Výrok súdu o náhrade škody v trestnom konaní ako legalizácia výnosu z trestnej činnosti?

Publikované: 04. 11. 2023, čítané: 1283 krát
 

 

Výrok súdu o náhrade škody v trestnom konaní ako legalizácia výnosu z trestnej činnosti?

V českej odbornej verejnosti vzbudil záujem prípad, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu krádeže a to k odcudzeniu pervitínu, pričom súdy právoplatne odsúdili páchateľa za spáchanie tohto trestného činu a zaviazali ho aj nahradiť poškodenej škodu, t. j. hodnotu (cenu) odcudzeného pervitínu.

Ide o skutočný a zaujímavý prípad, ktorý vychádza z rozsudku Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 3To/507/2022 zo dňa 30.11.2022, ktorý posudzoval odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku okresného súdu, ktorý uznal obžalovaného za vinného z viacerých trestných činov, pričom v bode 2/ to bolo za spáchanie prečinu krádeže, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že

v čase od 23.30h dňa 26.03.2022 do 08.30h dňa 27.03.2022 pri návšteve odcudzil v byte, ktorý sa nachádza v dome na ulici ....., príručnú taštičku, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť cca 7000 Kč, 20 USD (v prepočte 447 Kč), 1 ks bankovky v hodnote 100 Kč, 1 ks mobilného telefónu zn. Nokia v hodnote 800 Kč s vloženou SIM kartou, minimálne 10 gramov pervitínu (metamfetamínu) v hodnote 20.000 Kč, čím vznikla celková škoda vo výške 28.347 Kč.

Obžalovaný bol v rozsudku okresného súdu zaviazaný aj nahradiť poškodenej škodu vo výške 27.547 Kč (mobilný telefón bol poškodenej vrátený, teda výrok o náhrade škody bol znížený o hodnotu mobilného telefónu).

Z uvedeného vyplýva, že podstatným pre právnu kvalifikáciu stíhaného trestného činu krádeže bola hodnota odcudzeného pervitínu (20.000 Kč), ktorá bola ustálená v dokazovaní v trestnom konaní a táto hodnota tvorila aj hlavnú časť výroku o náhrade škody.

Z hľadiska skutkového je nutné dodať, že poškodená ako aj obžalovaný boli díleri drog. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že poškodená distribuovala pervitín a on jej chcel v tom zabrániť krádežou pervitínu, ktorý chcel odovzdať polícii. K uvedenej obhajobnej argumentácii však krajský súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný nielen že odcudzený pervitín polícii neodovzdal, ale práve naopak, sám ho predával iným osobám.

Z hľadiska rozoberanej problematiky je zaujímavé, že krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu len vo výroku o treste s tým, že výrok o vine (a to aj ohľadne krádeže pervitínu) ponechal bez zmeny a bez zmeny ponechal aj výrok o náhrade škody (povinnosť obžalovaného uhradiť poškodenej hodnotu odcudzeného pervitínu). Výrok o vine ako aj výrok o náhrade škody teda nadobudli právoplatnosť.

Som názoru, že výrok o vine a na neho nadväzujúci výrok o náhrade škody nie sú správne.

K výroku o náhrade škody

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, je nutné zopakovať, že poškodená bola dílerkou pervitínu, pervitín teda nemala v legálnej držbe a nebola oprávnená s ním obchodovať. Mala v držbe vec, s ktorou nie je možné legálne obchodovať, nie je ju možné nadobúdať do vlastníctva a ako taká ani nemôže byť predmetom legálnych zaväzkovoprávnych vzťahov (ide o vec vylúčenú z obchodných vzťahov). Je to podobné akoby poškodená neoprávnene obchodovala napríklad so zbraňami, jedmi a podobne.

Ide o veci, ktorých samotná neoprávnená držba  ako aj obchodovanie s nimi je trestná a preto trestný súd tým, že výrokom o náhradu škody vytvoril pohľadávku poškodenej voči obžalovanému a to v hodnote ceny odcudzeného pervitínu fakticky spôsobil stav, keď neoprávnená a trestná držba pervitínu zo strany poškodenej sa „premenila“ na legálnu peňažnú pohľadávku, ktorú má voči obžalovanému a ktorá je vymáhateľná prostredníctvom exekučného konania.

Nastal tu stav, ktorý má blízko k legalizácii výnosu z trestnej činnosti, nakoľko zdrojovým trestným činom je tu neoprávnená držba pervitínu zo strany poškodenej a určitou formou legalizácie je tu trestné stíhanie obžalovaného, v ktorom bola uplatňovaná náhrada škody za odcudzený pervitín a trestná držba pervitínu v ňom bola „zmenená“ na legálnu peňažnú pohľadávku voči obžalovanému. Pokiaľ by poškodená pervitín sama predala, získala by „špinavé peniaze“ a musela by hľadať spôsob ako ich „preprať“. To, že voči nej bol spáchaný trestný čin krádeže znamená, že sa jej situácia zlepšila, nakoľko za pervitín získala hneď „čistú“ legálnu peňažnú pohľadávku (poškodenej hrozí síce trestné stíhanie za neoprávnenú držbu drog, ale o hodnotu drog nepríde, čo by inak prišla, ak by jej ich zaistili policajti). V dôsledku výroku súdu o náhrade škody bola spáchaná trestná činnosť paradoxne v prospech poškodenej, pretože súd ju takto odbremenil od predaja drog a následného hľadania spôsobu legalizácie získaných finančných prostriedkov.

Súd preto nemal zaviazať obžalovaného na náhradu škody ktorej súčasťou by bola aj hodnota odcudzeného pervitínu, pretože nie je možné považovať za škodu zmenšenie majetku poškodenej o vec, ktorú nemôže legálne vlastniť.

K výroku o vine

Pokiaľ ide o výrok o vine, je nutné zodpovedať otázku, či predmetom trestného činu krádeže (respektíve akéhokoľvek trestného činu) môže byť vec, ktorej už samotná neoprávnená držba je zakázaná a trestná. Treba povedať, že súdna prax vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti v takýchto prípadoch nevylučuje (napríklad za trestný čin lúpeže bola považovaná aj situácia, v ktorej páchateľ použil voči poškodenému násilie, aby sa dostal k jeho drogám, respektíve situácia, keď páchateľ odcudzil poškodenému nelegálne držanú zbraň a typické je aj podvodné konanie, pri ktorých poškodený odovzdá páchateľovi finančné prostriedky, aby ich ten poskytol ako úplatok inej osobe, avšak ten to v skutočnosti urobiť nemieni a poškodený žiada v trestnom konaní vedenom pre trestný čin podvodu vrátiť finančné prostriedky, ktoré predtým vyčlenil ako úplatok).

K uvedenému je nutné uviesť, že táto súdna prax vyvoláva určité pochybnosti o svojej správnosti, pretože štát by nemal prostriedkami trestného práva chrániť vzťahy medzi osobami, ktorých základom je manipulovanie s vecami štátom zakázanými (trestnými) a považovať za poškodených tie osoby, ktorým sa napríklad zmenší majetok o hodnotu vecí, ktoré nemôžu mať v legálnej držbe (napríklad ktorým sú odcudzené drogy, nelegálne držané zbrane, či napríklad ľudia, s ktorými páchateľ obchoduje a podobne). Tento záver sa týka majetkovej trestnej činnosti, t. j. pokiaľ by napríklad díler drog prišiel o drogy krádežou, podvodom, či spreneverou, nie je dôvod, aby bol v trestnom konaní považovaný za poškodeného, aby bola zisťovaná hodnota drog o ktoré prišiel na účely právnej kvalifikácie (a aby vôbec bola táto hodnota považovaná za škodu na jeho majetku) a už vôbec nie, aby bolo v adhéznom konaní rozhodnuté tak, že mu súd prizná finančnú náhradu za drogy o ktoré prišiel.

K trestnému činu legalizácie pozri bližšie aj tento článok a odkazy v ňom uvedené:

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1279-trestny-cin-legalizacie-vynosu-z-trestnej-cinnosti-jej-pachatel-a-specificke-pripady-spajane-s-legalizaciou

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia