Možno prepichnutie palivovej nádrže a následné odčerpanie paliva kvalifikovať ako krádež vlámaním?

 

 a) ob­vi­ne­ná oso­ba vy­pá­či­la uzam­knu­tie pa­li­vo­vej nádr­že (pa­li­vo­vá nádrž bo­la te­da riad­ne za­bez­pe­če­ná uza­my­ka­cím me­cha­niz­mom) a nás­led­ne cez ot­vor ha­di­cou od­čer­pa­la po­hon­né hmo­ty

 b) ob­vi­ne­ná oso­ba si, bez pou­ži­tia ná­si­lia, ot­vo­ri­la pok­lop na pa­li­vo­vej nádr­ži (iš­lo o prí­pa­dy, v kto­rých ne­ma­li mo­to­ro­vé vo­zid­lá žiad­ny uza­my­ka­cí me­chan­izmus na pa­li­vo­vej nádr­ži a uzá­ver ne­bol ni­ja­ko za­bez­pe­če­ný a dal sa ľah­ko ot­vo­riť) a nás­led­ne cez ot­vor ha­di­cou od­čer­pa­la po­hon­né hmo­ty a na­po­kon,

 c) ob­vi­ne­ná oso­ba no­žom pre­pich­la pa­li­vo­vú nádrž v jej spod­nej čas­ti, cez pre­pich­nu­tý ot­vor prestr­či­la ha­di­cu a od­čer­pa­la po­hon­né hmo­ty.

 Všet­ky čias­tko­vé úto­ky, bez oh­ľa­du na to, akým kon­krét­nym spô­so­bom (vy­ššie uve­de­né bo­dy a až c) bo­li spá­cha­né, bo­li práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako pok­ra­čo­va­cí pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

 V sú­vis­los­ti s pou­ži­tou práv­nou kva­li­fi­ká­ciu vzni­kol nás­led­ne prob­lém oh­ľad­ne jej správ­nos­ti (to, že ide o po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu krá­de­že je ne­po­chyb­né), kto­rá sa tý­ka­la vý­kla­du jed­not­li­vých zna­kov poj­mu vlá­ma­nie, kto­ré sú uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 122 ods. 4 Tr. zák.

 Prob­lém spo­čí­va naj­mä v tom, či pa­li­vo­vú nádrž mož­no po­va­žo­vať za „uzav­re­tý pries­tor“ (to sa tý­ka skut­ko­vo všet­kých prí­pa­dov uve­de­ných v bo­doch a až c) a či pre­pich­nu­tie nádr­že (vy­ššie uve­de­ný bod c) mož­no po­va­žo­vať za „pre­ko­na­nie inej za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky“, keď­že cel­kom zjav­ne nej­de, v tom­to prí­pa­de, o pre­ko­na­nie „uzam­knu­tia“.

 Pri po­su­dzo­va­ní da­nej prob­le­ma­ti­ky je ne­vyh­nut­né pri­po­me­núť zne­nie us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 4 Tr. zák., kto­ré sta­no­vu­je, že trest­ný čin je spá­cha­ný vlá­ma­ním, ak pá­cha­teľ vni­kol do uzav­ret­né­ho pries­to­ru ne­do­vo­le­ným pre­ko­na­ním uzam­knu­tia ale­bo pre­ko­na­ním inej za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky pou­ži­tím si­ly ale­bo ľsťou.

 Od­bor­ná li­te­ra­tú­ra ako aj do­te­raj­šia súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že „vnik­nu­tie do uzav­re­té­ho pries­to­ru“ je zá­klad­nou pod­mien­kou pre napl­ne­nie zna­kov vlá­ma­nia. Pries­tor mô­že byť uzat­vo­re­ný v do­me, v by­te, v ho­te­lo­vej iz­be, v skla­de, v zá­hrad­nom dom­če­ku a po­dob­ne, ale mô­že to byť aj op­lo­te­ný, či inak uzat­vo­re­ný pries­tor zá­hra­dy ale­bo dvo­ra. Mô­že to byť aj men­ší pries­tor, kto­ré je mož­né pre­mies­tňo­vať (nap­rík­lad prí­ruč­ná pok­lad­ňa, ba­to­ži­no­vý pries­tor au­ta). Uzav­re­tím je ochra­na ve­ci pro­ti od­cu­dzeniu, av­šak nie zá­bra­na pre cho­va­né zvie­ra­tá, aby neutiek­li (nap­rík­lad kliet­ka, oh­ra­de­nie pries­to­ru do­byt­ka drá­tom na­po­je­ným na elek­tri­nu a po­dob­ne), ani obal chrá­nia­ci vec pri dop­ra­ve, iba­že by obal, či zá­bra­na pl­ni­la aj ochran­nú fun­kciu (nap­rík­lad uzat­vo­re­ný kon­taj­ner). Vnik­nu­tie je nie­len vstup do ta­ké­ho­to uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru, ale aj ot­vo­re­nie ale­bo iné na­ru­še­nie ta­ké­ho pries­to­ru. Vec, kto­rá je pred­me­tom úto­ku mu­sí byť vo vnút­ri uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru. Pre­to nie je vlá­ma­ním len pres­trih­nu­tie re­ťa­ze, kto­rým bol pri­pev­ne­ný bi­cy­kel k zá­bra­dliu. Ne­do­vo­le­ným pre­ko­na­ním uzam­knu­tia je nap­rík­lad vnik­nu­tie do by­tu, prí­pad­ne iné­ho uzam­knu­té­ho pries­to­ru (nap­rík­lad zá­mkom, bez­peč­nos­tou zá­vo­rou) za po­mo­ci od­cu­dze­ných ale­bo náj­de­ných kľú­čov, po­mo­cou kľú­čov vy­lá­ka­ných od ma­ji­te­ľa, vnik­nu­tie po­mo­cou plan­že­ty, pok­ľú­ča ale­bo tech­nic­ké­ho pros­tried­ku, mô­že ísť aj o od­vŕta­nie, roz­lo­me­nie, roz­bi­tie, či vy­lo­me­nie zá­mku, vy­tr­hnu­tie dve­rí a po­dob­ne. Pre­ko­na­ním inej za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky za pou­ži­tia si­ly sa ro­zu­me­jú naj­mä prí­pa­dy ná­sil­né­ho pô­so­be­nia na za­bez­pe­čo­va­ciu pre­káž­ku, nap­rík­lad vy­tr­hnu­tie mre­že, pre­bú­ra­nie mú­ru ste­ny, str­hnu­tie vy­so­ké­ho plo­tu a po­dob­ne. O pou­ži­tie si­ly však nej­de pri oby­čaj­nom siah­nu­tí do ne­dos­ta­toč­ne uzav­re­té­ho pries­to­ru, nap­rík­lad pre ve­ci do au­ta poot­vo­re­ným ok­nom, vle­ze­nie do by­tu ot­vo­re­ným ok­nom a po­dob­ne (pou­ži­té z Šámal, P. a kol. Tres­tní zá­kon­ník I. § 1 až § 139. Ko­men­tář. 1. Vy­dá­ní. Pra­ha: C. H. Beck, 2009, s. 1167 a nasl.).

 Z uve­de­né­ho mož­no vy­vo­diť, že od­bor­ná li­te­ra­tú­ra po­va­žu­je za vni­ku­tie do uzav­re­té­ho pries­to­ru nie­len vstú­pe­nie fy­zic­kej oso­by do uzav­re­té­ho prie­to­ru (nap­rík­lad do by­tu), ale aj len siah­nu­tie (ru­kou, či nás­tro­jom) do uzav­re­té­ho pries­to­ru po pre­ko­na­ní uzam­knu­tia ale­bo inej za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky (nap­rík­lad vy­pá­če­nie ter­zo­ru, ku kto­ré­mu má pá­cha­teľ op­ráv­ne­ný prís­tup, av­šak nie je op­ráv­ne­ný na je­ho ot­vo­re­nie, na­priek to­mu ho „vy­pá­či“ a od­cu­dzí v ňom na­chá­dza­jú­ce sa ve­ci). Uve­de­né potvr­dzu­je aj ju­di­ka­tú­ra (nap­rík­lad R 23/1991, R 24/1991), pod­ľa kto­rej je vlá­ma­ním aj ná­sil­né ot­vo­re­nie pok­lad­ne, či skrin­ky ve­rej­né­ho te­le­fón­né­ho auto­ma­tu s cie­ľom od­cu­dziť tam na­chá­dza­jú­ce sa pe­nia­ze.

