Boli alebo neboli zriadené mestské súdy v Bratislave? Alebo, keď peniaze súdmi hýbu

 

Mar­ce­la Ko­so­vá, sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, člen­ka Súd­nej ra­dy SR

Bo­li ale­bo ne­bo­li zria­de­né mes­tské sú­dy v Bra­tis­la­ve? Ale­bo, keď pe­nia­ze súd­mi hý­bu

No­vá súd­na ma­pa nám vraj pri­nies­la od 1. ja­nuá­ra 2023 aj zria­de­nie no­vých sú­dov v Bra­tis­la­ve, te­da šty­roch mest­ských sú­dov. Keď si však po­zrie­me no­vú zá­kon­nú úp­ra­vu, ne­náj­de­me to tam. Ne­bo­li to­tiž zria­de­né no­vé sú­dy a ne­za­nik­nú sta­ré. Zme­ni­lo sa iba ozna­če­nie te­raj­ších ok­res­ných sú­dov. Tak­to.

Od 1. ja­nuá­ra 2023 sa Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I ozna­ču­je ako Mes­tský súd Bra­tis­la­va I, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II sa ozna­ču­je ako Mes­tský súd Bra­tis­la­va II, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III sa ozna­ču­je ako Mes­tský súd Bra­tis­la­va III a Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va IV sa ozna­ču­je ako Mes­tský súd Bra­tis­la­va IV. Je­di­ný, kto­rý za­nik­ne, je Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va V. Síd­lom kaž­dé­ho mes­tské­ho sú­du bu­de mes­to Bra­tis­la­va, ich ob­vo­dy bu­de tvo­riť územ­ný ob­vod ok­re­sov Bra­tis­la­va I, Bra­tis­la­va I, Bra­tis­la­va III, Bra­tis­la­va IV a Bra­tis­la­va V. Ne­ču­du­jem sa, že v mé­diách sa do­čí­ta­me, že vznik­li, ale­bo, že bo­li zria­de­né no­vé mes­tské sú­dy, keď v tom ne­má jas­no ani zá­ko­no­dar­ca. V pre­chod­ných us­ta­no­ve­niach to­tiž od­ka­zu­je na „zria­de­nie“ mest­ských sú­dov v Bra­tis­la­ve.

Pre­čo tak­to. Za­mys­li­me sa. V pô­vod­nej ver­zii, kto­rá sa tý­ka­la jed­né­ho mes­tské­ho sú­du, a kto­rá nep­reš­la v pr­vom čí­ta­ní v plé­ne parla­men­tu, bo­lo uve­de­né, že sa „zria­ďu­je“ Mes­tský súd v Bra­tis­la­ve. Ak chce­la mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti a pos­lan­ci, kto­rých poz­me­ňo­va­cie návr­hy v dru­hom čí­ta­ní prak­tic­ky vy­tvo­ri­li ce­lú no­vú súd­nu ma­pu v Bra­tis­la­ve tvr­diť, že ne­po­ru­šu­jú le­gis­la­tív­ny pro­ces, ne­moh­li no­vé mes­tské sú­dy zria­diť. Moh­li len pre­me­no­vať exis­tu­jú­ce ok­res­né, aby to ako­že za­pa­da­lo do zá­ko­na o ok­res­ných sú­doch, kto­rý ako je­di­ný pre­šiel do dru­hé­ho čí­ta­nia, a moh­lo sa to pod­ľa nich pre­jed­nať skôr, ako o šesť me­sia­cov.

To, že ich v sku­toč­nos­ti „zria­di­li“ cez to­tál­nu zme­nu kau­zál­nej a mies­tnej prís­luš­nos­ti a cez pre­me­no­va­nie te­raj­ších ok­res­ných sú­dov, je kaž­dé­mu jas­né. A mô­že­me sa prieť o tom, či bol le­gis­la­tív­ny pro­ces po­ru­še­ný, obí­de­ný ale­bo pok­ri­ve­ný. Vý­sle­dok je na sve­te.

Bu­de za­ují­ma­vé z hľa­dis­ka im­ple­men­tá­cie ok­rem iné­ho sle­do­vať, ako a ke­dy sa bu­dú sud­co­via a ad­mi­nis­tra­tí­va pre­sú­vať po ce­lej Bra­tis­la­ve. Le­bo ak zos­ta­nú se­dieť v pô­vod­ných bu­do­vách, nie len, že to ne­dá­va zmy­sel (ok­rem te­da to­ho, že si mô­že­me po­ži­čať európ­ske pe­nia­ze), ale pred­stav­me si, ako bu­de pred­se­da, nap­rík­lad Mes­tské­ho sú­du Bra­tis­la­va III, prip­ra­vo­vať rozvrh prá­ce a nás­led­ne ria­diť chod toh­to sú­du, ak bu­dú „je­ho“ sud­co­via a k nim pris­lú­cha­jú­ca ad­mi­nis­tra­tí­va, se­dieť v šty­roch-pia­tich bu­do­vách iných mest­ských sú­dov, a v bu­do­ve Mes­tské­ho sú­du Bra­tis­la­va III bu­dú se­dieť sud­co­via z iných mest­ských sú­dov, pre­jed­ná­va­jú­ci cel­kom inú agen­du, s kto­rou ten­to mes­tský súd  ne­má nič spo­loč­né, a ku kto­rým ne­bu­de mať žiad­ne kom­pe­ten­cie. Ani do­vo­len­ko­vý lís­tok im ne­bu­de môcť pod­pí­sať.

Poz­ri­me sa na pô­vod­ný návrh k zria­de­niu Mes­tské­ho sú­du Bra­tis­la­va, kto­rý v parla­men­te nep­re­šiel pr­vým čí­ta­ním. Náj­di­te as­poň tri roz­die­ly s ver­ziou, kto­rá preš­la cez príl­ep­ky.

V pr­vom pa­rag­ra­fe bo­lo uve­de­né: Zria­ďu­je sa Mes­tský súd Bra­tis­la­va. Z  dô­vo­do­vej sprá­vy vy­plý­va, že úče­lom pred­kla­da­né­ho návr­hu je zria­de­nie Mes­tské­ho sú­du Bra­tis­la­va. Cie­ľom vy­tvo­re­nia jed­né­ho mes­tské­ho sú­du so špe­cia­li­zo­va­ný­mi úsek­mi, kto­ré sa za­me­ria­va­jú na hlav­né súd­ne agen­dy, je za­bez­pe­čiť dos­ta­toč­ný po­čet špe­cia­li­zo­va­ných sud­cov na hlav­né súd­ne agen­dy pre ob­čian­skop­ráv­nu, ob­chod­nop­ráv­nu, ro­din­nú a tres­tnop­ráv­nu agen­du. Ako­by dov­te­dy v Bra­tis­la­ve ne­bo­li. Sud­co­via špe­cia­li­zo­va­ných úse­kov ma­li se­dieť v rôz­nych bu­do­vách. Te­raz  to bu­dú jed­not­li­vé mes­tské sú­dy, te­da nie úse­ky, kto­ré bu­dú špe­cia­li­zo­va­né­na hlav­né agen­dytak, ako ma­li byť pô­vod­ne navr­ho­va­né úse­ky. A ma­jú se­dieť v rôz­nych bu­do­vách pod­ľa špe­cia­li­zá­cie.

Za­tiaľ bez roz­die­lu.

