Spáchanie zdrojového trestného činu v cudzine a trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti

 

Spáchanie zdrojového trestného činu v cudzine a trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti

Článok pokračuje v mapovaní trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a Tr. zák., ktorému som sa venoval už vo viacerých príspevkoch. Pozri napríklad bližšie tieto články a odkazy v nich uvedené:

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1302-vyrok-sudu-o-nahrade-skody-v-trestnom-konani-ako-legalizacia-vynosu-z-trestnej-cinnosti

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1279-trestny-cin-legalizacie-vynosu-z-trestnej-cinnosti-jej-pachatel-a-specificke-pripady-spajane-s-legalizaciou

http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1267-trestny-cin-legalizacie-vynosu-z-trestnej-cinnosti-a-zdrojovy-trestny-cin-zakladne-vychodiska-a-prakticke-priklady

Aplikačná prax nie je pri výklade znakov trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti jednotná v prípadoch, ak je zdrojový skutok spáchaný v cudzine  a výnos z neho sa legalizuje na území Slovenskej republiky.

V tomto smere je nutné poukázať na znak skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorý hovorí o „výnose z trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo v cudzine“ (obdobné je to aj pri trestnom čine podľa § 233a ods. 1 Tr. zák.). Ide teda o výklad toho, čo zákonodarca myslí pod „trestnou činnosťou spáchanou v cudzine“.

V prípade obojstrannej trestnosti zdrojového trestného činu (skutok, ktorým bol získaný výnos je trestným činom podľa právneho poriadku štátu, kde bol spáchaný, ako aj podľa právneho poriadku SR) nejde o žiadny problém. Ten ale nastáva v situácii, keď

a) zdrojový skutok, ktorý bol spáchaný v cudzine je trestným činom v cudzine (t. j. v mieste svojho spáchania), ale nie je trestným činom na území SR,

- napríklad zdrojový skutok v cudzine spáchal páchateľ vo veku 13 rokov, pričom podľa právneho poriadku v štáte, kde došlo k spáchaniu trestného činu ide o trestne zodpovedného páchateľa, avšak podľa právneho poriadku SR nie,

- ďalej sem patria prípady, keď právna úprava SR nepozná niektoré zo skutkových podstát trestných činov, ktoré pozná právna úprava v cudzine, kde bol zdrojový skutok spáchaný a sú pochybnosti, či obsahovo niektorý z trestných činov uvedených v Trestnom zákone SR zodpovedá takémuto trestnému činu; napríklad prípady, v ktorých je podozrenie, že finančné prostriedky boli získané spáchaním trestného činu neoprávnenej finančnej činnosti podľa Maďarského trestného zákona, pričom v SR tomuto trestnému činu ťažko hľadať ekvivalent (nezodpovedá mu celkom ani trestný čin neoprávneného podnikania).

b) zdrojový skutok, ktorý bol spáchaný v cudzine, nie je v cudzine (v mieste svojho spáchania) trestným činom, ale trestným činom je na území SR

- ide o opačné prípady, ktoré sú popísané pod písmenom a); možno sem uviesť aj prípady niektorých hospodárskych trestných činov (napríklad trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa slovenského Trestného zákona sa v trestných zákonoch iných krajín nenachádza) alebo prípady, keď výška spôsobenej škody nedosahuje v cudzine limit na vyvodenie trestnej zodpovednosti, avšak v SR by to už na vyvodenie trestnej zodpovednosti stačilo.

Smernica:

Smernica Európskeho parlamentu a rady EÚ 2018/1673 z 23.10.2018 o boji proti praniu špinavých peňazí v článku 3 bod 3 písm. c) stanovuje, že o pranie špinavých peňazí by malo ísť aj na majetok pochádzajúci z konania, ku ktorému došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny, ak by uvedené konanie bolo trestnou činnosťou, pokiaľ by k nej došlo v domovskej krajine.

Smernica ďalej v článku 3 bod 4 uvádza, že členské štáty môžu vyžadovať, aby príslušné konanie bolo trestným činom podľa vnútroštátneho práva toho členského štátu alebo tej tretej krajiny, na území ktorých bolo spáchané, okrem trestných činov, ktoré sú vymenované v tejto smernici (napríklad takýmto vymenovanými trestnými činmi sú obchodovanie s ľuďmi, terorizmus, sexuálne vykorisťovanie, obchodovanie s drogami, korupcia a podobne). V takýchto prípadoch, taxatívne vymenovaných trestných činov, je nutné vychádzať z toho, že ide vždy o trestnú činnosť a to bez ohľadu na to, kde sa odohrala.

Zo znenia Smernice možno vyvodzovať, že primárne naznačuje, že relevantnou by mala byť právna úprava v štáte, kde má prísť k legalizácii, avšak Smernica pripúšťa aj takú právnu úpravu, že členské štáty môžu vyžadovať, aby príslušné konanie bolo trestným činom podľa vnútroštátneho práva toho členského štátu alebo tej tretej krajiny, na území ktorých bolo spáchané s výnimkou trestných činov vymenovaných v Smernici.

Slovenský Trestný zákon, na rozdiel napríklad od Českej republiky, neobsahuje v tomto smere žiadne zákonné ustanovenie a preto znak „spáchanie trestnej činnosti v cudzine“ má autonómny význam.

Riešenie:

Som názoru, že pri absencii osobitného zákonného ustanovenia v tomto smere, je potrebné znak skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti a to „spáchanie trestnej činnosti v cudzine“ vykladať tak, že, ak bol  zdrojový skutok (trestný čin) spáchaný len v cudzine, je pre otázku jeho trestnosti rozhodujúca právna úprava toho štátu, v ktorého jurisdikcii bol spáchaný.

Vyššie uvedená Smernica síce v článku 3 bod 3 písm. c) uvádza, že trestnosť zdrojového trestného činu, ku ktorému došlo na území iného členského štátu, sa posudzuje podľa práva členského štátu (alebo tretieho štátu), na ktorého území došlo k trestnej činnosti spočívajúcej práve v legalizácii výnosov tohto zdrojového trestného činu, avšak slovenský Trestný zákon neobsahuje v tejto súvislosti žiadne zákonné ustanovenie.

Alebo povedané inak, pokiaľ bol výnos v cudzine získaný z konania, ktoré v mieste jeho spáchania (v cudzine) nie je trestným činom, ale ide o legálnu činnosť, potom nie je dôvod na to, aby sa takéto konanie prehodnocovalo, či kvalifikovalo podľa právneho poriadku SR, podľa ktorého by trestným činom byť mohlo a aby sa nakladanie s takýmto výnosom považovalo na území SR za legalizáciu výnosu z trestnej činnosti (to samozrejme neplatí na trestné činy vymenované v Smernici, tak ako to bolo popísané vyššie, ktoré sa vždy považujú sa trestné).

S týmto výkladom sú však spojené aj určité problémy. Napríklad ako sa má v trestnom konaní vedenom na území SR dokazovať, že bol v cudzine spáchaný trestný čin, ktorý v SR neexistuje? (napríklad už vyššie spomínaný trestný čin neoprávnenej finančnej činnosti podľa Maďarského trestného zákona). Zjavne bude nutné právnou pomocou zisťovať aj obsah (znaky) trestného činu, ktorý bol v cudzine spáchaný, aby ho bolo možné pojať do skutkovej vety napríklad uznesenia o vznesení obvinenia za spáchanie trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Právna úprava v Českej republike:

Opačnou cestou sa vydali v Českej republike. Trestný zákonník ČR obsahuje v tomto smere osobitné ustanovenie. Podstatným je trestnosť v Českej republike a to bez ohľadu na to, či by takéto konanie bolo trestné aj v cudzine, kde sa odohralo.

Podľa § 217a českého trestného zákonníka sa za trestnú činnosť spáchanú v cudzine pre účely § 216 a 217 (legalizácia) považuje trestný čin spáchaný v cudzine, ktorý napĺňa znaky trestného činu podľa zákona Českej republiky, bez ohľadu na to, či je trestný aj podľa zákona štátu, na ktorého území bol spáchaný.

Vyššie uvedené ustanovenie prekonalo rozhodovaciu prax českých súdov, ktoré vychádzali zo záveru, že pokiaľ bol zdrojový trestný čin spáchaný len v cudzine, je pre otázku jeho trestnosti rozhodujúca právna úprava toho štátu, v ktorého jurisdikcii bol spáchaný (NS 4Tdo/345/2017).

Napriek tomu, že to nesúvisí s rozoberanou problematikou, je zaujímavou aj právna úprava trestania trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti v Českej republike.

Český trestný zákonník obsahuje aj tu osobitné ustanovenie, ktoré stanovuje, že, pri stanovení druhu trestu a jeho výmery za trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti podľa § 216 ods. 1 a 2 (ide len o základné skutkové podstaty) súd prihliadne tiež k výške trestnej sadzby stanovenej na trestný čin, z ktorého pochádza výnos z trestnej činnosti, pokiaľ trestný zákon na tento trestný čin stanovuje trest miernejší.

 

 

Diskusia