 Z uve­de­né­ho mož­no vy­vo­diť, že za uzat­vo­re­ný pries­tor mož­no po­va­žo­vať aj pa­li­vo­vú nádrž a za vec, kto­rá sa na­chá­dza vo vnút­ri, mož­no po­va­žo­vať pa­li­vo. Ak má ten­to uzat­vo­re­ný pries­tor aj zá­mok (riad­ne uzam­knu­tie, kto­ré mož­no ot­vo­riť len kľú­čom, či iným za­ria­de­ním) je mož­né tak­to za­bez­pe­če­nú pa­li­vo­vú nádrž po­va­žo­vať za uzam­knu­tý uzat­vo­re­ný pries­tor s tým, že ná­sil­né pre­ko­na­nie uzam­knu­tia (nap­rík­lad vy­lo­me­nie zá­mku) napĺňa de­fi­ní­ciu vlá­ma­nia, pre­to­že pá­cha­teľ vni­kol do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru ne­do­vo­le­ným pre­ko­na­ním uzam­knu­tia za pou­ži­tia si­ly. Čias­tko­vé úto­ky, kto­ré sú uve­de­né vy­ššie pod pís­me­nom a) mož­no te­da práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pre­to­že pá­cha­teľ od­čer­pal pa­li­vo z pa­li­vo­vej nádr­že tak, že vy­lo­mil zá­mok.

 Po­kiaľ však ide o prí­pa­dy uve­de­né vy­ššie pod bo­dom b) (vnik­nu­tie do pa­li­vo­vej nádr­že ot­vo­re­ním si uzá­ve­ru, kto­rý nie je uzam­knu­tý a za­mknúť sa ani ne­dá a uzá­ver slú­ži skôr len na ochra­nu ot­vo­ru do pa­li­vo­vej nádr­že), tak cel­kom ur­či­te ne­pôj­de o spá­chanie pre­či­nu krá­de­že vlá­ma­ním, na­koľ­ko len od­čer­pa­nie pa­li­va z ne­za­bez­pe­če­nej pa­li­vo­vej nádr­že ne­mož­no po­va­žo­vať za pou­ži­tie si­ly v zmys­le § 122 ods. 4 Tr. zák. V prí­pa­de, ak by všet­ky skut­ky (čias­tko­vé úto­ky) bo­li spá­cha­né spô­so­bom uve­de­ným vy­ššie v bo­de b), moh­lo by ísť len o pre­čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 Tr. zák. (za pred­pok­la­du, ak by cel­ko­vá ško­da pre­sa­ho­va­la su­mu 266 Euro).

 V tej­to sú­vis­los­ti mož­no spo­me­núť roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 8 Tdo 801/2009 z 29.07.2009, kto­ré po­su­dzo­va­lo pá­chanie ob­dob­ných tres­tných či­nov, a kto­ré kon­šta­tu­je, že za vnik­nu­tie je pot­reb­né po­va­žo­vať vstup do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru, ale aj ot­vo­re­nie ale­bo iné na­ru­še­nie ta­ké­ho pries­to­ru, siah­nu­tie do ne­ho, nap­rík­lad aj za po­mo­ci pot­reb­né­ho nás­tro­ja, pri­čom vec, kto­rá je pred­me­tom úto­ku, mu­sí byť vnút­ri uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru a to as­poň z čas­ti. Vnik­nu­tie do pries­to­ru po­tom mu­sí byť vy­ko­na­né niek­to­rým zo spô­so­bov (uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 122 ods. 4 Tr. zák.), t. j. ľsťou, ne­do­vo­le­ným pre­ko­na­ním uzam­knu­tia ale­bo pre­ko­na­ním inej za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky s pou­ži­tím si­ly. Z toh­to poh­ľa­du len oby­čaj­né od­štró­bo­va­nie neu­zam­knu­té­ho, či inak ne­za­bez­pe­če­né­ho vieč­ka pa­li­vo­vej nádr­že vo­zid­la, ne­mož­no, bez ďal­šie­ho, ozna­čiť za vni­ku­tie do uzav­ret­né­ho pries­to­ru pre­ko­na­ním inej za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky s pou­ži­tím si­ly, pri­čom al­te­ra­tí­vy spo­čí­va­jú­ce v ne­do­vo­le­nom pre­ko­na­ní uzam­knu­tia, či ľsti­vý spô­sob vy­ko­na­nia tu nep­ri­chá­dza­jú do úva­hy.

 Naj­spor­nej­ším sú prí­pa­dy uve­de­né vy­ššie pod pís­me­nom c), v kto­rých pá­cha­teľ od­cu­dzu­je pa­li­vo z pa­li­vo­vej nádr­že tak, že no­žom pre­pich­ne pa­li­vo­vú nádrž a za po­mo­ci ha­di­ce od­čer­pá pa­li­vo do prip­ra­ve­nej ná­do­by.

 Po­kiaľ ide o tie­to prí­pa­dy, tak v ČR ako ani v SR, k nim neexis­tu­je ofi­ciál­na ju­di­ka­tú­ra naj­vyš­ších sú­dov. V ČR exis­tu­je roz­hod­nu­tie Kraj­ské­ho sú­du Ús­tí nad La­bem sp. zn. 2T 81/1997, kto­ré sa za­obe­ra­lo prí­pa­dom od­čer­pá­va­nia te­ku­tín z pot­ru­bia ich navŕta­ním a kto­ré uvá­dza, že „vla­ma­ním je aj navŕta­nie pot­ru­bia, aby moh­la byť od­cu­dze­ná te­ku­ti­na v ňom prep­ra­vo­va­ná“. Ten­to práv­ny ná­zor však vy­vo­lá­va op­ráv­ne­né po­chyb­nos­ti.

 Pod­stat­ným pre po­sú­de­nie, či pre­pich­nu­tie pa­li­vo­vej nádr­že mož­no po­va­žo­vať za vlá­ma­nie je to, či ten­to spô­sob vnik­nu­tia do uzat­vo­re­né­ho pries­to­ru mož­no po­va­žo­vať za „pre­ko­na­nie za­bez­pe­čo­va­cej pre­káž­ky“, keď­že o pre­ko­na­nie uzam­knu­tia cel­kom ur­či­te ne­pôj­de.

 Pa­li­vo­vá nádrž mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la slú­ži na hro­ma­de­nie po­hon­ných hmôt, bez kto­rých po­hyb vo­zid­la nie je mož­ný. Obal, z kto­ré­ho je vy­ro­be­ná, slú­ži prá­ve na to, aby mo­to­ro­vé vo­zid­lo ma­lo zá­so­bu po­hon­ných hmôt na po­hyb vo­zid­la (na prep­ra­vu) a aby pa­li­vo neu­nik­lo mi­mo mo­to­ro­vé vo­zid­lo, jej úče­lom te­da nie je za­bez­pe­čo­vať pa­li­vo pred od­cu­dze­ním (pred vni­ku­tím do vnút­ra pa­li­vo­vej nádr­že). Pod­sta­ta nádr­ží je, vo všeo­bec­nos­ti, v tom, že slú­žia len na hro­ma­de­nie te­ku­tín, nap­rík­lad vod­ná nádrž slú­ži na hro­ma­de­nie vo­dy za ur­či­tým úče­lom, pri­čom hrá­dza slú­ži na za­brá­ne­nie úni­ku vo­dy z nej (nie na za­bez­pe­čo­va­nie od­čer­pa­nia vo­dy z vod­nej nádr­že). Pa­li­vo­vú nádrž mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pre­to nie je mož­né po­va­žo­vať za za­bez­pe­čo­va­ciu pre­káž­ku v zmyl­se § 122 ods. 4 Tr. zák. a jej pre­pich­nu­tie a od­čer­pa­nie po­hon­ných lá­tok pre­to nie je mož­né kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin krá­de­že vlá­ma­ním pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

 Ana­lo­gic­ky tu mož­no pou­žiť prí­pad, kto­rý po­su­dzo­va­la star­šia ju­di­ka­tú­ra (R 306/1920, poz­ri aj inú ju­di­ka­tú­ru nap­rík­lad v Fe­nyk, J. a kol.: Roz­hod­nu­tí a sta­no­vis­ka k tres­tní­mu zá­ko­nu, 1918 – 1995, Vy­dá­ní 1., Pra­ha, C.H.Beck, 1995, s. 366 a nasl.), v kto­rej za vlá­ma­nie ne­bo­lo po­sú­de­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý od­cu­dzo­val z prep­ra­vo­va­ných za­le­pe­ných lis­tov (ba­lí­kov) cen­né ve­ci (ba­lík, či iné lis­to­vé za­le­pe­né zá­siel­ky slú­žia len na prep­ra­vu lis­tov, prep­ra­vu ich ob­sa­hu a ich ucho­va­nie a nes­lú­žia pri­már­ne na za­bez­pe­če­nie uzav­re­té­ho pries­to­ru pred neop­ráv­ne­ných vnik­nu­tím).

 Mož­no pre­to uza­vrieť, že aj pri pre­pi­cho­va­ní pa­li­vo­vých nádr­ží a nás­led­nom od­čer­pá­va­ní po­hon­ných hmôt, ide o po­doz­re­nie zo spá­chania pre­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 Tr. zák. (nej­de te­da o vlá­ma­nie), ak ško­da do­siah­ne ško­du nie ma­lú, prí­pad­ne pôj­de aj o jed­no­čin­ný sú­beh s pre­či­nom poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

 

 

 

 

Diskusia