Ma­pu tre­ba čo naj­rý­chlej­šie, le­bo pe­nia­ze z Plá­nu ob­no­vy sú už za dve­ra­mi. Na ri­zi­ko „kval­to­va­nia“ upo­zor­ni­la už Slo­ven­ská ad­vo­kát­ska ko­mo­ra v pri­po­mien­kach. Priz­nám sa, že už ani ne­viem, ku kto­ré­mu návr­hu to bo­lo. Uvied­la, že štát sa tým­to návr­hom za­vä­zu­je k tvor­be po­li­tík na­via­za­ných na eko­no­mic­ké pod­mien­ky sta­no­ve­né Európ­skou úniou v rám­ci fi­nan­co­va­nia plá­nu ob­no­vy aj v ob­las­tiach, kde ne­pa­nu­je všeo­bec­ný kon­sen­zus, ale nao­pak, ako v prí­pa­de re­for­my súd­nej ma­py, v ob­las­tiach, kto­ré bo­li kon­tro­ver­zné. Pod­ra­de­ním re­for­my súd­nej ma­py pod fi­nan­co­va­nie toh­to ty­pu, sa vy­ví­ja nep­ri­me­ra­ný nát­lak na nor­mot­vor­bu a do­chá­dza k ús­tav­ne ne­kom­for­tné­mu vý­ko­nu nor­mot­vor­nej čin­nos­ti. Plán ob­no­vy pre­dur­ču­je zá­ko­no­dar­nú ini­cia­tí­vu a do­chá­dza k sta­vu, že zá­ko­no­dar­ca ne­bu­de mať slo­bo­du pri pri­jí­ma­ní le­gis­la­tív­nych návr­hov v riad­nom le­gis­la­tív­nom pro­ce­se. Zá­väz­kom čer­pať fi­nan­cie na re­for­mu z plá­nu ob­no­vy pred jej schvá­le­ním a hroz­bou ri­zi­ka ne­napl­ne­nia zá­väz­kov vy­plý­va­jú­cich z plá­nu, pred­kla­da­teľ nep­ri­me­ra­ne za­sa­hu­je do nor­mot­vor­by, le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su a zá­ko­no­dar­nej mo­ci. Dô­vo­do­vú sprá­vu k pre­me­no­va­niu bra­tis­lav­ských ok­res­ných sú­dov na mes­tské sú­dy ne­náj­de­me, le­bo k to­mu­to po­či­nu doš­lo cez poz­me­ňo­va­cí návrh v dru­hom čí­ta­ní. Ko­niec ap­rí­la sa blí­žil a ne­bol čas. Bo­lo by za­ují­ma­vé zis­tiť, či ve­de­li pos­lan­ci, kto­rí hla­so­va­li za no­vú súd­nu ma­pu, čo zna­me­ná nap­rík­lad: „V § 40 sa bod­ka na kon­ci nah­rá­dza bod­ko­čiar­kou a pri­pá­ja­jú sa tie­to slo­vá: „kau­zál­nu prís­luš­nosť v ob­chod­nop­ráv­nych spo­roch súd skú­ma iba na ná­miet­ku ža­lo­va­né­ho up­lat­ne­nú naj­nes­kôr pri pr­vom pro­ces­nom úko­ne, kto­rý mu pat­rí.“, a te­da, či ich hla­so­va­nie bo­lo de­ter­mi­no­va­né aj po­dria­de­ním sa blí­žia­ce­mu sa fi­nan­co­va­niu, ale­bo iba čis­to od­bor­ným hľa­dis­kom.

Stá­le žiad­ny roz­diel.

Na ne­dodr­ža­nie le­gis­la­tív­ne­ho pro­ce­su a spô­so­bu tvor­by návr­hu zá­ko­nov pri no­vej súd­nej ma­pe sme neú­nav­ne pou­ka­zo­va­li. Nap­rík­lad aj  na ne­dodr­ža­nie  § 9 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvor­be práv­nych pred­pi­sov a o Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov a čl. 10 Le­gis­la­tív­nych pra­vi­diel vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Tej vlá­dy, kto­rej  sú­čas­ťou je aj pa­ni mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti, a kto­rá sa vo svo­jom prog­ra­mo­vom vy­hlá­se­ní za­via­za­la, že bu­de pod­po­ro­vať ak­tív­ne ob­čian­stvo a zjed­no­du­ší pos­tu­py par­ti­ci­pá­cie ve­rej­nos­ti na sprá­ve ve­cí ve­rej­ných, vrá­ta­ne par­ti­ci­pá­cie na tvor­be, im­ple­men­tá­cii a kon­tro­le ve­rej­ných po­li­tík, vrá­ta­ne práv­nych pred­pi­sov. Dodr­žia­va sa to asi tak­to:

pri pred­lo­že­ní no­vej súd­nej ma­py roz­de­le­nej do via­ce­rých zá­ko­nov, z kto­rých sa je­den tý­kal Mes­tské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, mi­nis­ter­ka od­ka­zo­va­la na pred­bež­nú in­for­má­ciu PI/2020/78, av­šak tá­to bo­la zve­rej­ne­ná k pô­vod­né­mu jed­né­mu návr­hu zá­ko­na o síd­lach a ob­vo­doch sú­dov SR.No­vé návr­hy bo­li cel­kom od­liš­né od pre­doš­lé­ho návr­hu. Ma­lo ísť o no­vý le­gis­la­tív­ny pro­ces, ku kto­ré­mu ma­la byť zve­rej­ne­ná sa­mos­tat­ná pred­bež­ná in­for­má­cia, čo sa nes­ta­lo.Ve­rej­nosť te­da ne­bo­la in­for­mo­va­ná o príp­ra­ve návr­hu zá­ko­nov a ne­bo­lo jej umož­ne­né zú­čas­tniť sa na ich tvor­be (§ 2 ods. 1 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvor­be práv­nych pred­pi­sov a o Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov; čl. 2 ods. 1 Le­gis­la­tív­nych pra­vi­diel vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky).

Od 1. ja­nuá­ra 2023 pre­chá­dza­jú prá­va a po­vin­nos­ti z oso­bit­ných vzťa­hov sud­cov k štá­tu zo sú­dov do­po­siaľ ozna­čo­va­ných ako Ok­res­né sú­dy Bra­tis­la­va I až V na pre­me­no­va­né mes­tské sú­dy pod­ľa to­ho, kto bu­de ro­biť akú hlav­nú agen­du. Bez to­ho, aby sa zru­šil súd, na kto­rom pô­so­bia te­raz (ok­rem Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V). Sud­co­via na pre­me­no­va­né sú­dy ma­jú „prejsť“, te­da byť pre­lo­že­ní, bez ich súh­la­su. Je zme­na kau­zál­nej prís­luš­nos­ti a zme­na náz­vu sú­du dô­vo­dom na ta­ký­to pos­tup? Ide o ta­kú reor­ga­ni­zá­ciu súd­nic­tva, kto­rá ho pri­púš­ťa?

Pred­sa je­den smut­ný roz­diel. V ko­na­niach v ro­din­nop­ráv­nych ve­ciach.

V dru­hom stup­ni, te­da o od­vo­la­niach pro­ti roz­hod­nu­tiam Mes­tské­ho sú­du Bra­tis­la­va II, bu­de roz­ho­do­vať v niek­to­rých ro­din­nop­ráv­nych ve­ciach, sta­tu­so­vých ve­ciach, o neod­klad­ných opat­re­niach a vý­ko­ne roz­hod­nu­tí vo ve­ciach ma­lo­le­tých, Kraj­ský súd v Tr­na­ve, kto­ré­mu tá­to kom­pe­ten­cia bo­la zve­re­ná v zmys­le kau­zál­nej prís­luš­nos­ti, ho­ci ob­vod Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve bu­dú tvo­riť ob­vo­dy Ok­res­ných sú­dov Du­naj­ská Stre­da, Ga­lan­ta, Se­ni­ca a Tr­na­va. A bu­de tak ro­biť aj pre ob­vod Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re. To, že dos­tup­nosť v ro­din­ných ve­ciach zre­du­ko­va­nímpr­vos­tup­ňo­vých aj od­vo­la­cích sú­dov pre so­ciál­ne zne­vý­hod­ne­né sku­pi­ny, pre kto­rú ta­ké­to vzdia­le­nos­ti a dop­rav­ný prís­tup pri od­ká­za­nos­ti pre­važ­ne na pros­tried­ky hro­mad­nej dop­ra­vy, bu­de pred­sta­vo­vať sťa­že­nie reali­zá­cie ús­tav­né­ho prá­va na súd­nu a inú práv­nu ochra­nu, zjav­ne ne­va­dí. Ma­jú to za­chrá­niť on li­ne pre­no­sy a ces­to­va­nie sú­du za účas­tník­mi. Ide o ko­na­nie na pr­vom stup­ni, ale aj o ko­na­nie na dru­hom stup­ni, keď­že prá­ve v ro­din­ných ve­ciach (ok­rem tres­tných ve­cí) od­vo­la­cie se­ná­ty naj­čas­tej­šie na­ria­ďu­jú po­jed­ná­va­nia. Pri roz­ho­do­va­ní sa od­vo­la­cí súd z hľa­dis­ka pro­ces­né­ho pos­tu­pu to­tiž dos­tá­va čas­to do po­zí­cie sú­du pr­vej in­štan­cie, a pot­re­bu­je byť bliž­šie k de­ťom a mať mož­nosť poz­nať pros­tre­die, so­ciál­ne zá­ze­mie a po­me­ry di­eťa­ťa, aby sa de­ti nes­tá­va­li neo­sob­ným ob­jek­tom, ale bo­li sku­toč­ne pl­no­hod­not­ným sub­jek­tom prá­va v ko­na­ní na všet­kých stup­ňoch.

Tak­to vy­ze­rá rých­lej­šia a kva­lit­nej­šia jus­tí­cia, kto­rá vznik­la le­gis­la­tív­nym pro­ce­som pod tak­tov­kou mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti, a kto­rá je tu hlav­ne pre ob­ča­nov. Za pe­nia­ze, kto­ré bu­dú vra­cať eš­te na­še de­ti, mož­no prá­ve aj tie, kto­rých ro­di­čia bu­dú vďa­ke no­vej súd­nej ma­pe ces­to­vať po ce­lom Slo­ven­sku.

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia