Poznámky k návrhu zákona o boji proti dezinformáciám

Publikované: 07. 03. 2023, čítané: 1880 krát
 

 

JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave

                        Poznámky k návrhu zákona o boji proti dezinformáciám

Dňa 6.marca 2023 predložila ministerka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky do pripomienkového konania návrh zákonao opatreniach na zvýšenie bezpečnosti a dôveryhodnosti platforiem v on-line prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s navrhovanou účinnosťou od 1.septembra 2023, t.j. ešte pred plánovaným termínom volieb.

Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona sa týka troch oblasti

-           rozšírenia definície nelegálneho obsahu a sprísnenie sankcií za jeho šírenie,

-          zakotvenie právneho rámca na zásah štátu proti dezinformáciám a

-           obmedzenia anonymity v online diskusiách.

V oblasti postihovania nelegálneho obsahu vychádza z aktuálne účinnej regulácie mediálnych služieb a nadväzuje na právomoci mediálnej rady v oblasti opatrení proti nelegálnemu obsahu. Navrhuje sa výrazne rozšíriť okruh trestných činov a aktivít, pri ktorých, ak šírený obsah bude obsahovať znaky niektorého z trestných činov alebo aktivít hybridných hrozieb, či dezinformácií s veľkým dopadom na spoločnosť, bude môcť byť voči jeho šíreniu zasiahnuté. Online platformy, ktoré porušia najdôležitejšie povinnosti spojené s obmedzením šírenia takéhoto obsahu budú môcť byť pokutované prísnejšie, až do 6 % súhrnného celosvetového obratu tejto platformy.

Pokiaľ ide o obmedzenie anonymity, navrhuje sa uložiť povinnosť zabezpečiť overenie identity vždy, ak ide o priamu komunikáciu medzi užívateľmi a o reakciu na užívateľov. Inak povedané, na online platformách by mali diskusie a verbálne reakcie na príspevky byť podmienené overením identity užívateľa. 

Vo vzťahu k dezinformáciám so závažným dopadom (napríklad takým, ktoré ohrozujú samotné zriadenie štátu a fungovanie jeho orgánov) sa navrhuje zriadiť na Úrade vlády Slovenskej republiky koordinovaný systém, ktorým budú opatrenia proti takýmto dezinformačným kapaniam koordinovane prijímané, so zapojením príslušných orgánov a pod koordináciou a rozhodovaním úradu vlády.

Z vyššie uvedených ustanovení dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona má presah aj do oblasti trestného a správneho práva, ako aj do oblasti hospodárstva – pokutovanie podnikateľov – prevádzkovateľov online platformy a tým zásah do hospodárskej súťaže a ovplyvňovanie podnikateľského prostredia. Návrh zákona zasahuje  aj do práce spravodajských webových portálov, t.j. žurnalistiky. V skratke by sa dalo povedať, že návrh zasahuje do práva na šírenie a prijímanie informácií ako aj do slobody prejavu. Za uvedeného stavu sa javí potreba, aby sa k tomuto návrhu zákona jednoznačne vyjadrilo ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo hospodárstva, prokuratúra ako aj  odborníci  v mediálnom práve. Za nie celkom štandardné, z hľadiska fungovania právneho štátu, sa javí ustanoviť Úrad vlády ako vrchol pyramídy, ktorá má pokrývať problematiku súvisiacu s trestným právom a so správnym trestaním.

Úrad vlády Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy, kontrolu plnenia úloh z uznesení vlády, ako aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.Úrad vlády Slovenskej republiky kontroluje plnenie úloh z uznesení vlády a plní aj úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády (§ 24 zákona č. 575/2001 Z.z.o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy).

K samotnému zneniu návrhu zákona je užitočné uviesť, že sa zavádza definácia pojmu „dezinformácia“, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie celkom zjavne nepravdivá informácia, ktorá je vytvorená, prezentovaná a šírená s cieľom klamať verejnosť, alebo určitú skupinu osôb a má, alebo môže mať za následok spôsobenie škody, alebo ujmy alebo zabezpečenie prospechu.

Pristavme sa pri definícii pojmu dezinformácia:

-          Charakter informácie: celkom zjavne nepravdivá informácia

-          S akým cieľom vznikla?  vznikla, prezentuje sa a šíri s cieľom klamať

-          Koho klamať? Verejnosť alebo určitú skupinu osôb – z čoho vyplýva, že klamaná môže byť aj neverejnosť, pokiaľ sa jedna o skupinu osôb, t.j. viac ako jeden.

-          S akým následkom? Má alebo môže mať za následok spôsobenie škody, alebo ujmy alebo zabezpečenie prospechu.

Podľa názoru autorky tohto príspevku definícia dezinformácie tak ako je navrhovaná je vágnym právnym pojmom, nevykazujúcim žiadne známky právnej istoty a predvídateľnosti jej aplikácie, práve naopak môže sa stať živnou pôdou pre realizáciu svojvôle.

Dezinformačnou aktivitou je vytváranie, prezentovanie alebo šírenie dezinformácie.Návrh zákona neustanovuje, či dezinformačnou aktivitou sa má na mysli len úmyselná práca s dezinformáciami.

Z dôvodovej správy vyplýva, že „cieľom je vytvorenie právneho rámca, ktorý bude smerovať k povinnosti činnosti pre orgány verejnej moci a nie k ukladaniu povinností osobám súkromného práva. Inak povedané, základným cieľom tohto rámca je dať orgánom verejnej moci právny titul na preventívnu činnosť, ako aj aktívnu reakciu na dezinformačné kampane. Cieľom nie je kriminalizovať dezinformácie a ani postihovať ich šíriteľov, či tvorcov.“

Je potrebné uviesť, že vyššie uvedený cieľ nie je v súlade so všeobecnou časťou dôvodovej správy, ktorá priamo odkazuje na trestnoprávny a administratívny postih.

Orgány verejnej moci môžu prijímať opatrenia proti dezinformáciám, ktoré sa dotýkajú oblasti ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov, najmä ak majú negatívny vplyv na základné práva a slobody veľkého počtu osôb.


Úrad vlády Slovenskej republiky koordinuje orgány verejnej moci, ktoré sú súčasťou národného systému v prijímaní opatrení proti dezinformáciám, ktoré majú, alebo môžu mať za následok

a)      oslabenie ústavného zriadenia,

b)      spochybnenie základných demokratických princípov,

c)      zásadné sťaženie fungovania orgánov verejnej moci,

d)     zisk geopolitického vplyvu a moci, zisk v prospech cudzej moci, alebo ovplyvňovanie demokratických rozhodovacích procesov inak ako ústavným a zákonným spôsobom,

e)      ohrozenie života, alebo zdravia osôb, vnútorného poriadku, bezpečnosti Slovenskej republiky, hospodárstva Slovenskej republiky, alebo majetku väčšieho počtu osôb, alebo

f)       poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.


Na koho sa návrh zákona má vzťahovať?


Tento zákon sa vzťahuje na dezinformácie šírené v on-line prostredí, a to najmä na on-line platforme, obsahovej službe podľa zákona o mediálnych službách a spravodajskom webovom portáli.


Spravodajský webový portál je periodická publikácia, ktorá sprostredkúva širokej verejnosti pravidelne aktualizované komunikáty novinárskej povahy prostredníctvom aplikácie alebo webového sídla pod spoločným názvom webovej domény druhej úrovne alebo nižšej úrovne, ak nie je jej prílohou alebo osobitným obsahom; za pravidelné aktualizovanie sa považuje aktualizovanie, ktoré sa realizuje najmenej jedenkrát za týždeň.


Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na spravodajskú službu v rozsahu, v akom ich uplatňovaním nedôjde k ohrozeniu plnenia úloh spravodajskej služby alebo k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti osoby, ktorá koná v jej prospech, alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce.


Národný systém pre boj proti dezinformáciám tvorí úrad vlády a iní členovia národného systému. Iným členom národného systému je orgán verejnej moci určený vládou Slovenskej republiky.


V rámci národného systému sa opatrenia proti dezinformáciám prijímajú ako preventívne opatrenia a ako aktívne opatrenia.


Preventívne opatrenia slúžia na posilňovanie vedomostnej a informačnej úrovne v oblastiach, ktoré sú náchylné čeliť dezinformáciám, alebo v prípadoch hrozby koordinovaných dezinformačných aktivít. Preventívne opatrenia zahŕňajú najmä

a)         monitorovanie a evidenciu dezinformačných aktivít a ich trendov,

b)         včasné varovanie v prípade rizika vzniku dezinformačnej aktivity,

c)         poskytovanie informácií verejnosti,

d)        vzdelávacie aktivity,

e)         spoluprácu a výmenu informácií medzi členmi národného systému.


Aktívne opatrenia sa prijímajú v reakcii na existujúce dezinformácie, alebo koordinované dezinformačné aktivity. Aktívne opatrenia zahŕňajú najmä

a)         detekciu vzniku dezinformačnej aktivity,

b)         analýzu dezinformačnej aktivity,

c)         reakciu na dezinformačnú aktivitu, - poznámka autorky: návrh zákona nedefinuje pojem „reakcia“ na dezinformačnú aktivitu

d)        podporu alebo koordináciu reakcií iných osôb na dezinformačnú aktivitu,

e)         návrh opatrení na zabránenie alebo zmiernenie pokračovania dezinformačnej aktivity a jej opakovaného výskytu.


Pri prijímaní opatrení proti dezinformáciám sa prihliada na všeobecne akceptované poznatky, najmä vedecké poznatky a uznávané postupy.

Základnými princípmi prijímaných opatrení proti dezinformáciám, ktoré spočívajú v komunikácii s verejnosťou, sú pravdivosť, včasnosť, adresnosť, prístupnosť a zrozumiteľnosť, relevantnosť a overiteľnosť. Poznámka autorky príspevku – navrhujem zaviesť základný princíp v komunikácii výkonnej moci s verejnosťou pri boji s dezinformáciami aj  elementárnu slušnosť bez zosmiešňovania a hanlivých označení verejnosti.


Ukladanie pokút podľa zákona o mediálnych službách:


Regulátor uloží pokutu poskytovateľovi platformy na zdieľanie obsahu do výšky 4 % ročného obratu poskytovateľa platformy na zdieľanie obsahu, ak poruší povinnosť podľa § 61 ods. 2 písm. b).


Regulátor uloží pokutu poskytovateľovi platformy na zdieľanie obsahu alebo poskytovateľovi inej obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa tohto zákona do výšky 3 % ročného obratu tohto poskytovateľa, ak neodstránil nelegálny obsah a nezamedzil jeho ďalšiemu šíreniu v lehote uvedenej v rozhodnutí regulátora o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu podľa § 153.


Regulátor uloží pokutu poskytovateľovi platformy na zdieľanie obsahu alebo poskytovateľovi inej obsahovej služby nevyžadujúcej oprávnenie podľa tohto zákona do výšky 6 % ročného obratu tohto poskytovateľa, ak opakovane neodstránil nelegálny obsah a nezamedzil jeho ďalšiemu šíreniu v lehote uvedenej v rozhodnutí regulátora o zamedzení šírenia nelegálneho obsahu podľa § 153.


Na účely určenia sadzby pokuty podľa odsekov 3 až 5 je ročným obratom celkový obrat dosiahnutý súhrnne vo všetkých krajinách, kde poskytovateľ vykonáva činnosť, v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období trvajúcom 12 mesiacov, vychádzajúc pritom najmä z poslednej dostupnej účtovnej závierky. Ak je poskytovateľ materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku, ako celkový ročný obrat sa použije celkový ročný obrat podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom hlavnej materskej spoločnosti a zostavenej podľa právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti účtovníctva.


Obsahom sa na účely tohto zákona rozumie všetko, čo je spôsobilé byť dostupné alebo prenášané platformou na zdieľanie obsahu, alebo s tým spojená informácia, najmä údaj, dielo, ako aj to, čo môže byť dielom, ak by bolo jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, zvukový záznam, audiovizuálny záznam, vysielanie, databáza, programový prostriedok, služba, tovar alebo činnosť.


Nelegálnym obsahom je na účely tohto zákona obsah, ktorý

a)      obsahuje znaky niektorého z nasledovných trestných činov:

1.      sexuálne zneužívanie,

2.      trestné činy podvodu,

3.      trestné činy spojené s neoprávneným zásahom alebo prístupom do počítačového programu alebo údaja,

4.      založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej alebo teroristickej skupiny,

5.      vlastizrada,

6.      sabotáž, vyzvedačstvo,

7.      ohrozenie utajovanej skutočnosti,

8.      násilie proti skupine obyvateľov,

9.      nebezpečné vyhrážanie,

10.  nebezpečné prenasledovanie,

11.  nebezpečné elektronické obťažovanie,

12.  šírenie poplašnej správy,

13.  trestné činy detskej pornografie,

14.  podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík,

15.  spolupráca s nepriateľom,

16.  ohrozenie mieru,

17.  genocídium,

18.  trestné činy terorizmu,

19.  založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd,

20.  prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd,

21.  trestné činy spojené s extrémistickým materiálom,

22.  popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti,

23.  hanobenie národa, rasy a presvedčenia,

24.  podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti,

25.  vojnové bezprávie.

b)      napĺňa znaky detskej pornografie alebo extrémistického materiálu,

c)      je verejným podnecovaním na šírenie alebo uskutočnenie obsahu podľa písmen a) alebo b), alebo verejným schvaľovaním obsahu podľa písmen a) alebo b),

d)     je označený ako nezákonný osobitným predpisom,

e)      je šírený alebo dostupný verejne, ak je verejné šírenie alebo dostupnosť takého obsahu zakázané podľa osobitného predpisu.

 

Obsah podľa písm. a), ktorý obsahuje znaky prečinu je nelegálnym obsahom len, ak zasahuje do práv alebo právom chránených záujmov konkrétnej osoby, ktorá sa domáha jeho obmedzenia spôsobom podľa tohto zákona.


Podľa názoru autorky tohto príspevku je potrebné, aby sa o takomto návrhu zákona diskutovalo aj na odbornej a širokej verejnej báze, nakoľko vzhľadom na vágne a ľahko zneužiteľné nástroje a vážne následky bude celkom zjavne pôsobiť na verejnosť  aj neverejné spoločenstva svojim represívnym účinkom, ktorý môže mať zmrazujúci účinok na realizovanie slobody prejavu  enbloc. Svojou právnou nedokonalosťou pripomína návrh Trestného zákona vypracovaný bývalou ministerkou Kolíkovou, ktorá chcela postihovať dezinformácie trestným stíhaním.

Vložiť toľko moci do rúk úradu vlády a vlády bez zabezpečenia účinného a včasného prostriedku súdneho prieskumu a súdnej ingerencie ako tzv blokátora svojvôle a omylov výkonnej moci,  narúša podľa názoru autorky tohto príspevku vyváženosť fungovania bŕzd a protiváh. Takýmto prístupom sa de facto posväcuje stav, ktorý na Slovensku vládol počas pandemickej krízy a pripomínal časy totalitného režimu. Z pandemickej krízy totiž vyvstalo ponaučenie, že to,  čo sa aktuálne javí ako nepravda, môže vo výsledku s odstupom času preukázať svoju pravdivosť a relevantnosť. Ďalším ponaučením z pandemickej krízy by malo byť, že základom komunikácie s občanmi by nemala byť hrozba represie,verejné osočovanie, zosmiešňovanie a nátlak. Uvedený návrh zákona však  nenaznačuje, že by malo dôjsť k žiadúcej zmene kultúry komunikácie a k odstráneniu príčin nedôvery, ktorá môže byť živnou pôdou pre vznik hoaxov.


Zdroj:

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2023/129

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia