Záhadné vzťahy a starosti predsedu súdnej rady

Publikované: 07. 09. 2023, čítané: 3146 krát
 

 

Mgr. Marcela Kosová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, členka Súdnej rady SR zvolená sudcami

                                Záhadné vzťahy a starosti predsedu súdnej rady

Jeden expredseda Ústavného súdu v deň Ústavy v Denníku N dňa 1. septembra 2023 napísal, že má „obavy o legitimitu Súdnej rady Slovenskej republiky pre jej zloženie, keďže nový spôsob voľby členov súdnej rady sudcami účinný od januára 2021 bol primárne zameraný na to, aby v súdnej rade pôsobili reprezentanti súdnej moci zo všetkých kútov Slovenska. Zámer zlyhal hneď pri jeho zavádzaní.“   

Pred zmenou ústavy a následne aj zákona o súdnej rade z dielne exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktoré obe zmeny po schválení parlamentom podpísala pani prezidentka, sme mnohí sudcovia opakovane kritizovali navrhovanú zmenu. Pán predseda súdnej rady naopak. Napríklad v októbri 2020 uviedol, že „zavedenie regionálneho princípu pri voľbe členov rady reflektuje na to, že súdna rada ako ústavný orgán vykonáva správu súdnictva s celoslovenskou pôsobnosťou“. Alebo aj členka súdnej rady Katarína Javorčíková zvolená do súdnej rady v máji 2020 vtedajšou vládou. V decembri 2020 totiž uviedla, že „v súlade s pripomienkami ZOJ je úprava takzvaných regionálnych volieb členov súdnej rady sudcami. Reflektuje na rozdielnosť počtu sudcov vo volebných obvodoch tak, že kandidáti za jednotlivé obvody budú volení porovnateľným počtom z radov sudcov.“ Zjavne tento ich názor platí iba v prípade zvolenia tých „správnych“ sudcov. Paradoxne, v tom čase sa v súdnej rade nachádzali zástupcovia zvolení sudcami z Bratislavy, Žiliny, Trenčína, Prešova, Košíc, Nitry a Najvyššieho súdu. Zastúpenie nemala Trnava a Banská Bystrica.

Dovolím si ďalej určité nezrovnalosti alebo nepravdy z pera Jána Mazáka ilustrovať predovšetkým na mne. Ako príklad. Bolo by o čom písať viac aj v súvislosti s ostatnými kolegami spomínanými pánom Mazákom, nechám to však nateraz ako ilustráciu prevažne vo vzťahu ku mne. A môžeme spoločne sledovať kadenciu jeho následných vyjadrení namierených na mňa.

Pán predseda totiž ďalej píše, že z deviatich členov súdnej rady volených sudcami sú štyria /tri členky a jeden člen/, ktorí pôsobia na Krajskom súde v Bratislave. Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren /pán predseda nesprávne uviedol poradie jej priezvisk/, Dana Jelinková Dudzíková a Peter Šamko. Pred dverami súdnej rady podľa neho zostali predstavitelia zo súdnych obvodov Nitry, Trnavy, Trenčína a Špecializovaného trestného súdu, ako aj všetky prvostupňové súdy v Bratislave.

Tak sa na to pozrime

Pokiaľ ide napríklad o mňa, bola som zvolená do súdnej rady dva krát. Prvý krát v roku 2017, keď bolo celé Slovensko jeden volebný obvod. Na NS SR som dostala 30 hlasov, v Bratislave 160, v Trnave 35, v Nitre 70, v Banskej Bystrici 27, 28 hlasov v Trenčíne, 52 v Žiline, 162 v Košiciach, 42 v Prešove a 5 na Špecializovanom trestnom súde. V roku 2022 už sme mali rozdelené volebné obvody, takže som kandidovala v západoslovenskom volebnom obvode, do ktorého patrí Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín a Špecializovaný trestný súd. V bratislavskom kraji som získala 147 hlasov, v trnavskom kraji 54 hlasov, v nitrianskom kraji 80 hlasov, v trenčianskom kraji 82 hlasov a na Špecializovanom trestnom súde 6 hlasov „za“. Spolu 369, čo bolo 72 percent odovzdaných hlasov a umiestnila som sa na prvom mieste z dvanástich kandidátov. Napríklad kolegyňa Záleská získala v nitrianskom kraji 38 hlasov a na Špecializovanom trestnom súde 9 hlasov. V trnavskom kraji získala 18 hlasov. V Bratislave získala 29 hlasov. Naozaj teda rozhodla „len Bratislava“?

