Pozornosť, dar alebo korupcia?

 

Mgr. Erika Krutková

Pozornosť, dar alebo korupcia ?

Základom pre odlíšenie pozornosti ako prejavu spoločenskej konvencie od úplatku je posúdenie úmyslu osoby poskytujúcej plnenie. Pozornosť nemožno podmieňovať protihodnotou či protislužbou, je ako spoločenská konvencia prejavom vďačnosti alebo náklonnosti k osobe, ktorej sa poskytuje, v súvislosti s určitým obdobím alebo príležitosťou. Zásadný význam má určenie, za akým účelom je plnenie poskytnuté, po všestrannom posúdení špecifických okolností konkrétneho prípadu ako sú cena poskytnutých vecí, ich charakteristické črty, obdobie, kedy k tomu došlo alebo príležitosť, v súvislosti s ktorou boli poskytnuté.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.09.2023 sp. zn. 1To/14/2022)

 

„Zero tolerance“

V rámci svojej trestnej politiky Slovenská republika prijala koncepciu nulovej tolerancie korupcie (zero tolerance). V dôsledku toho štát postihuje prostriedkami trestného práva aj poskytnutie plnenia zdanlivo banálnej hodnoty a povahy, ktoré však narúša princíp rovnosti v prístupe k základným tovarom a službám zabezpečovaných štátom. Okrem označenia „drobná korupcia“ (petty corruption) je možné sa stretnúť aj s termínom „platby za uľahčenie“ (facilitating payments alebo tiež speed alebo grease payments), označujúcich menší finančný obnos alebo plnenie menšej hodnoty, cieľom poskytnutia ktorého je zabezpečiť alebo urýchliť plynulý priebeh služby, na ktorú má platiteľ právny nárok, a to aj bez vykonania takejto platby. Prednostné vybavenie u lekára, prijatie do školy, prepis motorového vozidla, získanie potvrdenia o práceneschopnosti, priznanie nároku na invalidný dôchodok, rozhodnutie o stavebnom povolení, či obyčajné odhrnutie cesty v zime predstavujú len veľmi stručný zoznam oblastí, ktoré sa v určitom období bytostne dotýkajú každého z nás.

Práve vzhľadom na bezprostredný vplyv drobnej korupcie na bežný život ľudí je drobná korupcia vnímaná citlivejšie a intenzívnejšie než rozsiahla korupcia na najvyšších stupňoch riadenia a správy vecí verejných. Rovnako je aj jej objasňovanie jednoduchšie, keďže spôsob spáchania spočíva najčastejšie v odovzdaní finančného alebo vecného plnenia medzi priamo zainteresovanými osobami bez vytvorenia zložitejšej schémy vzájomných vzťahov a prepojení v pozadí transakcie.

Na druhej strane tzv. veľká korupcia sa často prejavuje v spoločnosti až so značným odstupom času, nie výnimočne aj niekoľkých rokov, či desaťročí. Spoločnosť ako celok, skupiny obyvateľstva, či jednotlivci si často ani nie sú vedomí škôd, ktoré v dôsledku toho utrpia. Aktuálne sa tieto škody zvyknú označovať termínom „investičný dlh“, keď začína zlyhávať základné fungovanie štátu vo viacerých oblastiach. Strata konkurencieschopnosti na trhu, chýbajúca infraštruktúra, kolabujúce zdravotníctvo a školstvo, poddimenzované financovanie vedy a výskumu a mnohé ďalšie.

Čím viac zlyháva štát pri riadnom zabezpečovaní služieb, tým viac sú ľudia náchylní si prístup k týmto službám zabezpečiť iným, hoc aj protiprávnym, spôsobom, najmä v situáciách, keď reálne nevidia iné východisko ako vzniknutú situáciu riešiť. V jednoduchosti povedané, keď vám pred očami umiera milovaná osoba, potrebujete lekára a nie prokurátora. Korupcia nie je trestným činom bez obetí. Je novodobou genocídou ľudstva, ktorá za sebou necháva masové hroby a tomu má zodpovedať aj prístup štátnej moci pri jej objasňovaní, prejednávaní a následnom postihovaní. Avšak aj v prípade stíhania konania korupčného charakteru platí, že veci netreba hnať až do extrému.

Sú lži, veľké lži a štatistiky – pár čisel na úvod

V rámci prebiehajúcej diskusie o zrušení ÚŠP a prípadnom následnom zrušení ŠTS sa často hovorí o riziku zastavení objasňovania korupcie a ohrození právneho štátu. Čísla však hovoria o niečom inom. Z dostupných dát síce vyplýva rastúci trend počtu prejednávaných prípadov korupcie a odsúdených za korupciu od začiatku činnosti Špeciálneho súdu resp. ŠTS avšak tento trend možno sledovať už podstatne skôr a súvisí viac so systémovým prístupom k problematike korupcie v podobe prijatia Národného programu boja proti korupcii a akčného programu v roku 1999, následnými organizačnými zmenami v policajnom zbore a zriadením špecializovaného útvaru polície - Úradu boja proti korupcii (UBOK - predchodca Národnej kriminálnej agentúry). Práve potrebu špecializácie vyšetrovacích zložiek, ich posilnenia a potrebnej odbornej prípravy na odhaľovanie a objasňovanie jednotlivých druhov kriminality, vrátane korupcie, nikto nespochybňuje[1].

Do akej miery a či vôbec na zvýšenú objasnenosť trestných činov korupcie v zmysle údajného zvýšenia dôvery a ochoty ľudí nahlasovať podozrenia z korupcie malo práve zriadenie ŠTS je otázne aj vzhľadom na kolísavé dáta v rokoch 1999 až 2022 a závery správ o činnosti UBOAK, NAKA, GPSR a ÚŠP za roky 2006 – 2021.

Zo štatistických údajov MSSR vyplýva, že v roku 1999 bolo odsúdených 8 osôb, v roku 2000 bolo odsúdených 30 osôb, v roku 2001 bolo odsúdených 21 osôb, v roku 2002 bolo odsúdených 16 osôb, v roku 2003 bolo odsúdených 38 osôb, v roku 2004 bolo odsúdených 52 osôb.

ŠTS vo svojej dočasnej podobe ako Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu plnil úlohy len v štádiu prípravného konania a od 01.09.2004 až do 01.07.2005, keď reálne začal svoju činnosť ani nerozhodoval vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba. Vyhľadom na prechodné ustanovenia § 454a ods. 2, § 454 ods. 1 a 2 a § 454ab Trestného poriadku č. 141/1962 Z. z. trestné veci korupcie, v ktorých bola podaná obžaloba pred 01.09.2004, aj naďalej ešte roky po vzniku Špeciálneho súdu prejednávali okresné súdy bez príplatku vo výške 6 násobku priemernej mzdy, bez auta, bez ochranky a často bez základného materiálno-technického a personálneho zabezpečenia súdu.

V roku 2005 bolo odsúdených 44 osôb a z toho 16 Špeciálnym súdom, v roku 2006 bolo odsúdených 61 osôb a z toho 41 Špeciálnym súdom, v roku 2007 bolo odsúdených 122 osôb a z toho 91 Špeciálnym súdom, v roku 2008 bolo odsúdených 97 osôb a z toho 80 Špeciálnym súdom, v roku 2009 bolo odsúdených 124 osôb a z toho 113 ŠTS, v roku 2010 bolo odsúdených 147 osôb a z toho 146 ŠTS, v roku 2011 bolo odsúdených 125 osôb a z toho 122 ŠTS, v roku 2013 bolo odsúdených 102 osôb ŠTS, v roku 2014 bolo odsúdených 122 osôb a z toho 121 ŠTS, v roku 2015 bolo odsúdených 96 osôb, roku 2016 bolo odsúdených 57 osôb, v roku 2017 bolo odsúdených 67 osôb, v roku 2018 bolo odsúdených 96 osôb, v roku 2019 bolo odsúdených 62 osôb, v roku 2020 bolo odsúdených 128 osôb, v roku 2021 bolo odsúdených 121 osôb a v roku 2022 bolo odsúdených 106 osôb.

Zo štatistických údojov GPSR a ÚŠP vzplýva, že v roku 1998 bolo stíhaných 36 osôb, v roku 1999 bolo stíhaných 50 osôb, v roku 2000 bolo stíhaných 105 osôb, 91 osôb bolo obžalovaných a 67 osôb bolo odsúdených okresnými súdmi, v roku 2001 bolo stíhaných 94 osôb, 82 osôb bolo obžalovaných a 51 osôb bolo odsúdených okresnými súdmi, v roku 2002 bolo stíhaných 120 osôb, 92 osôb bolo obžalovaných a 57 osôb bolo odsúdených okresnými súdmi, v roku 2003 bolo stíhaných 163 osôb, 95 osôb bolo obžalovaných a 49 osôb bolo odsúdených okresnými súdmi, v roku 2004 bolo stíhaných 136 osôb, 71 osôb bolo obžalovaných a 65 osôb bolo odsúdených okresnými súdmi.

V súlade s ustanovením § 15a a § 454a Trestného poriadku č. 141/1961 Z. z. ÚŠP prevzal dohľad z príslušných podriadených okresných a krajských prokratúr iba veci, ktoré patrili do právomoci Špeciálneho súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred 01.09.2004 a v ktorých bola podaná obžaloba na okresné, krajské alebo vojenské obvodné súdy a na vyšší vojenský súd a do 01.09.2004 v nich nebolo nariadené hlavné pojednávanie ak generálnz prurátor nerozhodol o príslušnosti ÚŠP. Paralelne tak dochádzalo k vykonávaniu dozoru v trestných veciach korupcie jednak ÚŠP ako aj okresnými a krajskými prokuratúrami a to celé roky.

V roku 2005 bolo stíhaných 206 osôb a z toho 109 bolo stíhaných ÚŠP, 134 osôb bolo obžalovaných a z toho 76 bolo obžalovaných ÚŠP, v roku 2006 bolo stíhaných 231 osôb a z toho 190 bolo stíhaných ÚŠP, 173 osôb bolo obžalovaných a z toho 138 bolo obžalovaných ÚŠP, 103 osôb bolo odsúdených a 31 osôb uzavrelo dohodu o vine a treste ( ďalej len „DoVT“), v roku 2007 bolo stíhaných 146 osôb a z toho 132 bolo stíhaných ÚŠP, 94 osôb bolo obžalovaných a z toho 83 bolo obžalovaných ÚŠP, 59 osôb bolo odsúdených, v roku 2008 bolo stíhaných 182 osôb a z toho bolo 132 stíhaných ÚŠP, 106 osôb bolo obžalovaných a z toho 98 bolo obžalovaných ÚŠP, 65 bolo odsúdených, v roku 2009 bolo stíhaných 205 osôb, 120 osôb bolo obžalovaných, 76 bolo odsúdených a 41 osôb uzavrelo DoVT v roku 2010 bolo stíhaných 244 osôb, 97 osôb bolo obžalovaných, 160 bolo odsúdených a 70 osôb uzavrelo DoVT v roku 2011 bolo stíhaných 223 osôb, 95 osôb bolo obžalovaných, 131 bolo odsúdených a 66 osôb uzavrelo DoVT v roku 2012 bolo stíhaných 193 osôb, 83 osôb bolo obžalovaných, 127 bolo odsúdených a 85 osôb uzavrelo DoVT v roku 2013 bolo stíhaných 236 osôb, 122 osôb bolo obžalovaných, 129 bolo odsúdených a 58 osôb uzavrelo DoVT, v roku 2014 bolo stíhaných 209 osôb, 100 osôb bolo obžalovaných, 149 bolo odsúdených a 73 osôb uzavrelo DoVT v roku 2015 bolo stíhaných 173 osôb, 60 osôb bolo obžalovaných, 138 bolo odsúdených a 85 osôb uzavrelo DoVT v roku 2016 bolo stíhaných 113 osôb, 56 osôb bolo obžalovaných, 71 bolo odsúdených a 27 osôb uzavrelo DoVT v roku 2017 bolo stíhaných 117 osôb, 54 osôb bolo obžalovaných, 99 bolo odsúdených a 41 osôb uzavrelo DoVT v roku 2018 bolo stíhaných 138 osôb, 50 osôb bolo obžalovaných, 93 bolo odsúdených a 64 osôb uzavrelo DoVT v roku 2019 bolo stíhaných 139 osôb, 83 osôb bolo obžalovaných, 87 bolo odsúdených a 44 osôb uzavrelo DoVT v roku 2020 bolo stíhaných 189 osôb, 124 osôb bolo obžalovaných, 118 bolo odsúdených a 34 osôb uzavrelo DoVT a v roku 2021 bolo stíhaných 252 osôb, 136 osôb bolo obžalovaných, 132 osôb bolo odsúdených a 86 osôb uzavrelo DoVT.

Vzhľadom na dáta o počte stíhaných, obžalovaných a odsúdených osôb sú tvrdenia predsedu ŠTS o „stovkách prípadov korupcie ročne a náraste počtu prejednávaných trestných vecí korupcie 30 až 40 násobne takpovediac z roka na rok“ už ani nie zavádzajúce ale zjavným klamstvom[2].

Tiež argument, že väčšina trestných vecí korupcie v minulosti končila na okresných súdoch oslobodením, vzhľadom na počty odsúdených, nemá oporu v konkrétnych dátach.[3] Navyše ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok asi mal na to zákonný dôvod a nie je vhodné implicitne podsúvať verejnosti podozrenia z nezákonného alebo priam korupčného rozhodovania súdov, ktoré zvrátilo založenie ŠTS ako švihnutím časrovného prútika. Stačí sa pozrieť na trestné veci, ktoré už boli v minulosti oslobodené alebo ešte len oslobodené budú na ŠTS alebo na najvyššom súde a dôvody oslobodenia, napr. nedávne oslobodenie bývalého starostu obce Kalinkovo na NSSR[4], neprávoplatné oslobodenie bývalej predsedníčky KS v Žiline[5] alebo podnikateľa, ktorý ponúkol mestskej časti Rača vybudovanie verejných priestorov v hodnote 30.000 eur výmenou za legalizáciu čiernych stavieb[6].

Keďže súčasne platí staré známe, že existuje lož, veľká lož a štatistiky, je potrebné sa vždy pozrieť detailnejšie nielen na samotné čísla ale aj na konkrétne prípady korupcie, teda čo sa schováva za číslami a zístíme, že vo väčšine prípadov prejednávaných na ŠTS išlo len o drobnú alebo menej závažnú korupciu rádových úradníkov, policajtov, či lekárov. Ako uviedol aj súčasný podpredseda súdu JUDr. Igor Králik v rozhovore pre Denník N: „Na veľkú korupciu čakáme 15 rokov, nech chodia obžaloby!“

Postih „drobnej korupcie“ v našich podmienkach tak zašiel až do extrému a hraničí s perzekúciou bežných ľudí, na ktorej sa ochotne podieľajú aj vybrané špecializované zložky štátu v honbe po štatistických výkonoch a obhajovaní opodstatnenosti vlastnej existencie, keď sa kriminalizuje bežná medziľudská slušnosť a zdvorilosť. Je otázne, či možno hovoriť o efektívne vynaložených finančných prostriedkoch určených na vybudovanie a následné fungovanie ŠTS ak jediným hmatateľným výsledkom za obdobie 15 rokov v boji s korupciou je „čakanie“ a korupčné „kauzy“, pri ktorých skôr hrozí svalovica od smiechu než pocit, že spravodlivosti bolo učinené zadosť, a postupne pribúdajúce nálezy ústavného súdu a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie čl. 6 Dohovoru.

V správe o činnosti UBOK za rok 2006 sa napríklad uvádza, že bol zaznamenaný trend zníženého záujmu oznamovateľov spolupracovať s políciou spôsobený okrem iného aj zlou skúsenosťou s následným trestným konaním - opakované výsluchy, konfrontácie s obvineným, odročovanie pojednávaní spojené s cestovaním do sídla Špeciálneho súdu v Pezinku, útokmi na ich bezúhonnosť zo strany obvinených, obhajcov, medializovaním osôb oznamovateľov, nedostatočnými oprávneniami polície účinne chrániť takéto osoby pred následným neprimeraným konaním zo strany orgánov štátnej správy a samosprávy ak voči ním, resp. ich pracovníkom, trestné konanie smerovalo. Budúcnosť objasňovania korupčných schém tak videli v precíznej práci operatívnych pracovníkov.

V správe o činnosti ÚŠP za rok 2021 sa konštatuje malý počet odhalených a rozpracovaných rozsiahlych korupčných vecí a aj tie sú len výsledkom činnosti analytických schopností niekoľkých konkrétnych vyšetrovateľov a nie komplexne fungujúceho systému analytikov a operatívy, ktorý protikorupčnej zložke NAKA veľmi chýba. Ich absencia je citeľná nielen v štádiu pred začatím trestného stíhania (analýzy finančných tokov, či personálnych a majetkových prepojení medzi podozrivými osobami) ale aj v priebehu následne vedeného trestného stíhania a vyšetrovania, kedy vyšetrovateľ okrem vykonávania procesných úkonov si musí odborne náročnú analytickú činnosť zabezpečovať sám.

Možno pozorovať že uvedené problémy pretrvávajú aj naďalej: nedostatočná ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti napriek zriadeniu osobitného úradu, a to v dôsledku legislatívnych zásahov do jeho činnosti bez odbornej diskusie, absencia systematického budovania operatívnej a analytickej činnosti pri vyšetrovaní zložitých korupčných schém a finančného vyšetrovania a zdĺhavé trestné konanie. Ani jeden z týchto problémov nerieši predražená existencia ŠTS.

Korupčné „kauzy“ ŠTS

Už v minulosti sa verejnosť bavila na prípadoch študentov, ktorí poskytli úplatok vo forme fliaš alkoholu a klobások za vykonanie postupovej skúšky. Na klobásky a slaninku sa ulakomil aj zamestnanec Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý pre odsúdeného zabezpečil odovzdanie balíkov od rodičov ale aj primár Národného rehabilitačného centra za predĺženie rehabilitačného pobytu pacientky. Klobásy z diviny išli ako úplatok vedúcemu kancelárie obvodnej poľovníckej komory, za to, že mu umožní doplnenie potrebných podkladov potvrdzujúcich vykonanie praktickej a teoretickej prípravy na účely pripustenia ku skúške. V ďalšom prípade mala byť úplatkom šunka za vystavenie povolenia na vedenie služobných cestných vozidiel bez riadneho absolvovania zdokonaľovacieho špeciálneho výcviku. Pri treste odňatia slobody vo výmere 5 rokov uloženého za tašku zeleniny riaditeľke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo trestu odňatia slobody na 3 roky pri podmienečnom odklade na skúšobnú dobu na 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu uloženého posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne za bonboniéru Merci, ktorú prijala v súvislosti s vykonávaním kontrolnej lekárskej prehliadky však už priemerne inteligentnej osobie do smiechu nie je. Pri druhom menovanom prípade v rámci diskusie so sudcom k otázke, či posudkový lekár má postavenie verejného činiteľa a možnosť aplikácie záverov uznesenia NSČR zo dňa 27.09.2009 sp. zn. 6 Tdo 1188/2009 podľa ktorého zdravotné posudky sú podkladom pre vydanie príslušného rozhodnutia, a teda posudkový lekár sa ako zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a požíva pritom právomoci, ktoré mu boli v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverené, zo závrečnej reakcie sudcu: „Nabudúce ju zotnem!“ až zamrazilo.

Možno tieto prípady má na mysli Európska prokuratúra a Európska prokuratúra ak varuje pred znižovaním trestných sadzieb pri trestných činoch korupcie. Som si istá, že práve tento typ „nebezpečných zločincov“ je potrebné navždy dostať z ulíc a tak vymiesť neduh korupcie z hláv ľudí (citát jedného nemenovaného sudcu ŠTS). Občas to vyzerá akoby niektorí sudcovia na ŠTS nepoužívali Trestný zákon ale čerpali z diela Kladivo na čarodejnice.

Len pre porovnanie, rozsudkom ŠTS zo dňa 31.07.2017, sp. zn. PK-1T/18/2017 bol obvinený uznaný vinným pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Ešte zaujímavejšie je, že zločinu ublíženia na zdraví sa mal dopustiť tak, že vystrelil z automatickej pištole zo vzdialenosti asi 6 metrov na poškodeného, pričom útok smeroval na životne dôležité orgány, pľúca a srdce, čím mu spôsobil ťažké a život ohrozujúce zranenie a poškodenému hrozilo vykrvácanie do pľúc, smrteľné postrelenie srdca aj poškodenie miechy s rizikom trvalého ochrnutia dolných končatín v prípade ich poškodenia projektilom, kde tieto okolnosti iba náhodou nenastali. V priebehu celého prípravného konania bol skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Trestného zákona a k zmierneniu právnej kvalifikácie došlo až dňa 10.04.2017 pred podaním podnetu prokurátorovi na konanie o dohode o vine a treste. Nie je vylúčené, že výsledky dôkazovania odôvodňujú zmenu právnej kvalifikácie ale tejto zmene musí zodpovedať aj zmena v popise skutku, k čomu zjavne nedošlo. Za vraždu toľko ako za tašku zeleniny jednoducho nevysvetlíš ani aplikáciou mimoriadneho zníženia trestu.

Keď som na jednom školení v zahraničí rozprávala českým štátnym zástupcom o slovenských korupčných kauzách jeden z nich pohoršene poznamenal, že by sa hanbil ísť s takouto obžalobou na súd. Tak to vyzerá, že tým, za čo by sa v Českej republike hanbili, sa u nás nemáme problém hrdo chváliť.

Medzi mnohými prípadmi vyčnievajú najmä tri z nich, na ktoré je vhodné sa pozrieť bližšie a v ktorých obsesia drobnou korupciou nadobudla až obludné rozmery. Už len čakať, kedy konečne odsúdia učiťeľku za červený karafiát na konci školského roka. Je potrebné si uvedomiť, že aj v prípade objasňovania drobnej korupcie dochádza k masívnemu nasadeniu informačno-technických prostriedkov zasahujúcich do súkromia nielen podozrivých osôb a v nepodstatnom rade, nasadenie ktorého je spojené s nemalými nákladmi štátu.

Kauza „vianočná sviečka“

Rozsudkom ŠTS súdu zo dňa 31.05.2022 sp. zn. 9T/4/2022 bola obžalovaná uznaná vinnou z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že počas lekárskeho vyšetrenia bez právneho dôvodu poskytla primárke rehabilitačného oddelenia úplatok vo forme vianočnej sviečky a vianočnej kazety čajov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti za to, že jej predpísala liečebné procedúry. Obžalovanej bol uložený peňažný trest vo výške 160 eur. Najvyšši súd SR na podklade odvolania obžalovanej rozsudok ŠTS zrušil v celom rozsahu a obžalovanú spod obžaloby prokurátora UŠP oslobodil nakoľko skutok nie je trestným činom. V odôvodnení rozsudku zo dňa 20.09.2023 sp. zn. 1To/14/2022 najvyšší súd konštatoval, že základom pre odlíšenie pozornosti ako prejavu spoločenskej konvencie od úplatku je posúdenie úmyslu osoby poskytujúcej plnenie. Pozornosť nemožno podmieňovať protihodnotou či protislužbou, je ako spoločenská konvencia prejavom vďačnosti alebo náklonnosti k osobe, ktorej sa poskytuje, v súvislosti s určitým obdobím alebo príležitosťou. Zásadný význam má určenie, za akým účelom je plnenie poskytnuté, po všestrannom posúdení špecifických okolností konkrétneho prípadu ako sú cena poskytnutých vecí, ich charakteristické črty, obdobie, kedy k tomu došlo alebo príležitosť, v súvislosti s ktorou boli poskytnuté. U pacienta, ktorý prinesie lekárovi nejakú v zásade spoločensky akceptovanú drobnú pozornosť ako prejav spoločenskej konvencie v súvislosti s obdobím významného tak sakrálneho ako i (v súčasnosti už aj) sekulárneho sviatočného obdobia, je možné toto konanie akceptovať ako poskytnutie pozornosti, vždy však po všestrannom posúdení rozhodných okolností konkrétneho prípadu.

Je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že za špecifických okolností - predvianočné obdobie - poskytla obžalovaná svojej lekárke predmety nepatrnej hodnoty viažuce sa tematicky práve k nadchádzajúcim vianočným sviatkom. Preto vianočnú sviečku a vianočnú kazetu čajov, nemožno považovať za úplatok, ale za pozornosť ako prejav spoločenskej konvencie. Na základe vykonaného dokazovania nie je možné tvrdiť, že jej lekárkou boli predpísané liečebné procedúry po tom, ako dostala uvedené predmety, ale naopak. Lekárka sa aj ohradila, na čo pacientka reagovala, že je to len maličkosť. Aj po tomto vyšetrenie prebiehalo štandardne. V danej veci nebol vôbec preukázaný subjektívny znak skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda úmysel obžalovanej poskytnúť lekárke v súvislosti s výkonom zdravotnej starostlivosti v jej prípade (teda v súvislosti obstarávaním veci všeobecného záujmu) úplatok.

Kauza „šampanské“

Rozsudkom ŠTS 25.05.2022 sp. zn. 15T/5/2022, bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že počas lekárskeho vyšetrenia dal primárke rehabilitačného oddelenia, ktorá je za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona stíhaná v inom konaní, fľaša šampanského vína za to, že ho ako pacienta zaevidovala s tým, že na tomto základe mu v budúcnosti navrhne kúpeľnú liečbu, súčasne mu vystavila potvrdenie o lekárskom vyšetrení, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 200 eur. Lekárke hrozí v prípade uznania viny uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe od 3 rokov do 8 rokov.

Najvyšší súd uznesením zo dňa 06.10.2022 sp. zn. 5 To 9/2022 zamietol odvolanie obžalovaného pomerom hlasov 2:1. V dôvodoch uznesenia v podstatnej časti najvyšší súd len odkázal na skutkové zistenia a dôvody uvedené prvostupňovým súdom, pričom súčasne dospel k záveru o nemožnosti aplikácie materiálneho korektívu. Obžalovaný má 45 ročnú prax v odbore kúpeľníctva, z toho 35 ročnú prax v riadiacich funkciách vrátane funkcie primára fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie a člena dozornej rady Asociácie slovenských kúpeľov, čo podľa najvyššieho súdu práve závažnosť činu zvyšuje. Osoba lekára s takýmto zameraním a dlhoročným pôsobením v danom odbore zdravotníctva by sa v žiadnom prípade nemala dopustiť takého protiprávneho konania ani v postavení pacienta.

Inak skutkové okolnosti trestnej veci vnímal sudca JUDr. Peter Hatala, ktorý vo svojom odlišnom stanovisku uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný a primárka majú priateľský vzťah a obžalovaný sa na vyšetrenie k nej dostavil z dôvodu, aby ho ako pacienta zaevidovala do systému. Primárka šampanské víno najprv odmietla, avšak následne po tom, ako jej obžalovaný uviedol, že oslavoval životné jubileum a má si ním pripiť na jeho zdravie, toto prijala. Nedošlo k žiadnemu náznaku, že by šampanské malo byť odovzdané v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu a ani že by obžalovaný za poskytnuté šampanské žiadal akékoľvek výhody, uprednostňovanie alebo nadštandardnú starostlivosť a ani sa mu takéhoto zaobchádzania nedostalo. Navyše medzi obžalovaným a lekárkou okrem zrejmého priateľského vzťahu existovalo aj prepojenie cez ich deti. Odovzdanie fľaše mohlo predstavovať výlučne priateľské gesto spojené s oslavou okrúhleho životného jubilea obžalovaného, ktorá sa konala tri týždne pred jeho návštevou u menovanej lekárky. Neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, že oslávenec je vždy osobou, ktorá dary prijíma a nie poskytuje, nakoľko nie je neobvyklou situáciou, kedy práve aj oslávenec odovzdáva pozornosť pri príležitosti svojej oslavy, prípadne ďalej „distribuuje“ dary, ktoré dostal, a to bez existencie „zištného“ úmyslu v podobe dosiahnutia nejakej výhody, resp. prejavenia vďaky za jej poskytnutie a pod. K odovzdaniu šampanského vína došlo iba na základe ich blízkeho vzťahu, ktorýs prihliadnutím na obsah prepisu obrazovo-zvukových záznamov vykonaných v danej veci, bezpochyby prerastal bežný kolegiálny vzťah, nezávisle od uskutočnenia lekárskych úkonov a teda nebola nijakým spôsobom preukázaná príčinná súvislosť medzi darovaním šampanského vína a obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Kauza „fľaštička“

Rozsudkom ŠTS zo dňa 06.03.2018 sp. zn. 2T/1/2018 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že odovzdal lekárovi hematologickej ambulancie fľašu domácej slivovice v objeme 0,7 l v súvislosti so zabezpečením riadnej zdravotnej starostlivosti, ktorú mu tento lekár poskytoval ako svojmu pacientovi.

Keďže obžalovaný spravil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a k spáchaniu skutku v zmysle obžaloby sa priznal, najvyšší súd sa zaoberal trestnou vecou obžalovaného na podklade odvolania podaného v prospech obžalovaného vo výroku o treste. Napriem tomu, v odôvdnení uznesenia zo dňa 07.06.2018 sp. zn. 5To/5/2018 sa zaoberal aj otázkou viny v rozsahu nevyhnutnom pre naplnenie účelu trestného konania a aplikáciu zásady ukladania trestu. Súčasne sa v odôvodnení vysporiadal aj s vtedy široko diskutovanou problematikou poskytnutia daru lekárovi zo strany pacienta a uznesením generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 29.01.2018, sp. zn. XVI/2 Pz 1/18/1000-3[7], ktorý v obdobnej korupčnejveci v konaní podľa § 363 Trestného poriadku dospel k záveru, že skutok spočívajúci v odovzdaní/prijatí drobnej finančnej hotovosti lekárovi ako prejavu vďaky za už poskytnutú zdravotnú starostlivost, , nie je trestným činom. Nesúhlasne sa vyjadril k právnym záverom generálnej prokuratúry, s tým že ich prijatím by sa medzi pacientmi rozšírilo všeobecné povedomie, že „dávať“ je treba až po zákroku, nakoľko vtedy to nie je trestné a hlavne, vtedy to lekári očakávajú, príjmu a nabudúce sa o nich opäť dobre postarajú, čo by viedlo k úplnej legalizácii úplatkov. K možnej aplikácii materiálneho korektívu bližšie uviedol, že treba mimoriadne citlivo zvažovat, do akej miery by použitie § 10 ods. 2 Trestného zákona ako ultima ratio prostriedku trestnej represie nepopieralo legitímny celospoločenský záujem na nevyhnutnom potieraní tohto nebezpečného neduhu. Len ťažko možno bagatelizovať závažnosť skutku poukazom na zažité stereotypy o tom, že je normálne a dokonca slušné čosi lekárovi odovzdať za to, že sa „dobre postaral“. V prípade obžalovaného napokon konštatoval naplnenie všetkých znakov prečinu podplácania avšak na druhej strane v súvislosti s odôvodnením výroku o treste uviedol, že obžalovaný nebol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uprednostnený, ani akokoľvek zvýhodňovaný a svojho konania sa dopustil pod vplyvom dlhodobo zažitých stereotypov o potrebe odvďačiť sa lekárovi za to, že sa o obžalovaného pacienta staral, že bol empatický. Nakoniec bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 200 eur.

Dovolím si však aj v kontexte vyššie uvedených rozhodnutí vysloviť pochybnosť o trestnosti skutku. Obžalovaný bol onkologickým pacientom, ktorý sa u dotyčného lekára dlhodobo liečil. Nie je ničím výnimočným, že v takých prípadoch sa medzi pacientom a lekárom prirodzene vytvorí bližší až priateľský vzťah. Jednorázové darovanie fľaše domácej liehoviny pri príležitosti návštevy lekára, s ktorým sa dlhodobo pozná, vďačí mu za život a má vedomosť, samo o sebe nie je možné považovať za trestné ak po celý čas posky tovanie zdravotnej starostlivosti prebiehalo úplne štandardne. Úvahy o preventívnom poskytnutí fľaše ako úplatku v úmysle „aby sa lekár aj nabudúce dobre postaral“ sú v tomto prípade ničím nepodloženou špekuláciou a skôr nasvedčujú stereotypnému videniu sveta najvyšším súdom ignorujúc samotnú podstatu prejavu vďačnosti ako základnej ľudskej vlastnosti.

Kauza „dar“ pre sudkyňu

Zatiaľ čo vo vyššie uvedených prípadoch pristupuje ŠTS a najvyšší súd k hodnoteniu konania obžalovaných až s extrémnou prísnosťou, osobitne senát 5To sa správa v poslednej dobe ako utrhnutý z reťaze a najmä od zákona, v iných prípadoch prejavuje až prekavapivú zhovievavosť a podozrenia vo svojich vlastných radoch dlhodobo prechádza mlčaním.

Stalo sa už asi pravidlom, že integritu určitej skupiny sudcov je výslovne zakázané spochybňovať, a to bez ohľadu na závažnosť podozrení, ktoré by si žiadali minimálne bližšie vysvetlenie. Na druhej strane je tu iná skupina sudcov, ktorí sú už pri akomkoľvek náznaku pochybností verejne vyzývaní aby sa „porúčali z justície“. Aj takýto prístup prispieva k polarizácii spoločnosti a negatívne vplýva aj na vnímanie dôveryhodnosti justície verejnosťou.

Aj medzi zamestnancami v justíci a sudcami je bežné, že si pri určitej výnimočnej príležitosti dávajú dary menšej hodnoty. Výška príspevku sa pohybuje v rozmedzí od 5-10 eur na osobu v závislosti od výšky platu a postavenia zamestnanca.

Prijatie vecného plnenia bez právneho dôvodu od podriadeného, ktorého plat je približne 600-800 eur v čistom a ktorého ďalšie pôsobenie v justícii priamo závisí od záverečného hodnotenia sudcu ako priameho nadriadeného, a to v hodnote niekoľko tisíc eur, nemožno považovať za spoločensky akceptovanú pozornosť, rovnako ako „potykanie si“ nepredstavuje takú príležitosť, pri ktorej by si ľudia bežne dávali dary, hoc aj len menšej hodnoty. Uvedené platí o to viac, ak ide o syna, v tom čase aktívneho prezidenta policajného zboru, ktorý je aktuálne obžalovaný zo závažnej trestnej činnosti vrátane zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. K objasneniu situácie neprispieva ani ak sudca nielenže neprizná prijatie vecného plnenia ale obviní stranu konania zo lží. Následné priznanie pod tlakom predložených listín a obhajoba, že vecné plnenie neprijal v súvislosti s výkonom svojej funkcie a postavením sudcu až dôverne pripomína obhajobu nejedného obvineného alebo slovami klasika trestného práva „a teraz tú o červenej čiapočke“.

Nedá mi v tomto kontexte nespomenúť sudcov, ktorí pre uvedenie nepravdivých, či hrubo skresľujúcich informácií o vzťahu a komunikácii s osobou podozrivou zo závažnej trestnej činnosti sa pod verejným tlakom vzdali fukcie sudcu[8] a niektorí aktuálne čelia aj trestnému stíhaniu[9]. Vyjadrenia obdobného charakteru sú skôr prejavom nedostatku sebareflexie, či nekritického presvedčenia o vlastnej bezúhonnosti až morálnej nadradenosti a objektívne vyvolávajú pochybnosti o otázke spĺňania predpokladov sudcovskej spôsobilosti dotyčným sudcom.

Navyše novelou Trestného zákona č. 312/2020 Z. z. bola zavedená skutková podstata trestného činu prijatie plnenie bez právneho dôvodu podľa § 336c, ktorej podstata spočíva v prijatí nenáležitej výhodu v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa. Z dôvodovej správy vyplýva, že jej účelom je postihovať konanie spočívajúce v motivovaní konať v rozpore s povinnosťami, tzv. prikrmovaním, bez poskytnutia protislužby. Na prvý pohľad nevinné prijímanie pozorností, darčekov, pozvaní na kultúrne alebo športové podujatia, „sponzorovanie“ osláv a podobne len preto, že osoba zastáva pracovnú pozíciu s dôležitými právomocami odporuje elementárnym štandardom etiky a morálky, avšak nie zákonu. Zároveň dochádza k deformácií verejného života a oslabovaniu dôvery občianskej spoločnosti k inštitúciám a výkonu verejnej moci.

Sudca je síce podľa § 32 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch povinný vo svojom majetkovom priznaní uviesť aj prípadné dary avšak len tie, ktorých hodnota jednotlivo presahuje sumu 6.600 eur, ktorá v rámci hodnotenia plnenia odporúčaní skupiny GRECO označil opakovane za príliš vysokú.

V nedávnej dobe aj sudca najvyššieho súdu U.S. Clarence Thomas musel na podklade zistení novinárov za značnej medialnej pozornosti vysvetľovať dovolenky, ktoré počas dvoch desaťročí takmer každý rok prijímal od realitného magnáta Harlana Crowa, popredného sponzora republikánskych a konzervatívnych politických záujmon v USA. Výlety zahŕňali niekoľko ciest na luxusnej jachte a súkromným lietadlom pána Crowa, ako aj týždeň strávený každé leto v pohorí Adirondack. Jedna cesta, do Indonézie v roku 2019, mohla stáť až 500.000 dolárov. V roku 2004 denník Los Angeles Times informoval, že sudca Thomas prijal od pána Crowa dary a lety súkromným lietadlom, bustu Abrahama Lincolna za 15.000 dolárov a Bibliu za 19.000 dolárov. Sudca tieto dary a cesty označil za prejav osobnej pohostinnosti, ktoré nebol povinný ohlásiť[10]. V nadväznosti aj na tieto zistenia Najvyší súd U.S. prijal dňa 13.11.2023 nový etický kódex[11]. Napriek tomu ani ako sudca Najvyššieho súdu U.S. nemal potrebu sa stavať do pozície obete ani obviňovať iných z pokusu o jeho diskreditáciu, pretože jediný kto vo výsledku môže diskreditovať sudcu je sudca sám, a to svojim správaním a najmä klamstvami.

Účelom tejto časti článku je len opätovne poukázať na selektívny pristup k jednotlivým podozreniam v závislosti od osoby sudcu a jeho vnímania v určitom okruhu verejného priestoru. Najúčinnejším protikurupčným opatrením je dôsledné dodržiavanie nastavených pravidiel garantujúcich nezávislosť a nestrannosť súdu, na predchádzanie konfliktu záujmov a zabezpečenie trasparentnosti výkonu spravodlivosti, a to bez ohľadu na to, či sa nám v danom momente páčia a najmä bez ohľadu na to, voči komu smerujú.

 

Diskusia