Rodinné súdy

 

Ro­din­né sú­dy

Ro­din­né sú­dy vznik­li zme­nou spra­vo­va­cie­ho a kan­ce­lár­ske­ho po­riad­ku ku dňu 01.09.2011 . My­šlien­ka zria­de­nia ro­din­ných sú­dov nie je no­vá , na­pos­le­dy s ňou priš­lo Zdru­že­nie sud­kýň už v ro­ku 2007. Dô­vod­mi pre vznik ro­din­ných sú­dov bo­li:

 Dô­vo­dy spo­lo­čen­ské:

-         vy­so­ká mie­ra roz­vo­do­vos­ti na Slo­ven­sku s ten­den­ciou neus­tá­le­ho ras­tu

-         vy­so­ký po­čet de­tí po­chá­dza­jú­cich z mi­mo­man­žel­ských vzťa­hov

-         vo všeo­bec­nos­ti po­zo­ro­va­teľ­ná krí­za ro­di­ny ako ta­kej

 

     Dô­vo­dy pro­fe­sio­nál­ne:

-         dek­la­ro­va­ná pot­re­ba špe­cia­li­zá­cie sud­cov pre jed­not­li­vé ob­las­ti prá­va

-         nut­nosť ďal­šie­ho vzde­lá­va­nia sud­cov v ob­las­tiach ne­vyh­nut­ných pre vý­kon fun­kcie ro­din­né­ho sud­cu (fo­ren­zná psy­cho­ló­gia, so­cio­ló­gia, teória rie­še­nia kon­flik­tov)

 

     Dô­vo­dy prak­tic­ké:

-         sud­ca špe­cia­li­zo­va­ný na rie­še­nie spo­rov vy­plý­va­jú­cich zo zá­ko­na o ro­di­ne mô­že tie­to spo­ry rie­šiť rých­lej­šie a efek­tív­nej­šie

-         pre rie­še­nie spo­rov tý­ka­jú­cich sa ma­lo­le­tých de­tí sú v ob­čian­skom súd­nom po­riad­ku ur­če­né oso­bit­né le­ho­ty ( spor je pot­reb­né skon­čiť do šies­tich me­sia­cov od ná­pa­du na súd , ne­ho­vo­riac o dvad­sať­šty­ri­ho­di­no­vých resp. se­dem­dňo­vých le­ho­tách na roz­ho­do­va­nie o pred­bež­ných opat­re­niach)

-         sud­ca špe­cia­li­zo­va­ný na rie­še­nie prob­lé­mov v sú­vis­los­ti so zá­ko­nom o ro­di­ne mô­že skon­čiť veľ­kú časť spo­rov me­dzi účas­tník­mi ko­na­nia do­ho­dou

-         aj naj­hor­šia do­ho­da me­dzi účas­tník­mi ko­na­nia je lep­šia ako naj­lep­ší a pre­cíz­ne vy­pra­co­va­ný roz­su­dok v uve­de­ných ve­ciach,

-         ak sa účas­tní­ci ko­na­nia na po­jed­ná­va­ní do­hod­nú,  zmen­šu­je sa prav­de­po­dob­nosť po­da­nia ďal­ších návr­hov pri úp­ra­ve práv a po­vin­nos­tí účas­tní­kov ko­na­nia, čo v ko­neč­nom dôs­led­ku od­bre­me­ní sú­dy

-         nut­nosť ap­li­ká­cie no­vej le­gis­la­tí­vy (napr. ap­li­ká­cia strie­da­vej sta­ros­tli­vos­ti) vy­ža­du­je od sud­cov zvý­še­né ná­ro­ky na roz­ho­do­va­ciu čin­nosť a pre­cíz­ne od­ôvod­ňo­va­nie roz­sud­kov

Sú­čas­ný stav

Špe­cia­li­zá­cia ro­din­ných sud­cov bo­la za­tiaľ reali­zo­va­ná no­ve­lou Vy­hláš­ky Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 543/2005 Z.z. v plat­nom zne­ní (spra­vo­va­cie­ho po­riad­ku tak, že do re­gis­tra „P“ sa za­pi­su­jú všet­ky ve­ci pod­ľa zá­ko­na č.36/2005 Z.z.          ( zá­kon o ro­di­ne ) , ak sa ne­za­pi­su­jú do súd­nych re­gis­trov PPOM,Ps,Po,Pú,Pd , Pcud. V praxi to zna­me­ná , že od 01.09.2011 z re­gis­tra „C“ preš­li do re­gis­tra „P“ naj­mä

-         návrh na roz­vod man­žel­stva a návrh v os­tat­ných ve­ciach tý­ka­jú­cich sa man­že­lov a roz­ve­de­ných man­že­lov  

-         návrh na ur­če­nie ale­bo za­pre­tie ot­cov­stva

-         návrh mat­ky na úh­ra­du nák­la­dov spo­je­ných s ťar­cha­vos­ťou, pô­ro­dom, za­kú­pe­ním vý­ba­vič­ky i o na­ro­de­ní di­eťa­ťa

-         návrh na ur­če­nie, zme­nu ale­bo zru­še­nie vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti vo­či pl­no­le­tým oso­bám

 

Pod­ľa in­for­má­cií zís­ka­ných z 34 ok­res­ných sú­dov a z kraj­ských sú­dov bo­la špe­cia­li­zá­cia  ro­din­ných sud­cov po no­ve­li­zá­cii Spra­vo­va­cie­ho a kan­ce­lár­ske­ho po­riad­ku zria­de­ná na prib­liž­ne 70 % sú­dov, na tých­to sú­doch vy­ba­vu­je ro­din­nú agen­du cca 120 sud­cov. Vo vzťa­hu k špe­cia­li­zá­cii ro­din­nop­ráv­nych sud­cov by sa da­li vy­čle­niť tri sku­pi­ny sú­dov :

1)      úpl­ná špe­cia­li­zá­cia – ro­din­ní sud­co­via vy­ba­vu­jú ako hlav­nú agen­du iba agen­du re­gis­tra „P“

2)      čias­toč­ná špe­cia­li­zá­cia – ro­din­ní sud­co­via vy­ba­vu­jú prio­rit­ne ako hlav­nú agen­du agen­du re­gis­tra „P“ + do­kon­ču­jú vy­ba­vo­va­nie  agen­dy z iných re­gis­trov – no­vý ná­pad v ďal­šej agen­de ne­ma­jú

3)       „ všet­ci ro­bia všet­ko „ – agen­da „P“ re­gis­tra a agen­da „C“ re­gis­tra na­pá­da sud­com po­mer­ne , v po­me­re ur­če­nom rozvr­hom prá­ce

Je pot­reb­né po­dot­knúť , že je na kaž­dom pred­se­do­vi sú­du , či pos­tu­pu­je pod­ľa bo­du 1) ale­bo 2) tak , ako je vy­ššie uve­de­né ,- te­da ak­cep­tu­je špe­cia­li­zá­ciu ro­din­ných sud­cov - , ale­bo pos­tu­pu­je pod­ľa bo­du 3) – a špe­cia­li­zá­ciu ro­din­ných sud­cov neak­cep­tu­je.

 Pod­ľa mo­jich zis­te­ní  , tak , ako som vy­ššie uvie­dol , za­tiaľ špe­cia­li­zá­ciu ak­cep­tu­je asi 70% Ok­res­ných sú­dov na úze­mí SR.

Na kraj­skom sú­de Bra­tis­la­va , Pre­šov a Ko­ši­ce pô­so­bia špe­cia­li­zo­va­né ro­din­né se­ná­ty , Ban­ská Bys­tri­ca o špe­cia­li­zá­cii uva­žu­je , Kraj­ský súd Tr­na­va a Tren­čín špe­cia­li­zo­va­né se­ná­ty ne­ma­jú , o kraj­skom sú­de Ži­li­na ne­mám in­for­má­cie.

Na sú­doch , kto­ré špe­cia­li­zá­ciu ro­din­ných sud­cov ak­cep­tu­jú je mož­né kon­šta­to­vať zrý­chle­nie naj­mä roz­vo­do­vých ko­na­ní. Nap­rík­lad – na ok­res­nom sú­de v Pe­zin­ku sa pr­vé po­jed­ná­va­nie o roz­vod man­žel­stva vy­tý­či­lo pred za­ve­de­ním špe­cia­li­zá­cie do šies­tich me­sia­cov od po­da­nia návr­hu , v sú­čas­nos­ti je to naj­nes­kôr do dvoch me­sia­cov.

 

Napĺňa­nie me­dzi­ná­rod­ných zá­väz­kov

Špe­cia­li­zá­ciou  sud­cov v ob­las­ti ro­din­né­ho prá­va  bo­li napl­ne­né od­po­rú­ča­nia ra­dy Euró­py, a vý­bo­ru OSN pre prá­va di­eťa­ťa,  kto­rý­mi je pod­ľa môj­ho ná­zo­ru Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná a to:

                                 

1) V no­vem­bri 2010 pri­ja­la Ra­da Euró­py v Stras­sbour­gu Od­po­rú­ča­nie o súd­nic­tve pria­teľ­skom pre de­ti /Gui­de­li­nes on Child -Frend­ly Jus­ti­ce / Re­com­men­da­tion CM/REC (2010) 6

Dô­vo­dy:

-je ma­te­riá­lom , kto­rý od­po­ve­dá na pot­re­by kto­ré zdô­raz­nil Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va

-spra­cú­va špe­ci­fic­ké po­žia­dav­ky, kto­ré for­mu­lo­va­li mi­nis­tri spra­vod­li­vos­ti 47 člen­ských kra­jín

-de­fi­nu­je po­jem súd­nic­tvo pria­teľ­ské de­ťom, zá­klad­né prin­cí­py, pos­tu­py

-ot­vá­ra pro­ces, kto­rý by mal me­niť men­ta­li­tu a pos­to­je tých,kto­rí pra­cu­jú s deť­mi, ich špe­cia­li­zá­ciu a vzde­lá­va­nie

-pre­mos­ťu­je roz­por me­dzi zá­kon­mi a reál­nou praxou v ich ap­li­ká­cii

 

            2) V no­vem­bri 2011 Ra­da Euró­py nás­led­ne pri­ja­la Od­po­rú­ča­nie o so­ciál­nych služ­bách pria­teľ­ských de­ťom a ro­di­nám (Gui­de­li­nes on So­cial Servic­es Friend­ly to Children and Fa­mi­lies) Re­com­men­da­tion CM/REC(2011)12

V ňom sa zdô­raz­ňu­je pot­re­ba vy­tvá­ra­nia sys­té­mu so­ciál­nych slu­žieb pre de­ti a ro­di­nu, kto­ré by reš­pek­to­va­li ich prá­va, zá­uj­my a pot­re­by.

Jed­noz­nač­ne sa zdô­raz­ňu­je pot­re­ba pre­po­je­nia súd­ne­ho sys­té­mu a sys­té­mu so­ciál­nych slu­žieb, ich vzá­jom­nej kom­ple­men­ta­ri­ty a syn­er­gie v ce­lej ob­las­ti ro­din­né­ho prá­va a so­ciál­no-práv­nej ochra­ny de­tí. Jed­nou zo zá­klad­ných pod­mie­nok je špe­cia­li­zá­cia, vzde­lá­va­nie.

 

Európ­ska Ko­mi­sia sa prih­lá­si­la k prog­ra­mu Ra­dy Euró­py ,vy­hlá­se­ne­ho v r 2OO6 „Euró­pa pre de­ti a s deť­mi „/Euro­pe for and with Children/

V člen­ských kra­ji­nách EU pok­ra­ču­je ako tzv. Stok­hol­mská dek­la­rá­cia, kto­rej jed­ným zo zá­klad­ných pi­lie­rov je roz­voj a pod­po­ra súd­nic­tva pria­teľ­ské­ho de­ťom/Child-Frend­ly Jus­ti­ce. V tej­to ob­las­ti sa roz­pra­cú­va via­ce­ro prog­ra­mov, pro­jek­tov spolu­prá­ce e vý­me­ny skú­se­nos­tí, pod­po­ro­va­ných EK v Bru­se­li

 

Vý­bor OSN pre prá­va de­tí v Že­ne­ve, od svoj­ho vzni­ku v r 1991, pod­po­ru­je sna­hy všet­kých kra­jín, kto­ré ra­ti­fi­ko­va­li Do­ho­vor, vo vy­tvá­ra­ní sys­té­mu špe­cia­li­zo­va­né­ho súd­nic­tva, v kto­rom by de­ti či už ako obe­te ,sved­ko­via, účas­tní­ci ko­na­ní, pá­cha­te­lia tres­tných či­nov, ma­li za­bez­pe­če­né prá­va vy­plý­va­jú­ce z Do­ho­vo­ru, bo­lo s ni­mi pod­ľa to­ho jed­na­né, čo si vy­ža­du­je jed­noz­nač­nú špe­cia­li­zá­ciu, vzde­lá­va­nie a tré­ning sud­cov  a všet­kých zú­čas­tne­ných od­bor­ní­kov.

Vý­bor OSN pre prá­va di­eťa­ťa v tom­to du­chu dá­va špe­ciál­ne od­po­rú­ča­nia všet­kým kra­ji­nám, s oh­ľa­dom na špe­ci­fic­ký his­to­ric­ký a po­li­tic­ký vý­voj, av­šak jed­not­né sme­ro­va­nie súd­nej praxe v du­chu Do­ho­vo­ru.

Po­dob­ne SR dos­ta­la tie­to od­po­rú­ča­nia po­čas ob­ha­jo­by pr­vej pe­rio­dic­kej sprá­vy k do­ho­vo­ru /ok­tó­ber 2000/,ako aj po­čas ob­ha­jo­by dru­hej sprá­vy /máj 2007/,bo­li pre­ro­ko­va­né vlá­dou SR a sú sú­čas­ťou NAP pre de­ti pre ro­ky 2009-12.

Vý­bor OSN pre prá­va di­eťa­ťa kon­ti­nuál­ne zvý­raz­ňu­je pot­re­bu špe­cia­li­zo­va­né­ho súd­nic­tva pre de­ti a ro­di­nu aj vo svo­jich ofi­ciál­nych do­ku­men­toch, naj­mä vý­kla­doch jed­not­li­vých člán­kov Do­ho­vo­ru, tzv. Ge­ne­ral com­ments.

Pos­led­ný­mi sú :

GC n.10, oh­ľad­ne ve­ku kri­mi­nál­nej zod­po­ved­nos­ti de­tí

GC n.12, oh­ľad­ne prá­va di­eťa­ťa byt vy­po­ču­té ,vy­jad­riť svoj ná­zor /čl.12 Do­ho­vo­ru/

GC n.14, oh­ľad­ne vy­svet­le­nia prin­cí­pu naj­lep­šie­ho zá­uj­mu di­eťa­ťa , /bu­de ofi­ciál­ne pri­ja­tý v dru­hej po­lo­vi­ci toh­to ro­ku/

Skú­se­nos­ti s roz­vo­jom špe­cia­li­zo­va­né­ho súd­nic­tva pre de­ti a ro­di­nu sú jed­noz­nač­ne po­zi­tív­ne, a to nie­len v kra­ji­nách EU, ale aj mi­mo Euró­py. dô­le­ži­tá je vý­me­na skú­se­nos­tí a  vy­tvá­ra­nie sys­té­mu adek­vát­ne­ho pre da­nú kra­ji­nu.

Aso­ciá­cia ro­din­ných sud­cov

V ná­väz­nos­ti na vznik špe­cia­li­zo­va­ných ro­din­ných sud­cov bo­la za­lo­že­ná Aso­ciá­cia ro­din­ných sud­cov

My­šlien­ka za­lo­že­nia Aso­ciá­cie ro­din­ných sud­cov vznik­la na stret­nu­tí sud­cov pô­so­bia­cich v bra­tis­lav­skom kra­ji , vy­ba­vu­jú­cich agen­du P dňa 07.11.2011.

Sta­no­vy ARS bo­li schvá­le­né na stret­nu­tí Ro­din­ných sud­cov v Om­še­ní dňa 16.02.2012

Ob­čian­ske zdru­že­nie ARS bo­lo za­re­gis­tro­va­né MVSR dňa 09.03.2012

Ku dňu 18.05.2012 príp­rav­ný vý­bor ARS zvo­lil pr­vých čle­nov pred­sta­ven­stva  ARS.

            Aso­ciá­cia ro­din­ných sud­cov (ďa­lej ARS ) je sta­vov­skou or­ga­ni­zá­ciou sud­cov, kto­rá zdru­žu­je sud­cov vy­ba­vu­jú­cich agen­du P, te­da agen­du tý­ka­jú­cu sa ro­din­né­ho prá­va. Čes­tný­mi člen­mi aso­ciá­cie sú osob­nos­ti spo­lo­čen­ské­ho a kul­túr­ne­ho ži­vo­ta, kto­ré sa vý­znam­nou mie­rou po­die­ľa­jú na kon­cep­cii ro­din­nej po­li­ti­ky Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ochra­ne ro­di­ny ako ta­kej a pro­pa­gá­cii my­šlien­ky ro­din­né­ho a man­žel­ské­ho ži­vo­ta.

            ARS je práv­nic­kou oso­bou – ob­čian­skym zdru­že­ním zria­de­ným v sú­la­de so zá­ko­nom č. 83/1999 Zb. v plat­nom zne­ní a v sú­la­de s § 34 od­sek 5 zá­ko­na č. 385/2000 Z.z. v plat­nom zne­ní.

            Síd­lom ARS je Bra­tis­la­va, je pot­reb­né zvá­žiť vy­tvo­re­nie re­gio­nál­nych po­bo­čiek ARS v Ban­skej Bys­tri­ci a v Pre­šo­ve ale­bo Ko­ši­ciach.

            Cie­le ARS:

- za­bez­pe­če­nie spolu­prá­ce sud­cov vy­ba­vu­jú­cich agen­du P v rám­ci Slo­ven­skej re­pub­li­ky, spolu­prá­ca by sa ma­la za­bez­pe­čo­vať pra­vi­del­ný­mi stret­nu­tia­mi sud­cov a vzá­jom­nou dis­ku­siou o prob­lé­moch vy­plý­va­jú­cich z vy­ba­vo­va­nia agen­dy P. Sud­co­via by si ma­li svo­je ná­zo­ry a skú­se­nos­ti na rôz­ne prob­lé­my sú­vi­sia­ce s vy­ššie uve­de­nou ob­las­ťou vy­mie­ňať buď pri osob­ných stret­nu­tiach ale­bo na inter­ne­to­vej strán­ke zdru­že­nia.

- po­die­ľať sa na príp­ra­ve vzde­lá­va­nia ro­din­ných sud­cov. ARS by ma­la spolu­pra­co­vať s Jus­tič­nou aka­dé­miou, slo­ven­ský­mi vy­so­ký­mi ško­la­mi príp. neš­tát­ny­mi or­ga­ni­zá­cia­mi za­obe­ra­jú­ci­mi sa vzde­lá­va­ním tak, aby bo­lo za­bez­pe­če­né vzde­lá­va­nie ro­din­ných sud­cov vo všet­kých ob­las­tiach, v kto­rých je to pot­reb­né. Pr­vo­ra­dým cie­ľom je de­fi­no­vať ob­las­ti a spô­sob vzde­lá­va­nia ro­din­ných sud­cov a ak­tív­ne sa po­die­ľať na pre­sa­dzo­va­ní ur­če­né­ho mo­de­lu.