Poukazujem na to z  viacerých dôvodov. V druhých voľbách do súdnej rady v roku 2022 som totiž získala v trnavskom, nitrianskom či v trenčianskom kraji nepomerne viac hlasov, ako vo voľbách v roku 2017. Popiera to jednak názor predsedu súdnej rady o tom, že si nás zástupcov sudcov v západoslovenskom volebnom obvode zvolili unfér akoby len v Bratislave a ostatní kandidáti nemali šancu. Mali. Presne takú istú ako my. A zároveň, sudcovia poznali moju prácu v súdnej rade v predchádzajúcom volebnom období. Nemohla som ich oklamať žiadnymi predvolebnými sľubmi. Vedeli čo odo mňa čakať a aj čo nečakať. Opačnú vizitku vystavili sudkyne a sudcovia napríklad Milošovi Kolekovi, bývalému podpredsedovi súdnej rady zvoleného na druhý pokus na tento post na návrh Jána Mazáka. Vo voľbách v roku 2017 získal spolu 677 hlasov a umiestnil sa na prvom mieste. V Košiciach získal 177 hlasov a v Prešove 116 hlasov. V roku 2022 v prešovskom kraji a košickom kraji, ktoré teraz tvoria východoslovenský volebný obvod,  získal spolu 24 hlasov, v Prešove 18 hlasov a v Košiciach 6 hlasov.

Dovolím si predsa ešte poukázať aj na Petra Šamka. Peter Šamko kandidoval ako jediný za celý západoslovenský volebný obvod vo voľbách v roku 2023. Nikto iný navrhnutý nebol, ani z Nitry, ani z Trenčína či Trnavy alebo zo Špecializovaného trestného súdu. Petra Šamka tiež nezvolila len „Bratislava“, ako by sa mohlo zdať v kontexte napísaného pánom Mazákom. Celkový počet sudcov, ktorí mali právo voliť v západoslovenskom volebnom obvode bol 645. Túto možnosť využilo 390 sudcov. Počet hlasov „za“ Petra Šamka bol 350, zvyšné odovzdané hlasy boli neplatné. Napriek tomu, že kandidoval len jeden kandidát, volieb sa zúčastnilo 60 percent oprávnených voličov a 54 percent z nich odovzdalo hlas Petrovi Šamkovi. Len pripomeniem, že na zvolenie mu stačil hoc aj jeden hlas, keďže kandidoval ako jediný kandidát. Na Špecializovanom trestnom súde boli  „za“ 3 sudcovia, v nitrianskom kraji bola 80 percentná účasť a za Petra Šamka bolo 80 sudcov, v bratislavskom kraji bolo „za“ 152 sudcov, v trnavskom kraji  bola 54 percentná účasť a „za“ bolo 59 sudcov. V trenčianskom kraji bolo za Petra Šamka 56 sudcov. Zopakujem otázku. Naozaj teda rozhodla „len Bratislava“?

Ďalej pán predseda súdnej rady v článku konštatoval, že „tri členky súdnej rady zahŕňajú sudkyne a sudcov z celého Slovenska mailovými správami, komentármi a názormi, ktoré, ako vyplýva z reakcií, sú v skutočnosti obťažovaním“ Silné slová. Aj tieto: „v skutočnosti by mali mať názory členov súdnej rady primeraný význam a reflektovanie, pravda, to predpokladá, že nie sú jednostranne ladené a inflačne produkované“.

Nebudem sa teraz venovať tomu, že Ján Mazák útočí práve na tých nás štyroch členov súdnej rady, ktorí si dovolili predložiť návrh bodu programu zasadnutia súdnej rady s jeho pochybeniami. Budem sa držať faktov. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie o obťažovaní sudcov e-mailovými správami, tak netuším z čoho vychádza, keďže nie je súčasťou sudcovskej emailovej pošty. Zároveň je zvláštne, že mu nevadí, že napríklad dve členky hodnotiacich komisií, ktoré ani nie sú vo výkone sudcu, majúc prístup do sudcovskej pošty, pravidelne píšu všetkým sudcom. To neobťažuje? A patria medzi tých päť-šesť sudcov, ktorí pravidelne „hejtujú“ prevažne Danu Jelinkovú Dudzíkovú a Ayše Pružinec Eren.  Pravidelne zároveň preposielajú linky na články Kataríny Javorčíkovej, ktorá sa vzdala funkcie sudkyne, je zástupkyňou vlády v súdnej rade a  je aj hovorkyňou ZOJ, t.j. nezávislej iniciatívy bez právnej subjektivity, ktorá má 20 sudcov vo výkone z celého Slovenska uvedených ako sympatizantov, vrátane daných dvoch členiek hodnotiacich komisií. Udialo sa tak napríklad aj 06.09.2023. A jedna z nich dokonca týždeň pred voľbami  v roku 2022 poslala všetkým sudcom osočujúci a urážajúci email na tri kandidátky za bratislavský kraj, s úmyslom, aby neboli zvolené do súdnej rady. Takýto typ emailu neposlal nikto pred voľbami do súdnej rady. Na nikoho. Toto pána predsedu súdnej rady zjavne nevyrušilo a žiadnu hrozbu v tom nevidí. Máme teda predpokladať, že jeho tvrdenia sú jednostranne ladené a inflačne produkované?

Vopred pripravená akcia

Pán predseda súdnej rady poukázal na to, že „výrazným potvrdením nedobrého trendu je záležitosť sudkyne Pamely Záleskej. Dva krát sa súdna rada venovala podaniam advokátov, ktorí ju napádali pre jej výkon funkcie.“ A pokračoval, že „Tak sa týmito členmi súdnej rady /zjavne pod „týmito“ má na mysli štyroch zástupcov z Krajského súdu v Bratislave/ otvorila ešte pred 8. zasadnutím súdnej rady v auguste 2023 na základe nebezpečného a nevkusného videa nejakého kvázinovinára, otázka vzťahu novinárky Moniky Tódovej a sudkyne Pamely Záleskej. Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková sa ponáhľali v bulvárnom denníku a týždenníku vyjadriť odsudzujúce názory, ba Dana Jelinková Dudzíková sa pohrávala s myšlienkou pozastavenia výkonu funkcie sudkyne /asi Pamely Záleskej/. A volali po okamžitej reakcii sudkyne Záleskej. Dve členky a dvaja členovia súdnej rady im vyšli v ústrety. Navrhli sme prerokovanie tejto záležitosti priamo na súdnej rade /zrejme malo byť „priamo na zasadnutí súdnej rady“/.“

Toto vážení opäť nie je pravda. Ak Ján Mazák píše, že „Marcela Kosová, Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková, sa ponáhľali v bulvárnom denníku a týždenníku vyjadriť odsudzujúce názory“, jednoducho nehovorí pravdu. V žiadnom bulvárnom ani nebulvárnom, príčetnom či nepríčetnom denníku som svoj názor nevyjadrila. Napísala som článok do Právnych listoch ako reakciu na vyhlásenie Jána Mazáka do TASR, kam to on posunul z roviny „bulváru“, a to dokonca do úrovne „rodinného vzťahu“. Článok je tu:

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1261-preco-jan-mazak-netrafil-klinec-po-hlavicke

Ján Mazák a ďalší traja členovia súdnej rady navrhli priamo na augustovom zasadnutí bod programu pod názvom: „Stanovisko sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej k medializovaným informáciám o jej vzťahu k novinárke Denníka N Monike Tódovej s osobitným zreteľom na vynášanie informácií zo spisov, v ktorých bola táto sudkyňa zákonnou sudkyňou“ Zabudnime teraz na to, že v histórii súdnej rady ide o prvý bod programu, kde nejde dávať stanovisko súdna rada, ale sudca na pôde súdnej rady. Zabudnime aj na to, že súdna rada nemá kompetencie riešiť úniky zo spisov, na čom sa mimochodom zhodla už na marcovom zasadnutí.  Pozrime sa na to, kto a kedy „vopred pripravil akciu“. Ján Mazák po tom, ako verejne opakovane uvádzal, že niet dôvodu, aby sa tým zaoberala súdna rada, pripraví deň pred jej augustovým zasadnutím, teda v pondelok 14. augusta 2023 okolo 13.00 hod., ako sám na zasadnutí uviedol, bod programu pod uvedeným názvom. Zároveň ale sudkyňu Záleskú nekontaktuje ani on ani Kancelária Súdnej rady SR /tiež to tvrdil na zasadnutí/. Ale napriek tomu vie, že sudkyňa Záleská bude mať „stanovisko“. A kolegyňa Pamela Záleská, hoci ju nikto zo súdnej rady nekontaktoval /členovia súdnej rady sme sa dozvedeli o návrhu tohto bodu ráno pri schvaľovaní programu 15.08.2023/, v pondelok večer 14.08.2023 o pol ôsmej napíše predsedovi súdnej rady email, že jej kolegovia povedali, že má byť na augustovom zasadnutí takýto bod programu a rada by sa vyjadrila. Tento jej email členom súdnej rady nebol doručený aspoň ráno pred zasadnutím /večer vraj preto nie, lebo pán predseda má slabú wifi/, ale až po tom, ako naň odkázal Ján Mazák pri prednese tohto bodu a na naše požiadanie. Predkladatelia tohto bodu nedali Pamele Záleskej jedinú otázku na zasadnutí, na ktoré sa dostavila obratom po tom, ako bola pozvaná. A potom sa dozvieme v následnom mediálnom výstupe Jána Mazáka, že tento bod mohol trvať pätnásť minút a nie štyri hodiny. Iste, ak by akcia vyšla. Prednesenie pripraveného stanoviska, nepoloženie žiadnej otázky a prijatie bezzubého uznesenia, ako ho navrhol sám predseda, že berieme na vedomie jej stanovisko, dlhšie netrvá.  Mimochodom, Pamela Záleská bola pred súdnou radou od marca 2023 tretí krát, dva z troch bodov zaradil Ján Mazák, nie my, nehodní bratislavskí sudcovia.

Kto s kým, ako a prečo. A prečo nie

V zamyslení jedného expredsedu ústavného súdu stojí aj toto: „Ak budeme hľadať riešenie etickej dilemy osobného, rodinného a podobného vzťahu medzi sudkyňou a novinárkou, potom nevyhnutne, na základe skúseností z ostatných dvoch rokov, musíme otvoriť aj otázku vzťahu najmenej troch členiek súdnej rady Kosovej, Pružinec a Jelinkovej, najmä k redaktorkám denníka Plus 1 deň a týždenníka Plus 7 dní. Aký je medzi nimi vzťah, ak je zjavné, že tieto tri členky ochotne a pravidelne poskytujú rozhovory na horúce justičné témy? Razantné, agresívne, sčasti obsahujúce nepravdy a skreslené fakty a informácie?“

Malá poznámka. Toto sa pýta predseda súdnej rady, u ktorého ústavný súd na základe sťažnosti jedného kandidáta na sudcu vo svojom náleze zo dňa 30.06.2022 konštatoval, že problematický postup súdnej rady umocňuje fakt, že skutkové tvrdenie predsedu súdnej rady o rozhodovacej praxi v obdobných trestných veciach nezodpovedá skutočnosti. Predseda súdnej rady teda na jej zasadnutí verejne predniesol skutkové tvrdenie, ktoré nebolo pravdivé, pričom bolo v konaní pred ústavným súdom preukázané, že hovoril skutkovú nepravdu. Nešlo o jeho hodnotiaci úsudok. Prezentoval fakt, ktorý neexistuje.  

Späť k vzťahu s novinármi. Ján Mazák ďalej píše: „Tu sa to nekončí. Sú alternatívne a dezinformačné médiá vhodná platforma pre sudcov, členov súdnej rady? Ešte závažnejšou starosťou je, že títo štyria členovia súdnej rady poskytujú rozhovory aj alternatívnym a dezinformačným médiám.“ Ako príklad uviedol Hlavné správy. Pokračoval ďalej: „Opäť, v týchto alternatívnych a dezinformačných médiách nachádzame spravidla len týchto štyroch členov súdnej rady.“ Mala by sa teda podľa neho súdna rada uzniesť, že jediné médiá, v ktorých sa môžu jej členovia vyjadrovať, sú len tie nekonšpiračné a nealternatívne. Ktoré to sú? Možno sa pokračovaním v čítaní dovtípite. Len pre istotu pripomeniem, že alternatíva znamená možnosť voľby medzi viacerými názormi. Aj preto už nemusíme písať všetci modrým perom. Alebo?

