O podpise sudcov občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR na písomnom vyhotovení dovolacieho rozhodnutia

 

JUDr. Martin Vladik,  predseda občianskoprávneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

O podpise sudcov dovolacieho senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho                 kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na písomnom vyhotovení dovolacieho rozhodnutia

 

            Podľa ustanovenia § 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku zákonodarca výslovne ustanovil, že písomné vyhotovenie odvolacieho rozhodnutia podpisujú vlastnoručne predseda senátu a dvaja členovia senátu.

            Treba dať do pozornosti, že výslovné ustanovenie v tomto smere pre dovolacie konanie zákonodarca nestanovil, a teda zo žiadneho procesného ustanovenia o dovolaní v Civilnom sporovom poriadku táto povinnosť sudcom (senátu) civilného dovolacieho senátu nevyplýva.

            Tvrdenie, že celkom jednoznačne vyplýva, že vždy tam, kde o veci rozhoduje senát je nevyhnutné, aby písomné vyhotovenie rozhodnutia, na prijímaní ktorého sa podieľali (rozhodovali) všetci sudcovia dovolacieho senátu neobstojí. Opak je pravdou, že písomné vyhotovenie dovolacieho rozhodnutia má podpisovať iba predseda senátu. Kto sa podieľal  na senátnom rozhodovaní na najvyššom súde vyplýva z rozvrhu práce pre ten-ktorý rok a v neposlednom rade je to zrejmé aj zo zápisnice o verejnom a neverejnom prejednaní a hlasovaní. Mená sudcov sú takisto uvedené v záhlaví rozsudku. V uznesení sa mená sudcov dovolacieho senátu v záhlaví rozhodnutia neuvádzajú.

            Pokiaľ ide o podpisovanie sudcov občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu na písomnom vyhotovení rozhodnutia celého dovolacieho senátu, vyskytol sa názor, že tomu bolo preto tak, že údajne zákonodarca chcel túto povinnosť uložiť dovolaciemu senátu, ako je tomu u sudcov krajských súdov, ale do konečnej verzie procesného predpisu sa táto povinnosť neuložila. Táto prax sa na najvyššom súde ujala oproti názoru druhej skupiny sudcov najvyššieho súdu, že predmetné písomné vyhotovenie rozhodnutia má podpisovať iba predseda senátu. Ďalší názor operoval s tvrdením, že podpisovať majú všetci členovia dovolacieho senátu, lebo v dohľadnej dobe malo dôjsť k novelizácii Civilného sporového poriadku, kde by táto povinnosť bola ustanovená všetkým členom dovolacieho senátu. Dodnes k takejto novelizácii nedošlo, takže v Civilnom sporovom poriadku takáto povinnosť pre dovolacie senáty neexistuje. Navyše treba zdôrazniť, že dovolací súd nie je odvolací súd, a treba uviesť, že dovolacie konanie je mimoriadnym konaním, v ktorom najvyšší súd preskúmava právoplatné rozhodnutia krajských súdov. Z tohto dôvodu bolo preto nevyhnutné, aby Civilný sporový poriadok obsahoval výslovné procesné ustanovenie a povinnosť pre dovolacie senáty.

            Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 31. marca 2023 prijal Metodiku zjednocovania vonkajšej stránky a vnútornej štruktúry písomných vyhotovení rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre občianskoprávne a obchodnoprávne kolégium  so zmeraním na dovolacie konanie, keďže jednotlivé senáty rozdielne poňali túto povinnosť  o  podpisovaní písomného vyhotovenia dovolacích rozhodnutí. Z  odôvodnenia tejto „metodiky“ vyplynulo, že síce zákonodarca výslovné vyjadrenie v tejto otázke nevyslovil, ale z povahy veci je zrejmé, že vždy tam, kde o dovolacej veci rozhodujú viacerí sudcovia (senát) je nevyhnutné, aby písomné vyhotovenie rozhodnutia, na prijímaní ktorého sa podieľali (podpisovali) „autorizovali“ všetci sudcovia senátu. Preto aj na najvyššom súde (v dovolacom civilnom konaní) nepochybne platí, že písomné vyhotovenie dovolacieho rozhodnutia majú podpisovať všetci sudcovia (senát).

            Na margo tejto metodiky treba zdôrazniť, že neexistuje žiadny právny základ na vyslovenie tohto názoru, teda takáto povinnosť sudcom dovolacích senátov nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tento metodický pokyn je záväzný pre administratívny aparát najvyššieho súdu, ale nie je záväzný pre sudcov najvyššieho súdu, pokiaľ ide o dovolacie konanie. K tejto problematiky som sa vyjadril k mojej pripomienke v súvislosti s touto chystanou metodikou.

            Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 112/23-35 z 24. mája 2023 nevyhovel ústavnej sťažnosti týkajúcej sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/22/2019 z 31. marca 2022.