 

- po­die­ľať sa na in­for­mo­va­ní ve­rej­nos­ti o čin­nos­ti ro­din­ných sud­cov a sú­dov a na zvy­šo­va­ní práv­ne­ho po­ve­do­mia ve­rej­nos­ti v ob­las­ti ro­din­né­ho prá­va. ARS bu­de ten­to cieľ pre­sa­dzo­vať vy­tvo­re­ním inter­ne­to­vej strán­ky, na kto­rej bu­dú čle­no­via pra­vi­del­ne pub­li­ko­vať roz­sud­ky tý­ka­jú­ce sa dô­le­ži­tých ob­las­tí roz­ho­do­va­nia v ob­las­ti ro­din­né­ho prá­va. Roz­sud­ky bu­dú zve­rej­ne­né po za­cho­va­ní zá­sad ano­ny­mi­zá­cie tak, aby ne­bo­lo mož­né za žiad­nych okol­nos­tí ur­čiť účas­tní­kov ko­na­nia. Roz­sud­ky bu­dú pub­li­ko­va­né so zre­te­ľom na for­mu­lá­cie dô­le­ži­tých práv­nych viet pou­ží­va­ných v ob­las­ti ro­din­né­ho prá­va.

Čle­no­via ARS by sa ma­li zú­čas­tňo­vať pra­vi­del­ne pred­ná­šok, kto­rú bu­dú us­po­ra­dú­va­né po do­ho­de s Mi­nis­ter­stvom škol­stva Slo­ven­skej re­pub­li­ky resp. s prís­luš­ný­mi ško­la­mi. Pred­náš­ky by sa ma­li us­ku­toč­ňo­vať pre dru­hý stu­peň zá­klad­ných škôl a pre stred­né ško­ly. Na pred­náš­kach by ma­li čle­no­via ARS oboz­ná­miť žia­kov a štu­den­tov so zá­klad­ný­mi zá­sa­da­mi ro­din­né­ho prá­va a spô­so­ba­mi rie­še­nia prob­lé­mov, kto­ré mô­žu v ro­di­ne z práv­ne­ho hľa­dis­ka nas­tať. Pred­náš­ko­vá čin­nosť ARS by ma­la zlep­šiť zlú si­tuáciu v práv­nom po­ve­do­mí mla­dej ge­ne­rá­cie. Pred­náš­ko­vá čin­nosť by ma­la byť dob­ro­voľ­ná a bez­plat­ná. Člen ARS by mal pred­náš­ko­vú čin­nosť us­ku­toč­ňo­vať v mies­te svoj­ho byd­lis­ka, resp. vý­ko­nu prá­ce sud­cu.

- pre­sa­dzo­vať špe­cia­li­zá­ciu ro­din­ných sud­cov v rám­ci sús­ta­vy sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky. ARS bu­de ak­tív­ne pre­sa­dzo­vať, aby na kaž­dom ok­res­nom sú­de resp. kraj­skom sú­de pô­so­bi­li špe­cia­li­zo­va­ní ro­din­ní sud­co­via. Z hľa­dis­ka zlo­ži­tos­ti prob­le­ma­ti­ky, kto­rú pri sú­čas­nej práv­nej úp­ra­ve ro­din­ní sud­co­via rie­šia, je do bu­dúc­nos­ti špe­cia­li­zá­cia v tej­to ob­las­ti ne­vyh­nut­ná. ARS bu­de pre­sa­dzo­vať, aby bo­li na kraj­ských sú­doch vy­tvo­re­né špe­cia­li­zo­va­né ro­din­né se­ná­ty, kto­ré bu­dú vy­ko­ná­vať čin­nos­ti ro­din­ných sú­dov na dru­hom stup­ni. ARS bu­de pre­sa­dzo­vať, aby bo­li vy­tvo­re­né v rám­ci ok­res­ných resp. kraj­ských sú­dov ro­din­nop­ráv­ne gré­miá resp. ko­lé­giá, kto­ré bu­dú zjed­no­co­vať roz­ho­do­va­ciu čin­nosť sú­dov v ob­las­ti ro­din­né­ho prá­va.

- spolu­pra­co­vať s ďal­ší­mi sud­cov­ský­mi a ob­čian­sky­mi zdru­že­nia­mi, kto­ré sa za­obe­ra­jú otáz­ka­mi ro­di­ny a man­žel­ské­ho ži­vo­ta.

- nad­via­zať spolu­prá­cu so sud­ca­mi vy­ba­vu­jú­ci­mi agen­du ro­din­né­ho prá­va v za­hra­ni­čí. Za sú­čas­né­ho sta­vu, pri pot­re­be ap­li­ká­cií no­riem európ­ske­ho prá­va v ob­las­ti roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti ro­din­ných sú­dov je me­dzi­ná­rod­ná spolu­prá­ca sud­cov ne­vyh­nut­ná. Kon­takt me­dzi sud­ca­mi  by mo­hol na­po­môcť aj spolu­prá­ci v rie­še­ní spo­rov s cu­dzím pr­vkom. ARS za­tiaľ nad­via­za­la kon­tak­ty s ro­din­ný­mi sud­ca­mi vo Fran­cúz­sku a Ta­lian­sku a Čes­kej re­pub­li­ke.

- spolu­pra­co­vať na príp­ra­ve le­gis­la­tí­vy tý­ka­jú­cej sa ro­din­né­ho prá­va , so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny a pro­ces­ných pred­pi­sov

- za­bez­pe­čiť riad­ne pod­mien­ky pre čin­nosť ro­din­ných sud­cov – tech­nic­ké , ko­li­zá­ci , znal­ci.

 Člen­mi ARS bu­dú sud­co­via vy­ba­vu­jú­ci agen­du P resp. ďal­ší sud­co­via, kto­rí o člen­stvo pre­ja­via zá­ujem. ARS bu­de zdru­žo­vať aj čes­tných čle­nov. Čes­tný­mi čle­na­mi bu­dú osob­nos­ti kul­túr­ne­ho a spo­lo­čen­ské­ho ži­vo­ta kto­ré sa za­obe­ra­jú ro­din­ných prá­vom resp. ro­din­nou po­li­ti­kou na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Čle­nom ARS mô­že byť fy­zic­ká oso­ba. Člen­stvo práv­nic­kých osôb je vy­lú­če­né. Člen­stvo v ARS vznik­ne na zá­kla­de do­ru­če­nia pí­som­nej prih­láš­ky a po schvá­le­ní pred­sta­ven­stvom ARS. Čes­tní čle­no­via ARS ne­bu­dú mať prá­vo hla­so­vať na val­nom zhro­maž­de­ní ani byť vo­le­ní do or­gá­nov ARS. Člen­stvo v ARS ne­vy­lu­ču­je člen­stvo v ďal­ších or­ga­ni­zá­ciách, v kto­rých sa sud­co­via zdru­žu­jú.

6. Fi­nan­co­va­nie ARS bu­de za­bez­pe­če­né člen­ský­mi prís­pev­ka­mi, spon­zor­ský­mi dar­mi a do­tá­cia­mi od štát­nych or­gá­nov zís­ka­ný­mi v sú­la­de s plat­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 

 

                                                                                                          JUDr.Pe­ter Raj­ňák

                                                                                                             Pred­se­da ARS

 

 

Diskusia