Stanovisko k zákonnej nemožnosti odňať vec Úradu špeciálnej prokuratúry

 

JUDr. Martin Ribár – advokát

  

STANOVISKO K ZÁKONNEJ NEMOŽNOSTI ODŇAŤ VEC ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY

-          výzva na verejnú odbornú diskusiu

 

Sudca ŠTS Pulman prerušil dňa 19.10.2022 podľa §241 ods. 1 písm. d) s poukazom na §283 ods. 5 Trestného poriadku trestné stíhanie v trestnej veci obvineného Ing. Norberta Bödöra a spol. vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn.: 15T/8/2022.

Sudca Pulman tak urobil z dôvodu, že sa obrátil na Ústavný súd SR, aby tento posúdil súlad niektorých ustanovení zákona o prokuratúre s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv Európskej únie – vo vzťahu k zákonnosti príkazov GP SR o neodňatí veci Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR.

Vo verejnom priestore si toto rozhodnutie sudcu Pulmana „vyslúžilo“ množstvo negatívnych reakcií – od viacerých politikov, zo strany niektorých médií, ale aj zo strany niektorých osôb z justičného prostredia.

Po mojom prepustení z väzby som sa začal angažovať vo verejnom priestore v otázkach právneho štátu, demokracie, negatívnym javom v justícii so zameraním na oblasť trestného práva v Občianskom združení ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT.

Dňa 2.11.2022 bol na FB profile Občianskeho združenia ZA DEMOKRACIU A PRÁVNY ŠTÁT zverejnený status - Policajná mafia, Bödör, Gašpar, Kováčik a spol. – sudca ŠTS Pulman nepriateľ spravodlivosti? Alebo je to presne naopak?, a to k vyššie uvedenému rozhodnutiu sudcu Pulmana:

–   www.facebook.com/zapravnystat 

Na tento status zareagovalo súhlasne viacero osôb z justičného prostredia, ktoré mi následne zaslali ich stanovisko k otázke nemožnosti odňať trestnú vec Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré prikladám nižšie, a s ktorého odôvodnením sa ako dlhoročný advokát v plnej miere stotožňujem.

V ostatnej dobe možno pozorovať „mediálny verejný lynč“ za vyslovenie svojho právneho názoru, za vydanie rozhodnutí zo strany súdov či OČTK, za prezentovanie právnych názorov advokátov, ktoré „nekorešpondujú“ so želaním a predstavami časti politického spektra, verejnosti či predstaviteľov niektorých médií, ktorí akoby si „uzurpovali“ právo na ten jediný správny názor –právny či v podstate akýkoľvek

-          preto týmto verejne vyzývam predstaviteľov právnickej obce – sudcov, prokurátorov, advokátov, akademikov na verejnú odbornú diskusiu k téme - K ZÁKONNEJ NEMOŽNOSTI ODŇAŤ VEC ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY, aby prezentovali svoje odborné názory k danej téme.

Pripájam uvedené Stanovisko v úplnom znení:

STANOVISKO K ZÁKONNEJ NEMOŽNOSTI ODŇAŤ VEC ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY

V poslednom čase rezonuje v mediálnom prostredí otázka, ktorá súvisí so zákonnou nemožnosťou odňať akúkoľvek trestnú vec Úradu Špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a to ani v prípadoch, ak na takéto odňatie veci existujú dôležité dôvody. Je potrebné uviesť, že ktorejkoľvek inej súčasti prokuratúry je zákonne možné vec z dôležitých dôvodov odňať a prikázať ju inej súčasti prokuratúry.

Dôležitými dôvodmi na takýto v praxi zaužívaný postup sú predovšetkým situácie, kedy možno mať pochybnosti o nezaujatosti všetkých prokurátorov tej ktorej súčasti prokuratúry. Okrem toho sú dôležitými dôvodmi na odňatie a prikázanie veci tiež okolnosti, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci ako základného predpokladu pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie, ako aj okolnosti ktoré zabezpečia nestranné (objektívne zákonné) konanie a rozhodovanie vo veci bez prieťahov a uplatnenie všetkých zásad trestného konania aplikovaných v konkrétnej veci a uplatnenia účelu trestného konania (III. ÚS 147/2016).

Jedinou súčasťou prokuratúry v rámci Slovenskej republiky, ktorej nie je zákonne možné vec odňať je práve Úrad Špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Odňať vec Úradu Špeciálnej prokuratúry nie je možné za žiadnych okolností, a to ani v prípade ak sú na Úrade špeciálnej prokuratúry všetci prokurátori v konkrétnej veci vylúčení z dôvodu pochybnosti o ich nezaujatosti.

V praxi teda aktuálne vyvstala otázka, či je takáto právna úprava a nemožnosť odňať vec Úradu Špeciálnej prokuratúry SR (za žiadnych okolností) v súlade s Ústavou SR. Z pohľadu zabezpečenia práva obvineného na spravodlivý proces, súdnu a inú právnu ochranu či právo na obhajobu je požiadavka nestrannosti a nezaujatosti osôb, ktoré svojím procesným postupom a rozhodovaním zasahujú do najzákladnejších ľudských práv obvinených viac ako legitímna.

Nemožnosť odňať vec Úradu špeciálnej prokuratúry je daná v dôsledku vecnej príslušnosti Úradu Špeciálnej prokuratúry vymedzenej v ust. § 14 zákona č. 301/2005 Z.z. trestný poriadok v platnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“), a to s ohľadom na súčasné kategorické znenie ustanovenia § 46 ods. 2, § 55d ods. 3 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) v platnom znení.

Aj napriek skutočnosti, že vecná príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry je „odvodená“ od vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu, podľa § 23 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 91 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v platnom znení je odňatie veci Špecializovanému trestnému súdu z dôležitých dôvodov zákonne možné. Pre Úrad Špeciálnej prokuratúry to však už neplatí, a to za žiadnych okolností.

Zákonná nemožnosť odňať vec Úradu Špeciálnej prokuratúry môže priamo a bezprostredne obmedziť právo ktoréhokoľvek obvineného na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivý proces podľa čl. 47 ods. 2 Charty EÚ ako i právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR,  čl. 48 ods. 2 Charty EÚ, a to v prípade, ak na takéto odňatie existujú zjavné a dôležité dôvody. Takáto legislatívna situácia vyvoláva stav, kedy môže prípravné konanie dozorovať a v prípravnom konaní rozhodovať prokurátor tej prokuratúry, u ktorej sú zjavné a dôležité dôvody na odňatie veci (napr. zaujatosť všetkých prokurátorov).

V médiách sa v tejto súvislosti objavil právny názor podľa ktorého Ústavný súd SR v minulosti už ústavnosť predmetných ustanovení Zákona o prokuratúre posudzoval. Toto tvrdenie je však zavádzajúce. Je pravdou, že v rámci konania pred Ústavným súdom SR v rámci ktorého bol prijatý Nález PL. ÚS 17/08 bola okrem iného riešená aj otázka súladu (v tom čase účinného) ust. § 55d ods. 1 ods. 2 Zákona o prokuratúre, avšak s článkom 150 Ústavy SR, ktoré upravuje inštitucionálne postavenie Generálneho prokurátora Slovenskej Republiky vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry.

Ústavný súd SR sa teda v minulosti nikdy nezaoberal posúdením súladu § 46 ods. 2, § 55d ods. 3 písm. b) zákona o prokuratúre s čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy SR čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Charty základných práv EÚ.

Ústavný súd sa v minulosti nikdy nezaoberal tým, či je zákonná nemožnosť odňať vec Úradu špeciálnej prokuratúry (a to za žiadnych okolností) v súlade s článkami Ústavy SR resp. Charty základných práv EÚ, ktoré garantujú základné ľudské práva ako právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na spravodlivý proces či právo na obhajobu.

Posúdenie súladu ustanovení zákonov s Ústavou Slovenskej Republiky má za cieľ „očistiť“ právny poriadok Slovenskej republiky práve od ustanovení právnych predpisov, ktoré by mohli byť v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily t.j. Ústavou SR resp. Chartou základných práv EÚ a pod. Práve súdy sú povolané chrániť právny poriadok pre prípad, že pri uplatňovaní svojej pôsobnosti zistia nesúlad zákonov a ďalších podzákonných predpisov s Ústavou SR.

Posúdenie súladu ktoréhokoľvek ustanovenia zákona s Ústavou SR prináleží len a výlučne Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Naplnenie ideálov spravodlivosti môže byť v rámci trestného procesu vykonané výhradne spôsobom, ktorý neodporuje Ústave Slovenskej republiky. Pokiaľ teda súd v rámci svojho postupu nadobudne presvedčenie, že právny predpis, ktorý je potrebné pri jeho rozhodovaní aplikovať je v rozpore s Ústavou SR, nemá len právo ale povinnosť obrátiť sa s návrhom na konanie o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR.

Ak sa teda súd ako oprávnená osoba v súlade s čl. 125 Ústavy v platnom znení obráti s otázkou posúdenia súladu vyššie uvedených ustanovení zákona o prokuratúre s Ústavou SR, zásadne odmietame, aby dochádzalo k zasahovaniu do výkonu nezávislej súdnej moci prostredníctvom neodborných a tendenčných názorov na procesný postup ktoréhokoľvek zákonného sudcu.

Rovnako dôrazne odmietame, aby bol postup zákonného sudcu, pri ktorom sa tento obráti so svojim návrhom na posúdenie ústavnosti konkrétnych ustanoví zákona na Ústavný súd SR tendenčne považovaný a označovaný vo verejnom priestore za „obštrukciu“, „prekážku spravodlivosti“ či „mimoprávnu nadprácu“. Akékoľvek verejné mediálne „pranierovanie“ zákonného sudcu za jeho procesný postup v prebiehajúcej trestnej veci považujeme za nežiaduce a neprípustné.

 

 

 

 

Diskusia