            Predseda konajúceho senátu sa k predmetnej dovolacej veci vyjadril aj k namietaným formálnym nedostatkom, pokiaľ ide o vyššie uvedenú problematiku v tom smere, že pokiaľ zákon neobsahuje samostatné ustanovenie o podpisovaní rozhodnutí dovolacieho senátu (tak ako je upravené samostatné podpisovanie rozhodnutí súdu prvej inštancie v § 222 CSP a odvolacieho súdu v 394 ods. 2 CSP), potom podľa § 438 ods. 1 CSP, podľa ktorého na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak, nie je v rozpore so zákonom, ak rozhodnutie dovolacieho senátu, v jeho písomnom vyhotovení, nie je podpísané všetkými členmi senátu. Keďže v predmetnom spore dovolací súd rozhodol uznesením (nie rozsudkom), nebolo potrebné ani v záhlaví napadnutého rozhodnutia uvádzať zloženie senátu. Nespochybniteľným dôkazom vylučujúcim pochybnosti o tom, že napadnuté rozhodnutie predstavuje legitímny akt aplikácie práva, ktorý je výsledkom zákonom predpísaného kolektívneho (senátneho ) konsenzu je „zápisnica o porade a hlasovaní“, ktorá o. i. obsahuje tak zloženie senátu, ako aj podpisy všetkých členov senátu. Je však potrebné zdôrazniť, že v predmetnej dovolacej veci, teda v merite veci, ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

            S týmto názorom konajúceho predsedu senátu možno súhlasiť v celom rozsahu s tým, že ak strana sporu chce zistiť, kto rozhodoval v senáte, je možné túto skutočnosť nájsť v Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre ten-ktorý kalendárny rok.

            Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto náleze v bode 29. iba nad rámec považoval za potrebné uviesť, že nedostatok podpisu členmi dovolacieho senátu v písomnom vyhotovení rozhodnutia je formálnym nedostatkom, a teda nemá ústavnoprávny rozmer. Bez bližšieho odôvodnenia uviedol, že napriek uvedenému je v záujme posilnenia dôvery verejnosti vo výkon súdnictva transparentnosti rozhodnutia, ako aj stavovskej cti nutné, aby boli tieto náležitosti v  uznesení uvedené. Výklad predsedu senátu 7C v jeho vyjadrení k sťažnosti považoval za ojedinelý a nezodpovedajúci požiadavke primeranosti aplikácie ustanovenia § 222 Civilného sporového poriadku. Uzavrel, že ak má byť toto ustanovenie aplikované primerane na senátne rozhodnutia, musí byť rozhodnutie vydané senátom v písomnom vyhotovení podpísané všetkými jeho členmi. Tieto okolnosti však ústavný súd bližšie neozrejmil a vôbec sa nezaoberal tým, že Civilný sporový poriadok vôbec neobsahuje ustanovenie, ktoré by ukladalo senátu dovolacieho súdu podpisovať písomné vyhotovenie rozhodnutia a v záhlaví rozhodnutia sa nemajú uvádzať mená členov senátu. Tieto skutočnosti napokon nevyplývajú ani z § 222 CSP, resp. ani bližší komentár k tomuto ustanoveniu ani historický výklad nepodporuje tento názor.

            Z uvedeného metodického pokynu ani nevyplýva, aby v dovolacích uzneseniach boli uvedení členovia dovolacích senátov.

            Pokiaľ ide o tvrdenie aplikácie čl. 4 ods. 1, 2 CSP o analógii uvedenej formáno-právnej situácie, možno konštatovať, že sa nejedná o prejednanie a rozhodovanie v právnej veci (merite veci), preto túto analógiu nie je možné aplikovať.

            Treba zvýrazniť, že s analógiou v civilnom procesnom práve treba narábať výnimočne a obozretne.

            Napokon ani Trestný poriadok neobsahuje povinnosť trestných dovolacích senátov podpisovať (členmi senátov) písomné vyhotovenie trestných rozhodnutí a nie je tomu tak ani v písomných rozhodnutiach ústavného súdu, kde písomné vyhotovenie rozhodnutia podpisuje iba predseda senátu.

            Na záver treba zhrnúť, že Civilný sporový poriadok je striktný procesný právny predpis, kde sú jasne dané a konkretizované práva a povinnosti sporových strán a súdov, vrátane konania o dovolaní. Civilný sporový poriadok teda výslovne neukladá povinnosť sudcom dovolacieho senátu podpisovať písomné vyhotovenie dovolacieho rozhodnutia, keďže takáto povinnosť v tomto zákone neexistuje.

            Správne by preto písomné vyhotovenie dovolacieho rozhodnutia mal podpisovať iba predseda dovolacieho senátu.

 

 

Diskusia