la­dy, pros­tred­níc­tvom kto­rých si da­ňo­vý sub­jekt chce zní­žiť zá­klad da­ne, res­pek­tí­ve po­kiaľ da­ňo­vé­mu po­rad­co­vi úmy­sel­ne nep­red­lo­ží niek­to­ré úč­tov­né dok­la­dy, kto­ré by moh­li mať vplyv na ur­če­nie vý­šky zá­kla­du da­ne. V ta­kých­to prí­pa­doch da­ňo­vý sub­jekt vie, že od­bor­ná ra­da da­ňo­vé­ho po­rad­cu mu­sí byť nes­práv­na a úmy­sel­né ko­na­nie da­ňo­vé­ho sub­jek­tu, kto­ré vie­dlo k ok­la­ma­niu (uve­de­niu do omy­lu) da­ňo­vé­ho po­rad­cu sa po­tom vzťa­hu­je aj na vý­sled­né skrá­te­nie da­ne da­ňo­vé­ho sub­jek­tu.

Ten­to zá­ver mož­no vy­vo­diť aj z ju­di­ka­tú­ry, kto­rá uvá­dza, že da­ňo­vý po­rad­ca ne­mô­že niesť tres­tnú zod­po­ved­nosť za trest­ný čin skrá­te­nia da­ne, po­kiaľ mu prís­luš­ný da­ňo­vý sub­jekt ne­pos­ky­tol všet­ky pot­reb­né pod­kla­dy na po­da­nie prav­di­vé­ho da­ňo­vé­ho priz­na­nia ale­bo mu cel­kom za­ta­jil sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce vznik a vý­šku ur­či­tej da­ne (uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR z 21. jú­la 2005, sp. zn. 8 Tdo 790/2005). V ta­kých­to prí­pa­doch by bo­lo ko­na­nie da­ňo­vé­ho po­rad­cu úpl­ne ne­za­vi­ne­né s tým, že úmy­sel­né za­vi­ne­nie da­ňo­vé­ho po­rad­cu by nep­ri­chá­dza­lo do úva­hy ani v prí­pa­de, ak by nap­rík­lad k skrá­te­niu da­ne pris­pel svo­jou neod­bor­nos­ťou (nap­rík­lad pre­hliad­nu­tím niek­to­rej pod­stat­nej sku­toč­nos­ti).

Na stra­ne dru­hej je nut­né uviesť aj to, že da­ňo­vý sub­jekt čas­to ne­vie, čo všet­ko je pot­reb­né predl­žiť da­ňo­vé­mu po­rad­co­vi k to­mu, aby je­ho od­bor­ná ra­da moh­la byť správ­na. To by mal ve­dieť ten, kto od­bor­nú ra­du pos­ky­tu­je a mal by vy­ko­nať všet­ko pre­to, aby mal k dis­po­zí­cii všet­ko pot­reb­né na správ­ne pos­kyt­nu­tie od­bor­nej ra­dy. Po­kiaľ sa tak nes­ta­ne, a da­ňo­vý po­rad­ca nap­rík­lad v dôs­led­ku svo­jej ľa­hos­taj­nos­ti, či nev­zde­la­nos­ti, si ne­vy­žia­da všet­ky pot­reb­né pod­kla­dy k pos­kyt­nu­tiu od­bor­nej ra­dy, po­tom by ta­ké­to neod­bor­né ko­na­nie da­ňo­vé­ho po­rad­cu ne­ma­lo byť pri­čí­ta­né da­ňo­vé­mu sub­jek­tu.

Mož­nosť vy­vo­de­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti da­ňo­vé­ho sub­jek­tu však ne­po­chyb­ne nas­ta­ne, po­kiaľ sa da­ňo­vý sub­jekt ne­bu­de úmy­sel­ne ria­diť od­bor­nou ra­dou, kto­rú mu pos­ky­tol da­ňo­vý po­rad­ca, na­koľ­ko mu ne­bu­de vy­ho­vo­vať a nás­led­ne sa uká­že, že bo­la správ­na a od­chý­le­ním sa od nej doš­lo nap­rík­lad k skrá­te­niu da­ne da­ňo­vým sub­jek­tom.

Ke­dy by moh­lo byť vy­lú­če­né úmy­sel­né za­vi­ne­nie da­ňo­vé­ho po­rad­cu pri da­ňo­vých tres­tných či­noch

Oh­ľad­ne vy­vo­dzo­va­nia mož­nej tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti da­ňo­vé­ho po­rad­cu (a to sa tý­ka nap­rík­lad aj ad­vo­ká­ta pos­ky­tu­jú­ce­ho da­ňo­vé po­ra­den­stvo) je nut­né naj­skôr uviesť prí­pa­dy, v kto­rých bu­de tres­tná zod­po­ved­nosť da­ňo­vé­ho po­rad­cu ne­po­chyb­ná. Da­ňo­vý po­rad­ca bu­de pá­cha­te­ľom, spolu­pá­cha­te­ľom, či účas­tní­kom da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu, ak

- úmy­sel­ne skres­ľu­je vý­šku da­ňo­vej po­vin­nos­ti da­ňo­vé­ho sub­jek­tu,

- úmy­sel­ne za­hr­nie ale­bo nao­pak ne­zahr­nie niek­to­ré pod­stat­né úč­tov­né dok­la­dy do ur­čo­va­nia da­ňo­vej po­vin­nos­ti da­ňo­vé­ho sub­jek­tu,

- fal­šu­je úč­tov­né dok­la­dy, kto­ré nás­led­ne ov­plyv­ňu­jú vý­šku da­ňo­vej po­vin­nos­ti da­ňo­vé­ho sub­jek­tu,

- úmy­sel­ne pos­kyt­ne nes­práv­nu od­bor­nú ra­du da­ňo­vé­mu sub­jek­tu (nap­rík­lad na pod­kla­de vý­slov­nej žia­dos­ti da­ňo­vé­ho sub­jek­tu, kto­rý v prí­pa­de nás­led­nej mož­nej da­ňo­vej kon­tro­ly chce „byť kry­tý“ od­bor­ným po­sú­de­ním svoj­ho ko­na­nia), či

- úmy­sel­ne ra­dí da­ňo­vé­mu sub­jek­tu ako nap­rík­lad neop­ráv­ne­ne zní­žiť vlas­tnú da­ňo­vú po­vin­nosť, ako neop­ráv­ne­ne do­siah­nuť ná­rok na vrá­te­nie DPH a po­dob­ne. V ta­kých­to prí­pa­doch ne­mož­no ho­vo­riť o správ­nos­ti, či nes­práv­nos­ti od­bor­nej ra­dy, na­koľ­ko nej­de o od­bor­nú ra­du, ale ide o pos­kyt­nu­tie ná­vo­du na spá­chanie tres­tné­ho či­nu, te­da proti­práv­ne ko­na­nie, čo cel­kom ur­či­te ne­mož­no pod­ra­diť pod zá­ko­nom vy­me­dze­ný po­jem da­ňo­vé­ho po­ra­den­stva.

Po­kiaľ ide o mož­nú tres­tnú zod­po­ved­nosť da­ňo­vé­ho po­rad­cu za pos­kyt­nu­tie nes­práv­nej od­bor­nej ra­dy, tak tu bu­de pod­stat­né zis­te­nie, pre­čo bo­la pos­kyt­nu­tá od­bor­ná ra­da nes­práv­na.

Ak je od­bor­ná ra­da nes­práv­na iba z dô­vo­du neod­bor­nos­ti ale­bo nes­kú­se­nos­ti, či laj­dác­kos­ti da­ňo­vé­ho po­rad­cu (nap­rík­lad da­ňo­vý po­rad­ca sa dl­ho­do­bo ne­zau­jí­ma o naj­nov­šie poz­nat­ky či zme­ny, kto­ré sa tý­ka­jú je­ho od­bor­nej čin­nos­ti, a ani o jej práv­nu re­gu­lá­ciu, ho­ci je to s oh­ľa­dom na čin­nosť, kto­rú vy­ko­ná­va, jed­na zo zá­klad­ných pod­mie­nok pre riad­ny vý­kon je­ho čin­nos­ti) [8], po­tom ne­mož­no ho­vo­riť o od­bor­nej ra­de, kto­rá bo­la úmy­sel­ne pos­kyt­nu­tá nes­práv­ne zo stra­ny da­ňo­vé­ho po­rad­cu, ale mož­no ho­vo­riť naj­viac tak o ned­ban­li­vos­tnom za­vi­ne­ní da­ňo­vé­ho po­rad­cu pri nap­rík­lad neop­ráv­ne­nom skrá­te­ní da­ne da­ňo­vým sub­jek­tom, čo na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu nes­ta­čí, na­koľ­ko tam sa vy­ža­du­je za­vi­ne­nie úmy­sel­né.

Už bo­lo uve­de­né vy­ššie, že tres­tná zod­po­ved­nosť da­ňo­vé­ho po­rad­cu za nes­práv­nu od­bor­nú ra­du bu­de vy­lú­če­ná aj v prí­pa­doch, v kto­rých ne­bu­dú da­né da­ňo­vé­mu po­rad­co­vi všet­ky re­le­van­tné in­for­má­cie, res­pek­tí­ve mu bu­dú pos­kyt­nu­té nep­rav­di­vé in­for­má­cie (spra­vid­la fa­loš­né úč­tov­né dok­la­dy), o čom ne­bu­de mať da­ňo­vý po­rad­ca ve­do­mosť.

Od­bor­ná ra­da da­ňo­vé­ho po­rad­cu a ne­jed­noz­nač­ný ob­sah práv­nej nor­my, kto­rej sa od­bor­ná rad tý­ka

Za­ují­ma­vou prob­le­ma­ti­kou je aj pos­ky­to­va­nie od­bor­ných rád zo stra­ny kva­li­fi­ko­va­ných osôb v prí­pa­doch, v kto­rých je ob­sah práv­nej nor­my ne­jed­noz­nač­ný. Pôj­de nap­rík­lad o si­tuácie, keď je prá­vo neúpl­né, keď ob­sa­hu­je „bie­le mies­ta“, res­pek­tí­ve, keď je za­sta­ra­né ale­bo príl­iš kom­pli­ko­va­né[9].  Mô­že ísť aj o si­tuácie, keď práv­ny pred­pis nie je dos­ta­toč­ne jas­ný a mô­že byť vy­kla­da­ný via­ce­rý­mi spô­sob­mi, pri­čom kaž­dá vý­kla­do­vá ver­zia je zro­zu­mi­teľ­ná a v da­nom ča­se nie je ob­jek­tív­ne zis­ti­teľ­né, aký vý­klad by mo­hol byť správ­ny[10].

Po­kiaľ ide o nes­práv­ny vý­klad práv­nej nor­my, tak je pot­reb­né spo­me­núť roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho sú­du ČR sp. zn. II. ÚS/913/2009 zo dňa 04.08.2010, kto­rý po­su­dzo­val prí­pad da­ňo­vé­ho po­rad­cu v dôs­led­ku kto­ré­ho od­bor­nej ra­dy utr­pel je­ho klient ško­du.

Skut­ko­vo iš­lo o prí­pad, v kto­rom klient vy­hľa­dal da­ňo­vé­ho po­rad­cu, pri­čom chcel zis­tiť svo­ju da­ňo­vú po­vin­nosť, kto­rá mu vy­ply­nu­la z to­ho, že v jed­nom ro­ku v šty­roch splát­kach pri­jal náj­om­né za pod­ná­jom svo­jej neh­nu­teľ­nos­ti na 30 ro­kov. Da­ňo­vý po­rad­ca mu pos­ky­tol ra­du, že je nut­né ten­to prí­jem ča­so­vo roz­lí­šiť, te­da zda­niť po­mer­né čias­tky pri­ja­té­ho náj­om­né­ho v prís­luš­ných ro­koch tr­va­nia náj­mu. Klient po­dal v sú­la­de s tou­to ra­dou da­ňo­vé priz­na­nie. Nás­led­ne u klien­ta pre­beh­la da­ňo­vá kon­tro­la, kto­rá skon­šta­to­va­la, že uve­de­né ča­so­vé roz­lí­še­nie príj­mu ne­bo­lo mož­né (bo­lo v roz­po­re so zá­ko­nom), na­koľ­ko klient úč­to­val v sús­ta­ve jed­no­du­ché­ho úč­tov­níc­tva. Na zá­kla­de uve­de­né­ho bo­li správ­com da­ne zvý­še­né priz­na­né príj­my klien­ta s tým, že v dôs­led­ku toh­to ako aj v dôs­led­ku zní­že­nia uz­na­ných úda­jov bo­la klien­to­vi do­da­toč­ným pla­tob­ným vý­me­rom vy­me­ra­ná daň ako aj pe­ná­le. Klient do­me­ra­nú daň a pe­ná­le za­pla­til, pri­čom všeo­bec­né sú­dy nás­led­ne za­via­za­li da­ňo­vé­ho po­rad­cu, aby uh­ra­dil ško­du, kto­rá bo­la klien­to­vi spô­so­be­ná v sú­vis­los­ti s je­ho od­bor­nou ra­dou.

Ústav­ný súd však roz­ho­dol inak, keď uvie­dol, že pos­ta­ve­nie da­ňo­vé­ho po­rad­cu pri vý­ko­nu da­ňo­vé­ho po­ra­den­stva je po­dob­né a zrov­na­teľ­né s pos­ta­ve­ním ad­vo­ká­ta pri pos­ky­to­va­ní práv­nej po­mo­ci. Zod­po­ved­nosť ad­vo­ká­ta ako aj da­ňo­vé­ho po­rad­cu je (za vý­kon svo­jej čin­nos­ti) ob­jek­tív­na a je za­lo­že­ná na spl­ne­ní troch pred­pok­la­dov, t. j. vý­kon da­ňo­vé­ho po­ra­den­stva, vznik ško­dy a prí­čin­ná sú­vis­losť me­dzi vý­ko­nom da­ňo­vé­ho po­ra­den­stva a vzni­kom ško­dy. Po­kiaľ však bo­la prí­či­nou vzni­ku ško­dy iná sku­toč­nosť, zod­po­ved­nosť za ško­du ne­nas­ta­ne. Sa­mot­né po­chy­be­nie da­ňo­vé­ho po­rad­cu eš­te auto­ma­tic­ky nez­na­me­ná vznik ško­dy na stra­ne klien­ta. Po­kiaľ ide o po­su­dzo­va­ný prí­pad, tak všeo­bec­né sú­dy sa vô­bec ne­vys­po­ria­da­li s otáz­kou, akú kon­krét­nu po­vin­nosť da­ňo­vý po­rad­ca po­ru­šil s oh­ľa­dom na kon­krét­ne okol­nos­ti prí­pa­du a s oh­ľa­dom na prí­pad­ne re­le­vant­ný od­bor­ný ná­zor a mož­nú roz­ho­do­va­ciu čin­nosť správ­cu da­ne v roz­hod­nej do­be. Iný­mi slo­va­mi, sú­dy sa ne­vys­po­ria­da­li s otáz­kou, či da­ňo­vý po­rad­ca po­ru­šu­je práv­ne pred­pi­sy ak v ur­či­tej do­be a za ur­či­tých okol­nos­tí za­stá­va ne­ja­ký práv­ny ná­zor, kto­rý sa nes­kôr uká­že ako nes­práv­ny. Da­ňo­vé po­ra­den­stvo má sí­ce slú­žiť k správ­ne­mu po­da­niu da­ňo­vé­ho priz­na­nia, av­šak zos­ta­lo ne­zod­po­ve­da­né, akú úlo­hu má vý­klad prís­luš­ných práv­nych pred­pi­sov, t. j. ako ďa­le­ko je prís­luš­ná práv­na úp­ra­va jas­ná a akú úlo­hu hrá vý­klad zo stra­ny or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci (ak ne­ja­ký exis­tu­je). Je pre­to pot­reb­né od­miet­nuť ná­zor, že nie je žiad­ny roz­diel me­dzi tým, po­kiaľ da­ňo­vý po­rad­ca za­stá­va ur­či­tý re­le­van­tne vy­ar­gu­men­to­va­ný práv­ny ná­zor (kto­rý nes­kôr or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci od­miet­nu) a tým, ak da­ňo­vý po­rad­ca, nap­rík­lad po­dá za svoj­ho klien­ta da­ňo­vé priz­na­nie ones­ko­re­ne, s for­mál­ny­mi va­da­mi a po­dob­ne. To pla­tí o to viac, keď klient ne­vyu­žil op­rav­né pros­tried­ky na prí­pad­né zod­po­ve­da­nie spor­ných otá­zok v da­ňo­vom ko­na­ní.

Z pred­met­né­ho roz­hod­nu­tia vy­plý­va, že oh­ľad­ne prí­pad­nej nes­práv­nej od­bor­nej ra­dy da­ňo­vé­ho po­rad­cu pos­kyt­nu­tej klien­to­vi je nut­né aj v tres­tnom ko­na­ní brať do úva­hy ar­gu­men­ty, kto­ré vied­li da­ňo­vé­ho po­rad­cu k to­mu, že pos­ky­tol od­bor­nú ra­du s ur­či­tým ob­sa­hom a to s pri­hliad­nu­tím aj k to­mu, ako sa dot­knu­tý ob­sah práv­nej nor­my v re­le­van­tnom ča­se vy­kla­dal zo stra­ny sú­dov, či správ­nych or­gá­nov, ho­ci da­ňo­vým po­rad­com zvo­le­ný vý­klad práv­nej nor­my (ob­sah od­bor­nej ra­dy) sa nás­led­ne uká­zal ako nes­práv­ny, či or­gán­mi ve­rej­nej mo­ci neak­cep­to­va­teľ­ný. Sku­toč­nosť, že ur­či­tá od­bor­ná ra­da da­ňo­vé­ho po­rad­cu sa uká­že nes­kôr ako nes­prá­va te­da ne­mu­sí me­cha­nic­ky zna­me­nať mož­ný trest­ný pos­tih pos­ky­to­va­te­ľa od­bor­nej ra­dy, či oso­by, kto­rá sa ta­kou­to ra­dou ria­di­la, po­kiaľ iš­lo o od­bor­nú ra­du vy­ar­gu­men­to­va­nú, pri kto­rej ne­bo­lo dop­re­du mož­né pred­pok­la­dať, že je za­ru­če­ne nes­práv­na a že cel­kom ur­či­te bu­de od­miet­nu­tá or­gá­nom ve­rej­nej mo­ci. To pla­tí o to viac, ak ide o vý­klad práv­nej nor­my, kto­rej ob­sah je ne­jas­ný, roz­por­ný a ide o vý­klad us­ta­no­ve­nia, pri kto­rom ani nie je sfor­mo­va­ná žiad­na re­le­van­tná ju­di­ka­tú­ra, res­pek­tí­ve ju­di­ka­tú­ra sú­dov exis­tu­je, av­šak je tak­tiež roz­por­ná[11].

Zá­ver

Da­ňo­vý sub­jekt by mal v zá­sa­de dos­táť svo­jim da­ňo­vým a úč­tov­ným po­vin­nos­tiam a tým aj po­vin­nos­ti ko­nať s od­bor­nou sta­ros­tli­vos­ťou, ak ich za­bez­pe­čí pros­tred­níc­tvom od­bor­ne kva­li­fi­ko­va­nej oso­by, ty­pic­ky pros­tred­níc­tvom da­ňo­vé­ho po­rad­cu, či ad­vo­ká­ta. Po­kiaľ da­ňo­vý sub­jekt od­ov­zdá ta­kej­to od­bor­ne kva­li­fi­ko­va­nej oso­be všet­ky pot­reb­né pod­kla­dy, kto­ré sú úpl­né a prav­di­vé a nás­led­ne bu­de pos­tu­po­vať pod­ľa pos­kyt­nu­tej od­bor­nej ra­dy, či od­bor­né­ho sta­no­vis­ka kva­li­fi­ko­va­nej oso­by a ne­má žiad­ne re­le­van­tné sig­ná­ly, že by moh­lo ísť o od­bor­nú ra­du nes­práv­nu, po­tom by ma­la byť vždy vy­lú­če­ná je­ho tres­tná zod­po­ved­nosť za spá­chanie niek­to­ré­ho z da­ňo­vých tres­tných či­nov.

Z hľa­dis­ka po­su­dzo­va­nia mož­nej tres­tnej zod­po­ved­nos­ti da­ňo­vé­ho po­rad­cu (a to sa tý­ka aj ad­vo­ká­ta) je nut­né sa v pl­nom roz­sa­hu sto­tož­niť s od­bor­nou li­te­ra­tú­rou kto­rá zdô­raz­ňu­je, že da­ňo­vý po­rad­ca mu­sí mať tres­tnop­ráv­ne ri­zi­ká stá­le na pa­mä­ti a mu­sí dá­vať po­zor, aby sa nes­tal „kom­pli­com“ a ne­ne­chal sa tak vtiah­nuť do ko­na­nia ve­dú­ce­ho až nap­rík­lad k skrá­te­niu da­ne. Ur­či­tá zá­vis­losť da­ňo­vé­ho po­rad­cu na klien­to­vi sí­ce nú­ti da­ňo­vé­ho po­rad­cu k stá­le väč­šej „ocho­te po­môcť“, av­šak od­miet­nu­tie ta­kej­to „po­mo­ci“ mu­sí byť vy­ko­na­né dô­raz­ne a jed­noz­nač­ne a to bez oh­ľa­du na veľ­kosť zá­kaz­ky. Je pot­reb­né si uve­do­miť, že v prí­pa­de kon­flik­tu je klient pre da­ňo­vé­ho po­rad­cu pr­vým pri­ťa­žu­jú­cim sved­kom, t. j. ak bu­de or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní do­ta­zo­va­ný na ur­či­té po­doz­ri­vé sku­toč­nos­ti, je veľ­mi prav­de­po­dob­né, že bu­de tvr­diť, že mu da­nú tran­sak­ciu po­ra­dil je­ho da­ňo­vý po­rad­ca. Klien­to­vi by sa pre­to ma­lo dos­tať dôs­led­né­ho a ob­sia­hle­ho pou­če­nia a ma­li by mu byť vy­svet­le­né mož­né tres­tnop­ráv­ne dôs­led­ky je­ho ko­na­nia. Z hľa­dis­ka mož­né­ho vy­vo­de­nia tres­tnop­ráv­nej zod­po­ved­nos­ti za spá­chanie da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu zo stra­ny da­ňo­vé­ho po­rad­cu sú pri­tom bez práv­ne­ho vý­zna­mu tzv. do­lož­ky o ob­me­dze­ní zod­po­ved­nos­ti up­lat­ňo­va­né v zmlu­vách o da­ňo­vom po­ra­den­stve, t. j. do­lož­ky, kto­ré us­ta­no­vu­jú, že za tres­tnop­ráv­ne dôs­led­ky ur­či­té­ho ko­na­nia ne­ne­sie da­ňo­vý po­rad­ca zod­po­ved­nosť. Ta­ké­to do­lož­ky ne­mô­žu vy­lú­čiť prí­pad­nú tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť (v tom­to sme­re nie je dô­le­ži­té, čo je zmluv­ne, te­da pa­pie­ro­vo dek­la­ro­va­né, ale čo je reál­ne za­vi­ne­né ko­na­nie) a na­vy­še skôr upo­zor­ňu­jú na sku­toč­nosť, že účas­tní­ci pred­met­nej zmlu­vy sú si ve­do­mí exis­ten­cie ur­či­tých tres­tnop­ráv­nych ri­zík[12].

Ten­to člá­nok v poz­me­ne­nej po­do­be bol pô­vod­ne pub­li­ko­va­ný v Bulle­ti­ne slo­ven­skej ad­vo­ká­cie č. 11/2021 ako aj v Bulle­ti­ne Slo­ven­skej ko­mo­ry da­ňo­vých po­rad­cov č. 1/2022

 

Diskusia