Poďme opäť k faktom

Nikdy som neposkytla rozhovor Hlavným správam, na ktoré poukazuje Ján Mazák ako príklad nehodnej novinárčiny. Nie že by to bolo zakázané, alebo by som sa ich stránila, ale tak to nejako doposiaľ vyšlo.  Ján Mazák teda verejne predniesol skutkové tvrdenie, hoci nie je pravdivé.

Vzťahy s redaktorkami z Plus 1 deň a Plus 7 dní. Poskytla som rozhovor v júli 2023 Anke Žitnej v Plus 1 deň. K súdnej mape. Za posledné tri roky som sa niekoľko krát vyjadrila aj pre TA3, TREND, RTVS – rozhlas aj televíziu, poskytla som niekoľko rozhovorov v minulosti aj pre Denník N, Ereport. Vždy som reagovala na každú novinársku otázku. Z Plus 1 deň ma oslovili prvýkrát k akémukoľvek vyjadreniu do článku dňa 20.08.2023, a to v rámci článku o tom, či je v poriadku, že Pamela Záleská prišla na zasadnutie súdnej rady na vládnej limuzíne. Oslovili viacerých. Odpovedala som, že v tom žiaden problém nevidím. Pokiaľ ide o Plus 7 dní, za posledné tri roky som im dala asi štyri rozhovory k rôznym justičným témam. Žiaden autorský článok som v tomto týždenníku nepísala. Napríklad 17.09.2022 som poskytla rozhovor pod názvom „Od januára čaká ľudí tragédia so súdnou mapou. Za veľmi veľa peňazí“. Alebo  09.11.2021 som ja vyjadrila v článku „Kolíková versuz Mišíková, alebo... Kádruje ministerka členov súdnej rady“. V tomto článku sa mimochodom vyjadroval napríklad aj Ján Mazák.  Za rovnaké obdobie som bola napríklad v TA3 v rôznych reláciách u rôznych redaktorov na rôzne justičné témy oveľa viac krát. Je to dôvod na „preverenie mojich vzťahov s redaktorkami či redaktormi“? Ak áno, nech sa páči. Pozrime sa však zároveň na jeden „takýto vzťah“. Vzťah Jána Mazáka a Denníka N.  Ján Mazák je členom súdnej rady od 23.04.2020. Zvolený bol parlamentom. Hlasovanie v pléne NR SR:

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=43866

Mária Kolíková, vtedajšia čerstvá ministerka spravodlivosti, pre médiá dňa 25.06.2020 povedala, že Ján Mazák je odbornou aj morálnou autoritou a bolo by dobré, keby mu členovia Súdnej rady SR dali dôveru, aby ju viedol. Stalo sa. Ján Mazák bol zvolený za predsedu súdnej rady od 29.06.2020. Bez môjho hlasu.

Od apríla 2020 do dňa písania tohto článku /06.09.2023/ poskytol Ján Mazák Denníku N rozhovory, video rozhovory či vlastné články v počte 36 krát. Nešlo pritom zďaleka len o témy, ktoré sa týkali justície. Ako predseda súdnej rady napríklad písal dňa 03.08.2020 o tom, že „Obsadzovať ústavné funkcie neskoro výberom našich ľudí je nezrelosť. Zbavme sa jej“. Dňa 16.08.2020 napísal k trestnému činu ohýbania práva, že „neobstojí tvrdenie o nemožnosti mať takú skutkovú podstatu trestného činu“. Dňa 19.10.2020 v ďalšom článku v Denníku N napísal, že „zdá sa, že z nevinných článkov ústavy a prokuratúre chcú jej predstavitelia vyvodiť oprávnenie diktovať ústavodarcom a zákonodarcom, ako má prokuratúra vyzerať“. O deň neskôr napísal článok pod názvom „Covid-19 učí byť viac človekom než právnikom“. Dňa 11.11.2020 diskutoval s Monikou Tódovou a Jaroslavom Spišiakom na tému „Prečo kedysi najmocnejší ľudia v štáte končia vo väzbe“. V článku z 11. septembra 2020 pod názvom „Obrovský omyl a zavádzanie Roberta Fica o úspechu Poľska a Maďarska“ nám vysvetľuje, prečo Poľsko a Maďarsko dosiahli iba to, čo na východnom Slovensku označujeme ako z pereca dieru.  Dňa 08.02.2021 vyšiel z jeho pera článok „Ústavný súd nastavil pascu senátu Najvyššieho súdu. Nezaslúžene.“ V jednom z ďalších článkov v máji 2021 konštatoval, že „jedovaté výroky, útoky, znevažovanie, vyhrážanie sú jasnými prejavmi úbohosti, bezmocnosti a zjavne i strachu. Z budúcnosti.“ Dňa 22.11.2021 dal „Rady tieňového sudcu spravodajcu v konaní pred Ústavným súdom o povinnom očkovaní“. Dňa 04.02.2023 sa venoval otázke, či „Vláda môže, nemôže, smie, mala by poslať ustajnené migy Ukrajine“ Opakovane sa v článkoch venoval rozsudku Špecializovaného trestného súdu o oslobodení obž. M.K. s tým, že dospel k záveru, že toto rozhodnutie nie je správne.

Pýtam sa teda. Aký je vzťah medzi Jánom Mazákom a Denníkom N? Má tento vzťah vplyv na to, ako sa stavia k následkom vzťahu na justíciu jednej známej sudkyne a exponovanej novinárky z tohto denníka? Je tento vzťah výsledkom toho, že vedel skôr, než všetci ostatní, že ide o rodinný vzťah? Vyberá si predseda súdnej rady pre svoje nespočetné mediálne výstupy spriaznené médium? Lebo Adam Valček v Newsletteri zo dňa 03. septembra 2023 okrem iných tém v podnázve „Rozhovor, ktorý sa neuskutočnil“ napísal aj toto:

„Tento týždeň v stredu sme mali s J. Mazákom nahrávať videorozhovor, témou mal byť vzťah medzi P. Záleskou a M. Tódovou a otázky, ktoré vyvoláva akýkoľvek blízky vzťah sudcu s inou osobou, ktorá má exponované povolanie. Niektoré zmieňujem vo vydaniach newslettra Bez názvu z 13. augusta a 20. augusta. J. Mazák bol najprv ochotný rozhovor poskytnúť, potom si cez hovorkyňu vyžiadal písomné vyjadrenie, že sa budem pýtať iba na vzťah P. Záleskej a M. Tódovej a nie iné súvisiace témy (napríklad porovnávanie s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu o sudcovi M. Trubanovi). Nesúhlasil som. Neskôr sme si asi polhodinu volali, bol to veľmi podnetný rozhovor, ktorý som končil poznámkou, že ak by sme sa už len v tomto duchu rozprávali počas videorozhovoru, bolo by to skvelé. J. Mazák ešte pred víkendom súhlasil a avizoval, že mu to ešte môže skomplikovať doprava. V utorok doobeda, deň pred nahrávaním, sa ozval, že to ruší. „Prečítal som si dnes Vaše články na tému Záleská. Z ich obsahu som došiel k názoru, že videorozhovor nie je vhodná forma. Preto ak chcete, pošlite mi otázky, rád ich zodpoviem. Zajtra sa nestretneme,“ napísal mi.“

Ján Mazák dňa 02.09.2023 poskytol pre .týždeň videorozhovor s názvom „Ján Mazák: Sudca musí mať predovšetkým pevný charakter.“ Rozhovor trval takmer 50 minút. Zjavne z prečítania ich článkov neprišiel k názoru, že videorozhovor nie je vhodná forma. Hneď v prvej minúte sme sa v žoviálnom úvode dozvedeli, že Ján Mazák ma „plný papier všelijakých funkcií“ ako aj to, že bol členom KSČ /teda to sme sa nedozvedeli, to sme vedeli už dávno/, ale aj to, že aj „tí komunisti niektorí sa vydarili“, a príkladom takýchto vydarených komunistov sú vraj Ján Mazák a Marián Leško. No nešli by ste aj vy na jeho mieste radšej k Eugenovi Kordovi ako k Adamovi Valčekovi?

 

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia