Úloha advokáta v totalite

 

Mgr. Vik­tó­ria Hellen­bart, ad­vo­kát­ka

 

                                                  Úlo­ha ad­vo­ká­ta v to­ta­li­te

„ Ad­vo­ká­ciu na zá­kla­de Obež­ní­ka ge­ne­rál­ne­ho sek­re­ta­riá­tu ÚAV NF č.. 4 z 15.mar­ca 1948 moh­li vy­ko­ná­vať od 12.3.1948 iba ad­vo­ká­ti s do­čas­nou le­gi­ti­má­ciou vy­da­nou ak­čným vý­bo­rom ad­vo­kát­skej ko­mo­ry s fo­tog­ra­fiou a pod­pi­som pred­se­du či pod­pred­se­du toh­to vý­bo­ru. Tzv. vy­ak­čne­nie ad­vo­ká­tov sa sta­lo pr­vým po­li­tic­kým pos­ti­hom ad­vo­ká­tov po prev­za­tí mo­ci v Čes­kos­lo­ven­sku ko­mu­nis­tic­kou stra­nou. Je len sa­moz­rej­mé, že v ro­ku 1948 sa sta­li pred­me­tom per­ze­kú­cie na Slo­ven­sku pre­dov­šet­kým ad­vo­ká­ti, kto­rí bo­li člen­mi či sym­pa­ti­zan­tmi bý­va­lej De­mok­ra­tic­kej stra­ny..“ ( z kni­hy Or­ga­ni­zá­cia ad­vo­ká­tov na Slo­ven­sku v ro­koch 1948-1989, JUDr. Ru­dolf Ma­ník, vy­da­la SAK v ro­ku 2020).

Úlo­hu ad­vo­ká­ta v na­šej spo­loč­nos­ti for­mál­no-práv­ne eš­te stá­le de­fi­nu­je § 1 zá­ko­na čís­lo 586/2003 Z. z.  o ad­vo­ká­cii, pod­ľa kto­ré­ho

(1) Ad­vo­ká­cia po­má­ha up­lat­ňo­vať ús­tav­né prá­vo fy­zic­kých osôb na ob­ha­jo­bu a chrá­niť os­tat­né prá­va a zá­uj­my fy­zic­kých osôb a práv­nic­kých osôb (ďa­lej len "klient") v sú­la­de s Ústa­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ús­tav­ný­mi zá­kon­mi, so zá­kon­mi a s iný­mi všeo­bec­ne zá­väz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi.

(2) Vý­kon ad­vo­ká­cie je za­stu­po­va­nie klien­tov v ko­na­ní pred súd­mi, or­gán­mi ve­rej­nej mo­ci a iný­mi práv­ny­mi sub­jek­tmi, ob­ha­jo­ba v tres­tnom ko­na­ní, pos­ky­to­va­nie práv­nych rád, spi­so­va­nie lis­tín o práv­nych úko­noch, spra­cú­va­nie práv­nych roz­bo­rov, sprá­va ma­jet­ku klien­tov a ďal­šie for­my práv­ne­ho po­ra­den­stva a práv­nej po­mo­ci, ak sa vy­ko­ná­va sús­tav­ne a za od­me­nu (ďa­lej len "práv­ne služ­by").

Je­ho pred­chod­ca,  zá­kon čís­lo 132/1990 Zb., kto­rý bol pri­ja­tý v Slo­ven­skej ná­rod­nej ra­de, ako je­den z pr­vých zá­ko­nov „ na po­česť“ ví­ťaz­stva spo­loč­nos­ti nad 40 ro­kov tr­va­jú­cim to­ta­lit­ným re­ži­mom, kto­ré­ho do­mi­nan­tou čr­tou bo­lo pot­lá­ča­nie in­di­vi­duál­nych práv na úkor cel­ku, de­fi­no­val úlo­hu ad­vo­ká­cie tak­to :

(1) Ad­vo­ká­cia po­má­ha us­ku­toč­ňo­vať ús­tav­né prá­vo ob­ča­nov na ob­ha­jo­bu a chrá­niť os­tat­né prá­va a zá­uj­my ob­ča­nov a práv­nic­kých osôb v sú­la­de s Ústa­vou a zá­kon­mi.

(2) Úlo­hy ad­vo­ká­cie pl­nia ad­vo­ká­ti naj­mä tým, že ob­ha­ju­jú ob­ča­nov v tres­tnom ko­na­ní, za­stu­pu­jú ob­ča­nov a práv­nic­ké oso­by pred súd­mi, štát­ny­mi or­gán­mi a iný­mi práv­ny­mi sub­jek­ta­mi, spi­su­jú lis­ti­ny, pos­ky­tu­jú práv­ne ra­dy a spra­cú­va­jú práv­ne roz­bo­ry.

No­vem­ber 1989 mal zna­me­nať ob­rov­ský ob­rat v spo­loč­nos­ti a to naj­mä v ob­las­ti pln­šie­ho roz­vi­nu­tia ľud­ských práv a slo­bôd.

Pre úče­ly úva­hy o pos­ta­ve­ní ad­vo­ká­ta v to­ta­lit­nom re­ži­me je za­ují­ma­vým nie­len po­rov­na­nie sú­čas­né­ho zne­nia zá­ko­na s je­ho pos­led­ným zne­ním z čias „ nes­lo­bo­dy“, kto­rým bol zá­kon 133/1975 Zb. a o ad­vo­ká­cii ho­vo­ril :

Ad­vo­ká­cia po­má­ha us­ku­toč­ňo­vať ús­tav­né prá­vo ob­ča­nov na ob­ha­jo­bu a chrá­niť os­tat­né prá­va a op­ráv­ne­né zá­uj­my ob­ča­nov, or­ga­ni­zá­cií a or­gá­nov v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom, so­cia­lis­tic­kým práv­nym ve­do­mím a zá­uj­ma­mi so­cia­lis­tic­kej spo­loč­nos­ti. Pris­pie­va k upev­ňo­va­niu so­cia­lis­tic­kej zá­kon­nos­ti v ži­vo­te spo­loč­nos­ti a k práv­nej vý­cho­ve a pro­pa­gan­de, pri­čom dbá na to, aby sa ne­po­ru­šo­va­li práv­ne pred­pi­sy.

Ale za­ují­ma­vé je aj po­rov­na­nie práv­nych úp­rav zo 40 ro­kov tr­va­jú­ce­ho ob­do­bia nes­lo­bo­dy.

Pr­vý ob­rat od vý­ko­nu ad­vo­ká­cie, ako slo­bod­né­ho po­vo­la­nia, zna­me­nal  zá­kon čís­lo 322/1948 Sb. z 22.12.1948 o ad­vo­ká­cii ( ad­vo­kát­sky po­ria­dok), kto­rý pri­ja­lo Ná­rod­né zhro­maž­de­nie re­pub­li­ky Čes­kos­lo­ven­skej, kto­ré po voľ­bách 1948 z cel­ko­vé­ho poč­tu 300 pos­lan­cov, ob­sa­di­lo 160 pos­lan­cov za Ko­mu­nis­tic­kú stra­nu Čiech ( KSČ), 54 pos­lan­cov za Ko­mu­nis­tic­kú stra­nu Slo­ven­ska ( KSS). Vo­leb­ná účasť bo­la  92,8 %. Ok­rem ko­mu­nis­tov sa do ná­rod­né­ho zhro­maž­de­nia dos­ta­li aj 23 pos­lan­ci za Čes­kos­lo­ven­skú stra­nu li­do­vú (li­dov­ci, ČSL)5 pos­lan­ci za  Stra­nu slo­bo­dy (SL), 12 pos­lan­ci Stra­na slo­ven­skej ob­ro­dy ( SSO),  23 pos­lan­ci Čes­kos­lo­ven­skej stra­ny ná­rod­no- so­ciál­nej (ČSS), 23 pos­lan­ci Čes­kos­lo­ven­skej stra­ny so­ciál­ne de­mok­ra­tic­kej ( ČSSD).

Úlo­hu ad­vo­ká­cie vte­daj­ší re­žim vi­del pod­ľa § 1 s pod­nad­pi­som „Úlo­hy ad­vo­ká­cie“ tak­to :Ad­vo­ká­ti sú po­vin­ní pris­pie­vať na za­cho­vá­va­nie a upev­ne­nie ľu­do­vo­de­mok­ra­tic­ké­ho práv­ne­ho po­riad­ku a na­po­má­hať štát­nym or­gá­nom pri vy­ko­ná­va­ní zá­ko­nov; ro­bia tak pos­ky­to­va­ním práv­nej po­mo­ci stra­nám, naj­mä udie­ľa­ním práv­nych po­rád, spi­so­va­ním práv­nych lis­tín, za­stu­po­va­ním strán a čin­nos­ťou pred súd­mi a pred iný­mi ve­rej­ný­mi or­gán­mi. Ho­dí sa pri­po­me­núť, že pod zá­ko­nom sú pod­pí­sa­ní Gottwald, v učeb­ni­ciach zo so­cia­liz­mu spo­mí­na­ný ako pr­vý so­cia­lis­tic­ký pre­zi­dent, Dr. John, Zá­po­toc­ký, Dr. Če­pič­ka.

Zá­kon pla­til do 20.12.1951, ke­dy ho nah­ra­dil zá­kon čís­lo 114/1951 Sb., kto­rý už vi­del úlo­hu ad­vo­ká­ta tak­to :

Ad­vo­ká­cia pos­ky­tu­je práv­nu po­moc so­cia­lis­tic­kým práv­nic­kým oso­bám, iným spo­lo­čen­ským or­ga­ni­zá­ciám, or­gá­nom štát­nej sprá­vy a ob­ča­nom, há­ji ich zá­uj­my v sú­la­de so zá­sa­dou ma­te­riál­nej prav­dy a so zá­uj­ma­mi spo­loč­nos­ti a tým pris­pie­va k upev­ňo­va­niu so­cia­lis­tic­kej zá­kon­nos­ti.

Pretr­val 12 ro­kov, ke­dy bol nah­ra­de­ný zá­ko­nom čís­lo 57/1963 Zb. o ad­vo­ká­cii, pod­ľa kto­ré­ho úlo­hou ad­vo­ká­ta bo­lo :

§ 1

1)Čes­kos­lo­ven­ská ad­vo­ká­cia pos­ky­tu­je pod­ľa práv­ne­ho po­riad­ku so­cia­lis­tic­kej re­pub­li­ky a v sú­la­de so so­cia­lis­tic­kým práv­nym ve­do­mím práv­nu po­moc ob­ča­nom, or­gá­nom a or­ga­ni­zá­ciám.

2) Ad­vo­ká­cia na­po­má­ha pl­né­mu up­lat­ňo­va­niu so­cia­lis­tic­kej zá­kon­nos­ti v ži­vo­te spo­loč­nos­ti a pris­pie­va k to­mu, aby sa pred­chá­dza­lo po­ru­šo­va­niu práv­nych pred­pi­sov. Jej čin­nosť je tiež jed­nou zo zá­ruk dôs­led­né­ho us­ku­toč­ňo­va­nia ús­tav­né­ho prá­va ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu.

§ 2

Ad­vo­ká­cia po­má­ha všet­kou svo­jou čin­nos­ťou pri vý­cho­ve ob­ča­nov k za­cho­vá­va­niu zá­ko­nov a iných práv­nych pred­pi­sov, k ochra­ne so­cia­lis­tic­ké­ho vlas­tníc­tva, k dodr­žia­va­niu pra­cov­nej dis­cip­lí­ny, k úc­te k prá­vam, cti a váž­nos­ti spolu­ob­ča­nov, k čes­tné­mu pl­ne­niu všet­kých po­vin­nos­tí vo­či štá­tu a spo­loč­nos­ti a k dodr­žia­va­niu pra­vi­diel so­cia­lis­tic­ké­ho spolu­ži­tia.

§ 3

(1) Ad­vo­ká­ti pos­ky­tu­jú práv­nu po­moc a ob­ha­ju­jú prá­va a zá­ko­nom chrá­ne­né zá­uj­my ob­ča­nov, or­gá­nov a or­ga­ni­zá­cií naj­mä tým, že im pos­ky­tu­jú práv­ne po­ra­dy, spi­su­jú po­da­nia a iné lis­ti­ny a že ich za­stu­pu­jú pri práv­nych úko­noch a v ko­na­ní pred súd­mi a iný­mi or­gán­mi.

(2) Ad­vo­ká­ti sú po­vin­ní vy­uží­vať pri up­lat­ňo­va­ní práv a zá­ko­nom chrá­ne­ných zá­uj­mov ob­ča­nov, or­gá­nov a or­ga­ni­zá­cií, kto­rí ich po­žia­da­li o práv­nu po­moc, všet­ky zá­ko­nom pri­pus­te­né pros­tried­ky a spô­so­by pos­ky­to­va­nia práv­nej po­mo­ci.

(3) Ad­vo­ká­ti vy­uží­va­jú svo­je zna­los­ti a skú­se­nos­ti pre po­li­tic­kú a vý­chov­nú čin­nosť me­dzi ob­čan­mi a tým pris­pie­va­jú k prehl­bo­va­niu so­cia­lis­tic­ké­ho práv­ne­ho ve­do­mia pra­cu­jú­cich.

Má­lok­to z ko­le­gov, aj z tých mlad­ších roč­ní­kov, kto­rí eš­te prax za pred­chá­dza­jú­ce­ho re­ži­mu ne­vy­ko­ná­va­li, ale ani „ ne­za­ži­li“ , ne­zaz­na­me­nal zá­sad­ný ob­rat v pos­ta­ve­ní a po­ní­ma­ní in­di­vi­duál­nych ľud­ských práv v sú­čas­nej (nie­len) slo­ven­skej spo­loč­nos­ti. Azi­mut na­šej lo­de sa opäť me­ní a plá­va k bre­hom kra­ji­ny, kde bu­dú mu­sieť prá­va jed­not­liv­ca us­tú­piť sku­pi­nám, kto­ré svo­je mo­cen­ské pred­sta­vy vy­dá­va­jú za dob­ro cel­ku.

Do pr­vých lí­nií na fron­te, na muš­ky os­tre­ľo­va­čov ľud­ských práv sa vždy dos­tá­va­li me­dzi pr­vý­mi ad­vo­ká­ti. Ich pos­ta­ve­nie bo­lo naj­ne­bez­peč­nej­šie, a stra­ty v ich ra­doch naj­väč­šie, prá­ve v ob­do­biach, ke­dy to­ta­li­ta od vy­str­ko­va­nia rož­kov preš­la k ag­re­sív­nej­ším for­mám pre­sa­dzo­va­nia svo­jej vô­le, ale stá­le na pô­do­ry­se pô­vod­nej, zdan­li­vo de­mok­ra­tic­kej a slo­bo­du reš­pek­tu­jú­cej práv­nej úp­ra­vy.

Naj­prv sa for­ma a ob­sah zá­ko­nov na­vo­nok ni­ja­ko zá­sad­ne ne­me­nia, zá­sad­ne sa však me­ní vý­znam a inter­pre­tá­cia ob­je­mu a kva­li­ty práv, kto­ré zá­kon ob­ča­nom ga­ran­tu­je.

Tu sa po­tom ľah­ko mô­že stať, že ad­vo­kát, kto­rý tr­vá na pô­vod­nom roz­sa­hu ľud­ských práv, pô­vod­nej inter­pre­tá­cii ob­sa­hu nez­me­ne­nej práv­nej nor­my, za­blú­di na po­li­tic­ky ne­ko­rekt­ný vý­kon svoj­ho po­vo­la­nia a je­ho prax na­ra­zí na zá­sad­né ne­po­ro­zu­me­nie zo stra­ny vlád­nu­cej vrstvy.

Le­bo až keď to­ta­lit­ná moc na­be­rie dos­ta­tok se­ba­ve­do­mia a ubez­pe­čí sa, že zvyš­ky ob­čian­ske­ho od­po­ru sú už dos­ta­toč­ne eli­mi­no­va­né, prik­ro­čí aj k zá­sad­nej zme­ne zne­nia zá­ko­nov, z kto­rých mu­sia ad­vo­ká­ti po­cho­piť, že na­mies­to ob­haj­cov a ochran­cov in­di­vi­duál­nych práv a slo­bôd, pan­stva prá­va a ma­te­riál­ne­ho práv­ne­ho štá­tu, sa sta­li pris­lu­ho­vač­mi vlád­nu­cej gar­ni­tú­ry, a ich hlav­nou úlo­hou je pos­ky­to­vať práv­ne služ­by tak, aby na­po­moh­li udr­ža­niu ak­tuál­nej to­ta­lit­nej vlá­dy pri mo­ci. Nepl­nia len úlo­hu nes­tran­ných po­rad­cov, ale aj po­li­tic­ké a pro­pa­gan­dis­tic­ké úlo­hy.

Ko­le­ga ad­vo­kát, JUDr. Ru­dolf Ma­ník, v kni­he „ Or­ga­ni­zá­cia ad­vo­ká­cie na Slo­ven­sku v ro­koch 1948-1989“, vy­da­nej Slo­ven­skou ad­vo­kát­skou ko­mo­rou v ro­ku 2020, v úvo­de pí­še „ Tá­to mo­nog­ra­fia pre­ve­die lás­ka­vé­ho či­ta­te­ľa bu­do­va­teľ­ským ob­do­bím na­šej štát­nos­ti spo­je­ným s per­ze­kú­ciou ad­vo­ká­tov po ro­ku 1948, ako aj v ča­soch nes­kôr ozna­če­ných za do­bu dog­ma­tiz­mu a kul­tu osob­nos­ti cha­rak­te­ris­tic­kú „po­ru­šo­va­ním so­cia­lis­tic­kej zá­kon­nos­ti a le­nin­ských no­riem stra­níc­ke­ho ži­vo­ta. Ne­vy­ne­chá­va ani pop­ra­vy, dl­ho­roč­né tres­ty od­ňa­tia slo­bo­dy a pre­síd­ľo­va­nia ad­vo­ká­tov či ich nep­ri­jí­ma­nie do no­vo kreo­va­ných kraj­ských zdru­že­ní ad­vo­ká­tov, resp. vy­ma­zá­va­nie z ad­vo­kát­skych zoz­na­mov... Pre ad­vo­ká­tov pô­so­bia­cich v tom­to úse­ku na­šej his­tó­rie však ro­ky nes­lo­bo­dy pri­nies­li mar­gi­na­li­zá­ciu ich  po­vo­la­nia, vy­tlá­ča­nie na ok­raj spo­loč­nos­ti a mno­hok­rát aj per­zek­vo­va­nie rôz­ne­ho dru­hu za pos­ky­to­va­nie práv­nej po­mo­ci ich klien­tom či osob­né pos­to­je.“

Pri čí­ta­ní ve­rej­ných vy­jad­re­ní zná­mych práv­ni­kov pô­so­bia­cich v rôz­nych pro­fe­siách, k sú­čas­nej si­tuá­cii na Slo­ven­sku a spô­so­bu, akým sa v praxi za­ča­lo ap­li­ko­vať (nie­len) tres­tné prá­vo, som si spo­me­nu­la na os­lav­né vy­jad­re­nie vte­daj­šie­ho ad­vo­kát­ske­ho kon­ci­pien­ta (os­nov­ní­ka) JUDr. Já­na Fe­je­ša, kto­rým vy­jad­ril po­te­še­nie  nad „Feb­ruáro­vým ví­ťaz­stvom pra­cu­jú­ce­ho ľu­du“, na strán­kach Práv­ne­ho ob­zo­ru č. 2 z ro­ku 1950, z kto­ré­ho ci­tu­je aj JUDr. Ru­dolf Ma­ník vo vy­ššie spo­mí­na­nej mo­nog­ra­fii na stra­nách 9 a 10.

„ Hľa­dám v mys­li slo­vá, kto­rým by som as­poň čias­toč­ne vy­jad­ril, čo vy­ko­nal 25. feb­ruár 1948 pre prá­vo...A spo­lu s ni­mi vy­stie­ra svoj chr­bát aj ich stá­roč­ný sprie­vod­ca, bur­žoáz­nou práv­nou ve­dou ume­le a schvál­ne prek­rú­ca­ný pa­rag­raf. Od má­ja 1945 krú­til sa zú­ri­vo, keď ho ener­gic­ké ru­ky vy­ťa­ho­va­li na sl­nce...Meš­tiac­ki práv­ni­ci sí­ce ro­nia sl­zy nad „ úbo­hos­ťou“ so­cia­lis­tic­ké­ho prá­va, kto­ré je vraj nes­pra­vod­li­vé pre­to, le­bo nie je za­lo­že­né na po­žia­dav­ke rov­nos­ti. Pre nás však rov­nos­ťou je rov­nosť marxis­tic­ká, vy­jad­re­ná vý­stiž­ne Sta­li­nom... So­cia­lis­tic­ká zá­kon­nosť nap­ro­ti to­mu je je­di­ne spra­vod­li­vá prá­ve pre­to, le­bo jej fun­da­men­tom je hod­no­te­nie práv a po­vin­nos­tí člo­ve­ka pod­ľa vý­zna­mu je­ho prá­ce v pros­pech cel­ku. ..Sta­ré pred­pi­sy, kto­ré vy­rást­li eš­te z ka­pi­ta­lis­tic­kej pô­dy oži­vu­je­me pri­tom no­vým du­chom na­šej Ústa­vy 9. má­ja, kto­rá ob­sa­hu­je hlav­né zá­sa­dy náš­ho no­vé­ho ľu­do­vo­de­mok­ra­tic­ké­ho práv­ne­ho po­riad­ku.“

Zá­ve­rom vy­be­rám his­to­ric­kú chu­ťov­ku zob­ra­zu­jú­cu osu­dy ad­vo­ká­ta v poh­nu­tých ča­soch, kto­ré v mno­hom pri­po­mí­na­jú sú­čas­nosť :

Doc. JUDr. Šte­fan Kráľ, pod­pred­se­da Ak­čné­ho vý­bo­ru ad­vo­kát­skej ko­mo­ry na Slo­ven­sku, v ro­koch 1947 – 1948, ob­ha­jo­val v ob­do­bí II. sve­to­vej voj­ny v tres­tných ko­na­niach ko­mu­nis­tov V. Širo­ké­ho, J. Ďuri­ša, J. Oso­hu, Ľ. Be­na­du a v po­voj­no­vých ret­ri­buč­ných pro­ce­soch mi­nis­trov F. Ďur­čan­ské­ho, F. Čat­lo­ša, J. Sta­na, A. Ko­či­ša, G. Med­ric­ké­ho a M. Pru­žin­ské­ho. V ob­do­bí 1938 až 1947 za­stá­val post ta­jom­ní­ka Práv­nic­kej jed­no­ty v Bra­tis­la­ve, po kreo­va­ní Ústred­né­ho zdru­že­nia ad­vo­ká­tov v Pra­he v ro­ku 1949 sa stal pod­pred­se­dom je­ho správ­nej ko­mi­sie. Po ro­ku 1951 bol vy­lú­če­ný nie­len z KSS, ale aj z Kraj­ské­ho zdru­že­nia ad­vo­ká­tov pre kra­je Bra­tis­la­va a Nit­ra a po pre­ra­de­ní do vý­ro­by pra­co­val ak elek­troz­vá­rač v pod­ni­ku Čes­kos­lo­ven­ské sta­veb­né zá­vo­dy, n.p. a ako re­zač že­le­za v pod­ni­ku Ko­voš­rot n. p. Bra­tis­la­va. V ro­ku 1991 bol Slo­ven­skou ad­vo­kát­skou ko­mo­rou mi­mo­riad­ne re­ha­bi­li­to­va­ný. ( z di­ela Or­ga­ni­zá­cia ad­vo­ká­cie na Slo­ven­sku v ro­koch 1948-1989, JUDr. Ru­dolf Ma­ník, vy­da­la SAK v ro­ku 2020).

 

Diskusia